Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210603
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317210603.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne H. G., X.. XX.XX.XXXX,

L. G. XXXX/XX, XXX XX P. zastúpená JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, so sídlom Námestie slobody
13/25, 066 01 Humenné proti žalovanému A.. J. J., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXXX/X, XXX XX P. zastúpený
JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, so sídlom Roosveltova 6, 040 01 Košice v právnej veci o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,

že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu, ktorou žiadala, aby súd rozsudkom určil,
že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Humenné,
katastrálnym odborom, okres Humenné, obec Humenné, katastrálne územie Humenné, zapísaných na
LV č. XXXX, byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu, súp. č. XXXX postaveného na ul. G.,
vchod XX, parcela KN - C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela KN - C č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela KN - C č. XXXX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXX m2 parcela KN - C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
(ďalej v texte len ako „nehnuteľnosti“, „garsónka“)

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že uzatvorila Výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja
nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou P. K. R.. K.. S.., so sídlom H.. K. XXX/X, J., IČO:
46 565 701, ktorá bola zastúpená sprostredkovateľom A.. J. J. - žalovaným, pričom predmetom
sprostredkovania predaja boli nehnuteľnosti. Na základe sprostredkovania došlo dňa 03.02.2014 k

uzatvoreniu Kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a pánom P.. Vklad vlastníckeho práva v prospech pána
P. bol povolený dňa XX.XX.XXXX. V zmysle Kúpnej zmluvy mala byť žalobkyni vyplatená kúpna cena
vo výške 11.800,- eur, nakoľko z celkovej ceny nehnuteľností vo výške 12.300,- eur bolo 500,- eur
vyplatených žalovanému ako sprostredkovateľovi. Približne po polroku od podpísania Kúpnej zmluvy
bolo zo strany žalovaného žalobkyni vyplatených 900,- eur. Zároveň bol za žalobkyňu vyplatený zostatok
nesplateného úveru vo výške 6.882,29 eur, čiže nezaplatená časť kúpnej ceny je vo výške 4.017,71
eur. V tom čase bol už vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný, o čom svedčí výpis z listu vlastníctva, kde

je uvedené, že vklad nastal na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, približne tri mesiace po
predaji bytu žalobkyňou H. P..Žalobkyňa mala v tom čase veľké zdravotné problémy a nedokázala veci ohľadom bytu a jeho predaja
riešiť, a naďalej bývala v predmetnom byte. Po istom čase žalobkyňu žalovaný vyzval na úhradu
nájomného vo výške 131,- eur mesačne. Žalobkyňa predmetnú sumu uhrádzala bez akejkoľvek zmluvy

každý mesiac v hotovosti žalovanému. Žalobkyňa sa žalovaného opakovane pýtala, kedy jej bude
vyplatená zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 4.017,71 eur, pričom zo strany žalovaného jej bolo
opakovane oznámené, že cena je veľmi vysoká a predmetný byt takú hodnotu nemá. Žalovaný jej
oznámil, že nejaké peniaze dostane, pokiaľ sa byt predá a z predaja niečo zostane. Žalobkyňa naďalej
bývala v byte a platila nájomné, avšak zo strany žalovaného jej nebola vyplatená celá kúpna cena. Dňa

XX.XX.XXXX žalobkyňa podala trestné oznámenie na osobu žalovaného a H. P.. Dňa XX.XX.XXXX
žalobkyňa odstúpila od Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu nezaplatenia celej kúpnej ceny.

Následne žalobkyni bola v októbri doručená výzva na vypratanie nehnuteľnosti od žalovaného, a to
do XX.XX.XXXX. Zo strany žalovaného došlo k odpojeniu od elektrickej energie. Elektrická energia
bola zo strany žalovaného zapojená na základe Neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom

Humenné, sp. zn.: XC/XX/XXXX v priebehu konca novembra 2017. Neodkladným opatrením bolo
nariadené žalobkyni podať žalobu o určenie vlastníckeho práva do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti neodkladného opatrenia.

Žalobkyňa si uplatňuje svoje právo na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Právo

na odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyni vyplýva z článku III. ods. 3, podľa
ktorého „v prípade, ak dôjde k omeškaniu s plnením kúpnej ceny alebo jej časti si predávajúci vyhradzuje
právo v plnom rozsahu od zmluvy odstúpiť." O tejto skutočnosti mal aj žalovaný vedomosti, nakoľko ako
realitný maklér sprostredkoval predaj nehnuteľností H. P. a následne od neho tento byt kúpil. V zmysle
ustálenej súdnej praxe takýmto úkonom zo strany účastníka zmluvy dochádza k zániku právneho titulu,

na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti a účastníci zmluvy sú si povinní
vrátiť poskytnuté plnenia. V súčasnosti však H. P. nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Preto žalobkyňa môže len prostredníctvom určovacej
žaloby nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Žalovanému svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zmysle zapísaného vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností a preto naliehavý právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe je daný
jeho spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností,
tak aby zodpovedal skutočnému stavu. Pokiaľ by súd nerozhodoval o určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, bol by výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ohrozený a týmto určením sa

postaveniežalobkynestaneistým.Žalovanýjeaždruhýmnadobúdateľomnehnuteľnostíaosobou,ktorá
nadobudla nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy od H. P.. Konanie žalovaného v tomto prípade sa
javí ako účelové, nakoľko žalovaný bol sprostredkovateľom medzi žalobkyňou a H. P. v prípade predaja
nehnuteľností. Skutočnosť, že žalobkyni neboli vyplatené zvyšné peňažné prostriedky, žalovanému
niekoľkokrát oznámila. Vyplatenie sumy 900,- eur žalobkyni zo strany žalovaného potvrdzuje, že v čase

uzatvárania zmluvy s H. P. dňa XX.XX.XXXX žalovaný vedel, že nebola vyplatená celá kúpna cena
žalobkyni. Určovacia žaloba predstavuje prostriedok ochrany právneho postavenia žalobkyne za účelom
predísť ohrozeniu jeho právneho postavenia. Žalobkyňou uplatnené právo je ohrozené, nakoľko osoba
zapísanáakovlastníknehnuteľnostíniejeúčastníkomKúpnejzmluvyodktorejžalovanáodstúpila.Preto
máme za to, že ide o uplatnenie práva, ktoré je ohrozené a vyvoláva neisté postavenie žalobkyne.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení so žalobou súdu predložila čiastočný Výpis z katastra
nehnuteľností pre LV č. XXXX, kat. úz. P. zo dňa XX.XX.XXXX a v ostatnom odkázala na listinné dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX, v ktorom konaní sa rozhodovalo
o nariadení neodkladného opatrenia. S návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa súdu

predložila Kúpnu zmluvu zo dňa X.X.XXXX, čiastočný Výpis z katastra nehnuteľností pre LV č. XXXX,
kat. úz. P., Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Výzva na vypratanie nehnuteľností,
ZáznamspísanýnaOkresnejprokuratúreHumennézodňaXX.XX.XXXX,Potvrdenieopodanítrestného
oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodnutie Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru zo
dňa XX.XX.XXXX.

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX. Žalovaný v prvom rade
namietal, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX neodstúpila od kúpnej zmluvy, dátum XX.XX.XXXX je
dátumom vyhotovenia listu, avšak účinky mohli nastať až v momente doručenia adresátovi - kupujúcemuH. P.. Žalobkyňa nepreukázala doručenie odstúpenia od zmluvy P.Á., pretože k žalobe nedoložila doklad
o doručení tohto odstúpenia. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože právo žalobkyne na
odstúpenie od kúpnej zmluvy je premlčané a bolo premlčané už v čase vyhotovenia listiny odstúpenia

od zmluvy XX.XX.XXXX. Kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako predávajúcou a kupujúcim H. P.
bola uzatvorená dňa X.X.XXXX, kúpna cena bola v plnom rozsahu splatná už dňa XX.XX.XXXX. Do
omeškania s úhradou kúpnej ceny sa teda dostal p. P. dňa XX.XX.XXXX, kedy mohla žalobkyňa prvý
krát vykonať svoje právo odstúpiť od zmluvy. Všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňom
XX.XX.XXXX. Žalobkyňa uvádza, že od zmluvy odstúpila až listom zo dňa XX.XX.XXXX, t. j. po uplynutí

trojročnej premlčacej doby.

Zároveň žalovaný namietol aj to, že nebol naplnený zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy zo strany
žalobkyne ako predávajúcej, pretože žalobkyni bola vyplatená celá kúpna cena, resp. jej časť 11.800,-
eur, keďže suma 500,- eur bola vyplatená na účet realitnej kancelárie podľa platobných podmienok
dohodnutých v zmluve.

Vo februári 2013 kontaktovala žalobkyňa žalovaného ako realitného makléra P. K. R.. K.. S.. so
žiadosťou o pomoc pri predaji nehnuteľnosti. Dňa 21.02.2013 žalovaný v byte žalobkyne ju informoval
o podmienkach spolupráce a uzavreli Dohodu o poskytovaní realitných služieb. Keď sa žalovaný
žalobkyne pri jej prvotnom kontakte opýtal, kde sa plánuje presťahovať v prípade predaja jej garsónky,

opakovane žalovaného uisťovala, že má podanú žiadosť o sociálny byt v Dome s opatrovateľskou
službou na ulici Z. XX Y. P., pričom jednou z hlavných podmienok získania takéhoto sociálneho bytu
bolo, aby žiadateľ v P. nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, a že ako náhle splní túto podmienku, bude jej
do mesiaca pridelený sociálny byt. Po prvom kontakte žalobkyňa žalovaného niekoľkokrát týždenne
kontaktovala a pozývala k sebe do bytu. Neustále sa žalobkyňa žalovanému sťažovala na ťažký život,

psychickú vyčerpanosť, zlých susedov, choroby, nízky dôchodok a dlhy a požiadala žalovaného o
finančnú pomoc na lieky, doktorov, platby za byt, hospitalizácie v nemocnici atď. Žalovaný žalobkyni
finančne vypomohol tým, že jej opakovane požičal viaceré finančné čiastky, a po dobu približne jedného
roka žalobkyni takto požičal sumu 1.400,- eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala žalobcovi vrátiť po predaji
jej nehnuteľnosti.

Dňa XX.XX.XXXX H. P. vykonal obhliadku garsónky žalobkyne, o čom bol spísaný Záznam o
prehliadke nehnuteľnosti. Po vzájomnej dohode na podmienkach predaja, hlavne na cene a na termíne
vysťahovania sa, žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX podpísala Výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja
nehnuteľnosti a s ním poskytovaných služieb a zároveň v ten istý deň H. P. podpísal Zmluvu o rezervácii

nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti. Následne H.
P. na účet P. K. R..K..S.. poslal rezervačnú zálohu vo výške 500,- eur. Termín vysťahovania sa žalobkyne
z nehnuteľnosti bol dohodnutý na XX.XX.XXXX tak, aby bol čas na prepis bytu na nového vlastníka a
hlavne aby bol žalobkyni poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby jej bytová komisia MsÚ v
Humennom mohla prideliť sociálny byt. Prvú časť kúpnej ceny zaplatil H. P. žalobkyni XX.XX.XXXX

v sume 6.882,29 eur tým spôsobom, že v tejto sume vyplatil za žalobkyňu zostatok jej hypotekárneho
úveru v Slovenskej sporiteľni, a. s.. Približne po polroku od podpisu zmluvy zaplatil žalovaný žalovanej
titulomkúpnejcenysumu900,-eur.H.P.vyplatilzažalobkyňunedoplatokevidovanýsprávcombytového
domu - spol. Energobyt s. r. o. Humenné približne sumu 400,- eur. Po tom, ako bola podpísaná kúpna
zmluva a vyplatené dlhy žalobkyne, začala žalobkyňa naznačovať, že to s pridelením sociálneho bytu

nemusí byť tak, ako to žalovanému a H. P. skôr tvrdila. Vysvetľovala to tým, že bytová komisia nemusí
zasadať v stanovenom termíne a že sa do termínu, keď sa má z bytu vysťahovať, nemusí o pridelení
bytu rozhodnúť.

Po povolení vkladu žalobkyňa otvorene priznala, že byt od MsÚ nedostane a preto sa z nehnuteľnosti

nevysťahuje. Kupujúci H. P. takto ostal bez peňazí a fakticky aj bez bytu, pretože svoj pôvodný byt predal
a do kúpenej nehnuteľnosti od žalobkyne sa nemohol nasťahovať, preto potreboval urýchlene vyriešiť
náhradné bývanie. H. P. sa obrátil na žalovaného s požiadavkou, aby vzniknutú situáciu nejako vyriešil,
lebo nemá kde bývať. Žalovaný mu chcel pomôcť a preto sa ponúkol, že nehnuteľnosti kúpené od
žalobkyne od H. P. odkúpi, čím H. P. získa prostriedky, aby si mohol zabezpečiť bývanie. Keďže žalovaný

nemal dosť finančných prostriedkov na odkúpenie nehnuteľnosti, zobral si začiatkom marca 2014 v OTP
banke spotrebný úver a nehnuteľnosti od H. P. odkúpil a dohodli sa, že zostatok kúpnej ceny, ktorý bol
potrebné doplatiť žalobkyni, doplatí žalovaný. Uvedenú dohodu medzi žalovaným a H. P.Ň. je potrebné
kvalifikovať ako pristúpenie k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka.Žalovaný voči pohľadávke žalobkyne na doplatenie kúpnej ceny započítal svoju pohľadávku voči
žalobkyni v sume 1.400,- eur, ktorá vznikla titulom pôžičky. Ďalej žalovaný v r. 2014 zaplatil žalovanej

sumu 900,- eur, ďalej jej žalovaný vyplatil sumu 600,- eur, ktoré použila na vyplatenie dlhu v nebankovej
spoločnosti. Uvedené uhradené sumy boli započítané na úhradu kúpnej ceny.

Žalovaný sa so žalobkyňou dohodol, že v byte môže ostať bývať bezodplatne iba za úhradu za plnenia
spojené s užívaním bytu, čo bola spočiatku suma 128,- eur mesačne a potom v sume 131,- EUR

mesačne, uvedené úhrady platila žalobkyňa žalovanému na jeho bankový účet. V mesiacoch 6, 7, 8,
9, 11 /2014 a v mesiacoch 2, 5 / 2015 žalobkyňa žalovanému neposlala na účet úhradu za plnenia
spojené s užívaním bytu, tieto uhradil žalovaný zo svojich prostriedkov, čím vznikol žalovanej dlh voči
žalovanému vo výške 900,- eur. Túto svoju pohľadávku žalovaný započítal voči pohľadávke žalovanej na
zostatok kúpnej ceny. Týmto bola žalobkyni vyplatená celková kúpna cena za byt vo výške 11.800,- eur.
O uvedených zápočtoch a o tom, že je týmto celá kúpna cena vyplatená, žalobca žalobkyňu informoval

a tiež ju informoval o tom, že má zrušený trvalý pobyt. Žalobkyňa tento stav 2 roky akceptovala. V
období od 6/2015 do 5/2017 žalobkyňa riadne uhrádzala plnenia za služby spojené s užívaním bytu a to
prevodom na bankový účet žalovaného. Bezodplatné užívanie nehnuteľnosti možno právne kvalifikovať
iba ako zmluvu o výpožičke, nie ako zmluvu o nájme.

Začiatkom roka 2016 sa žalobca konečne dozvedel pravdu o pridelení bytu pre žalobkyňu. Ako sa
nakoniec ukázalo, žalobkyňa žalovaného aj H. P. celý čas zavádzala, predaj nehnuteľnosti zrealizovala
napriek tomu, že od kompetentných na MsÚ Humenné vopred vedela, že byt od mesta nedostane.
Predajom bytu si chcela vyriešiť svoju zlú finančnú situáciu a splatiť úvery a dlhy. Preto počínanie
žalobkyne od začiatku považuje žalovaný za podvodné konanie voči žalovanému ako aj voči J.. P..

Od júna 2017 až do podania tohto vyjadrenia žalobkyňa neplatí úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu. Žalovaný sa informoval u žalobkyne, z akého dôvodu prestala platiť úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu, načo sa žalovaný dozvedel, že žalobkyňa si opäť vzala úver v SLSP, a.s. a nemá dostatok
prostriedkov na to, aby splácala úver a zároveň platila aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. V

mesiaci august 2017 zaplatila žalovanému v hotovosti sumu 120,- eur, inak žalobkyňa za byt neplatí nič.

5. Žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe na preukázanie svojich tvrdení predložil Kúpnu zmluvu zo
dňa X.X.XXXX, Dohodu o poskytovaní realitných služieb zo dňa XX.X.XXXX, Záznam o prehliadke
nehnuteľnosti zo dňa X.X.XXXX, Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, Žiadosť o

predčasné splatenie úveru zo dňa XX.X.XXXX. Výpisy z bankového účtu žalovaného za obdobie od
10/2014 do 5/2017.

6. Žalobkyňa podala k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie doručené súdu dňa XX.XX.XXXX. Podľa
žalobkyne žalovaný tvrdenie, že mal poskytnúť žalobkyni viaceré pôžičky nepreukázal žiadnym

potvrdením, zmluvou alebo iným dokladom. Zároveň sumu, ktorú mal H. P. zaplatiť vo výške približne
400,- eur za žalobkyňu opätovne žalovaný nepotvrdil žiadnym relevantným dôkazom. Žalobkyňa
zotrvávala v byte aj po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech H. P., nakoľko jej z jeho strany
nebola zaplatená zvyšná časť kúpnej ceny a takto sa chcela chrániť pred skutočnosťou, aby neprišla
aj o byt a zároveň aj o peniaze. Nakoľko zo strany H. P. bola porušená zmluva a žalobkyni nevyplatil

zvyšnúčasťkúpnejceny,žalobkyňanemalažiadnepeňažnéprostriedkynazabezpečeniesináhradného
bývania. Pokiaľ by zo strany H. P. došlo k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny žalobkyňa by mu byt
odovzdala, tak ako bolo uvedené v predmetnej kúpnej zmluve. Pokiaľ došlo medzi H. P.Á. a žalovaným
k uzatvoreniu dohody o pristúpení k záväzku, musí ísť o dohodu uzatvorenú písomne a žalovaný takúto
dohodu nepredložil. Ďalšie peňažné prostriedky, ktoré mali byť žalobkyni požičané zo strany žalovaného

a ktoré žiada započítať, žalobkyňa považuje iba za ďalšie nepodložené tvrdenie zo strany žalovaného.

7. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na skutočnostiach
uvedených v žalobe. Žalobkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že sa stotožňuje s tým, čo je uvedené v
žalobe, pričom ďalej dodala, že chcela predať svoju garsónku a preto oslovila žalovaného, aby naozaj

jej sprostredkoval predaj tejto garsónky, a naozaj žalovaný jej sprostredkoval kupujúceho tejto garsónky
a to H. P.. Ako prešla táto garsónka, ktorej bola vlastníčkou na H. P., to nevedela povedať. Žalobkyňa sa
domnieva, že bola na Mestskom úrade a tam asi podpísala kúpnu zmluvu na prízemí Mestského úradu,
kde boli 3 ženy. Žalobkyňa udala, že preto to podpisovala v takom stave, pretože bola po operácii amala pohybový aparát operovaný asi 5 krát, takže bola v takomto rozpoložení. Kúpnopredajnú zmluvu
nepísala, nevie kto ju napísal, domnieva sa, že ju napísal žalovaný a v tej kancelárii boli prítomní
žalovaný, H. P., žalobkyňa a tie 3 pracovníčky úradu. Kúpnu zmluvu má žalobkyňa doma v originály,

pričom ju vôbec nečítala, priniesla ju domov a doma ju založila a išla na operáciu. A potom jej bolo
navrhnuté žalovaným, aby v tom byte mohla ostať ďalej bývať ako nájomca s tým, že H. P. v tom byte
bývať nebude, pretože on potrebuje väčší byt, on je maliar a zohnal si väčší byt. V tom čase žalobkyňu
ani nenapadlo, aby sa pýtala, či už H. P. je vlastníkom garsónky, ktorú mu predala, či bol urobený vklad
do katastra nehnuteľností a či bol zapísaný už na liste vlastníctva. Žalobkyňa uviedla, že ponuku prijala

a býva až do dnešného dňa v tej garsónke, ktorá pôvodne bola jej. Žalobkyňa si spomenula, že žalovaný
vtedy, keď jej ponúkal, aby ostala bývať v nájme vo svojej garsónke, ktorú predala, že hovoril, že má
záujem kúpiť túto garsónku pre svojho syna. Ďalej jej žalovaný naznačoval, v tom čase asi 2 mesiace
po podpísaní kúpnej zmluvy medzi ňou a pánom P., že on kúpi tú garsónku pre syna. Ďalej žalobkyňa
povedala, že naozaj boli vyvíjané na ňu tlaky žalovaným a to, že ju vysťahuje z tohto bytu, ktorý už on
kúpil, do domova dôchodcov, čo odmietla. Žalobkyňa potvrdila záujem o sociálny byt, ale s tým, že mesto

jej nechcelo tento byt dať, dokedy nepredá garsónku. Žalobkyňa chodila dosť často za A.. L. aj za pani
primátorkou, pretože on riešil tieto sociálne byty respektíve pripravoval ich schválenie pre primátorku.
Aj keď predala tento byt, stále jej bolo povedané A.. L. aj pani primátorkou, že nemá nárok na takýto
dôchodcovský byt v tomto dôchodkovom zariadení.

8. Na ďalšom pojednávaní súd vypočul žalovaného, ktorý ku skutočnostiam uvedených vo vyjadrení k
žalobe dodal, že prvý kontakt so žalobkyňou bol približne v mesiaci február 2013, kedy sa žalobkyňa
na neho obrátila so žiadosťou o predaj svojej garsónky, pričom podmienky predaja boli dohodnuté na
stretnutí dňa XX.X.XXXX, kedy bola podpísaná dohoda o poskytnutí realitných služieb. Celý predaj
garsónky trval zhruba jeden rok, dňa XX.X.XXXX predstavil žalovaný žalobkyni H. P., ktorý mal záujem

o túto garsónku. Dohodnutá bola kúpna cena vo výške 12.300,- eur. Za túto cenu žalovaný garsónku
predával, ale podľa znaleckého posudku, ktorý mu žalobkyňa zapožičala, cena znela na sumu 10.900,-
eur. Tento znalecký posudok bol vyhotovený XX.X.XXXX k hypotekárnemu úveru, ktorý žalobkyňa
čerpala v Slovenskej sporiteľni. Tiež bol dohodnutý spôsob uvoľnenia tejto garsónky, pretože žalobkyňa
tvrdila, že do jedného mesiaca po predaji svojej garsónky dostane sociálny byt.

Kúpne zmluvy žalovaný po ich spracovaní právnikom realitnej kancelárii dňa 31.1., čo bol to piatok,
predložil obom stranám v byte žalobkyne, ktorí si túto zmluvu prečítali. Nastal tam rozpor v tom zmysle,
že žalobkyňa nechcela nič podpísať predtým, aby dostala nejakú čiastku z kúpnej ceny a tiež pán P.
nechcel nič platiť, kým nebudú kúpne zmluvy podpísané. Tak v ten deň došlo k podpisu týchto zmlúv

v byte žalobkyne a následne ešte v tento istý deň pán P. išiel vyplatiť zostatok hypotekárneho úveru
do banky, keďže predaj sa nedal zrealizovať bez toho, aby bola ťarcha na byte vymazaná alebo aspoň
aby sa začalo konanie o výmaz tejto ťarchy. Podpisy boli urobené v byte žalobkyne a následne až
pondelok 3.2. sa išlo na Mestský úrad, kde tieto podpisy strany tejto zmluvy uznali za svoje. Následne
sa išlo na spoločnosť Energobyt, ktorá spravuje bytový dom, kde sa garsónka nachádza, kde sa žiadal

doklad o tom, že nie sú na byte žiadne dlhy a nedoplatky, ktorý sa prikladá k návrhu na vklad do katastra
nehnuteľnosti. Tento doklad Energobyt vydáva za poplatok 166,- eur, ktorý uhrádzal H. P.Ň.. Rovnako
bolo zistené, že Energobyt vedie dlh vo výške 1-mesačného nájomného, nejakých 260,- eur a túto tiež
zaplatilH.P.,tých260,-eurbolospoluajstýmpoplatkom166,-eurzavydaniepotvrdeniaonedoplatkoch
na byte.

Po podpise zmluvy žalobkyňa začala naznačovať, že to s bytom, ktorý má dostať od mesta, nebude
také ľahké, a že tá mesačná doba, ktorú mala na vysťahovanie, že túto dobu nestihne. H. P. povedal,
že v takom prípade, ak pani žalobkyňa z bytu neodíde, on jej zvyšok kúpnej ceny nevyplatí resp. jej
ich vyplatí až po vyprataní tejto nehnuteľnosti. H. P. sa začal obávať, že byt, ktorý si od žalobkyne

kúpil, žalobkyňa nevyprace, a preto chcel buď od zmluvy odstúpiť resp. chcel aby žalobkyňa vrátila P.
peniaze,ktoréonzaňuzaplatilvbanke,čosadialodomesiacapopodpisezmluvy,kedyešteneprebehol
zápis na katastri nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala vypratať byt do 30.4.2014. H. P. žiadal žalovaného,
ako sprostredkovateľa obchodu, aby túto situáciu riešil, pretože, keďže on vyplatil hypotekárny úver za
žalobkyňu, nemal dostatok finančných prostriedkov na to, aby si kúpil ďalší byt. A on súrne potreboval

byt na svoje bývanie a preto žalovanému nenapadlo nič iné ako zobrať úver a peniaze mu vrátiť. H. P.
za vrátené peniaze kúpil garsónku na ulici Laboreckej a žalovaný sa dohodol so žalobkyňou, že H. P.
zaplatí kúpnu cenu, ktorú jej zaplatil on.Žalovaný si voči žalobkyni započítal dlhy, ktoré si u neho počas predaja bytu urobila, pričom celkovo
išlo o sumu 11.800,- eur. Žalovaný sa s H. P. dohodol, že ak byt bude naňho prepísaný, tento byt od
neho odkúpi. So žalobkyňou nemal žiadnu zmluvu o pôžičke, sumy si písali a odsúhlasovali na obyčajný

papier, pričom žalobkyňa mu tvrdila, že ak dôjde k predaju nehnuteľnosti, tieto peniaze mu vráti. Tiež
žalovaný za žalobkyňu uhradil dlh vo výške 900,- eur, ktorý mala žalobkyňa u nejakej známej. Potom
600,- eur v nejakej nebankovej spoločnosti, z ktorého žalobkyňa čerpala nejakú pôžičku a ešte jej dal
900,- eur na ruku, ktorú sumu aj žalobkyňa vo svojich výpovediach uznala. Žalovaný uviedol, že sa so
žalobkyňou dohodol, že bude platiť len úhrady za byt so žiadnym navýšením, teda len výšku nájomného,

ktorá sa platila správcovskej spoločnosti, s čím súhlasila. Avšak 7 mesiacov po tejto dohode resp. po
čase, kedy ten byt nadobudol do vlastníctva, mu žalobkyňa neuhradila nič. Čiže celkový dlh sa vyšplhal
na 11.800,- eur, o čom žalovaný žalobkyňu informoval a povedal jej, že viac peňazí jej na kúpnu cenu
nezaplatí. Potom dva roky žalobkyňa posielala na bankový účet žalovaného finančné prostriedky vo
výške nájomného a úhrad za užívanie bytu, ktoré potom platil spoločnosti Energobyt. Problém nastal
v júni 2017, kedy žalobkyňa nezaplatila, žalobkyňa žalovanému uviedla, že nemala dostatok peňazí

na účte, pričom v júli 2017 sa situácia zopakovala. Opätovne žalobkyňa tvrdila, že nemá peniaze a
žalovaný pohrozil žalobkyni riešením situácie súdnou cestou, po čom dňa 1.8.2017 podala žalobkyňa
na žalovaného trestné oznámenie. V auguste 2017 žalobkyňa žalovanému na ruku zaplatila nájomné
za 1 mesiac, ale odvtedy neplatí nič.

K odstúpeniu od zmluvy sa žalovaný vyjadril, že pán P. v rámci trestného vyšetrovania spomenul, že tu
bolo nejaké odstúpenie od zmluvy a predpokladá, že mu bolo aj doručované. Ďalej žalovaný upresnil,
že medzi ním a žalobkyňou nebola žiadna nájomná zmluva, pretože on zisk žiaden nevytváral, žiadne
nájomné od žalobkyne nežiadal, žalobkyňa uhrádzala len to, čo sa platilo spoločnosti Energobyt.

9. Žalobkyňa sa k výpovedi žalovaného vyjadrila tak, že poprela tvrdenia o pôžičkách, ktoré si mala od
žalovaného požičať, pretože nie je pravdou, že by za ňu niečo platil a nie je ani pravda, že by si od neho
požičiavala, nikdy si nič od žalovaného nepožičala, nedal jej nikdy nič podpísať.

10. V záverečnom zhrnutí právna zástupkyňa žalobkyne poukázala, že nie je sporná existencia

kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, v zmysle ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam na kupujúceho H. P.. Spornou skutočnosťou bolo doručenie listiny odstúpenia od
zmluvy H. P. z dôvodu nevyplatenia dohodnutej ceny za predmet predaja. Žalobkyňa tieto pochybenia
vyvrátila predložením podacieho lístka zo dňa XX.X.XXXX a tým bolo preukázané, že odstúpenie
od kúpnej zmluvy boli H. P. riadne doručené. K námietke premlčania právna zástupkyňa žalobkyne

poukázala na to, že v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. V komentári v Občianskom zákonníku je uvedené:
„Medzi ďalšie v citovanom ustanovení neuvedené nepremlčateľné práva patrí najmä právo domáhať sa
ochrany proti neoprávneným zásahom do tohto práva, právo domáhať sa určenia absolútnej neplatnosti
právneho úkonu smerujúceho k zmene vlastníckych vzťahov k veci, práva spoluvlastníka domáhať

sa zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, či právo domnelého alebo skutočného
vlastníka domáhať sa kedykoľvek určenia vlastníctva, ak sa vlastníctvo medzi ním a niekým iným stane
sporným.“ S poukazom na uvedené na tento nárok nie je možné pripustiť námietku premlčania, pretože v
tomto konaní sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu podstatného porušenia kúpnej
zmluvy zo dňa 3.2.2014 a to z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny v zmysle dohody. Právna zástupkyňa

žalobkyne tiež dala do pozornosti úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť, kedy je nutné použiť 10
ročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný totiž od
samého začiatku vytvoril taký stav, z ktorého je zrejmé, že mal úmysel nadobudnúť vlastníckeho právo k
spornejnehnuteľnostibezzaplateniakúpnejcenyžalobkyni.Žalobkyňamalavtomčaseveľkézdravotné
problémy,aleajvzhľadomnajejvyššívek,chcelžalovanývyužiťtútosituáciuvosvojprospech,lebojeho

správanie bolo extrémne neprofesionálne hlavne, čo sa týka výkonu jeho zamestnania ako realitného
makléra. Jeho tvrdenia, že si žalobkyňa od neho vypožičala nejakú sumu ďalších 1400,- eur, ktoré
žiadal zarátať do kúpnej ceny, sú klamlivé, pretože nepreukázal žiadnym potvrdením zmluvu, alebo
iným dokladom skutočnosť, že žalobkyňa uvedenú sumu si vôbec požičala. Ako realitný maklér by mal
vedieť, že jeho nepodložené tvrdenia nestačia. Taktiež bez podpísania nájomnej zmluvy požadoval od

žalobkyne, aby platila nájomné za užívanie bytu. Pôvodný kupujúci H. P. ani žalovaný nevyplatili kúpnu
cenu tak, ako bolo dohodnuté v zmysle zmluvy, ale naproti tomu vyžadovali, aby sa žalobkyňa z bytu
vysťahovala v zmysle dohody t. j. do 30.4.2014. To, že sa do kúpnej ceny mali započítať dlhy, žalovaný
nepreukázal žiadnym spôsobom a taktiež takýto spôsob započítania kúpnej ceny nebol dohodnutý.11.Právnazástupkyňažalovanéhovosvojomzáverečnomzhrnutíuviedla,žeprimárnouotázkouvtomto
konaní bolo vyriešiť či odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobkyňou ako predávajúcou

a H. P. ako kupujúcim, bolo doručené H. P. a či bol tento hmotnoprávny úkon realizovaný včas ako aj
to, či na jeho realizáciu boli dané či už zmluvné alebo zákonné dôvody. Podľa znenia kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobkyňou ako predávajúcou na jednej strane a H. P. ako kupujúcim na strane
druhej bol kupujúci povinný predávajúcej zaplatiť kúpnu cenu v deň podpisu kúpnej zmluvy X.X.XXXX a
keďže k tomuto dňu nebola kúpna cena zaplatená žalobkyni v plnom rozsahu počnúc dňom X.X.XXXX

začala plynúť žalobkyni 3-ročná premlčacia doba ohľadom jej práva na odstúpenie od zmluvy. Toto
právo žalobkyne sa premlčalo X.X.XXXX. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že od zmluvy odstúpila listom zo
X.X.XXXX. Z podacieho lístku predloženého žalobkyňou vyplýva, že zásielku adresovanú H. P., ktorá
mala obsahovať odstúpenie od zmluvy, odoslala dňa XX.X.XXXX. Odstúpenie od zmluvy realizovala
žalobkyňa teda až po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Žalobkyňa sa síce v konaní domáha určenia
vlastníckeho práva, ale na základe odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je majetkové právo a

teda podlieha premlčaniu, ktorá otázka je bez akýkoľvek pochybnosti a jednoznačne vyriešená v praxi
všeobecných súdov. Svedeckú výpoveď svedka H. P. považuje za zmätočnú a za nehodnovernú. Právna
zástupkyňa žalovaného ďalej zotrvala na tom, že kúpnu cenu za byt žalobkyňa mala zaplatenú v celom
rozsahu a teda žalobkyňa nemala ani zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa do 5/2017
platila žalovanému úhrady za služby spojené s užívaním bytu, s prihliadnutím k čomu sú nelogické

tvrdenia žalobkyne, že jej kúpna cena nebola zaplatená, pretože vo všeobecnosti, ak niekto mi dlhuje
peniaze, tak nebudem ešte ja predsa platiť nejaké ďalšie peniaze, čo potvrdzuje, že zostatok kúpnej
ceny bol zaplatený žalobkyni a žalobkyňa s tým bola uzrozumená.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s prílohami priloženými k návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia nachádzajúcich sa v súdnom spise tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX,
s listinami predloženými žalobkyňou, s listinami predloženými žalovaným, ako aj oboznámením sa
s výsledkami vyšetrovania vedeného pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Humennom,
Odborom kriminálnej polície pod ČVS: S.-XXX/X-Y.-P.-XXXX, ktorý vyšetrovací spis bol zabezpečený
na návrh žalobkyne, a zistil tento skutkový stav:

SKUTKOVÝ STAV

13. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa ako záujemkyňa o predaj nehnuteľnosti so spoločnosťou
P. K. R.. K.. S.. zastúpenej žalovaným na strane sprostredkovateľa Dohodu o poskytovaní

realitných služieb, v zmysle ktorej žalobkyňa bola povinná sprostredkovateľovi umožniť vykonávať po
predchádzajúcej dohode prehliadky so záujemcami o kúpu nehnuteľnosti - garsónka na ul. G. XXXX/
XX Y. P. za kúpnu cenu 14.000,- eur.

14. Z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že H. P. s manželkou dňa 17.12.2013 uzatvorili na strane

predávajúcich kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedli svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti - byt
na ul. S. Č.. XXXX/XX Y. P. za kúpnu cenu 24.000,- eur, z ktorej suma 1.000,- eur bola určená
sprostredkovateľovi na úhradu odmeny a ktorá bola zaplatená ešte pred podpisom zmluvy, suma 8.000,-
eur sa vyplatila v hotovosti a zvyšných 15.000,- eur na účet H. P.. Ešte dňa XX.XX.XXXX H. P. vyplatil
dlh na úhradách spojených s týmto bytom vo výške 4.374,40 eur a dňa 18.12.2013 vo výške 382,54

eur, čo je preukázané z potvrdenia Bytového družstva Humenné zo dňa 23.10.2017 nachádzajúceho
sa vo vyšetrovacom spise na č. l. 135. Dňa 23.12.2013 bola na účet H. P. pripísaná finančná čiastka
15.000,- eur. Na základe zmluvných podmienok sa H. P. a manželka zaviazali predmet kúpy odovzdať
kupujúcemu v deň nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu prevodu kupujúcim.

15. Dňa 9.1.2014 bola vykonaná obhliadka nehnuteľnosti za účasti žalobkyne ako vlastníka
nehnuteľnosti, žalovaného za sprostredkovateľa a H. P. ako záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, čo vyplýva
z písomného záznamu o prehliadke nehnuteľnosti.

16. Dňa 29.01.2014 uzatvoril sprostredkovateľ predaja nehnuteľnosti spoločnosť P. K. R.. K.. S..

zastúpená žalovaným s H. P. ako záujemcom Zmluvu o rezervácií nehnuteľností a s ním spojených
poskytovaných služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností, v zmysle ktorej sa H. P. zaviazal uhradiť
rezervačnú zálohu vo výške 500,- eur na účet sprostredkovateľa do troch pracovných dní za
nehnuteľnosť - garsónka na ul. G. XXXX/XX Y. P. za kúpnu cenu 12.300,- eur. Rezervačnú zálohuuhradil H. P. spoločnosti P. K. R.. K.. S.. dňa 28.01.2014 vo výške 500,- eur, ktorá skutočnosť vyplynula
z vyšetrovacieho spisu.

17. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou P. K. R.. K.. S.. zastúpená žalobcom
Výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných služieb,
v zmysle ktorej si zmluvné strany dohodli zmluvné podmienky, určili nehnuteľnosť k predaju - garsónka
na ul. G. XXXX/XX Y. P. za kúpnu cenu 12.300,- eur a odmenou pre sprostredkovateľa vo výške 500,-
eur. Táto zmluva je súčasťou vyšetrovacieho spisu.

18. Zo žiadosti o predčasné splatenie úveru žalobkyňa požiadala Slovenskú sporiteľňu dňa XX.X.XXXX
o predčasné splatenie celého zostatku úveru z dôvodu, že žalobkyňa chce uvoľniť nehnuteľnosť (napr.
predaj a iné), v ktorej bol tiež uvedený súhlas banky s predčasným splatením mimoriadnou splátkou vo
výške 6.554,57 eur s poplatkom za mimoriadnu splátku vo výške 327,72 eur. Z vyšetrovacieho spisu
vyplynulo, že H. P. dňa XX.X.XXXX vykonal výber z bankového účtu v sume 7.000,- eur (č. l. 152

vyšetrovacieho spisu).

19. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.02.2014 súd zistil, že na základe tejto kúpnej zmluvy žalobkyňa
ako predávajúca predala H. P. nehnuteľnosť - jednoizbový byt na ul. G. XXXX/XX Y. P. s podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj so spoluvlastníckym podielom

k pozemkom. V článku II. sa zmluvné strany dojednali na kúpnej cene vo výške 12.300,- eur a v
článku III. na platobných podmienkach tak, že časť kúpnej ceny vo výške 500,- eur zaplatí kupujúci
na účet sprostredkovateľa pred podpísaním tejto zmluvy zmluvnými stranami, pričom uvedená suma
predstavuje odmenu sprostredkovateľa za sprostredkovanie predmetu prevodu a obe zmluvné strany
súhlasia so započítaním uvedenej sumy sprostredkovateľom ako jeho pohľadávky vo výške odmeny

za sprostredkovanie voči záväzku predávajúceho a pod článkom III. ods. 1 písm. b) sa zmluvné
strany dojednali, že vo zvyšku časť kúpnej ceny vo výške 11.800,- eur zaplatí kupujúci v hotovosti
predávajúcemu v deň podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami.

Z tejto kúpnej zmluvy tiež vyplýva, že žalobkyňa ako predávajúca a kupujúci sa dohodli v čl. III v bode 3),

že ak dôjde k omeškaniu s plnením kúpnej ceny alebo jej časti podľa predchádzajúcich odsekov tohto
článku zmluvy je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur za každý
začatý kalendárny deň omeškania až do úplného zaplatenia omeškanej platby a predávajúci si súčasne
vyhradzuje právo v plnom rozsahu od zmluvy odstúpiť. Odstúpením od zmluvy táto zaniká od začiatku
a zmluvné strany sú povinné navzájom si vrátiť poskytnuté plnenia v lehote 30 dní odo dňa doručenia

písomného oznámenia o odstúpení.

V čl. IV v bode 1) tejto zmluvy sa žalobkyňa zaviazala odovzdať predmet prevodu k užívaniu a kupujúci
sa zaviazal prevziať predmet prevodu najneskôr do 30.4.2014, a to bez ohľadu na okamih nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetu prevodu kupujúcim.

Žalobkyňa a kupujúci H. P. kúpnu zmluvu podpísali dňa X.X.XXXX, pričom z doložky za podpismi
vyplýva, že žalobkyňa uznala podpis na tejto listine za svoj dňa X.X.XXXX, o čom je záznam v
osvedčovacej knihe č. XXX/XXXX v Meste P..

20. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.2.2014, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu na
č. l. 112 vyplýva, že od žalobkyne spoločnosť ENERGOBYT s. r. o. prijala sumu 271,85 eur , kde je
uvedený účel platby 1/ nájom SVB a 2/ zábezpeka na KZ.

21. Z rozhodnutia Okresného úradu Humenné, odboru katastrálneho vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX

bol v konaní vedenom pod Y. XXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - jednoizbový
byt na ul. G. XXXX/XX Y. P. v prospech H. P. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

22. Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplynulo, že H. P. dňa XX.XX.XXXX podpísal kúpnu zmluvu s C. H., na
základe ktorej H. P. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - garsónke na ul. Z. X Y. P. za kúpnu

cenu 12.600,- eur, ktorá bola zaplatená v tento deň. Svedok C. H. vo svojom výsluchu svedka pred
vyšetrovateľom na otázku, aký čas ubehol od zadania inzerátu do podpisu zmluvy s H. P., odpovedal,
že sa všetko udialo v priebehu cca jedného mesiaca. Dňa XX.XX.XXXX H. P. vykonal výber zo svojho
bankového účtu v sume 7.485,- eur.23. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2.5.2014 súd zistil, že na základe tejto kúpnej zmluvy H. P. ako
predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu nehnuteľnosť - jednoizbový byt na ul. G. XXXX/

XX Y. P. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj so
spoluvlastníckym podielom k pozemkom. V článku II. sa zmluvné strany dojednali na kúpnej cene vo
výške 12.300,- eur a v článku III ods. 1) sa zmluvné strany dohodli, že kúpnu cenu žalovaný zaplatí
kupujúcemu na účet predávajúceho č. XXXXXXXXXX/XXXX do 5 dní od podpisu tejto zmluvy oboma
zmluvnými stranami.

Z tejto kúpnej zmluvy tiež vyplýva, že žalovaný ako kupujúci a H. P. sa dohodli v čl. III v bode 3), že
ak dôjde k omeškaniu s plnením kúpnej ceny alebo jej časti podľa predchádzajúcich odsekov tohto
článku zmluvy je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur za každý
začatý kalendárny deň omeškania až do úplného zaplatenia omeškanej platby a predávajúci si súčasne
vyhradzuje právo v plnom rozsahu od zmluvy odstúpiť. Odstúpením od zmluvy táto zaniká od začiatku

a zmluvnú strany sú povinné navzájom si vrátiť poskytnuté plnenia v lehote 30 dní odo dňa doručenia
písomného oznámenia o odstúpení.

V čl. IV v bode 1) tejto zmluvy sa H. P. zaviazal odovzdať predmet prevodu k užívaniu a žalovaný sa
zaviazal prevziať predmet prevodu najneskôr do 30.05.2014, a to bez ohľadu na okamih nadobudnutia

vlastníckeho práva k predmetu prevodu.

24. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa X.X.XXXX, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu na
č. l. 115 vyplýva, že od žalobkyne spoločnosť ENERGOBYT, s. r. o. prijala sumu 107,96 eur , kde je
uvedený účel platby nájom SVB.

25. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa X.X.XXXX, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu na
č. l. 116 vyplýva, že od H. P. spoločnosť ENERGOBYT, s. r. o. prijala sumu 166,- eur , kde je uvedený
účel zábezpeka na KZ.

26. Z rozhodnutia Okresného úradu Humenné, odboru katastrálneho vyplynulo, že dňa 01.07.2014 bol
v konaní vedenom pod Y. XXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - jednoizbový byt
na ul. G. XXXX/XX Y. P. v prospech žalovaného na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom
návrh na vklad kúpnej zmluvy bol príslušnému orgánu doručený dňa XX.XX.XXXX.

27. Z výpisov z bankového účtu žalovaného vyplynulo, že žalovaný na svoj účet v období od 1.10.2014
do 3.5.2017 prijal od žalobkyne platby : dňa 3.10.2014 sumu 128,- eur, dňa 3.12.2014 sumu 128,- eur,
dňa 5.1.2015 sumu 128,- eur, dňa 3.3.2015 sumu 131,- eur, dňa 2.4.2015 sumu 131,- eur, dňa 3.6.2015
sumu 131,- eur, dňa 3.7.2015 sumu 128,- eur, dňa 3.8.2015 sumu 128,- eur, dňa 3.9.2015 sumu 131,-
eur, dňa 5.10.2015 sumu 131,- eur, dňa 3.11.2015 sumu 131,- eur, dňa 3.12.2015 sumu 131,- eur, dňa

4.1.2016sumu131,-eur,dňa3.2.2016sumu131,-eur,dňa3.3.2016sumu131,-eur,dňa4.4.2016sumu
131,- eur, dňa 3.5.2016 sumu 131,- eur, dňa 3.6.2016 sumu 131,- eur, dňa 8.7.2016 sumu 131,- eur, dňa
3.8.2016 sumu 131,- eur, dňa 5.9.2016 sumu 131,- eur, dňa 3.10.2016 sumu 131,- eur, dňa 3.11.2016
sumu 131,- eur, dňa 5.12.2016 sumu 131,- eur, dňa 3.1.2017 sumu 131,- eur, dňa 3.2.2017 sumu 131,-
eur, dňa 3.4.2017 sumu 131,- eur, dňa 11.4.2017 sumu 131,- eur a dňa 3.5.2017 sumu 131,- eur.

28. Z príjmových pokladničných dokladov, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu na č. l. 118 až
134 vyplynulo, že od žalovaného spoločnosť ENERGOBYT, s. r. o. prijala platby dňa 28.7.2014 sumu
215,92 eur, dňa 13.8.2014 sumu 107,96 eur, dňa 3.9.2014 sumu 107,96 eur, dňa 6.10.2014 sumu
107,96 eur, dňa 6.11.2014 sumu 110,- eur, dňa 6.11.2014 sumu 110,- eur, dňa 19.12.2014 sumu 110,-

eur, dňa 19.1.2015 sumu 110,- eur, dňa 8.4.201 sumu 213,80 eur, dňa 18.06.2015 sumu 260,- eur,
dňa 21.08.2015 sumu 200,- eur, dňa 7.10.2015 sumu 220,- eur, dňa 23.11.2015 sumu 120,- eur, dňa
15.01.2016 sumu 217,62 eur, dňa 22.3.2016 sumu 204,20 eur, dňa 25.4.2016 sumu 102,10 eur, dňa
29.06.2016 sumu 119,15 eur, dňa 5.9.2016 sumu 200,- eur, dňa 6.10.2016 sumu 200,52 eur, dňa
5.12.2016 sumu 200,26 eur, dňa 8.2.2017 sumu 200,26 eur, dňa 27.4.2017 sumu 200,28 eur, dňa

11.7.2017 sumu 150,68 eur, dňa 8.8.2017 sumu 100,06 eur, dňa 26.09.2017 sumu 104,65 eur.

29. Z listiny - Odstúpenie od zmluvy datovanej ku G. X.X.XXXX a adresovanej H. P. vyplýva, že v kúpnej
zmluve uzavretej dňa X.X.XXXX bola dohodnutá kúpna cena vo výške 12.300,- eur, ktorá nebola dodnešného dňa uhradená a na základe toho žalobkyňa odstupuje od tejto kúpnej zmluvy. Odstúpenie od
zmluvy bolo odoslané na poštovú prepravu dňa XX.X.XXXX, čo vyplynulo z predloženého podacieho
lístka.

30. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa podala na Okresnej prokuratúre Humenné trestné oznámenie na H.
P. a žalovaného pre podozrenie z trestného činu podvodu, kde uviedla, že po sprostredkovaní predaja
žalovaný zabezpečil žalobkyni kupca H. P., s ktorým dňa X.X.XXXX podpísala kúpnu zmluvu, v zmysle
ktorej mala žalobkyňa dostať 12.300,- eur, ktoré nedostala pri podpise zmluvy, ani predtým a len neskôr

dostala 900,- eur od žalovaného asi po polroku. Ďalej žalobkyňa uviedla, že mala zdravotné problémy a
chodila po operáciách, bola omámená liekmi a na to aj zabudla, avšak teraz aj naďalej býva v garsónke
a platí nájom sumu 131,- eur mesačne žalovanému, s ktorým žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvárala.
Žalobkyňa prejavila podozrenie, že garsónku predala H. P., za ktorú jej nevyplatili zvyšných 11.400,- eur,
čím ju podviedol a garsónka je vo vlastníctve žalovaného.

31. Žalovaný výzvou na vypratanie nehnuteľnosti vyzval žalobkyňu na vypratanie nehnuteľnosti -
jednoizbového bytu na ul. G. XXXX/XX Y. P. v termíne do 15.10.2017 do 10.00 hod.

32. Uznesením sp. zn. XC/XX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXXavykonateľnosťdňaXX.XX.XXXX,tunajšísúdneodkladnýmopatrením uložilžalovanému

povinnosť zabezpečiť dodávku elektrickej energie do jednoizbového bytu na ul. G. XXXX/XX Y. P. a
zdržať sa akéhokoľvek konania, najmä odpojenia od dodávateľov energií, vysťahovanie bez súdneho
rozhodnutia, ktorým by rušil žalobkyňu v riadnom a nerušenom užívaní tohto bytu. Súd tiež uložil
povinnosť žalobkyni podať v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na príslušnom
súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

33. Zo správy Mesta P. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu na č. l. 270,
vyplýva, že žalobkyňa si podala niekoľko žiadostí o pridelenie bytu v G. na ul. Z. XX, ktoré boli podané
dňa 23.07.2010, 15.01.2014, a 17.02.2017, pričom dôvodom nezaradenia žiadostí bolo, že menovaná
nespĺňa podmienky pridelenia bytu v G. X. N.. Z. v zmysle platného Y. Č.. XX/XXXX o podmienkach

nakladania s bytmi na území Mesta P.. K tejto správe Mesto P. priložilo stanovisko k žiadosti žalobkyne
datované ku dňu XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že žiadosť žalobkyne bola už niekoľkokrát prešetrená
a nevyhovuje podmienkam upraveným Občianskym zákonníkom a Y. XX/XXXX podľa čl. 2 a čl. 6,
pretože žalobkyňa už bola vlastníčka bytu na ul. G. XXXX/XX podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti č.
XXXX a z toho dôvodu žalobkyňa nespĺňa podmienky pridelenia bytu.

34. Z odpovede Slovenskej sporiteľne a. s. na dožiadanie vykonané v rámci trestného vyšetrovania zo
dňa XX.XX.XXXX, nachádzajúca sa vo vyšetrovacom spise na č. l. 210, vyplýva, že banka vedie na
meno žalobkyne
- osobný účet založený 22.05.2000,

- úver zabezpečený nehnuteľnosťou poskytnutý vo výške 7.000,- eur a splatený dňa 04.02.2014,
- ďalšie spotrebné úvery
vo výške 350,- eur zo dňa 09.10.2013 splatený dňa 10.02.2014,
vo výške 2000,- eur zo dňa 10.02.2014 splatený dňa 02.04.2014,
vo výške 4.000,- eur zo dňa 03.06.2014 splatený dňa 02.12.2014,

vo výške 300,- eur zo dňa 06.10.2014 splatený dňa 02.12.2014,
vo výške 1.100,- eur zo dňa 16.06.2015 splatený dňa 29.10.2015,
vo výške 7.180 eur zo dňa 28.10.2015, nie je riadne splácaný,
vo výške 500,- eur zo dňa 01.03.2016 a splatený 7.10.2016,
vo výške 300,- eur zo dňa 23.06.2016 a splatený 7.10.2016,

vo výške 2.000,- eur zo dňa 7.10.2016 a splatený 16.01.2017 so spoludlžníkom,
vo výške 2.080,- eur zo dňa 16.1.2017 so spoludlžníkom, nie je riadne splácaný,
- sporenie
založené dňa 23.06.2016, zrušené 07.07.2016,
založené dňa 07.07.2015, zrušené 10.04.2017,

založené dňa 10.04.2017

35. Z odpovedí zo spoločností CETELEM, PROVIDENT a HOME CREDIT SLOVAKIA nachádzajúce sa
vo vyšetrovacom spise na č. l. 263 - 267 vyplýva, že žalobkyňa nebola zákazníčkou týchto spoločností.36. Dňa XX.XX.XXXX vyšetrovateľ vykonal procesný úkon a to konfrontáciu medzi žalobkyňou a
žalovaným, pretože v ich výpovediach boli v rozpory v závažných okolnostiach. Počas konfrontácie

žalobkyňa pripustila, že celý proces od prvého stretnutia až po podpis kúpnych zmlúv mohol trvať aj
dlhšie než pôvodne tvrdila na začiatku a že tieto skutočnosti si nemusí pamätať presne kvôli operáciám,
ktoré medzitým musela absolvovať pre problémy s pohybovým aparátom. K pôžičkám od žalovaného,
kedy vo svojich predošlých výpovediach žalobkyňa najprv uviedla, že si od žalovaného nikdy žiadne
peniaze nepožičala a ani by si nedovolila od neho peniaze požičať, žalobkyňa pri konfrontácii pripustila,

že si od žalovaného požičala nejaké finančné prostriedky možno sumu 100,- eur, viac nie. Tiež uviedla,
že jediný dlh, ktorý bol za ňu vyrovnaný je dlh uhradený H. P. plus nejaká platba na Energobyte.
Žalobkyňa tiež uviedla, že jej nebol známy termín vysťahovania z bytu, nikto jej o tom nepovedal, len
žalovaný ju informoval, že v môže garsónke bývať aj naďalej.

37. Z odôvodnenia z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, Odboru

kriminálnej polície ČVS: S.-XXX/X-Y.-P.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa X.X.XXXX vyplýva, že na podklade vyšetrovania vo vzťahu ku skutku, pre ktorý sa vyšetrovanie
viedlo, nebolo preukázané konania spočívajúce v uvedení do omylu či využitia niečieho omylu pri
prevodenehnuteľnostízvlastníctvažalobkynedovlastníctvaH.P.anáslednedovlastníctvažalovaného.
V priebehu vyšetrovania neboli zistené ani také skutočnosti, ktoré by oprávňovali vyvodiť záver, že

by v súvislosti s predajom garsónky patriaceho v minulosti žalobkyni došlo k obohateniu niektorej
zo zainteresovanej osôb. V odôvodnení bolo tiež konštatované, že žalobkyni je možné vytknúť aj
absolútnu nedôvodnú rezignáciu na riešenie nevyplatenie kúpnej ceny za predaj nehnuteľností v
občianskoprávnom konaní a nevyužitie možnosti odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade neuhradenia
kúpnej ceny, ktorú jej dávala samotná kúpna zmluva.

38. Súd tiež vypočul na pojednávaní svedka H. P., ktorý uviedol, že nemá žiadny príbuzenský vzťah k
stranám sporu, ide len čisto o obchodný vzťah. Svedok uviedol, že mal vysoký výmer platieb za byt.
Hovoril s viacerými maklérmi a potom sa so žalovaným dohodol, že začnú hľadať menšie bývanie pre
neho. Neďaleko od jeho predošlého bývania bývala žalobkyňa v garsónke, ale aj napriek tomu hľadali

ešte stále niečo iné, avšak bytové družstvo chcelo od svedka 200,- eur mesačne, predsa sa išiel svedok
pozrieť na byt žalobkyne Tento byt bol pre neho aj trošku malý, pretože on potrebuje ateliér kvôli tomu,
že maľuje obrazy. Svedok predal svoj byt pánovi Y.Á., ktorý mu za byt zaplatil, a keďže sa potreboval
z tohto bytu vysťahovať, tak pristal aj na to, že si kúpi garsónku žalobkyne. Pri kúpe bytu od žalobkyne
svedok vyplatil zálohu s tým, že žalobkyňa sa mala vysťahovať. Avšak neskôr sa zistilo, že sú v tom

nejaké zádrhely a keďže sa žalobkyňa nevysťahovala, museli rýchlo nájsť aj iné bývanie a našli pomerne
dobre priestory na ulici Z.. Keďže žalovaný svedka v podstate nechtiac dostal do zlej situácie, bolo mu
navrhnuté, že byt žalobkyne od svedka odkúpi žalovaný, s tým, že žalobkyňu vo zvyšku vyplatí žalovaný
a svedkovi žalovaný vyplatí zálohu, ktorú uhradil svedok žalobkyni. Čiže pre svedka bola záležitosť
skončená tým, že sa začal sťahovať do nového bývania na ulici Laboreckej a bola mu vrátená záloha.

Ako sa potom dohodol žalovaný so žalobkyňou to svedka nezaujímalo, keďže celé ďalšie obdobie bol
zaneprázdnený s veľkým sťahovaním.

Svedok ďalej uviedol, že zvyšnú časť kúpnej ceny, pričom zhruba 7000,- eur vyplatil ako zálohu, mal
zaplatiť žalobkyni v čase po jej vysťahovaní z bytu, pričom svedok dodal, že so žalobkyňou sa na tom

dohodol v čase, keď jej vyplácal zálohu približne vo výške 7000,- eur a okrem toho zaplatil za žalobkyňu
približne sumu 500,- eur v Energobyte za upomienky a dlhy. Na otázku, prečo svedok neodstúpil od
kúpnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou, svedok uviedol, že vrátením zálohy považoval vec za ukončenú.

Svedok tiež vyslovil predpoklad, že k nejakému odstúpeniu došlo, pretože všetko sa vybavovalo so

žalovaným a keďže jemu bola vrátená záloha vec považoval za ukončenú a nepamätá si každý papierik,
ktorý podpisoval, alebo ktorý mu bol odovzdaný. Na otázku, či prevzal odstúpenie od zmluvy zo strany
žalobkyne, svedok uviedol, že na to si nepamätá, musel by sa pozrieť do svojich papierov. Svedok ďalej
dodal, že pre neho odstúpenie od zmluvy nebolo dôležité, nakoľko musel riešiť omnoho závažnejšiu
situáciu a to hľadanie bývania, nakoľko v tom čase vysvitlo, že žalobkyňa sa čase, v ktorom sa mala

odsťahovať, z bytu neodsťahuje. Preto so žalovaným hľadali iné bývanie, ktoré našli na ulici Z.. Keby
toto bývanie nenašli zo svedka by bol bezdomovec.

PRÁVNY STAV39. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne.

40. Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných
vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

Podľa ust. § 46 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou
formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľaust.§47ods.1Občianskehozákonníkaakzákonustanovuje,žekzmluvejepotrebnérozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

41. Podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

42. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

43. Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu

44. Podľa ust. § 531 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá
jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď
pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela

písomnou formou.Podľa ust. § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame
právo nevznikne.

45. Podľa ust. § 560 Občianskeho zákonníka ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa
domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten,
kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo
zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali

u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

46. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

47. Podľa ust. § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa ust. § 696 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje

inak.

48. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

49. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

50. Podľa ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len ako „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či

tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

POSÚDENIE VECI SÚDOM

51. Žalobkyňa sa súdnou cestou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré vlastnícke
právo žalobkyne bolo prevedené kúpnou zmluvou dňa 3.2.2014 na kupujúceho H. P.Ň. a nakoľko
nedošlo k splneniu povinnosti kupujúceho H. P. zaplatiť kúpnu cenu, v zmysle zmluvných podmienok
z tohto dôvodu žalobkyňa odstúpila od tejto kúpnej zmluvy, ktorý prejav adresovala kupujúcemu H. P.
listom zo dňa X.X.XXXX daným na poštovú prepravu dňa 11.9.2017 a teda účastníci zmluvy sú si povinní

vrátiť poskytnuté plnenia. Naliehavý právny záujem na tomto určení žalobkyňa odôvodnila tým, že osoba
zapísaná ako vlastník nehnuteľností nie je účastníkom kúpnej zmluvy, od ktorej odstúpila a preto ide
o uplatnenie práva, ktoré je ohrozené a vyvoláva neisté postavenie žalobkyne. V záverečnom zhrnutí
k dokazovaniu a právnej stránke veci právny zástupkyňa žalobkyne uviedla, že konaní sa žalobkyňa
domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu podstatného porušenia kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX

a to nevyplatenia kúpnej ceny v zmysle dohody.

52. Z vyjadrení žalovaného súd zistil, že žalovaný s uplatneným nárokom nesúhlasí, vzniesol námietku
premlčania práva na odstúpenie od zmluvy, pretože podľa názoru žalovaného žalobkyňa učinilaodstúpenie od kúpnej zmluvy neskoro, po uplynutí trojročnej premlčacej doby a zároveň podľa
žalovaného žalobkyni dôvod na odstúpenie od zmluvy nevznikol, pretože kúpna cena za nehnuteľnosti
jej bola zaplatená a to úhradou dlhov žalobkyne voči Slovenskej sporiteľni a. s. a voči spoločnosti

ENERGOBYT, s. r. o. kupujúcim H. P., vyplatením sumy 900,- eur žalovaným, ktorý prevzal po dohode
s H. P. jeho záväzok voči žalobkyni na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny, a započítaním pohľadávok
žalovaného voči žalobkyni, ktoré vznikli, pretože žalobkyňa si od žalovaného požičiavala rôzne sumy
finančných prostriedkov a taktiež z dôvodu, že žalobkyňa neuhrádzala v určitom čase úhrady spojené
s užívaním bytu, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva žalovaný kúpnou zmluvou uzavretou dňa

X.X.XXXX od predávajúceho H. P..

53. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu je teda sporná otázka včasnosti podania odstúpenia
od zmluvy, ako aj otázka existencie dôvodov na odstúpenie od zmluvy. Súd sa preto v danej veci
vzhľadom na zákonné ustanovenia musí vysporiadať s otázkami, či bol preukázaný naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva a či nastali účinky odstúpenia od zmluvy, vzhľadom na námietku

neexistencie dôvodu na odstúpenie od zmluvy a vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného.

K naliehavému právnemu záujmu na určení vlastníckeho práva

54. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných

sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do
úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom
vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Naliehavosť sa prejaví v
tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

55. V judikatúre je takisto ustálené, že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je
zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto
žaloby sa môže zosúladiť faktický stav (nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) so
stavom právnym. Súd je toho názoru, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva preukázala, keďže v katastri nehnuteľnosti je zapísaný ako vlastník žalovaný, jej postavenie ako
domnelej vlastníčky nehnuteľností je týmto neisté. Preukázanie naliehavého právneho záujmu nemusí
znamenať aj úspech v spore.

K dôvodu na odstúpenie od zmluvy

56.Žalobkyňaodvodzujesvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiodúčinkovodstúpeniaodkúpnejzmluvy
uzavretej s kupujúcim H. P. dňa X.X.XXXX z dôvodu, že kupujúci žalobkyni nezaplatil kúpnu cenu vo
výške, v akej bola v kúpnej zmluve dohodnutá.

57. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že
dôjde do dispozičnej sféry adresáta (§ 45 OZ ). Voči neprítomnej osobe t. j. osobe, s ktorou nie je druhá
strana v bezprostrednom (priamom) styku, prejav vôle pôsobí (je perfektný) až od okamžiku, keď jej tento
prejav vôle dôjde. Prejav vôle dôjde takémuto adresátovi ako náhle sa ocitne v sfére jeho dispozície,
čiže ak adresát nadobudol konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle. V danom prípade

odstúpenie od zmluvy bolo datované ku dňu XX.XX.XXXX. V spodnej časti listiny je uvedená poznámka,
že listina bola expedovaná dňa XX.XX.XXXX, čo zodpovedá aj údajom z podacieho lístka predloženého
žalobkyňou, z ktorého je u zrejmé, že listinu odoslala na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX. Prejav
vôle obsiahnutý v tomto liste bol doručovaný kupujúcemu H. P., ktorý vo svojej výpovedi pripustil, že mu
takáto listina bola doručená.

58. V zmysle § 48 ods. 1 OZ možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Občianskom zákonníku
alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi
účastníkmi zmluvy. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj
odstúpenie musí byť písomné. Žalobkyňa v zmysle zmluvných podmienok v článku III v ods. 2 v Kúpnej

zmluve zo dňa XX.XX.XXXX si vyhradila právo v plnom rozsahu od zmluvy odstúpiť v prípade, ak dôjde
k omeškaniu s plnením kúpnej ceny alebo jej časti podľa predchádzajúcich odsekov.59. V zmysle zmluvných podmienok dohodnutých v Kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX si žalobkyňa
s kupujúcim dohodli kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 12.300, eur a zároveň si dohodli spôsob
zaplatenia kúpnej ceny tak, že prvá časť vo výške 500,- eur, ktorú kupujúci uhradil pred podpisom

tejto zmluvy sprostredkovateľovi - spoločnosti P. K. R.. K.. S.. dňa 28.01.2014 sa započíta na nárok
sprostredkovateľa na odmenu za sprostredkovanie predmetu prevodu, s čím zmluvné strany súhlasili,
zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 11.800,- eur bol kupujúci povinný žalobkyni zaplatiť v hotovosti v deň
podpisu tejto zmluvy.

60. Na základe dokazovania bolo preukázané, že predávajúci H. P. neuhradil žalobkyni v deň podpisu
tejto zmluvy kúpnu cenu vo výške 11.800,- eur, ale uhradil za ňu dlh voči Slovenskej sporiteľni a. s. vo
výške 6.882,29 eur dňa 31.1.2014, a dlh voči spoločnosti ENERGOBYT, s. r. o. vo výške 271,85 eur dňa
3.2.2014, ktorú skutočnosť potvrdila žalobkyňa v trestnom konaní. Zo svedeckej výpovede svedka H. P.
vyplynulo, že po podpise kúpnej zmluvy sa so žalobkyňou mal dohodnúť na tom, že zvyšná časť kúpnej
ceny bude uhradená potom, ako žalobkyňa predmetný byt kupujúcemu H. P. uvoľní k nasťahovaniu,

čím by došlo k zmene zmluvných podmienok v časti splatnosti zvyšnej časti neuhradenej kúpnej ceny.
Avšak nakoľko táto dohoda nebola uzavretá platne, to znamená, že písomne uzavretá zmluva nebola
zmenená písomne, nemohli nastať ani účinky tejto dohody o zmene splatnosti zvyšnej časti kúpnej ceny
viažucej sa k odovzdaniu predmetu prevodu.

61. Zároveň mal súd za preukázané, že medzi žalovaným a svedkom H. P. došlo k uzatvoreniu dohody
o prevzatí plnenia v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka. Uzavretie tejto dohody má súd za
preukázané z výpovede žalovaného a výpovede svedka H. P.Ň., pretože skutkové okolnosti, ktoré
zhodne uviedli v konaní pred súdom, ako aj v trestnom konaní, tvoria ucelený logický priebeh deja
udalostí, ktoré sa stali po podpise kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2014 a ktoré tiež sú podporené aj listinnými

dôkazmi, ktorých obsah súd popísal v časti tohto odôvodnenia v skutkovom stave. Pre súd je zrejmé,
že H. P. previedol s manželkou svoje vlastnícke právo k bytu na ul. S. Y. P. a keďže sa potreboval včas
odsťahovať, kúpil si nehnuteľnosť od žalobkyne, v ktorom čase svedok H. P. disponoval finančnými
prostriedkami k úhrade jej plnej výšky. Avšak ako uviedol žalovaný a zhodne to potvrdil svedok H. P.,
ktoré skutočnosti boli tiež zhodne uvedené vo výsluchoch v trestnom konaní, žalobkyňa nehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom predaja kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX neuvoľnila, pretože sa žalobkyňa nemala
kam odsťahovať, hoci požiadala žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX Mesto P. o pridelenie bytu v G. X. N..
Z., na ktorú žiadosť dostala žalobkyňa zamietavú odpoveď datovanú ku dňu XX.XX.XXXX z dôvodu
nesplnenia podmienok. Súd usudzuje, že minimálne od polovice mesiaca február 2014 žalobkyňa mala
vedomosť, že nebude môcť splniť podmienku, na ktorú sa v zmluve zaviazala a to odovzdať predmet

prevodu do užívania kupujúcemu do dňa 30.4.2014.

62. Práve dôvod neuvoľnenia predmetu prevodu žalobkyňou bol dôvodom, pre ktorý svedok a žalovaný
sa dohodli, že žalovaný uhradí svedkovi H. P. časť kúpnej ceny vyplatenej žalobkyni vrátane rezervačnej
zálohy vyplatenej spoločnosti P. K. s. r. o. a zvyšnú časť neuhradenej kúpnej ceny vyplatí žalobkyni, ktoré

vsúhrnepredstavovalivýškukúpnejcenydohodnutejmedzižalovanýmasvedkomH.P.vkúpnejzmluve
zo dňa X.X.XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v predchádzajúcom vlastníctve žalobkyne.
Svedok H. P. uviedol, že pre neho bola týmto vec uzavretá a ako sa dohodol žalovaný so žalobkyňou ho
nezaujímalo, pretože potvrdil, že to, čo uhradil za žalobkyňu na jej dlhy, mu bolo žalovaným vrátené.

63. Dohoda o prevzatí plnenia v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka je tradičným nástrojom
usporiadania záväzkových vzťahov nevyžadujúca písomnú formu, pričom k zmene v osobe dlžníka
nedochádza tak, ako pri prevzatí dlhu podľa ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale tiež
nedochádza k rozšíreniu počtu dlžníkov, ako v prípade pristúpenia k záväzku podľa ust. § 531 ods. 2 a
§ 533 Občianskeho zákonníka. Prevzatie plnenia je realizované mimo hlavný záväzkový vzťah, a popri

ňom vzniká nový a osobitný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a treťou osobou, v prejednávanom prípade
medzi svedkom H. P. ako dlžníkom a žalovaným ako treťou osobou. Veriteľovi z tohto vzťahu priame
právo nevzniká, z čoho vyplýva, že neprichádza do úvahy zánik dlhu započítaním pohľadávky tretej
osobyvočiveriteľoviprotipohľadávke,ktorúmáveriteľvočidlžníkovi,pretožepohľadávkytotižzjavnenie
súvzájomné.(pozri Š.,H..,

G., a L., E.. a kol.: Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1862-1863)

64. Žalovaný sa v konaní bránil, že voči pohľadávke žalobkyne na doplatenie kúpnej ceny započítal
svoju pohľadávku voči žalobkyni v sume 1.400,- eur titulom pôžičiek, v sume 900,- eur titulom vyplateniadlhu žalobkyni nejakej jej známej, v sume 600,- eur titulom vyplatenia dlhu nebankovej spoločnosti a
v sume 900,- eur, ktoré žalovaný uhradil ako úhradu za plnenia spojených s užívaním bytu správcovi
bytového domu za mesiace 6-9,11 v roku 2014 a za mesiace 2 a 5 v roku 2015. Tiež žalobkyňa potvrdila

skutočnosť, že od žalovaného približne po pol roku od podpisu kúpnej zmluvy (jún, júl 2014) na prijala
sumu 900,- eur.

65. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa pripustila existenciu pôžičky voči žalovanému počas svojich
výpovedí v trestnom konaní, avšak najviac do výšky 100,- eur a žalovaný existenciu pôžičiek žalobkyni

čo do výšky 2.800,- ((1.400,- eur + 900,- eur + 600,- eur) - 100,- eur) žiadnym dôkazom nepreukázal, súd
ustaľuje, že nedošlo k zaplateniu časti kúpnej ceny započítaním pohľadávky žalovaného titulom pôžičiek
voči pohľadávke žalobkyne na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny. Pohľadávku totiž žalobkyňa vždy
mala voči svojmu dlžníkovi - svedkovi H. P., ktorý bol zaviazaný na úhradu kúpnej ceny Kúpnou zmluvou
zo dňa XX.XX.XXXX. Tým, že žalobkyňa prijala sumu 900,- eur od žalovaného má súd za preukázané,
že žalobkyňa o dohode medzi žalovaným a svedkom H. P., že žalovaný uhradí žalobkyni zvyšnú časť

kúpnej ceny, musela mať vedomosť. Toto súd vyvodil z výpovede žalobkyne v trestnom konaní zo dňa
30.08.2017 (na č. l. 4 vyšetrovacieho spisu), kde uviedla: „A.. J. sa vyjadril že P. nájde niečo väčšie a
moju garsónku si zoberie pre syna. Ešte mi povedal, že v nej môžem ostať bývať dokedy bude potrebné.
Mne bolo jedno, kto garsónku kúpi, ale samozrejme, že chcem svoje peniaze. Keď som sa žalovaného
pýtala, kedy mi vyplatí peniaze za predaj garsónky, tak mi povedal, že mi peniaze dá, keď sa mu niečo

zvýši. Ale aj tak keď P. vyplatil úver vo výške cca 6400,- eur a A.. J. mi potom ešte dal sumu 900,- eur, tak
som dostala len sumu 7.300,- eur.“ Súhlas žalobkyne s dohodou o prevzatí plnenia zákon nevyžaduje,
preto nebol ani potrebný. Žalovaný si mohol započítať voči žalobkyni len pohľadávky, ktoré mu voči
žalobkyni vznikli z dôvodu, že žalobkyňa užívala predmetnú nehnuteľnosť, za mesiace 7, 8, 9, 11 v roku
2014 (v 6. mesiaci 2014 žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľností, keďže účinky vkladu vlastníckeho

práva v jeho prospech nastali podľa rozhodnutia o povolení vkladu dňa 1.7.2014) a za mesiace 2 a 5
v roku 2015, spolu v sume 771,- eur (=(5 mesiacov*128,- eur) + 131,- eur za jeden mesiac) za úhrady
platieb plnení spojených s užívaním bytu spoločnosti ENERGOBYT, s. r. o.. Súd mal za preukázané, že
žalobkyňa platila žalovanému tieto úhrady a žalovaných platil tieto úhrady spoločnosti ENERGOBYT, s.
r. o., pričom vo vyššie uvedených mesiacoch žalobkyňa za tieto plnenia žalovanému neuhradila.

66. Neuhradená časť kúpnej ceny predstavuje tak sumu 2.974,86 eur (11.800,- eur - 6.882,29 eur /úver
voči Slovenskej sporiteľni, a. s./- 271,85 eur /poplatky voči ENERGOBYT, s. r. o./ - 900,- eur /prijaté od
žalovaného - 771,- eur /zápočet voči pohľadávke za služby spojené s užívaním bytu). V zmysle vyššie
uvedeného je súd toho názoru, že žalobkyňa mala splnenú zmluvnú podmienku na odstúpenie od kúpnej

zmluvy zo dňa 03.02.2014, pretože kúpna cena jej nebola v tejto časti vyplatená.

K premlčaniu účinkov odstúpenia od zmluvy

67. Premlčaním sa rozumie právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe

subjektívneho práva. Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy
až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený
bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania
sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, teda že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých,

ktorí o svoje práva dbajú, alebo inak povedané, že právo patrí bdelým.

68. Premlčaniu zásadne podliehajú majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Majetkovým
právom je právo na poskytnutie plnenia, ktoré má pre oprávnený subjekt majetkový obsah alebo
majetkovú (peniazmi oceniteľnú) hodnotu. Právo odstúpiť od zmluvy je majetkovým právom, ktoré sa

premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Ak dlžník dôvodne namietne premlčanie tohto práva veriteľa,
účinky odstúpenia od zmluvy voči nemu nenastanú (R 22/1995, rozsudok NS ČR zo 16. 1. 2007, sp.
zn. 30 Cdo 2047/2006).

69. Trojročná doba plynie od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v prípade odstúpenia

od zmluvy, plynie od momentu, v ktorý nastala právna skutočnosť odôvodňujúca jeho uplatnenie.
V tomto prípade sa zmluvné strany, žalobkyňa a svedok H. P., dohodli, že kupujúci kúpnu cenu
uhradí predávajúcemu v deň podpisu kúpnej zmluvy, ktorá bola zmluvnými stranami podpísaná dňa
XX.XX.XXXX. Nakoľko medzi žalobkyňou a svedkom nedošlo k platnej dohode o zmene splatnostizvyšnej časti kúpnej ceny (bod 60 odôvodnenia), skutočnosť, pre ktorú mohla žalobkyňa od zmluvy
odstúpiť, nastala v deň nasledujúci po dni splatnosti kúpnej zmluvy, dňa 04.02.2014. Trojročná
premlčacia doba uplynula dňa 04.02.2017 určeného podľa pravidiel počítania času v ust. § 122

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého koniec lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa
pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.
Žalobkyňa odstúpenie od zmluvy zaslala na poštovú prepravu kupujúcemu H. P. až dňa XX.XX.XXXX.

70. Súd zistil, že žalobkyňa mienila odstúpiť od kúpnej zmluvy po približne 3 a pol rokoch od porušenia

tak podstatnej povinnosti kupujúceho, ako zaplatenie kúpnej ceny je. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul
medzi porušením zmluvnej povinnosti kupujúceho a odstúpením od zmluvy, je námietka premlčania
práva na odstúpenie od zmluvy, ktorú vzniesol žalovaný, dôvodná.

71. V záverečnom zhrnutí právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nie je možné pripustiť námietku
premlčania, pretože v tomto konaní sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu

podstatného porušenia kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX a to z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny v
zmysle dohody. K tomu súd za potrené považuje zdôrazniť, že v kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX
nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá výhrada vlastníckeho práva do času úplného zaplatenia
kúpnej ceny predávajúcemu, a v takom prípade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré žalobkyňa
previedla, svedok H. P. nadobudol s účinkami vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Skutočnosťou, že došlo k úhrade kúpnej zmluvy len čiastočne, vzniklo žalobkyni právo domáhať sa
zaplatenia neuhradenej časti kúpnej zmluvy, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty voči svedkovi H. P., ktoré
právo žalobkyňa nevyužila a od kúpnej zmluvy odstúpila až po uplynutí vyše tri a pol roka.

72. Argumentácia žalobkyne spočívajúca v tom, že vlastnícke právo je nepremlčateľné, nie je v tomto

prípade správna, pretože pri odstúpení od zmluvy nejde o samotné vlastnícke právo, ale o právo odstúpiť
od zmluvy. Nie je správne zamieňať právo na urobenie právneho úkonu od následkov, ktoré tento právny
úkon môže vyvolať. Aj podľa dlhoročnej a ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky právo na
odstúpenie od kúpnej zmluvy sa premlčuje, a to v trojročnej premlčacej dobe. (pozri rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/1220/2015 zo dňa 22.02.2017)

73. Právna zástupkyňa žalobkyne tiež dala do pozornosti úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť,
kedy je nutné použiť 10-ročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože žalovaný od samého začiatku mal vytvoriť taký stav, z ktorého je zrejmé, že mal
úmysel nadobudnúť vlastníckeho právo k spornej nehnuteľnosti bez zaplatenia kúpnej ceny žalobkyni, k

čomu dodala, že žalobkyňa mala v tom čase veľké zdravotné problémy, ale aj vzhľadom na jej vyšší vek,
chcel žalovaný využiť túto situáciu vo svoj prospech, lebo jeho správanie bolo extrémne neprofesionálne
hlavne, čo sa týka výkonu jeho zamestnania ako realitného makléra.

74. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní

ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pre súd sú rozhodujúce skutkové tvrdenia
žalobkyne, ktorými svoj nárok odôvodňuje. Súd poukazuje, že zo žiadnych skutkových tvrdení žalobkyne
nevyplýva, že by svoj nárok o určenie vlastníckeho práva odvodzovala z dôvodov preukazujúcich vznik
právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia. Zo skutkových tvrdení žalobkyne je pre súd ustálené, že
určenia vlastníckeho práva sa domáha na tom základe, že je nebola uhradená kúpna cena v celosti za

prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX
vlastnila. Pre úplnosť súd dodáva, že ani v trestnom konaní vedenom na základe oznámenia žalobkyne
nevyplynulo, „že by k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobkyne, či už na H. P. alebo na
žalovaného a k neuhradeniu plnej kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť malo dôjsť na základe
vopred poňatého úmyslu sa obohatiť na škodu majetku žalovanej“ /str. 15 odôvodnenia uznesenia OR

PZ v Humennom zo dňa 30.11.2017/. Žalobkyňa platby spojené s užívaním garsónky v mesiacoch
06-09,11/2014, 02,05/2015, 06,07/2017 neuhradila a od mesiaca 09/2017 ani neuhrádza a takýmto
konaním si vyrábala a vyrába ďalší dlh voči žalovanému.

75. Žalobkyňa aj v tomto spore, ale aj počas trestného konania poukazovala, že má za sebou viacero

operácii pre zlý zdravotný stav s pohybovým aparátom, pre ktoré nedokázala veci ohľadom predaja
garsónky riešiť. Súd však z vykonaného dokazovania nezistil, aký dopad mal zlý zdravotný stav na
rozhodovaciu schopnosť žalobkyne, keďže žalobkyňa vyslovene uviedla, že svoju garsónku predať
chcela a za tým účelom oslovila žalovaného ako zástupcu realitnej kancelárie. Žalobkyňa žiadnymidôkazmi nepreukázala príčinnú súvislosť medzi jej zdravotným stavom a skutočnosťou, že viac ako
tri roky neriešila nezaplatenie kúpnej ceny za jej nehnuteľnosť, pričom tolerovala stav užívania tejto
nehnuteľnosti aj naďalej, za ktoré užívanie platila na účet žalovaného platby spojené s užívaním tejto

nehnuteľnosti. Tejto skutočnosti si bola žalobkyňa vedomá a skutočnosť, že uhrádzala platby na bankový
účet žalovaného, aj potvrdila.

76. Súd nemal za preukázané, že by žalobkyňa žalovanému platila aj nejaké iné platby, ktoré by boli
odplatou za užívanie nehnuteľnosti ako nájomné. V tomto smere súd poukazuje že je rozdiel medzi

inštitútom nájomného, ktoré je odplatou za prenechanie bytu na dočasné užívanie, a inštitútom úhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktorými sa vo všeobecnosti rozumejú obvyklé úhrady najmä
za vykurovanie, dodávka teplej vody, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov domu, užívanie
výťahu, dodávka studenej vody, odvádzanie odpadových vôd kanalizáciu. Úhrada za tieto služby v
zmysle zákonnej úpravy nie je a nesmie byť zahrnutá v nájomnom. Je teda zrejmé, že žalobkyňa
žalovanému platila úhrady za tie služby, ktoré počas doby užívania nehnuteľnosti spotrebovávala. Z

prepočtov, ktoré súd vykonal spočítaním úhrad žalobkyne voči žalovanému, ako aj spočítaním úhrad
žalovaného voči spoločnosti ENERGOBYT, s. r. o. vykonávajúca správu bytového domu, v ktorom sa
nehnuteľnosť nachádza, vyplynulo, že žalobkyňa celkovo žalovanému za obdobie od 1.10.2014 do
3.5.2017,vrátaneplatbyvyplatenejvhotovostikrukámžalovanéhovauguste2017,vyplatilaspolusumu
3.915,- eur, a žalovaný za obdobie od 28.7.2014 do 26.09.2017 vyplatil spolu sumu 3.993,38 eur.

77. Pre celistvosť posúdenia veci súd ešte potrebuje zdôrazniť, že v prípade účinného odstúpenia od
zmluvy by došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od počiatku a subjekty zrušenej zmluvy by mali povinnosť
vzájomne sa vysporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Nárok na vrátenie vzájomného
plnenia z kúpnej zmluvy by vznikol okamžikom zrušenia zmluvy. Pokiaľ sa predávajúci domáha určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, ktorú predal na základe kúpnej zmluvy, od ktorej odstúpil, musí
pre úspešnosť žaloby nielen tvrdiť, ale tiež preukázať, že prijatú kúpnu cenu vrátil alebo je pripravený
a schopný ju vrátiť predávajúcemu. V prípade povinnosti vrátiť si obojstranne plnenie ide v režime
ustanovenia § 457 OZ o tzv. synalagmatický (vzájomne podmienený) záväzok, kedy požiadavka jednej
zmluvnej strany, aby bolo druhou zmluvnou stranou vrátené plnenie, ktoré jej poskytla, môže uspieť, len

ak je žiadateľom navonok deklarovaná aj pripravenosť vrátiť to, čo na základe takejto zmluvy obdŕžal
od druhej zmluvnej on sám. Ak ide o žalobu, musí sa tento záväzok premietnuť aj do znenia žalobného
návrhu (petitu). Ak žalobný návrh neumožňuje súdu, aby vzájomnú viazanosť nárokov mohol vyjadriť vo
výroku rozsudku, nemôže žaloba uspieť. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy doplniť do výroku rozhodnutia
povinnosť predávajúceho, pretože by tým úplne obišiel procesnú povinnosť toho účastníka tvrdiť a

preukázať v konaní skutočnosť zásadne relevantnú pre rozhodnutie vo veci. (pozri uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/2014 z 19. marca 2014)

78. Pri posudzovaní účinkov odstúpenia od zmluvy by bolo tiež potrebné prihliadať aj na zásadu ochrany
dobrej viery tretích osôb a na princíp právnej istoty. Žalobkyňa v tomto spore nepoprela a potvrdila, že

časťkúpnejcenyjejbolariadnevyplatená,pričompočasceléhokonaniaanirazsanezmienilaospôsobe
vrátenia takto prijatého plnenia, na ktoré by v prípade účinného odstúpenia od zmluvy nárok nemala.

Konklúzia súdu

79. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že účinky odstúpenia od zmluvy
nenastali vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného, nakoľko odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorou
žalobkyňa previedla vlastnícke právo na H. P., bolo učinené po uplynutí premlčacej doby a zároveň
súd by žalobe nemohol vyhovieť aj z toho dôvodu, že žalobkyňa nevyhlásila pripravenosť vrátiť to,
čo na základe kúpnej zmluvy dostala, čo sa ani nepremietlo do žalobného návrhu a preto súd žalobu

žalobkyne zamietol.

K trovám konania

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.82. V danom prípade bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Úspech žalovaného v konaní tak predstavuje 100% a úspech žalobkyne
predstavuje 0%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní, preto úspešnému žalovanému patrí nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%, preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalovanému. O
výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.