Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2022

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010314
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2022:6416010314.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Tomu a

prísediacich Bc. Márie Šimegovej a Jána Škriniara na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2022,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. G., nar. XX.XX.XXXX v U. R., okres Q., trvale bytom Q. XXX, okres Q., živnostník,

je vinný, že

od mája roku XXXX minimálne do augusta roku XXXX v mieste svojho trvalého pobytu v obci H. D. v
rodinnom dome č. XXX opakovane a neustále nadával do zdochlín, kuriev, špín cigánskych, vyhrážal

sa vybitím zubov, rozbitím húb, podpálením domu a zhorením jeho obyvateľov, že ich zmláti ako žito,
a to svojej manželke F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. D. č. XXX a svojim deťom K. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. D. č. XXX, K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. D. č. XXX, ml. G. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. D. č. XXX, ml. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. D. č. XXX,
mal. A.M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. D. č. XXX, mal. P.M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. D.
č. XXX, manželke a aj deťom nadával a kričal po nich, keď si chceli zobrať jedlo z chladničky, že nech
nežerú jeho jedlo, nech si kúpia svoje, manželke zakazoval chodiť von bez neho, neustále ju sledoval
a podozrieval z nevery, manželka z dôvodu, že na ňu žiarlil, musela všade chodiť s ním, keď manželka

potrebovala navštíviť lekára, nechcel ju pustiť, rodine odmietal dávať peniaze, že nech si zarobia vlastné,
že on ich živiť nebude, deťom ktoré navštevujú školu odmietal dávať peniaze na cestu do školy a na
pomôcky, kde z tohto dôvodu jeho dcéra K. nedokončila stredoškolské vzdelanie a štúdium musela v
roku XXXX v 3. ročníku ukončiť, taktiež aj syn G. neukončil stredoškolské vzdelanie a v roku XXXX v 1.
ročníku musel štúdium ukončiť, mal. A.M. niekoľkokrát zakázal ísť do školy s tým, že do školy nepôjde
a musí ísť s ním robiť do hory, ml. F. G. nedával peniaze na cestovanie do školy a kázal jej ísť si zarobiť
peniaze na školu šlapaním na cestu, všetkým deťom zakazoval chodiť von mimo domu s tým, že ak

pôjdu von, už nech sa domov nevracajú, čím manželku a aj deti vystavoval opakovanému psychickému
a fyzickému utrpeniu z jeho správania, odopieral deťom navštevujúcim školu vzdelávanie, pričom na
základe rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 3T 46/2010 zo dňa 09.06.2010 bol za
zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného
zákona právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov a šiestich
mesiacov, kde dňa 09.05.2012 bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený,teda

blízkym osobám spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,

neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo
ich fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním stravy, odopieraním zdravotnej starostlivosti
a vzdelávania a spáchal tento čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, závažnejším spôsobom konania - na viacerých
osobách,

tým spáchal

zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. c), d) Tr.
zákona č. 300/2005 Z.z. v platnom znení s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 1, 2, 3, 5, 8 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona,

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd k trestu odňatia slobody v trvaní
3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá, zároveň ukladá probačný dohľad, ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch)

rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona zároveň súd ukladá obžalovanému obmedzenia, ktoré
sú súčasťou probačného dohľadu spočívajúce najmä v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na
páchateľa negatívny vplyv.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zákona páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad je povinný strpieť nad
sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 10.06.2016 obžalobu na obvineného K. G. pre zločin

týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. c), d) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona.

NahlavnýchpojednávaniachbolovykonanédokazovaniedňaXX.XX.XXXXvýsluchomobžalovanéhoK.
G., výsluchom svedkyne poškodenej (plus opatrovník G.. G. G.) svedkyne poškodenej K. O., svedkyne

poškodenej F. G., svedka poškodeného K. G., svedka poškodeného G. G., svedkyne poškodenej ml. F.
G.. N. XX.XX.XXXX výsluchom svedkov G. O., C. L., výsluchom znalkyne G.. C. R.. Dňa XX.XX.XXXX
výsluchom znalca G.. Y. R.. Dňa XX.XX.XXXX výsluchom svedkov Y. F. a N. F.. Dňa XX.XX.XXXX
konfrontáciou medzi svedkyňou N. F. a svedkom poškodeným G. G., prečítaním podľa § 268 ods. 2 Tr.
poriadkuznaleckýchposudkov,prečítanímpodľa§269Tr.poriadkulistinnýchdôkazov,oboznámenímsa

s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T 46/2010. Dňa XX.XX.XXXX
výsluchom svedkyne C. L. a svedkyne poškodenej K. O..

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav tak ako je to uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku.ObžalovanýK.G.nahlavnompojednávanípozákonnompoučenípodľa§257ods.1písm.a),b),c),ods.
2,ods.4,ods.5,ods.7,ods.8Tr.poriadkuuviedol„Nevinný“.Nasvojuobranuďalejuviedol,žepokiaľbol
vovýkonetrestutakmupoškodenáF.G.písaladopisy,chodilazanímnanávštevyajsdeťmi.Poškodená

F. G. ho nahovárala, aby po výkone trestu sa opäť vrátil domov. Po podmienečnom prepustení sa vrátil
domov, boli problémy s peniazmi, doma boli stále hádky kvôli peniazom. Koľkokrát v noci ho poškodená
F. G. zobudila „začala húkať do mňa“. Toto sa stále opakovalo, žiadal ju, aby sa mohol aspoň vyspať s
tým, že skoro ráno ide do práce. Nakoniec navrhol, aby sa rozviedli. Poškodená F. G. to odmietala, sám
už nevládal ďalej v tom pokračovať. Zarábal ako sa dalo, bol z toho nervózny, boli veľká početná rodina.

Svedkyňa poškodená F. G. mu nadávala, pripustil, že aj sám jej občas povedal nejaké hrubé slovo.
Poprel, že by zakazoval svedkyni poškodenej F. G. jesť, chladnička bola otvorená, sám býval celé dni v
práci. Každý člen rodiny si vzal stravu, ktorá bola. So svedkyňou poškodenou F. G. bol veľmi ťažký život,
koľkokrát otvorila okno, kričala von, aby to počuli susedia, často jej nato hovoril, aby nekričala. Koľkokrát
po takýchto hádkach odišiel do Q., kde si zaplatil ubytovňu, zostal tam aj týždeň. Svedkyňa poškodená
F. G. mu vyvolávala, žiadala, aby sa vrátil domov. Svedkyňa poškodená F. G. tiež mohla odísť z domu,

keď tvrdila, že ju týral, neodišla však ani raz. V auguste XXXX odišiel zo spoločnej domácnosti, svedkyňa
poškodená F. G. vedela, že už sa domov nevráti, lebo si našiel novú priateľku, tak ho išla udať. Takýmto
spôsobom sa mu pomstila. Svedkyňa poškodená F. G. často chodila s ním do hory, nemusela tam s ním
chodiť. Často keď bol v práci mu telefonovala, aby sa vrátil domov, aby ju vzal so sebou a musela byť
pri jeho práci v lese pri ňom. Svedkyňa poškodená F. G. nechcela, aby telefonoval, zakázala mu chodiť

do Q., lebo mala podozrenie, že sa tam stretáva s priateľkou. Koľkokrát syn svedok poškodený G. G.
musel matku svedkyňu poškodenú F. G. odviezť do lesa za ním. Svedkyňa poškodená F. G. žiarlila na
neho, už sa to nedalo vydržať. Pred jeho odchodom v auguste XXXX svedkyňa poškodená F. G. sa mu
vyhrážala, že ak odíde tak ho udá. Nakoniec nabral odvahu a odišiel. Vo svojej záverečnej reči v zmysle
§ 274 ods. 2 Tr. poriadku spáchanie skutku oľutoval.

Svedkyňa poškodená G.. G. G., sociálna kurátorka S., pracovisko Q. na hlavnom pojednávaní uviedla,
že niekedy v roku XXXX svedkyňa poškodená F. G. navštívila ich úrad, viackrát, pričom sa sťažovala
na rodinné problémy s manželom, že malo dochádzať k verbálnym útokom, čo sa týkalo jej osoby aj
maloletých detí. Odporučili jej ak sú to problémy takéhoto rázu, aby išla na políciu a podala trestné

oznámenie. Potom podala svedkyňa poškodená F. G. aj návrh na rozvod, bolo to v roku XXXX, tam
boli ustanovení za kolízneho opatrovníka do právoplatného skončenia veci. Obžalovaný so svedkyňou
poškodenou F. G. už sú rozvedení, maloleté deti boli zverené do výchovy a opatery matke. Sama bola
prítomná pri výsluchoch maloletých detí v tomto konaní v roku XXXX, ohľadom týrania blízkej a zverenej
osoby. Nepamätala si presne odkedy je vedená rodina maloletých deti G. v evidencií úradu.

Svedkyňa poškodená K. O., dcéra obžalovaného a svedkyne poškodenej F. G., na hlavnom pojednávaní
uviedla, že býva v R. s manželom a maloletým dieťaťom. Predtým bývala u rodičov, v októbri XXXX
odišla. Potvrdila, že boli tam hádky „nebolo to však také, že by to malo byť trestané“. Otec s matkou
sa vadili, ako sa vadí každý, nebolo to však nič vážne, nebolo tam žiadne ublíženie, že by otec matku

týral. V rodine boli dobré vzťahy, vychádzala dobre aj s otcom aj s matkou. Zdôraznila, že k prvotnej
výpovedi bola donútená matkou, nakoľko v tom čase s ňou bývala. Nemala vtedy kde odísť s maloletým
dieťaťom, keby vypovedala inak, tak by ju matka vyhodila na ulicu aj s dieťaťom. Keď matka zistila, že jej
manžel svedok G. O. vypovedal v prospech otca, tak sa rozčúlila a povedala, že nemajú tam čo bývať.
Zdôraznila, čo vypovedala v prípravnom konaní v neprospech otca, nie je pravdou z dôvodu, že bola

k tomu donútená matkou.

Svedkyňa poškodená F. G. bývalá manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že pokiaľ
bol obžalovaný vo výkone trestu neboli doma žiadne problémy, bolo dobre. Po návrate obžalovaného z
výkonu trestu začali opäť hádky. Obžalovaný začal vykrikovať, že všetky deti nie sú jeho, že sú pankharti,

vyjebanci, hajzli. Pokiaľ bol obžalovaný vo výkone trestu rodina žila zo sociálnych dávok, okolo 400 Eur
plus rodinné prídavky, čo bolo mesačne suma do 600 Eur. Vypomáhala finančne aj dcéra K. O., ktorá
chodila na brigády. Do hory s obžalovaným chodil syn svedok poškodený G. G., tiež ona sama. Do hory
chodila z dôvodu, že to chcel, žiadal obžalovaný. Vozidlo do hory šoféroval buď obžalovaný, keď však
mal vývoz dreva, tak syn G. G.. Keďže musela chodiť do hory, tak domáce práce robila skoro ráno alebo

večer. Počas žalovaného obdobia od XX.XX.XXXX do marca XXXX bývali v R.. Obžalovaný špinavo,
hrubo nadával nielen jej, ale aj deťom. Hádky boli na dennom poriadku. Stalo sa jej, že ju obžalovaný aj
mixoval, skopol ju von z auta. Keď dostávala rodinné prídavky alebo sociálne dávky tak tie dni sa doma
jedlo. Keď jej obžalovaný požičal peniaze, tak ich musela vrátiť lebo v opačnom prípade by bolo zle. Keďmali staršie deti peniaze, tak prispievali z nich na domácnosť. Potraviny, ktoré sa uložili do chladničky, tak
bolo presne vyrátané, kto si z nich čo vezme. Obžalovaný pravidelne neprispieval na chod domácnosti,
nedostávala od neho každý mesiac istú sumu finančných prostriedkov. Čo si obžalovaný zarobil v hore,

odišiel na 2-3 týždne, potom sa vrátil domov s prázdnou peňaženkou. Nedozvedela sa, kde v tom čase
bol. Peniaze, ktoré zarobil takýmto spôsobom pomíňal. Stalo sa zopárkrát, že išli s obžalovaným spolu
na nákup. Niekedy však povedal, že peniaze, ktoré použili na nákup musí vrátiť. Sama na obžalovaného
nežiarlila. Dcéra K. prestala chodiť do školy, obžalovaný sa jej vyhrážal, že jej nedá peniaze na autobus.
Podľa nej sa bála, že sa pôjde sťažovať na sociálku. Syn G. začal chodiť prvý ročník strednej školy,

obžalovaný mu povedal, že ukončil základnú školu, peniaze mu nedá, ak si zarobí, tak do školy môže
chodiť.DcéraF.navštevujedruhýročníkstrednejškoly,synaK.obžalovanýnenávidelodmalička,najviac
ho bijával. Keď sa sama alebo niektoré z detí ozvali voči obžalovanému, tak sa tento vyhrážal, nadával.
Obžalovaný sa im vyhrážal aj bitkou. V máji XXXX našla v mobilnom telefóne obžalovaného SMS s
textom - „C. potom ti zavolám, neskôr, teraz som zaneprázdnený“. Sama svedkyni C. L. neskôr zavolala.
Obžalovaný chodieval preč z domu, každý mesiac na 3-5 dní. Sama pre svoj zdravotný stav často

chodí na lekárske vyšetrenia, stalo sa jej, že ju obžalovaný odmietol zaviesť. Trestné oznámenie podala
až potom, keď to už sama nezvládala a predtým pokiaľ sa obžalovaný neodsťahoval nemala takúto
možnosť.

Svedok poškodený K. G. ml., syn obžalovaného a svedkyne poškodenej F. G. na hlavnom pojednávaní

uviedol, že jeho vzťah k obžalovanému nebol dobrý, čo stváral doma, to bolo hrozné. Keď bol otec
vo výkone trestu tak doma bolo dobre, keď sa vrátil tak mesiac, dva bol kľud, potom začal s neverou,
že matka chodí za druhými. Ku nemu sa po návrate z výkonu trestu otec zo začiatku správal celkom
v pohode, potom mu začal zakazovať. Nechcel ho pustiť von, že má byť stále len doma. Otec určite
nemal dôvody žiarliť na matku. Obidvaja sa hádali medzi sebou, príčinou bola väčšinou nevera. Otec

sa vyhrážal, že matke vybije zuby, vulgárne jej nadával. Deťom nadával do pankhartov, z dôvodu, že
podľa otec nie sú jeho. Otec si stále domýšľal, že matka chodí za susedom, že otca podvádza. Stávalo
sa, že otec si pobalil veci a odišiel z domu na týždeň až dva. Nevedel uviesť prečo otec takto odchádzal
z domu. Keď sa otec vrátil, tak sa s matkou udobrovali. Otec sa s ním v jednom prípade pohádal, chytil
ho pod krk, pritlačil ku stene, vykrikoval mu, že nie je jeho syn. Otec sa vyhrážal, že podpáli dom, vybije

zuby, zmláti ich. Sám s otcom do hory nechodieval, bol s ním takto iba párkrát. Sám bol odídený z domu,
vtedy keď ho otec vyhodil. Bolo to vtedy keď zistili, že otec má priateľku. Otec chcel zbiť matku, sám
sa do toho zastarel, otec mu povedal, aby sa nestaral, aby odišiel z domu. Sám bol takto preč mesiac,
u maminho brata v R. 2 týždne a ďalšie 2 týždne u maminho brata v R. nad R.. Aby sa mohol vrátiť
musel otca odprosiť. S otcom chodil do hory brat G. a ešte brat K.. Vedel, že brat G. predčasne ukončil

školu, dôvod uviesť nevedel. Matka chodievala do hory, v hore však nepracovala, iba sedela v džípe.
Matka z domu sama nemohla odísť, chodila stále iba s otcom. Otec matke zakazoval, preto chodiť samej
z domu, lebo by sa mohla stretnúť s nejakým chlapom. Keď mama zistila otcovu neveru, tak to bolo
doma napäté, otec bol v tom čase k matke doma hnusný. Mali v tom čase doma našetrené peniaze na
elektriku, otec ich zobral a už sa domov nevrátil. Otec keď bol v tejto veci vo väzbe, tak to bolo doma

kľudnejšie. Sám otca nemusí vidieť, nemusí sa s ním stretávať, nemusí nič.

Svedok poškodený G. G., syn obžalovaného a svedkyne poškodenej F. G. na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v súčasnej dobe žije s matkou. Školu ukončil v roku XXXX, školu ukončil z dôvodu lebo nemal
peniaze na autobus. Otec mu hovoril, že nie je povinný mu dávať peniaze, že nie je jeho dieťa, hovoril to

aj ďalším súrodencom. Keď navštevoval prvý ročník strednej školy tak sám si zarobil peniaze, párkrát mu
dala peniaze na autobus matka, otec mu nedal peniaze ani raz. Sám si zarobil peniaze brigádnicky. Keď
sa otec vrátil z výkonu trestu asi mesiac sa správal normálne, potom začal otec rozprávať matke, že ho
podvádza, že chodí za susedom. Otec si domýšľal, matka musela stále s ním chodiť, nedovolil jej zostať
ani doma. Otec s matkou sa často hádali, hlavne preto, že otec tvrdil, že ho matka podvádza. Nevie, aký

mal otec nato dôvod, sám matku nevidel nikdy sa so susedom ani rozprávať, nie že by ešte ku nemu išla.
Keď žili v R., otec tiež v tom čase podozrieval matku z nevery. Keď prišiel otec z práce, v momente bola
doma hádka. Pokiaľ bol otec vo výkone trestu tak doma bolo dobre, bol pokoj, neboli žiadne hádky, kľud
je aj v súčasnej dobe. Počas hádok padali vyhrážky, otec matke vulgárne nadával, nadával aj ostatným.
Otec nedal peniaze, aby sa niečo deťom kúpilo. Keď mala matka peniaze tak vtedy sa deťom kúpilo.

Keď mala matka peniaze tak otec za ňou doliezal, líškal sa, aby všetky peniaze minula. Keď peniaze
nemala, zobral všetky peniaze ktoré mal, zmizol, vrátil sa o 3 dni. Keď sám robil s otcom v hore, dal
mu nejaké peniaze, z toho však viac ako polovicu musel dať na stravu. Sám nechcel s otcom chodiť do
lesa, ale keď neskôr videl, že otec sa o jeho mladších súrodencov nestará, tak čo mal robiť. Keď matkazostala doma, že nešla s otcom do hory, tak keď prišiel domov, okamžite bola hádka. Do hory chodil
okrem neho robiť aj mladší brat K., chodieval aj keď tam býval svedok G. O.. Keď sa zarobili peniaze,
tieto si zobral otec do vrecka a odišiel preč. K bratovi K. bol otec veľmi zlý, správal sa ku nemu ako

keby to bolo cudzie dieťa. Sám musel pracovať, peniaze málokedy videl, otec mu zakazoval chodiť von.
Sestru F. otec koľkokrát prefackal, vyhrážal sa jej, nadával jej, urážal ju. Sestre K. sa otec tiež vyhrážal,
aby „nepípala“ doma, správal sa ku nej zle. Strava sa doma nakúpila vtedy keď mala matka peniaze, na
stravu prispieval aj sám s bratom K.. Keď mal peniaze otec tak zmizol. Po návrate z výkonu trestu sa
otec matke vyhrážal, strkal do nej. Otec sa vyhrážal nielen matke, ale aj ostatným, brata K. chytil pod krk.

Sám si myslel, že otec myslí vyhrážky vážne, bol by schopný všetkého. Chladnička zamknutá nebola,
„čo sa robilo potom, keď sa niečo zobralo“. Chladnička bola plná 2 krát do mesiaca. Otec sa tiež jemu
vyhrážal vyhodením z domu. Sám si nevšimol, že by otec prispieval na chod domácnosti. Vreckové mu
otec v živote nedal. Sám u terajšej manželky obžalovaného doma nebol, bol pred jej domom. Sám nemá
k otcovi žiadny vzťah. Keď sa otec odsťahoval, súrodenci matku donútili, aby podala trestné oznámenie
na otca. Sám si nedopisoval na facebooku so svedkyňou N. F..

Svedkyňa mladistvá F. G. ml., dcéra obžalovaného a svedkyne poškodenej F. G. v prípravnom konaní
uviedla, že keď otca pustili z výkonu trestu v roku XXXX tak bolo dobre, potom sa otec začal hádať so
sestrou K. a matkou. Bratovi G. zakázal chodiť do školy, nedával mu peniaze na autobus, musel chodiť si
zarobiť s ním do hory. Presťahoval ich do R., kde ich mesiac nechal bez peňazí, potom presťahoval späť.

Otec keď mal peniaze, tak vždy odišiel. Keď mama mala peniaze tak sa jej otec líškal. Otec podozrieval
matku, že ho stále podvádza. Jej vykrikoval, že do školy nebude chodiť, že si má zarobiť šľapaním.
Nedával peniaze na stravu, vykrikoval, že keď dá nejaké peniaze, tak ich musia vrátiť. Otec matke a
súrodencom nadával, vyhrážal sa, že podpáli dom, že ich zabije. Jej hovoril, že jej rozbije telefón, vybije
zuby. Matka musela chodiť s otcom do hory. Bratov G., K., K. nútil otec, že ak nepôjdu s ním do hory,

vyhodí ich z domu a nedá im žrať. Vreckové od otca nedostávali. Otec potraviny nekupoval. Nikde ich
nepúšťal. Sama dochádza do školy v U. R.. Z otca má strach. Sama keď bola malá, bola otcov miláčik,
keď sa vrátil z výkonu trestu bol už ku nej hnusný. Zmenilo sa to vtedy, keď mu povedala svoj názor na
neho. Vie o tom, že otec mal priateľku, otec často býval na internete. Keď sa to mama dozvedela, tak sa
kvôli tomu hádali. V súčasnej dobe sa im žije ľahšie, keď sa otec odsťahoval. Na hlavnom pojednávaní

využila svoje zákonné právo podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku a nevypovedala.

Svedok G. O., zať obžalovaného a svedkyne poškodenej F. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od
augusta XXXX do apríla XXXX býval u svojich svokrovcov. Fungovalo to tam celkom v kľude, ráno všetci
odchádzali do práce, po príchode domov sa normálne žilo. Občas sa stalo, že sa niekto kvôli niečomu

povadil, kto konkrétne nevedel uviesť. Sám sa vadil väčšinou so ženou svedkyňou poškodenou K. O..
Stalo sa, že svokrovci sa cez deň povadili, svokrovci sa vadievali v noci, keď býval u nich v prvom období
niekedy v roku XXXX, presne to ohraničiť nevedel. Nevedel posúdiť aký vzťah mal svokor ku svokre.
Niekedy sa rozprávali normálne, keď vznikala nervozita kvôli financiám, tak sa povadili. Svokor mal voči
deťom normálny vzťah. Svokor so synom K. mal normálny vzťah, stalo sa, že sa povadili. Voči dcére K.,

jeho manželke sa obžalovaný správal normálne. Normálne sa správal aj voči ostatným deťom, niekedy
voči deťom kričal, keď niečo spravili. V prípravnom konaní keďže v tom čase nemali spolu s manželkou
kde bývať, vypovedal v prospech svokry, aby ich nevyrazila z domu. Zdôraznil, že sám nevidel či svokor
niekoho udrel, vyhrážky tiež nepočul. Na stravu v rodine sa skladali viacerí. Na nákupy chodila svokra
so svokrom.

Svedkyňa C. L. terajšia manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že XX.XX.XXXX ju
tento oslovil na internete, mal nick F., nevedela jeho meno. Napísal jej len toľko, že či dievča na fotke
je jej. Odpísala mu, že je to syn, ktorý má dievčenskú tváričku a je to jej dieťa. Odpísal jej, potom sa
odmlčali, napísal jej či sa na neho hnevá keď s ním nekomunikuje. Odpísala mu, že otec má zdravotné

problémy, ktoré riešil. Napísal jej svoje telefónne číslo, kde povedal, že si môžu písať sms- kami. Otvorila
si následne jeho profil, v ktorom bolo uvedené, že je ženatý, má 8 detí. Na toto sa ho priamo pýtala, na
deti nereagoval, ani na to, či je alebo nie je ženatý. Sama mu poslala sms s textom, že ak je ženatý tak
sa s ním nestretne. Až pri telefonáte sa dozvedela, že je ženatý, aj to od svedkyne poškodenej
F. G.. Písali si do XX.XX.XXXX kedy napísal, že má problémy a ozve sa neskôr. Medzitým sa ozvala

svedkyňa poškodená F. G., zazvonil jej jedno ráno telefón. Táto sa priamo pýtala, kto je tam, sama
jej odpovedala keď telefonuje tak by sa mala predstaviť sama. Nakoniec jej povedala priezvisko a
opýtala sa, či pozná obžalovaného. Sama si to nedala do spojitosti s písaním, priezvisko nevedela, čo
pravdepodobne svedkyňu poškodenú F. G. podráždilo. Táto začala kričať, že telefónne číslo má z jehotelefónu, že si píšu a podobne. Uvádzala jej, že či vie o tom, že bol trestne stíhaný, 3 roky zavretý,
ubližoval deťom. Sama bola tiež v minulosti rozvedená kvôli týraniu detí. Dala si to do súvislosti, že
nič také nepotrebuje. V ten deň popoludní jej zavolala ešte raz, nakoniec sa stretli, porozprávali sa.

Sama svedkyni poškodenej F. G. dokonca ponúkla pomoc. Sama pozná sestru svedkyne poškodenej
F. G., nakoniec jej to všetko nešlo dokopy. Bolo u nej zrejmé, že rozviesť sa nechce. Sama zašla za jej
sestrou, ktorá jej povedala, že sestru nemá, nakoniec jej povedala, že už sa roky nebavia, že ju obvinila,
že má pomer s jej mužom. Doslova povedala, že jej terajší manžel konečne dostal rozum a od nej
odchádza. Keď svedkyňa poškodená F. G. zistila, že pokračujú v komunikácií, to nebolo telefonovanie,

to bolo bombardovanie. Denne mala 50 zmeškaných hovorov, sama to už ani nedvíhala. Prenasledovala
nielen ju, ale aj dcéru. Svedok poškodený K. G. tiež začal jej vypisovať, že s tým majú skončiť. Svedok
poškodený G. G. napísal, že ak to chytí on do rúk, tak uvidia. Sama si má uvedomiť, že má malé
dieťa. Tvrdo sa vyhrážali aj vtedy, keď jej terajší manžel bol už zadržaný. Sama nakoniec zablokovala
svedkyňu poškodenú F. G. a postupne ako písali ďalší, tak zablokovala si všetky čísla. Jediná, s ktorou
sa dalo komunikovať bola svedkyňa poškodená K. O., ktorá ako jediná jej vykala. Keď sa jej priamo

opýtala, prečo chcú, aby otec bol stále s nimi, keď je taký zlý, tak jej odpovedala lebo to chce mama.
Dňa XX.XX.XXXX jej prišla sms od terajšieho manžela, že odchádza z domu. Našiel si ubytovanie na
ubytovni, stretli sa XX.XX.XXXX v Q., v cukrárni. Dali sa vtedy dokopy, nasťahoval sa asi po 2 týždňoch.

Svedok Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná z práce, viac ako XX rokov.

Na návšteve u neho nikdy nebol. Svedkyňu poškodenú F. G. pozná z videnia. Keď začali spolu s
obžalovaným robiť, svedkyňa poškodená F. G. tomuto stále vyvolávala, hovorila mu všelijaké nezmysly,
že má všelijaké priateľky, že on je na vine, že obžalovaný sa dal dokopy s terajšou manželkou. Do práce
v lese chodil s obžalovaným určite X-X rokov dozadu, denne. Takto spolupracovali asi X roky. Sem tam
chodili do lesa aj synovia obžalovaného, väčšinou G., chodila aj bývalá manželka. Ona nepracovala,

sedela v aute. Občas prišiel vypomáhať aj ďalší syn obžalovaného K.. Obžalovaný k synovi G. sa správal
normálne. Keď prišli v lese k vozidlu, v ktorom sedela svedkyňa poškodená F. G., tak sa obžalovaný ku
nej správal normálne. Sám sa dozvedel až neskôr od obžalovaného, že má priateľku. Sám vie o tom, že
si dcéra N. dopisovala na facebooku s niektorým s detí obžalovaného. Vie o tom, že syn obžalovaného
G. písal jeho dcére, že on si toto vymyslel, že otec ich týra. Dcéra mu ukázala tento mail, ktorý ukázala

neskôr aj na polícií.

Svedkyňa N. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná svedkyňu poškodenú F. G. (tetu), bývajú v
D., sama je z D.. Pozná jej deti K. a G., s F. chodievali spolu do školy, neboli však v jednom ročníku.
S K. a G. chodieval občas spolu von. Cez facebook si písala aj s K. aj s G.. S K. si písala iba také, že

čo robí ako sa má. S G. si napísali len občas. Otec chodil s nimi do roboty, potom jej začali nadávať,
sama nevie kvôli čomu. Nepamätá sa, či sa pýtala K. a G., čo si o tom myslia, že ich otca vzali do basy.
G. písal z 2 facebookov, cez jeden si písali tak ako s K., potom jej prišla správa cez druhý facebook,
kde bola správa o jeho otcovi, že ho to mrzí. Nepamätala si, či okrem tohto jej ešte niečo ohľadom otca
napísal. Sama nevie, či predmetnú správu o otcovi skutočne písal G..

Zo znaleckého posudku č. 100/2015 a č. 110/2015 znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria
na obžalovaného vyplýva, že u tohto ani v minulosti ani v súčasnej dobe nebola zistená forenzne
významná duševná choroba či porucha, ktorá by podstatným spôsobom znižovala ktorúkoľvek z
rozpoznávacích alebo ovládacích schopností a bola zdrojom patologickej motivácie inkriminovaného

konania. Nebol preukázaný žiadny sklon k zneužívaniu alkoholických nápojov alebo iných návykových
psychoaktívnych látok. Obžalovaný bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť a teda aj jeho protiprávnosť. Bol schopný svoje konanie ovládať. Je schopný účasti na
trestnom konaní, je schopný chápať zmysel trestného konania. Z psychiatrického hľadiska pobyt
obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Nezistili žiadny medicínsky dôvod na

odporúčanie uloženia ochranného liečenia akéhokoľvek druhu ani na uloženie iných opatrení.

Zo znaleckého posudku č. 33/2015 znalca z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých na
obžalovaného vyplýva, že je to osobnosť mentálne, emočne aj sociálne menej diferencovaná, ťažšie
adaptabilná, egocentrická, so živým temperamentom, impulzívna, výbušná, charakterovo nevyhranená

s obmedzeným okruhom záujmov, mravné cítenie plytké, intelekt je na hranici podpriemeru a mentálnej
subnormy. Orientácia odpovedá konzumnému spôsobu života s akcentáciou uspokojenia vlastných
potrieb bez potrebného ohľadu na okolie. Úroveň schopnosti zapamätať si prežitý dej, hodnotiť ho
a následne reprodukovať je znížená, ale postačuje na zapamätanie a reprodukovanie zažitého, aksa preto rozhodne, nakoľko kvalitatívne zmeny pamäti neboli zistené. Sklon ku konfabulácií nebol
zistený, reálne podmienené sklony ku skresľovaniu výpovedí sú pravdepodobné. Úroveň agresívnych
tendencií neprekračuje hladinu agresie bežnej populácií. Obmedzená schopnosť regulovať afektívne

prejavy znižuje prach na uvoľnenie agresie, čo sa stupňuje v prípade použitia psychoaktívnych
látok. Z psychologického hľadiska v motivácií dominuje nedostatočná úroveň socializácie s prevahou
primitívnych postojov v bežných sociálnych situáciách. Úroveň sociálnych vzťahov nedosahuje
požadovanú úroveň sociálnej občianskej adaptácie, v dôsledku dominantného egocentrizmu.

Zoznaleckéhoposudkuč.97/2015znalcazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatria,liečba
alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria a č. 50/2015 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria na svedkyňu poškodenú
F. G. vyplýva, že nezistili prítomnosť žiadnej duševnej poruchy alebo choroby, ktorá by mala priamo
príčinnúsúvislosťsinkriminovanýmivyšetrovanýmiudalosťami.Diagnostikovaliakotrvalýstavmentálnu
subnormu, ide však o stav vrodený a liečbou neovplyvniteľný. Jej konanie nebolo ovplyvnené žiadnou

duševnou chorobou alebo poruchou. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli plne zachované,
nebol zistený syndróm týranej ženy. V rámci hodnotenia psychického stavu a následkov vplyvom
udávaných traumatizujúcich udalostí a konania voči posudzovanej osobe je možné konštatovať, že
agresívne, obmedzujúce a ponižujúce správanie a konanie manžela prežívala ako príkorie, voči ktorému
sa nedokázala účinne brániť, resp. sa mu bránila len čiastočne. Z psychiatrického hľadiska nedošlo

k rozvoju duševnej poruchy alebo choroby súvisiacej alebo spadajúcej pod syndróm týranej ženy,
taktiež nebola prítomná symptomatika typická pre posttraumatickú stresovú poruchu. Probantka ani
subjektívne nepociťovala potrebu vyhľadať psychiatrickú alebo psychologickú pomoc a túto potrebu
nepociťuje ani v súčasnom období. Vyšetrením ani u jedného (F. G., K. O., K. G. ml., G. G., ml.
F. G. ml., mal. K. G. a mal. D. G.) nezistili syndróm psychotraumy, ktoré spadajú pod diagnostickú

jednotku F43, ktoré by boli v priamej príčinnej súvislosti so správaním a konaním obžalovaného. Zo
znaleckého posudku č. 98/2015 a č. 51/2015 uvedených znalcov na svedkyňu poškodenú K. G. vyplýva,
že nezistili u nej prítomnosť žiadnej duševnej poruchy alebo choroby, ktorá by mala priamu príčinnú
súvislosť s inkriminovanými vyšetrovanými udalosťami. Konanie nebolo ovplyvnené žiadnou duševnou
chorobou alebo poruchou , rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli plne zachované. Nedošlo u nej k

rozvoju duševnej poruchy ani choroby súvisiacej alebo spadajúcej pod syndróm týraného, zneužívaného
a zanedbávaného dieťaťa. Táto je schopná účasti na trestnom konaní, je schopná chápať zmysel
trestného konania v inkriminovanej veci. Zo znaleckého posudku č. 99/2015 a č. 52/2015 oboch
znalcov na svedka poškodeného K. G. vyplýva, že nezistili u neho prítomnosť žiadnej duševnej poruchy
alebo choroby, ktorá by mala priamu príčinnú súvislosť s inkriminovanými vyšetrovanými udalosťami.

Takáto porucha alebo choroba nebola zistená ani v minulosti. Jeho konanie nebolo ovplyvnené žiadnou
duševnou chorobou alebo poruchou. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli plne zachované,
nedošlo k rozvoju duševnej poruchy alebo choroby súvisiacej alebo spadajúcej pod syndróm týraného,
zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Je v súčasnej dobe schopný účasti na trestnom konaní, je
schopný chápať zmysel trestného konania v inkriminovanej veci. Zo znaleckého posudku č. 100/2015

a č. 53/2015 oboch znalcov na svedka poškodeného G. G. vyplýva, že nezistili u neho prítomnosť
žiadnej duševnej poruchy alebo choroby, ktorá by mala priamu príčinnú súvislosť s inkriminovanými
vyšetrovanými udalosťami. Takáto porucha alebo choroba nebola zistená ani v minulosti. Jeho konanie
nebolo ovplyvnené žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
boli plne zachované, nedošlo k rozvoju duševnej poruchy alebo choroby súvisiacej alebo spadajúcej

pod syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Je schopný účasti na trestnom konaní,
je schopný chápať zmysel trestného konania v inkriminovanej veci. Zo znaleckého posudku č. 49/2015
a č. 94/2015 oboch znalcov na ml. F. G. vyplýva, že nezistili u nej prítomnosť žiadnej duševnej
poruchy alebo choroby, jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachované v plnej miere. Nebol
zistený syndróm týraného ani zneužívaného, či zanedbávaného dieťaťa. Je schopná zúčastniť sa na

trestnom konaní, je schopná chápať zmysel trestného konania. Zo znaleckého posudku č. 48/2015 a
č. 92/2015 oboch znalcov na svedka poškodeného K. G. vyplýva, že nezistili znaleckým vyšetrením
prítomnosť žiadnej duševnej poruchy v zmysle psychózy. Diagnostikovali nerovnomerný osobnostný
vývin, ktorý sa prejavuje oslabenou motiváciou, školským zlyhávaním, zníženým záujmom o učenie
pri relatívne dobrom intelekte, v príčinnej súvislosti aj s menej podnetným rodinným prostredím. V

školskom prostredí sa prejavuje aj problémové správanie. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
bolizachovanévplnejmiere.Nebolzistenýsyndrómtýraného,zneužívanéhočizanedbávanéhodieťaťa.
Je schopný zúčastniť sa na trestnom konaní, je schopný plne chápať zmysel trestného konania v
inkriminovanej veci. Zo znaleckého posudku č. 47/2015 a č. 95/2015 oboch znalcov na mal. D. G.vyplýva, že nezistili u neho prítomnosť žiadnej duševnej poruchy v zmysle psychózy. Diagnostikovali
hyperkinetickú poruchu správania, poruchu reči-dysláliu, poruchu školských schopností-dysleksiu,
dysgrafiu a mentálnu subnormu. Hyperkinetická porucha správania sa prejavuje psychomotorickou

instabilitou,oslabenoukoncentrácioupozornosti,zníženoufrustračnoutoleranciou,konfliktnosťoumedzi
rovesníkmi, oslabenou schopnosťou ponaučenia sa s následkom problémového chovania, zníženou
výdržou pri konštruktívnych aktivitách. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachované v
plnej miere. Nebol zistený syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Je schopný
účasti na trestnom konaní. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa G.. C. R. zotrvala na záveroch znaleckých

posudkov.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, psychológia č. 47/2015 na svedkyňu
poškodenúK.O.vyplýva,žeideoosobnosťbežneštrukturovanúsextravertnýmirysmi,jejsférazáujmov
je primeraná možnostiam. Vývin osobnosti nebol významnejšie negatívne poznačený. Pamäťové
schopnosti zodpovedajú nameranému intelektu, sú v pásme normy. Dokáže si zapamätať obsah

prežitých udalostí a ten aj následne, adekvátne reprodukovať. Neboli zistené tendencie ku skresľovaniu
výpovedí ani sklony ku konfabuláciám. Nie je zvýšene sugestibilná, manipulovateľná a ovplyvniteľná.
Zo znaleckého posudku č. 48/2015 uvedeného znalca na svedka poškodeného K. G. vyplýva, že
ide o osobnosť bežne štrukturovanú s introvertnými rysmi. V sociálnej sfére sa občas vyskytujú
unáhlené,afektívnereakcie,ktorésitentouvedomuje.Pamäťovéschopnostisúcelkovovdolnompásme

priemeru, dokáže si zapamätať obsah prežitých udalostí a ten aj následne reprodukovať. Tendencie
ku zamlčaniu dôležitých skutočností zistené neboli. Nie je zvýšene sugestibilný, manipulovateľný a
ovplyvniteľný. Zo znaleckého posudku č. 49/2015 uvedeného znalca na svedka poškodeného G. G.
vyplýva, že je to osobnosť extravertná, bez zistených disharmonických čŕt, formát osobnosti mierne
zúžený. Pamäťové schopnosti sú v dolnom pásme priemeru, dokáže si zapamätať obsah prežitých

udalostí a ten náležite reprodukovať. Neboli zistené tendencie ku skresľovaniu výpovedí. Nie je
zvýšene sugestibilný, manipulovateľný a ovplyvniteľný. Zo znaleckého posudku č. 46/2015 uvedeného
znalca na svedkyňu poškodenú ml. F. G. vyplýva, že ide o osobnosť v období pubescentného
vývinu, štruktúra osobnosti je jednoduchšia s prevahou introvertných čŕt. Pamäťové schopnosti v
oblasti novopamäti sú celkovo podpriemerné. Udalosti zo svojej minulosti dokáže reprodukovať bez

forenzne významných skreslení. Dokáže si zapamätať obsah prežitých udalostí a ten aj následne
reprodukovať, detaily môžu byť nepresné, sklony k zamlčovaniu dôležitých skutočností neboli zistené.
Neboli zistené tendencie ku skresľovaniu výpovedí. Nie je zvýšene sugestibilná, manipulovateľná
ani ovplyvniteľná. Zo znaleckého posudku č. 50/2015 uvedeného znalca na svedka poškodeného
K. G. súd zistil, že štruktúra, úroveň intelekčných schopností je celkove v pásme populačnej normy.

Ide o osobnosť s príznakmi nerovnomerného vývinu. Pamäťové schopnosti sú priemerné, dokáže si
zapamätať obsah prežitých udalostí a ten aj následne reprodukovať. Tendencie ku skresľovaniu obsahu
záujmov, ani sklony ku konfabuláciám zistené neboli. Nie je zvýšene sugestibilný, manipulovateľný
ani ovplyvniteľný. Zo znaleckého posudku č. 51/2015 uvedeného znalca na mal. D. G. vyplýva,
že aktuálna úroveň jeho intelektových schopností je celkove v pásme populačnej subnormy. Jeho

intelektové výkony sú nevyvážené. Osobnosť je jednoduchšie štrukturovaná. Vývin osobnosti primárne
determinujú vrodené psychické ťažkosti, organické zmeny CNS a s nimi súvisiace symptómy poruchy
pozornosti, hyperaktivita, špecifické poruchy učenia. Formát osobnosti je znížený. Pamäťové schopnosti
sú celkovo podpriemerné, spoľahlivosť uchovania obsahu prežitých udalostí je nízka. Pri reprodukcií
si väčšinou osvojuje názor iných osôb. Významné tendencie ku skresľovaniu obsahu zážitkov ani

sklony ku konfabuláciám zistené neboli. Je vzhľadom k veku a intelektovej výbave zvýšené sugestibilný,
manipulovateľný a ovplyvniteľný. Na hlavnom pojednávaní znalec G.. Y. R. zotrval na záveroch svojich
znaleckých posudkov.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného bola

preukázaná, doznaním sa obžalovaného v jeho záverečnej reči, svedeckými výpoveďami svedkov
poškodených F. G., K. G. ml., G. G., ml. F. G.. Súd nemal dôvod týmto produkovaným dôkazom neveriť.
Na druhej strane je výpoveď svedkyne poškodenej K. O., svedkov G. O., C. L., ktorí vypovedali v
prospech obžalovaného. Svedkyňa poškodená K. O. a svedok G. O. sa „odstrihli“ od rodiny svedkyne
poškodenej F. G., tak vypovedali v prospech obžalovaného. Svedkyňa C. L. je nepriama svedkyňa,

ktorá mala informácie od obžalovaného. Svedecké výpovede N. F. a Y. F. bližšie neobjasňovali situáciu
v rodine obžalovaného. Za takejto dôkaznej situácie, prihliadnuc tiež na závery znaleckých posudkov
znalcov z odboru zdravotníctva, psychiatrie a z odboru psychológie súd uzavrel, že vina obžalovaného
bola preukázaná. Súd jeho konanie, ktorým blízkym osobám spôsobil fyzické a psychické utrpeniebitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným
odopieraním stravy, odopieraním zdravotnej starostlivosti a vzdelávania a spáchal tento čin hoci bol

v predchádzajúcich 24 mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, právne kvalifikoval ako zločin týranie blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. c), d) Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písm. j) Tr. zákona. Podľa § 138 písm. j) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie
páchanie trestného činu na viacerých osobách. Podľa § 127 ods. 12 Tr. zákona viacerými osobami sa

na účely tohto zákona rozumejú najmenej 3 osoby.

Obžalovaný K. G. má základné vzdelanie, je nevyučený. Obec Q. v správe o povesti uviedla, že na
adrese trvalého pobytu býva od roku XXXX, nevedia o ňom poskytnúť bližšie informácie, nebol riešený
komisiou verejného poriadku, neboli mu uložené žiadne opatrenia. V lustrácií registra priestupkov má
evidovaných 5 záznamov z rokov XXXX, XXXX, všetky sú na úseku dopravy. Naposledy bol postihnutý

XX.XX.XXXX pre porušenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v platnom znení,
blokovou pokutou vo výške 50 Eur. Doposiaľ bol 2 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom zo dňa 09.06.2010 sp. zn. 3T 48/2010 pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), § 38 ods.
2, 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov,

pre jeho výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 14.06.2010 sp. zn.
3To 178/2010 bolo podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného zamietnuté. Uznesením
Okresného súdu Trnava zo dňa 09.05.2012 sp. zn. 3PP 27/2012 bol podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona
podmienečne prepustený, pričom podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 6

rokov. Skúšobná doba uplynula 09.05.2018, osvedčil sa podľa § 68 ods. 4 Tr. zákona 09.05.2020.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Tr. zákona, pričom
ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona ustálil, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona nezistil, preto

podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností čím sa znižuje horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1 tretinu.

Pri zločine týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. c), e) Tr.
zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne,

ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď na dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti
verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo keď to vyžadujú
záujmy maloletých detí alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom
súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na
ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona pri základnej sadzbe 7 rokov až 15 rokov možno uložiť trest odňatia slobody
na 11 rokov až 15 rokov.

Podľa názoru súdu uloženie takéhoto trestu odňatia slobody vzhľadom na okolnosti prípadu a najmä

dobu, ktorá uplynula od spáchania žalovaného zločinu, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Na ochranu spoločnosti postačuje uložiť aj trest kratšieho trvania. Súd preto podľa § 208 ods. 3 Tr.
zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 1, 2, 3, 5, 8 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v
trvaní 3 rokov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr zákona podmienečne odložil,

zároveň uložil probačný dohľad, pričom ustanovil skúšobnú dobu v strede hornej polovice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 4 rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona zároveň
súd uložil obžalovanému obmedzenia, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu spočívajúce najmä v
zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zákonapáchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom. Takýto druh a výmera trestu podľa názoru súdu spĺňajú všetky
kritériá individuálnej aj generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.