Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119211141
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1119211141.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: L.. L. B., M.. XX.XX.XXXX,
proti žalovanej: I.. J. A.- J., I.: XX XXX XXX, U. XX, D., zastúpená advokátkou JE.. F. M., T. B. X, Q.
Q., o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
23C/37/2019-204 zo dňa 22.1.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania p o
t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti

2665/20000 na pozemku nachádzajúcom sa v Q., mestskej časti P. L., v katastri nehnuteľností vedenom
ako par. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 214 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX (por. č. 10), z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom T.. T. U. pod sp. zn. EX 359/2017
na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
62Er/582/2017 a z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom T.. T. U. pod sp. zn. EX 482/2016
na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

61Er/964/2016. Žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
s tým, že o jej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa dvomi žalobami doručenými súdu 6.8.2019
domáhala vylúčenia nehnuteľnosti z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom T.. T. U. pod sp. zn. EX

359/2017 na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Bratislava I pod sp.
zn. 62Er/582/2017 a pod sp. zn. EX 482/2016 na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 61Er/964/2016 z dôvodu, že tento majetok, aj napriek zápisu
v katastri nehnuteľností, v čase začatia exekučných konaní nebol v bezpodielovom spoluvlastníctve jej
a povinného W. B.. Žalovaná sa bránila výlučne tým, že vylučovacia žaloba bola podaná po uplynutí
lehoty stanovenej v ustanovení § 44 Exekučného poriadku a že žalobkyňa porušila evidenčnú povinnosť

stanovenú § 19 katastrálneho zákona.

3. Súd prvej inštancie z výpisu z listu vlastníctva katastra nehnuteľností vedeného pre katastrálne
územie Q.-P. L. č. XXXX, ako aj zo žalovanou nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne, mal za
preukázané, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne na uvedenej nehnuteľnosti je postihnutý v označených
exekučných konaniach vedených v prospech žalovanej ako oprávnenej proti povinnému W. B.,

bývalému manželovi žalobkyne. Za nesporné súd považoval aj žalovanou nepopreté skutkové tvrdenia
žalobkyne o tom, že obidve exekučné konania začali pred 1.4.2017. Žalovaná v konaní nepoprelažiadne zo skutkových tvrdení žalobkyne týkajúcich sa transformácie bezpodielového spoluvlastníckeho
režimu manželov k predmetnej nehnuteľnosti na podielové spoluvlastníctvo v dôsledku nevyporiadania
BSM v zákonom stanovenej lehote a ani okamih začatia exekučných konaní, ktorý má zásadný

vplyv na posúdenie námietky žalovanej o oneskorenom uplatnení excindačnej žaloby. Žalobkyňa
preukázala, že jej manželstvo s W. B. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z
5.3.2004, č. k. 18C/121/2001-205, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.3.2004. Zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo v zmysle ustanovenia § 149 Občianskeho zákonníka vyporiadané
dohodou a ani rozhodnutím súdu na návrh bývalých manželov podaný do troch rokov od jeho zániku,

čím došlo 30.3.2007 k zmene vlastníckeho režimu k nehnuteľnosti na podielové spoluvlastníctvo s
rovnosťou podielov obidvoch bývalých manželov na nehnuteľnosti zo zákona. Z uvedeného vyvodil,
že žiadne exekučné konanie vedené proti bývalému manželovi žalobkyne po tomto dni nemohlo
postihovať spoluvlastnícky podiel žalobkyne na nehnuteľnosti. Nakoľko elementárnym predpokladom
pre vykonanie exekúcie je vlastnícke právo povinného k exekvovanému majetku, ochrana vlastníckeho
práva žalobkyne ako osoby priamo nezúčastnenej exekučného konania je procesne zabezpečená

možnosťou podať excindačnú žalobu, ktorej úspechu za daného skutkového stavu nemôže brániť
ani námietka jej oneskoreného uplatnenia s poukazom na ustanovenie § 44 Exekučného poriadku.
Predmetné ustanovenie, ktoré stanovilo lehotu pre podanie excindačnej žaloby, zmeškanie ktorej má
za následok pokračovanie v exekúcii a teda stratu procesného prostriedku pre odvrátenie speňaženia
dotknutéhomajetku,bolodoExekučnéhoporiadkuzavedenéažzákonomč.2/2017Z.z.,ktorýmsamení

adopĺňazákonNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinným od 1.4.2017 a v zmysle intertemporálnych
ustanovení (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku) je jeho použitie vylúčené v exekučných konaniach,
ktoré začali do 30.3.2017. Pokiaľ sa žalovaná bránila tým, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty pre

podanie excindačnej žaloby, t. j. námietkou preklúzie procesného práva žalobkyne (nie premlčania ako
nesprávne uvádza žalovaná), táto jej obrana je účelová a nedôvodná. Skutočnosť, že obidve exekučné
konania, ktorých sa excindačná žaloba týka, začali do 30.3.2017, súd považoval za nespornú.

4. Ako irelevantnú vyhodnotil súd prvej inštancie obranu žalovanej, že žalobkyňa riadne a včas

nepožiadala o zaevidovanie zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností podľa ustanovenia § 19
katastrálneho zákona, ku ktorému došlo až v roku 2019 vykonaním záznamu na základe oznámenia
žalobkyne. Nesplnenie tejto povinnosti, a to aj vzhľadom na zásadu materiálnej publicity katastra
nehnuteľností vyjadrenú v ustanovení § 70 katastrálneho zákona, nemá žiaden vplyv na právne
posúdenie veci, ktorého základom je výlučne skutočnosť, že označené exekučné konania neprípustne

postihujú aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne, ktorá nie je povinnou v exekučnom konaní a k zmene
tohto stavu nedošlo ani po začatí konania o vylúčenie nehnuteľnosti z exekúcie.

5. O nároku na náhradu škody rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pričom
zohľadnil aj ustanovenie § 257 CSP, ktoré je odchýlkou od procesnej zásady zodpovednosti za zavinenie

pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípade existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Tá umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch celkom alebo sčasti neuložiť neúspešnej strane
povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Uviedol, že ide o osobitné moderačné oprávnenie súdu,
ktoréhopoužiteľnosťvzhľadomnanegatívnedopadynastranu,ktorábyinakmalanároknanáhradutrov
konania, musí mať výnimočný charakter a musí zodpovedať osobitným okolnostiam daného prípadu.

Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť dané vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii a nie je ich možné zovšeobecniť vo vzťahu k určitým typom konania, ale rozhodujúcim
meradlom je individualizačný prvok (napr. nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000). Ďalším možným
aspektom(spolu)majúcimvplyvnapoužitietohtovýnimočnéhoustanoveniasúsociálnedôvodyniektorej
zo strán sporu s tým, že len samotná nepriaznivá majetková situácia strany nezakladá bez ďalšieho

dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
prihliada aj na majetkové, osobné, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj strán v konaní a iné (R 24/1964).

6. Plne úspešnej žalobkyni v danej veci súd prvej inštancie priznal plný nárok na náhradu trov konania.

Zohľadnil pritom obranu žalovanej, ktorá v priebehu celého konania popierala dôvodnosť žalovaného
nároku, ako aj skutočnosť, že postihnutie sporného majetku žalobkyne exekúciou, a aj zriadenie
exekučného záložného práva, je možné len na návrh oprávneného v exekučnom konaní, ktorý je
kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený vziať späť takýto návrh a požiadať súdnehoexekútora o zastavenie exekučného konania v časti postihujúcej majetok, ktorý nepatrí povinnému, čo
žalovaná neurobila. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni by nezodpovedalo zásade
všeobecnej spravodlivosti a neviedlo by k odstráneniu žiadnej neprimeranej tvrdosti. Iný záver by podľa

názoru súdu prvej inštancie bolo z dôvodu nepochybného porušenia evidenčných povinností žalobkyne
možné prijať v procesnej situácii, kedy by žalovaná po oboznámení so žalovaným nárokom zjednala
nápravu a požiadala by súdneho exekútora o zastavenie exekúcie vedenej na majetok žalobkyne, v
dôsledku čoho by mohlo dôjsť k späťvzatiu žaloby. Ak však žalovaná v exekučnom, ako aj v predmetnom
konaní o vylučovacej žalobe zotrvala na názore o nedôvodnosti vylúčenia sporného majetku spod

núteného výkonu vedeného v jej prospech, považoval súd prvej inštancie za správne a spravodlivé, aby
znášala trovy, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s vedením tohto konania. Len samotná skutočnosť,
že žalobkyňa zjednala zosúladenie zapísaného a skutočného stavu jej vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností so značným časovým odstupom, (pričom zdôraznil, že to bolo ešte pred začatím konania
predmetného konania), samo o sebe za danej procesnej situácie nezakladá ani výnimočnosť situácie a
nie je ani dôvodom hodným osobitného zreteľa.

7. Proti rozsudku v časti nároku na náhradu trov konania podala žalovaná odvolanie, ktorým žiadala
v tejto časti rozsudok zmeniť tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania neprizná. Namietala
nesprávne právne posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú tak v okolnostiach
danej veci ako aj okolnostiach u strán sporu. Uviedla, že exekútor zahrnul predmetný majetok, vylúčenia

z exekúcie ktorého sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní, do súpisu majetku v roku 2019 a v tom
čase bol v katastri nehnuteľností uvedený údaj o tom, že predmetný podiel k nehnuteľnosti patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a povinného. Napriek tomu, že manželstvo žalobkyne s
povinným bolo rozvedené 30.3.2004, žalobkyňa až do roku 2019 nevykonala nič, aby bol v katastri
nehnuteľností zapísaná zmena vlastníctva, ku ktorej došlo po zániku tohto manželstva. Po doručení

námietok žalobkyne proti súpisu majetku sa rozhodla nechať vec na rozhodnutie súdu v tomto konaní.
Podľa jej názoru pasivitu žalobkyne, ktorá sa nepostarala o zápis zmeny vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností nie je možné „odmeniť“ tým, že jej bude priznaný nárok na náhradu trov konania, pretože
by to vzhľadom na okolnosti nebolo spravodlivé.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, prejednal odvolanie žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že jej odvolanie
je nedôvodné.

9.Podľaustanovenia§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechu
vo veci.

10. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

11. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Pri posudzovaní podstatných tvrdení žalovanej
v odvolaní, ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej
časti o náhrade trov konania (§ 387 ods. 3 CSP) odvolací súd dospel k záveru, že ide v celom rozsahu

o nedôvodnú argumentáciu a že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové a právne okolnosti
významné pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni proti žalovanej v rozsahu 100%. Súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech o trovách
konania bolo treba rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán.

12.Ustanovenie§257CSPumožňujesúduzvážiťvšetkyokolnostikaždéhojednotlivéhoprípadu,zobrať
do úvahy dôvody hodné osobitné zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania
tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných zákonných
ustanovení právny nárok. Predmetné procesné ustanovenie je výnimkou zo zásady zodpovednosti
za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani

výnimočné okolnosti, neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad podmienok umožňujúcich aplikovanie
tohto ustanovenia ponecháva na súdnu prax, ktorá uvádza príkladmo ako dôvody hodné osobitného
zreteľa neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu,
zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné, majetkové a sociálne pomery strany sporu.Ustanovenie § 257 CSP nie je predpis, ktorý by zakladal možnosť jeho voľnej aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť

trovy konania výnimočne prihliadnuť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.
zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012). Pokiaľ žalovaná žiadala rozhodnúť
podľa ustanovenia § 257 CSP a nepriznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania pre dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach sporu, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal s relevantnými skutkovými okolnosťami,

ktoré dôvody hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným
nenaplnili. Na uvedený záver nemali vplyv tvrdenia žalovanej o existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa,nakoľkotietonebolipreukázané.Vzhľadomnatietoskutočnostiodvolacísúdnámietkyžalovanej
uvedené v odvolaní považoval za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
konania ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s jeho ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom
konaní z procesného hľadiska plný úspech, nepriznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože jej v tomto konaní žiadne nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).