Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/389/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109208370
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109208370.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KK KUBANKA, spol. s r.o., Sedmokráskova 16100/5,
821 01 Bratislava, IČO: 35 826 975, zastúpeného JUDr. Jankou Hazlingerovou, advokátkou, Čapkova
8, Bratislava, proti žalovanému: MAXIN, spol. s r.o., Pri Suchom Mlyne 9, 811 04 Bratislava, IČO:
17 329 884, zastúpenému CAPITOL LEGAL GROUP s.r.o., Kollárovo nám. 20, Bratislava, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.

34Cb/60/2009-240 zo dňa 24. 6. 2010 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/60/2009-240 zo dňa 24. 6.
2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Bratislavského
rozhodcovského súdu pod č. 1Rci 5003/08 zo dňa 16.2.2009 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi trovy konania vo výške 331,50 Eur.

V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 3.3.2009, doplnenou podaním zo dňa
21.3.2009, ktorým správne označil účastníkov konania, domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci 5003/08 zo dňa 16.2.2009 podľa § 340 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z.z. v zákonnej 30 - dňovej lehote stanovenej v § 41 cit. zák. a zároveň podal návrh na odklad

jeho vykonateľnosti podľa § 40 ods. 2 cit. zákona. Súd uznesením zo dňa 9.4.2009 odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku a uvedené uznesenie potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob
169/2009 -117.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Bratislavský rozhodcovský súd (ďalej len „BRS“) zriadený pri Capitol
Legal Arbitration s.r.o. rozhodcovským rozsudkom pod č. 1Rci 5003/08-10 zo dňa 16.02.2009 rozhodol

tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 666.769,57 eur spoločne s úrokom z omeškania
vo výške 14,25 % ročne odo dňa 19.12.2008 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského konania vo
výške 135.365,16 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 10.052,23 eur, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu. V časti žalovanej sumy vo výške
1.230.046,36 eur žalobu zamietol.

Žalobca v žalobe uviedol, že sa nemohol k predmetnému sporu vyjadriť ani predložiť akýkoľvek dôkaz,
pretožeaždodňadoručeniarozhodcovskéhorozsudku,t.j.do27.2.2009,nemalžiadnuvedomosťotom,
žejevočinemuvymáhanáškoda.Rozhodcasauspokojilibasdoručenoužalobouapísomnýmidôkazmi,
čím porušil všetky zásady rozhodcovského konania podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, predovšetkým zásadu rovnosti postavenia účastníkov
konania. Žalovaný si voči žalobcovi žiaden nárok na zaplatenie ušlého zisku nikdy neuplatnil, ani od

neho nikdy nežiadal do rozhodnutia rozhodcovského súdu zaplatenie náhrady škody.Žalobca popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, pretože k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy
medziúčastníkminikdynedošlo,takakotodefinujeust.§3a§4zákonaorozhodcovskomkonaní,podľa
ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve.

Medzi účastníkmi nebola nikdy uzatvorená osobitná rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka
k inej zmluve, na základe ktorej by sa účastníci dohodli, že spory zo Zmluvy o dielo zo dňa 22.07.2007
budú rozhodované pred rozhodcovským súdom, pretože zmluvné strany /žalobca a žalovaný/ mali

upravené vzájomné vzťahy, práva a povinnosti v tejto zmluve o dielo, kde sa v článku XI. bodu 5.
výslovne dohodli, že prípadné vzniknuté rozpory budú riešiť na úrovni štatutárnych zástupcov a až po
neúspešných rokovaniach sa so svojimi nárokmi obrátia na príslušný obchodný súd. Podľa čl. XI. bodu
2 tejto zmluvy o dielo bolo možné akýkoľvek článok zmluvy o dielo zmeniť iba na základe písomného
dodatku. Zmluvné strany však žiaden takýto dodatok k zmluve o dielo nepodpísali, a preto nikdy nedošlo
k zmene tohto ustanovenia zmluvy o dielo a to, že vzniknuté spory zo zmluvy o dielo budú riešené iba

pred všeobecným súdom na území Slovenskej republiky.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12.2008 /ďalej
len „protokol“/, je jediným platným dokladom o riadnom odovzdaní diela a splnení povinností na strane
zhotoviteľa /žalobcu/ podľa zmluvy o dielo, a ktorý bol podpísaný v súlade s čl. III. bodom 7 zmluvy o

dielo, v ktorej sa zmluvné strany výslovne dohodli, že zhotoviteľ /žalobca/ sa zaväzuje objednávateľovi /
žalovanému/ dielo na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý je jediným
platným dokladom o riadnom odovzdaní diela a splnenia povinností na strane zhotoviteľa podľa tejto
zmluvy o dielo. Z uvedeného vyplýva, že podpísaním protokolu došlo iba k preukázaniu splnenia
záväzkov zo zmluvy o dielo zhotoviteľom /žalobcom/ objednávateľovi /žalovanému/ a v žiadnom prípade

text uvedený v bode 3 v druhej vete protokolu, nemôže byť dohodou o zmene zmluvy o dielo.

Žalobca považuje druhú vetu v bode 3 protokolu za neplatný právny úkon podľa ust. § 37 a § 39
Občianskeho zákonníka, pretože prejav vôle žalovaného nie je vážny a určitý a pre účastníkov je
nezrozumiteľný, nakoľko tento text bol do protokolu objednávateľom /žalovaným/ vložený zámerne,

podvodným spôsobom, a teda je v rozpore s dobrými mravmi obchodnými zvyklosťami, pretože
rozhodcovská doložka sa nikdy v protokole o odovzdaní a prevzatí diela nevyskytuje a nedojednáva,
keď už bola otázka riešenia sporov predtým riadne upravená v zmluve o dielo, na základe ktorej sa
preberací protokol vyhotovil a podpísal.

Žalobca ďalej uviedol, že postupom rozhodcovského súdu bola poručená zásada rovnosti účastníkov
konania v zmysle § 17 rozhodcovského zákona, podľa ktorého majú účastníci konania rovnaké
postavenie, kde každému účastníkovi sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práva a
na právnu ochranu.

Rozhodcovský súd svojim postupom takúto ochranu poskytol iba žalovanému.

Rozhodcovský súd pri vydaní rozhodcovského rozsudku nemal k dispozícii žiadne dôležité doklady
a dôkazy, na základe ktorých by mohol prejednávanú vec riadne posúdiť, a preto nesprávne a
nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym záverom, v dôsledku čoho zaviazal

žalobcu k náhrade škody, ktorá žalovanému nevznikla.

Rozhodcovský súd tak porušil ustanovenia §§ 9, 18, 23, 25, 26, 27, 30, 33 a 37 zákona o rozhodcovskom
konaní, pretože žalobcovi nedoručil žalobu, neumožnil mu ani, aby sa k žalobe vyjadril, aby predložil
dôkazy, nenariadil pojednávanie, nevynaložil žiadne úsilie na zistenie skutkového stavu, ako aj na

doručenie mu všetkých písomností, pretože podľa skutočností uvedených v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia, rozhodcovský súd sa mu pokúsil iba raz doručiť výzvu na vyjadrenie k veci, a to v čase dva
dni pred Vianočnými sviatkami, kedy sa čerpajú dovolenky a ľudia sa väčšinou nenachádzajú v mieste
svojho trvalého bydliska alebo sídla spoločnosti a pre uloženie zásielky určil lehotu 3 dni, ktorá márne
uplynula medzi týmito sviatkami.

Súd sa oboznámil s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe, ako aj s ďalšími písomnými
vyjadreniami oboch účastníkov konania. Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 3.6. a 24.6.2010.Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi založenými v spise súd prvého stupňa zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Súd skúmal, či bola zachovaná 30 - dňová lehota v súlade s ust. § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní na podanie žaloby žalobcom na zrušenie rozhodcovského rozsudku č.k. 1Rci 5003/08-10. Súd
z predložených dôkazov - rozhodcovského rozsudku č.k. 1Rci 5003/08-10 zistil, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný BRS dňa 16.02.2008 bez nariadenia ústneho pojednávania, prejednaný na základe
písomných dokladov a z dokladu o doručení tohto rozsudku /č.l. 15 súdneho spisu/ bol žalobcovi -

spoločnosti KK KUBANKA, spol. s r.o. /v rozhodcovskom konaní označený ako žalovaný/, doručený
dňa 27.2.2009. Žalobca - spoločnosť KK KUBANKA, spol. s r.o. doručila na súd žalobu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku dňa 05.03.2009. Súd konštatoval, že bola zachovaná uvedená procesná
lehota.

Súd sa zaoberal vznesenou námietkou žalovaného - nedostatkom pasívnej legitimácie na strane

žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko v rozhodcovskom
konaní bol označený ako účastník konania - žalobca. Rozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu.

Súd následne skúmal, či boli splnené podmienky uvedené v ust. § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzané v žalobe žalobcom podľa ust. § 40 ods. 1 písm.

c/, d/, g/ a h/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.08.2007 z článku XI. bodu 2
zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že „Meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou
písomnýchdodatkov,ktorébudúplatné,akbudúriadnepotvrdenéapodpísanéoprávnenýmizástupcami

oboch zmluvných strán.“ Súd ďalej z tejto zmluvy o dielo bodu 5 zistil, že „Zmluvné strany sa dohodli na
tom, že v prípade rozporov ohľadne zmeny alebo zrušenia záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy budú
najprv riešiť vzniknutý rozpor na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných rokovaniach sa
obrátia so svojimi nárokmi na príslušný obchodný súd“.

Súd z protokolu zo dňa 02.12.2008 / z bodu 3 z druhej vety, zistil, že je v ňom uvedené: „Zmluvné strany
sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z ich vzájomných právnych vzťahov predložia na rozhodnutie
rozhodcovskému súdu oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006, dňa 02.01.2006, príslušných
ustanovení jeho procesných predpisov a všeobecne záväzných predpisov.“ Súd ďalej z protokolu zistil,
že je podpísaný konateľmi žalobcu a žalovaného, pričom pri podpise žalobcu nie je uvedený dátum

podpisu.

SúdpoukázalnaspôsobzriadeniastálehorozhodcovskéhosúduzriaďovateľomCapitolLegalArbitration
s.r.o. so sídlom Kollárovo nám. 20, Bratislava, výpis z obchodného registra spoločnosti Capitol Legal
Group s.r.o. so sídlom Kollárovo nám. 20, Bratislava, z ktorých vyplýva, že tá istá osoba - H.. H. H. bol

spoločníkom zriaďovateľa Bratislavského rozhodcovského súdu v čase jeho rozhodovania a zároveň
spoločníkom v spoločnosti Capital Legal Group s.r.o., ktorá poskytuje právne služby žalovanému.

Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že medzi stranami nebola uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka v protokole v bode 3, v druhej vete v zmysle ust.

§ 3 ods. 1 a v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko medzi
zmluvnými stranami nedošlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o dielo zo dňa 22.08.2007, kedy by si
boli zmluvné strany dojednali jej zmenu - článku XI. bodu 5 v súlade s bodom 2. Súd preto nepovažuje
za platné dojednanie o rozhodcovskej zmluve, resp. o rozhodcovskej doložke uvedenej v Protokole o
odovzdaní diela v bode 3. v druhej vete, nakoľko toto dojednanie odporuje platne uzatvorenej zmluve

o dielo, a je v rozpore s už dojednanými dohodami v tejto zmluve o dielo medzi zmluvnými stranami
stanovenými v jej článku XI. v bodoch 2. a 5. Preto v danom prípade nie je ani podstatná skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente, ako to tvrdí žalovaný,
nakoľko podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon musí byť vykonaný slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Súd má za to, že v tomto prípade v protokole v bode 3. v

druhejveteideotakévadyvôlealebojejprejavu,ktoréspôsobujúabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu,
ktorý je nezrozumiteľný a neurčitý, nakoľko v bode 2. citovaného protokolu je uvedené, že zmluvné
strany sa dohodli, že „akékoľvek právne vzťahy týkajúce sa zodpovednosti za vady a právne vzťahy
týkajúce sa prípadnej zodpovednosti za škodu, ktorá z vady vznikla, pokiaľ nie sú priamo upravenév Zmluve o dielo zo dňa 22.08.2007, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka,
prípadne ustanoveniami iných právnych predpisov, ktoré sa na tieto právne vzťahy vzťahujú. Zmluvné
strany spoločne vyhlasujú, že preberací protokol prestavuje oddeliteľnú súčasť Zmluvy.“ Súd uvedený

text v cit. protokole v bode 2. vyhodnotil ako nezrozumiteľný, pretože je vyjadrený takým spôsobom,
že nie je možné identifikovať jasne jeho obsah / zmluvné strany uviedli ujednanie: „Zmluvné strany
spoločnevyhlasujú,žepreberacíprotokolpredstavujeoddeliteľnúsúčasťZmluvy“,čoznamená,ženieje
súčasťou žiadnej zmluvy a zároveň ani neidentifikovali presne, o akú zmluvu sa jedná / a neurčitý v bode
3., pretože má vecné nedostatky, ktoré nemožno preklenúť ani s použitím interpretačného pravidla - nie

je jasné, že ktoré spory vyplývajúce, a z akých vzájomných vzťahov predložia rozhodcovskému súdu.

Súd zároveň dospel k záveru, že bola zároveň splnená aj podmienka na zrušenie rozhodcovského
rozsudku v ust. § 40 ods. 1 písm. d/ zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko sa rozhodlo o veci, na
ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, keďže nebola formulovaná určite a zrozumiteľne v súlade
s § 37 Obč. zák..

Súd ďalej skúmal, či bol splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedený v ust. § 40
ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní, a teda či bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania podľa ust. § 17 zákona o rozhodcovskom konaní a či každému účastníkovi
bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ochranu.

Súd mal z vykonaného dokazovania - zo spisu Bratislavského rozhodcovského súdu - z kópie doručenky
preukázané, že Bratislavský rozhodcovský súd doručoval spoločnosti KK KUBANKA, spol. s r.o. dňa
22.12.2008 výzvu na vyjadrenie k žalobe na adresu uvedenú v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti
s tým, že zásielka bola uložená na pošte dňa 23.12.2008 s tým, že žalobca si ju neprevzal v odbernej

lehote, a ktorá bola vrátená späť Bratislavskému rozhodcovskému súdu dňa 14.01.2009. Zásielka
bola podľa ust. § 48 ods. 2 doručená dňa 17.01.2009, podľa odôvodnenia rozhodcovského súdu v
rozhodcovskom rozsudku bola doručená 29.12.2008.

Súd ďalej v rozsudku poukázal na jednotlivé ustanovenia Rokovacieho poriadku BRS, ako aj na

ustanovenia § 17, § 21 ods. 1, 2, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 zák. o
rozhodcovskom konaní. Súd dospel k záveru, že žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu do momentu, keď sa uskutoční prvý úkon vo veci samej,
ani najneskôr keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

Doručovanie súdnych rozhodnutí sa spravuje ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o
doručovaní - podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, žaloba a rozhodcovský rozsudok
sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk, dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú
neprípustné. Podľa Rokovacieho poriadku BRS § 28 ods. 3 účastníkovi sa do vlastných rúk doručuje
výzva na vyjadrenie k návrhu /žalobe/ , návrh / žaloba/, predvolanie na prvého pojednávanie, predbežné

opatrenie, rozsudok vo veci samej, zmenkový platobný rozkaz a iné písomnosti, ak to ustanoví predseda
senátu.Vovšetkýchprípadochvlastnéhodoručovaniasapripúšťanáhradnédoručeniepodľaustanovení
Rokovacieho poriadku.

Súd mal v konaní preukázané, že rozhodcovský súd doručil žalobcovi - účastníkovi konania v tomto

konaní a /v rozhodcovskom konaní účastníkovi konania ako žalovanému/, iba výzvu, nie žalobu. Súd mal
uvedené preukázané z kópie obálky a doručenky z rozhodcovského spisu. Súd mal ďalej preukázané,
že rozhodcovský súd nenariadil vo veci ústne prejednanie veci.

Súd je toho názoru, že týmto bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa

ust. § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že bol naplnený dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku uvedený v ust. § 40 ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko
žalobcovi bolo upreté právo na spravodlivý proces.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade žalobca bez svojej viny nemohol

uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, nakoľko mu nebola v rozhodcovskom konaní vôbec doručovaná žaloba
žalovaným tak, ako to žalovanému /v rozhodcovskom konaní žalobcovi/ ukladá Rokovací poriadok
BRS § 28 ods. 3 v nadväznosti na ust. Občianskeho súdneho poriadku. Odhliadnuc od tejto skutočnostižalobcovi neboli doručované v rozhodcovskom konaní iné písomnosti /výzva na vyjadrenie/ ani s
vynaložením primeraného úsilia na zistenie dôvodu neprevzatia zásielky žalobcom /v rozhodcovskom
konaní žalovaným/, hoci sa jednalo o vysokú žalovanú sumu a zásielka bola doručované v období

vianočných prázdnin, a tým zvýšenej možnosti neprítomnosti adresáta z dôvodu čerpania dovolenky,
hoci ako bolo v konaní preukázané, žalovaný žalobcovi doručoval písomnosti aj na adresu „Slovnaftská
100, Bratislava“ /č.l. 143 súdneho spisu/. Preto neobstojí argument žalovaného, že rozhodca nemusel
mať vedomosť o tejto adrese, nakoľko, podľa Rokovacieho poriadku BRS § 30 ods. 2, ak nie je možné
písomnosti doručiť účastníkovi na známej alebo inej adrese, rozhodca alebo predseda senátu mohol

písomnosti určené do vlastných rúk doručovať /náhradné doručovanie/ aj vyvesením na úradnej tabuli
BRS na dobu štrnásť dní, účinky doručenia nastanú uplynutím siedmeho dňa vyvesenia, alebo podľa
ust. § 25 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli
inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla alebo
miesta podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť adresátovi na
nijakom z uvedených miest ani pri vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti písomnosti

sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania,
či miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožní overiť
snahu dourčiť písomnosti.

Rozhodcovský súd mal podľa Rokovacieho poriadku BRS - podľa § 17 skúmať splnenie podmienok

konania pre uskutočnenie rozhodcovského konania bezodkladne po začatí konania a podľa § 15 ods.
4 v nadväznosti na § 22 ods. 1 vec prejednať a rozhodnúť predmetný obchodno - právny spor podľa
zásad spravodlivosti na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo i ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti.

Súd má za to, že v danom prípade bol splnený aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
uvedený v ust. § 40 ods. 1 písm. f/ zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko sa žalobca ako účastník
konania v tomto konaní /rozhodcovskom konaní účastník konania ako žalovaný/, dozvedel o dôvodoch
žaloby v rozhodcovskom konaní voči nemu, až keď mu bol doručený rozhodcovský rozsudok, t.j. dňa

27.02.2009, a teda nemohol pred jeho vydaním jeho vylúčenie nie zo svojej viny dosiahnuť. Pochybnosti
o nezávislosti a nestrannosti rozhodcu sú v danom prípade dané tiež vtedy, ak tá istá osoba - H..
H. H. bol spoločníkom spoločnosti Capitol Legal Arbitration s.r.o., so sídlom: Kollárovo nám. 20, 811
06 Bratislava /zriaďovateľa BRS/ od 15.9.2007 do 20.7.2009 /t.j. ešte v čase rozhodovania vo veci
rozhodcovským súdom/ a zároveň je od 01.10.2007 konateľom spoločnosti Captol Legal Group s.r.o.,

so sídlom: Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava a od 23.01.2009 jedným z jej spoločníkov, ktorá je
poskytovateľom právnych služieb žalovanému, spoločnosti MAXIN spol. s r.o. na základe plnej moci zo
dňa 15.10.2008.

Súd má na základe uvedených skutočností za to, že zároveň existujú aj dôvody podľa ust. § 40 ods. 1

písm. h/ zákona o rozhodcovskom konaní, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného
zákona.

Súd preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal odvolacie dôvody v zmysle § 205
ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f O.s.p. vidí žalovaný v postupe súdu, ktorý mu doručoval
písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.6.2010 obsahujúce nové namietané skutočnosti, krátkou cestou

na pojednávaní dňa 24.6.2010, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, čím bolo žalovanému odňaté právo
vyjadriť sa k tomuto podaniu, resp. právo na dostatočnú lehotu na prípravu takéhoto vyjadrenia.

Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože na str. 14 rozsudku súd uvádza, že
rozhodcovská doložka dojednaná v Protokole o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 2.12.2008 je neplatná,

pretože je v rozpore s dojednaním v čl. XI bod 2 a 5 Zmluvy o dielo, pričom právny poriadok nepozná
dôvod neplatnosti zmluvy pre formálny rozpor s predchádzajúcou dohodu týchto osôb. Jedinú výnimku
tvorí nedodržanie písomnej formy zmluvy, čo však nie je tento prípad, pretože písomná forma bola
dodržaná. Žalovaný ďalej namietal, že súd považoval za nezrozumiteľné ustanovenie bodu 2 protokolu,konkrétne „preberací protokol predstavuje oddeliteľnú súčasť Zmluvy“, pretože s poukazom na § 5 ods.
2 Rozhodcovského zákona a § 267 ods. 3 Obchod. zák. má za to, že aj keby tento text zakladal jeho
nezrozumiteľnosť, s čím však žalovaný nesúhlasí, nemá to vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky.

Žalovaný taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že rozhodcovská doložka má iné vecné nedostatky „pretože
nie je jasné, ktoré spory vyplývajúce, a z akých vzájomných vzťahov predložia rozhodcovskému súdu“.
Žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka môže znieť aj na všetky a akékoľvek spory v právnych
vzťahoch medzi určitými osobami. Ak chcel súd poukázať na inú konkrétnu vadu rozhodcovskej doložky,
túto v odôvodnení rozsudku nijako nešpecifikoval, a žalovaný preto závery súdu prvého stupňa považuje

v tomto smere za nepreskúmateľné.

Žalovaný vidí pochybenie súdu prvého stupňa ďalej v tom, že jednoznačne nešpecifikoval vo výroku
rozsudku dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 Rozhodcovského zákona.
Uvedené považuje žalovaný za obligatórnu súčasť výroku z dôvodu, že rozhodcovský zákon spája so
zrušením rozhodcovského rozsudku určité zásadné následky týkajúce sa pokračovania vo veci samej /

§ 43 Rozhodcovského zákona/. Žalovaný je toho názoru, že minimálne odkaz na príslušné zákonné
ustanovenia musia byť obsahom výroku súdneho rozhodnutia.

Vo vzťahu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d/, t. j., že sa rozhodlo
vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, má žalovaný za to, že na aplikáciu tohto

ustanovenia neexistovali dôvody, navyše nebola splnená podmienka, že účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal. Súd prvého stupňa napriek rozsiahlym
argumentom týkajúcich sa spôsobu doručovania písomností vôbec nezohľadnil skutočnosť, že
Bratislavský rozhodcovský súd, aj keď nebol povinný doručovať v tom čase podľa ustanovení O.s.p.,
doručoval práve v súlade s týmito ustanoveniami, a to dokonca dvakrát v dňoch 22. a 23.12.2008 a k

doručeniu zásielky došlo náhradným spôsobom. Súd však v odôvodnení konštatuje len jeden pokus o
doručenie,čojenesprávnyzáver.Vzmysle§25ods.1/vzneníúčinnomdo30.6.2009/Rozhodcovského
zákona pritom postačovalo len zaslanie na poslednú známu adresu sídla adresáta. Žalovaný má ďalej
za to, že závery súdu ohľadne doručovania počas Vianočných sviatkov a možnosti doručovania verejnou
vyhláškou predstavujú stotožnenie sa súdu s tvrdeniami žalobcu a predstavujú neprimeraný zásah do

zásady hospodárnosti rozhodcovského konania.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a d/ a § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. žalovaný
uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval v súvislosti s vyžiadaním spisu z predmetného
rozhodcovskéhokonania,pretožeajkeďsivyžiadaloriginálspisu,Bratislavskýrozhodcovskýsúddoručil

súdu len fotokópiu spisu. Súd prvého stupňa teda počas celého konania pracoval len s fotokópiou,
z čoho vyplynuli závažné pochybenia, majúce za následok nedostatočné zistenia skutkového stavu
a následne nesprávne právne posúdenie veci. Jedná sa konkrétne o záver súdu, že BRS doručoval
žalobcovi len výzvu na vyjadrenie k žalobe. Uvedený záver považuje žalovaný za nesprávny, pretože
súd nedisponoval originálom spisu z rozhodcovského konania. Žalovaný nahliadnutím do predmetného

spisu zistil, že v spise sa nachádza uzatvorená obálka obsahujúca okrem výzvy aj žalobu s prílohami,
teda dokumenty vyžadované § 28 ods. 3 rokovacieho poriadku BRS. Súd prvého stupňa však dospel
k svojmu záveru len z kópie obálky a doručenky rozhodcovského spisu, čo žalovaný považuje za
pochybenie, ktoré má za následok nesprávne rozhodnutie.

Žalovaný v odvolaní namietal i záver súdu o dôvode zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.
1 písm. f/, Rozhodcovského zákona. Súd bez akéhokoľvek konkrétnejšieho odôvodnenia prijal záver, že
tu existujú pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti rozhodcu. Poukázal na § 6 a § 9 Rozhodcovského
zák. a na to, že zriaďovateľ, a už vôbec nie spoločníci či akcionári, nesmú a nemajú vplyv na nezávislosť
rozhodovania rozhodcu. Žalovaný má za to, že dôvody predpojatosti musia byť konkrétne, pričom súd

sa stotožnil len s nekonkrétnym tvrdením žalobcu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca vzniesol
námietku možnej predpojatosti rozhodcu až v písomnom vyjadrení zo dňa 28.5.2010, teda po uplynutí
30 dnovej lehoty podľa § 41 ods. 1 Rozhodcovského zákona. Súd teda na uvedenú námietku nemal
prihliadať.

Čo sa týka dôvodu zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. h/ Rozhodcovského zákona, žalovaný namietal,
že súd sa v celom rozsahu stotožnil s návrhom žalobcu, ktorý takisto neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti odôvodňujúce existenciu dôvodov na obnovu konania.Žalovaný v závere odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože ho považuje za správny,
vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia.

Žalobca uviedol, že nie je pravdou, že súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, pretože
žalovaný, ktorému bolo na pojednávaní krátkou cestou doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.6.2010,

sa na pojednávaní k obsahu podania vyjadril po tom, čo súd poskytol lehotu na prečítanie podaní.

Žalobca v celom rozsahu súhlasí s odôvodnením rozsudku a opätovne poukázal na to, že žalobu podal
z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/, d/, g/, h/ zákona č. 244/2002 Z.z., pričom súd všetky dôvody
v odôvodnení rozsudku presne vyhodnotil a zdôvodnil. Žalobca poukázal na to, že na pojednávaní
dňa 3.6.2010 založil do spisu odporúčaný text rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskej doložky, ktorý

uverejnil BRS na webovej stránke, a to na variantu č. 1 a. 2. Z textu protokolu o odovzdávaní a prevzatí
diela jednoznačne vplýva, že tento nemá náležitosti rozhodcovskej doložky. Preberací protokol zo dňa
2.12.2008 je podpísaný iba na základe čl. III bol 7 Zmluvy o dielo zo dňa 22.8.2007 a podpísaním
došlo iba k preukázaniu splnenia záväzkov zo zmluvy zo strany žalobcu. Bod 3 protokolu je neplatným
právnym úkonom, pretože bol vložený do textu zámerne žalovaným, a toto ujednanie je aj v rozpore

s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami. Postupom rozhodcovského súdu bola porušená zásada
rovnosti účastníkov konania, a to §§ 9, 18, 23, 25, 26, 27, 30, 32 a 37 zák. o rozhodcovskom konaní,
pretože rozhodcovský súd žalobcovi nedoručil žalobu, neumožnil mu, aby sa k nej vyjadril a predložil
dôkazy na jeho obranu, nestanovil žiadne pojednávanie, nevynaložil žiadne úsilie na doloženie všetkých
písomností žalobcovi, pretože písomnosť /žalobu/ doručoval len raz, vedome do sídla spoločnosti, a nie

do sídla prevádzky, a to v čase Vianočných sviatkov.

Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že vo výroku napadnutého rozsudku má byť odkaz na
príslušné ustanovenie § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z..

Z napadnutého rozsudku je absolútne zrejmé, že rozhodcovský rozsudok bol zrušený podľa § 40 ods.
1 písm. c/, d/, g/, h/ zák. č. 224/2002 Z.z..

Dňa 8.8.2011 zaslal žalovaný odvolaciemu súdu uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
31.5.2011 č.k. 3Cob/195/2011-134, v ktorom bola riešená obdobná otázka posúdenia platnosti

rozhodcovskej zmluvy, a dňa 19.8.2011 zaslal list, v ktorom konateľ žalovaného vyjadril svoj osobný
postoj a pocity z celého sporu.

Na uvedené doklady odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadol, keďže v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p.
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k

záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je predčasný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného
skutkovéhostavuveci,znesprávnehoprávnehoposúdenia,akonanie,ktorémupredchádzalo,mávady,
ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z podanej žaloby zo dňa 5.3.2009 vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku

Bratislavského rozhodcovského súdu zariadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., IČO: 35 965 355
so sídlom Kollárovo nám. 20, Bratislava pod č. 1Rci/5003/08-10 zo dňa 16. 2.2009.

Žalobu podal podľa § 40 ods. 1 písm. c/, d/, g/, a h/ zák. o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v
platnom znení.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvyd/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal
g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania / § 17/

h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovenie konania podľa osobitného zákona

Súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok tak podľa § 40 ods. 1 písm. d/, g/ a h/ a navyše bez
toho, aby sa toho domáhal v žalobe žalobca, rozhodoval o zrušení i z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm.
f/ zák. č. 244/2002 Z.z..

Odvolacísúduvedenýpostupnepovažujezasprávny,pretožepokiaľsúdprvéhostupňadospelkzáveru,
že bol dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že nebola uzatvorená medzi stranami
platná rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka, nebol daný predpoklad pre skúmanie ďalších
dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. d/, g/, h/.

Presné vymedzenie, z akého dôvodu sa zrušuje rozhodcovský rozsudok, má vplyv na to, kde bude
pokračovať konanie vo veci samej.

Podľa § 43 ods. 1 rozhodc. zák., ak súd zruší rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 43 ods. 2, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu , ako je uvedený v odseku
1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s posúdením neplatnosti rozhodcovskej doložky v bode 3 Protokolu
o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 2.12.2008.

Z bodu 1 protokolu vyplýva, že tento je vyhotovený v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 22.8.2007

uzatvorenej medzi objednávateľom MAXIN, spol. s.r.o., Pri Suchom Mlyne 9, Bratislava, IČO: 17 329 884
a zhotoviteľom KK KUBANKA, spol. s r.o., Sedmokráskova 16100/5, 821 01 Bratislava, IČO: 35 826 975.

Z bodu 3 vyplýva jednoznačná písomná dohoda zmluvných strán, že všetky spory vyplývajúce z
ich vzájomných právnych vzťahov sa predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu označenému

Obchodným vestníkom XIV/1A/2006 zo dňa 2.1.2006, príslušných ustanovení jeho procesných
predpisov a všeobecne záväzných právnych predpisov.

Takto prejavená vôľa podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne predstavuje platne dohodnutú
rozhodcovskú zmluvu, preto v tejto časti závery súdu prvého stupňa nie sú vecne správne.

Súd prvého stupňa sa s ostatnými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku dostatočne
nevysporiadal, nevykonal vo veci dokazovanie originálom spisu z rozhodcovského konania, a preto
jeho záver urobený z kópie obálky a doručenky z rozhodcovského spisu o tom, že rozhodcovský súd
doručil žalobcovi iba výzvu, nie žalobu a iné písomnosti, je predčasný. Súd prvého stupňa vychádzal

len z fotokópie bez toho, aby si zadovážil originál celého spisu, z ktorého by zistil spôsob a okolnosti
doručovania, ako aj obsah zásielky doručovaný žalobcovi /v rozhodcovskom konaní žalovanému/.

Pred opätovným rozhodnutím o žalobe je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie
vyžiadaním originálu spisu Bratislavského rozhodcovského súdu sp. zn. 3Rco 5003/08 /reg. prenos 1Rci

5003/08/, pretože tento bol zaslaný súdu len vo fotokópií, čoho dôkazom je sprievodný list a predložený
spis.

Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné zistiť, či sú dané dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 1 písm. d/, g/, h/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.
zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania /§ 224 ods.
3 O.s.p./.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov v pomere hlasov : za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.