Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/184/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511215930
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7511215930.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o mal. D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, dieťa rodičov: matka P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O.G., P. X a otec T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P., P. XXX v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2011 žiadal, aby znížil výživné na mal. D. D. zo sumy 100 €
mesačne na 50 € mesačne od 1.4.2012 z dôvodu, že je nezamestnaný a nemá žiadny príjem.

Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 25.1.2012. S návrhom
na zníženie výživného nesúhlasila. Ďalej uviedla, že otec maloletej D. si vyživovaciu povinnosť neplnil,
aj keď mu to bolo súdom určené. V čase ako sám uvádza bol zamestnaný a taktiež mal vedľajšie príjmy
z futbalu, za ktorý hrával, no aj napriek tomu si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil. V čase jej
nezamestnanosti bola nútená žiadať o náhradné výživné z úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže
otec maloletej na jej výchovu neprispieval a ani nijako sa nepodieľal na jej výchove. Na výživnom jej

dlhoval 1.400 €. Na otca podala trestné oznámenie a zároveň bolo voči nemu začaté exekučné konanie.
Dlžnúsumujejvyplatilvdvochsplátkach,tietopeniazebolivrátenéúradupráce,sociálnychvecíarodiny.
Hneď ako bolo trestné konanie zastavené, otec maloletej si opakovane neplnil vyživovaciu povinnosť,
ktorá trvá dodnes. Na výživnom jej dlhuje 1.300 €. S maloletou D. sa nekontaktuje už vyše roka,
nezaujíma sa o jej zdravotný stav, ani sa nepodieľa na jej výchove a ďalšom vzdelávaní. Z uvedeného
dôvodu s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, nakoľko to nie je v prospech mal. dieťaťa.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 31.1.2012 navrhol, aby súd neznížil výšku výživného, nakoľko to nie je v záujme mal. dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice okolie sp. zn.
16C/178/2008 zo dňa 14.7.2009, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov. Na čas po rozvode bola
mal. D. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100
€ mesačne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2009.Otec v čase poslednej úpravy vykonával živnostenskú činnosť pre odberateľa Energico s.r.o., ktorému
faktúroval práce - zámočnícke práce v hale, ktorá sa nachádzala v objekte Stredného odborného učilišťa
hutníckeho Košice - Šaca. Nemal žiadne náklady s prenájmom a zabezpečením strojov, pracovných

pomôcok a odevov, toto všetko zabezpečoval odberateľ. Denne však dochádzal z miesta svojho bydliska
na pracovisko. Pracoval 8 hodín denne a mesačne faktúroval 18.000,- Sk t.j. 600 €. Z uvedeného
príjmu platil odvody do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, komunikačné poplatky, splácal leasing
osobného motorového vozidla, ktoré nesúviselo s podnikateľskou činnosťou a leasingovú zmluvu
uzavreli ešte pred začatím podnikania, počas spolužitia s matkou. Mesačné náklady predstavovali

8.000,- Sk. Na dcéru prispieval sumou 50 €, rodičom na stravovanie sumou 33 €, zabezpečoval pohonné
hmoty. Hral futbal za FC Lokomotíva Košice a.s. a činnosť vykonával podľa dohody o vykonaní práce.
Denne mával tréningy, ktoré trvali hodinu. Za tréningy mal odmenu mesačne 40 € a za vyhraté zápasy
prémie, čo v priemere predstavovalo 150 €. Zmluvu s futbalovým klubom mal od septembra 2008 a bola
uzavretá na dobu neurčitú. Klub preplácal aj nákup športového oblečenia, cestovné. Býval u svojich
rodičov v Nižnej P., prispieval im na stravovanie.

Matka v čase poslednej úpravy pracovala ako administratívna pracovníčka vo firme Fédus s.r.o. s
príjmom vo výške 330 € mesačne. Spolu s dcérou bývala v byte priateľa, partner bol živnostník,
hospodárili spoločne.

Mal. D. v čase poslednej úpravy navštevovala materskú školu v Košiciach, mesačne platila za stravu a
jej pobyt 1.200,- Sk. Mal. D. bola zdravá a jej potreby nevyžadovali vynaloženie mimoriadnych výdavkov.

Otec uviedol, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov tým, že pracovný pomer mal uzavretý na
dobu určitú do 30.3.2012. Od 1.4.2012 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a nemá nárok na

podporu ani dávky, pretože predtým pracoval 3 roky na živnosť. V súčasnosti býva u svojich rodičov,
ktorým na bývanie a stravu ničím neprispieva. Výživné na dcéru platí pravidelne vo výške 100 € s tým,
že mu požičiavajú rodičia.

S mal. dcérou sa nestretáva, okrem výživného inou formou neprispieva.

Z výpovede matky súd zistil, že je zamestnaná v spoločnosti KVET FLOR s.r.o. s minimálnou mzdou 300
€, s daňovým bonusom 320 € mesačne. Spolu s partnerom bývajú v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve
jeho matky. Ide o 3-izbový byt, za ktorý platia poplatky spojené s užívaním bytu a všetky ostatné poplatky
300 € mesačne. K ďalším výdavkom patrí telefón 30 € mesačne. Partner je živnostníkom.

Mal. D. má 8 rokov. Je žiačkou 3. triedy ZŠ. Výdavky v škole sú nasledovné: strava v školskej jedálni 20 €
mesačne, družina 11 € mesačne, školský poplatok 15 €, triedny fond 10 €, školské potreby a pomôcky v
priemere 30 € mesačne, poistka 10 € mesačne, mobilný telefón kredit 7 € mesačne. Inak výdavky podľa
potrieb školy na rôzne akcie. Mal. D. sa venuje mimoškolskej záujmovej činnosti, navštevuje tanečný

krúžok, za ktorý platí poplatok 45 € polročne. Iné mimoriadne výdavky nemá.

Matka ďalej uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť neplnil, podala preto na neho trestné oznámenie.
Počas konania na súde mal dlžné výživné 1.500 €, tie uhradil. Od marca 2012 má neuhradené výživné
vo výške 750 €.

Od rozvodu manželstva sa otec o mal. dieťa nezaujíma, nestretáva sa s ňou, nekontaktuje.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec T. D. bol vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.8.2011 do 25.9.2011, vyradený bol pre nespoluprácu s

úradom. Dávku v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok nepoberal.

Z pripojenej pracovnej zmluvy bolo zistené, že matka je zamestnaná v spoločnosti KVET FLOR s.r.o.
ako administratívna pracovníčka s minimálnou mzdou. Podľa oznámenia zamestnávateľa matky jej
priemerný mesačný príjem za rok 2012 bol 273,47 € netto. Menovaná nemá žiadne exekúcie ani zrážky

zo mzdy.

Otec bol zamestnaný v spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s. vo Vysokých Tatrách, kde pracoval ako
lanovkár. Z oznámenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie11/2011 do 1/2012 bol vo výške 520,56 € netto. Otec mal so spoločnosťou uzavretý pracovný pomer na
dobu určitú od 15.11.2011 do ukončenia zimnej prevádzky 2011/2012 lanovej dráhy Tatranská Lomnica.
Podľa pracovnej zmluvy bol zaradený do funkcie lanovkár. Čistý priemerný mesačný príjem otca za

obdobie 11/2011 do 3/2012 bol vo výške 517,43 €. Zamestnávateľ oznámil, že otcovi vykonával zrážky
zo mzdy v súvislosti s exekúciami.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec je vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.9.2012 a evidencia trvá. Menovaný nie je poberateľom dávky

a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, rodičovského príspevku a iných sociálnych dávok.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice bolo zistené, že otec nie je poberateľom dávky v
nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.

Z fotokópie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 daňového subjektu T. D.,

nar. XX.XX.XXXX bolo zistené, že príjmy zo živnosti mal vo výške 6.554 €, výdavky 2.621,60 €, základ
dane činil 3.932,40 €.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa

premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2

O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysleslova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti

rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal
zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom

prihliadol aj na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky i otca, na osobnú starostlivosť
matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže
prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. Od poslednej úpravy sa však zvýšili výdavky na mal. D., pretože
vzhľadomnajejvekvzrástlinákladynajejvýchovu,výživu,ošatenie,záujmovúčinnosťoprotivýdavkom,
ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že

výživné vo výške 100 € mesačne na mal. D. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení
rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
otca a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. D.. Súd poznamená, že výživné vo výške 100 € mesačne
pre mal. D., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 3,33 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných
potrieb maloletej ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby

mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné
zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru
uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery
povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská

na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj
v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa,
a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si

plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. Súd
poukazuje aj na to, že opakovaná zmena zamestnávateľa otca a skončenie pracovného pomeru na jeho
podnet bez reálnej možnosti získať nové zamestnanie minimálne s rovnakou mzdou je vzdaním sa bez
dôležitého dôvodu zamestnania. Preto nemožno k zmene pomerov v dôsledku opísaného chovania sa
otca prihliadať a jeho schopnosti a možnosti je nevyhnutné posudzovať tak, ako keby k tejto nepriaznivej

zmene v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach nedošlo. V danom prípade otec ako povinný
rodič majúci mal. dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa
živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností
organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu
povinnosť voči mal. dieťaťu. Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, že od rozvodu manželstva výlučne

matkasapodieľanavýchoveavýživemal.dieťaťa.Otecsisvojuvyživovaciupovinnosťplnínepravidelne
až na základe podaného trestného oznámenia matkou. V danom prípade je nemysliteľné, aby výlučne
matka sa starala o mal. dieťa a otec sa podieľal iba sumou 50 €. Súd je toho názoru, že je v subjektívnych
schopnostiach otca nájsť si zamestnanie, či už brigádnickou formou, aby mohol plniť si vyživovaciu
povinnosť v uvedenom rozsahu. Matka je zamestnaná tak isto iba s minimálnym príjmom. Napriek tomu

zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa minimálne v takom rozsahu, ako je zaviazaný otec. Súd apeluje
na otca, aby sa postavil zodpovedne ku svojim povinnostiam.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100
€ mesačne je primerané a návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.