Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117233969
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117233969.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXX/X, XXX XX L., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o 1.815,36 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Csp/189/2017-185 zo
dňa 01. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
01. júla 2020 zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.815,36 eur s príslušenstvom (I.

výrok) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (II. výrok).

1.1 Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplýva, že bezdôvodné obohatenie žalovaného mali vzniknúť
vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne od roku 2012 do roku 2017 v exekučnom konaní vedenom
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/765/2015 (pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom

Gasperom, PhD. pod sp. zn. EX 470/15). Súd prvej inštancie v exekučnom konaní nariadil znalecké
dokazovanie z odboru písmoznalectva, z odvetvia ručné písmo. Ustanovená znalkyňa PhDr. PaedDr.
Erika Straková potvrdila, že úverová rozhodcovská zmluva nebola žalobkyňou podpísaná. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania pre uplynutie objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Uviedol tiež, že
výška rozdielu medzi poskytnutým revolvingovým úverom a úhradami žalobkyne bola 1.086,- eur.

1.2 Súd prvej inštancie s poukazom na § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)
žalobu zamietol. Za preukázané považoval, že v období od mája 2012 do júna 2014 bolo zo mzdy
žalobkyne zrazených 25 splátok po 64,29 eur a jedna splátka v sume 55,07 eur (celkovo 1.662,32
eur) pre žalovaného. Z prehľadu platobných transakcií žalobkyne k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX
vyplynulo, že na účet žalovaného boli prijaté aj vklady realizované dňa 25.04.2012 v sume 40,29 eur
a 13.09.2012 v sume 4,77 eur, platba 56,84 eur z 19.10.2012 a z účtu žalobkyne bolo poukázaných

09.05.2012 26,68 eur. Preukázané teda bolo prijatie čiastky 1.790,90 eur od žalobkyne žalovaným.
Dňa 29.02.2012 žalovaný žalobkyni poskytol 790,04 eur. Vychádzajúc z prehľadu platobných transakcií
žalovaný prijal poslednú úhradu dňa 07.07.2014. Okresný súd konštatoval, že premlčacia doba začala
plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. K prvému prevodu na jeho
účet došlo 25.04.2012, lehota na premlčanie tejto čiastky začala plynúť 26.04.2012. K jej premlčaniu
by v prípade dvojročnej premlčacej doby došlo dňa 26.04.2014 a v prípade trojročnej premlčacej doby

dňa 26.04.2015. Za moment, kedy „žalobkyňa mohla a mala prvýkrát vedieť o bezdôvodnom obohatení“
okresný súd označil jej platbu na účet žalovaného vo výške 26,68 eur dňa 09.05.2012. Okresný súduzavrel, že všetky zrážky zo mzdy žalobkyne resp. platby v období od mája 2012 do júla 2014 sú
premlčané (pri poslednej platbe pripísanej na účet žalovaného zo dňa 07.07.2014 dvojročná premlčacia
lehota uplynula 08.07.2016 a trojročná 08.07.2017). Žalobkyňa podala žalobu o vydanie bezdôvodného

obohatenia dňa 21.09.2017, kedy bol jej nárok v celkovej výške 1.790,90 eur premlčaný.

1.2.1 K aplikácii 10-ročnej premlčacej doby z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia okresný
súd uviedol, že je potrebné vychádzať z právnej úpravy a praxe trestného procesu, cit.: „Rozhodujúcim
znakom úmyselného konania je predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa neoprávnene obohatil, o

tom, že svojím konaním získava (úmysel priamy) alebo získať môže (úmysel nepriamy) plnenie, ktoré
mu nepatrí a na ktoré nemá nárok. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojitá
premlčacia doba, a to subjektívna (dvojročná) a objektívna (trojročná, resp. desaťročná). Ich začiatok
je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia,
jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú
premlčaciu dobu. Pokiaľ teda márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt a je vznesená námietka

premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Z toho pohľadu bolo v prerokovávanej veci už
bezpredmetné zaoberať sa začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby. Slovami najvyššieho súdu
„Keďže v prejednávanej veci došlo k uplynutiu 3-ročnej objektívnej premlčacej doby ešte pred podaním
žaloby, skutočnosť, že ešte neuplynula subjektívna premlčacia doba už nemohla zvrátiť následky
žalovanou vznesenej námietky premlčania spočívajúce v zamietnutí žaloby.“ (Uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 448/2017-11 zo dňa 4. júla 2017).

1.3 Žalobu v zostávajúcej časti o zaplatenie 153,04 eur okresný súd zamietol, lebo žalobkyni sa
nepodarilo dostatočným spôsobom preukázať, že s touto sumou disponuje žalovaný. Okresný súd
uviedol, že ide o sumu zrazenú Sociálnou poisťovňou z dôchodku žalovanej počas exekúcie vedenej

na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/765/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. pod sp. zn. EX 470/15. Žalobkyňa síce preukázala zrážky tejto celkovej čiastky z jej
dôchodku, ale z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er/765/2015 vyplynulo,
že súdny exekútor ukončil exekučné konanie bez vymoženého nároku, z čoho okresný súd uzavrel, že
vykonané zrážky z dôchodku neboli prevedené ani na účet súdneho exekútora a ani na účet žalovaného.

Okresný súd túto časť žaloby zamietol, pretože bezdôvodné obohatenie možno spravodlivo požadovať
len od toho, kto sa neoprávnene zmocní cudzej veci.

1.4 Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd nasledovne: „O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalobca v plnom rozsahu, preto mu súd priznal voči
žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%“.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 31.10.2018 rozsudkom (v poradí prvým) č. k.
16Csp/189/2017-86, ktorý Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

3. Počas prvého odvolacieho konania (sp. zn. 11Co/45/2019) bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky
Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, L., ktoré bolo uznané za hlavné insolvenčné konanie,
a to uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/368/2019 zo dňa 10.04.2019. Tým

istým rozhodnutím bol za správcu ustanovený K.. Q. Z., so sídlom Y.. C. XX, XXX XX P.. Uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 76/2019 dňa 17.04.2019. Odvolací súd z Obchodného
vestníka tiež zistil, že v súpise majetku všeobecnej podstaty je zahrnutá aj pohľadávka žalobkyne,
tvoriaca predmet tohto súdneho konania v súpisnej hodnote 1.815,36 eur, ako vyplýva z oznámenia v
Obchodnomvestníkuč.117/2019vydanomdňa19.06.2019.Ztohtodôvoduodvolacísúd konalvzmysle

§ 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoKV“) so správcom konkurznej podstaty, ktorý podaním z 22.11.2019 odvolaciemu
súdu navrhol pokračovanie v odvolacom konaní s poukazom na § 47 ods. 4 ZoKV. Ku dňu 04.11.2020
bol konkurz v súlade s § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zrušený.

3.1 Správca počas konkurzného konania speňažoval majetok úpadkyne. K speňaženiu pohľadávky z
titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá je žalovaná na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní sp. zn.
16Csp/189/2017 vo výške 1.815,36 eur s príslušenstvom voči dlžníkovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 nedošlo, preto bola správcom konkurznej podstatyúpadkyne Q. X., bytom E. XXX/X, L., K.. Q. Z. so sídlom Y.. C. XX, XXX XX P. vylúčená zo súpisu
majetku všeobecnej podstaty úpadcu (ani III. kolo verejného ponukového konania nebolo úspešné).
Dňom vylúčenia pohľadávky zo súpisu je 23.10.2020, ako vyplýva z Obchodného vestníka č. 209/2020.

4.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalažalobkyňa(vtomčaseprostredníctvomsprávcukonkurznej
podstaty) odvolanie z dôvodov uvedených v § 357 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku s
návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel.

4.1 Žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) aj v odvolaní tvrdila, že sa prvýkrát o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela až po doručení znaleckého
posudku vypracovaného v exekučnom konaní sp. zn. 2Er/765/2015, teda najskôr dňa 24.07.2017,
kedy bol znalecký posudok doručený do súdneho spisu. Až znaleckým posudkom bolo preukázané, že
podpis na úverovej zmluve č. XXXXXXXXXXX nie je podpisom dlžníčky. Plynutie dvojročnej subjektívnej
premlčacejdobyjespojenésoskutočnouvedomosťouoprávnenéhosubjektu,žedošlokbezdôvodnému

obohateniu a s dobou, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Vyžaduje sa skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného, nie možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti
už skôr.

4.2 Zotrvala na stanovisku, že v prejednávanom spore ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie a je

potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Vychádza aj zo spôsobu podpisu spornej
úverovej zmluvy, na ktorej nie je podpis žalobkyne, o čom žalovaný pri „uzatváraní“ zmluvy musel vedieť.
Sporná úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bola vopred naformulovaná, potrebné údaje (identifikačné
údaje, výška úveru, výška splátok atď.) boli vypísané ručne viazaným finančným agentom konajúcim v
mene a na účet žalovaného. Strany úverovej zmluvy sa teda museli pri jej „podpise“ stretnúť a finančný

agent musel mať vedomosť, že ten, kto je na zmluve uvedený (žalobkyňa), ju nepodpisuje. Žaloba preto
bola podaná včas v rámci objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty.

4.3 Za dostatočný dôkaz o tom, aké zrážky, v akej sume, kedy a na akú exekúciu Sociálna poisťovňa
vykonala z dôchodku odvolateľka označila výpis Sociálnej poisťovne, a to aj vo vzťahu k zvyšku

žalovanej sumy 153,04 eur. Zdôraznila, že dôvodnosť žaloby žalovaný, s výnimkou vznesenej námietky
premlčania, nenamietol.

4.4 Odvolateľka označila výrok o trovách konania vychádzajúc z § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) za prekvapujúci. Tvrdila, že existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa

oprávňujúcich aplikáciu § 257 C. s. p. skúma súd z úradnej povinnosti. Vždy je povinný prihliadnuť
na majetkové, sociálne, rodinné, osobné, či iné pomery strán sporu aj skutočnosť, či je vzhľadom na
okolnosti prípadu priznanie trov jednej strane sporu v súlade s dobrými mravmi. Žalobkyňu viedlo k
podaniu žaloby zistenie, že jej podpis na úverovej zmluve nie je jej podpisom. Cítila sa oklamaná a
domáhala sa vydania peňažných prostriedkov, ktoré zaplatila žalovanému ako jemu nepatriace. Žalobu

podala bez právneho zástupcu a počas takmer celého konania zastúpená nebola. V zmysle pôvodného
rozsudku z 31.08.2018 bola v plnom rozsahu úspešná a nepredpokladala, že by v konaní úspešná byť
nemala. Žalobkyňa mala v roku 2012 vážne finančné problémy spôsobené najmä stratou zamestnania,
manžela, zobrali si viacero úverov, ktoré neboli schopní z jedného príjmu splácať. Manžel ťarchu
finančných problémov neuniesol a spáchal samovraždu. Postupne počas niekoľkých rokov žalobkyňa

dokázala zistiť, kam finančné problémy siahajú, keď sa vynárali rôzni veritelia po nebohom manželovi.
Snažila sa všetky požičané peniaze splácať a keď už to nedokázala, podala návrh na vyhlásenie
konkurzu splátkovým kalendárom a po jeho zamietnutí návrh na vyhlásenie konkurzu a oddlženie. O
majetkových a rodinných pomeroch žalobkyne mal súd prvej inštancie zo žaloby a následných podaní
žalobkyne vedomosť. Pri rozhodovaní o trovách konania mal prihliadať aj na tieto okolnosti. Žalovaný

na základe neplatnej úverovej zmluvy poskytol žalobkyni úver 790,04 eur a prijal plnenie 1.714,06 eur,
čo je viac ako dvojnásobok požičanej sumy. Preto môže byť rozhodnutie o uložení povinnosti nahradiť
žalovanému trovy konania voči žalobkyni príkro nespravodlivé. Navrhla, aby odvolací súd stranám sporu
náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) nepriznal.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne namietol existenciu úmyselného bezdôvodného
obohatenia. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX vlastnoručne nepodpísala, inak by nebol poskytol plnenie. Žalobkyňa na svoj účet
prevzala plnenie z úverovej zmluvy 790,04 eur a vykonávala čiastkové úhrady pod variabilnýmsymbolom zodpovedajúcim číslu zmluvy. Žalovaný oprávnene vychádzal z toho, že úhrady sú
vykonávané v jeho prospech na základe existujúceho právneho vzťahu. Žalobkyňa od doručenia
exekučného titulu aj upovedomenia o začatí exekúcie nepochybne vedela, aká povinnosť jej bola

uložená. Nie je možné prijať tvrdenie, že až od doručenia znaleckého posudku si uvedomila, že nič
nepodpísala, najmä keď prijala konkrétnu sumu na svoj účet a dlh splácala.

5.1 Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2017 žalovaný spochybnil vecnú stránku žalovaného nároku
čo do dôvodu aj výšky. Dňa 29.02.2012 vyplatil žalobkyni na číslo účtu XXXXXXXX/XXXX sumu

790,04 eur zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z tohto účtu žalobkyňa v prospech
žalovaného uskutočňovala platby, napr. 09.05.2012 pod VS XXXXXXXXXX. Žalovaný eviduje úhrady
vo výške 1.790,90 eur, takže rozdiel medzi touto sumou a sumou poskytnutou žalobkyni je 1.000,86
eur, nie žiadaných 1.815,36 eur. Žalobkyňou predložené listiny sa týkajú aj iných exekučných konaní.
V exekučnom konaní sp. zn. EX 470/15 mala byť zrazená suma 153,04 eur, ktorá nebola žalovanému
ako oprávnenému dodnes poukázaná. Zo žaloby nevyplýva nijaký dôvod, pre ktorý by mal žalobkyni

uplatňovaný nárok vzniknúť.

5.2 Žalovaný nesúhlasil ani s odvolaním žalobkyne voči výroku o trovách konania. V súvislosti so
zastúpením mu vznikli legitímne náklady a hotové výdavky spojené s účasťou a zastupovaním na
pojednávaní. Navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 % (vo výške 110,34 eur s DPH).

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli podané.

7. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu (§ 34 C. s. p.) preskúmal vec

bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem (§
385 ods. 1 C. s. p.). Vychádzal z rozsahu a dôvodov vymedzených v odvolaniach žalobcu (§ 380 ods.
1) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), ) C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k ustanoveniu § 390 C. s. p. odvolací súd udáva, že k zrušeniu

rozsudku okresného súdu v prvom odvolacom konaní došlo pre porušenie výlučne procesných pravidiel
konania okresným súdom (vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, hoci na to neboli naplnené
zákonné požiadavky) bez toho, aby súd prvej inštancie spor posudzoval vecne.

8. Základom obrany žalovaného proti podanej žalobe je vznesená námietka premlčania. Predmetom

konania je vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Zákon rozlišuje subjektívnu a objektívnu
premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
Počiatokplynutiasubjektívnejajobjektívnejpremlčacejdobyjestanovenýodlišneasúnasebenezávislé
aj vo svojom behu. Ak skončí beh ktorejkoľvek z nich, právo sa bez ohľadu na plynutie druhej z nich
premlčí. Pre počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia v

trvaní dva roky je rozhodujúca vedomosť oprávneného o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor a
vedomosť, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby sa
určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Pri úmyselnej forme bezdôvodného obohatenia
sa vyžaduje, aby bol úmysel obohatiť sa na úkor iného daný v čase obohatenia. V prípade absolútne
neplatného právneho úkonu objektívna premlčacia doba začne plynúť odo dňa jeho vzniku (uzavretia

neplatnej zmluvy) a subjektívna premlčacia doba začne plynúť od doby, keď sa oprávnený dozvie, že
sa niekto na jeho úkor bezdôvodne obohatil a kto získal prospech. Pod poznatkami o bezdôvodnom
obohatení ust. § 107 ods. 1 OZ nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale znalosť skutkových okolností,
z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie (rozsudok NS ČR sp. zn. 20Cdo
927/98). V rozhodnutí zo 14.08.2007 sp. zn. 30Cdo 2758/2006 NS ČR vyvodil, že oprávnený sa o

vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje umožňujúce podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohateniaaoosobeobohateného,pričomniejerozhodujúce,žeužpredtým malmožnosťsadozvedieť
skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške.
V zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo 4982/2009 bezdôvodné obohatenie získané plnením bez

právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím tohto plnenia tak, že týmto okamihom začína plynúť
objektívna premlčacia doba. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu v zmysle rozhodnutia NS
ČR sp. zn. 28Cdo 3803/2009 je pre začiatok objektívnej premlčacej doby rozhodný deň, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V súvislosti s plynutím objektívnej a subjektívnej premlčacejdoby je dôležité, že ak márne uplynula aspoň jedna z nich a je vznesená námietka premlčania, nemožno
právo priznať. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy je takou
rozhodujúcou vedomosťou znalosť oprávneného tých skutkových okolností, z ktorých možno dovodiť,

že zmluva, z ktorej sa plnilo, je neplatná. V prípade úmyselne vzniknutého bezdôvodného obohatenia, s
ohľadom na skutočnosť, že Občiansky zákonník pojem a podstatu úmyselného konania nevymedzuje,
sa vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v Trestnom zákone (rozhodnutie NS ČR sp. zn.
28Cdo 709/2009).

9. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a obsahom spisu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie napriek vykonanému dokazovaniu skutkový stav nezistil
spoľahlivo,vdôsledkučohonedospelksprávnymprávnymzáverom.Súdprvejinštanciezistildôvodnosť
žalovaným vznesenej námietky premlčania, nedospel však k nijakému skutkovému záveru o existencii
konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia (t. j. či žalovaný prijal bezdôvodné obohatenie
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol), čo je relevantnou skutkovou otázkou, od ktorej sa odvíja určenie správneho
počiatku behu objektívnej premlčacej doby (v podrobnostiach viď ods. 8). Rovnako z dôvodov rozsudku
okresného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie sa v súlade so zákonom nezaoberal určením počiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby. Z kontextu jeho rozhodnutia možno vyvodiť, že za jej počiatok
označil moment, kedy sa prvýkrát žalobkyňa mohla a mala dozvedieť o bezdôvodnom obohatení.

Subjektívna premlčacia doba však začína plynúť nie od vtedy, kedy mal oprávnený subjekt možnosť
dozvedieť sa o bezdôvodnom obohatení, ale od doby, kedy sa k jeho vzniku skutočne dozvedel.

10. Z ďalšej časti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že počiatok premlčacej doby,
ako objektívnej tak subjektívnej, posudzoval od rovnakého momentu, keď uviedol, že „v rozhodnom

období od mája 2012 do júla 2014 sú všetky splátky/zrážky zo mzdy žalobkyne premlčané, pretože pri
poslednej platbe pripísanej na účet žalovaného zo dňa 07.07.2014 dvojročná premlčacia lehota uplynula
08.07.2016 a trojročná 08.07.2017 (vrátane)“. Takýto záver vzhľadom na samotný charakter a podstatu
bezdôvodného obohatenia obstáť nemožno. Len výnimočne by bolo možné stotožniť dobu, kedy nastala
objektívna skutočnosť zakladajúca bezdôvodné obohatenie (t. j. jeho vznik) s dobou, kedy oprávnený z

bezdôvodného obohatenia získal subjektívnu vedomosť o jeho vzniku.

11. Záver súdu prvej inštancie o možnej aplikácii 10-ročnej premlčacej doby z dôvodu úmyselného
bezdôvodného obohatenia je vyjadrený iba charakteristikou úmyselného konania, no skutkový záver
súdu prvej inštancie o tom, či a prečo v prejednávanej veci k vzniku a prijatiu úmyselného bezdôvodného

obohatenia došlo alebo nie, absentuje. Žalobkyňa pritom v konaní niekoľkokrát argumentovala, že
vzhľadom na neopatrenie úverovej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky jej vlastnoručným podpisom u
žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Naopak žalovaný predkladal svoje argumenty, z ktorých
malo vyplývať, že k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu nevzniklo. Okresný súd však z tejto
argumentácie žalobkyne a žalovaného nevyvodil nijaké skutkové a právne závery, na odstránenie ich

rozporov nevykonal nijaké dokazovanie. Z jeho rozsudku nie je zistiteľné, prečo neaplikoval 10-ročnú
premlčaciu dobu.
12. Odvolací súd dáva do pozornosti aj potrebu riadnej aplikácie ustanovení o počítaní času. V zmysle
§ 122 ods. 1 OZ sa lehota určená podľa dní začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je
rozhodujúca pre jej začiatok. V prípade premlčacej lehoty nejde o lehotu určenú podľa dní. Potrebné je

aplikovať ustanovenie § 122 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty
na jeho posledný deň a jeho ods. 3, v zmysle ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Súd prvej inštancie

vyvodil počiatok plynutia premlčacej doby dňom 07.07.2014, jej koniec určil na deň 08.07.2016, resp.
08.07.2017.
13. K odvolacej námietke týkajúcej sa zamietnutia žaloby o zaplatenie 153,04 eur odvolací súd uvádza,
že vzhľadom na procesné postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky úlohou súdu prvej inštancie bude
vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia, či, kedy a v akej výške boli zrážky z dôchodku

vykonané na uspokojenie veriteľa v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom
Gasperom, PhD. pod sp. zn. EX 470/15 vyplatené, komu, kedy, v akej výške.
14. K zrušeniu výroku o trovách konania a vráteniu tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie pristúpil odvolací súd z dôvodu nezhody vyhláseného výroku (ktorýmokresný súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania) s jeho odôvodnením,
v ktorom okresný súd (v ods. 12) uviedol, že v konaní bol úspešný žalobca, ktorému priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania. Zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie však znamená

úspech žalovaného, nie úspech žalobcu v konaní, ako uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd.
15. Odvolací súd uzatvára, že úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní bude doplniť dokazovanie
o všetky dôkazy smerujúce k zisteniu, kedy žalobkyňa skutočne nadobudla vedomosť o tom, že na jej
úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie, v akej výške a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil (podrobným
výsluchom žalobkyne, oboznámením s obsahom exekučného spisu aj ostatnými listinnými dôkazmi na

vec sa vzťahujúcimi) a po správnej kvalifikácii skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia ustáliť
počiatok plynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Okresný súd vykoná aj všetky dôkazy
smerujúce k zisteniu, či v prípade žalovaného vzhľadom na sfalšovanie podpisu žalobkyne na úverovej
zmluve a rozhodcovskej doložke nevzniklo úmyselné bezdôvodné obohatenie a ak áno, odkedy je
potrebné počítať premlčaciu dobu v trvaní 10 rokov.
16. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posl. veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posl. veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).