Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203222
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720203222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: K.. J. S., nar. XX.XX.XXXX, W.
XX, N., právne zast. JUDr. Monika Marjanovičová, advokátka, Urbánkova 1562/6, Košice, IČO: 35 561
734, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s., právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o zaplatenie 1.459,55 Eur s prísl., o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPopradč.k.21Csp/69/2020-79zodňa03.06.2021
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s upresnením, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.459,55 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 1, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa žiadala priznať jej primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 1.459,55 Eur. Súd prvej inštancie posúdil túto žalobu ako dôvodnú a opodstatnenú. V konaní bolo
preukázané, že žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11Csp/52/2018 si

úspešne uplatnila porušenie práva spotrebiteľa, a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od žalovaného, ktorý za porušenie jej práva nesie zodpovednosť. V uvedenom súdnom konaní bola
žalobkyňa úspešná a dosiahla vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že predmetná úverová
zmluva je pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez
poplatkov. Požadované finančné zadosťučinenie vo výške 1.459,55 Eur, ktoré predstavuje sumu, o
ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil, súd prvej inštancie posúdil ako primerané. Pri stanovení
výšky finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie prihliadol na výšku bezdôvodného obohatenia,

a tiež aj na zdravotné dôsledky na strane žalobkyne a konštatoval, že došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo priamo finančnú ujmu spotrebiteľke vo výške 1.459,55 Eur. Na
odstránenie nepriaznivého stavu musela žalobkyňa absolvovať súdne konanie, v ktorom bola úspešná a
domohlasavráteniafinančnýchprostriedkov,čobezpochybneovplyvniloajjejzdravotnýstav.Žalobkyňabola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad sp. zn. 11Csp/52/2018. Je
zrejmé, že žalovaný vyvolal stav, v ktorom sa chcel na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Súd prvej

inštancie uzavrel, že vzhľadom na okolnosti prípadu, a to najmä dĺžku trvaní konania a zdravotný stav
žalobkyne je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 1.459,55 Eur za primerané. Táto
výška finančného zadosťučinenia je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného a
je satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je sankciou pre žalovaného,
ktorý pri dojednaní úverovej zmluvy konal v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie zohľadnil

skutočnosť, že žalobkyňa sa musela v konaní brániť a aj ustanoviť si právneho zástupcu a došlo k
zhoršeniu jej zdravotného stavu. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za nedôvodné a neprimerané, keďže závery súdu o tom, že žalobkyni sa
zhoršil zdravotný stav, prekonala infarkt myokardu po tom, ako ju žalovaný začal vyzývať na splnenie
povinností,ktoréjejvyplývalizúverovejzmluvynebolipodloženéjedinýmdôkazom,ktorýbypreukazoval
príčinnú súvislosť medzi zdravotným stavom žalobkyne a uplatňovaním nároku žalovaného z úverovej

zmluvy. Naopak, z predložených dôkazov, konkrétne prepúšťacej správy je podľa žalovaného zrejmé,
že žalobkyňa trpela familiárnou hypercholesterolémiou, t. j. ochorenie má dedičný základ. Žalovaný tiež
uviedol, že zákonné vymáhanie splnenia povinností, ku ktorým sa žalobkyňa vedome a dobrovoľne
v zmysle úverovej zmluvy zaviazala jednoznačne nemôže spĺňať kritérium na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v horibilnej výške 1.459,55 eur. Zároveň poukázal na skutočnosť, že

žalobkyňu naposledy kontaktoval v roku 2018, čo rovnako vylučuje jeho vplyv na prekonaný infarkt.
Uplatňovanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je povinnosťou, ale právom, je preto ťažko
uveriteľným tvrdenie žalobkyne o tom, ako ju súdne konania stresujú, keď ich sama dobrovoľne
iniciuje. Z doposiaľ predložených dôkazov podľa žalovaného jednoznačne a nepochybne vyplýva, že
žalobkyňa si bola vedomá, že si na základe úverovej zmluvy berie spotrebiteľský úver, z ktorého

veriteľ požaduje platiť úroky a poplatky, pričom ich výška a celková čiastka splatná spotrebiteľom
bola v úverovej zmluve uvedená, žalobkyňa so zmluvnými podmienkami súhlasila, na základe čoho
zmluvu podpísala a neskôr aj plnila. Žalobkyňa je vysokoškolsky vzdelaná osoba, u ktorej je väčší
predpoklad, že vie posúdiť následky svojho konania a plniť záväzky, ku ktorým sa slobodne a vážne
zaviazala ako je to u priemerného spotrebiteľa. Predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané

finančné zadosťučinenie je skutočnosť, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja
iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Spotrebiteľkine
práva a povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom
poškodené, spotrebiteľka žiadne poškodenie práv neprezentovala. Predmetom konania vedeného pod
sp. zn. 11Csp/52/2018 bolo výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorom rozhodol konajúci

súd vydaním rozsudku, ktorým zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
1.459,55 eur , čo v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie porušenia práv
alebo povinností. Ďalšou podmienkou, ktorú je potrebné v zmysle zákonného ustanovenia splniť je
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi. Okrem toho nestačí len samotné porušenie zákona č. 250/2007 Z. z., ale

súčasne aj porušenie práv alebo povinností ustanovených inými predpismi. Žalobkyňa vo svojej
žalobe neuviedla, akým spôsobom mal žalovaný práva alebo povinnosti žalobkyne ako spotrebiteľke,
vyplývajúce z uvedených právnych predpisov, poškodiť. Žalovaný dal do pozornosti rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 14Co/91/2012 zo dňa 10.10.2013 a rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
29C/105/2016 zo dňa 20.01.2017. Žalovaný mal za to, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods.

5 zákona o ochrane spotrebiteľa je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že
spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa na súde
a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti. Primerané
finančné zadosťučinenie nemôže ani v zmysle vyššie citovaných rozhodnutí slúžiť neprimeranému
finančnému obohacovaniu sa spotrebiteľov. V princípe by to znamenalo, že za jedno nedodržanie

náležitostí úverovej zmluvy by bol žalovaný postihnutý dvakrát - vydaním bezdôvodného obohatenia
a priznaním primeraného finančného zadosťučinenia, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem.
Žalovanému nie je zrejmé, k akému poškodeniu práv spotrebiteľa vôbec dochádza v prípadoch, kedy
súdy vyhlásia poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, následkom čoho je, že žalobca akospotrebiteľ neplatí úroky a poplatky ( s ktorými na základe podpísanej úverovej zmluvy počítal), ale
len samotnú istinu poskytnutého úveru. Predstavuje to pre neho výlučne výhodu a nie škodu. Jediným
poškodeným, ktorý po takomto rozhodnutí súdu zostane je samotný veriteľ. Žalovaný má v predmete

činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov, za ktoré mu v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch patria úroky a poplatky. Žalovaný v rámci predmetu podnikania
poskytol žalobkyni úver, za ktorý požadoval na základe úverovej zmluvy od žalobkyne zaplatiť úroky.
Aký by malo zmysel, aby žalovaný úmyselne nedodržal všetky zákonné náležitosti, za ktoré by bol
následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatnosťou on sám a nie žalobkyňa ako klient. Zo

žalovaným popísaných skutočností je zrejmé, že v danom prípade žalobkyni žiadne, ani len potenciálne
riziko ujmy nehrozilo, ale z celého zmluvného vzťahu so žalovaným sa snaží len vyťažiť výhody a
finančné prostriedky. Ani súdy by nemali spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje záväzky a
následne im ešte priznať primerané finančné zadosťučinenie. V konaní je nevyhnutným skúmať aj
hľadiskoprimeranostiuplatnenéhonároku.Žalobkyňadoposiaľžiadnymspôsobomnepreukázala,včom
pociťovala porušenie svojich zákonných práv alebo povinností, aké to malo pre ňu dôsledky, v čom vidí

odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia až v hodnote 1.459,55 eur
a podobne, ktoré sú nevyhnutné na priznanie žalovanej sumy. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie a ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila. Uviedla, že úspešným uplatnením nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia z titulu porušenia jej práv žalovaným v pôvodnom konaní vedenom na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11Csp/52/2018 splnila zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to v znení zákonného ustanovenia § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V prípade žalovaného, ako to vyplýva z rozsudku

so sp. zn. 11Csp/52/2018 zo dňa 02.04.2019 Okresného súdu Poprad, išlo o závažné porušenie práv
a povinností zameraných na ochranu spotrebiteľa, keď úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, zo dňa
31.07.2012, ktorú uzavreli žalobkyňa so žalovaným v rozpore so zákonom neobsahovala obligatórne
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa je toho názoru,
že spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne

uvádzať iné skutočnosti, týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne
v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok na primerané
finančné zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní
predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu
existovala už len hrozba vzniku ujmy. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia

neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Pokiaľ
ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne
kritériá a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne.
Priznané finančné zadosťučinenie vo výške 1.459,55 €, je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá
jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania

žalovaného trpieť, ktorý vyústil do zhoršeného zdravotného stavu a následného infarktu žalobkyne a
je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal. Navrhla
napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.06.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je nedôvodné

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaného
v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda
to,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,

či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).8. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie

predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj

strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádiu civilného

procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení vecí odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

10. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo strany na spravodlivý proces.

11. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom
uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v

zmysle § 220 CSP.

12. Odvolacia námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok nezodpovedá preukázaným skutkovým
okolnostiam, preukazujúcich základ nároku, je tiež nedôvodná. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa
si svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatňuje v súvislosti s konaním Okresného súdu

Poprad vo veci sp. zn. 11Csp/52/2018, v ktorom bola úspešnou žalobkyňou, keď súd jej žalobe vyhovel
a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumu 1.459,55 eur titulom bezdôvodného obohatenia a k náhrade
trov konania.

13.Zodôvodneniauvedenéhorozsudkujednoznačnevyplýva,žežalovanýpredložilžalobkyninapodpis

štandardizovanú zmluvu, ktorá si žalobkyňa osobitne nevyjednala a nemala ani možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť jej obsah, ktorá neobsahovala zákonom požadované obligatórne náležitosti v
dôsledku čoho sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keďže od nej žiadal úhradu nielen
istiny, ale aj úrokov, na ktoré však nemal nárok, keďže predmetný úver v dôsledku absencie podstatných
náležitostí bol bezúročný a bez poplatkov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2020

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/97/2020.

14. Ani odvolacie námietky žalovaného, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil, lebo podľa odvolateľa nie sú splnené zákonné predpoklady podľa § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z., nie sú dôvodné. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa si svoj nárok na primerané
finančné zadosťučinenie uplatňuje v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Poprad vo veci
sp. zn. 11Csp/52/2018, v ktorom bola úspešnou žalobkyňou čo do vydania bezdôvodného obohatenia z

dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, ktorú žalovaný v pozícií dodávateľa predložil na podpis
žalobkyni ako spotrebiteľke.

15. Odvolací súd preto rovnako, ako aj súd prvej inštancie má za to, že v danej veci boli splanené
zákonné podmienky na vyhovenie žaloby tak, ako o nej bolo rozhodnuté. Žalovaný v súvislosti s

uvedenou úverovou zmluvou sa obohatil na úkor spotrebiteľky - žalobkyne, čo bolo preukázané vo
vyššie uvedenom konaní. Konanie žalovaného, ktorý v úverovej zmluve, uzavretej so žalobkyňou, ktorá
neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, je nutné považovať za porušenie práva spotrebiteľky -
žalobkyne. Z uvedeného vypláva, že tvrdenie odvolateľa, že nie je splnený predpoklad pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia nie je správnym. Je preto možné z uvedeného vyvodiť, že
práve porušením povinnosti žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy došlo k situácii, že žalobkyňa sa

oprávnene domáhala vydania bezdôvodného obohatenia tak, ako to bolo rozhodnuté Okresným súdom
Poprad vo veci sp. zn. 11Csp/52/2018.

16. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa

uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladu, ktorým je úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismiodsubjektu,ktorýzatozodpovedá.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy aj o existencii nejakej
ujmy. Je totiž bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla alebo nie, pretože aj podľa §

3 ods. 5 druhá veta cit. zákona, účinného do 09.06.2013 postačovala iba možnosť vzniku takejto ujmy,
čo aktuálne znenie uvedeného ustanovenia ani nevyžaduje. Je preto potrebné vychádzať z toho, že
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

18. Odvolací súd ešte dodáva, že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen
vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, čo v danom
prípade bolo splnené konaním pod sp. zn. 11Csp/52/2018, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany
proti dodávateľom, prípadne aj ich právnym nástupcom, a nimi uplatnenému nároku. V prejednávanom

prípade si žalobkyňa aktívne, podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatnila svoje
práva proti žalovanému.

19. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015 vyplýva, že v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov

pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinností je treba rozumieť úspešné uplatnenie
konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napríklad nároku na náhradu škody, na
vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej
povinnosti používanej v spotrebiteľskej zmluve.20. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto
vychádzala z ujmy hroziacej žalobkyni v súvislosti s tým, že žalovaný sa mohol na jej úkor bezdôvodne

obohatiť a aj bezdôvodne obohatil v sume 1.459,55 eur, čoho sa žalobkyňa v konaní vedenom na
Okresnom súde Poprad vo veci sp. zn. 11Csp/52/2018 dovolala. Preto suma 1.459,55 eur, ktorá bola
súdom prvej inštancie priznaná ako zadosťučinenie, je aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodnou
a primeranou. Je potrebné dodať, že ustálenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je
realizované na základe úvahy súdu, ktorý v predmetnej veci svoje myšlienkové pochody odôvodnil aj

čo sa týka uvedeného, pričom súd druhej inštancie nemal dôvod vstupovať do jeho úvahy. Aj odvolací
súd má za to, že priznaná suma 1.459,55 eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni
ako spotrebiteľke satisfakciu a mala by odradiť dodávateľa od ďalšieho prípadného porušovania práv
spotrebiteľov. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia bolo prihliadnuté na všetky
skutkovéokolnostidanéhoprípadu.Jepritompotrebnéopätovnezdôrazniť,žejebezprávnehovýznamu
pri uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia to, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože

nie je, podľa aktuálneho znenia právnej úpravy v § 3 ods. 5 cit. zákona požadovaná ani prípadná
hrozba ujmy, no pri určení výšky finančného zadosťučinenia je možné vychádzať z hroziacej ujmy,
ktorá žalobkyni objektívne hrozila. Vzhľadom na porušenia práva spotrebiteľky - žalobkyne žalovaným
je priznaná výška finančného zadosťučinenia určená súdom prvej inštancie vo vzťahu k porušenému
právu a skutkovým okolnostiam prípadu primeraná.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na
porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla
na všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a požadovaná výška
priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne

a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

22. Odvolací súd tiež konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
uvádza právne dôvody, pre ktoré bolo žalobe vyhovené. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (viď uznesenie NS SR zo

dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010 a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn.
I. ÚS 188/06)

23. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť

č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami.

24. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil s upresnením, že o výške trov konania

bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
žalovanému, nakoľko táto bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Aj o výške trov odvolacieho konania

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré podľa § 262 ods. 2 CSP vydá
súdny úradník.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).