Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118390580
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:6118390580.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.JohanouMáčajovouvsporovejvecižalobcu:UniCreditBankCzech
Republic and Slovakia, a.s., IČO: 64 948 242, so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha, Česká
republika, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336 so sídlom Šancová 1/A, 813
33 Bratislava, zast.: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459 Červeňova 14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto,

protižalovanému:R.D.,O..XX.X.XXXX,V.D.XXXX/XX,XXXXXB.,zast.:JUDr.JánŠofranko,advokát,
so sídlom Hraničná 2, 040 17 Košice-Barca, o zaplatenie 164.088,88 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 164.088,88 Eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 164.088,88 Eur od 04.11.2016 do zaplatenia, a to všetko v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 28.11.2018
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 164.088,88 EUR do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne ( pôvodná výška úrokov 9 % bola
upravená) zo sumy 164.088,88 Eur od 04.11.2016 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že žalovaná na pobočke žalobcu v Hlohovci na ul. M. R. Štefánika 4 (ďalej len ako „Pobočka“)
dňa 10.10.2016 predložila najprv jednu bankovku v nominálnej hodnote 10.000 JPY (japonský jen) a

následne ďalších 100 kusov bankoviek v tej istej nominálnej hodnote (100 x 10.000 JPY), za účelom
ich konverzie na menu Euro. Za použitia vtedy aktuálneho výmenného kurzu (121,1 JPY/EUR) žalobca
vyplatil žalovanej sumu vo výške 8.340,22 Eur, a to v dvoch platbách. Žalovaná dňa 17.10.2016 na
tej istej pobočke predložila najprv 800 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 10.000 JPY, t.j. spolu 8
000.000 JPY a následne ďalších 700 kusov bankoviek v tej istej nominálnej hodnote, t.j. spolu 7 000.000
JPY, žalobca vyplatil žalovanej sumu vo výške 124.760,87 Eur, a to v dvoch platbách. Žalovaná dňa
03.11.2016 na tej istej pobočke predložila 373 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 10.000 JPY, t.j.

spolu 3 730.000 JPY, žalobca vyplatil žalovanej sumu vo výške 30.987,79 Eur. Žalobca v priebehu
jedného mesiaca vyplatil žalovanej za predložené bankovky v nominálnej hodnote spolu 19.740.000
JPY sumu vo výške spolu 164.088,88 EUR ( 8.340,22 EUR + 124.760,87 EUR + 30.987,79 EUR).
Nakúpená hotovosť bola následne expedovaná prostredníctvom spoločnosti BONUL, s.r.o., a to dvoma
odvodmi zo dňa 25.10.2016 vo výške 16.010.000 JPY a zo dňa 10.11.2016 vo výške 3.730.000 JPY.
V preprave pokračovala spoločnosť LOOMIS Czech Republic a.s., Praha 9, odovzdala ich adresátovi

- spoločnosti CREDIT SUISSE (Schweiz) AG, ktorá žalobcovi po obdržaní hotovosti oznámila, že
predložené bankovky sa jej javia ako nepravé a za účelom posúdenia ich pravosti postúpila časť
hotovosti vo výške 3.740.000 JPY švajčiarskej polícii, ktorá ich označila za nepravé. Zvyšnú časťhotovosti vo výške 16 000.000 JPY postúpila na posúdenie pravosti Národnej banke Japonska, ktorá
ich rovnako označila za falzifikáty a postúpila ich príslušným úradom v Japonsku. V nadväznosti na
uvedené skutočnosti, žalobca listom - výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia - pokus o zmier

zo dňa 19.05.2017 vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 164.088,88 EUR,
výzva bola žalovanej doručená dňa 06.06.2017, doposiaľ nedošlo k uhradeniu dlžnej sumy, ani k inej
odpovedi.
Vo veci predmetného skutku sa na podnet žalobcu vedie trestné stíhanie Národnou kriminálnou
agentúrou, národná jednotka finančnej polície prezídia policajného zboru, Expozitúra Západ, ČVS:

ČVS:PPZ-369/NKA-FP-ZA-2017, momentálne sa nachádza v štádiu súdneho konania.
Žalobcovi bola v dôsledku konania žalovanej spôsobená finančná ujma vo výške poskytnutej odmeny za
prijaté falošné bankovky japonský jenov, t.j. sumy vo výške 164.088,88 Eur, ktorá sa týmto bezdôvodne
obohatila na úkor žalobcu, pričom takéto bezdôvodné obohatenie možno charakterizovať ako majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov, pod ktorý v zmysle ustálenej súdnej praxe ako aj názoru právnej
vedy treba rozumieť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový

prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi podľa § 451 OZ. Skutok, ktorého sa žalovaná dopustila
možno označiť ako trestný čin uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí
a cenných papierov podľa § 271 ods. 3. Trestného zákona. Ak by sa však aj v priebehu súdneho
konania ukázalo, že k spáchaniu trestného činu z nejakého dôvodu nedošlo, poukazuje na skutočnosť,
že zámenná zmluva medzi žalobcom a žalovanou, je neplatná, nakoľko žalobca pri jej plnení konal v

omyle vychádzajúc z rozhodujúcej skutočnosti, že predložené bankovky japonských jenov sú pravé, a
to podľa § 49a OZ. Žalovaný sa týmto zároveň z opatrnosti dovoláva neplatnosti kúpnej zmluvy v súlade
s § 40a OZ. Žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila získaním majetkového prospechu
plneného z neplatného právneho úkonu a rovnako ako pri predchádzajúcej právnej kvalifikácii je povinná
žalobcovivydaťbezdôvodnéobohatenievovýške164.088,88Eur.Žalovanámuselamaťvedomosť,aak

nie vedomosť, tak minimálne podozrenie, že zamieňané bankovky sú falošné, čo vyplýva z postupnosti
jednotlivých konverzií, kedy najprv akoby na skúšku vymenila len jednu bankovku a následne vymenila
postupne ostatné bankovky. Z uvedeného dôvodu a vzhľadom na v našich končinách pomerne exotický
charakter japonskej valuty, má žalobca za to, že tak podmienky spáchania vyššie uvedeného trestného
činu, ako aj podmienky uvedenia do omylu, boli splnené. Ak vyjde najavo, že nedošlo k spáchaniu

trestného činu a zároveň zámenná zmluva je naďalej platná, ostáva zachované právo žalobcu na plnenie
od žalovanej v podobe vydania pravých bankoviek japonských jenov v hodnote 19.740.000 JPY, ktorých
ekvivalentom je žalovaná suma v tuzemskej mene Euro. Ako dôkazy predložil: Doklad o odvode fin.
prostriedkov zo dňa 25.10.2016, Doklad o odvode fin. prostriedkov zo dňa 10.11.2016 , Sprievodný
doklad č. X., Sprievodný doklad č. X. - transportný popis prevozu hotovosti Spoločnosť CREDIT SUISSE

(Schweiz) AG, List Bank of America zo dňa 03.01.2017 vo veci časti Hotovosti o výške 16 mil. JPY,
List od Švajčiarskej polície vrátane správy spoločnosti CREDIT SUISSE (Schweiz) AG o pravosti časti
Hotovosti vo výške 3 740.000 JPY, Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia - pokus o zmier zo dňa
19.05.2017 s doručenkou.

2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu č.k. 16Up/1126/2018 zo dňa 03.01.2018
uviedol, že dňa 21. 6. 2017 vydal Okresný súd Trnava uznesenie pod spis. zn. 16C/58/2017-38 vo
veci zaplatenia sumy vo výške 164.088,88 Eur,- spolu s príslušenstvom, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti uvedené v 1.až 4. výrokovej časti
uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa dňa 12.7.2017 odvolanie, ktoré odôvodňovala

neopodstatnenosťou po právnej a skutkovej stránke v celom rozsahu. Uviedla, že bola spolu aj s bankou
navrhovateľa uvedená do omylu neznámym páchateľom, ktorý veľmi precíznym spôsobom uviedol do
peňažného obehu veľmi presvedčivé falzifikáty japonských jenov. V čase podania odvolania odporkyňou
však nebolo nijak preukázané, že išlo o falzifikáty japonských jenov. Dňa 27.8.2018 vydal Špecializovaný
trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica rozsudok, ktorým rozhodol o oslobodení obžalovaných

E. D., E. D. R. P. E. spod obžaloby za spáchanie obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania
aneoprávnenejvýrobypeňazíacennýchpapierovakoorganizovanejskupinypodľa§270ods.1,3písm.
a) ods. 4 písm. b) Trestného zákona v štádiu prípravy z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Nakoľko
sa nejednalo o falzifikáty japonských jenov, čo potvrdzuje aj vyššie spomínaný rozsudok, nesúhlasí
s vydaným platobným rozkazom. Žalovaný namieta všeobecnú miestnu príslušnosť súdu odporkyne

z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 13 zákon č. 160/2015 Z. z. je všeobecne miestne príslušným
súdom odporkyne Okresný súd Trnava. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd platobný rozkaz
pod č. k. 16Up/1126/2018 zo dňa 3.1.2019 v celom rozsahu zrušil a vo veci nariadil pojednávanie a
návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu, uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni trovykonania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný ako dôkaz priložil Rozsudok
Špecializovaného trestného súdu zo dňa 27. 8. 2018 vedeného pod spis. zn. č. BB-4T/16/2018-2809.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu žalovaného (v replike) trvá na podanej žalobe,
uviedol, že odpor je absolútne nedôvodný a neopodstatnený, absentuje dôvodné a vecné odôvodnenie,
má za to, že súd by mal odpor v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1. psím. d) zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní odmietnuť. Skutočnosti a tvrdenia uvedené v odpore nie sú pravdivé a vo viacerých
prípadoch nemajú žiadnu vecnú relevanciu k tomuto konaniu a ani s ním nesúvisia. Irelevantné je

okrem iného tvrdenie žalovanej, v zmysle ktorého v konaní pred Okresným súdom Trnava pod spis. zn.:
16C/58/2017 bolo vydané Uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (ďalej len „Uznesenie“),
voči ktorému žalovaná podala odvolanie zo dňa 12.07.2017, ktoré odôvodňovala „neopodstatnenosťou
po právnej a skutkovej stránke v celom rozsahu,“ keďže o odvolaní voči Uzneseniu bolo právoplatne
rozhodnuté Uznesením Krajského súdu v Trnave pod spis. zn.: 9Co/191/2017 zo dňa 20.09.2017 tak,
že odvolací súd potvrdil Uznesenie a zabezpečovacie opatrenie je aktuálne riadne evidované na G. Č..

XXXXa G. Č.. XXXX.
Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že „v čase podania odvolania odporkyňou však nebolo nijak
preukázané, že išlo o falzifikáty jenov“. Poukazuje na dôkazy predložené spolu s návrhom na
vydanie platobného rozkazu, ktoré jednoznačne preukazujú, že bankovky boli falošné, pričom žalovaná
nepredložila žiaden dôkaz opaku. Konkrétne opätovne poukazuje na už predložený list Bank of America

zo dňa 03.01.2017 a list od Švajčiarskej polície vrátane správy spoločnosti CREDIT SUISSE (Schweiz)
AG, v ktorých sa uvádza, že ide o falzifikáty, čo postačuje na osvedčenie relevantných skutočností.
Absolútnenepravdivájeajargumentáciažalovanej,ktoráodkazujenaRozsudokŠpecializovanéhosúdu
v Banskej Bystrici pod spis. zn.: č. BB-4T/16/2018 zo dňa 27.08.2018 (ďalej len „Rozsudok“), v ktorom sa
údajne uvádza, že „sa nejednalo o falzifikáty japonských jenov.“ V odôvodnení Rozsudku na viacerých

miestach je uvedené, že japonské jeny sú falošné, napríklad i s poukazom na odborný posudok
Národnej banky Slovenska, v ktorom je uvedený záver: „falzifikáty svojou kvalitou a vzhľadom môžu
byť za určitých podmienok zameniteľné s pravou bankovkou.“ Obžalovaní boli Rozsudkom oslobodení
spod obžaloby len na základe absencie úmyselného zavinenia, keďže podľa názoru Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku „žiadny dôkaz nepreukazuje, že by obžalovaní mali objektívnu informáciu v

čase posledného skutku 11.04.2017 o tom, že nimi predložené japonské jeny na výmenu v bankách
sú falošné.“ Rozsudok doposiaľ nie je právoplatný. Špecializovaný trestný súd v Pezinku jednoznačne
vyhodnotil uvedené japonské jeny za falzifikáty. Absolútne nesprávne a nelogické je tvrdenie žalovanej o
miestnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica z dôvodu ust. § 13 CSP, príslušnosť súdu vyplýva
z ustanovenia § 2 ZoUK, podľa ktorého na upomínacie konanie podľa ZoUK pre celé územie Slovenskej

republiky je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní
na súde príslušnom na prejednanie veci na Okresnom súde Trnava. Ako dôkazy predložil: G. Č.. XXXX
R. Č.. XXXX, M..Ú.. Š..

4. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 05.08.2019 uviedol opätovne, že podaná žaloba
je po skutkovej a právnej stránke neopodstatnená a žalobca žiadnymi právne relevantnými dôkazmi
nepreukázal, že ide o falzifikáty japonských jenov.
Opätovne poukazuje na rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská
Bystrica ktorý rozhodol o oslobodení obžalovaných z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, a to z

dôvodu, že sa nejednalo o falzifikáty japonských jenov. Nebol predložený relevantný znalecký posudok
Japonskej národnej banky, že v tomto prípade sa jedná o falzifikáty japonských jenov. Žiadne bankové
inštitúcie nie sú oprávnené a už vôbec nie Credit Suisse ani naša Národná banka SR skúmať a vydávať
odborné posudky, že ide o falzifikáty cudzích mien, okrem svojho zákonného platidla. Takže toto tvrdenie
žalobcu je účelové a nezmyselné. Poukazuje, že v rovnakej veci už žalobca dňa 11.07.2017 vzal žalobu

späť a konanie v rovnakej veci zastavil. Na základe uvedeného žiada žalobu zamietnuť a priznať
žalobkyni trovy konania.

5. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom
dňa 05.02.2020 a 05.10.2020 za prítomnosti zástupcov strán sporu, pričom vykonal dokazovanie

oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh, doklad o odvode fin. prostriedkov zo dňa
25.10.2016, Doklad o odvode fin. prostriedkov zo dňa 10.11.2016, Sprievodný doklad č. X., Sprievodný
doklad č. X., transportný popis prevozu hotovosti Spoločnosť CREDIT SUISSE (Schweiz) AG, List
Bank of America zo dňa 03.01.2017, List od Švajčiarskej polície vrátane správy spoločnosti CREDITSUISSE (Schweiz) AG, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia - pokus o zmier zo dňa 19.05.2017
s doručenkou, odpor proti platobnému rozkazu, vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, vyjadrenie
žalovaného - duplika, prednesy zástupcov žalobcu a žalovaného, Rozsudok Špecializovaného súdu v

Banskej Bystrici spis. zn.: č. BB-4T/16/2018 zo dňa 27.08.2018, uznesenie NS SR spis.zn. 6To/11/2018
zo dňa 28.11.2019, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

6. Žalovaná na pobočke žalobcu v Hlohovci na ul. M. R. Štefánika 4 dňa 10.10.2016, 17.10.2016

a 3.11.2016 predkladala postupne bankovky v nominálnej hodnote 10.000 JPY (japonský jen) za
účelom ich konverzie na menu Euro. Celkovo tak zamenila 19. 740.000 JPY, pričom za použitia vtedy
aktuálneho výmenného kurzu žalobca vyplatil žalovanej sumu vo výške spolu 164.088,88 Eur (8.340,22
Eur + 124.760,87 Eur + 30.987,79 Eur). Uvedená hotovosť bola následne expedovaná a odovzdaná
adresátovi - spoločnosti CREDIT SUISSE (Schweiz) AG, ktorá spoločnosť žalobcovi po obdržaní
hotovosti oznámila, že predložené bankovky sa jej javia ako nepravé a za účelom posúdenia ich pravosti

postúpilačasťhotovostivovýške3.740.000JPYšvajčiarskejpolícii,tátoichoznačilazanepravé.Zvyšnú
časť hotovosti vo výške 16. 000.000 JPY postúpila na posúdenie pravosti Národnej banke Japonska,
táto predložené bankovky rovnako označila za falzifikáty, postúpila ich príslušným úradom v Japonsku.

7. Vo veci predmetného skutku sa na podnet žalobcu viedlo trestné stíhanie Národnou kriminálnou

agentúrou, národná jednotka finančnej polície prezídia policajného zboru, Expozitúra Západ,
ČVS:ČVS:PPZ-369/NKA-FP-ZA-2017, obžalovaní boli Rozsudkom Špecializovaného súdu v Banskej
Bystrici pod spis. zn.: č. BB-4T/16/2018 zo dňa 27.08.2018 spod obžaloby oslobodení. Uznesením NS
SR pod spis. zn.: 6To/11/2018 zo dňa 28.11.2019 bolo odvolanie prokurátora špeciálnej prokuratúry GP
SR zamietnuté.

8. Žalobca má za to, že mu konaním žalovanej bola spôsobená finančná ujma vo výške poskytnutej
odmeny za konverziu za prijaté falošné bankovky japonský jenov, t.j. sumy vo výške 164.088,88 Eur.
Nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia získaného na úkor žalobcu z nepoctivých zdrojov,
resp. majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi, prípadne nárok vyvodzuje titulom

bezdôvodného obohatenia z neplatnej zámennej zmluvy, nakoľko žalobca pri jej plnení konal v omyle v
skutočnosti, že predložené bankovky japonských jenov sú pravé. Žalovaný uvádza, že nebolo doposiaľ
preukázané, že japonské jeny boli falzifikáty, uvedené potvrdzuje podľa neho aj vyššie spomínaný
rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.

9. Na pojednávaní nariadenom dňa 05.02.2020 strany sporu zotrvali na svojich argumentoch
vyslovených v písomných podaniach. Zástupca žalobcu poukazuje na zbavovanie sa majetku
žalovanou, poukazuje na to, že požiadavka žalovaného na vypracovanie znaleckých posudkov
japonskou národnou bankou nemá oporu v žiadnom právnom predpise, tiež poukazuje, že trestné
konanie bolo neúspešné z dôvodu nepreukázania úmyslu obžalovaných. Oprávnenie NB Slovenska

vyhodnotiť falzifikáty vyplýva z § 17e zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska. V konaní
navrhol predložiť dôkazy o tom, že bankovky sú falzifikáty. Zástupca žalovaného zotrval na obrane o
nepreukázaní falzifikátov japonských jenov, doplnil, že išlo o platidlo, ktoré sa nepoužívalo, bolo z obehu
vyradené, do r. 2020, resp. 2021 ho bolo možné zamieňať, peniaze zrejme pochádzali z medzinárodnej
trestnej činnosti, v nejakom sklade v Poľsku bolo nájdené veľké množstvo týchto peňazí, patrili zrejme

predstaviteľovi japonskej republiky, ktorý ich chcel dostať do obehu a zlegalizovať. Podľa neho jedine
Národná banka Japonska môže určiť, či išlo o falzifikáty. Pri ich zamieňaní došlo k dvojitej kontrole,
boli odobrené pracovníkom banky. Národná banka Slovenska vypracovala k bankovkám len nejaké
stanovisko, pokiaľ však ide o falzifikáty 1.stupňa, ktoré nie sú bežne badateľné ani pracovníkmi banky,
nemôže podávať relevantný dôkaz, ani samotné švajčiarske úrady nepreukázali, že ide o falzifikáty.

Navrhuje vypočuť konkrétneho vyšetrovateľa Federálnej polície bernského kantónu a vypracovať
relevantný znalecký posudok. Uviedol, že zabezpečí stanovisko Credit Swiss o tom, že Národná banka
Slovensko sa k uvedeným bankovkám ani nedostala, nakoľko ich bežným postupom zaslala do Credit
Suisse. Ohľadne toho, ako s peniazmi naložila P.. D. vie iba toľko, že za uvedenú transakciu mala získať
10 %.

10. Z pripojeného rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok pod spis. zn.: BB-4T/16/2018 zo
dňa 27.08.2018 vyplýva, že manžel žalovanej - E. D. bol obžalovaný zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov ako organizovanejskupiny podľa § 270 ods.1,3 a ods. 4 písm. d Trestného zákona v štádiu prípravy, spolu s obžalovaným
E.. D.. Uvedeným rozsudkom boli obaja spod obžaloby oslobodení, nakoľko dokazovaním bol vyvrátený
predpoklad nevyhnutný pre záver o úmyselnom zavinení, a teda, že obžalovaní nemali vedomosť o

tom, že japonské jeny zamieňané v pobočkách bánk, sú falošné. Uznesením NS SR pod spis. zn.:
6To/11/2018 zo dňa 28.11.2019 bolo odvolanie prokurátora špeciálnej prokuratúry GP SR zamietnuté.

11. Žalobca v podaní zo dňa 14.04.2020 doplnil, že práve v trestnom konaní bolo v zmysle Rozsudku
Špecializovaného trestného súdu Pezinok pod spis. zn.: č. BB-4T/16/2018 zo dňa 27.08.2018 a

Uznesenia NS SR pod spis. zn.: 6To/11/2018 zo dňa 28.11.2019 opakovane potvrdené, že japonské
jeny boli falošné, pričom obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby výhradne z dôvodu nepreukázania
subjektívnej stránky trestného činu. V trestnom konaní tak nebolo sporné, že sa jednalo o falzifikáty
japonských jenov. Bankovky japonských jenov boli analyzované nasledovnými autoritami: spoločnosťou
CREDIT SUISSE (Schweiz) AG, švajčiarskou políciou, Národnou bankou Japonska a japonskou
políciou, pričom všetky zhodne potvrdili, že predmetné bankovky sú falšované. V zmysle uvedeného

trestného rozsudku Národná banka Slovenska, oddelenie prípravy a analýzy platidiel vypracovala v
súlade s ust. § 17e ods. 4 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska odborný posudok
na falzifikáty japonských jenov, ktoré boli síce zaistené v Tatra banke, a.s., avšak závery uvedené
v tomto odbornom posudku sú jednoznačne aplikovateľné i v tomto konaní, nakoľko v trestnom
konaní bolo jednoznačne preukázané, že všetky falzifikáty japonských jenov zamieňané v slovenských

bankách pochádzali z toho istého zdroja, t. j. z koordinovanej „zmenárenskej“ činnosti totožných osôb.
V odbornom posudku dospela Národná banka Slovenska k záveru, že „falzifikáty svojou kvalitou a
vzhľadom môžu byť za určitých podmienok zameniteľné s pravou bankovkou.“ Požiadavka žalovaného
na predloženie znaleckého posudku Japonskej národnej banky, nemá žiadne opodstatnenie ani oporu
v zákone, žalovaná doposiaľ nepreložila žiaden dôkaz o opaku. Paradoxne, to že sa jednalo o

falzifikáty, vo svojom odpore pôvodne skonštatoval i sám právny zástupca žalovanej, keď uviedol, že
žalovaná „bola uvedená do omylu neznámym páchateľom, ktorý veľmi precíznym spôsobom uviedol do
peňažného obehu veľmi presvedčivé falzifikáty japonských jenov.“ Rovnako poukazuje aj na Uznesenie
Okresného súdu Trnava pod spis. zn.: 16C/58/2017 zo dňa 21.06.2017, v ktorom zhodne i Krajský
súd v Trnave predbežne potvrdili, že žalobca preukázal, že došlo k výmene bankoviek v žalovanej

výške a zároveň preukázal, že tieto bankovky boli vyhodnotené ako falzifikát. Žalobca má za to, že
skutočnosť, či sa jednalo o falzifikáty alebo „len“ o bankovky z nelegálnej trestnej činnosti, ako tvrdí
žalovaná, (s čím absolútne nesúhlasí) v konečnom dôsledku nemá vplyv na záver o tom, že došlo k
naplneniu zákonných predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia získaného z nepoctivých zdrojov,
nakoľko predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia nie je preukázanie skutočnosti, že sa jednalo o

falzifikáty japonských jenov. Alternatívne má za to, že žalovaná nadobudla majetkový prospech plnením
z neplatného právneho úkonu, pretože zámenná zmluva, je neplatná podľa ust. § 49a OZ, resp., že
zámenná zmluva je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaná
musela mať vedomosť alebo minimálne podozrenie, že zamieňané bankovky sú falzifikáty, resp. že
pochádzajú z nelegálnej činnosti. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia

sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu, dokonca bez ohľadu na
potenciálnu dobromyseľnosť obohacujúceho sa subjektu. Po podaní žaloby žalovaná previedla svoj
nehnuteľný majetok na svoje dcéry, v dôsledku čoho žalobca podal odporovaciu žalobu pod spis. zn.
21C/62/2017, následne boli uvedené nehnuteľnosti zaťažené záložnými právami v prospech priateľov
žalovanej a jej dcér, v dôsledku čoho sa žalobca aktuálne domáha i určenia neexistencie záložného

práva k nehnuteľnostiam v konaní pod spis. zn. 11C/83/2017. Skutočnosť, že žalovaná si predmet
bezdôvodného obohatenia neponechala, je taktiež bez právneho významu, smerodajným je okamih
vzniku bezdôvodného obohatenia, nie jeho ďalšie zotrvanie u žalovanej. Žalobca si úrok z omeškania
uplatňuje od 04.11.2016, tento deň je dňom nasledujúcim po uskutočnení poslednej konverzie, t. j.
po zavŕšení bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Ako dôkazy na preukázanie skutočností

tvrdených žalobcom predložil: List od Švajčiarskej polície vrátane správy spoločnosti CREDIT SUISSE
(Schweiz) AG s úradným prekladom, Expertíza Švajčiarskej polície s úradným prekladom, List Bank of
America zo dňa 03.01.2017 s úradným prekladom, Policajná správa japonskej polície zo dňa 09.12.2016
s úradným prekladom.

12. Uvedené podanie žalobcu zo dňa 14.04.2020 bolo zasielané na vyjadrenie žalovanému, a to v lehote
20 dní, tento sa k skutkovým tvrdeniam žiadnym spôsobom nevyjadril, nepoprel uvedené vyjadrenia,
nepredložil žiadne dôkazy, na ktoré sa zaviazal na pojednávaní, nepožiadal ani o predĺženie lehoty na
vyjadrenie.13. Na pojednávaní nariadenom dňa 05.10.2020 zástupca žalovaného uviedol, že nebolo možné dôkazy
zabezpečiť a doplniť, nastala situácia COVID-19, žiadne písomné vyjadrenie súdu nezaslali, a to z

dôvodu, že mal dohodnuté stretnutie s p. M.- predstaviteľom UniCreditBank, ktorý má tento prípad na
starosti, je z právneho oddelenia, mali si prejsť dôkaznou situáciou zo strany UniCredit Banka, stretnutie
sa nakoniec nezrealizovalo. Ako dôkazy navrhol výsluch svedka zamestnanca banky UniCreditBank-
p. R.. M., ktorý by mal ozrejmiť bližšie, resp. bližšie špecifikovať, čo bolo obsahom predložených
dokumentov, C.. F. R. U.. U. O., ktorí vypracovali odborné posudky falzifikátov, ktoré sú v spise, aby

sa k nim vyjadrili. Dôkazmi sa má preukázať, že listiny predložené žalobcom nemajú žiadnu právnu ani
skutkovú výpovednú hodnotu, obsahujú len všeobecné vety o pravdepodobnosti. Ďalej žiada výsluch
svedka zamestnanca Bank of Amerika Steva Vilshera, sekcia pre odhaľovanie falšovania pobočka
BERN, výsluch predstaviteľov bánk VÚB banky a Tatra banky, ktorí si vôbec neuplatňovali ani v trestnom
ani v občianskom konaní škodu, ktorá mala vzniknúť výmenou pravdepodobne falošných jenov. Žiada
od žalobcu predložiť znalecké posudky NB Japonska.

14. Žalobca v rámci záverečnej reči uviedol, že má za to, že boli naplnené jednotlivé predpoklady
vzniku bezdôvodného obohatenia. Neobstojí akékoľvek spochybňovanie, že sa v tomto konaní jednalo
o falzifikáty japonských jenov, nakoľko tieto boli analyzované minimálne 4 relevantnými autoritami, táto
skutočnosť nebola sporná ani v súvisiacom trestnom konaní a skutočnosť, či sa jednalo o falzifikáty

japonských jenov alebo ,,len“ o bankovky z nelegálnej trestnej činnosti, ako tvrdil zástupca žalovanej,
podľa ich názoru nemá vplyv na záver o tom, že v posudzovanom prípade by tak, či tak došlo k naplneniu
jednotlivých znakov bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na právnu kvalifikáciu. Skutočnosť, že
si žalovaná predmet bezdôvodného obohatenia neponechala, je taktiež bez právneho významu, pretože
dôležitýbolokamihvznikubezdôvodnéhoobohatenia,niejezotrvanieužalovanej.Žiadasúd,abyžalobe

vyhovel v celom rozsahu a priznal právo na náhradu trov konania.

15. Žalovaný v rámci záverečnej reči trval na tom, aby bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že išlo o falzifikáty, preto sa ani písomne nevyjadroval,
nakoľko po právnej a skutkovej stránke nič podstatné neobsahujú. Cituje Bank of Amerika zo dňa

06.12.2016: ,,zaslali sme tieto jeny bankovky v klíringovej banke v Tokiu, ktorá nám bankovky vrátila,
keďže sa domnievajú, že je veľmi silná pravdepodobnosť, že všetky bankovky sú falzifikáty“. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca nepredložil žiadnu relevantnú listinu, preto nebol ani dôvod sa písomne k
týmto listinám žalobcu vyjadrovať. Dôkaz, ktorý navrhoval na minulom pojednávaní, nemohol zabezpečiť
z dôvodu pandémie COVID-19, na túto skutočnosť musí súd prihliadať, preto navrhol vykonať dôkazy

na tomto pojednávaní. Taktiež žiadal o stretnutie kompetentnú osobu z UniCredit Banka P.. M., ktorý
mal relevantným spôsobom preukázať, aký postup banka zvolila pri tom, či išlo o falošné jeny alebo
nie. Listiny, ktoré boli doložené zástupcom žalobcom nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. V liste Bank
of Amerika z 03.01.2019, je uvedené: ,,vyššie uvedené bankovky séria japonských jenov z r. 1958 z
vašej transakcie z Bank of Amerika sme prijali 8.11.2016 do trezoru v Zürichu.“ V tomto liste nie sú

uvedené ani sériové čísla bankoviek, či sa jedná o bankovky s týmto súdnym konaním, tieto bankovky
už Bank of Japan potvrdila ako falošné a miestne orgány ich skonfiškovali. Nerozumie obsahu tohto
listu, či sa tieto bankovky nachádzali v trezore v Zürichu alebo v Japonsku. Všetky falošné peniaze,
ktoré prichádzajú do Švajčiarska sa nenachádzajú v trezore, ale sú odovzdávané na letisko v Zürichu.
Credit Swiss tieto bankovky nemá oprávnenie zadržiavať a musí ich zaslať príslušnej banke, v tomto

prípade Bank of Japan. Ďalej cituje: ,,miestne orgány v Japonsku budú mať záujem rokovať o pôvode
bankoviek, a preto sme vášmu úradníkovi pre dodržiavanie predpisov predložili podrobné informácie
s cieľom podporiť tieto rokovania“. Obsah listu je nezrozumiteľný, lebo sa v ňom hovorí, že bankovky
sú uložené aj v Japonsku aj v Zürichu v trezore Banky Credit Suisse. Z obsahu listu ešte vyplýva, že
príslušné miestne orgány ešte len budú vykonávať úkony, ktoré by mali objasniť, či v tomto prípade ide

o falzifikáty, alebo nie. Z predložených listov spoločnosti Bank of Amerika má pocit, že obsah týchto
listov bol účelovo napísaný pre UniCreditBank, ale do dnešného dňa prílohami týchto listov nie sú
uvedené žiadne relevantné podklady, o falošných jenoch so sériovými číslami bankoviek menených na
pobočke v Hlohovci. Predložený dôkaz zo strany žalobcu, jedná sa o list, konkrétne zoznam zabavených
položiek, kde je uvedené v zmysle zoznamu: ,,zoznam zabavených položiek, niečo čo vyzerá ako 10

000 jenov bankovka Bank of Japan v množstve 1.600 ks“. Poukazuje, že nie sú tam uvedené sériové
čísla bankoviek, či tieto bankovky, ktoré boli v zmysle tohto zoznamu zabavené, sa týkajú a súvisia s
listinami, ktoré predložil žalobca. Pracovníci banky v Hlohovci na pobočke pri kontrole týchto peňazí
nezistili, že by sa jednalo o falzifikáty tak, ako tvrdí žalobca a pokiaľ by sa jednalo o falzifikáty tak,ako uvádza NBS, ide o falzifikáty II. stupňa, určite by tieto falzifikáty boli zachytené na pobočke, takže
jednoznačne aj odborný posudok NBS bol vytvorený len účelovo pre trestné konanie, pre NAKA, ktorá v
tomčasebolavedenáP..T.,tátoskutočnosťbolaajmedializovaná,abysaprekrylavtomčaseinátrestná

činnosť, ktorá momentálne vychádza na povrch zo strany policajných orgánov, NAKA a kriminálneho
úradu finančnej správy. Žalobca nepreukázal, že išlo o falzifikáty japonských jenov so sériovými číslami,
ktoré boli predmetom zámeny na pobočke v Hlohovce a išlo len o účelovú mediálnu hru, v tom čase
policajných orgánov v SR, čo bolo preukázané oslobodzujúcim rozsudkom v trestnom konaní.

16. Podľa § 150 ods. 1 CSP, Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 151 ods. 2 CSP, Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa§153ods.1CSP,sústranypovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich

strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. 2 CSP, Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa § 153 ods. 3 CSP, Ak súd na prostriedky procesného útoku

alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa §40a Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa§451ods.1,2Občianskehozákonníka,Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,Akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

dohodnutú cenu.

Podľa § 611 Občianskeho zákonníka, Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu,
podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne
veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu

stranu.

Podľa § 17e ods. 2 Zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, Falšované bankovky a
mince alebo pozmenené bankovky a mince v akejkoľvek mene a bankovky a mince, pri ktorých vzniknepodozrenie, že sú falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené (ďalej len „falšované bankovky
a mince"), predkladateľom pri ich predložení odoberá bez náhrady Národná banka Slovenska, banky,
iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi (ďalej len „oprávnená osoba").

Podľa § 17e ods. 3 Zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, Oprávnená osoba o každom
odobratí vyhotoví písomné potvrdenie o okolnostiach odobratia, jeden rovnopis potvrdenia odovzdá
predkladateľovi, odobraté falšované bankovky a mince, spolu s ďalším rovnopisom potvrdenia, vloží
v prítomnosti predkladateľa do vhodného obalu, ktorý zabezpečí pred neoprávnenou manipuláciou.

Oprávnená osoba má právo požadovať od predkladateľa, aby svoju totožnosť preukázal dokladom
totožnosti; takejto žiadosti oprávnenej osoby je predkladateľ povinný vyhovieť. Ak falšované bankovky
a mince odoberie oprávnená osoba iná ako Národná banka Slovenska, takáto oprávnená osoba je
povinnábezodkladneodovzdaťNárodnejbankeSlovenskaobalsodobratýmifalšovanýmibankovkamia
mincami a s potvrdením o okolnostiach odobratia. Oprávnená osoba, ktorá odobrala falšované bankovky
a mince, je tiež povinná každé takéto odobratie bezodkladne oznámiť orgánom činným v trestnom

konaní.

Podľa § 17e ods. 4 Zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, Ak Národná banka
Slovenska pri kontrole odovzdaných bankoviek a mincí zistí, že ide o falšované bankovky alebo
mince, vykoná ich odbornú analýzu a vypracuje odborný posudok, ktorý bezodkladne zašle orgánom

činným v trestnom konaní;3f) Národná banka Slovenska tiež toto zistenie oznámi oprávnenej osobe,
ktorá falšované bankovky alebo mince odobrala a odovzdala Národnej banke Slovenska. Ak Národná
banka Slovenska pri kontrole odovzdaných bankoviek a mincí zistí, že ide o pravé bankovky alebo
mince, toto zistenie oznámi oprávnenej osobe, ktorá ich odobrala, a bezodkladne odobraté bankovky a
mince alebo sumu vo výške ich nominálnej hodnoty vráti predkladateľovi priamo alebo prostredníctvom

oprávnenej osoby, ktorá ich odobrala; oprávnená osoba je toto zistenie Národnej banky Slovenska
povinná bezodkladne oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, ktorým podľa odseku 3 oznámila
odobratie týchto bankoviek a mincí.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Je nepochybné, že skutkový dej prebehol tak, ako ho popísal žalobca, medzi stranami sporu
došlo k uzatvoreniu viacerých zámenných zmlúv, pričom žalovaná na pobočke žalobcu v Hlohovci
v priebehu mesiacov 10,11/2016 predkladala postupne bankovky v nominálnej hodnote 10.000 JPY
(japonský jen) za účelom ich konverzie na menu Euro. Celkovo tak zamenila 19.740.000 JPY, pričom

žalobca vyplatil žalovanej za aktuálneho výmenného kurzu sumu vo výške spolu 164.088,88 Eur
(8.340,22 Eur + 124.760,87 Eur + 30.987,79 Eur). Vzhľadom na vzniknuté pochybnosti ohľadne pravosti
bankoviek japonských jenov bola časť z uvedenej hotovosti vo výške 3.740.000 JPY za účelom
posúdenia ich pravosti postúpená švajčiarskej polícii, ktorá ich označila za nepravé. Zvyšná časť vo
výške 16.000.000 JPY bola postúpená Národnej banke Japonska, ktorá rovnako označila uvedené

bankovky japonských jenov za falzifikáty. Otázka ohľadne toho, či bankovky boli alebo neboli falzifikáty,
bola v konaní sporná. Súd po vykonanom dokazovaní má za to, že žalobca si svoju dôkaznú povinnosť
ohľadne preukázania tvrdení o falzifikátoch bankoviek japonských jenov splnil. Predložené listinné
dôkazy sú pre súd dostatočné na posúdenie otázky nepravosti bankoviek. Uvedené vyplýva z dokladovpredložených žalobcom, a to ohľadne žalobcom postúpených bankoviek v množstve 3.740.000 JPY:
List od Švajčiarskej polície vrátane správy spoločnosti CREDIT SUISSE (Schweiz) AG o pravosti
časti hotovosti s úradným prekladom, vrátane Expertízy Švajčiarskej polície s úradným prekladom. V

uvedenom liste Federálnej kriminálnej polície, sekcia vyšetrovania hospodárskej kriminality, oddelenie
vyšetrovania falšovaných peňazí, Bern je skonštatované, že všetky bankovky, t.j. 374 JPY 10.000 (F.
Z.) vydané v r. 1958, sú sfalšované. Ohľadne druhej časti bankoviek v množstve 16.000.000 JPY ich
nepravosť vyplýva z Listu Bank of America zo dňa 03.01.2017 s úradným prekladom, kde je rovnako
skonštatované, že Bank of Japan potvrdila bankovky série JPY z roku 1958 ako sfalšované a tieto boli

skonfiškované. Z Policajnej správy japonskej polície zo dňa 09.12.2016 s úradným prekladom vyplýva,
že Národná policajná agentúra zabavila nižšie uvedené položky v počte 1.600 ks v nominálnej hodnote
10.000 JPY bankovka Bank of Japan. Z uvedeného vyplýva, že ide o totožný počet bankoviek, ktoré
boli vymieňané žalovanou v banke žalobcu.

18. Predmetné konanie bolo posudzované aj v rámci trestného konania, medzi obžalovanými bol aj

E. D. (manžel žalovanej), ktorý bol obžalovaný zo spáchania obzvlášť závažného zločinu falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov ako organizovanej skupiny podľa §
270 ods.1,3 a ods. 4 písm. d Trestného zákona v štádiu prípravy, ktorý spolu s obžalovaným E.. D.
získali kontakt na veľké množstvo kvalitných falzifikátov neplatných japonských jenov, tieto zamieňali v
slovenských bankách s úmyslom získať finančné prostriedky za výmeny falzifikátov na menu Euro. Takto

podľa popisu skutku odovzdal E.. D. 1974 kusov bankoviek japonských jenov v hodnote 19.740.000 JPY
svojej manželke R. D. (žalovanej), s tým, aby ich vymenila za Eurá, čo aj urobila, využijúc príbuzenský
vzťah k zamestnancovi UniCredit bank, a.s. v Hlohovci, kedy vymenila uvedené bankovky tak, ako
bolo vyššie popísané, vyplatenú sumu odovzdala E. D., pričom federálnou kriminálnou políciou, divíziou
vyšetrovania ekonomických trestných činov Bern bolo zistené a potvrdené, že sa jedná o falzifikáty. V

zmysle Rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok pod spis. zn.: č. BB-4T/16/2018 zo dňa
27.08.2018 a Uznesenia NS SR pod spis. zn.: 6To/11/2018 zo dňa 28.11.2019 boli obžalovaní spod
obžaloby oslobodení, avšak z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, nakoľko nebolo preukázané, že
obžalovaní mali vedomosť o tom, že ide o falošné bankovky, súd tak konštatoval absenciu vedomostnej
zložky obžalovaných, teda nenaplnenie subjektívnej stránky trestného činu. V predmetnom trestnom

rozsudku bolo tak opakovane na viacerých miestach potvrdené, že japonské jeny boli falošné, pričom
obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby výhradne z dôvodu nepreukázania subjektívnej stránky
trestného činu. V trestnom konaní tak nebolo sporné, že sa jednalo o falzifikáty japonských jenov.
Uvedené vyplýva napr. zo str.18 trestného rozsudku, podľa ktorého Credit Suisse Bank v Zürichu
označila odlišnosti pravých a falšovaných bankoviek 10.000,- JPY 01.dec 1958 Séria C. Na prednej

strane pravé bankovky pod bielym svetlom svetielkujú zeleno, falzifikáty červeno, rozdiely sú tiež v
pozícii umiestnenia sériového čísla bankovky, oproti pozícii ozdobných listov vľavo hore, v umiestnení
a v kresbe písmen, v absencii ochranných bodov viditeľných na origináli v porovnaní s falzifikátom
a vodoznak je imitovaný razením, na falzifikáte sa javí červený. Rozsudok poukazuje tiež na List
Federal department Justice and police adresovaný Credit Suisse Bank AG Zürich, ktorý potvrdzuje,

že 374 bankoviek 10.000,- JPY z roku 1958 zaistené odosielateľom UniCredit bank Česká republika a
Slovensko vykazujú znaky nepravosti (str.19 odsek 2 rozsudku). Ďalej v poslednom odseku rozsudku
str.19 je uvedené, že Národná banka Slovenska, oddelenie prípravy a analýz platidiel poskytla odborný
posudok na prijaté falzifikáty uvádzaných sériových čísel vydaných Bank of Japan-bankovky 10.000 JPY
vzoru 1958 s vyobrazením princa F. Z., pričom v posudku je konštatované, že sú vypracované technikou

ofset, hladký žltkastý papier nereaguje na ultrafialové svetlo, vodoznak je napodobnený natlačením na
oboch stranách, viditeľný aj pri odrazenom svetle, papier vodoznaku je deformovaný slepou tlačou, pod
ultrafialovým svetlom svetlé časti vodoznaku vystupujú ako svetlá kresba, pri pohľade proti je obrazec
kvalitne napodobnený. Sériové číslo je na pravej bankovke tlačené z výšky, na falzifikáte je tlačené
laserovou tlačou. Záver odborného posudku: falzifikáty svojou kvalitou a vzhľadom môžu byť za určitých

podmienok zameniteľné s pravou bankovkou. Na str. 25 rozsudku je rovnako konštatované, že Národná
banka Slovenska je jediná na našom území oprávnená hodnotiť, či išlo alebo nie o falzifikáty, pričom tieto
informácie sa poskytujú iba bankám, na základe čoho bolo v trestnom konaní ustálené, že žiaden dôkaz
nepreukazoval,žebyobžalovanímaliobjektívnuvedomosťvčaseposlednejvýmeny,ženimipredložené
bankovky japonských jenov sú falošné. Je potom úplne logické, že ak trestný rozsudok vychádzal z

uvedenej premisy o nepreukázaní vedomosti obžalovaných o falzifikátoch - resp. subjektívnej stránky
trestného činu (úmyslu), potom existencia, že išlo o falzifikáty je daná a súd z nej vychádzal. Absolútne
nepravdivá je argumentácia žalovaného o tom, že trestný rozsudok nepotvrdil, že ide o falzifikáty. Z
odôvodnenia trestného rozsudku nie je žiadna zmienka o pochybnosti v skutočnosti, že sa jednalo ofalzifikáty, spornou, resp. nepreukázanou v trestnom konaní bola iba otázka vedomosti obžalovaných
o uvedenej skutočnosti. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že relevantným znaleckým posudkom na
posúdenie japonských jenov je jedine posudok Japonskej národnej banky, nebola preukázaná, toto

tvrdenie žalovaný nedoložil žiadnym listinným alebo iným dôkazom, rovnako tak tvrdenia žalovaného
o tom, že Národná banka Slovenska môže vypracovať posudky k cudzím menám, len pokiaľ sa týkajú
falzifikátov2.a3.stupňa,vprípadefalzifikátov1.stupňanemôžepodávaťrelevantnýdôkaz.Naopak,súd
má za preukázané, a poukázal na to aj žalobca, že oprávnenie Národnej banky Slovenska vyhodnotiť
falzifikáty v obehu vyplýva z § 17e zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, podľa ktorého,

ak Národná banka Slovenska pri kontrole odovzdaných bankoviek a mincí zistí, že ide o falošné
bankovky a mince, vykoná ich odbornú analýzu a vypracuje odborný posudok, ktorý bezodkladne zašle
orgánom činným v trestnom konaní.

19. Súd sa tak stotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že zamieňané bankovky sú falzifikátmi, nakoľko
uvedené vyplýva ich analyzovaním minimálne štyrmi relevantnými autoritami, podporne aj stanoviskom

Národnej banky Slovensko. Žalovaný síce uvedené popiera, avšak súd má za to, že ide o popretie
neúčinné, nakoľko na popretie tvrdení žalobcu žalovaný súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz.
Na pojednávaní dňa 05.02.2020 sa zaviazal zabezpečiť stanovisko Credit Suisse Bank, toto doposiaľ
nezabezpečil. Ním navrhnuté dôkazy sa javia ako účelové a navyše aj protichodné, keď na jednej strane
tvrdí, že jediným relevantným dôkazom o tom, že ide o falzifikáty, je posudok Národnej banky Japonska,

následne žiada vypočuť napr. vyšetrovateľa Federálnej polície Bernského kantónu. V súdom poskytnutej
20-dňovej lehote sa žalovaný k listinným dôkazom žalobcu o falzifikátoch nevyjadril (výzvu súdu prevzal
dňa 13.07.2020), vyjadrenie, resp. žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nezaslal súdu
ani do ďalšieho nariadeného pojednávania 07.09.2020, ktoré bolo odročené zo zdravotných dôvodov na
strane žalovaného, nepožiadal dovtedy ani o poskytnutie dodatočnej lehoty (napr. v súvislosti s COVID,

ktorým argumentoval na pojednávaní), súd preto s prihliadnutím na princíp koncentrácie konania,
a to aj na uplatnenú námietku žalobcu, už nezohľadnil vyjadrenie žalovaného k uvedeným listinám
na ďalšom nariadenom pojednávaní dňa 05.10.2020, rovnako nepripustil vykonanie ním navrhnutých
nových dôkazov (výsluchy nových svedkov), nakoľko uvedené by spôsobilo odročenie pojednávania
a ďalšie predĺženie konania. Uvedený postup žalovaného sa tak navyše súdu javil ako obštrukčný

a účelový s úmyslom oddialiť rozhodnutie súdu, rovnako tak sa javilo odôvodňovanie nemožnosti
predkladať dôkazy pre pandémiu Covid 2019. Žalovanému nič nebránilo po uplynutí 20-dňovej lehoty na
vyjadrenie požiadať súd o poskytnutie dodatočnej lehoty na vyjadrenie, pričom súd dáva do pozornosti,
že od pojednávania dňa 05.02.2020 do rozhodnutia súdu dňa 05.10.2020 - t.j. za 8 mesiacov žalovaný
nevyprodukoval na svoju obranu žiaden dôkaz, nezaslal súdu stanovisko, na ktoré sa zaviazal na

pojednávaní, vyjadrenie k dôkazom žalobcu, ani žiadne iné vyjadrenie okrem žiadosti o odročenie
pojednávania zo zdravotných dôvodov (druhá žiadosť), na ktoré súd prihliadal a pojednávanie odročil.

20. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej
obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas.

Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už
skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré
neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Sudcovská koncentrácia konania je prostriedok
procesnej zodpovednosti, ktorý má nútiť sporovú stranu, aby prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany uplatňovala včas, čím prispieva k zrýchleniu k konania. Sudcovská koncentrácia
konania ma diskrečný charakter, avšak len v závislosti od toho, či ju v danom prípade súd uplatnení
alebo nie. Pokiaľ už raz bola v konaní uplatnená, súd je takýmto procesným postupom viazaný, súd
nemôže toto ignorovať a v rozpore s ňou pripustiť nové dôkazy, ktoré mohla sporová strana uplatniť do
uplynutia lehoty určenej súdom. V prípade, ak súd v rozpore so zvoleným postupom, t. j. sudcovskou

koncentráciou pripustí dôkazy, ktoré mohla sporová strana uplatniť včas, nepochybne zaťaží konanie
procesnou vadou, ktorá zakladá odvolací dôvod.

21. V zásade teda platí, že skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení strán (ktoré sú prostriedkami
procesného útoku a procesnej obrany) musia byť uplatnené včas. Skutkové tvrdenia a popretie

skutkových tvrdení strán by mali byť uvedené v žalobe a procesných podaniach podľa § 167 ods. 2
až 4 CSP - teda v žalobnej odpovedi, replike a duplike. Predloženie skutkových tvrdení a popretia
skutkových tvrdení neskôr si vyžaduje ospravedlniteľný dôvod podľa § 153 CSP druhá veta, a teda že
strana ich nemohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosťkonania.Stranapretonemôže„vyčkávať“spredloženímskutkovýchtvrdení,resp.spopretímskutkových
tvrdení, lebo sa vystavuje riziku sankcie. Sankcia spočíva v tom, že predloženie skutkových tvrdení,
resp. popretie skutkových tvrdení bude procesne neúčinné. Sudcovská koncentrácia konania vyžaduje

rozhodnutie súdu o tom, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany súd nebude prihliadať.
Jevýlučnevkompetenciisúdurozhodnúť,čiexistujeospravedlniteľnýdôvodnapredloženieprostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany neskôr ako to predpokladá § 153 ods. 1 prvá veta CSP. Zákon
rozhodovanie súdu o včasnosti predloženia prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku limituje
tým, že na tieto prostriedky súd spravidla neprihliadne vtedy, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

22. Vzhľadom na uvedené súd nepripustil dôkazy navrhnuté žalovaným na poslednom pojednávaní,
nakoľko mal za to, že by bola porušená koncentrácia konania, keď vykonanie uvedených dôkazov mohol
žalovaný navrhnúť skôr, navyše ich vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalších pojednávaní, pričom
súd nevzhliadol žiaden ospravedlniteľný dôvod na ich neskoré predloženie. Na základe uvedeného súd

tak zhodnotil, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu o tom, že zamieňané bankovky japonských jenov
sú falzifikáty, resp. jeho popretie súd vyhodnotil ako neúčinné.

23. Ak teda súd má za preukázané, že bankovky japonských jenov boli falošné, predmetná zámenná
zmluva je potom v zmysle § 49a neplatná, nakoľko je zrejmé, že žalobca uzatvoril zmluvu v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti o pravosti bankoviek japonských jenov, ktorá skutočnosť bola pre
uzatvorenie zmluvy rozhodujúca, pričom osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala.
Je zrejmé, že išlo o omyl v podstatnej okolnosti pre uzatvorenie zmluvy a omyl ospravedlniteľný,
tzn., nebol zavinený samotným žalobcom, keď tento postupoval s obvyklou mierou opatrnosti pri
uzatváraní zmluvy (táto nebola ani nikým spochybnená). Následne na strane žalovaného z uvedeného

neplatného právneho úkonu vznikol tak majetkový prospech, resp. bezdôvodné obohatenie plnením
z neplatného právneho úkonu, ktorý je tento povinný vydať. V predmetnom prípade predstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej sumu získanú postupnými konverziami japonských jenov
na menu Euro, a to v celkovej výške 164.088,88 Eur (8.340,22 Eur + 124.760,87 Eur + 30.987,79 Eur).

24. Na základe uvedeného súd daný nárok považuje za dôvodný, tento právne posúdil ako nárok
na bezdôvodné obohatenie vzniknuté z neplatného právneho úkonu. Následkom neplatnosti právneho
úkonu je tá skutočnosť, že účastníci sú povinní vrátiť majetkový prospech vzniknutý uvedeným konaním,
v tomto prípade je majetkovým prospechom suma získaná žalovanou za konverziu japonským jenov,
ktorú jej vyplatil žalobca vo výške spolu 164.088,88 Eur (8.340,22 Eur + 124.760,87 Eur + 30.987,79

Eur).

25. Keďže žalovaný doposiaľ sumu bezdôvodného obohatenia nevrátil, dostal sa s plnením svojho
záväzku do omeškania, je povinný v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úroky z
omeškaniaopäťpercentuálnychbodovvyššieakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade vo výške 5,00 % (základná
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyje0,00%platnáododňaomeškania).Súdtakpriznalúrokyz
omeškania v uvedenej výške (pôvodne uplatnená výška 8% bola pred doručovaním žalovanej upravená
na 5%), a to od 04.11.2016, nakoľko je nepochybné, že uvedeným dňom došlo k omeškaniu s plnením
( ide o deň nasledujúci po poslednej konverzii na menu Euro).

26. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že predmetné konanie má charakter
kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť
uviesť súdu skutočnosti osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany
uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť

právna teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj
povinnosť unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité
relevantné skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že
neunesú dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. Práve žalovaný v
tomto konaní sa obmedzil len na spochybnenie uplatneného nároku, resp. spochybnenia skutočnosti ,

že ide o falzifikáty, pričom jeho obrana spočívala v tvrdení o pravosti bankoviek japonských jenov. Na
preukázanie uvedeného svojho vágneho tvrdenia označil dôkazy (znalecky posudok Japonskej národnej
banky, svedecké výpovede označených svedkov), avšak uvedené dôkazy nebol schopný zabezpečiť a
súdu predložiť, resp. ich označil oneskorene v rozpore so sudcovskou koncentráciou, čím neuniesolsvoje dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu súd preto vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré boli podľa jeho
názoru podložené aj predloženými listinnými dôkazmi, osvedčujúcimi existenciu nároku uplatneného v
tomto konaní.

27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku.Nakoľkožalobcamalvoveciplnýúspech,vznikolmunároknanáhradutrovkonania

voči žalovanému, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.