Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200156
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6920200156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Dušana Ďuriana, ako členov senátu, v spore žalobkýň:
1/ F. R., nar. XX. O. XXXX, bytom R. K. XXXX/X, XXX XX K. R., 2/ U. A., nar. X. C.. XXXX, bytom R. K.
XXXX/X, XXX XX K. R., 3/ B. V., nar. XX. S. XXXX, bytom J. L. XX, XXX XX K. R. a 4/ E. P., nar. XX. H.
XXXX, bytom X. XX, XXX XX K. R., žalobkyne zastúpené H.. J. C., C., so sídlom C. B. XX, XXX XX L.,
proti žalovaným: 1/ A. R., nar. X. E. XXXX, bytom E. J. X, XXX XX L. a 2/ E.. H. P., H. X,. P. O. L. XX,
XXX XX L., R. U. R., nar. XX. G. XXXX, bytom E. J. X., L., žalovaný 2/ zastúpený C. F. E.. H. P. & J..,
H. X, P. O. L. XX, XXX XX L., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného

2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 15C/1/2020-129 zo dňa 29. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/ - 4/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/, ktoré
sú im žalovaní 1/ a 2/ p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom, č.k.
15C/1/2020-129 zo dňa 29. júna 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“)

rozhodol nasledovne:

I. Súd určuje, že žalobkyňa F. R., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom R. K. XXXX/
X, K. R., občan SR, je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade K., katastrálnom
odbore pre Okres: K., Obec: K. R., F. územie: K. R., na Liste vlastníctva č. XXX ako: Parcely registra
"C" - parcelné číslo: XXX o výmere XXX m2, druh pozemku B.; parcelné číslo: XXX o výmere XXXX m2,
druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku

S. J.; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku S. J.; Parcely registra "E" - parcelné číslo:
XXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2,
druh pozemku Orná pôda; Stavby: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo: XXX s výškou
spoluvlastníckeho podielu X/X.
II. Súd určuje, že žalobkyňa U. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom R. K. XXXX/X,
K. R., občan SR, je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade K. R., katastrálnom
odbore pre Okres: K. R., Obec: K. R., Katastrálne územie: K. R., na Liste vlastníctva č. XXX ako: Parcely

registra "C" - parcelné číslo: XXX o výmere XXX m2, druh pozemku B.; parcelné číslo: XXX o výmere
XXXX m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2,
druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku Orná pôda; Parcely
registra "E" - parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo:XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku Orná pôda; Stavby: Rodinný dom, súpisné číslo XXX., na
parcele číslo: XXX s výškou spoluvlastníckeho podielu X/X.
III. Súd určuje, že žalobkyňa B. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom L. XX/XX, K. R.,

občan SR, je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade K. R., katastrálnom odbore
pre Okres: K. R., Obec: K. R., Katastrálne územie: K. R., na Liste vlastníctva č. XXX ako: Parcely registra
"C" - parcelné číslo: XXX o výmere XXX m2, druh pozemku B.; parcelné číslo: XXX o výmere XXXX m2,
druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku
Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku Orná pôda; Parcely registra "E" -

parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere
XXXX m2, druh pozemku Orná pôda; Stavby: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo: XXX
s výškou spoluvlastníckeho podielu X/X.
IV. Súd určuje, že žalobkyňa E. P., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom X. XX, K. R.,
občan SR, je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade K. R., katastrálnom odbore
pre Okres: K. R., Obec: K. R., Katastrálne územie: K. R., na Liste vlastníctva č. XXX ako: Parcely registra

"C" - parcelné číslo: XXX o výmere XXX m2, druh pozemku Záhrady; parcelné číslo: XXX o výmere
XXXX m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2,
druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku Orná pôda; Parcely
registra "E" - parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo:
XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku Orná pôda; Stavby: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na

parcele číslo: XXX s výškou spoluvlastníckeho podielu X/X.
V. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ až 4/ plnú náhradu trov
konania, výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žežalobkyne1/až4/sažaloboudomáhaliurčenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na Okresnom úrade K. R., katastrálnom odbore pre
okres K. R., obec K. R., kat. územie K. R., na LV č. XXX ako parcela registra „C“ - parc. č. XXX o výmere
XXX m2, druh pozemku záhrady; parc. č. XXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria; parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda; parc. č. XXX/X o výmere XXX
m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere XX.XXX m2, druh pozemku orná pôda, parc. č.

XXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku orná pôda; stavby: rodinný dom, súpis. č. XXX, na parcele č.
XXX. Žalobkyne 1/ a 2/ sa považovali za vlastníka vo výške spoluvlastníckeho podielu po 1/3, žalobkyne
3/ a 4/ zvyšku spoluvlastníckeho podielu po 1/6. Žalobkyne 1/ až 4/ žalobu odôvodnili v podstate tým,
že vlastnícke právo žalovaného 1/ a úpadkyne U. R. bolo v katastri nehnuteľností zapísané na základe
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný 1/ doručil žalobkyniam znalecký posudok znalca H.. H.

F. zo dňa 15.06.2018; znalec konštatoval, že podpis žalovaného 1/ na kúpnej zmluve nie je pravým
podpisom žalovaného 1/; uvedený záver nespochybnil ani žalovaný 1/. Kúpna cena nehnuteľnosti
nikdy nebola zaplatená; žalovaný 1/ nikdy neprejavil vôľu nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do svojho
vlastníctva. Nehnuteľnosti mali byť podľa zmluvy nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva
kupujúcim, nepodpísanie zmluvy jedným z manželov spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento žalobkyne odôvodnili tým, že na podklade navrhovaného
súdneho rozhodnutia by došlo k vykonaniu zmeny v katastri nehnuteľností; žaloba je spôsobilým
právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.

1.2 Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení uplatnený nárok nespochybnil, súhlasil s tým, že podpis na

kúpnej zmluve nie je jeho vlastnoručným podpisom; v čase uzavretia zmluvy bol v zahraničí, o údajnom
predaji nevedel a rovnako nevedel ani o tom, že jeho manželka vybavovala na kúpu nehnuteľnosti
úver. O nadobudnutí vlastníctva sa dozvedel len z listu vlastníctva v katastri nehnuteľností, trval na
tom, aby sa kúpna zmluva zrušila. Už v minulosti bolo vyhotovené odstúpenie od kúpnej zmluvy. Bol
to on, kto požiadal súdneho znalca o vyhotovenie znaleckého posudku. Uviedol tiež, že kúpnu zmluvu

nepodpísala ani jeho manželka. Okresný súd konštatoval, že žalovanej 2/ bol opis žaloby s prílohami
dňa 19.02.2020 doručený do vlastných rúk; žalovaná 2/ bola vyzvaná na vyjadrenie k žalobe. Vo veci
ostala nečinná až do dňa pojednávania; v deň pojednávania e-mailom prostredníctvom advokáta zaslala
podanie, ktoré bolo odoslané o 13.03 hod., po začatí pojednávania vytýčeného na ten deň o 13.00 hod..
Obsah podania bol na pojednávaní oboznámený. Obrana žalovanej 2/ poukazovala na to, že napriek

tomu, že medzi tými istými stranami sporu prebehlo viacero súdnych sporov, absentovalo tvrdenie, že
zmluva nebola žalovaným 1/ podpísaná. Namietala tiež, že žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem
naurčenívlastníckehopráva,atosprihliadnutímnarozsudokOkresnéhosúduBratislavaI.,ktorývoveci
sp.zn. 1Cbi/74/2008 žalobu o vylúčenie tých istých nehnuteľností z konkurznej podstaty zamietol. Súdtak nemôže ignorovať prejudiciálny účinok rozsudku a otázku platnosti predmetnej kúpnej zmluvy riešiť
inak, ako v konaní o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu majetku podstaty, porušiť princíp právnej istoty
a predvídateľnosti rozhodnutia. Žalovaná 2/ rovnako namietala predložený súkromný znalecký posudok

z dôvodu, že znalec mal k dispozícii len kópiu kúpnej zmluvy, z dôvodu, že posudok bol vyhotovený na
objednávku žalovaného 1/. Iný podpis žalovaného 1/ (ako predložený na znalecké skúmanie) na dohode
o odstúpení od kúpnej zmluvy vykazuje zhodné znaky s podpisom na kúpnej zmluve.

1.3 Súd prvej inštancie v rámci rozhodovania aplikoval procesné ustanovenie § 137 písm. c), § 153

ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ako aj ustanovenie § 228
ods.1 C.s.p.. Z hmotnoprávnych ustanovení aplikoval § 39, § 40 ods.3, § 143 a § 588 Občianskeho
zákonníka. Vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami k žalobe, listinnými
dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, a to kúpnou zmluvou zo dňa 21.05.2007, výpisom z LV č. XXX
pre k.ú. K. R. zo dňa 18.11.2019, osvedčením o dedičstve vydaného notárkou E.. E. C. pod sp.zn. 1D
47/2003, Dnot 39/2003, znaleckým posudkom č. XX/XXXX súdneho znalca H.. H. F.. Oboznámil sa s

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 1Cbi/74/2018, aktuálnym výpisom LV č. XXX pre k.ú. K.
R., pripojil spisy Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 8C/197/2007, 10C/46/2017 a 13C/47/2015.

1.4Nazákladevykonanéhodokazovaniaokresnýsúdzistil,žespornénehnuteľnostivdedičskomkonaní
po poručiteľovi O. V. nadobudli žalobkyne; žalobkyne 1/ a 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/3 a žalobkyne

3/ a 4/ v spoluvlastníkom podiele 1/6. Z aktuálneho výpisu LV č. XXX, k.ú. K. R. okresný súd zistil,
že ako vlastníci sporných nehnuteľností sú vedení žalovaní 1/ a jeho manželka U. R., za ktorú koná
žalovaná 2/. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva Y z predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa
21.05.2007 okresný súd zistil, že žalobkyne 1/ až 4/ sa zaviazali previesť sporné nehnuteľnosti do
vlastníctva žalovaného 1/ a jeho manželky do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti

s dohodnutou kúpnou cenou vo výške X.XXX.XXX,-Sk. Podpisy kupujúcich neboli úradne osvedčené.
Zároveň z predloženého posudku znalca H.. H. F. okresný súd zistil, že znalec konštatoval, že sporný
podpis, z ktorého následne vznikla skúmaná kópia, nie je pravým podpisom A. R.. Osvojil si tak skutkové
zistenie, že žalovaný 1/ zmluvu vlastnoručne nepodpísal. Iba tvrdenie samotného žalovaného 1/ o tom,
že zmluvu nepodpísal, nebolo možné považovať za rozhodujúce, najmä za situácie, že vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam bolo predmetom viacerých súdnych konaní od roku 2007 a žalovaný 1/ v týchto
konaniach až do roku 2018 neargumentoval tým, že zmluvu nepodpísal.

1.5 Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej 2/, okresný súd zdôraznil, že ňou použité prostriedky procesnej
obrany boli uplatnené v rozpore s požiadavkou sudcovskej koncentrácie konania, v súdom určenej

lehote sa k žalobe nevyjadrila. Súd prvej inštancie tak na oneskorene vznesené prostriedky procesnej
obrany neprihliadol v časti námietok proti predloženému súkromnému znaleckému posudku, avšak vo
vzťahu k možnej prekážke rozhodnutej veci sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a vzhľadom
na možnosť určenia prejudiciality sa oboznámil s rozsudkom vydanom v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp.zn. 1Cbi/74/2018.

1.6 Z pripojených spisov sp.zn. 8C/197/2007, 10C/46/2017 a 13C/47/2015 okresný súd zistil, že žiadne z
rozhodnutí v nich vydaných netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko konania vedené pod
sp.zn. 10C/46/2017 a 13C/47/2015 boli zastavené. Zároveň v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/197/2007
bola žaloba zamietnutá z dôvodu absentujúcej pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných z

dôvodu vykonaného späťvzatia žaloby voči žalovanej 2/. V konaní vedenom pod sp.zn. 8C/197/2007
tak došlo k rozhodnutiu bez meritórneho posúdenia platnosti kúpnej zmluvy. Napokon okresný súd
z rozsudku Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 1Cbi/74/2008 zo dňa 06.03.2017 zistil, že žaloba o
vylúčenie nehnuteľností zo súpisu podstaty bola zamietnutá; nepodpísanie zmluvy žalovaným 1/ nebol
v konaní tvrdený ako dôvod neplatnosti právneho úkonu a Okresný súd Bratislava I. prijal záver, že

kúpna zmluva netrpí vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. S prihliadnutím na uvedený rozsudok
však okresný súd konštatoval, že prípadné rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisy podstaty nie
je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností; nie je tak spôsobilé odstrániť stav
právnejneistotyvotázkevlastníctva.Predmetyžalobyourčenieaovylúčenievecízkonkurznejpodstaty
sa líšia, možnosť uplatnenia jednej z nich nevylučuje prípadné úspešné uplatnenie druhej.

1.7 Okresný súd tak posudzoval prioritne ako relevantnú otázku existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení a konštatoval, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení
je daný, nakoľko žalobcovia podanou žalobou hodlajú zosúladiť skutočný právny stav so stavomevidovaným v katastri nehnuteľností. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že na inom súde
prebehlo konanie o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, nakoľko predmet a účel oboch druhov konaní
je úplne odlišný. Určovací výrok o vlastníckom práve ohľadom tých istých nehnuteľností na výsledky

excindačného konania nie je spôsobilý vplývať, čo platí aj opačne, zosúladenie skutočného právneho
stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností má naďalej eminentný význam nezávisle od toho,
či sú nehnuteľnosti zahrnuté do konkurznej podstaty alebo nie.

1.8 Po posúdení existencie naliehavého právneho záujmu okresný súd pristúpil k skúmaniu platnosti

predloženej kúpnej zmluvy a konštatoval, že písomne uzavretá zmluva je platne uzavretá vtedy, ak
je podpísaná konajúcimi osobami. Zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať písomnú formu; pre
uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu; v
prípade zmluvy o prevode nehnuteľností musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Vzhľadom k
tomu, že nehnuteľnosť mala byť nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zmluvnými
stranamimalibyťobajamanželia;preplatnosťzmluvyjevyžadované,abybolazmluvapodpísanáoboma

manželmi. Ak na zmluve absentuje vlastnoručný podpis jedného z manželov, zmluvu treba považovať
za neplatnú pred rozpor so zákonom podľa ustanovenia § 39 a § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k vyššie uvedenému okresný súd pri zistení skutkového stavu ustálil, že kúpna zmluva nebola
podpísaná žalovaným 1/, ktorý mal nehnuteľnosti nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Uvedená skutočnosť je z vyššie uvedených dôvodov dôvodom pre vyslovenie neplatnosti

právneho úkonu, a to tzv. absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v ktorom prípade sa na úkon
hľadí, ako keby nevznikol a nevyvolával žiadne účinky. Na samotnú neplatnosť právneho úkonu v
tomto prípade nemá vplyv okolnosť, či táto nebola zavinená zmluvnou stranou; uvedená otázka je
relevantná len pri uplatnení sekundárnych nárokov vyplývajúcich zo spôsobenia neplatnosti zmluvy.
Vzhľadom na neplatnosť úkonov okresný súd za vlastníkov nehnuteľností považoval predávajúcich;

žalobe vyhovel a určil, že žalobkyne 1/ až 4/ sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v požadovaných
spoluvlastníckych podieloch.

1.9 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255
ods.2 C.s.p., prihliadol na princíp úspechu v spore a rozhodol, že žalobkyne majú voči žalovaným 1/

a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnej miere. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ a
úpadkyňa U. R. boli evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, súd ich zaviazal
na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/, v

ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 388 C.s.p.
zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovanej 2/ prizná nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu alebo postupom podľa § 389 C.s.p. napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti okresnému
súdu na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdila
tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach tvrdila, že súd prvej inštancie nedôvodne použil inštitút sudcovskej koncentrácie
konania podľa § 153 C.s.p. a nevysvetlil dôvody, ktoré ho k aplikácii tohto ustanovenia viedli.

2.2Zároveňodvolateľkatvrdila,žesúdprvejinštancienedostatočnevyhodnotilcharaktersporu,vkonaní
o určenie právneho stavu súd nemôže vychádzať z toho, že niektoré z tvrdení účastníkov nie sú sporné,
ale sám musí objektívne zistiť skutočný stav veci. Nemôže sa spoľahnúť na tvrdenia účastníkov, či tu
právo strán sporu je alebo nie je dané. Ide o konanie, v ktorom strany sporu nemôžu uzavrieť ani zmier
podľa ustanovenia § 148 C.s.p. a ani nemôže byť aplikované ustanovenie § 273 a § 274 C.s.p.

2.3 Žalovaná 2/ poukázala na ustanovenie § 186 ods. 2 C.s.p.; súd môže vychádzať zo zhodných tvrdení
strán iba v prípade, ak neexistuje dôvod na pochybnosť o ich pravdivosti, pričom dôvodná pochybnosť o
pravdivosti tvrdení žalobkýň a žalovaného 1/ vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že žalovaný 1/ napriek
prevodu nehnuteľnosti v roku 2007 a jeho nepochybnej vedomosti o tomto prevode, ako aj vzhľadom na

väčšípočetsporovtýkajúcichsadotknutýchnehnuteľností,ktorýchbolžalovaný1/účastníkom,ažvroku
2018 prvýkrát uviedol, že kúpnu zmluvu zo dňa 21.05.2007 nepodpísal. Nepodpísanie kúpnej zmluvy
žalovaným 1/ netvrdili v iných konaniach ani žalobkyne a zároveň žiadnym spôsobom ani nevysvetlili
dôvod, pre ktorý malo dôjsť k prevodu nehnuteľností bez súhlasu a podpisu žalovaného 1/ a podľa jehotvrdenia aj bez podpisu jeho manželky. Súd takáto logická súvislosť nezaujímala a žalobkyniam otázku
v tomto smere nepoložil.

2.4 Odvolateľka s poukazom na svoje vyjadrenie vo veci samej zdôraznila, že znalec z odboru
písmoznalectvo nemal pri znaleckom skúmaní podpisu žalovaného 1/ k dispozícii ako porovnávací
materiál podpis žalovaného 1/ na „Dohode o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2007,“ ktorý na
prvý pohľad vykazuje zhodné znaky s podpisom žalovaného 1/ na kúpnej zmluve zo dňa 21.05.2007 a
ktorého pravosť bola úradne overená Mestským úradom Bratislava, mestská časť Devínska Nová Ves.

Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie ignoroval napriek tomu, že má zásadný význam pre vyriešenie
otázky, či žalovaný 1/ zmluvu podpísal alebo nepodpísal. Za nesprávny považovala odvolateľka
záver súdu prvej inštancie, že dôveryhodnosť vykonania dôkazu - znaleckého posudku neznižuje
skutočnosť, že jeho objednávateľom je strana sporu. Okresný súd tak nezohľadnil charakter posudku,
ktorého výsledok objednávateľ môže ovplyvniť minimálne predložením porovnávacieho materiálu podľa
vlastného uváženia a výberu. Znalec mal k dispozícii iba kópiu zmluvy a iba nečitateľnú formu podpisu

žalovaného 1/, tzv. šifru, bežne používanú pri inej čitateľnej forme podpisu. Vyššie uvedené skutočnosti
pritom odvolateľka namietala, avšak súd prvej inštancie nesprávnou aplikáciou sudcovskej koncentrácie
konania vylúčil zo svojho posudzovania okolnosti, ktorými sa mal zaoberať vzhľadom na charakter
konania z vlastnej úradnej povinnosti a následne nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, účelové
tvrdenia žalobkyne a žalovaného 1/, ako aj znalecký posudok, ktorému podľa názoru žalovanej 2/

nemožno priznať žiadnu dôkaznú silu.

2.5 Odvolateľka ďalej namietala, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení absentuje, a to z
dôvodu, ktorý pre toto konanie má rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. pod sp.zn. 1Cbi/74/2008
zo dňa 06.03.2017. Dotknuté nehnuteľnosti sú totiž súčasťou majetku konkurznej podstaty, žaloba na

vylúčenie veci z konkurznej podstaty bola právoplatne zamietnutá, tento právny stav platí, žalobkyňa ani
vprípadeúspechuvurčovacomkonanínemôžeuplatňovaťsvojevlastníckepráva,nemôžedisponovaťs
nehnuteľnosťami, ich právny stav vo vzťahu k nehnuteľnostiam by sa rozhodnutím nezmenil, čo vylučuje
existenciu naliehavého právneho záujmu. Žalovaný 1/ bol účastníkom konania sp.zn. 1Cbi/74/2008,
výrok právoplatného rozsudku bol záväzný aj pre neho, ako aj pre žalobkyne. Záväznosť rozsudku v

iných konaniach sa týka nielen výrokovej časti rozsudku, ale aj spôsobu riešenia predbežnej otázky
majúcej pre rozhodnutie zásadný význam. V tomto smere poukázala na závery vyplývajúce z uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Cdo/134/2009 z 29.04.2010, ako aj z uznesenia sp.zn. 1Cdo/44/2010 z
31.01.2012.

2.6 Odvolateľka napokon namietla aj výrok o nároku na náhradu trov konania a zdôraznila, že ako
žalovaná 2/ žiadnym spôsobom nezavinila podanie účelovej žaloby so skrytým zámerom, a to vyhnúť
sa speňaženiu nehnuteľností v rámci konkurzného konania a pomerného uspokojenia veriteľov úpadcu
- manželky žalovaného 1/.

2.7 K odvolaniu pripojila zápisnicu o pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I.
pod sp.zn. 1Cbi/74/2008 zo dňa 26.03.2021, z ktorej vyplýva okrem iného aj tvrdenie žalovaného 1/, a
teda, že „s manželkou sme mali záujem kúpiť predmetný pozemok a vziať si naň úver, toto nám však
nevyšlo, úver nám nebol poskytnutý, preto sme nehnuteľnosť chceli prepísať naspäť.“

3. K odvolaniu žalovanej 2/ sa vyjadril v okresným súdom určenej lehote žalovaný 1/ a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Nesúhlasil s argumentáciou žalovanej 2/ a
zdôraznil, že od počiatku tvrdil, že nebol účastníkom kúpnej zmluvy, podpisu kúpnej zmluvy sa nikdy
nezúčastnil, kúpnu cenu nikdy nevyplatil a nikdy sa nepovažoval za riadneho vlastníka predmetných
nehnuteľností. Od roku 2007 trval na tom, aby bol zbavený vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nikdy

ich nepovažoval za svoje vlastníctvo, nemal ich v dobromyseľnej držbe, neobhospodaroval ich a ani sa o
nehnuteľnosti nikdy nestaral. Uviedol názor, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva žalobkýň,
ktoré sa o nehnuteľnosti nikdy neprestali starať ako vlastníčky, platia energie, daň z nehnuteľností a
prijímajú nájom za prenajatú pôdu. Poukázal na iné konanie začaté v roku 2007 na Okresnom súde
Rimavská Sobota o neplatnosť kúpnej zmluvy; toto konanie bolo kvôli žalovanej 2/ prerušené až do roku

2020. Žalovaná 2/ od roku 2008 vedela, že kúpna zmluva je neplatná, že kupujúci kúpnu cenu nevyplatili,
nedala však súhlas na pokračovanie v konaní. Klamlivo tvrdila, že o spornosti vlastníckeho práva
nevedela. Žalovaný 1/ uviedol, že po nezmyselných súdnych konaniach požiadal advokátsku kanceláriu
o právne poradenstvo, táto mu odporučila dať si vypracovať znalecký posudok v odbore písmoznalectvoa urgovať žalobkyne, aby podali určovaciu žalobu smerovanú proti nemu a jeho manželke resp. proti
jej správkyni.

3.1 Pokiaľ ide o aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania žalovaný 1/ mal zato, že žalovaná 2/ mala
dostatok času na vznesenie námietok, navrhnúť nový znalecký posudok iným znalcom, čo by však
neprinieslo žiadne zmeny v tom, že podpis na kúpnej zmluve nie je podpisom žalovaného 1/. Žalovaná
2/ prostriedky procesnej obrany nevyužila, bola nečinná a námietky doručila súdu až po začatí konania.
Považoval takisto za absurdné, že žalovaná 2/, ktorá nebola účastníčkou priebehu uzatvárania kúpnej

zmluvy a osobu žalovaného 1/ nepozná, zasahovala do jeho súkromných vecí a spochybňovala jeho
vyjadrenia a vyhlásenia a bez akejkoľvek znalosti tvrdila, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré on za
svoje nepovažuje a nikdy ich nepovažoval.

3.2 Žalovaný 1/ zároveň uviedol, že žalovaná 2/ je jedinou príčinou, prečo muselo byť iniciované nové
súdne konanie, bola prekážkou, aby riadne prebehlo pôvodné konanie z roku 2007. Nejde o žiadnu

účelovú žalobu so skrytým zámerom, nakoľko pôvodná žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy bola podaná
ešte v roku 2007, kedy ani nebol podaný návrh na konkurz a o osobe H. P. nemal nikto z účastníkov
ani vedomosť.

4. Žalobkyne 1/ až 4/ v písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie po uplynutí lehoty podľa §

374 ods. 1 C.s.p. považovali napadnutý rozsudok okresného súdu za správny a navrhli, aby odvolací súd
napadnutýrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypotvrdilažalobkyniampriznaltrovyodvolacieho
konania.

4.1 Vo vzťahu ku koncentrácii konania rovnako zdôraznili, že žalovaná 2/ ostala vo veci nečinná až do

dňa pojednávania, kedy súdu e-mailom prostredníctvom advokáta zaslala podanie odoslané o 13.03
hod.,t.j.pozačatípojednávaniavytýčenéhona13.00hod.Konštatovanieotom,žeprostriedkyprocesnej
obrany použité žalovanou 2/ boli uplatnené v rozpore s požiadavkou sudcovskej koncentrácie konania,
považovali žalobkyne za správne.

4.2 Na námietku absencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne poukázali na teoretické východiská
a zdôraznili, že sú vlastníčkami nehnuteľností, ktorých určenia sa domáhajú žalobou. Záujem vlastníka
na určitosti a nespornosti právnych vzťahov k nehnuteľnosti je záujem všeobecne akceptovateľný.
Účinným prostriedkom nápravy je v danom prípade určovacia žaloba, pričom k vzťahu určovacej a
vylučovacejžalobysavyjadrilužNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,atovuznesenísp.zn.4Cdo/96/2008

zo dňa 28. októbra 2009, podľa ktorého skutočnosť, že prebieha konanie o excindačnej žalobe na
vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci. Predmetom a účelom vylučovacej žaloby nie je
určenie vlastníctva, nerieši sa ňou zmena zápisu v katastri nehnuteľností, výrok rozhodnutia, ktorým sa
vyhovie tejto žalobe, nie je spôsobilým podkladom pre zmenu v úradnej evidencii. V konaní o vylučovacej

žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako predbežná, a to len za predpokladu, že má pre
rozhodnutie sporu právny význam. Účelom žaloby o vylúčenie veci je dosiahnuť vylúčenie určitého
majetku zo súpisu a predísť jeho speňaženiu. Prostredníctvom určovacej žaloby nemožno dosiahnuť
vylúčenievecizkonkurzu.Zuvedenéhovyplýva,žetietodvadruhyžalôbmajúrozličnýzmyselavýznam,
za účelom dosiahnutia úplnej právnej ochrany majetku tretej osoby sa vzájomne dopĺňajú. Žalobkyne 1/

až 4/ ustálili, že aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu o
vylúčení veci zo súpisu, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určení vlastníckeho práva. Prípadné
rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v
katastrinehnuteľností,niejespôsobiléodstrániťstavprávnejneistotyvotázkevlastníctva.Žalobkynetak
majú naliehavý právny záujem na určenie svojho vlastníckeho práva k veci. Naopak, zamietnutie žaloby

o vylúčenie veci zo súpisu podstaty ešte neznamená, že žalobca nemôže byť jej vlastníkom; vec musí
byť v rámci speňažovania majetku patriaceho do podstaty predaná a že konkurz nemôže byť zrušený
aj inak, než po splnení rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku. Ustálili, že konkurencia vylučovacej
a určovacej žaloby je z hľadiska ich rôzneho účelu prípustná a nevyhnutná pre dosiahnutie efektívnej
právnej ochrany vlastníctva tretích osôb.

4.3Pokiaľodvolateľkatvrdila,žesúdprvejinštancienedostatočnevyhodnotilcharaktersporu,žalobkyne
1/ až 4/ zdôraznili, že na konanie o určovacej žalobe sa vzťahujú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, dané konanie je plne kontradiktórne a súd dokazuje iba to, čo je medzi stranami sporné,resp. čo strany spornými urobia. Pokiaľ sporová strana relevantne nerozporovala tvrdenie druhej
sporovej strany, je súd povinný považovať toto tvrdenie za nesporné. Napokon zmier vo veciach určenia
vlastníckeho práva bol prípustný aj za predchádzajúcej procesnej úpravy (O.s.p.).

4.4Kargumentáciižalovanej2/protivýrokuonárokunanáhradutrovkonaniažalobkyneuviedli,žeakby
žalovaná 2/ konala poctivo, nemala by dôvod na to, aby bezdôvodne odmietala dať súhlas v pokračovaní
pôvodne podanej žaloby zo dňa 08.10.2007; žalobkyne by neboli nútené vziať žalobu voči žalovanej U.
R. späť a mohlo byť rozhodnuté v pôvodnom konaní. Žalobkyne sa už od roku 2007 domáhali svojho

práva, v tom čase žiaden konkurz nebol, nebol podaný ani návrh na konkurz. Z uvedeného dôvodu
žalobkyne 1/ až 4/ namietli obvinenia žalovanej 2/, že ide o účelovú žalobu zo skrytým zámerom.

5. Odvolateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch
v ňom uvedených, naďalej tvrdila, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania boli nesprávne
aplikované, súd prvej inštancie vylúčil zo svojho posudzovania okolnosti, ktorými sa mal zaoberať

z vlastnej úradnej povinnosti, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, účelové tvrdenia žalobkýň a
žalovaného 1/, a to najmä nepreukázaný, nerelevantný, zjavne pochybný znalecký posudok. Na
argumentáciu žalovanej 2/ okresný súd neprihliadol. Ak žalobkyne 1/ až 4/ poukázali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5MCdo/11/2009 ohľadne možnosti uzavretia zmieru aj
v prípade určovacích žalôb, ide o ojedinelý prípad. Nejde tak o ustálenú súdnu prax, ani prípadná

možnosť rozhodnutia vo veciach určenia vlastníctva schválením zmieru nezbavuje súd povinnosti
preveriť, či zhodné tvrdenia účastníkov zmieru sú alebo nie sú v súlade so skutočnosťou. V pôvodnom
konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy Okresný súd v Rimavskej Sobote pod sp.zn. 8C/197/07-38 zo dňa
13.03.2008 zamietol žalobu žalobkýň na základe vykonania dokazovania a zistenia súdu o platnosti
rozporovanej kúpnej zmluvy. Počas celého uvedeného konania nebolo preukázané, že by pri uzatváraní

zmluvy jej účastníci nekonali slobodne a vážne a žalobkyne neboli uvedené do omylu. Ani domáhaním
sa neplatnosti kúpnej zmluvy v konaní sp.zn. 8C/197/07 nespochybňuje skutočnosť, že zámerom
žalobkýň bolo zabezpečiť, aby predmetné nehnuteľnosti neboli súčasťou súpisu majetku, ktorý bude v
konkurznom konaní XK/X/XXXX speňažovaný.

5.1 Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobkýň 1/ až 4/ opätovne zdôraznil, že nie je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, nikdy nemal vôľu stať sa vlastníkom týchto nehnuteľností a poukázal na svoje odstúpenie
od zmlúv zo dňa 10.07.2007. Pripojil odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2007, listinu označenú
ako prevod a obnova vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX zo dňa
11.07.2007.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej 2/, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby

aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu,
že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

8.1 Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný azrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi a argumentáciou súdu
prvej inštancie tak ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný súd rozhodol správne, pokiaľ
žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku v zásade vysporiadal so všetkými

odvolacími námietkami žalovanej 2/; ostatná argumentácia žalovanej 2/ v podanom odvolaní je v
rozpore s ustanovením § 366 C.s.p. (neprípustné novoty v odvolacom konaní). V prejednávanej veci
sa žalobkyne domáhali určenia, že podielovými spoluvlastníčkami nimi označených nehnuteľností, v
zodpovedajúcich spoluvlastníckych podieloch. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku vyriešil otázku
platnosti zmluvy, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov žalobkýň na žalovaných (resp.

na žalovaného 1/ a jeho manželku U. R., za ktorú v dôsledku vyhláseného konkurzu koná žalovaná
2/) a ustálil, že posudzovaná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že
nebola podpísaná žalovaným 1/; absentuje tak požadovaná písomná forma zmluvy (jej predmetom
boli nehnuteľnosti), nakoľko nebola podpísaná všetkými konajúcimi osobami. Ako dôsledok absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy súd prvej inštancie vyvodil, že tento právny úkon nemohol vyvolať žiadne
právne účinky a z toho dôvodu prisvedčil žalobkyniam, že sú vlastníčkami predmetných nehnuteľností.

8.2 Aj postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o podanej žalobe bol správny. Súd prvej inštancie
najprv skúmal, či sú splnené podmienky konania; následne skúmal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a po jeho pozitívnom zistení žalobu vecne prejednal a vo veci samej rozhodol
napadnutým rozsudkom.

9. Odvolací súd pripomína, že odvolanie podal len jeden zo subjektov na žalovanej strane, a to žalovaná
2/; žalovaný 1/ odvolanie nepodal. Vo veci však na žalovanej strane ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa ustanovenia § 77 C.s.p., subjekty na žalovanej strane majú také spoločné práva (podielové
spoluvlastníctvo), že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých, ktorí v danom prípade vystupujú na

žalovanej strane. Procesný úkon žalovanej 2/ tak platí aj pre žalovaného 1/.

10. Okresný súd poukázal na prv vedené konania, predmetom ktorých bolo určenie vlastníckeho práva k
totožným nehnuteľnostiam a zistil, že konanie vedené pred Okresným súdom Rimavská Sobota vedené
pod sp.zn. 10C/46/2017 bolo zastavené uznesením č.k. 10C/46/2017-45 zo dňa 15.1.2018 z dôvodu,

že konanie bolo začaté až potom, ako bolo na majetok pôvodne žalovanej U. R. vyhlásený konkurz.
Z uvedeného dôvodu okresný súd z dôvodu zákonnej prekážky, nedostatku procesnej podmienky,
konanie zastavil. Je zrejmé, že k meritórnemu posúdeniu prípadnej neplatnosti namietanej zmluvy
nedošlo. Z obsahu spisu (10C/46/2017) je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorou ich mali previesť do

vlastníctva žalovaných. Obdobné konštatovanie platí aj vo vzťahu ku konaniu vedenému pred Okresným
súdom Rimavská Sobota pod sp.zn. 13C/47/2015; aj uvedené konanie bolo zastavené uznesením č.k.
13C/47/2014-144 zo dň 24.1.2017, z dôvodu dispozičného úkonu žalobcov so žalobou (späťvzatie).
V konaní vedenom pod sp.zn. 8C/197/2007 okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.5.2018 síce
meritórne, ale je nesporné, že tak bolo z procesných dôvodov, a teda, že účastníkmi konania o určenie

neplatnosti zmluvy neboli všetci jej účastníci, a to potom, ako bolo konanie proti pôvodne žalovanej U.
R. v dôsledku späťvzatia zastavené. Krajský súd v Banskej Bystrici, pokiaľ konal o pôvodne podanom
odvolaní, sa vyjadril vo vzťahu k neplatnosti zmluvy iba tým, že ak žalobcovia (žalobkyne) vymedzili
jej neplatnosť z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, tento dôvod nemôže byť dôvodom jej neplatnosti.
Uvedené konania tak nemôžu predstavovať prekážku rozhodnutej veci; konania boli zastavené (sp.zn.

10C/46/2017 a sp.zn. 13C/47/2015), resp. pokiaľ súd rozhodol vo veci samej, rozhodol z dôvodu
nedostatkupasívnejlegitimácienastranežalovaných,účastníkmikonanianebolivšetciúčastnícizmluvy,
o ktorej (ne)platnosti súd rozhodoval (sp.zn. 8C/197/2007).

10.1 Ak teda súd prvej inštancie nezistil existenciu prekážky rozhodnutej veci, jeho rozhodnutie nie je

výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

11. S konkurenciou konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty a o určenie vlastníckeho práva
sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už súd prvej inštancie keď poukázal na závery vyplývajúce
z uznesenia Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/96/2008 zo dňa 28.10.2009, uvedené

rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 6/2010 pod č.52 s právnou vetou: „Sama skutočnosť, že prebieha konanie o (excindačnej)
žalobenavylúčenievecizosúpisukonkurznejpodstaty,nezakladábezďalšiehonedostatoknaliehavého
právneho záujmu žalobcu (§ 80 písm.c/ O.s.p.) na určení, že je vlastníkom tejto veci“.11.1 Uvedený záver, ktorý sa premietol do právnej vety, vychádzal z dielčích konštatovaní o tom, že
žalobu o určenie vlastníckeho práva k veci treba odlišovať od žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty

(excindačnú žalobu); zahrnutím veci do konkurznej podstaty sa nikdy nemení jej skutočný vlastník, či už
jenímúpadcaaleboináosoba;zápisomvecidosúpisupodstaty,rovnakoakoprávoplatnýmrozhodnutím
o jej vylúčení zo súpisu podstaty alebo zamietnutí vylučovacej žaloby nemôže byť nikdy určený vlastník
veci. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to
len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam; v prípade žaloby o určenie vlastníctva

súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je vlastníkom veci, no otázkou, či bola vec zahrnutá do súpisu
podstaty oprávnene sa nezaoberá, pretože to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou;
aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci
zo súpisu podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci.
Rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností, a teda nie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty v otázke vlastníctva;

zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty ešte neznamená, že žalobca nemôže byť jej
vlastníkom.Žalobaourčenievlastníckehoprávakveciažalobaovylúčenievecizosúpisupodstatymajú
svoje opodstatnenie dané predmetom konania, ktorý bol nimi určený. Keďže predmety týchto žalôb sa
líšia, možnosť uplatnenia jednej z nich nevylučuje prípadne úspešné uplatnenie druhej. Zo skutočnosti,
že je vedené konanie o návrhu žalobcu na vylúčenie veci zo súpisu podstaty, nemožno vyvodzovať

nedostatok jeho naliehavého právneho záujmu na určení, že je jej vlastníkom.

11.2 Z vyššie uvedenej argumentácie sa logicky ponúka záver, že ani neúspešné podanie žaloby o
vylúčenie veci z podstaty (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 1Cb/74/2008) nie
je samo o sebe prekážkou pre podanie žaloby o určenie vlastníctva, najmä pokiaľ v spore o vylúčenie

veci z podstaty sa konajúci súd nezaoberal otázkou, ktorá bola v určovacom konaní rozhodujúca pre
konštatovanie o neplatnosti zmluvy, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na žalovaného
1/ a jeho manželku, za ktorú je stranou sporu v dôsledku vyhláseného konkurzu správkyňa konkurznej
podstaty. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie dostatočným spôsobom overil a svoje závery
premietol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

12. Aj otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa súd prvej inštancie dostatočne
venoval a pokiaľ zistil, že žalobkyne majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, jeho závery
nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

12.1 Odvolací súd vzhľadom na charakter určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 C.s.p. na
zvýraznenie záverov súdu prvej inštancie dodáva, že základným procesným predpokladom úspechu
žalobyourčenie,čituprávnyvzťahaleboprávojealeboniejebolapodľa§80písm.c)O.s.p.účinnéhodo
30.6.2016 existencia naliehavého, t.j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý
bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté, alebo kde by sa bez tohto určenia

stalo jeho právne postavenie neistým. Právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva
a právneho vzťahu bez toho, aby takéto odlíšenie malo vecný význam.

12.2 K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného
sporového poriadku, účinnej od 01. 07. 2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne

neuvádza. Jeho § 137 (písm.c/ a písm.d/) rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Ako uvádza komentár k
Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504)
právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje,
alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá
nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba
na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo

žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§
55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,
platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchtožalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce,
žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby
vyvolané sporom o dedičské právo (§ 194 Civilného mimosporového poriadku).

12.3 Naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny
záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamenalo

nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu
na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia
(neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi
stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie
práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý

právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným
nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že určovacia
žaloba má preventívnu povahu - má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcu skôr, ako dôjde k
porušeniu práva. Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť
daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším

žalobám na plnenie. Tam, kde právo už porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.

12.4 Podľa ustálenej súdnej praxe žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom
nehnuteľnosti vždy, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností. Uvedené platí aj v prejednávanej
veci; žalovaný 1/ a jeho manželka sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností;

za bezpodielovú spoluvlastníčku koná správkyňa konkurznej podstaty. Právnym úkonom, na základe
ktorého nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam je kúpna zmluva, ktorá je podľa tvrdení
žalobkýň neplatná z dôvodov v žalobe uvedených. Z vyššie uvedených záverov je zrejmé, že jediným
právnym prostriedkom nápravy je určovacia žaloba; právne postavenie žalobkýň je neisté a žalovanou
2/ je nepochybne popieraná existencia ich vlastníckeho práva; právny vzťah medzi stranami sporu je

sporný; žalobkyne tvrdia svoje vlastnícke právo a žalovaná ich vlastnícke právo s poukazom na zápis
na liste vlastníctva popiera.

12.5 Odvolacia námietka, že žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nie
je dôvodná.

13. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie nesprávne použil inštitút koncentrácie konania nie je
dôvodná a pokiaľ odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nevysvetlil dôvody, ktoré ho k aplikácii
ustanovenia § 153 C.s.p. viedli, je námietka v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia.

13.1 Vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii konania súd prvej inštancie jasne vysvetlil, že neprihliadal
na oneskorené prostriedky procesnej obrany v časti námietok proti predloženému súkromnému
znaleckému posudku; žalovaná 2/ v súdom určenej lehote sa nevyjadrila; vyjadrenie doručila okresnému
súdu až v deň nariadeného pojednávania, pričom jej bol opis žaloby riadne a včas doručený a k
vyjadreniu k žalobe bola vyzvaná. Vyjadrenie žalovanej 2/ bolo konajúcemu sudcovi predložené až v

priebehupojednávania,podaniežalovanej2/došlonasúdo13:03hod.,atedaažpozačatípojednávania
(13:00hod.) Uvedené zdôvodnenie je pre aplikáciu ustanovenia § 153 C.s.p. dostatočné a je súladné
s obsahom súdneho spisu.

13.2 K dôvodnosti uplatnenia koncentrácie konania odvolací súd dodáva, že účelom koncentrácie

konania je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi;
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zásade nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr ak by konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V zásade
platí, že nie je prípustné, aby strana sporu predkladala ďalšie prostriedky procesného úkonu alebo
procesnej obrany až na pojednávaní, čo by znamenalo zmarenie už nariadeného a prebiehajúceho

pojednávania a potrebu vytýčiť ďalšie pojednávanie vo veci. Podanie žalovanej 2/ nebolo ani reakciou
na nové, doposiaľ jej neznáme skutočnosti, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania; o obsahu
žaloby a vyjadreniach strán sporu žalovaná 2/ mala vedomosť, prostriedkami procesného útoku a ani
prostriedkami procesnej obrany včas nereagovala. Žalovaná 2/ ako strana sporu mala povinnosť pripostupe s odbornou starostlivosťou (ako správkyňa konkurznej podstaty) označiť a predložiť dôkazy;
súd prvej inštancie ju na vyjadrenie vyzval, doručil jej žalobu s prílohami. Pokiaľ tak žalovaná nespravila,
prostriedky procesnej obrany nepoužila včas (podanie súdu doručila potom, ako malo začať vytýčené

pojednávanie), nemôže dôvodne argumentovať, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 153 C.s.p..

14. Odvolateľka tvrdila, že okresný súd nedostatočne prihliadol na charakter sporu a nemohol vychádzať
z toho, že niektoré z tvrdení účastníkov konania nie sú sporné a musí sám zistiť skutočný stav veci.

14.1 Uvedené tvrdenie odvolateľky je v rozpore s obsahom spisu a najmä v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti konania; konanie o určenie, či tu právo je alebo nie je, sa zásadne spod
kontradiktórnosti nevymyká. Je povinnosťou strán sporu v záujme presadzovania alebo bránenia svojich
hmotných práv uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany; strany majú
povinnosť tvrdenia a zákonnú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Strany

majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca; okolnosti toto právo vylučujúce,
sú záležitosťou žalovaného. Boli to subjekty na žalovanej strane, ktoré mali povinnosť tvrdiť a dôkazmi
preukazovaťskutočnosti,ktorébyuplatnenéprávožalobkýňspochybnili,prípadnebypreukazovaliopak.

14.2 Zo žaloby aj pre odvolací súd vyplýva tvrdenie žalobkýň o tom, že sú vlastníčkami (podielovými
spoluvlastníčkami) nimi tvrdených nehnuteľností; pokiaľ bolo v katastri nehnuteľností zapísané
vlastnícke právo žalovaného 1/ a U. R., žalobkyne zdôraznili, že tomu tak bolo na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 21.5.2007. Vo vzťahu k uvedenej zmluve žalobkyne tvrdili, že podpis žalovaného na
spornej kúpnej zmluve nie je podpisom žalovaného; v uvedenej skutočnosti videli dôvod pre vyslovenie

neplatnosti zmluvy, a to absolútnu neplatnosť. Poukázali aj na to, že kúpna cena nebola nikdy zaplatená,
čo má podľa ich názoru svedčiť o tom, že žalovaný 1/ nikdy nemal záujem nadobudnúť sporné
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva (bezpodielového spoluvlastníctva).

14.3 Zo žalobných tvrdení tak je pre úspešné uplatnenie práva v konaní o určenie vlastníctva potrebné

preukázať vlastníctvo žalobkýň, tvrdiť a preukázať, že zmluva, na základe ktorej previedli svoje
spoluvlastnícke podiely je neplatná. Uvedené žalobkyne preukazovali a podľa záverov súdu prvej
inštancie predložením súkromného znaleckého posudku aj preukázali, že sporná kúpna zmluva je
neplatná. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že súd prvej inštancie rozhodol len a výlučne na základe
zhodného vyjadrenia strán sporu. K uvedenému odvolací súd ale zdôrazňuje, že zhodné vyjadrenia boli

len zo strany žalobkýň 1/-4/ a zo strany žalovaného 1/ (ktorý súhlasil s tým, že kúpnu zmluvu nikdy
nepodpísal a nikdy sa nemienil stať vlastníkom predmetných nehnuteľností). Podstatné je, pre riadne
zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu o určovacej žalobe, že žalovaná
2/ (ktorá v konečnom dôsledku tvrdenia žalobkýň popiera a navrhuje na preukázanie svojich tvrdení
dôkazy) bola v konaní pred súdom prvej inštancie nečinná v takom rozsahu, že súd prvej inštancie

muselaplikovaťustanoveniaosudcovskejkoncentráciikonaniaanaoneskorenepredloženéprostriedky
procesnej obrany tak prihliadať nemohol.

14.4 Súd prvej inštancie pritom na pojednávaní na zistenie pravdivosti tvrdení žalobkýň vykonal riadne
dokazovanie (ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania), je zrejmé, ktoré dôkazy vykonal a z

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ako hodnotil jednotlivé dôkazy a prečo rozhodol tak
ako rozhodol.

14.5 Ku zhodným tvrdeniam strán sporu odvolací súd zdôrazňuje, že z napadnutého rozhodnutia
okresného súdu je zrejmé, že pochybnosti o ich pravdivosti nemal. Vo vzťahu k nepodpísaniu spornej

kúpnej zmluvy pritom uviedol, že samotné tvrdenie žalovaného 1/ nebolo možné považovať za
rozhodujúce. Podstatné bolo, že tvrdenia žalobkýň a žalovaného 1/ boli preukázané súkromným
znaleckým posudkom, ktorý v spore nebol zospornený. Odvolateľka nemôže okresnému súdu vyčítať,
že k zosporneniu nedošlo, pokiaľ svoje prostriedky procesnej obrany flagrantne nevyužila.

14.6 Iba skutočnosť, že absenciu podpisu žalovaného 1/ nebola v predošlých konaniach vedených
medzi tými istými účastníkmi konania a vo vzťahu k tým istým nehnuteľnostiam namietaná, nespôsobuje
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Strana sporu je vo vlastnom záujme
zodpovedná, ktoré tvrdenia na presadzovanie svojho práva realizuje a ktoré z nich preukáže dôkaznýmiprostriedkami. Pokiaľ žalobkyne v minulosti použili inú argumentáciu neznamená to, že argumentáciu o
absencii podpisu žalovaného 1/ v novom konaní nemohli využiť.

15.Napokonpokiaľodvolateľkaodkázalanasvojevyjadrenievovecisamejkpredloženémuznaleckému
posudku (bod 2.4 tohto rozsudku), odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 366 C.s.p.. Z obsahu
odvolacejargumentáciejezrejmé,žesanetýkaprocesnýchpodmienok;vylúčeniasudcuaaniniminemá
byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Argumentácia odvolateľky spočíva v prostriedkoch procesnej obrany (skutkové tvrdenia, popretie

skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov), ktoré odvolateľka mohla uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie, pokiaľ by nebola až do termínu pojednávania nečinná, čo bolo dôvodom pre
uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Z uvedeného dôvodu na argumentáciu odvolateľky v tomto
smere nemohol prihliadnuť ani odvolací súd z dôvodu, že ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní.

16.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa

§ 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

16.1 Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok o nároku na náhradu trov konania (výrok V.),
keď súd prvej inštancie správne prihliadol na nerozlučné spoločenstvo subjektov na žalovanej strane a
zároveň na princíp úspechu v sporovom konaní. Argumentácia odvolateľky o tom, že nezavinila podanie

účelovej žaloby nie je dôvodná; podstatné je, že žalobkyne boli v konaní pred súdom prvej inštancie
v plnom rozsahu úspešné. Napokon nemožno nezohľadniť skutočnosť, že spor medzi stranami sporu
o vlastníctve nehnuteľností trvá viac ako 10 rokov; o určení vlastníckeho práva mohlo byť rozhodnuté
už v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. 8C/197/2007; uvedené konanie bolo aj v dôsledku
nesúhlasu správkyne konkurznej podstaty s pokračovaním konania a následným späťvzatím žaloby voči

nej rozhodnuté bez meritórneho preskúmania (ne)platnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňami ako
predávajúcimi a žalovaným 1/ a jeho manželkou ako kupujúcimi.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.
1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyniam voči obom žalovaným, prihliadol pritom na
skutočnosť, že žalobkyne 1/ a 4/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešné a na nerozlučné
spoločenstvo subjektov na strane žalovaných.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.