Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Uličná

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Pc/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622200995
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5622200995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLiptovskýMikulášsudkyňouJUDr.EvouUličnouvprávnejvecinavrhovateľkyG.S.,rodenej

Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. I., X. I. XXXX/XXX, proti manželovi navrhovateľky C. S., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom W. I., X. I.N. XXXX/XXX, t. č. bytom W. I., D. XXXX/XX, o návrhu na rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania G. S., rodenej Q. a C. S., uzavreté dňa XX. X. XXXX v W. I., zapísané
v Knihe manželstiev vo zväzku číslo XX, M. XXXX, T. G. XX, pod poradovým číslom XXX, sa rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 3. 2022, sa

navrhovateľka domáhala rozvodu jej manželstva, uzavretého dňa XX. X. XXXX D. W. I.i. V návrhu
uviedla, že z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už plnoleté. Manželstvo uzavreli po štvorročnej
známosti, v čase svadby bola tehotná. Už od začiatku manželstvo nebolo idylické, prešlo si mnohými
prekážkami. Manžel bol na založenie rodiny veľmi mladý a nezodpovedný. Niekoľko mesiacov po
narodení staršej dcéry nepracoval, preto boli odkázaní na finančnú pomoc rodiny. Keď si našiel stálu
prácu, po niekoľkých rokoch ju skončil spôsobom, s ktorým nesúhlasila, keďže to ohrozilo ekonomickú
situáciu v rodine. S problémami si musela pomôcť sama, necítila u manžela žiadnu oporu. Manžel má

prchkú a žiarlivú povahu, vyžadoval od nej veľa pozornosti, čo ju vyčerpávalo, nedokázala naplniť jeho
predstavy o dokonalom vzťahu. Pre zachovanie stabilného rodinného prostredia, najmä kvôli deťom,
sa prispôsobovala, ustupovala. Vzťah manžela k nej bol majetnícky, podozrievavý bez konkrétnych
dôkazov, so snahou zmeniť jej osobnosť. Postupom niekoľkých rokov strácala svoj vlastný osobný
priestor, pociťovala izoláciu od ľudí. Už v minulosti dvakrát od manžela odišla z dôvodu jeho žiarlivej
povahy. Situáciu riešili aj v manželskej poradni, avšak z manželovho podnetu tam chodiť prestali. V
auguste 2017 sa rozhodla od manžela definitívne odísť, nakoľko ju spolužitie s ním vyčerpalo tak, že

už s ním ďalej nevládala žiť. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti bola ich komunikácia niekoľko
mesiacov len sporadická, vzťahy ochladli. Vyše štyroch rokov žijú v odlúčení, bez intímneho kontaktu.
Napriek snahám situáciu vyriešiť nedospeli k žiadnemu spoločnému výsledku, nakoľko majú rozdielne
predstavy o ďalšom fungovaní manželstva. Vzájomné konflikty ich natoľko vyčerpali, že jej neostala
energia a stratila aj motiváciu na budovanie spoločnej domácnosti. Dôvod rozvratu manželstva spočíva
v rozdielnosti pováh, nedostatočnej a sťaženej komunikácii, citovom nesúlade, rozdielnych názoroch na
život a jeho spoločné spolužitie. Obaja posledné obdobie žili v dlhodobom psychickom strese, ktorý mal

na nich negatívny dopad. Manželstvo už dlhodobo neplní svoju funkciu, je rozvrátené, pričom rozvrat
je dlhodobý a trvalý.2. Na pojednávaní navrhovateľka na podanom návrhu trvala v celom rozsahu. Uviedla, že manželstvo
už nie je možné zachovať, nakoľko existujú veci, s ktorými nedokáže žiť, manželstvo jej viac berie ako
dáva. Odborné poradenstvo už skúšali v minulosti, avšak zachovaniu vzťahov nepomohlo.

3. Manžel navrhovateľky s podaným návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že manželstvo sa dá vždy
zachrániť, a to aj napriek skutočnosti, že štyri roky nežijú v spoločnej domácnosti.

4. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že v manželstve trpela, uspokojovala potreby

iných na úkor svojich. Poukázala na to, že manžel striedal zamestnania, nepracoval aj v čase, keď bola
na materskej dovolenke a musela im finančne pomáhať rodina. Desať rokov mal stálu prácu, v ktorej
však prestal byť spokojný. Bolo to v čase, keď dcéra mala stužkovú a mali finančné výdavky. Prosila
ho, aby z práce odišiel riadnym spôsobom, on však prestal do práce chodiť. Klamal jej, že do práce
chodí, pričom jej telefonovali od zamestnávateľa, že do práce nechodí. Uviedla, že manžel má žiarlivú
povahu, v dôsledku čoho nikde nemohla ísť. Na žiarlivosť nemal pritom žiaden dôvod. Nemohla ísť ani

na kávu, musela byť stále doma. Manžel to bral tak, že má na ňu právo, veľa vecí jej vyčítal, chcel,
aby všetko robila tak, ako si to predstavoval, odmietal rešpektovať jej osobnosť, hodnoty. Aj v čase, keď
už nežili v spoločnej domácnosti, vyžadoval, aby ho informovala o všetkom, čo robí. Poukázala tiež na
to, že s manželom spolu nedokázali komunikovať. Manželstvo nebolo už od začiatku dobré, keďže sa
brali mladí. Najpokojnejšie obdobie bolo v čase, keď mal manžel stálu prácu. Najväčší zlom nastal v

čase, keď z tejto práce odišiel. V roku 2017 odišla zo spoločnej domácnosti, nakoľko si uvedomila, že už
takto ďalej nevládze žiť. Už približne rok pred odchodom zo spoločnej domácnosti takmer vôbec spolu
nekomunikovali. Hospodárili ešte síce spoločne, voľný čase však spolu aktívne netrávili. Po odchode
zo spoločnej domácnosti jedenkrát do týždňa manžela zavolala na spoločný obed, aby bol s deťmi. Pri
týchto stretnutiach však vždy riešil len svoje potreby, tlačil na ňu, aby sa dali opäť dokopy, stále chcel

zmeniť len ju. Pokiaľ aj telefonoval dcére, zisťoval, čo robí, mal potrebu ju kontrolovať. Po odchode
zo spoločnej domácnosti nemala potrebu ho volať so sebou na voľnočasové aktivity, nakoľko si chcela
oddýchnuť. Rozviesť sa chcela hneď po odchode zo spoločnej domácnosti v roku 2017, ale manžel ju
potom uhovoril. Určité obdobie aj zvažovala obnovenie spolužitia, potom si uvedomila, že manžel sa
nezmení. Návrh si podala preto, že si uvedomila, že potrebuje, aby manžel nezasahoval do jej súkromia.

Uviedla, že mali rozdielne názory na riešenie životných situácií. Poukázala tiež na to, že manžel má
majetnícke sklony, má potrebu ju vlastniť a s nikým sa o ňu nedeliť. Nedovolil jej mať vlastný názor,
keď ho chcela vyjadriť, stopol ju po jednej vete. Počas celého obdobia manželstva manžel nepracoval
asi dokopy jeden rok, počas ktorého ani nebol evidovaný na úrade práce. Dvakrát jej zakázal ísť na
kapustnicu, preto sa ho už na to ani nepýtala. Taktiež jej zakázal ísť na kávu s kamarátkami. Keď bola v

lete s kolegyňou na obede, bol nahnevaný, a potom ho videla ísť popri reštaurácii, kde sedela. Keď boli v
novembri z práce na kačke, po príchode ju už čakal pred bytom a vyšetroval ju, kde bola. Navštevovali aj
psychologičku, ktorá ich doporučila k psychiatričke. Problémy spoločne riešili, avšak sedenia sa skončili,
nakoľko na ne manžel odmietol chodiť.

5. Manžel navrhovateľky pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že tvrdenia, uvedené navrhovateľkou, sú
polopravdy. Za dvadsať rokov trvania manželstva nepracoval maximálne jeden rok. Keď chodieval so
susedom hrať futbal, manželka chodila ku susedovej manželke na kávu. Poukázal na to, že manželka
mupodanienávrhuanineoznámila,neriešilatosnímdopredu.Potvrdil,žepracovnýpomervstrojárňach
neskončil riadne, nakoľko sa tam pracovalo s azbestom. Potom ani nebol evidovaný na úrade práce

a nemal asi dva alebo tri mesiace príjem. Poprel, že by mal majetnícke sklony. Manželka si niečo
vydedukovala v hlave, že s nejakými vecami nesúhlasí. Poprel, že by bol bezdôvodne žiarlivý. Taktiež
poprel, že by si manželka nemohla povedať svoj názor. Nepamätal si, prečo odišla manželka zo
spoločnej domácnosti prvýkrát, druhýkrát mu nepovedala nič, našiel len prázdny byt. Nepamätal si na
dôvod odchodu manželky zo spoločnej domácnosti v roku 2017, asi to bolo po hádke. Potom povedala,

že je z neho unavená. Poprel, že by posledný rok spolužitia takmer vôbec nekomunikovali. Keď aj
manželke po zániku spoločnej domácnosti navrhol, aby niekam spolu išli, nechcela s ním ísť. Manželke
pomáhal, chodil na nákup, po deti do škôlky. Manželka je však nastavená tak, že si robí všetko sama.
Niektoré veci si manželka domýšľa, tají, nepovie. Pripustil, že z minulosti mala skúsenosť, že keď mu
niečo povedala, tak na ňu nakričal. Chcel by jej dokázať, že sa zmenil, že keď mu povie pravdu, nič z

toho robiť nebude. Manželka je však nastavená tak, že nie je ochotná jeho zmenu pripustiť. Od zániku
spoločnej domácnosti hospodária každý samostatne. Manželke sa ozývať nechcel, nechcel na ňu tlačiť,
nechával to na ňu. Komunikovali spolu jedenkrát do týždňa, väčšinou ohľadne obedu. Uviedol, že si
nepamätá, že by manželke povedal, že nepôjde na kapustnicu, na kávu s kamarátkami. Keď bola naobede, bol nahnevaný, nakoľko sa nemohol dostať k veciam, ktoré potreboval. Keď bola na kačke,
telefonoval s dcérou, ktorá mu potom nedvíhala telefón, preto sa bál, či sa niečo nestalo. To, že stretol
manželku pred bytom, bola náhoda.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX D. W. I.. Manželstvo je zapísané v Knihe

manželstiev vo zväzku číslo XX, M. XXXX, G. XX, C. C. Č. XXX. U oboch manželov sa jedná o prvé
manželstvo. Manželia majú evidovaný posledný trvalý pobyt v W. I., X. I.N. XXXX/XXX.
8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo
účastníkov konania rozviedol, nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vzťahy medzi
manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie
je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Navrhovateľka na pojednávaní jednoznačne na

podanom návrhu na rozvod manželstva trvala a odmietla možnosť odborného poradenstva, poukazujúc
na skutočnosť, že ho už absolvovali v minulosti bez toho, aby to viedlo k náprave ich vzťahov. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo už len
formálnymzväzkom,ktorýneplnížiadnuzosvojichfunkcií.Manželiaviacakoštyrirokynežijúvspoločnej
domácnosti a počas uvedeného obdobia spoločne nehospodária, netrávia spolu voľný čas, intímne

spolu nežijú, takmer vôbec spolu nekomunikujú. Deti, pochádzajúce z manželstva, sú už plnoleté,
preto manželstvo neplní ani funkciu výchovy maloletých detí. Navrhovateľka tak v podanom návrhu
na začatie konania, ako aj pri výsluchu na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že jej manžel má
majetnícke sklony, bezdôvodne na ňu žiarli, neakceptuje jej názory, osobný priestor, nepociťovala od
neho dostatočnú oporu a pomoc, v manželstve sa cítila osamotená, musela sa s problémami vyrovnávať

sama, dôsledkom čoho bola jej únava z manželstva a strata motivácie v manželstve ďalej zotrvávať.
Manžel navrhovateľky na pojednávaní poprel, že by mal majetnícke sklony, že by na navrhovateľku
bezdôvodne žiarlil, že by ju kontroloval a zakazoval jej účasť na voľnočasových aktivitách, že by ju
obmedzoval vo vyjadrení vlastných názorov. Z výsluchu obidvoch manželov mal súd preukázané, že
navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s manželom pred rokom 2017 už dvakrát, čo nepochybne

preukazuje, že v manželstve boli problémy a vzťahy medzi manželmi neboli optimálne už v minulosti.
Manželia v minulosti absolvovali odborné poradenstvo, zamerané na riešenie manželských problémov.
Uvedené skutočnosti svedčia o dlhotrvajúcom rozvrate vzťahov medzi manželmi, a to už v období pred
zánikom spoločnej domácnosti. V roku 2017 navrhovateľka definitívne spoločnú domácnosť opustila.
Hoci aj manžel navrhovateľky poukazoval na to, že chcel spoločnú domácnosť obnoviť a manželstvo

zachovať, z jeho výpovede vyplynulo, že najmä v otázke komunikácie s navrhovateľkou nebol iniciatívny
a, podľa jeho tvrdení, prenechal voľbu intenzity komunikácie na navrhovateľku. Navrhovateľka však
už nebola ochotná obnoviť spolužitie, nakoľko nadobudla pocit, že manžel chcel meniť ju, pričom vo
vzťahu k sebe zmeny nepripúšťa. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi spočívali v ich vzájomnom
citovom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku rozdielnych názorov manželov na základné otázky

existencie manželstva ako aj na vnímanie a prejavy ich osobností. Navrhovateľka pociťovala postoj
manžela k práci ako nezodpovedný, a to najmä v období, keď skončil dlhotrvajúci pracovný pomer tak,
že prestal chodiť do práce. Stalo sa to pritom v období, keď rodina mala zvýšené finančné nároky v
dôsledku stužkovej slávnosti dcéry. Uvedená skutočnosť nepochybne naštrbila dôveru navrhovateľkyk manželovi. Navrhovateľka pociťovala správanie manžela voči nej ako majetnícke, obmedzujúce, s
prejavmi nedôvodnej žiarlivosti, stresujúce a odčerpávajúce jej energiu. Poukázala aj na konkrétne
udalosti (kapustnica, posedenie na káve s kamarátkou), účasť na ktorých jej mal manžel zakázať.

Uviedla, že po opakovaných zákazoch už ani jeho stanovisko nezisťovala a dobrovoľne sa uvedených
aktivít vzdala. Manžel navrhovateľky uvedené konkrétne udalosti nepoprel, uviedol len, že si na ne
nepamätá. Navrhovateľka pociťovala aj po zániku spoločnej domácnosti, že manžel ju nedôvodne
kontroluje, v telefonátoch zisťuje od detí, kde sa nachádza. Hoci manžel navrhovateľky poprel, že by
bol žiarlivý a mal majetnícke sklony, už samotná skutočnosť, že navrhovateľka jeho správanie ako

bezdôvodne žiarlivé, majetnícke a obmedzujúce pociťovala, bola spôsobilá a aj viedla k vzájomnému
citovému odcudzeniu manželov. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých nemožno nútiť,
aby zotrvávali v manželstve proti svojej vôli. Nakoľko navrhovateľka prejavila vôľu v manželstve ďalej
nezotrvávať a nebola za žiadnych okolností ochotná obnoviť spolužitie s manželom, súd manželstvo
účastníkov konania, majúc preukázaný vážny a trvalý rozvrat vzťahov, rozviedol.

13. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej

inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.