Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/146/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115223262
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1115223262.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: W.. W. J.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom: W. XXXX/X, Z., proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31
383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom
Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1 800,61 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. mája 2019 č.k. 15C 206/2015-212
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
800,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 800,61 Eur od 18.8.2014 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95 %.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, že dňa X.X.XXXX došlo k dopravnej nehode
medzi motocyklom žalobcu značky K. H. XXX L., S.: Z. a vozidlom J. G., EČV: M., ktoré bolo povinne
zmluvne poistené u žalovaného. Dopravnú nehodu zavinil vodič vozidla J. G. EČV: M.. Po predložení
všetkých požadovaných dokladov žalovaný dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na náhradu škody.
V dôsledku dopravnej nehody objednal v autorizovanom servise K. opravu poškodeného motocykla, za
ktorú zaplatil 1 800,61 Eur, táto suma z jeho majetku ušla, preto sa jej titulom náhrady škody domáhal
od žalovaného. Ako dôkaz označil žalobca Správu o nehode, Dotazník o oznámení škody na motocykli,
faktúru č. XXXXXXXX, Oznámenie stanoviska ku škodovej udalosti č. XXXX.XXXX/XXX.

3. Dňa 8.2.2017 súd prvej inštancie žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k.
15C/206/2015-25, ktorý uznesením č.k.15C/206/2015-42 zo dňa 13.12.2007 zrušil po podaní odporu
žalovaným. Žalovaný v podanom odpore nesúhlasil so žalobou a žiadal ju zamietnuť s tým, že považuje
likvidáciu škodovej udalosti za správnu, nakoľko podľa neho nevznikol žalobcovi nárok na vysporiadanie
škody, keďže žalobca nepreukázal vznik škody. Podľa žalovaného jej klient škodu žalobcovi nespôsobil,
pričom zodpovednosť za vniknutú škodu nemôže byť vecou subjektívneho pocitu žalobcu. Žalovaný
ako dôkazy označil a predložil Oznámenie o poistnej udalosti, Správu o nehode, oznámenie o poistnej
udalosti, Protokol o šetrení priebehu nehody a rozsahu poškodenia, navrhol doplniť dokazovanie

svedeckými výpoveďami N. O. a Y. B., W. O. a vyžiadaním odborného vyjadrenia v zmysle § 206 CSP
vrátane jeho doplnenia.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, predloženými
alebo navrhnutými stranami, výsluchom svedkov W. O. a Y. B. a odborným vyjadrením č. 15/2018
vypracovaným znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave R.. N. Š..

5. Konštatoval, že žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody, ktorá mu vnikla v
dôsledku poistnej udalosti, pričom musel zaplatiť opravu svojho motocykla, nakoľko žalovaný odmietol
tieto výdaje vyplatiť z poistky škodcu. Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody výške 1 800,61
Eur, čo preukazoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 2.10.2013, žalovaný na uvedenú faktúru nič neplnil.
Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 2.10.2013 vystavenej žalobcovi dňa 2.10.201 zistil, že žalobcovi bola
vystavená faktúra autorizovaným servisom ako objednávateľovi za opravu motocykla EČV: Z. v celkovej
v sume 1 800,61 Eur za prácu plus materiál. Faktúra bola splatná dňa 16.10.2013. Dňa 2.10.2013
previedol žalobca na účet servisu W., s.r.o. sumu 1 800,61 Eur.
Z dotazníka k oznámenia škody na motocykli zistil priebeh škodovej udalosti tak, že osobné motorové
vozidlo J. G. odbočovalo, resp. otáčalo sa na hlavnej ceste vľavo, pričom si nevšimlo v ľavom jazdnom
pruhu motocykel a pri náhlej zmene jazdy zablokovalo jazdný pruh vozidla žalobcu, ktoré ho predbiehalo.
Motocykel prednou časťou narazil do ľavého zadného svetla vozidla, po nehode zostal stáť. Z oznámenia
poisteného poistnej zmluvy XXXXXXXXXX z 12.9.2013 zistil, že držiteľ vozidla - poistník, ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda, N. O. uviedol, že vodičom motorového vozidla v čase nehody bol
W. O., pričom nehodu popísal tak, že pri odbočovaní z hlavnej cesty na miesto mimo cesty v spätnom
zrkadle nevidel prichádzajúci motocykel poškodeného s ktorým následne došlo ku kolízii. V kolónke
6 oznámenia za vinníka nehody označil poistník vodiča motorového vozidla v čase nehody, pričom
spoluvinu poškodeného (žalobcu) vylúčil. Zo stanoviska žalovaného k škodovej udalosti č. XXXX.XXXX/
XXX z 30.7.2014 zistil, že žalovaný neposkytol žalobcovi náhradu škody, nakoľko mal za preukázané,
že žalobca zodpovedá za dopravnú nehodu, pretože nedodržal bezpečnostnú vzdialenosť medzi svojim
motocyklom a vozidlom ich poisteného. Z protokolu o šetrení priebehu nehody a rozsahu poškodenia zo
6.10.2014 zistil, že žalobca považuje za možné, že vinníkom nehody nie je jeho poistený, ale žalobca z
dôvodu nedodržania bezpečnej vzdialenosti, z technického hľadiska priebeh popísaného nehodového
deja považuje žalobca za možný. Podľa výpovede svedka W. O. - poisteného v deň nehody viezol
otca na zastávku autobusu, potom, ako otec vystúpil, dal smerovku a posunul sa doľava, posunul sa
100 metrov a neskôr ďalších 20 metrov chcel odbočiť doľava, nepamätal si, či a kedy dal smerovku,
nevšimol si, či okrem autobusu bolo na vozovke aj iné vozidlo, pohyb autobusu na zastávke taktiež
neregistroval. Náraz motocykla nezaregistroval, upozornila ho na naň spolujazdkyňa Y. B.. Po náraze
dokončil zastavenie vozidla a zostal stáť. Svedkyňa Y. B. vo svojej výpovedi uviedla, že stáli na zastávke
pred autobusom, chceli zaparkovať na parkovisku, s tým, že sa auto otočí, potom ako sa pohli, počuli
náraz. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či pri manévri dal vodič smerovku, odpovedala svedkyňa,
že áno, na doplňujúcu navádzaciu otázku, kedy ju vodič dal, a že teda nešlo z jeho strany a náhlu reakciu
svedkyňa nejednoznačne odpovedala, že nie. Motocykel nezaregistrovala, náraz nevnímala ako silný.
Z odborného vyjadrenia 15/2019 vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie nehody
v cestnej doprave R.. N. Š. dňa 10.4.2019 na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že
účelom odborného vyjadrenia bolo zodpovedanie otázok položených stranami, ktoré žiadali, aby znalec
na základe predloženej fotodokumentácie vozidiel, oznámenia účastníkov o škodovej udalosti určil, kto
zavinil škodovú udalosť č. XXXX XXXX/XXX a aby sa vyjadril, či rozsah poškodení na motocykli žalobcu
zodpovedá položkám fakturovaným na faktúre č. XXXXXXXX. Z odborného vyjadrenia znalca vyplýva,
že miesto nehody nebolo zdokumentované políciou, neboli zaznamenané konečné polohy vozidiel a
ďalšie stopy, analýzu nehodového deja znalec vyhodnotil podľa zhodných tvrdení aktérov nehody, ktorí
mu poskytli súčinnosť a na základe predloženej dokumentácie analyzoval nehodový dej tak, že vodič
J. G. W. O. jazdil v pravom jazdnom pruhu pred autobusom a začal náhle odbočovať v smere doľava
na parkovisko. V ľavom protismernom jazdnom pruhu jazdil vodič motocykla K. (žalobca), pretože
predbiehal autobus. Po vjazde vozidla vodiča O. do pravého protismerného pruhu motocykel K. narazil
prednou časťou do ľavého zadného rohu vozidla J. G. (priebeh škodovej udalosti zakreslil na č.l. 14
odborného vyjadrenia). V závere odborného vyjadrenia znalec uviedol, že príčinou vzniku nehodového
deja bola nesprávna technika jazdy vodiča J. G., nakoľko vodič tohto vozidla uviedol, že náhle odbočil z
pravého jazdného pruhu smerom doľava mimo cestu, čím ohrozil vodiča motocykla K. (žalobcu), rozsah
poškodení na motocykli znalec vyhodnotil ako zodpovedajúcu jednotlivým fakturovaným položkám.

Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom poistníka N. O. z dôvodu, že v priebehu konania
žalobca už na ňom netrval, pričom vzhľadom na to, že vozidlo v čase nehody neriadil, bola by jeho
výpoveď nadbytočná, a pokiaľ išlo o požiadavku žalovaného na doplňujúce vyjadrenia znalca, že sa
nevysporiadal v odbornom vyjadrení s tvrdením vodiča vozidla, že pri nehodovom deji dával smerovku,
tento návrh na dokazovanie, túto zamietol z dôvodu, že znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia túto
informáciu mal k dispozícii. To, že svedok O. mal pred dopravnou nehodou zapnuté stretávacie svetlá,
vyplýva z dotazníka o oznámení škodovej udalosti z 23.10.2013, odborné vyjadrenie táto informácia
nezmenila vzhľadom na ďalšie tvrdenie vodiča J. G., že jeho manéver bol náhly, závery znalca o priebehu
a výsledkoch nehodového deja, takýto dôkaz preto súd prvej inštancie považoval za nadbytočný, a to
aj v nadväznosti na vyjadrenie samotného vodiča, ktorý si nielenže nepamätal kedy smerovku zapol,
ale ani len to, či ju vôbec zapol.

6. Po právnej stránke súd prvej inštancie prejednávanú vec posúdil podľa § 488, § 489, § 494, § 420
ods. 1, § 442 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 428 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4 ods. 2, 4, § 15 ods. 1,
§ 6 písm. a) b), § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

7. Medzi stranami sporu nemal za sporné, že dňa 7.9.2013 došlo k škodovej udalosti. Medzi stranami
bolo sporné, kto dopravnú nehodu zavinil, taktiež bola sporná otázka, či suma, ktorú žalobca zaplatil za
opravu motocykla, zodpovedá na ňom vniknutej škode. Vychádzal zo záverov znalca, ktorý vo svojom
odbornom vyjadrení č. 15/2019 dospel k jednoznačnému záveru, že rozsah škody na motocykli K.,
EČV: Z.-XXXAR zodpovedá jednotlivým žalobcovi fakturovaným položkám. Taktiež znalec vyhodnotil,
že príčinou nehodového deja bola nesprávna technika jazdy vodiča J. G., ktorý náhle odbočil z pravého
jazdného pruhu smerom doľava mimo cestu. Znalec pri svojich zisteniach vychádzal tak z predloženej
dokumentácie i z vyjadrení aktérov nehody. Mal pri vypracovaní posudku i vedomosť o tom, že v bližšie
nezistený čas mal vodič J. G. vyhodenú smerovku, táto informácia však vzhľadom na popis nehodového
deja samotným vodičom vozidla J. G. neviedla znalca k zistenia majúcim potvrdiť tvrdenia žalobcu o tom,
že ich klient nehodu nezavinil. Záver o zavinení vodiča motorového vozidla J. G. je tak iba výsledkom
dohody žalobcu a tohto vodiča. Takáto dohoda však nemôže meniť priebeh škodovej udalosti alebo
ustáliť skutočného vinníka škodovej udalosti. Žalovaný sa naďalej domnieval, že v prejednávanej veci
nebolo jednoznačne preukázané, že škodovú udalosť zavinil poistený - W. O. (vodič J. G.). Odborné
vyjadrenie č. 15/2019, vyhotovené dňa 10.4.2019 R.. N. Š., nemožno podľa žalovaného označiť za
hodnoverné, a už vôbec nie za presvedčivé a preskúmateľné, ako uzavrel súd prvej inštancie. Znalec
pri posudzovaní okolností škodovej udalosti nezohľadnil podstatnú skutočnosť, a to, že W. O. dával
pred škodovou udalosťou znamenie o zmene smeru jazdy. Uvedené vyplýva priamo z dotazníka k
oznámeniu škody na motocykli zo dňa 28.10.2014. Odborné závery znalca súd prvej inštancie nehodnotil
z hľadiska ich správnosti, ale zameral sa na presvedčivosť a preskúmateľnosť odborného vyjadrenia,
a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, pričom dospel k záveru, že odborné vyjadrenie č.
15/2019 je presvedčivým podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, pričom sa s jeho závermi stotožnil.
Závery odborného vyjadrenia podporila podľa neho aj výpoveď svedka O., ktorý nespochybňoval, žeby
k škodovej udalosti došlo tak, ako ju opísal žalobca. Výpoveď svedkyne v časti okolností vyhodenia
smerovky nepovažoval vzhľadom na navádzací charakter otázky položenej zástupcom žalovaného pri
výsluchu za dôveryhodnú a presvedčivú.
S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal súd prvej inštancie predovšetkým za to, že v konaní
možno považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že došlo k škodovej udalosti tak, ako ju žalobca
popísal, od ktorej skutočnosti odvodzoval žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému.
Základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
nakoľko medzi aktérmi nehody nebolo sporné, že dopravnú nehodu dňa 7.9.2013 v dôsledku, ktorej
došlo k poškodeniu motocykla žalobcu, zapríčinil vodič motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne
poistené u žalovaného poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, uzavretou na poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. To, že by žalobca nedodržal bezpečnú vzdialenosť,
tak ako pripúšťal žalovaný pri likvidácii škodovej udalosti, v konaní preukázané nebolo, naopak znalec
vyhodnotil techniku jazdy poisteného za nesprávnu, keď ten náhle zmenil smer jazdy, čím došlo ku
kolízii so žalobcom. Žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla v dôsledku prevádzky, ktorého škoda
vznikla, zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená poškodenému - žalobcovi podľa § 15 ods. 1

zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.
Súd prvej inštancie žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1 800,61 Eur vyhovel v celom rozsahu
požadovanej istiny z dôvodu, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti,
že došlo ku škode, ktorej výšku preukázal, teda vznik škody na vozidle žalobcu, a jej výšku a mal
za preukázanú i príčinnú súvislosť. Naopak žalovaný svoje tvrdenia o škodovom priebehu v konaní
nepreukázal a okrem odborného vyjadrenia 15/2019 nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené za stavu, keď mal za preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu,
ktorá bola spôsobená poškodenému - žalobcovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalobcom požadovanej sumy.

8. O nároku žalobcu na úrok z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. v
znení účinnom od 1.2.2013 a výšky základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná
k 15.08.2014. Uviedol, že žalobca sa úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne z uplatnenej istiny
domáhal odo dňa 9.2.2014 do zaplatenia. Konštatoval, že ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla určuje splatnosť plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti. Plnenie poistiteľa závisí od
rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou, pričom poistiteľ musí vyšetriť, v akom rozsahu má
plniť. Splatnosť plnenia poisťovne závisí od skončenia vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť. V tomto
konkrétnom prípade skončil žalovaný vyšetrenie vlastnej povinnosti plniť v deň oznámenia, že poistné
plnenie neposkytne, tzn. 30.7.2014. Nasledujúcim dňom, mu začala plynúť 15. dňová lehota splatnosti
poistného plnenia, keďže v zmysle citovaného ustanovenia je plnenie splatné do pätnástich dní, len
čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Do omeškania
s poskytnutím poistného plnenia sa teda žalovaný dostal dňa 15.8.2014. S poukazom na uvedené
priznal súd prvej inštancie žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenej výške podľa § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. od 15.8.2014 do
zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania (od 9.02.2014) žalobu
zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý bol z
uplatneného nároku úspešný v časti 1 800,61 Eur, priznal nárok na náhradu trov konania podľa miery
úspechu v konaní 95% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov
konania zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania dôvodiac tým,
že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP). S poukazom na ust. § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b)
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov uviedol, že poisťovňa (žalovaný) je povinná nahradiť
za poisteného uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody výlučne za predpokladu, že za
vzniknutú škodu preukázateľne zodpovedá poistený. Dôkazné bremeno zaťažuje v tomto smere
žalobcu. Opakovane zdôrazňoval, že zodpovednosť za vzniknutú škodu nemožno konštatovať na
základe subjektívneho pocitu účastníka škodovej udalosti. Pri škodovej udalosti sa totiž účastníci na
zavinení dohodnú, pričom priebeh škodovej udalosti polícia neskúma a nevyšetruje. Záver o zavinení
vodiča motorového vozidla J. G. je tak iba výsledkom dohody žalobcu a tohto vodiča. Takáto dohoda
však nemôže meniť priebeh škodovej udalosti alebo ustáliť skutočného vinníka škodovej udalosti.
Žalovaný sa naďalej domnieval, že v prejednávanej veci nebolo jednoznačne preukázané, že škodovú
udalosť zavinil poistený - W. O. (vodič J. G.). Odborné vyjadrenie č. 15/2019, vyhotovené dňa 10.4.2019
R.. N. Š., nemožno podľa žalovaného označiť za hodnoverné, a už vôbec nie za presvedčivé a
preskúmateľné, ako uzavrel súd prvej inštancie. Znalec pri posudzovaní okolností škodovej udalosti
nezohľadnil podstatnú skutočnosť, a to, že W. O. dával pred škodovou udalosťou znamenie o zmene
smeru jazdy. Uvedené vyplýva priamo z dotazníka k oznámeniu škody na motocykli zo dňa 28.10.2014.
Znalcom realizovaná analýza nehodového deja preto nereflektuje všetky relevantné skutkové okolnosti.

Navyše, samotný znalec uvádza, že odborné vyjadrenie vypracoval bez presnej analýzy nehodového
deja (str. 13 odborného vyjadrenia). Poukázal na konštatovanie súdu prvej inštancie: „Znalec pri svojich
zisteniach vychádzal tak z predloženej dokumentácie i z vyjadrení aktérov nehody. Ako už bolo uvedené
mal pri vypracovaní posudku i vedomosť o tom, že v bližšie nezistený čas mal vodič J. G. vyhodenú
smerovku, táto informácia však vzhľadom na popis nehodového deja samotným vodičom vozidla J. G.
neviedla znalca k zisteniam majúcim potvrdiť tvrdenia žalobcu o tom, že ich klient nehodu nezavinil.“ S
poukazom na to, že znalec nebol v konaní vypočutý o skutočnostiach uvádzaných v odbornom vyjadrení,
resp. súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného uložiť znalcovi povinnosť vypracovať doplnok
k odbornému vyjadreniu (§ 208 ods. 3 CSP), ide podľa neho o ničím nepodloženú domnienku súdu.
Poukázal tiež na ust. § 14 ods. 2 a § 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na to, že žalobca musí nárok
na náhradu škody náležite preukázať, a to tak vo vzťahu k potenciálnemu škodcovi, ako aj vo vzťahu
k poisťovateľovi. Ak zavinenie zo strany poisteného (škodcu) nie je jednoznačne preukázané, žalobca
nemôže byť v konaní procesne úspešný, a to ani v pomernej časti.
K úrokom z omeškania poukázal na ust. § 11 ods. 6 písm. a), ods. 7 a ods. 8 zákona o povinnom
zmluvnom poistení s konštatovaním, že poisťovateľ je povinný skončiť likvidáciu poistnej udalosti v
lehote podľa § 11 ods. 6 písm. a) ZoPZP iba v prípade, ak bol nárok na náhradu škody preukázaný.
V prejednávanej veci však žalovaný listom zo dňa 30.7.2014 informoval žalobcu, že z dôvodov
na strane poisteného nebolo možné pristúpiť k ukončeniu likvidácie (poistený napriek opakovaným
výzvam nepredložil požadovanú dokumentáciu potrebnú na získanie podrobných informácií ohľadom
nehodového deja). Žalovaný následne listom zo dňa 29.1.2015 notifikoval žalobcu, že dňa 12.1.2015
obdržal od poisteného vyplnený dotazník a opätovne pristúpil k prešetreniu škodovej udalosti. Súčasne
žalobcu informoval, že po ukončení šetrenia a na základe vyhodnotenia všetkých doložených dokladov
zotrváva na stanovisku, že nie je možné určiť zodpovednosť poisteného za zavinenie škodovej udalosti.
Absencia preukázaného nároku na náhradu škody preto v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP vylučuje nárok na
uplatnenie úrokov z omeškania. Eventuálny nárok na úroky z omeškania by mohol žalobcovi vzniknúť
až vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody v zmysle § 11 ods. 7 ZoPZP. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
23.11.2017 č.k. 1Cob/244/2016-137 a rozsudok zo dňa 16.2.2015 č.k. 6Co/838/2014 .
Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je
podľa neho nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov, k čomu dochádza, ak súd
vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani inak
nevyšli počas konania najavo, resp. opomenie rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli najavo počas konania, alebo ak sa v hodnotení dôkazov (z hľadiska závažnosti,
zákonnosti, vierohodnosti) objaví logický rozpor. Namietal, že súd prvej inštancie opomenul skutočnosti
preukázané vykonanými dôkazmi a neprihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, najmä na to, že
poistený mal pred škodovou udalosťou zapnuté stretávacie svetlá a dával znamenie o zmene smeru
jazdy, t.j. mal pred odbočovaním zapnutú smerovku (dotazník k oznámeniu škody na motocykli zo dňa
28.10.2014); svedkyňa Y. B.Ň. na pojednávaní dňa 8.3.2019 potvrdila, že poistený dal pri odbočovacom
manévri smerovku. Svoju odpoveď v nadväznosti na ďalšiu otázku advokáta žalovaného, či sa tak
stalo v dostatočnom predstihu, upresnila takto: „on vlastne stál, dal smerovku, potom sa pohol a chcel
vlastne zaparkovať“ (6:24 min. a nasl. zvukového záznamu z tohto pojednávania). Uviedol, že advokát
žalovaného následne položil svedkyni doplňujúcu otázku, že teda určite nešlo o nejaké, prudké, náhle
odbočenie z jeho strany, na čo svedkyňa reagovala tak, že nie. Výpoveď svedkyne v časti okolností
vyhodenia smerovky nepovažoval súd prvej inštancie za dôveryhodnú a presvedčivú, a to vzhľadom
na údajne navádzací charakter otázky položenej advokátom žalovaného pri jej výsluchu. Avšak na
pojednávaní neupovedomil advokáta žalovaného, že by malo ísť o neprípustnú otázku (a nechal
svedkyňu odpovedať) a nerozhodol ani o neprípustnosti tejto otázky. To, že doplňujúca otázka by mala
svedkyňu naviesť na určitú odpoveď, sa žalovaný dozvedel dodatočne z rozsudku. Navyše, svedkyňa
odpovedala sama, bez akéhokoľvek „navádzania“, že vodič stál, dal smerovku, potom sa pohol, čo v
sebe priamo implikuje záver, že poistený dal znamenie o zmene smeru jazdy včas, a teda nezmenil smer
jazdy náhle a neočakávane. Za daných okolností súd prvej inštancie nemal dôvod vyhodnotiť výpoveď
svedkyne, nepochybne významnú pre rozhodnutie vo veci samej, ako nedôveryhodnú a nepresvedčivú.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že výsledok hodnotenia dôkazov zjavne nezodpovedá
kritériám obsiahnutým v ustanovení § 191 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd pre pochybenie pri hodnotení
vykonaných dôkazov (či už izolovane alebo vo vzájomnej súvislosti) a súčasné opomenutie skutočností

významných pre rozhodnutie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že škodovú udalosť zavinil
poistený W. O..
Vytýkal tiež súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). Vzhľadom na vyššie prezentované nedostatky odborného
vyjadrenia žalovaný navrhol, aby konajúci súd uložil znalcovi R.. N. Š.G. povinnosť vypracovať k nemu
doplnok v zmysle § 208 ods. 3 CSP. Znalec mal určiť príčinu vzniku nehodového deja, a to po zohľadnení
všetkých okolností škodovej udalosti (tzn. aj skutočnosti, že W. O. dával pred škodovou udalosťou
znamenie o zmene smeru jazdy). Prvoinštančný súd však návrhu žalovaného nevyhovel. Mal za to,
že súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a
neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ,
S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový
poriadok. Komentár. C. H. Beck, Praha 2016, s. 1240). Napadnutý rozsudok preto podľa žalovaného
nespĺňa atribúty zákonnosti a správnosti. Rozhodnutiu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu
zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, a teda dokazovanie zodpovedajúce garanciám
obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie (I. ÚS 52/03; uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.6.2012 sp. zn. 5Cdo 44/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29.2.2012 sp. zn. 5Obdo 8/2012). Napadnutý rozsudok podľa žalovaného trpí pre pochybenie v
procesnom postupe súdu pri výsluchu svedkyne (vo vzťahu k „navádzacej“ otázke) súčasne inou vadou,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu
žalovaného považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a spravodlivý a
dôvody, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní za neopodstatnené. Žalovaný namiesto plnenia svojich
povinností vyplývajúcich zo zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, v ktorom je stanovená
lehota na prešetrovanie škodovej udalosti (3 mesiace), ako aj lehota na poskytnutie poistného plnenia
(15 dní po skončení prešetrovania), nie je schopný uzavrieť škodovú udalosť zo dňa 7.9.2013, ktorá
podľa citovaného zákona mala byť vyriešená do konca roka 2013. Prvýkrát sa žalovaný vyjadril ku
škodovej udalosti až 11 mesiacov po jej vzniku (listom zo dňa 30.7.2014). Nečinnosť žalovaného
bola predmetom šetrenia Národnej banky Slovenska, ktorá listom zo dňa 27.4.2015, adresovanom
žalobcovi, konštatovala, že žalovaný bol v období medzi 25.10.2013 a 9.12.2013 povinný poskytnúť
žalobcovi písomné vysvetlenie, pre ktoré neposkytol poistné plnenie. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil
a preto celá vec bola postúpená príslušnému útvaru dohľadu Národnej banky Slovenska. Z celého
sporu je zrejmé, že žalovaný sa účelovo vyhýba poskytnutiu poistného plnenia a porušuje povinnosti
vyplývajúce zo ZoPZP. Ani jeden z dôvodov, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní, nie je podľa žalobcu
spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu a dôkazy vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný
stále mení svoju argumentáciu. Napriek tomu, že z vykonaných dôkazov a výpovedí svedkov bolo
jednoznačne preukázané, že škodovú udalosť zavinil poistený p. W. O. (vodič J. G.), ktorý svoju vinu
priznal, žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Odborné vyjadrenie vyhotovené nezávislým
znalcom, ktorého ustanovil na návrh žalovaného súd, potvrdilo skutočnosti tvrdené žalobcom a priebeh
škodovej udalosti tak, ako ju opísali účastníci a svedok. Keďže výsledok znaleckého dokazovania
nedopadol podľa očakávania žalovaného, žalovaný následne spochybnil odborné vyjadrenie, ktoré sám
navrhol. Znalcom realizovaná analýza nehodového deja reflektuje všetky relevantné skutkové okolnosti,
nakoľko znalec mal pri vypracovaní priebehu škodovej udalosti k dispozícii všetky doklady, ktoré sa
týkali predmetného nehodového deja, vrátane záznamu o nehode, vyjadrenie aktérov nehody, ako aj
kompletnú fotodokumentáciu.
Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného a mal za to, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkový
stav a z vykonaných dôkazov nemohol prísť k inému záveru. Na správne zistený skutkový stav aplikoval
správnu právnu normu. Za neopodstatnenú považoval námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal,
že škodovú udalosť zo dňa 7.9.2013 zavinil poistený. Z dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie,
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že poistnú udalosť zavinil poistený. Okrem Správy
o nehode, v ktorej sám vodič poisteného motorového vozidla uvádza, že zavinil škodovú udalosť, boli
v konaní pred súdom prvej inštancie predložené aj nasledovné dôkazy: Protokol o šetrení a priebehu
nehody a rozsahu poškodenia zo dňa 6.10.2014, ktorý predložil žalovaný, a ktorý vypracoval likvidátor
Wüstenrot poisťovňa, a.s., v ktorom sa výslovne uvádza, že „z technického hľadiska je prijateľný
priebeh poistnej udalosti podľa popisovaného nehodového deja“, Odborné vyjadrenie č. 15/2019 zo

dňa 10.4.2019 z ktorého vyplýva, že príčinou vzniku nehodového deja bola nesprávna technika jazdy
vodiča vozidla J. G. (poisteného). Súčasťou odborného vyjadrenia je aj kompletná fotodokumentácia
poškodených vozidiel. Z výpovede a vyjadrení svedkov vyplýva priebeh škodovej udalosti, ako aj
skutočnosť, že vodič osobného motorového vozidla (poistený) si pri odbočovaní vľavo v spätnom zrkadle
nevšimol, že je predbiehaný motocyklom poškodeného (žalobcu).
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, zodpovednosť za vzniknutú
škodu bola riadne preukázaná a v žiadnom prípade nie je výsledkom „subjektívneho pocitu účastníkov
škodovej udalosti“, tak ako to bez akýchkoľvek dôkazov tvrdí žalovaný. Žalovaný nielenže v súdnom
konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil v jeho prospech, ale ani len neuviedol akého porušenia
Zákona o cestnej premávke sa mal žalobca dopustiť. Žalovaný v liste s názvom „Oznámenie stanoviska
ku škodovej udalosti č. XXXX.XXXX/XX zo dňa 30.7.2014“ uviedol: „Z popisovaného nehodového
deja je zrejmé, že z Vašej strany (zo strany žalobcu) nebola dodržaná bezpečnostná vzdialenosť
medzi Vašim motocyklom a motorovým vozidlom nášho poisteného.“ K tomuto žalobca uviedol, že z
dokazovania priebehu škodovej udalosti, ktoré prebehlo pred súdom prvej inštancie bolo preukázané,
že žalobca nikdy nešiel priamo za vozidlom poisteného, a preto sa nemohol dopustiť nedodržania
vzdialenosti. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neprešetril riadne poistnú udalosť alebo si vymyslel
dôvod nedodržania vzdialenosti s cieľom nevyplatiť žalobcovi poistné plnenie. Mal za nesporné, že nad
akúkoľvek pochybnosť preukázal všetky náležitosti vzniku nároku na náhradu škody, t.j. vznik škody,
zavinenie poisteného, ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a zavinením. Žalovaný je preto
na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uzavretej medzi žalovaným a poisteným, povinný plnič za poisteného. Nemohlo
preto zo strany súdu prvej inštancie dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko všetky
dôkazy vykonané v súdnom konaní, vrátane dôkazov navrhnutých žalovaným, boli jednoznačne v
prospech žalobcu a súd aplikoval správnu právnu normu. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností
žalobca uviedol, že zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o cestnej premávke“) rozlišuje medzi dopravnou nehodou (§ 64 ods. 1 a ods. 2) a škodovou
udalosťou (§ 64 ods. 3, § 66 ods. 5 a 6).
Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke je dopravnou nehodou udalosť v cestnej
premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní
osoba, poškodí sa cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, uniknú nebezpečné veci alebo na
niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku, vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca sumu 3.990 Eur. Za dopravnú nehodu sa podľa ust. § 64 ods.
2 Zákona o cestnej premávke považuje aj škodová udalosť v prípade, ak je vodič zúčastneného
vozidla pod vplyvom alkoholu alebo sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. V danom
prípade výška škody neprevýšila sumu 3.990 Eur a účastníci škodovej udalosti sa dohodli, ktorý
účastník škodovú udalosť zavinil. Podľa Zákona o cestnej premávke je tento prípad kvalifikovaný ako
škodová udalosť. Základným rozdielom medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou je to, že u
škodovej udalosti nie je povinnosťou účastníkov ohlásiť udalosť policajtovi, tak ako je to v prípade
dopravnej nehody. Zákonné povinnosti pri škodovej udalosti, ktoré vyplývajú pre jej účastníkov z ust.
§ 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke, sú: bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť
inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla a vyplniť a podpísať tlačivo
zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody (správu o nehode). Všetky vyššie uvedené
zákonné povinnosti si účastníci škodovej udalosti splnili, identifikovali, ktorý účastník zavinil škodovú
udalosť, vyplnili správu o nehode a tiež riadne a včas nahlásili škodovú udalosť poisťovni (žalovanému).
Tvrdenie žalovaného, že na základe dohody účastníkov škodovej udalosti nemožno ustáliť skutočného
vinníka škodovej udalosti, nemá žiaden právny základ a je v rozpore so Zákonom o cestnej premávke.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa ust. § 366 Civilného
sporového poriadku prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť iba vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok,
týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Bol toho názoru, že žalovaný nemôže
v odvolacom konaní namietať oprávnenosť úrokov z omeškania ani ich výšku, nakoľko tieto neboli
nenamietané ani po vydaní platobného rozkazu, ani v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnenosť
úrokov z omeškania ani ich výška neboli žalovaným nikdy namietané a preto nemohli byť sporné. Bez
ohľadu na horeuvedené, nárok žalobcu na úroky z omeškania vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 8 ZoZPZ.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ak poisťovateľ (žalovaný) nesplní povinnosť podľa odseku
6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. V danom prípade

žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 ZoZPZ nesplnil. Vo veci úrokov z omeškania
ZoPZP odkazuje na Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov, konkrétne na ustanovenie §
517 ods. 2. Uviedol, že pokiaľ sa žalovaný vo veci úrokov odvoláva na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave 6Co/838/2014 zo dňa 16.02.2015, tento v danom prípade nie je možné aplikovať, nakoľko
sa jedná o rozdielny skutkový aj právny stav. Z obsahu tohto rozsudku vyplýva, že poisťovňa si v tomto
konkrétnom prípade splnila svoju zákonnú povinnosť a poskytla poškodenému v lehote troch mesiacov
odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla
poskytnúť poistné plnenie. Vyššie uvedený stav je diametrálne odlišný od toho, ktorý je predmetom
sporu. Pri likvidácii poistnej udalosti žalobcu, žalovaný nepostupoval v súlade so ZoPZP, nesplnil si svoju
zákonnú povinnosť likvidovať poistnú udalosť v lehote troch mesiacov a ani neinformoval žalobcu o
dôvodoch, pre ktoré nemôže poistnú udalosť likvidovať v zákonnej lehote. Uviedol, že pri výklade, ktorý
uvádza žalovaný, by poisťovňa nebola povinná platiť úroky z omeškania napriek tomu, že nelikviduje
poistnú udalosť v zákonnej lehote a nebola by za to žiadnym spôsobom sankcionovaná.
K ďalšej odvolacej námietke žalovaného žalobca uviedol, že súd prvej inštancie riadne vykonal všetky
dôkazy navrhnuté žalobcom a žalovaným a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, ktoré boli potvrdené výpoveďou účastníkov škodovej udalosti, listinnými dôkazmi,
fotodokumentáciou, výpoveďou svedkyne a v neposlednom rade znalcom z odboru dopravy. V tomto
bode odvolania žalovaný podľa žalobcu neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla byť relevantná
a žiaden dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom mohol spochybniť zistený skutkový stav. Žalovaný
vytrháva z kontextu časť výpovede spolujazdkyne poisteného k otázke o zapnutej smerovke (po
šiestich rokoch) pričom opomenul poukázať na vyjadrenie samotného vodiča (poisteného), ktorý
uviedol, že náhle odbočil z pravého jazdného pruhu doľava mimo cestu, čím ohrozil vodiča motocykla
Honda (žalobcu). Samotný vodič tiež uviedol, že si nepamätal, kedy smerovku zapol, ale ani len
to, či ju vôbec zapol. Táto otázka je vzhľadom na komplexnosť dôkazov irelevantná. Navyše pri
výsluchu svedkyne právna zástupkyňa žalovaného položila svedkyni navádzaciu otázku. Súd takúto
navádzaciu otázky správne označil za neprípustnú v súlade s ustanovením § 202 ods. 2 CSP. Právni
zástupcovia žalovaného nie sú odborníkmi v oblasti dopravy a z toho dôvodu nemôžu posúdiť, čo bolo
príčinou nehody a predkladať vlastné špekulatívne teórie o príčine škodovej udalosti. Škodová udalosť
bola preskúmaná znalcom v oblasti dopravy, ktorý po preskúmaní všetkých relevantných dokladov,
poškodenia vozidiel ako aj výsluchu účastníkov určil ako príčinu nehody nesprávnu techniku jazdy vodiča
osobného motorového vozidla.
K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, žalobca namietal, že rovnako ako predchádzajúce dôvody, ani tento dôvod
odvolania nie je opodstatnený a svedčí o snahe žalobcu vyhnúť sa poistnému plneniu za každú cenu.
S poukazom na ust. § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktorý z navrhovaných dôkazov
vykoná, žalobca konštatoval, že znalecké dokazovanie bolo vykonané na návrh žalovaného, ktorý
mal možnosť znalcovi položiť otázky a takéto otázky znalcovi aj položil. Znalec mal pri vypracovaní
odborného vyjadrenia k dispozícii všetky doklady, ktoré sa týkajú predmetného nehodového deja,
príslušnú fotodokumentáciu, vrátane dotazníka k oznámeniu škôd na motocykli, výpovedí účastníkov
škodovej udalosti a svedkyne. Skutočnosť, že výsledok znaleckého dokazovania nie je v prospech
žalovaného, nezakladá dôvod na odvolanie. Súd prvej inštancie podľa žalobcu spoľahlivo zistil skutkový
stav a v konaní zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalovaný neustále mení dôvod, pre ktorý odmieta vyplatiť
poistné plnenie žalobcovi. Žiadnu relevantnú vadu konania žalovaný neuviedol, a pokiaľ opakuje, že súd
prvej inštancie nepripustil navádzaciu otázku pri výsluchu svedkyne, žalobca zopakoval, že podľa ust.
§ 202 ods. 2 CSP sa svedkovi nesmú klásť otázky, ktoré navádzajú na odpoveď. Právna zástupkyňa
žalovanej sa pri výsluchu svedkyne snažila naviesť svedkyňu, aby odpovedala tak, že nešlo o prudké,
náhle odbočenie, pretože do otázky zakomponovala zároveň odpoveď, ktorú by chcela počuť. Súd preto
túto otázku v súlade s citovaným ustanovením CSP správne označil za otázku neprípustnú. Navyše
táto otázka nie je vôbec relevantná v danom spore a nemôže mať vplyv na posúdenie oprávnenosti
právneho nároku žalobcu na poistné plnenie, nakoľko tento nárok bol preukázaný nevyvrátiteľnými
dôkazmi. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania.

12. Žalovaný v odvolacej replike podanej prostredníctvom jeho právneho zástupcu v celom rozsahu
zotrval na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie považoval za
nesprávne a naďalej sa domáhal, aby ho odvolací súd v časti prvého výroku, ktorým súd žalobe
čiastočne vyhovel a v časti tretieho (závislého) výroku o nároku na náhradu trov konania v zmysle §
388 CSP zmenil a žalobu aj vo zvyšku zamietol a priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. b)
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov tvrdil, že ak ide v prejednávanej veci o škodovú
udalosť, osobu vinníka a vzniknutú škodu možno spoľahlivo zistiť iba z oznámení účastníkov udalosti.
Ak pri škodovej udalosti nedochádza k šetreniu príslušným útvarom policajného zboru, na určenie osoby
škodcu a priebeh škodovej udalosti, nepostačuje vyhlásenie účastníkov škodovej udalosti. Takýto záver
by bol v zjavnom rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP. Poisťovňa (žalovaný) je v zmysle
citovaných ustanovení povinná nahradiť za poisteného uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody výlučne za predpokladu, že za vzniknutú škodu preukázateľne zodpovedá poistený. Dôkazné
bremeno zaťažuje v tomto smere žalobcu. Opakovane preto zdôraznil, že zodpovednosť za vzniknutú
škodu nemožno konštatovať na základe subjektívneho pocitu účastníka škodovej udalosti. Pri škodovej
udalosti sa totiž účastníci na zavinení dohodnú, pričom priebeh škodovej udalosti polícia neskúma
a nevyšetruje. Ak je teda záver o zavinení vodiča motorového vozidla J. G. iba výsledkom dohody
žalobcu a tohto vodiča, nejde o spoľahlivý dôkazný prostriedok, preukazujúci skutočný právny základ
pre priznanie nároku žalobcu.
Bol toho názoru, že skutkový stav veci nemohol byť náležite zistený, keďže zodpovednosť na strane
poisteného u žalovaného nepreukazujú ani ďalšie dôkazné prostriedky. Odborné vyjadrenie č. 15/2019,
vyhotovené dňa 10.4.2019 R.. N. Š., nemožno podľa neho označiť za hodnoverné, a už vôbec nie
za presvedčivé a preskúmateľné, ako uzavrel súd prvej inštancie. Znalec pri posudzovaní okolností
škodovej udalosti nezohľadnil podstatnú skutočnosť, a to, že W. O. dával pred škodovou udalosťou
znamenie o zmene smeru jazdy. Uvedené vyplýva priamo z dotazníka k oznámeniu škody na motocykli
zo dňa 28.10.2014. Znalcom realizovaná analýza nehodového deja preto nereflektuje všetky relevantné
skutkové okolnosti. Navyše, samotný znalec uvádza, že odborné vyjadrenie vypracoval bez presnej
analýzy nehodového deja (str. 13 odborného vyjadrenia); súd prvej inštancie opomenul skutočnosti
preukázané vykonanými dôkazmi a neprihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Konajúci súd
nezohľadnil, že poistený mal pred škodovou udalosťou zapnuté stretávacie svetlá a dával znamenie
o zmene smeru jazdy, t.j. mal pred odbočovaním zapnutú smerovku (dotazník k oznámeniu škody
na motocykli zo dňa 28.10.2014). Zároveň sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal
so skutočnosťou, že svedkyňa Y. B. na pojednávaní dňa 8.3.2019 potvrdila, že poistený dal pri
odbočovacom manévri smerovku. Svoju odpoveď v nadväznosti na ďalšiu otázku advokáta žalovaného,
či sa tak stalo v dostatočnom predstihu, upresnila takto: „on vlastne stál, dal smerovku, potom sa pohol
a chcel vlastne zaparkovať“ (6:24 min. a nasl. zvukového záznamu z tohto pojednávania). Pre úplnosť
uvádzame, že advokát žalovaného následne položil svedkyni doplňujúcu otázku, že teda určite nešlo
o nejaké, prudké, náhle odbočenie z jeho strany, na čo svedkyňa reagovala tak, že nie. Nemožno
pritom súhlasiť, že otázky advokáta žalovaného boli navádzajúce. Svedkyňa odpovedala sama, bez
akéhokoľvek „navádzania“, že vodič stál, dal smerovku, potom sa pohol, čo v sebe priamo implikuje
záver, že poistený dal znamenie o zmene smeru jazdy včas, a teda nezmenil smer jazdy náhle a
neočakávane. Navyše, súd na pojednávaní neupovedomil advokáta žalovaného o tom, že by malo ísť o
neprípustnú otázku (a nechal svedkyňu odpovedať) a nerozhodol ani o neprípustnosti tejto otázky. Mal
za to, že výsledok hodnotenia dôkazov zjavne nezodpovedá kritériám obsiahnutým v ust. § 191 ods.
1 CSP. Prvoinštančný súd pre pochybenie pri hodnotení vykonaných dôkazov (či už izolovane alebo
vo vzájomnej súvislosti) a súčasné opomenutie skutočností významných pre rozhodnutie dospel podľa
žalovaného k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že škodovú udalosť zavinil poistený W. O.. Tvrdenie
žalobcu, že všetky dôkazné prostriedky vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne
preukázali dôvodnosť uplatneného nároku, považoval za v rozpore s vykonaným dokazovaním. Za
zavádzajúce označil tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol v rámci dokazovania pasívny. Vzhľadom na vyššie
prezentované nedostatky odborného vyjadrenia žalovaný totiž navrhol, aby konajúci súd uložil znalcovi
R.. N. Š. povinnosť vypracovať k odbornému vyjadreniu doplnok v zmysle § 208 ods. 3 CSP. Znalec mal
určiť príčinu vzniku nehodového deja, a to po zohľadnení všetkých okolností škodovej udalosti (tzn. aj
skutočnosti, že W. O. dával pred škodovou udalosťou znamenie o zmene smeru jazdy). Prvoinštančný
súd návrhu žalovaného nevyhovel, v dôsledku čoho zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 365
ods. 1 písm. e) CSP. Uvedenú skutočnosť žalovaný namietal už v odvolaní. Žalobca preto zrejme
nereflektoval na túto skutočnosť, keď kreoval záver o „pasívnom postoji žalovaného“.

13. Žalobca vo svojej duplike podanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolacej replike
žalovaného uviedol, že žalovaný iba opakuje už uvádzané skutočnosti, ku ktorým sa žalobca podrobne
vyjadril vo svojom podaní zo dňa 30.9.2019. Žalovaný sa snaží navodiť dojem, že žalobca preukázal
zavinenie iba oznámením účastníkov o škodovej udalosti. Toto vyjadrenie žalovaného označil za

zavádzajúce. Okrem Správy o nehode, v ktorej sám vodič poisteného motorového vozidla uvádza, že
zavinil škodovú udalosť, boli v konaní pred súdom prvej inštancie predložené a vykonané aj ďalšie
dôkazy, a to: Protokol o šetrení a priebehu nehody a rozsahu poškodenia zo dňa 6.10.2014, ktorý
predložil sám žalovaný a vypracoval likvidátor Wüstenrot poisťovňa, a.s., v ktorom sa výslovne uvádza,
že „z technického hľadiska je prijateľný priebeh poistnej udalosti podľa popisovaného nehodového deja“.
Odborné vyjadrenie č. 15/2019 zo dňa 10.4.2019 z ktorého vyplýva, že príčinou vzniku nehodového deja
bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla J. G. (poisteného). Súčasťou odborného vyjadrenia je aj
kompletná fotodokumentácia poškodených vozidiel, výpovede a vyjadrenie svedkov, z ktorých vyplýva
priebeh škodovej udalosti, ako aj skutočnosť, že vodič osobného motorového vozidla (poistený) si pri
odbočovaní vľavo v spätnom zrkadle nevšimol, že je predbiehaný motocyklom poškodeného (žalobcu).
Mal za to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, zodpovednosť za vzniknutú
škodu bola riadne preukázaná a v žiadnom prípade nie je výsledkom „subjektívneho pocitu účastníkov
škodovej udalosti“ tak, ako to bez akýchkoľvek dôkazov tvrdí žalovaný. Obrana žalovaného je založená
iba na jeho tvrdení, pričom pred súdom prvej inštancie nepredložil jediný dôkaz, ktorý by svedčil v
jeho prospech. Uviedol, že žalovaný sa najskôr snažil vyhnúť vyplateniu poistného plnenia tým, že v
liste adresovanom žalobcovi s názvom „Oznámenie stanoviska ku škodovej udalosti č. XXXX.XXXX/
XX zo dňa 30.07.2014 uviedol: „Z popisovaného nehodového deja je zrejmé, že z Vašej strany (zo
strany žalobcu) nebola dodržaná bezpečnostná vzdialenosť medzi Vašim motocyklom a motorovým
vozidlom nášho poisteného.“ Z dokazovania priebehu škodovej udalosti, ktoré prebehlo pred súdom
prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca nikdy nešiel priamo za vozidlom poisteného, a preto sa
nemohol dopustiť nedodržania vzdialenosti. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný buď riadne neprešetril
škodovú udalosť alebo konal úmyselne, s cieľom nevyplatiť žalobcovi poistné plnenie. Keďže žalovaný
zistil, že dôvod pre ktorý odmietol vyplatiť poistné plnenie nezodpovedá priebehu poistnej udalosti,
rozhodol sa v súdnom konaní dodatočne zmeniť dôvod, pre ktorý odmietol vyplatiť poistné plnenie.
Žalobca má za to, že takýto postup žalovaného nemôže požívať právnu ochranu, keďže takéto konanie
je nielen v rozpore so zákonnou povinnosťou žalovaného prešetriť poistnú udalosť, ale aj v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaný ako dôvod na odmietnutie vyplatenia poistného plnenia prišiel s novým
tvrdením, že Záznam o nehode nie je spoľahlivým dôkazným prostriedkom, a to z dôvodu, že poistná
udalosť nebola šetrená políciou. Požiadavka na šetrenie škodovej udalosti políciou je v danom prípade
irelevantná a nemá právny základ, nakoľko podľa § 66 ods. 6 Zák. č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke v
znení neskorších predpisov, účastník škodovej udalosti nemá povinnosť prizvať políciu, pokiaľ škodová
udalosť nepresiahne sumu vo výške 3.990 Eur (1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona), čo
sa v danom prípade nestalo. Žalobca splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo Zákona o cestnej premávke
pri škodovej udalosti, podľa ktorého je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo,
preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla,
vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody, zdržať sa požitia
alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo
plynulosť cestnej premávky. Sám žalovaný navrhol ako dôkaz vykonať znalecké dokazovanie súdom
ustanoveným znalcom. Súd prvej inštancie určil znalca, ktorý vypracoval odborný posudok, v ktorom
ako príčinu nehody určil nesprávnu techniku jazdy vodiča osobného motorového vozidla. Keďže všetky
dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie, vrátane záverov odborného posudku znalca, boli v
neprospech žalovaného, žalovaný opätovne zmenil svoju argumentáciu tak, že znalec údajne nevzal do
úvahy znamenie o zmene smeru jazdy vodiča osobného motorového vozidla. Poukázal na skutočnosť,
že túto „argumentáciu“ vzniesol po šiestich rokoch od škodovej udalosti, bez toho, aby svoje tvrdenie
podložil akýmkoľvek dôkazom. Nové tvrdenie žalovaného podľa žalobcu neobstojí, nakoľko znalec
mal pri analýze škodovej udalosti k dispozícii všetku dokumentáciu, vrátane záznamu o škodovej
udalosti, informácií o mieste nehody ako aj výpovede svedkov. Je preto zrejmé, že žalovaný neustále
mení svoju argumentáciu tak, ako mu to v konaní práve vyhovuje, za účelom vyhnutia sa vyplateniu
poistného plnenia žalobcovi. Bol toho názoru, že nad akúkoľvek pochybnosť preukázal všetky náležitosti
vzniku nároku na náhradu škody, t.j. vznik škody, zavinenie poisteného, ako aj príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a zavinením. Žalovaný je preto na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretej medzi žalovaným a
poisteným, povinný plniť za poisteného. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení vytrháva z kontextu časť
výpovede spolujazdkyne poisteného k otázke o zapnutej smerovke, pričom opomenul poukázať na
vyjadrenie samotného vodiča (poisteného), ktorý uviedol, že náhle odbočil z pravého jazdného pruhu
doľava mimo cestu, čím ohrozil vodiča motocykla Honda (žalobcu). Samotný vodič tiež uviedol, že si
nepamätal, kedy smerovku zapol, ale ani len to, či ju vôbec zapol. Právna zástupkyňa žalovanej sa pri
výsluchu svedkyne po šiestich rokoch od škodovej udalosti snažila naviesť svedkyňu, aby odpovedala

tak, že nešlo o prudké, náhle odbočenie, pretože do svojej otázky zakomponovala zároveň odpoveď,
ktorú by chcela počuť. Súd preto túto otázku v súlade s ustanovením § 202 ods. 2 CSP správne označil
za otázku neprípustnú. Bez ohľadu na horeuvedené, právni zástupcovia žalovaného nie sú odborníkmi
v oblasti dopravy a z toho dôvodu nemôžu posúdiť, čo bolo príčinou nehody a predkladať vlastné
špekulatívne teórie o príčine škodovej udalosti. Škodová udalosť bola posúdená znalcom v oblasti
dopravy, ktorý po preskúmaní všetkých relevantných dokladov, poškodenia vozidiel ako aj výsluchu
účastníkov určil ako príčinu nehody nesprávnu techniku jazdy vodiča osobného motorového vozidla.
Žalovaný sa v odvolacej replike na základe svojich vlastných špekulácií domáha revízie odborného
vyjadrenia, a to napriek tomu, že súd prvej inštancie mu umožnil, aby v prípade, ak so závermi odborného
posudku nesúhlasí, môže predložiť súkromný znalecký posudok v zmysle ustanovenia § 209 CSP,
čo žalovaný nevyužil. Mal za to, že revízia odborného vyjadrenia iba k tvrdeniam žalovaného vo veci
smerovky poisteného, ku ktorej mal znalec k dispozícii nielen písomné podklady, ale aj podrobné
výpovede svedkov a vzhľadom na komplexnosť vykonaného dokazovania, je v zmysle ustanovenia §
208 ods. 3 CSP neúčelné a nehospodárne.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať (§
385 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny
záver a svoje rozhodnutie vo veci samej aj náležite po skutkovej aj právnej stránke v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa aj odvolací súd stotožnil a obmedzil sa tak
na skonštatovanie správnosti a doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia a vysporiadanie sa s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 2 a 3 CSP).

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla písm. e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o
poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na
náhradu škody podľa tohto zákona,
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

18. Poistený má tak v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení právo na
to, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody.
Z tohto ustanovenia je zrejmé, že nároky na náhradu škody platí poisťovateľ priamo poškodenému.
Uvedenému právu poisteného zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť mu preukázané nároky
na náhradu škody. Taktiež v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení
má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľovi. Aj tomuto právu
zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému.
Uvedená právna povinnosť poisťovateľa je základnou a najpodstatnejšou jeho právnou povinnosťou.

19. Predmetom prejednávanej veci bol žalobcom, ako poškodeným z dopravnej nehody zo dňa 7.9.2013,
uplatnený nárok na náhradu škody 1 800,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 1 800,61 Eur od 18.08.2014 do zaplatenia voči žalovanému, ako poistiteľovi poisteného,
ktorého zavinením malo pri dopravnej nehode dôjsť k poškodeniu jeho motocykla motorovým vozidlom
škodcu poisteného u žalovaného v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

20. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdom prvej inštancie vyvodeným z ním dostatočne
vykonaného dokazovania, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako ju žalobca popísal, a to listinnými
dôkazmi, predloženými alebo navrhnutými stranami, výsluchom svedkov N. O. a Y. B.Ň. a Odborným
vyjadrením č.15/2018 vypracovaným znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej
doprave R.. N. Š., z ktorého dokazovania vyplynulo, že dopravnú nehodu dňa 7.9.2013 v
dôsledku, ktorej došlo k poškodeniu motocykla žalobcu, zapríčinil vodič motorového vozidla, ktoré
bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX uzavretou na
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý túto skutočnosť
ani nespochybňoval.
Odvolacia námietka žalovaného, že záver o zavinení vodiča motorového vozidla J. G. je iba výsledkom
dohody žalobcu a tohto vodiča a takáto dohoda však nemôže meniť priebeh škodovej udalosti alebo
ustáliť skutočného vinníka škodovej udalosti, založená na domnienke žalovaného, že v prejednávanej
veci nebolo jednoznačne preukázané, že škodovú udalosť zavinil poistený - W. O. (vodič J. G.), nie
je dôvodná. Nemožno sa stotožniť s jeho tvrdením, že Odborné vyjadrenie č. 15/2019, vyhotovené
dňa 10.4.2019 R.. N. Š., nemožno označiť za hodnoverné a za presvedčivé a preskúmateľné, ako
uzavrel súd prvej inštancie. Jeho námietka, že znalec pri posudzovaní okolností škodovej udalosti
nezohľadnil podstatnú skutočnosť, a to, že W. O. dával pred škodovou udalosťou znamenie o zmene
smeru jazdy, čo vyplýva priamo z Dotazníka k oznámeniu škody na motocykli zo dňa 28.10.2014,
nebola dôvodná. Navyše aj pri dávaní znamenia o zmene smeru jazdy je vodič povinný sa ubezpečiť,
či pri odbočovaní nevbehne do jazdnej dráhy iného vodiča. Sám W. O. - poistený uviedol, že chcel
odbočiť doľava, nepamätal si, či a kedy dal smerovku, nevšimol si, či okrem autobusu bolo na vozovke
aj iné vozidlo, pohyb autobusu na zastávke taktiež neregistroval, náraz motocykla nezaregistroval,
upozornila ho na naň spolujazdkyňa Y. B.. Po náraze dokončil zastavenie vozidla a zostal stáť.
Nebola dôvodná ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nemal dôvod vyhodnotiť výpoveď
svedkyne za nedôveryhodnú a nepresvedčivú v časti okolností vyhodenia smerovky vzhľadom na
ním uvedený navádzací charakter otázky, položenej jej právnym zástupcom žalovaného, a že išlo o
nepochybne významnú pre rozhodnutie vo veci samej, ako nedôveryhodnú a nepresvedčivú. Tiež bolo
nesprávne konštatovanie žalovaného, že žalobca zrejme nedodržal vzdialenosť, pretože žalobca nešiel
za poisteným, ale vo vedľajšom jazdnom pruhu a bolo na poistenom ako vodičovi odbočujúcom do tohto
ľavého pruhu sa presvedčiť, či je voľný a či môže odbočiť, a to aj pri vyhodení smerovky. Nedôvodná
bola tak odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že súd prvej inštancie opomenul
skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi a neprihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,
najmä na to, že poistený mal pred škodovou udalosťou zapnuté stretávacie svetlá a dával znamenie
o zmene smeru jazdy, t.j. mal pred odbočovaním zapnutú smerovku (dotazník k oznámeniu škody na
motocykli zo dňa 28.10.2014); svedkyňa Y. B. na pojednávaní dňa 8.3.2019 potvrdila, že poistený dal
pri odbočovacom manévri smerovku.

21. Súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav a správne sa vysporiadal aj so všetkými pre
danú vec rozhodujúcimi skutočnosťami. Dospel k správnemu záveru, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno ohľadne preukázania okolností, na základe ktorých si uplatnil voči žalovanému nárok na
náhradu škody, jej vznik, výšku škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou zavinenou
poisteným žalovaného a vzniknutou mu škodou. Žalovaný svoje tvrdenia o inom škodovom priebehu
nepreukázal. Žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla tak v dôsledku prevádzky, ktorého škoda
vznikla, zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená poškodenému - žalobcovi podľa § 15 ods.1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobcovi ním uplatnenú a preukázanú výšku škody súd prvej inštancie aj správne
v plnom rozsahu priznal.

22. Žalovaný namietal aj žalobcovi priznaný úrok z omeškania. K úrokom z omeškania poukázal na
ust. § 11 ods. 6 písm. a), ods. 7 a ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení s konštatovaním, že
poisťovateľ je povinný skončiť likvidáciu poistnej udalosti v lehote podľa § 11 ods. 6 písm. a) ZoPZP iba
v prípade, ak bol nárok na náhradu škody preukázaný. Uviedol, že listom zo dňa 30.7.2014 informoval
žalobcu, že z dôvodov na strane poisteného nebolo možné pristúpiť k ukončeniu likvidácie (poistený
napriek opakovaným výzvam nepredložil požadovanú dokumentáciu potrebnú na získanie podrobných
informácií ohľadom nehodového deja). Následne listom zo dňa 29.1.2015 notifikoval žalobcu, že dňa
12.1.2015 obdržal od poisteného vyplnený dotazník a opätovne pristúpil k prešetreniu škodovej udalosti.
Súčasne žalobcu informoval, že po ukončení šetrenia a na základe vyhodnotenia všetkých doložených
dokladov zotrváva na stanovisku, že nie je možné určiť zodpovednosť poisteného za zavinenie škodovej
udalosti. Absencia preukázaného nároku na náhradu škody preto v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP podľa
žalovaného vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Eventuálny nárok na úroky z omeškania
by mohol podľa neho žalobcovi vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods. 7 ZoPZP.

23. Podľa § 6 písm. a), b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

24. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

25. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.
z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona
č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie
nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho
poistnej udalosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017).
Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie
je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať
poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti
poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú to relatívne dve samostatné právne povinnosti. Splnením
povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení,
resp. o dôvodoch neplnenia, nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá
mu oprávnene patrí, a túto náhradu plniť riadne a včas.

26. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení upravuje nárok poškodeného na
úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6, teda
porušením povinností poisťovateľa súvisiacich s včasným a riadnym prešetrením poistnej udalosti. Toto
ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s
omeškaním pri jeho povinnosti plniť samotnú náhradu. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou
povinnosťou poisťovateľa plniť nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 (tu sa riešia len dôsledky
omeškania poisťovateľa v súvislosti s jeho povinnosťou začať a včas ukončiť šetrenie poistnej udalosti),
ale ani iným ustanovením zákona o povinnom zmluvnom poistení. Preto je nevyhnutné na dôsledky
omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody
aplikovať všeobecný právny predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
tohto ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri
plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú
náhradu škody poškodenému riadne a včas, dostáva sa s plnením tejto povinnosti do omeškania a
poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, či poisťovateľ riadne a včas splnil aj inú svoju
právnu povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení (začať včas
prešetrovanie poistnej udalosti a toto prešetrovanie aj včas ukončiť). Nárok na úrok z omeškania z
náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím na to,
aké právne povinnosti má poisťovateľ voči poškodenému a kedy sa s plnením týchto povinností dostane
do omeškania (Uznesenie ÚS SR II. ÚS 184/2019 z 3. júla 2019).
Vzhľadom na vyššie uvedené nebola dôvodná ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa priznania
nároku žalobcovi na úrok z omeškania v rozsahu priznanom súdom prvej inštancie.

27. Odvolací súd tak z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

29.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§
428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.