Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. jún 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202345
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120202345.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: SWIPO s.r.o., so sídlom

Matice slovenskej 1, 091 01 Stropkov, IČO: 36457043, proti žalovaným: 1/ D.. O. X., Z..XX.XX.XXXX,
B. Q. X/XX, XXX XX Ž., 2/. D.. O. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. Q. Č.. XXX, XXX XX L. Q., zastúpeného:
občianskym zástupcom JUDr. Tomášom Ferancom, nar. 05.03.1987, bytom Dolné Srnie 196, 91641
Dolné Srnie, 3/ V. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. X/X, XXX XX Š. Z. V., 4/ A. T., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. E..
F. XXXX/X, XXX XX Q. Z. V., 5/ G. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 6/ D.. G. P., Z..
XX.XX.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 7/ G. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 8/ J.
F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A., O. Č.. XXX, 9/ Š. M., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXXX/X, XXX XX X. - V., 10/ I.

F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXXX/XX, XXX XX X., 11/ Č. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXX/X, XXX XX X.,
12/ D.. F. M., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ž. XXXX/XX, XXX XX X.-V., 13/ O. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXX/
XX, A., 14/ O. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. XXXX, Q., Č., 15/ X. M., Z.. XX.XX.XXXX, B.F. Q. L. XX, XXX
XX Q. L., 16/ E. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XX, XXX XX Q., 17/ Ing. E. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXXX/
X, XXX XX A., o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovaným v 2. a 9. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1., 3. až 8. rade a 10. až 17. rade nárok na náhradu trov konania
stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.02.2020 sa voči žalovaným domáhal určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX T. XXX, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území Klenov.
2. Žalobu odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v roku 2000 na základe opatrenia

Krajského súdu v Košiciach 2K/32/99 zo dňa 28.01.2000, ktorým bol odsúhlasený predaj nehnuteľností
vedených na LV č. XXX - doškoľovacie stredisko a parc. č. XXX o výmere 8.265 m2, parc. č. XXX o
výmere 36.597 m2, parc. č. XXX o výmere 89 m2 a parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 566 m2.
3. Uvedené nehnuteľnosti boli odkúpené 3 subjektmi, a to žalobcom, spoločnosťou STEUL s.r.o. a F. B..
Následne došlo k prevodu uvedených nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu.
4. Neoddeliteľnou súčasťou doškoľovacieho strediska bola strelnica, ktorá s budovou slúžila od 80 rokov
minulého storočia ľudovým milíciám. Až v roku 2014 požiadali žalovaní o vydanie uvedených pozemkov

v rámci reštitučného konania.
5. Okresný úrad Prešov dospel k záveru, že boli naplnené predpoklady zákona o pôde na reštitúciu
pozemkov, pričom sa v podstate opieral iba o znalecký posudok Ing. K..X. Spoločnosť nadobudla uvedené nehnuteľnosti jednak z konkurzného konania vedeného voči
úpadcovi Kovohuty Krompachy a.s., ako jeden z účastníkov a jednak následným odkupom od subjektov,
ktoré nadobudli v časti tieto nehnuteľnosti v konkurze. Je potrebné uviesť, že pozemky boli v zmysle

zákona o konkurze a vyrovnaní v tom čase zahrnuté do konkurznej podstaty.
7. Ďalej uviedol, že pozemky boli vyvlastnené začiatkom 80-tych rokov, pričom každej osobe, ktorej bola
pôda odňatá, bola vyplatená aj náhrada. Účelom vyvlastnenia pozemkov bola výstavba doškoľovacieho
strediska ľudových milícií, ktoré boli ozbrojenou zložkou štátu. Neoddeliteľnou a najpodstatnejšou
súčasťou doškoľovacieho strediska bola výstavba strelnice, k čomu práve slúžili vyvlastnené pozemky.

Ako bolo uvádzané, doškoľovacie stredisko nebolo určené primárne na výučbu teórie, ale praktizovanie
strelieb ľudových milícii, k čomu slúžila práve strelnica, ktorá bola v prevádzke od roku 1973. Strelnica
slúžila svojmu účelu na základe kolaudačného rozhodnutia od roku 1988, a to aj po zrušení útvaru
ľudových milícii.
8. Podstatnou skutočnosťou je to, že vtedajší Obvodný pozemkový úrad Prešov postupoval pri svojom
rozhodnutí len podľa znaleckého posudku č. 10/2008, pričom iné listiny, a to najmä znalecké posudky a

odborné stanoviska nebral do úvahy. Do spisu boli doložené dokumenty, ktoré preukazovali oprávnenosť
vyvlastnenia, ale aj splnenie všetkých podmienok, vrátane výstavby doškoľovacieho strediska.
9. V zmysle uvedeného znaleckého posudku bola najpodstatnejšou otázkou, ktorú riešil znalec, či
pozemky vyvlastnené pre účely doškoľovacieho strediska slúžili svojmu účelu. Podľa názoru žalobcu,
tento nemohol riešiť takúto otázku, avšak znalec bez akýchkoľvek jemu známych dôvodov klamlivo

uviedol, že ide len o trvalé trávne porasty bez akéhokoľvek investičného zásahu. Na základe uvedeného
klamlivého vyjadrenia znalca tak boli žalobcovi neoprávnene odňaté pozemky, čím došlo ku škode na
majetku v hodnote 100.000 EUR.
10. Žalovaní v 15. až 17. rade uviedli, že pokiaľ ide o parcely vedené na LV č. XXX, XXX T. XXX,
tieto nadobudli dedením po otcovi, resp. starom otcovi Š.K. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa

XX.XX.XXXX.
11. Žalovaný v 16. rade nadobudol nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX katastrálne územie Klenov v
dedičskom konaní 26D/121/2016 a žalovaná v 15. a žalovaný v 17. rade v dedičskom konaní pod sp.
zn. 35D/1125/2017 nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX T. XXX.
12. Obchodná spoločnosť žalobcu sa už po niekoľkýkrát pokúša protiprávne dostať k ich pozemkom,

ako aj k pozemkom ďalších žalovaných. Tvrdí, že až v roku 2014 požiadali o vydanie, teda reštitúciu
pozemkov, ktoré nadobudol v roku 2000.
13. Upozorňujú, že ich nebohý otec, resp. starý otec o vydanie pozemkov v rámci reštitúcii požiadal
Pozemkový úrad Prešov v zákonnej lehote ešte v roku 1992. Jeho žiadosť bola zaevidovaná pod č.
1148-2277/92, ktorú v prílohe predkladajú.

14. Nie je a ani nebolo vinou ich právneho predchodcu, že až do roku 2000 o jeho reštitučných
nárokoch nebolo úradmi rozhodnuté. Nie je ani jeho vinou, že v konkurznom konaní voči spoločnosti
Kovohuty Krompachy, a.s. sa správca konkurznej podstaty s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal
správne. Pozemky, ktoré sú teraz zapísané na LV č. XXX, boli v rámci reštitúcie vrátené nebohému
právnemu predchodcovi na základe rozhodnutia Pozemkového úradu v Prešove č. OPÚ-20802173/19

zo dňa 29.09.2008 a pozemky, ktoré sú teraz zapísané na LV č. XXX T. XXX boli taktiež vydané ich
právnemu predchodcovi rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa 24.02.2014 pod sp. zn. OÚ-
PO-PLO-2014/00673-121/ŠK. Žalobca podal návrh na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia
na Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom zo dňa 08.10.2014 pod sp. zn. 6Sp/8/2014 rozhodnutie
okresného úradu potvrdil. Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu

rozsudkom zo dňa 25.05.2016 pod sp. zn. 10Sžo/26/2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove
s dátumom právoplatnosti 17.10.2016.
15. Voči uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca podal ústavnú
sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 18.05.2017 pod sp. zn.
IIÚS/340/2017 odmietol.

16. Taktiež žalovaní v 1. až. 14. rade žiadali žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli,
že žaloba smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.05.2018podsp.zn.7Sžr/123/2016,ktorýpotvrdiloprávnenosťreštitučnéhonárokuapotvrdilplatnosť
rozhodnutiaOkresnéhoúraduvPrešovepodsp.zn.OÚ-PO-PLO-2014/527-119/DB.Týmtorozhodnutím
boli oprávneným osobám po pôvodných reštituentoch prinavrátené pozemky vedené na LV č. 663

katastrálne územie Klenov. Ďalším zásadným faktom na zamietnutie žaloby je to, že žalobca sa vo svojej
žalobe domáha aj vydania pozemkov vedených na LV č. 623, ktoré boli pridelené na základe rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu č. OPÚ 2012/1000-69/Ha zo dňa 02.07.2012.17. Účelovým klamstvom je to, že až v roku 2014 požiadali o vrátenie pozemkov. Reštitučný nárok
sa riešil už od roku 1992, kedy bola spísaná dohoda medzi Kovohutami štátny podnik Krompachy a
oprávnenými osobami zastúpenými F. O. a to dňa 11.05.1992 podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o pôde o

vydaní žiadaných pozemkov. Táto dohoda bola schválená pozemkovým úradom Č.j. 540/92/18/Šp zo
dňa 23.06.1992. Tvrdenie žalobcu, že ľudové milície boli ozbrojenou zložkou štátu a že strelnica slúžila
k potrebám rôznych ozbrojených zložiek sa nezakladá na pravde. Po roku 1989 neboli na strelnici
vykonávané žiadne oficiálne streľby. Budova doškoľovacieho strediska bola po roku 1989 využívaná iba
ako rekreačný objekt s poskytovaním služieb širokej verejnosti.

18. Preukázateľným zisťovaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa dokumentácie
výstavby doškoľovacieho strediska bolo dokázané, že neobsahovala žiadnu dokumentáciu popisujúcu
stavbu strelnice, jej technické prvky, ani technické parametre. Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky na strane 13. svojho rozhodnutia, že ak existovala na uvedených pozemkoch strelnica, tak
potom bez právneho dôvodu. Správca konkurznej podstaty nemohol predať doškoľovacie stredisko
spolusostrelnicou,akotvrdížalobca,nakoľkostrelnicanikdyoficiálneneexistovala,neboliojejexistencii

žiadne doklady. Je preto na mieste otázka, prečo kupujúci pri kúpe doškoľovacieho strediska spolu so
strelnicou od správcu konkurznej podstaty nepožadovali doklady a dokumenty o strelnici.
19. Spoločnosť žalobcu minimálne od roku 2007/2008 vedela, že na uvedené pozemky je uplatňovaný
reštitučný nárok a aj napriek tomu v roku 2014 začal s obnovou strelnice za účelom dokázať, že tam
existuje funkčná strelnica. V tomto roku vykonávala rozsiahle zemné práce, boli navezené stavebné

panely, staré pneumatiky, ako aj nebezpečný odpad. Všetky práce boli samozrejme vykonávané
bez stavebného povolenia a ich súhlasu. Nepravdivou skutočnosťou je aj tvrdenie, že obvodný
úrad neprihliadal na prídelovú listinu z roku 1937, ktoré je vyvrátené rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, a to na strane 15. rozsudku.
20. Súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných,

oboznámením výpisov z listov vlastníctva, rozhodnutím Okresného úradu Prešov, rozsudkami Krajského
súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozhodnutím Ústavného súdu SR, ako aj
ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
21. Žalovaný v 16. rade je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX katastrálne územie Klenov,
a to konkrétne parciel XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X T. XXX/X, ktoré nadobudol po nebohej poručiteľke

T. E., Z.. XX.XX.XXXX, I. L. XX.XX.XXXX titulom dedenia uznesením zo dňa 29.07.2016 pod sp. zn.
26D/121/2016 s dátumom právoplatnosti 22.09.2016.
22. Uvedené nehnuteľnosti práva predchodkyňa žalovaného v 16. rade nadobudla titulom dedenia
po nebohom poručiteľovi po Š. E., nar. XX.XX.XXXX, I. L.T. XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o
dedičstve zo dňa 07.01.2016 pod sp. zn. 26D/896/2015 s dátumom právoplatnosti 07.01.2016.

23. Uvedené parcely boli vydané Š. E., nar. XX.XX.XXXX, I. L. XX.XX.XXXX v rámci reštitučného
konania rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu č. OPÚ-2008/02173-19/Šv, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.11.2008 (viď. rozhodnutie Okresného úradu Prešov č.l. 201).
24. Ďalej žalovaní v 15. a 17. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely XXX/X, vedenej na
LV č. XXX katastrálne územie Klenov a žalovaná v 15. rade je súčasne vedená ako výlučná vlastníčka

parcelyXXX/XT.XXX/XvedenýchnaLVč.XXXkatastrálneúzemieKlenov,ktorénadobudlivdedičskom
konaní po poručiteľovi Š. E., Z.. XX.XX.XXXX, I. L. XX.XX.XXXX uznesením zo dňa 04.04.2018 pod sp.
zn. 35D/1125/2017 s dátumom právoplatnosti 13.11.2018.
25. Predmetné parcely boli vydané poručiteľovi rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa
24.02.2014 pod sp. zn. OÚ-PO-PLO-2014/00673-121/ŠK.

26. Krajský súd v Prešove rozsudkom pod sp.zn. 6Sp/8/2014 zo dňa 08.10.2014 rozhodnutie Okresného
úradu na základe žaloby podanej žalobcom potvrdil.
27. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj administratívneho
spisu jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti v predmete reštitučného nároku boli ku dňu účinnosti
zákona o pôde vo vlastníctve Československého štátu - Kovohuty štátny podnik Krompachy, a teda je

povinnou osobou podľa § 5 ods. 1, 2 zákona o pôde.
28. Právny predchodca žalovaných v 15. až 17. rade, ako oprávnená osoba (čl. 28) mal s povinnou
osobou Kovohuty štátny podnik uzatvorenú dohodu o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 03.02.1993 o
schválení ktorej Pozemkovým úradom rozhodnuté nebolo. Následne uznesením Krajského súdu v
Košiciach pod sp. zn. 2K/32/99 zo dňa 10.03.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného

subjektu.
29. Následne boli v rámci konkurzného konania nehnuteľnosti v predmete reštitučného nároku
odpredané žalobcovi, spoločnosti STEUL s.r.o. T. F. B., a to v rozpore s blokačným ustanovením § 5
ods. 3 zákona o pôde. Okrem toho bol správca konkurznej podstaty úpadcu povinný rešpektovať príkazvyplývajúci z ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. a nezahrnúť do konkurznej podstaty
nehnuteľnosti, ktoré by mohli byť predmetom reštitúcie, a to bez ohľadu na to, či o uplatnení práva
oprávnených osôb na reštitúcie vedel alebo nie.

30. Porušenie zákazu previesť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitúcie spája ustanovenie § 5 ods.
3 zákona o pôde s následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu, ktorá nastáva priamo zo zákona
bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušných právnych úkonov osobitne vysloviť v inom sporovom
konaní, vrátane vylučovacej žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Sžo/331/2009).
31. Pre účely reštitučného konania bol vypracovaný znalecký posudok č. 9/2008, z obsahu ktorého

vyplýva, že obvod vyvlastnenia bol učený správne, avšak parcely pozemnoknižného stavu sú vykreslené
a identifikované nesprávne. Na základe týchto skutočnosti znalec konštatoval zmätočnosť vyvlastnenia.
Uviedol, že pokiaľ pôvodným vlastníkom zo zápisnice 160 katastrálne územie Klenov P. E. T. T. E.
mali byť vyvlastnené podľa geometrického plánu diely C, J, E, boli im vyvlastnené diely C, J, D.
Zabratých bolo teda 7.530 m2, vyvlastnených 16.230 m2 v prospech doškoľovacieho strediska a bez
vyvlastnenia 1.300 m2. Zároveň bola realizovaná správnym orgánom ohliadka na mieste samom, ktorou

bolo jednoznačne zistené, že doškoľovacie stredisko a ani objekty bývalej strelnice sa na pozemkoch
predmetu reštitučného nároku nenachádzajú s výnimkou studní patriacich doškoľovaciemu stredisku.
32. Ďalej bolo zistené, že podľa vtedy platnej vyhlášky o strelných zbraniach mohli byť streľby
vykonávanélennaschválenýchstrelniciach,pričomdokumentáciatýkajúcasavýstavbydoškoľovacieho
strediska, ktorá bola z dostupných archívov zadovážená neobsahovala žiadnu dokumentáciu popisujúcu

stavbu strelnice, jej technické prvky, ako aj parametre.
33. V správnom konaní tak bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti existujú a nikdy neslúžili účelu,
na ktorý boli vyvlastnené, a tým boli splnené podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 písm. m), p) a r) zákona
o pôde.
34. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 25.05.2016 pod sp. zn. 10Sžo/26/2015 s

dátumom právoplatnosti 17.10.2016 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove v plnom rozsahu sa
stotožňujúc so závermi napadnutého rozhodnutia.
35. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal žalobca ústavnú sťažnosť, ktorú
Ústavný súd SR uznesením zo dňa 08.05.2017 pod sp. zn. IIÚS/340/2017 ako zjavne neopodstatnenú
odmietol.

36. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX katastrálne územie Klenov, a to parcely XXX/X, X; XXX/X, X T.
XXX/XT.Xnadobudlidopodielovéhospoluvlastníctvažalovanív1.až6.rade,8.až14.rade,akodedičia
oprávnenej osoby z reštitučného nároku rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa 11.01.2013 pod
č. 2013/755-89/Ha s dátumom právoplatnosti 27.02.2013 (viď. rozhodnutie na čl. 101).
37. Zároveň do podielového spoluvlastníctva nadobudli žalovaní v 1. až 14. rade parcely XXX/X T.

XXX/X T. X, vedených na LV č. XXX katastrálne územie Klenov na základe rozhodnutia Okresného
úradu Prešov zo dňa 20.02.2014 pod č. OÚ-PO-PLO/2014/527-119/DB. Z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že právny predchodca žalovaných v 1. až 14. rade dňa 11.05.1992 v súlade
s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o pôde, ako oprávnená osoba (Milan Hric, nar. 08.06.1929) s
Kovohuty štátny podnik Krompachy, ako povinnou osobou v zmysle § 5 ods. 1 zákona o pôde, uzatvoril

dohodu o vydaní pozemkov v predmete reštitúcii. Pozemkový úrad v zmysle § 9 ods. 2 zákona o
pôde rozhodnutím č.j. 540/92/18/Šp zo dňa 23.06.1992 schválil predmetnú dohodu. Správny orgán
konštatoval, že nehnuteľnosti, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok spĺňali v čase ich prechodu
(vyvlastnenia) na štát, resp. inú právnickú osobu charakter majetku podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona
o pôde.

38. Keďže s Kovohutmi štátny podnik Krompachy oprávnené osoby podľa zákona o pôde uzatvorili
dohoduovydanížiadanýchpozemkov,ktorábolaPozemkovýmúradomschválená,toznamená,žedaná
dohoda a na to nadväzujúce rozhodnutie pri privatizácii mali byť zahrnuté do privatizačného projektu
podniku Kovohuty štátny podnik Krompachy. Z tohto dôvodu si správny orgán listom zo dňa 24.06.2013
vyžiadal z Fondu národného majetku SR schválený privatizačný projekt. Fond národného majetku však

správnemu orgánu žiadanú listinu nezaslal, avšak zaslal samotné rozhodnutie Pozemkového úradu, čím
nepriamo potvrdil, že v čase privatizácie mali vedomosť o tom, že na žiadané pozemky bol uplatnený
reštitučný zákon.
39. Povinná osoba v zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona o pôde je povinná s nehnuteľnosťami až do
ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, teda od dňa účinnosti

zákona nemôže tieto veci, ich súčasti, ani príslušenstvo previesť do vlastníctva iného, inak sú takéto
právne úkony neplatné.
40. Ďalej uviedol, že zahrnutím žiadaných pozemkov do konkurznej podstaty bol porušený zákon o
konkurze a vyrovnaní a ich následný prevod do vlastníctva žalobcu bol v rozpore s ust. § 5 ods. 3 zákonao pôde. Preto je aj tento prevod postihnutý absolútnou neplatnosťou bez ohľadu na dobrú vieru žalobcu.
Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to
2Sžo/331/2009 a 2Sžo/526/2009, zo záverov ktorých vyplýva, že ak postupom povinnej osoby došlo

k porušeniu blokačného ustanovenia, teda § 5 ods. 3 zákona o pôde, potom príslušné prevody, ktoré
vykonala povinná osoba, sú zo zákona neplatné. Predmetná neplatnosť právnych úkonov v danom
prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušných právnych
úkonov nejakým spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní. Za danej situácie súčasne neboli
oprávnené osoby povinné podávať vylučovaciu žalobu na predmetné pozemky v rámci konkurzného

konania.
41. Krajský súd v Prešove po sp.zn. 1Sp/9/2014 rozsudkom zo dňa 20.02.2014 zrušil vyššie uvedené
rozhodnutie Okresného úradu v Prešove, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa
30.05.2018 pod sp. zn. 7Sžr/123/2016 rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil tak, že rozhodnutie
Okresného úradu Prešov potvrdil.
42. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správny orgán svojim

rozhodnutím rozhodol o navrátení vlastníctva žalovaným v 1. až 14. rade, ako právnym nástupcom
oprávnených osôb. Správny orgán skutkové zistenia potvrdzujúce status oprávnenej osoby v zmysle
reštitučného zákona, uplatnenie samotného reštitučného nároku a splnenie zákonných podmienok
na navrátenie vlastníctva skutkovo a právne vyhodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom
na skutočnosť, že v priebehu správneho konania zomrela oprávnená osoba, správny orgán správne

postupoval s právnym nástupcom oprávnenej osoby, keď v súlade s ustanovením § 460 Občianskeho
zákonníka konal s právnymi nástupcami oprávnenej osoby. V tejto súvislosti poukázal aj na obdobné
rozhodnutie Okresného úradu Prešov pod sp. zn. OÚ-PO-PLO-2004/00673, ktorým rozhodol v obdobnej
právnej veci reštitučného nároku žiadateľov Š. E. T. T. E., vrátane rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
pod sp. zn. 6S/8/2014 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžo/26/2015, vrátane rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bola ústavná sťažnosť žalobcu odmietnutá.
43. Ďalej uviedol, že zásadnou právnou otázkou, s ktorou sa musel správny orgán v predmetnej veci
vyporiadať, bola otázka prevodu majetku štátu na iné osoby podľa zákona č. 92/1991 Zb. z dôvodu, že
na spoločnosť Kovohuty Krompachy a.s. prešli popri inom majetku aj žiadané pozemky.
44. Dňa 10.03.1999 bol vyhlásený konkurz na Kovohuty Krompachy a.s., pričom žiadané pozemky boli

prijaté do konkurznej podstaty a následne kúpou zo dňa 09.02.2000 prevedené na spoločnosť žalobcu,
spoločnosť STEUL s.r.o. a Mariána Bodnára.
45. Oprávnená osoba, a to Milan Hric uzatvoril dňa 11.05.1992 s povinnou osobou Kovohuty
štátny podnik Krompachy dohodu o vydaní žiadaných pozemkov a uvedená dohoda bola následne
Pozemkovým úradom schválená. Medzi tým bola dňa 14.03.1994 Fondom národného majetku vydaná

zakladateľská listina, na základe ktorej vznikla spoločnosť Kovohuty Krompachy a.s., na ktorú prešli
aj predmetné pozemky. Povinná osoba však žiadané nehnuteľnosti previedla v konkurznom konaní na
iné osoby a sama bola dňa 15.07.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra, teda zanikla bez
právneho nástupcu. Žiadané pozemky nadobudla obchodná spoločnosť žalobcu v rozpore s blokačným
ustanovením od Kovohuty Krompachy a.s.

46. V uvedenej súvislosti poznamenal, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v držbe alebo vo vlastníctve
povinnej osoby, má aj správa katastra, k čomu sa vyjadril aj Úrad geodézie, kartografie a katastra, ako
aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení pod sp. zn. IIÚS/245/2014 zo dňa 06.05.2014.
47. Na základe vyššie uvedených skutočností preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zmenil a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

48. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

49. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebod) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

50. Podľa § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako

orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne
a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

51. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení (§ 137 písm. c) CSP). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti, súd sa musí
zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,
pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.

52. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný

procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či
snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k

zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba.

53. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce žalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2012 pod sp. zn.

5Cdo/31/2011.
54. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
boli vydané žalovaným v 1. až 14. rade, ako právnym nástupcom oprávnených osôb a právnemu
predchodcovi žalovaných v 15. až 17. rade, ako oprávnenej osobe v reštitučnom konaní podľa zákona o
pôde. Právni predchodcovia žalovaných mali s povinným subjektom Kovohuty štátny podnik Krompachy

v zákonom stanovenej lehote uzatvorené dohody o vydaní uvedených pozemkoch. S právnymi orgánmi,
ako aj súdmi v rámci správneho súdnictva bolo konštatované, že po transformácii štátneho podniku
na akciovú spoločnosť bol na jej majetok vyhlásený konkurz a v rozpore s blokačným ustanovením §
5 zákona o pôde boli predmetné nehnuteľnosti, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok zahrnuté do
konkurznej podstaty a následne odpredané v konkurznom konaní. Porušenie uvedeného zákazu má

za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ktorá nastáva priamo bez toho, aby bolo potrebné
neplatnosť príslušných právnych úkonov osobitne vysloviť v inom sporovom konaní, vrátane vylučovacej
žaloby podľa § 19 zákona č. 328/1991 Zb. v konkurze o vyrovnaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR pod
sp. zn. 2Sžo/331/2009).

55. V takomto prípade boli splnené podmienky na vydanie reštituovaných pozemkov, keďže žalobca
ako účastník reštitučného konania tieto nadobudol na základe neplatného právneho úkonu pre rozpor
s ustanovením § 5 ods. 3 zákona o pôde.

56. V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru o nedostatku naliehavého právneho

záujmu žalobcu na uvedenej určovacej žalobe, keďže súd prvej inštancie by pre účely uvedeného
súdneho konania musel ako prejudiciálnu otázku riešiť zákonnosť a správnosť individuálnych správnych
aktov v predmete vydania nehnuteľnosti v reštitučnom konaní, ku ktorým sa žalobca domáha určenia
vlastníckeho práva.

57. V danom prípade súd poukazuje na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 4Cdo/123/2003 a
3Cdo/45/2008, z ktorých vyplýva, že takýto správny akt treba považovať za správny a bezchybný a súd z
neho s poukazom na zásadu prejudiciality podľa § 194 ods. 2 CSP bude vychádzať. Ani v prípade, ak by
rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiťako nulitný akt. Za nulitný akt možno považovať len taký, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom. Pokiaľ
bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať
len procesným postupom v rámci správneho súdnictva.

58. K totožnému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí
IIÚS/145/2019, zo záverov ktorého vyplýva, že z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej
v rozdielnych právomociach orgánov oboch sústav verejnej moci nie je okresný súd oprávnený ani
ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia a o to menej

preskúmavať jeho vecnú správnosť - či boli splnené hmotné podmienky podľa osobitných predpisov
pre vydanie administratívneho aktu. Kompetenciu preskúmať zákonnosť správneho aktu má spomedzi
orgánov súdnej moci len a výlučne správny súd na základe správnej žaloby za presne špecifikovaných
zákonných podmienok. Prípadné nesplnenie zákonných predpokladov hmotnej povahy pre vydanie
individuálneho správneho aktu však ani správny súd neskúma vecne, ale len vo väzbe na zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, čo je prejavom oddelenosti

sústav a rešpektovania právomoci orgánu výkonnej moci. Otázku nezákonnosti nemožno riešiť ako
predbežnú otázku bez toho, aby takéto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným
orgánom (R 35/1977).
59. Ďalej obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú
otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I.ÚS/87/93,

PL.ÚS/16/95 a II.ÚS/80/99, III.ÚS/356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v
každomrozhodnutíorgánovverejnejmoci,atotakvoblastinormotvornej,akoajzoblastiaplikáciepráva,
keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb
a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného
súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno

objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery všeobecných súdov
obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu,
ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek
tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch, neprispievajú k naplneniu
hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (uznesenie Ústavného

súdu SR z 22.11.2011 pod sp. zn. IVÚS/499/2011).

60. Z uvedeného princípu právneho štátu teda vyplýva požiadavka, aby orgány verejnej moci o tej
istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie rozhodovali zásadne rovnako. Z
uvedeného dôvodu je potom vylúčené, aby všeobecný súd Slovenskej republiky posúdil hmotnoprávny

vzťah žalobcu a žalovaných pri uplatnenom reštitučnom nároku rozdielne, ako správny orgán pri vydaní
individuálneho správneho aktu a súdy v rámci správneho súdnictva pri posudzovaní jeho zákonnosti.

61. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie by v súlade so zásadou prejudiciality vyjadrenej v
ustanovení § 194 ods. 2 CSP prihliadal na rozhodnutia správnych orgánov a súdov v rámci správneho

súdnictva, teda že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie predmetných nehnuteľností, na
ktoré bol uplatnený reštitučný nárok oprávnenými osobami riadne a včas a žalobca tieto nadobudol na
základe neplatného právneho úkonu v rozpore s blokačným ustanovením § 5 ods. 3 zákona o pôde.
Súčasne bolo preukázané, že pozemky, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok nikdy neslúžili účelu,
na ktoré boli vyvlastnené, prešli na štát v dôsledku postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské

práva a slobody, čím boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 m), p), a r) zákona o pôde.

62. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným

žalovaným v 2. a 9. rade voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.66. Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1., 3. až 8. rade a 10. až 17. rade nárok na náhradu trov konania
stranám sporu nepriznal. Uvedení úspešní žalovaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, resp.
im trovy konania nevznikli a žalobca bol v konaní neúspešný.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.