Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Urban
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/10/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407202006
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5407202006.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného Claimman,
a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré mesto, Steinerov dvor 2, IČO: 50 291 726, (pôvodný
oprávnený Orange Slovensko, a.s.) proti povinnému C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom V. E. E. E., so sídlom
U. XXX, (pôvodný povinný W. J., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX), o vymoženie 629,22 eur s
príslušenstvom, v štádiu konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorá exekúcia je vedená
na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca, so sídlom Q., E. E. XXX/XX pod
sp. zn EX 800/07, na základe odvolania povinného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k.
10Er/248/2007-126 zo dňa 24.2.2021 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol (v celom rozsahu) návrh povinného na zastavenie
exekúcie. Konštatoval, že z obsahu spisu je zrejmé, že (terajší) povinný zdedil po pôvodnom povinnom
majetok v hodnote 33.693,89 eur a do výšky nadobudnutého dedičstva zodpovedá za dlhy poručiteľa,
ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa. Okrem iného prevzal aj pohľadávku vymáhanú v tomto
exekučnom konaní. Nadväzne strohé konštatovanie (terajšieho) povinného, že je nemajetný a má aj
ďalšie záväzky, nemožno považovať za dôvod zastavenia exekúcie tak, ako ho definuje § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
2. Okresný súd dodal, že aktuálne posudzovaný návrh na zastavenie exekúcie bol podaný len cca jeden
mesiac po právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o obdobnom (aj obsahovo) návrhu povinného
na zastavenie exekúcie. Dotknuté rozhodnutie bolo pritom potvrdené i odvolacím súdom - uznesenie
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 30CoE/23/2020 zo dňa 8.4.2020. Okresný súd v danej spojitosti uzavrel,
že povinný v (aktuálnom) návrhu podanom ku dňu 19.11.2020 neuviedol ani nedokladoval žiadne iné
skutočnosti či dôvody oproti návrhu na zastavenie exekúcie datovanému ku dňu 20.11.2019, ktoré
by predstavovali skutočnosti majúce za následok zánik vymáhaného nároku alebo inak spôsobujúce
neprípustnosť exekúcie. Dospel preto k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je
dôvodný.
3. V zákonom stanovenej lehote podal voči tomuto uzneseniu odvolanie (na hranici úplnosti z hľadiska
náležitostí tohto oprávneného prostriedku podľa § 363 CSP) povinný, ktorý sa domáhal „zrušenia
exekúcie“. Zopakoval tvrdenie, že nevie, o aký záväzok ide. Rovnako opakovane uviedol, že od
29.11.2013 je odkázaný na pobyt v Domove sociálnych služieb. V dotknutom zariadení musí platiť
mesačne úhradu od 314 do 348 eur (v závislosti od počtu dní toho ktorého kalendárneho mesiaca),
pričom jeho príjmom je iba dávka v hmotnej núdzi vo výške 195,70 eur mesačne. Z daného titulu jeho dlh
vočizariadeniusaneustálezvyšuje,aktuálne(kudňupodaniaodvolania)činí15.219eur.Zároveňspláca
dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni; k čomu pripojil fotokópie poštových poukážok o zaplatení (aj
opakovanom) súm vo výške 5, 10 a 50 eur (celkovo 80 eur) v období od 19.12.2018 do 17.2.2021.4. Oprávnený a ani súdny exekútor sa k odvolaniu povinného (vecne) nevyjadrili.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Neobstojí opakovane uvádzaný argument odvolateľa/povinného o tom, že si nie je vedomý záväzku
voči oprávnenému. Už okresný súd dostatočne jasne konštatoval, že ide o záväzok/dlh pôvodného
povinného W. J. (ktorý zomrel XX.X.XXXX), pričom nadobúdateľom dedičstva po menovanom sa stal
práve (terajší povinný) C. J., nar. XX.X.XXXX.
7. Za predmetný dlh poručiteľa W. J. povinný zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva (tá v
„čistom“ vyjadrení činí 33.693,89 eur) nielen v zmysle (všeobecnej) zákonnej úpravy - § 470 ods. 1
Obč. zák., ale bezprostredne aj podľa osvedčenia o dedičstve (sp. zn. Okresného súdu Dolný Kubín
6D/15/2016 z 2.6.2016), keď sa C. J., nar. XX.X.XXXX stal preberateľom práve aj dlhu vymáhaného
v súdenej exekučnej veci (sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Janeca Ex 800/07). Navyše, uznesením
vydanom v prejednávanom prípade dňa 3.7.2017 bolo rozhodnuté o pristúpení (terajšieho povinného)
C. J., nar. XX.X.XXXX, do konania na miesto dovtedajšieho povinného W. J., ktorý zomrel XX.X.XXXX.
Dotknuté uznesenie (terajší) povinný prevzal dňa 11.8.2017.
8. Rovnako správne okresný súd ustálil, že povinného nemožno považovať za nemajetného. Ako už
bolo uvedené i vyššie, v dedičskom konaní po pôvodnom povinnom W. J. terajší povinný - C. J., nar.
XX.X.XXXX - nadobudol (nehnuteľný) majetok v čistej hodnote dedičstva 33.693,89 eur. Odvolateľ ani
len netvrdí, že by (už) nebol vlastníkom dotknutého majetku, resp. že by bol tento majetok zaťažený
nejakými právami, ktoré negujú, resp. aspoň relevantne znižujú jeho hodnotu.
9. Za daného stavu - a to ani pri tvrdenom (nie však preukázanom - pozn. odvolacieho súdu) dlhu
voči Domovu sociálnych služieb - a výške vymáhanej pohľadávky (629,22 eur s príslušenstvom) nie
je namieste konštatovať nemajetnosť povinného, prípadne taký nepomer medzi jeho aktívami a dlhmi,
ktoré by podmieňovali záver o eventualite zastavenia exekúcie z titulu nedostatku majetku povinného.
10. Hoci aktuálne posudzovaný návrh povinného na zastavenie exekúcie a jeho návrh posudzovaný
v predchádzajúcom období (v odvolacom štádiu pod sp. zn. tunajšieho súdu 30CoE/23/2020) sú
obsahovo veľmi podobné a kvalitatívne sú v nich tvrdené identické skutkové okolnosti, nemožno
prijať záver o existencii prekážky veci už rozsúdenej, z ktorého titulu by konanie v aktuálnom štádiu
posudzovania malo/muselo byť zastavené. Uvedenému bráni prioritne povinnosť exekučného súdu z
úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1 v spojení s § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017) v
ktoromkoľvek momente exekúcie skúmať danosť podmienok na zastavenie exekúcie (teda aj eventualitu
nemajetnosti povinného) v spojení s objektívne daným plynutím času.
11. Napriek uvedenému bude potrebné bližšie objasniť všetky súvislosti súdenej exekučnej veci. Z
doterajšieho prístupu povinného je zrejmé, že podania obsahujúce jeho nesúhlas s exekúciou bude
podávať naďalej; s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou i s využitím identického „vzoru“ podania,
v ktorom bude len upravovať hodnoty jednotlivých číselných položiek. Takýto postup však nemôže byť
(hoci pri čisto formalistickom výklade zákona č. 233/2019 Z.z. by sa to mohlo zdať) prekážkou na
zastavenie danej exekúcie, ak v rozhodnom období nedošlo k vymoženiu relevantnej sumy vymáhanej
pohľadávky; čo sa z obsahu spisu javí pomerne pravdepodobným (k 21.2.2020 nebola vymožená žiadna
suma - č.l. 74; a ani z neskorších písomností vymoženie čo i len časti vymáhanej pohľadávky nevyplýva).
12. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že sumy, na zaplatenie ktorých poukazuje povinný v odvolaní - v
rozmedzí decembra 2018 až februára 2021 celkovo 80 eur - sa týkajú exekúcie odlišnej od súdeného
prípadu.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.