Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/211/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110202736
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7110202736.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v exekučnej veci oprávneného:
Union poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, proti povinnému:
Geotechnika spo. s.r.o., so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO: 36 589 951, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorsky úrad so sídlom Štefaničova 20, Bratislava, pod sp.zn: EX

26736/2009, v konaní o vymoženie 362,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/664/2010-42 zo dňa 2.2.2011 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zaviazal oprávneného
nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi, trovy exekúcie vo výške 42,30 Eur , do 15 dní

od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení súd uviedol, že na základe návrhu oprávneného a následne vydaného poverenia
súdnemu exekútorovi bolo začaté exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 362,10 Eur istiny
s príslušenstvom. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 31.5.2010 oznámil, že na majetok
úpadcu (povinného) bol vyhlásený konkurz a bol ustanovený správca konkurznej podstaty uznesením

Okresného súdu Košice I sp.zn: 26K/2/2010 zo dňa 22.3.2010, právoplatným dňa 13.4.2010. Súd na
základe právneho posúdenia veci v zmysle § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ZKR) skonštatoval, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a v zmysle ustanovenia §48 ZKR
ex lege došlo k zastaveniu exekučného konania. Súd preto o jeho zastavení nerozhodoval. Vzhľadom
na zastavenie exekučného konania zo zákona súd rozhodol o náhrade trov exekúcie, a to na základe
analógie v zmysle §200 ods.2 Exekučného poriadku (viď Rozsudok NS SR sp.zn.: 3Cdo 104/2008).

Súd prvej inštancie z obsahu správy správcu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a
vykonaných úkonoch zo dňa 8.4.2010 zistil, že stav majetku a záväzkov povinného je: 419.179,98 Eur
peňažné pohľadávky, peňažné záväzky v celkovej hodnote 515.237,38 Eur , účtovný softvér v hodnote
441,09 Eur, nevlastní nehnuteľný majetok, má účet v Slovenskej sporiteľni a.s. so zostatkom 27,02 Eur,
na ktorom sú zákazy, účet vo VÚB a.s. so zostatkom 0,68 Eur a je držiteľom osobného motorového
vozidla, ktorého vlastníkom je leasingová spoločnosť VB leasing spol.s r.o. Z uvedeného mal súd za

to, že povinný nemá dostatok voľných aktív, nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie. Preto súd postupoval podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie
zaviazal oprávneného. V zmysle ustanovení vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny za výkon
exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 2,80 Eur. Podľa § 196
Exekučného poriadku zvýšil odmenu exekútora o daň z pridanej hodnoty vo výške 6,31 Eur. Vzhľadom

na uvedené uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej
výške 42,30 Eur.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
uznesenie zmenil, tak, že na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd zaviaže povinného.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. V tomto prípade súd nerozhodoval
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy by sám rozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale k zastaveniu exekúcie došlo ex lege

vyhlásením konkurzu. Oprávnený má za to, že o trovách nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor
si prihlási pohľadávku na úhradu trov exekúcie do konkurzu. Oprávnený poukázal na riziko, ktoré nesie
exekútor,žemôženastaťstav,keďnebudúuspokojenévšetkyjehonárokyprivýkoneexekúcie.Uvedené
riziko je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnutie

súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Povinný s názorom oprávneného nesúhlasí a poukázal
na Rozsudok NS SR sp.zn:3Cdo-104/2008 podľa ktorého aj v prípade exekúcie zastavenej ex lege (§48
ZKR) je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Uznesenie
je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

10. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 8.12.2009, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa
19.3.2010 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu,

ktorým je Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, zo dňa
18.8.2009 číslo konania: PV 801/09584/2008. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa
31.5.2010 súdny exekútor vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok povinného a následného zastavenia exekúcie. Zároveň uplatnil aj náhradu trov exekúcie
vo výške 46,78 Eur. Následne súd prvej inštancie vydal uznesenie č.k. 48 Er /664/2010-15 zo dňa

1.6.2010, ktoré bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoE/460/2010-32 zo dňa
31.8.2010 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej
inštancie následne dňa 2.2.20211 rozhodol uznesením, ktoré bolo napadnuté odvolaním oprávneného.
Odvolací súd preskúmaním veci mal tiež za preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice I
sp.zn.: 26K/2/2010 zo dňa 22.3.2010, právoplatným dňa 13.4.2010, bol na majetok úpadcu (povinného)

vyhlásený konkurz a bol ustanovený správca konkurznej podstaty.

12. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začatékonania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o
výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu,
avšakvýťažokeštenebolvyplatenýoprávnenému,výťažoksastávasúčasťoupríslušnejpodstatyatrovy

konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky,
výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako
keby konkurz nebol vyhlásený.

13. Odvolací súd teda rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že nakoľko bol na majetok povinného

vyhlásenýkonkurz,exlegedošlokzastaveniuexekučnéhokonania.Súdprvejinštancietedaozastavení
exekúcie nevydáva rozhodnutie, ale rozhoduje o trovách exekúcie.

14. Podľa § 203 ods. 1,2 Exekučného poriadku, (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ak
dôjdekzastaveniuexekúciezavinenímoprávneného,súdmumôžeuložiťnahradenienevyhnutnýchtrov
exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15. Podľa § 203 ods. 3, Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený,

a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

16. Odvolací súd dodáva, že predpokladom postupu súdu, aby bol k náhrade trov konania zaviazaný
oprávnený, je existencia zákonného dôvodu zastavenia exekúcie. V preskúmavanej veci bol splnený
dôvod podľa §203 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j., majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, ktorá nemajetnosť bola v konaní jednoznačne preukázaná, a preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď v zmysle platnej právnej úpravy k náhrade trov súdneho exekútora zaviazal
oprávneného, pretože iný postup, zákon v tomto smere nepripúšťal. Pokiaľ oprávnený ďalej namietal,
že súdny exekútor si mohol svoju pohľadávku titulom trov uplatniť v konkurznom konaní, táto nie je
dôvodná, pretože pohľadávka vzniká exekútorovi až rozhodnutím súdu o trovách exekúcie.

17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil,
nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §

387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).