Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/123/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201481
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7818201481.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ZuzanyMatyiovejsudkýňJUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu K. K., T.. XX.XX.XXXX, H. M., I. XXX/X (v
pôvodnom konaní žalovaný), zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom Rožňava, Cyrila a
Metoda 4, proti žalovanému BL Management, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 44905122
(jeho právny predchodca v pôvodnom konaní žalobca), zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o., so sídlom

Bratislava, Šoltésová 14, IČO: 36862711, o obnovu konania 8Cb/12/2007, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku 4C/30/2018-235 z 25.2.2021 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ( ďalej aj len „súd“) napadnutým rozsudkom povolil obnovu konania vedeného
pôvodne na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8Cb/12/2007, IČS 7807205021.

2. Vyhovel tak žalobe skutkovo odôvodnenej tým, že v pôvodnom konaní v právnej veci žalobcu Citibank
(Slovakia) a.s. Bratislava, proti nemu ako žalovanému, nachádzajúcemu sa v tom čase údajne na
neznámom mieste, v konaní zastúpenom opatrovníčkou N. B., pracovníčkou Okresného súdu Rožňava,
o zaplatenie 60.642,62 Sk s prísl., rozhodol Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 18.12.2007 tak, že
ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 60.642,62 Sk, úrok vo výške 29,99 % ročne zo sumy 48.690,15 Sk
za obdobie od 24.1.2006 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež ho zaviazal

zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania v celkovej sume 14.089,- Sk tiež v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol takto po tom, čo pôvodne vydaný platobný rozkaz vo veci
13Rob/30/2007 z 5.9.2007 súd dňa 5.9.2007 zrušil s odôvodnením, že ho nebolo možné doručiť do
vlastnýchrúkžalovanéhoK.K..Súdďalejkonalvovecitak,ževpôvodnomkonanížalovanémuzdôvodu
jeho neznámeho pobytu ustanovil opatrovníka, a to napriek tomu, že od 7.4.1997 má prihlásený trvalý
pobyt na ulici I. Č.. XXX/X D. M.Ň.. To, že býva na uvedenej adrese so svojou matkou potvrdila aj jeho

matka, ktorá uviedla, že v čase doručovania zásielky bol v zahraničí, čo vyplýva zo správy obvodného
oddelenia PZ Rožňava zo dňa 21.10.2007. V zahraničí pracoval na turnusy ako kamionista, súd preto
nemal dôvod na procesný postup, že v konaní ustanovil opatrovníka a nekonal s účastníkom, t.j. s ním. O
právoplatnostirozsudkuOkresnéhosúduRožňava,sp.zn.8Cb/12/2007zodňa 18.12.2007sadozvedel
až dňa 1.2.2016 z exekučného príkazu sp. zn. EX/3525/10 súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása,
kde je tento označený ako vykonateľný exekučný titul. Mal za to, že týmto napadnutým rozhodnutím

bol porušený zákon a postupom súdu došlo k odňatiu účastníkovi konať pred súdom. Okresný súd
sa uspokojil so správou Obvodného oddelenia PZ v Rožňave o neznámom pobyte žalovaného a
nezisťoval ďalej pravdivosť týchto tvrdení. Len z tejto informácie predčasne vyvodil záver o tom, že pobyt
žalovaného nie je známy. Ďalej žalobca namietal, že súdom ustanovení opatrovník pôsobil zjavne iba
ako nástroj pre doručovanie rozhodnutia s cieľom urýchliť súdne konanie. Potvrdzuje to skutočnosť, že
doručené rozhodnutie, ktoré bolo v jeho neprospech, nenapadol opravným prostriedkom, a tak umožnil,

aby rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Týmto výslovne formálnym postupom súd nemohol byť pretodosiahnutý zákonom sledovaný cieľ a zabezpečená potrebná ochrana práv žalovaného zaručených aj
Ústavou Slovenskej republiky.

3. Žalovaný (v pôvodnom konaní jeho právny predchodca v postavení žalobcu) namietal, že obnova
konania je prípustná iba z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 397 CSP a za zachovania zákonných
lehôt - subjektívnej (ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom vedomosti o dôvode obnovy
konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť) a
objektívnej lehoty (ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia), ktoré CSP

pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Platobný rozkaz Okresného súdu Rožňava sp. zn.
8Cb/12/2007 nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2008 a vykonateľnosť 13.2.2008. Žaloba na obnovu
konania bola súdu prvého stupňa doručená dňa 14.4.2016, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že o právoplatnom rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp.
zn. 8Cb/12/2007 z 18.12.2007 sa dozvedel až dňa 1.2.2016, kedy mu bol doručený exekučný príkaz
od súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, lebo už dňa 8.7.2010 mu bolo doručené Upovedomenie o

začatí exekúcie prostredníctvom matky, ktorá bola splnomocnená na prevzatie písomnosti žalovaného.
Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.8.2011 sp.zn. II. ÚS 363/2011, podľa záverov ktorého
pokiaľ sťažovateľ splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok
určených do vlastných rúk splnomocnenca, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami
ich riadneho doručenia, resp. so začatím riadneho plynutia lehôt na podanie zákonom prípustných

opravných prostriedkov, tak ako keby si bol tieto prevzal osobne (obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 25.4.2016, sp. zn. 3Obdo/28/2016). Žalovaný tvrdil, že po prevzatí Upovedomenia o začatí
exekúcie, lehota by uplynula dňa 8.10.2010. Mal zato, že subjektívna lehota na podanie žaloby na
obnovu konania začína plynúť už dňom, kedy žalobca mohol dôvod obnovy konania uplatniť, t.j. kedy
sa s ním mohol objektívne oboznámiť. Súd pri rozhodovaní o povolení obnovy konania sa má striktne

zaoberať len otázkou či sú splnené procesné podmienky pre konanie o povolení obnovy v tom, či žaloba
bola podaná včas v zmysle § 403 CSP.

4. Poukázal tiež na to, že Slovenská pošta, a.s. na základe dopytu Okresného súdu Rožňava
z 28.9.2020 zaslala stanovisko, podľa ktorého šetrením v dodávacích dokladoch pošty Rožňava

1 zistila, že zásielka OA214087679SK adresovaná: K. K., I. XXX/X, XXX XX Č., bola dodaná
dňa 15.10.2019 a zásielku prevzala splnomocnená osoba adresáta, ktorá predložila k nahliadnutiu
originál splnomocnenia overeného oprávneným orgánom č. O 81-2017/2019 Mesto Rožňava. Mal
preto za zrejmé, a dôkazmi preukázané, že Slovenská pošta, a.s. doručovala písomnosti určené do
vlastných rúk žalobcovi na základe splnomocnenia overeného oprávneným orgánom, a to osobe na to

splnomocnenej. Zároveň je nespochybniteľné, že žalobca nepreukázal opak, teda že splnomocnenie
dané aj na doručovanie do vlastných rúk neexistuje. Nakoľko žalobca od začiatku predmetného
konania popiera existenciu splnomocnenia, je v tomto momente po vyjadrení Slovenskej pošty, a.s.
zrejmé, že žalobca v rámci celého konania zavádza súd a dožaduje sa obnovy konania po uplynutí
lehoty, v rámci ktorej tak mohol urobiť. Žalobca sa nemôže zbaviť povinnosti preukázania neexistencie

splnomocnenia alebo navrhovania dôkazov na preukázanie neexistujúceho splnomocnenia, keďže na
žalovaným predložených doručenkách je zreteľne uvedené, že písomnosti adresované do vlastných
rúk žalobcu prevzala na základe splnomocnenia matka žalobcu. Nakoľko z uvedených doručeniek, kde
písomnosti boli doručované prostredníctvom poštového podniku (nie žalovaným) vyplýva, že k prevzatiu
sporných písomností došlo na základe splnomocnenia, je to práve žalobca, ktorý musí hodnoverne

preukázať, že údaj ktorý z doručenky vyplýva je nepravdivý, a teda že splnomocnenie neudelil. Žalovaný
zdôraznil, že preukázal predložením doručeniek, že žalobca si prevzal už dňa 2.9.2010 a následne
dňa 18.5.2011 exekučný príkaz, a preto sa mu javí nelogické požadovať od neho preukazovanie
existencie splnomocnenia na preberanie zásielok do vlastných rúk, keď tieto zásielky nedoručoval
sám žalovaný, ale podnik nato určený. Ak protistrana správnosť (pravdivosť) v doručenke uvedených

informácií popiera, musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah listiny nezodpovedá skutočnosti,
resp. je nepravdivý. Nestačí teda iba spochybnenie skutkových údajov obsiahnutých v listine, ale
musí byť podaný jednoznačný plný dôkaz o tom, že tieto údaje nezodpovedajú skutočnosti a sú teda
nepravdivé.

5. Súd po podrobnom reprodukovaní jednotlivých vyjadrení strán dospel k záveru, že o právoplatnom
rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Cb 12/2007 z 18.12.2007 sa žalovaný dozvedel až dňa
1.2.2016, a to z exekučného príkazu sp. zn. EX 3525/10, súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása,
Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Popradská č. 70, Bratislava, v ktorom je tento označený akovykonateľný exekučný titul. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa mal dozvedieť o právoplatnom rozsudku už v
roku 2010, kedy malo dôjsť k prevzatiu exekučného príkazu zo dňa 27.8.2010, ktorý mala prevziať dňa
20.9.2010 matka žalobcu na základe splnomocnenia, o čom žalovaný predložil fotokópiu doručenky.

Súd preto požiadal Slovenskú poštu a.s. o poskytnutie informácií a z vyjadrenia Slovenskej pošty
a.s. z 11.2.2019 zistil, že na Pošte Rožňava 1 pre adresáta K. K. splnomocnenie v zmysle Poštových
podmienok - všeobecná časť (vnútroštátny styk), bod.6.2.5., žiadosť o doplnkové a dispozičné služby
na preberanie všetky jemu adresovaných poštových zásielok, vrátane zásielok „Do vlastných rúk“,
neevidujú. Týmto podľa súdu je potvrdená argumentácia žalobcu o tom, že neudelil plnomocenstvo

na preberanie všetkých jemu adresovaných poštových zásielok, vrátane zásielok do vlastných rúk.
V bode 15. odôvodnenia svojho rozhodnutia súd uviedol „Následne Slovenská pošta a.s. poskytla
informácie podaním zo dňa 17.05.2019 kde uviedla, že ide o všeobecné konštatovanie pošty ktoré
nepreukazuje, že dňa 20.09.2010 prebrala doporučenú zásielku pre žalobcu jeho matka na základe
splnomocnenia. Z informácie pošty vyplynulo, že kópiu splnomocnenia, ktoré by preukazovalo jeho
existenciu pošta nevie poskytnúť“. V súvislosti s týmto tvrdením súdu odvolací súd odkazuje na bod 11.

odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého „Zo správy od Slovenskej pošty, a.s., Centrum reklamácií, Banská
Bystrica zo dňa 17.05. 2019 (na čl. 124 spisu) vyplýva, že šetrením bolo zistené, že doporučené
zásielky adresované pre K. K., I. XXX/X, XXX XX M. preberala splnomocnená osoba adresáta.
Predložila k nahliadnutiu originál splnomocnenia overeného oprávneným orgánom. Z uvedeného
dôvodu fotokópiu splnomocnenia nie je možné zo strany Slovenskej pošty, a.s. poskytnúť“. Súd vec

uzavrel tak, že vychádzajúc zo správy poštového úradu, nie je možné vyvodiť záver o tom, že žalobca
splnomocnil na preberanie zásielok v roku 2010 svoju matku. Vyjadrenia pošty zo dňa 13.7.2020 a
14.10.2020 potvrdzujú len skutočnosti o doručení exekučného príkazu zo dňa 15.10.2019, ktoré žalobca
nespochybňuje, pretože predmetný exekučný príkaz doručený dňa 15.10.2019 prevzala matka žalobcu
na základe splnomocnenia overeného oprávneným orgánom t.j. Mesto Rožňava, č.O81-2017/2019,

ide o plnomocenstvo z roku 2019. Na základe tohto dôkazu nie je možné konštatovať, že takéto
splnomocnenie mala matka aj v roku 2010. Žalobca teda v roku 2010 nesplnomocnil matku na
preberanie poštových zásielok vrátané doporučených. Výsledkami dokazovania bolo preukázané, že k
platnému doručeniu písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk v zmysle § 47 ods. 2 OSP nedošlo,
pretože sa adresát (žalobca) v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval (rozsudok NS SR, sp.

zn. 5Cdo94/2000).

6. Na základe uvedeného po citácii § 397 ods. 1 písm. e/, § 403 ods. 1, 2, § 405 CSP povolil súd obnovu
konania sp. zn. 8Cb/12/2007.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. a), b), f) a h) CSP, t. j. neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu na povolenie obnovy zamietne a prizná
mu náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava so sp. zn.
8Cb/12/2007 zo dňa 18.12.2007, právoplatným 9.2.2008 a vykonateľným 13.2.2008, zaviazaný zaplatiť
právnemu predchodcovi žalovaného sumu 60.642,62 Sk, úrok z omeškania 29,99 % ročne zo sumy
48 690,15 Sk za obdobie od 24.01.2006 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku

a súčasne bol zaviazaný k náhrade trov konania vo výške 14.089 Sk. Zo strany povinného nedošlo
dobrovoľnému plneniu, právny predchodca žalovaného preto podal u súdneho exekútora JUDr. Pavla
Halásanávrhnavykonanieexekúcievedenejpodsp.zn.EX3525/10.Odvolateľtvrdil,žeUpovedomenie
o začatí exekúcie zo 6.7.2010 bolo žalobcovi doručené dňa 8.7.2010 prostredníctvom jeho matky,
ktorá upovedomenie o začatí exekúcie prevzala na základe splnomocnenia. V tejto súvislosti žalovaný

opakovane, ako v prvoinštančnom konaní poukazoval na to, že okrem upovedomenia o začatí exekúcie
súdny exekútor doručoval žalobcovi aj exekučné príkazy - zo dňa 27.8.2010, prevzatý dňa 20.9.2010
matkou na základe splnomocnenia, zo dňa 16.5.2011, prevzatý dňa matkou 18.5.2011 na základe
splnomocnenia, zo dňa 27.1.2016, prevzatý matkou dňa 1.2.2016 na základe splnomocnenia, zo
dňa 18.5.2018, prevzatý matkou dňa 28.5.2018 na základe splnomocnenia. Žalobca podal návrh na

obnovu konania dňa 14.4.2016, s tým, že o právoplatnom rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp.
zn. 8Cb/12/2007 sa dozvedel až dňa 1.2.2016 a to z exekučného príkazu sp.zn. EX 3525/10, súdneho
exekútora JUDr. Pavla Halása. Odvolateľ toto namietal, nakoľko z vyjadrení Slovenskej pošty, podľa
neho vyplývalo, že aj keď síce na pošte Rožňava 1 pre adresáta K. K. T. Z. M., I. XXX/X na preberanievšetkých jemu adresovaných poštových zásielok, vrátane zásielok „Do vlastných rúk“, splnomocnenie
v zmysle Poštových podmienok neevidovali, neznamená to, že nemohol prostredníctvom Žiadosti o
doplnkové a dispozičné služby splnomocniť niekoho na preberanie zásielok na ktorejkoľvek pobočke

pošty na území Slovenskej republiky, prípadne aj na základe originálu splnomocnenia overeného
oprávneným orgánom (notár a pod.). Slovenská pošta a.s., nevedie centrálnu evidenciu takýchto
splnomocnení, nevie tak povedať, či takéto splnomocnenie nie je zaevidované na inej pobočke pošty/
overené oprávneným orgánom. Uvedené vyjadrenie Slovenskej pošty a.s. v žiadnom prípade nevylučuje
existenciu splnomocnenia na preberanie zásielok adresovaných do vlastných rúk. Ďalej namietal znenie

bodu 15. odôvodnenia rozsudku a citoval z listu Slovenskej pošty a.s. zo 17.5.2019, že „Šetrením
bolo zistené, že doporučené zásielky adresované K. K., I. XXX/X, XXX XX M. prebrala splnomocnená
osoba adresáta. Predložila k nahliadnutiu originál splnomocnenia overeného oprávneným orgánom. Z
uvedeného dôvodu fotokópiu splnomocnenia nie je možné zo strany Slovenskej pošty a.s. poskytnúť“
Z uvedeného stanoviska, podľa odvolateľa vyplýva, že na základe splnomocnenia poštový doručovateľ
odovzdal matke žalobcu písomnosti určené do jeho vlastných rúk. Žalovaný vyslovil presvedčenie,

že žalobca v konaní relevantne nepreukázal neexistenciu splnomocnenia na doručovanie písomností
určených do vlastných rúk, ktorým by splnomocnil inú osobu - matku, na preberanie zásielok v čase
od roku 2010 do 2019. Vytýkal súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, akoby
mal žalovaný preukazovať, že splnomocnenie existovalo. Na jednej strane je žalobca povinný tvrdiť a
preukazovať ním tvrdené skutočnosti a na strane druhej je žalovaný povinný preukazovať skutočnosti,

ktoré žalobcove právo vylučujú. V tomto konkrétnom prípade sa žalobca nemôže zbaviť povinnosti
preukázania neexistencie splnomocnenia alebo navrhovania dôkazov na preukázanie neexistujúceho
splnomocnenia, keďže na doručenkách, ktoré odvolateľ predložil, je zreteľne uvedené, že písomnosti
adresované do vlastných rúk žalobcu, prevzala jeho matka na základe splnomocnenia a existenciu
splnomocnenia potvrdila aj Slovenská pošta a.s. Nakoľko z uvedených doručeniek, kde písomnosti

boli doručované prostredníctvom poštového podniku (nie žalovaným) vyplýva, že k prevzatiu sporných
písomností došlo na základe splnomocnenia, je to práve žalobca, ktorý musí hodnoverne preukázať,
že údaj, ktorý z doručenky vyplýva, je nepravdivý, a teda že splnomocnenie neudelil. Žalovaný však
preukázal predložením doručeniek, že žalobca si prevzal už dňa 2.9.2010 a dňa 18.5.2011 exekučný
príkaz. Je nelogické požadovať od žalovaného preukazovanie existencie splnomocnenia na preberanie

zásielok do vlastných rúk, keď zásielky nedoručoval sám žalovaný ale podnik na to určený, ktorý
existenciu plnomocenstva potvrdil. Mal za zrejmé, že zásielky do vlastných rúk adresáta boli doručované
osobe na tento úkon splnomocnenej samotným adresátom, a to na základe splnomocnenia overeného
oprávneným orgánom. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 24.8.2011 sp. zn. II. ÚS 363/2011. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie neprihliadal na

jeho argumentáciu spočívajúcu v charaktere doručenky, ktorá má povahu verejnej listiny, zároveň
sa s uvedenou argumentáciou žalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom
nevysporiadal a v neposlednom rade opomenul obsah vyjadrenia Slovenskej pošty a.s. zo dňa
17.5.2019, z ktorého vyplýva, že už Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 6.7.2010 bolo žalobcovi
doručené dňa 8.7.2010, keď uvedenú písomnosť prevzala na základe splnomocnenia matka žalobcu.

Zdôraznil, že žaloba na obnovu konania bola podaná 14.4.2016, po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty
(rozsudok právoplatný 9.2.2008). Nebola dodržaná ani subjektívna lehota na podanie žaloby o obnovu
konania, lebo nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že až 1.2.2016 sa dozvedel o prebiehajúcom exekučnom
konaní,nakoľkoakoužodvolateľskôruviedol,upovedomenieozačatíexekúciebolodoručenéžalobcovi
už dňa 8.7.2010 prostredníctvom matky splnomocnenej na prevzatie písomností adresovaných do

vlastných rúk.

8. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný.

9.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas

(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

10. Žalovaný okrem iných namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý je naplnený,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Citované ustanovenie zakladáprípustnosť a zároveň dôvodnosť odvolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných
práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva
na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rozmeru, a ktoré tak zároveň znamená aj
porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Vyššie
súdne inštancie už opakovane uviedli, že za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba považovať aj taký

postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny
základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné
a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé, t.j. že dôvody

rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.

11. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,

ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v
žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie

považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
koherentný,t.j.jehorozhodnutiemusíbyťkonzistentnéajehoargumentymusiapodporiťpríslušnýzáver.
Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené
v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú

(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.
ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, zaujal
stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a

právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto
práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného

práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je
porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420

písm. f/ CSP.

13. V zmysle s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti
a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí
byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

14. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. V citovanom ustanovení preto zákon
určuje konkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho
opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení vymedzil tiež, ktoréskutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné, aké skutkové
závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení
rozhodnutia súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá

jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti.
Povinnosťousúdujevodôvodnenísavysporiadaťtiežsrozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodnenia
má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty.

15. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len
za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada
konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým
názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III.
ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu

SR č. R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu

tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu
odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa
odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
(z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP.; do 30.6.2016 ust. § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné

aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď
rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej
dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k
vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 420 písm. f/ CSP) teda nemožno

považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por.
uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 84/2017 zo dňa 25.10.2017). I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry
považuje za protiústavné a aj arbitrárne len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od
veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV.
ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

16. Po preskúmaní veci odvolaciemu súdu neostáva iné, len konštatovať, že postupom a rozhodnutím
súdu prvej inštancie došlo k naplneniu znakov vady podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorá spočíva
v nedostatočnom a rozpornom odôvodnení rozsudku súdu v podstatných otázkach, od zodpovedania
ktorých záviselo správne rozhodnutie veci. V zmysle ustálenej judikatúry vyšších súdnych inštancií je

potrebné dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia
súdu, ktorý sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu
byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá

zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal,
ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.

17. Súd v posudzovanej veci takto nepostupoval. Namiesto toho v odôvodnení svojho rozhodnutia
zbytočne obšírne opísal jednotlivé vyjadrenia strán a skutkové zhrnutie a právny názor vyjadril v jedinom

bode (15.) odôvodnenia, v ktorom však zistené skutočnosti nepremietol zrozumiteľne do rozhodujúcich
skutkových záverov a právnych úvah a úplne nesprávne interpretoval vyjadrenia Slovenskej pošty a.s.,
ako na to správne poukázal odvolateľ, a vyvodil z nich záver, nekorešpondujúci s obsahom vyjadrenia.
Súd sa absolútne vyhol odpovediam na otázky nastolené odvolateľom, ktoré tento opakovane uvádzal
už v konaní pred súdom prvej inštancie. Nie je jasné, aké myšlienkové pochody viedli súd po

obdržaní správ zo Slovenskej pošty a.s. k tvrdeniu, že z nich nemožno vyvodiť záver, že žalobca
splnomocnil na preberanie zásielok (aj do vlastných rúk) v roku 2010 svoju matku, keď žalovaný
predložil fotokópie doručeniek, z ktorých vyplýva, že zásielky doručované do vlastných rúk preberala
za žalobcu jeho matka - k exekučným príkazom prevzatým za žalobcu jeho matkou doručeným dňa20.9.2010, 18.5.2011, 27.1.2016, 28.5.2018 sú pripojené fotokópie doručeniek v ktorých kolónke podpis:
je zhodne uvedené „matka“, skratka „splnom.“ a písmená nahradzujúce podpis „h g“. Nejednalo sa
teda o doručenie len jednej zásielky do vlastných rúk splnomocnencovi žalobcu, ale tieto pošta ako

ich doručovateľ opakovane odovzdávala osobe splnomocnenej na ich preberanie. Pokiaľ touto osobou
nebola matka žalobcu, z obsahu spisu nevyplýva, aká iná osoba ešte bývala v rozhodnom čase na
adrese žalobcu, ktorej zásielky poštový úrad odovzdal, lebo na ich prevzatie bola splnomocnená a
týmto splnomocnením sa mu preukázala, o čom svedčia predložené doručenky. Napokon aj zásielka
určená do vlastných rúk žalobcu obsahujúca exekučný príkaz sp.zn. EX/3525/10 súdneho exekútora

JUDr. Pavla Halása z 27.1.2016 (z ktorého sa mal žalobca podľa svojho tvrdenia prvýkrát dozvedieť o
existencii rozsudku sp. zn. 8Cb 12/2007) bola žalobcovi doručená dňa 1.2.2016 totožným spôsobom
ako všetky predchádzajúce zásielky - prostredníctvom splnomocnenca, podpísaného skratkou „h g“.
Nebolo v konaní vysvetlené, že pokiaľ žiadna osoba nebola žalobcom splnomocnená na preberanie
jeho zásielok do vlastných rúk, z akého dôvodu pošta opakovane odovzdala tieto zásielky v roku 2010,
prípadne 2011, do rúk osobe, ktorá uviedla na doručenke, že je matkou adresáta a je splnomocnená

na ich preberanie. Treba uviesť, že samotný žalobca uviedol v žalobe, že pracoval na turnusy ako
kamionista, preto je vysoko pravdepodobné, že nejakú osobu na preberanie svojich zásielok do
vlastných rúk splnomocnil. Žalobca tvrdí, že na preberanie zásielok v roku 2010 nesplnomocnil svoju
matku, žalovaný argumentuje predloženými doručenkami podpísanými pri doručovaní poštou matkou
žalobcu ako osobou splnomocnenou na preberanie zásielok do vlastných rúk žalobcu. Z neexistencie

splnomocnenia žalobca vyvodzuje pre seba v konaní výhody, preto je na ňom svoje tvrdenia preukázať,
lebo na druhej strane žalovaný podpísanými doručenkami preukázal preberanie zásielok doručovaných
žalobcovi splnomocnencom.

18. Vyriešenieotázkydoručovaniazásielokdovlastnýchrúkžalobcoviprostredníctvomsplnomocnenca,

dá odpoveď na ďalšiu podstatnú otázku v tomto konaní, kedy sa žalobca v skutočnosti dozvedel o
existencii rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Cb/12/2007, ktorým bol zaviazaný na plnenie
právnemu predchodcovi žalovaného, od ktorej sa následne odvíja zistenie, či žalobca podal žalobu na
obnovu konania včas v zmysle lehôt vyplývajúcich z ust. § 403 CSP, podľa ktorého žaloba na obnovu
konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol

dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť(odsek 1) a podľa odseku 2 žaloba
na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

19. Úvahy súdu prvej inštancie vedúce k záveru o včasnosti podanej žaloby na obnovu konania sú
predčasné, nejasne a nepreskúmateľne zodpovedané pre nedostatok dôvodov, keď súd v odôvodnení

rozsudku nereagoval najmä na relevantnú obranu žalovaného. Jeho úlohou bude preto odstrániť
nedostatky doterajšieho rozhodovania, posúdiť všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie
dôvodnosti uplatneného nároku, zabezpečiť si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne
predpokladaným spôsobom tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán,
vysporiadať sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci procesne predpísaným

spôsobom, umožniť stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany. Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie, v ktorom jeho úlohou bude predovšetkým posúdiť včasnosť podania žaloby na obnovu
konania a rozhodnutie následne odôvodniť tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal
so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových

strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo
náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého
odôvodnenia.

20. Odvolací súd opakovane dáva do pozornosti závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS

120/2020, podľa ktorého: „Ústavný súd zdôrazňuje, že účelom civilného procesu je chrániť skutočné
subjektívne práva (Lavický, P. a kolektiv. Moderní civilní proces. Brno: Masarykova univerzita. 2014,
str. 58). Tento cieľ - materiálnu (skutočnú) ochranu práv - musí mať súd na pamäti pri každej svojej
činnosti. Všeobecný súd preto „nie je viazaný len skutkovým stavom, ako ho predniesli (substancovali)
sporové strany, ale má i vlastné procesné oprávnenia ingerovať do sporu. Strany tak nie sú „vlastníkmi“

skutkových tvrdení, ako v liberálnom koncepte civilného procesu, ale súdom zistený skutkový stav
má v čo najvyššej možnej miere korešpondovať s reálnym hmotnoprávnym pomerom sporových
strán“ (Števček, M., Bajánková J. in: CSP Komentár. 2016, s. 731). Aj keď je procesná aktivita vo
vzťahu k ustáleniu skutkového stavu primárne zverená sporovým stranám (v čom sa prejavuje tzv.prejednacia zásada), súd sa nestáva len pasívnym divákom, ale má povinnosť materiálne korigovať
vedenie sporu (Števček, M., Bajánková J. in: CSP Komentár. 2016, s. 731 - 732; Gešková, K., tamtiež,
str. 693). V záujme ustálenia skutkového stavu, ktorý bude v čo najvyššej možnej miere korešpondovať s

reálnym hmotnoprávnym pomerom sporových strán, má všeobecný súd povinnosť starostlivo prihliadať
na všetko, čo v konaní vyšlo najavo (§ 191 ods. 1 CSP), a tiež oprávnenie (ktoré v sebe zahŕňa aj
povinnosť) požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia či vysvetlenia (na zákonnej úrovni vyjadrené v §
150 ods. 2, § 195 ods. 1 či § 202 ods. 1 CSP).

21. Odvolací súd v záujme hospodárnosti konania po zrušení veci, dáva do pozornosti uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 54/2017, ktorý v dovolacom konaní riešil tvrdený nesprávny
procesný postup pri ustanovení opatrovníka v pôvodnom konaní. Najvyšší súd v ňom zdôraznil, že
procesný postup podaním návrhu na obnovu konania nerieši situáciu žalobcu (v pôvodnom konaní
žalovaného) spôsobom, ktorý by mu mal dovodiť priaznivý výsledok. Pokiaľ by aj jeho námietka
o nesplnení podmienky pre ustanovenie opatrovníka v pôvodnom konaní bola osvedčená, potom

doručenie rozhodnutia opatrovníkovi by nemohlo viesť k záveru o účinnom doručení rozhodnutia, a
toto by nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Takýto záver následne vylučuje možnosť napadnúť toto
(neprávoplatné)rozhodnutiemimoriadnymopravnýmprostriedkomobnovykonania,nakoľkosúdvrámci
takéhoto konania skúma, či návrh na obnovu smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, inak nemôže
byť navrhovateľ obnovy úspešný. Obnova konania je prípustná len proti právoplatným rozhodnutiam,

teda rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, možno napadnúť len riadnym
opravným prostriedkom - odvolaním (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1ObdoV/16/2012 zo
dňa 27. 09. 2012).

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).