Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719205139
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5719205139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Márie Dubcovej, v sporovej právnej veci
v právnej veci žalobcu v 1/ rade: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXXX/XX, XXX XX Z. - S.,
štátny občan SR, žalobcu v 2/ rade: P.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX Z., štátny
občan SR, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Martin, so sídlom Kozmonautov 35,
036 01 Martin, IČO: 00 222 038, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Mrázovský & partners,
s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, v konaní o určenie neplatnosti
uznesenia Zhromaždenia delegátov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.

17Cb/3/2020-290 zo dňa 13. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/3/2020-290 zo dňa 13. novembra 2020 p o t v r d z u j e .

Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade m a j ú voči žalovanému p r á v o na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) výrokom
I. určil, že uznesenie č. ZD 13/2019 prijaté Zhromaždením delegátov OSBD Martin, so sídlom
Kozmonautov 35, 036 01 Martin, IČO: 00 222 038, konaného dňa 30.10.2019 je neplatné. Výrokom II.
rozhodol, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade majú voči žalovanému právo na 100 % náhradu trov konania, o

výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 242 Obchodného zákonníka, zákona č.
513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 239 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 239 ods. 7
Obchodného zákonníka, § 226 ods. 1, písm. e) Obchodného zákonníka, okresný súd žalobe vyhovel.

3. Primárne okresný súd skúmal, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na určenie neplatnosti

uznesenia Zhromaždenia delegátov podľa § 242 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním, a
to predovšetkým zoznamom členov OSBD Martin bolo preukázané, že obidvaja žalobcovia sú členmi
družstva OSBD Martin. Uvedená skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. Je teda zrejmé, že návrh
na vyslovenie neplatnosti uznesenia Zhromaždenia delegátov podali členovia. Obidvaja žalobcovia, ako
členovia družstva oznámili námietku v lehote jedného mesiaca od konania Zhromaždenia delegátov.
Zhromaždenie delegátov sa konalo 30.10.2019 a podľa písomných námietok založených v súdnom
spise, námietky prevzalo družstvo OSBD Martin 20.11.2019, teda aj jednomesačná lehota na oznámenie

námietok bola zachovaná. Návrh na okresný súd bol podaný 16.12.2019, pričom návrh na súd je
možné podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky alebo
od oznámenia námietky predstavenstvu a keďže námietky boli oznámené predstavenstvu 20.11.2019,
aj táto lehota bola zachovaná. Domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia Zhromaždenia delegátovmožno len vtedy, pokiaľ je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi alebo so stanovami družstva.
Obidvaja žalobcovia zhodne tvrdili, že uznesenie bolo prijaté v rozpore so stanovami družstva s
Rokovacím a volebným poriadkom družstva, pričom z č.l. 37 Stanov, bod 1. jednoznačne vyplýva,

že pravidlá rokovania, rozhodovania, voľby a ustanovenia jednotlivých orgánov družstva sú uvedené v
rokovacom a volebnom poriadku, ktorý schvaľuje Zhromaždenie delegátov. Keďže žalobcovia namietali
rozporsoStanovamiavdruhomradeajsVolebnýmaRokovacímporiadkom,takajposlednápodmienka
uvedená v § 242 Obchodného zákonníka bola splnená. Následne potom úlohou okresného súdu bolo
skúmať a rozhodnúť, či skutočne uznesenie prijaté zhromaždením delegátov bolo prijaté v rozpore so

zákonom, eventuálne so stanovami družstva.

4. Žalobcovia napádali a domáhali sa určenia neplatnosti uznesenia označeného „Uznesenie
ZD/13/2019“, ktoré bolo prijaté na Zhromaždení delegátov OSBD Martin, ktoré sa konalo dňa
30.10.2019, ktorým uznesením poverilo členov súčasného predstavenstva, aby uzavrelo zmluvy s
členmi nového predstavenstva a kontrolnej komisie. Uvedené uznesenie je zachytené v Zápisnici zo

Zhromaždenia delegátov, ktorá je zažurnalizovaná na č.l. 43 spisu a z ktorej vyplýva aj jednoznačná
skutočnosť, že samotné výsledky volieb do Predstavenstva OSBD Martin a do Kontrolnej komisie OSBD
Martin neboli prijaté uznesením, ale bola len konštatovaná správa volebnej komisie, a tak žalobcovia
nemali inú možnosť ako domáhať sa neplatnosti uznesenia, ktorým boli poverení členovia súčasného
predstavenstva, aby uzavreli zmluvy s členmi nového predstavenstva a novej kontrolnej komisie. Inú

možnosť dosiahnuť, aby sa novozvolení členovia Predstavenstva a Kontrolnej komisie neujali svojich
funkcií, pretože podľa názoru žalobcov neboli zvolení legitímne, tak žalobcovia inú možnosť nemali.
Žalobcovia napádali neplatnosť uznesenia Zhromaždenia delegátov z toho dôvodu, že členská schôdza
členskej samosprávy č. 600, ktorá sa konala 27.5.2019 a z ktorej vzišli práve kandidáti na členov
predstavenstva a kontrolnej komisie, neprebehli v súlade so Stanovami a Rokovacím a volebným

poriadkom. V zmysle § 262 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka, Stanovy musia obsahovať orgány
družstva a podľa Stanov OSBD Martin je aj členská schôdza samosprávy orgánom družstva.

5. Pokiaľ žalobcovia namietali, že Z. M. - syn žalobcu v rade 1/ nie je členom družstva, a teda nemôže byť
ani platným členom samosprávy č. 600 so všetkými právami, ktoré členovi prislúchajú s tým, že rovnako

takto to mohlo byť aj u ďalších osôb a z toho dôvodu sa členská schôdza samosprávy č. 600 nemohla
uskutočniť v súlade so Stanovami a Rokovacím a volebným poriadkom, tak okresný súd uviedol, že túto
tvrdenú skutočnosť žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali. Zoznam 232 členov samosprávy č.
600 je prílohou P181105 Uznesenia Predstavenstva OSBD Martin č. 218/11/108, pričom toto uznesenie
Predstavenstva OSBD Martin nebolo napadnuté odvolaním, a preto sa považuje za platné, a teda aj

Z. M. ml. sa považuje za člena samosprávy č. 600. Naviac žalovaný predložil do spisu listiny, a to
Žiadosť o prijatie za člena, ako aj Oznámenie predstavenstva, že Z. M. ml. bol prijatý za člena OSBD
Martin. Táto žalobcami uvádzaná skutočnosť nemohla spôsobiť neplatnosť uznesenia Zhromaždenia
delegátov a ani rozpor samotného priebehu členskej schôdze samosprávy č. 600 so Stanovami a táto
namietaná skutočnosť nemohla mať ani vplyv na prideľovanie počtu hlasov pre zvolených delegátov na

Zhromaždenie delegátov.

6.Ďalejžalobcovianamietali,žečlenskúschôdzusamosprávyč.600dňa27.5.2019viedolP..U.E.,ktorý
nie je oprávnenou osobou, tak okresný súd konštatoval, že Predstavenstvo OSBD Martin Uznesením č.
2018/11/109, ktoré je právoplatné, poverilo vedením členskej schôdze samosprávy č. 600 P.. N. T.. Ako

vyplýva zo Zápisnice zo schôdze členskej samosprávy č. 600 zo dňa 27.5.2019, tak členskú schôdzu
otvoril naozaj P.. U. E. a P.. N. T. bol na tejto schôdzi prítomný a napriek tomu schôdzu neviedol. V zmysle
č.l. 24,bod5.RokovaciehoaVolebnéhoporiadku,členskúschôdzusamosprávyvediepredstavenstvom
poverený člen samosprávy, ktorým v danom prípade bol P.. T. a nie P.. E. a keďže nebolo postupované
v súlade s č.l. 24, bod 5. Rokovacieho poriadku, toto je súčasne v rozpore s č.l. 37 Stanov, avšak

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že P.. T., ktorý v danom prípade bol oprávnený viesť členskú
schôdzu samosprávy č. 600, poveril jej vedením P.. E., teda de facto udelil mu plnú moc, pričom P.. E.
túto plnú moc prijal a schôdzu viedol, a preto okresný súd mal za to, že ani v danom prípade nedošlo
k rozporu so Stanovami pri vedení členskej schôdze č. 600.

7. V žalobe ďalej žalobcovia namietali, že niektorí kandidáti za členov Predstavenstva a Kontrolnej
komisie nemali uvedené volebné ciele, išlo konkrétne o kandidátov do predstavenstva A. D. a N. K.
a do Kontrolnej komisie Z. C., N. F. a S. N.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a ani medzi
stranami nebolo sporné, že skutočne títo kandidáti volebné ciele uvedené nemali. Táto skutočnosť tedajednoznačne bola v rozpore s č.l. 3., bod 8 Rokovacieho a Volebného poriadku, podľa ktorého na
kandidátke musí byť uvedené celé meno, trvalé bydlisko, povolanie, vek kandidáta, číslo samosprávy,
ktorá kandidáta navrhuje, doterajšie funkcie v rámci orgánov OSBD, volebné ciele a súhlas kandidáta

s kandidatúrou. Ak teda došlo k rozporu s č.l. 3, bod 8 Rokovacieho poriadku, potom automaticky
dochádza aj k rozporu so Stanovami a konkrétne s č.l. 37 Stanov OSBD Martin. Uvedený rozpor však
nemôžespôsobiťneplatnosťceléhouzneseniaprijatéhonaZhromaždenídelegátov,kdedošlokzvoleniu
novýchčlenovPredstavenstvaanovýchčlenovKontrolnejkomisieatoztohodôvodu,ževyššieuvedené
osobynebolijedinýmizvolenými,aleokremnichdošlokzvoleniuajďalších,ktoréužuvedenépodmienky

v č.l. 3, bod 8 Rokovacieho a volebného poriadku spĺňali a k rozporu s Rokovacím a volebným poriadkom
a následne teda aj so Stanovami došlo len vo vzťahu vyššie uvedených osôb. Uvedená skutočnosť však
nie je spôsobilá mať za následok neplatnosť uznesenia Zhromaždenia delegátov, ktorým boli poverení
doterajší členovia Predstavenstva uzavrieť zmluvy s novými novozvolenými členmi Predstavenstva a
Kontrolnej komisie ako celku.

8. Za relevantnú skutočnosť uvádzanú žalobcami v žalobe okresný súd považoval námietku žalobcov
voči pozvánke, ktorou bola zvolaná členská schôdza samosprávy č. 600, pričom žalobcovia namietali
dve skutočnosti. Jednak, že v pôvodne vyvesenej pozvánke na členskú schôdzu samosprávy č. 600,
ktorá sa uskutočnila 27.5.2019 a ktorá pozvánka bola zverejnená na nástenke OSBD na webovom
sídle OSBD, bolo pôvodne uvedené miesto konania schôdze „spoločné priestory domu“, táto skutočnosť

nebola medzi stranami sporná. Následne došlo k zmene pozvánky, kde došlo k zmene v mieste, kde sa
mala konať členská schôdza a to tak, že miestom konania bola zasadačka OSBD. To, že došlo k zmene
v mieste konania, ani táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Sporná bola lehota, kedy bola táto
pozvánka s opraveným miestom konania zverejnená na nástenke a webovom sídle OSBD. Žalovaný
tvrdil, že sa tak stalo 20.5.2019, uvedenú skutočnosť mali preukázať žalobcom navrhnutí svedkovia E.,

O. a K.. Svedok E. vypovedal, že dňa 20.5.2019, keď sa po dovolenke P.. O. vrátila do práce a zistila
nedostatok na pozvánke, dala ihneď pokyn na opravu P.. U. a ona oficiálne cez interné oznámenie dala
požiadavku na IT na zmenu textu. Podľa svedka E. všetky interné oznámenia sa evidujú. Tvrdil, že
OSBD má na to samostatnú knihu, ktorú vedie pani F. a v knihe sa uvádza, čoho sa interné oznámenie
týka, od koho, komu ide, eviduje sa aj dátum a interné oznámenie sa dáva podpísať človeku, ktorý ho

preberá. Svedkyňa O. na pojednávaní síce potvrdila, že dala príkaz kolegyni U., aby pripravila opravu
pozvánky na nástenke OSBD a na webovom sídle, o opravu bol požiadaný P.. K., ktorému dala pokyn P..
U. interným oznámením, avšak svedkyňa O. uviedla, že žiadna kniha evidencie interných oznámení sa
nevedie, čo je v príkrom rozpore s vyjadrením svedka E.. Svedok K. na pojednávaní potvrdil, že dostal
interné oznámenie na opravu pozvánky, ktorého súčasťou bola aj opravená pozvánka, avšak uviedol,

že interné oznámenia si zakladá len pre vlastnú potrebu a potom ich zahodí, čo je zase v rozpore s
výpoveďousvedkaE.,ktorýtvrdil,žeinternéoznámeniasaevidujúvknihenatourčenejatiežjevýpoveď
svedka K. v rozpore s výpoveďou svedkyne O., ktorá tvrdila, že interné oznámenie si zaevidovala aj pani
U. a zaevidoval si ho aj pán K.. Svedok K. túto skutočnosť nepotvrdil. Tvrdenie žalovaného, že k oprave
pozvánkymalodôjsťeštedňa20.5.2019nazákladeinternéhooznámenia,nebolopodľaokresnéhosúdu

žalovanýmpreukázané,lebonímnavrhnutévýpovedesvedkovbolivovzájomnomrozpore,atedapokiaľ
ide o interné oznámenia, ich evidenciu, a teda aj preukázanie skutočnosti, že k internému oznámeniu
došlo dňa 20.5.2019, tomuto tvrdeniu okresný súd neuveril. Ak svedok E. tvrdil, že knihu evidencie
interných oznámení družstvo viedlo a viedla ju pani F., žalovaný mal jednoduchú možnosť preukázať
skutočnosť, kedy bol daný pokyn na opravu pozvánky interným oznámením predložením samotnej knihy

o evidencii interných oznámení, prípadne výsluchom p. F., čo však neurobil.

9. Ak žalovaný prostredníctvom svedka K. predložil do spisu na č.l. 192 screen vyhotovený dňa
20.5.2019, tak okresný súd konštatoval, že uvedený screen nie je spôsobilý stotožniť, že sa týka práve
opravenej pozvánky na členskú schôdzu samosprávy č. 600, ktorá sa mala konať dňa 27.5.2019. Túto

skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok K., keď uviedol, že uvedený screen je možné priradiť
len podľa dátumu a času a to z toho dôvodu, že v uvedený deň 20.5.2019 žiadny iný screen nerobil, tak
tento sa týka opravenej pozvánky. Naviac svedok K. uvádzal, že si vyhotovuje screeny všetkých vecí,
ktoré zverejňuje na webovej stránke a práve preto tento konkrétny screen mal byť dôkazom toho, že k
oprave pozvánky došlo, avšak na otázku okresného súdu, či existuje screen aj pôvodnej pozvánky, ktorá

mala byť zverejnená 17.5.2019 svedok uviedol, že uvedený screen si neurobil, napriek jeho tvrdeniu, že
si vyhotovuje screeny všetkých vecí, ktoré zverejňuje na webovej stránke aby bol krytý.10. Teda ani týmto screenom žalovaný nepreukázal, že k oprave pozvánky došlo 20.5.2019. Naopak boli
to žalobcovia, konkrétne žalobca D., ktorý tvrdil, že ešte dňa 22.5.2019 pozvánka visela na nástenke,
ako aj na webovom sídle v pôvodnom znení, o čom si vyhotovil fotografiu na svoj mobilný telefón dňa

22.5.2019. Túto snímku obrazovky zo svojho telefónu predložil a súčasne, keď jeho tvrdenie žalovaný
spochybnil, tak žalobca P.. D. dal vyhotoviť Odborné vyjadrenie č. 01St/09/2020, z ktorého záverov
je zrejmé, že snímka žalobcom predložená, bola vyhotovená z ním užívaného mobilného telefónu a
bola vyhotovená 22.5.2019, v čase 12:31:12. Týmto odborným stanoviskom a predloženou fotografiou
snímky obrazovky mobilného telefónu mal okresný súd preukázané tvrdenie žalobcu D., že snímka

o pozvánke v pôvodnej verzii bola vyhotovená skutočne 22.5.2019, teda len 4 dni pred tým, než sa
konala členská schôdza samosprávy č. 600 dňa 27.5.2019. V zmysle č.l. 24 bod 3 Rokovacieho
a volebného poriadku OSBD Martin, členskú schôdzu samosprávy zvoláva predstavenstvo. Písomnú
pozvánku členom samosprávy môže nahradiť písomné oznámenie zverejnené na mieste príslušnosti
samosprávy obvyklom, najmenej 5 dní pred konaním schôdze. Je teda zrejmé, že uvedená podmienka
splnená nebola, keďže pozvánka bola zverejnená štyri dni pred konaním schôdze, a teda súčasne došlo

aj k rozporu so Stanovami, konkrétne s č.l. 37.

11. Zo samotnej pozvánky predloženej žalobcami, a to z pozvánky na členskú schôdzu samosprávy
č. 600, ktorá sa konala 27.5.2019 tiež vyplýva, že v tejto pozvánke absentuje upozornenie v súlade s
č.l. 24, bod 8, písm. b) Rokovacieho a volebného poriadku OSBD Martin, a to upozornenie, že ak v

čase určenom na konanie členskej schôdze samosprávy nebude prítomná nadpolovičná väčšina členov,
môže schôdza prijímať po 15. min. rokovania za prítomnosti najmenej troch členov samosprávy. Je
zrejmé, že teda, ak toto upozornenie absentuje, tak pozvánka je v rozpore s č.l. 24 bod 8, písm. b),
a teda aj následne s článkom 37 Stanov OSBD Martin a je úplne irelevantné tvrdenie žalovaného,
že napriek tomu, že pozvánka upozornenie neobsahovala, tak členská schôdza sa v zmysle tohto

upozornenia riadila. Rokovací a volebný poriadok hovorí jednoznačne, že pozvánka na členskú schôdzu
toto upozornenie obsahovať musí.

12. Okresný súd potom konštatoval, že členská schôdza samosprávy č. 600, ktorá sa konala 27.5.2019
a z ktorej vzišli delegáti na Zhromaždenie delegátov, ktoré sa konalo 30.10.2019, bola v rozpore s č.l.

24, bod 5 a bod 8, písm. b) Rokovacieho a Volebného poriadku OSBD, a teda súčasne a automaticky
aj v rozpore s č.l. 37 Stanov OSBD Martin. Potom ak členská schôdza samosprávy č. 600, ktorá sa
konala 27.5.2019 mala voliť kandidátov do volieb členov Predstavenstva a Kontrolnej komisie OSBD
a súčasne, čo je dôležité aj delegátov na Zhromaždenie delegátov, ktoré sa konalo dňa 30.10.2019,
ak teda členská schôdza samosprávy neprebehla v súlade so stanovami, tak nemohla platne zvoliť

delegátov na Zhromaždenie delegátov a potom následne Zhromaždenie delegátov nemohlo ani platne
zvoliťnovýchčlenovPredstavenstvaaKontrolnejkomisie,atedanemaloanikompetenciupoveriťčlenov
starého predstavenstva, uzavrieť zmluvy s novými členmi predstavenstva a Kontrolnej komisie. Preto
okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil, že uznesenie prijaté na
Zhromaždení delegátov OSBD Martin, ktoré sa konalo dňa 30.10.2019 označené ako ZD13/2019 je

neplatné.

13. Už len pre úplnosť okresný súd uviedol, že ak žalobcovia namietali, že väčšina členov samosprávy
č. 600 sa ani nemohla dozvedieť, že sú členmi samosprávy, pretože nie sú vlastníkmi bytov, bývajú v
zahraničí, tak okresný súd v tomto prípade odkázal na č.l. 61 Stanov a konkrétne bod 3 a 4, z ktorého

vyplýva, že účinky doručovania nastanú aj vtedy, ak pošta písomnosť družstvu vráti ako neprevzatú v
odbernejlehote,akčlensvojimkonanímdoručeniezmarilalebopísomnosťodmietol,tedazodpovednosť
v danom prípade je na každom konkrétnom členovi, aby družstvu oznamoval zmenu adresy. Toto
ustanovenie sa však týka iba o doručovaní, ktoré sa doručuje do vlastných rúk. Pokiaľ ide o zverejnenie,
resp. doručenie samotnej pozvánky, tak v zmysle č.l. 24 Rokovacieho a volebného poriadku z bodu 3

vyplýva, že táto pozvánka sa zverejňuje, resp. Oznámenie o konaní členskej schôdze sa zverejňuje
na mieste príslušnosti samosprávy obvyklom, ktorým bolo v danom prípade nástenka a webové sídlo
OSBD. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h),

Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“). Žalovaný k porušeniu jeho
povinnosti zverejniť pozvánku členskej schôdze samosprávy č. 600 najmenej 5
dní vopred uviedol, že pôvodne zverejnená pozvánka na schôdzu členskej samosprávy č. 600 mala
skutočne uvedené nesprávne miesto konania schôdze, na túto chybu však dňa 20.05.2019 prišla P..O., vedúca technického úseku a v tento deň aj následne došlo k oprave pozvánky a jej opakovanému
zverejneniu na webovom sídle a tiež na nástenke vo vestibule OSBD Martin v správnom znení.
Žalovaný má za to, že túto skutočnosť v rámci dokazovania aj náležite preukázal, a to jednak listinnými

dôkazmi a jednak výsluchmi navrhnutých svedkov, k hodnoteniu ktorých pristúpi žalovaný v ďalšej
časti odvolania. Okresný súd však dôkazom predloženým žalovaným podľa vlastných slov „neuveril“,
tvrdeniam žalobcov v rade 1/ a 2/ napriek zjavnej existencii rozporov medzi nimi, na ktoré žalovaný
poukazoval, uveril. Porušenie povinnosti žalovaného mal okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého
rozsudku preukázané tvrdeniami žalobcov a predložením fotografie z mobilného telefónu žalobcu v rade

2/ P.. D., ktorý podľa okresného súdu tvrdil, že ešte dňa 22.05.2019 pozvánka visela na nástenke,
ako aj na webovom sídle žalovaného v pôvodnom znení, o čom si vyhotovil fotografiu na svoj mobilný
telefón dňa 22.05.2019. Túto snímku obrazovky zo svojho telefónu predložil a súčasne keď jeho tvrdenie
žalovaný spochybnil, tak žalobca v rade 2/ P.. D. dal vyhotoviť odborné vyjadrenie č. 01St/09/2020, z
ktoréhozáverovjezrejmé,žesnímkažalobcompredloženábolavyhotovenáznímužívanéhomobilného
telefónu a bola vyhotovená 22.05.2019 v čase 12:31:12. Týmto odborným stanoviskom a predloženou

fotografiou snímky obrazovky mobilného telefónu mal okresný súd preukázané tvrdenie žalobcu P.. D.,
že snímka o pozvánke v pôvodnej verzii bola vyhotovená skutočne 22.05.2019, teda len štyri dni pred
tým, než sa konala členská schôdza samosprávy č. 600 dňa 27.05.2019 (ods. 32., str. 14 rozsudku).
K uvedenému názoru prvostupňového súdu žalovaný v prvom rade uviedol, že práve tento napĺňa
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f.) CSP, kedy okresný súd „evidentne nesprávne interpretuje

vyjadrenie žalobcu v rade 2/ P.. D., pretože tento nikdy netvrdil, že fotografiu pozvánky v mobilnom
telefóne má z nástenky OSBD Martin, ale naopak tak ako v podanej žalobe aj vo vyjadrení nazvanom
ako Splnenie výzvy súdu zo dňa 12.02.2020 - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.02.2020
jednoznačne tvrdil, že údajnú fotografiu vyhotovil z webovej stránky žalovaného. Bol to práve žalobca
v rade 1/ P.. M., ktorý najskôr tvrdil zhodne so žalobcom v rade 2/, že fotografia bola vyhotovená z

webového sídla žalovaného a následne v inom podaní (podnet na advokátsku komoru na právneho
zástupcu žalovaného) tvrdil, že P.. D. ho mal informovať o tom, že fotografiu zhotovil na nástenke
žalovaného. Tento dôkaz žalovaný predložil v rámci konania prvostupňovému súdu a poukázal na
rozpory medzi tvrdeniami žalobcov, súd však uvedené odignoroval a žiadnym spôsobom sa s týmto
nevysporiadal (tento odvolací dôvod bude špecifikovaný v ďalšej časti odôvodnenia odvolania). Okrem

toho, že súd nesprávne interpretoval vyjadrenia žalobcu v rade 2/, je nesprávny aj názor súdu, v ktorom
preukázanie nedodržania päťdňovej lehoty na zverejnenie pozvánky opiera o fotografiu z mobilného
telefónu žalobcu v rade 2/ a následné odborné vyjadrenie predložené žalobcom.“

15. V odvolaní žalovaný uviedol, že k Odbornému vyjadreniu sa žalovaný vyjadril podaním „zo dňa

09.10.2020, v ktorom navrhoval súdu, aby odmietol vykonanie takéhoto dôkazu, nakoľko podľa názoru
žalovaného nespĺňa podmienky pre Odborné vyjadrenie stanovené § 206 Civilného sporového poriadku.
V právnej námietke žalovaný uvádzal, že nie je možné z obsahu „Odborného vyjadrenia“ deklarovať,
že by ho vypracovala odborne spôsobilá osoba. P.. K. P., ktorý sa nazval v uvedenom vyjadrení
„Odborníkom“ je podľa výpisu z obchodného registra jedným zo spoločníkov a jedným z konateľov

spoločnosti SOS PC, s.r.o.. Martin. Uvedená skutočnosť sama o sebe nedeklaruje žiadnu odbornú
spôsobilosťtakejtoosoby,nakoľkospoločníkomakonateľomobchodnejspoločnostimôžebyťakákoľvek
fyzická osoba za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok, medzi ktoré však nepatrí odborná
spôsobilosť. Uvedená spoločnosť nemá ani v predmete činnosti takú činnosť, ktorá by preukazovala
nejakú odbornú spôsobilosť. Navyše „Odborné vyjadrenie“ má č. 01St/09/2020 z čoho je možné

pravdepodobne dedukovať, že ide o prvé vyjadrenie tohto druhu, ktoré p. K. vypracoval“ „Celý posudok
je postavený na tom, že overuje správnosť a príslušnosť dátumovo fotografie, ktorá je uložená v telefóne.
To je všetko v poriadku, fotka v telefóne je autentická a dátumovo sedí. Ale stále vypovedá len o fotke
v telefóne, nie o zdroji a čase, čo fotka zobrazuje a v akom čase. Ani žiadne metadáta ani iné dátové
súboryvposudkunepotvrdzujú,žeto,čonafotkezobrazenéje,jewebstránkažalovaného.Osoba,ktorá

posudok vypracovala túto informáciu uvádza len na základe toho, že mu to uviedol žalobca. V posudku
sa hovorí o web stránke OSDB. To je len tvrdenie, nikde na fotke z telefónu nie je vidieť, že naozaj je to
web stránka, kľudne to môže byť súbor otvorený z lokálneho počítača a následne odfotený. Chýba tam
na tej fotografii, aby bolo uveriteľné, že je z internetu a z web stránky- adresa web stránky. Prečo nie je
odfotená? A rovnako prečo nie je vidieť systémový dátum na obrazovke? Veď čas aj dátum v telefóne

ide zmeniť, tak ako môže žalovaný overiť kedy to bolo?“ „Rovnako žalovaný nevie, či užívateľ, ktorý
načítava stránku vie ako fungujú internetové prehliadače a či vie, že prehliadač si natiahne z lokálneho
disku z dočasných súborov čo sa dá, aby urýchlil načítanie stránky a nanovo zo stránky len taký obsah,
ktorý sa zmenil od poslednej návštevy webovej stránky. Niekedy je treba použiť F5 alebo tlačidlo obnoviť,aby sa tam zobrazili najnovšie dáta. Zabezpečil užívateľ toto, aby mal istotu, že má zobrazené najnovšie
dáta zo stránky? Toto je podstatná námietka žalovaného k autenticite fotografie a na túto otázku nedáva
odborné vyjadrenie predložené žalobcami žiadnu odpoveď. K. sú jednoznačne identifikované pomocou

URL čo je www.osbd.sk. Keď to na fotke nevidieť, tak to predsa nemôže žalovaný identifikovať, môže
len veriť alebo neveriť tomu, kto to povedal, ale nemá možnosť si to overiť. Podľa názoru žalovaného
fotka z telefónu, na ktorej nie je vidno prehliadač s napísanou URL: www.osbd.sk a v pravom rohu alebo
aj niekde inde so systémovým dátumom a časom nie je presvedčivá.“

16. S poukazom na vyššie citovanú argumentáciu, ktorá bola prezentovaná žalovaným podaním
okresnému súdu zo dňa 09.10.2020 ako aj návrhovú argumentáciu žalovaného (odmietnuť tento
dôkaz pre nesplnenie podmienok § 206 C.s.p.) má žalovaný za to, že „ignorovaním jeho procesného
návrhu, nevysporiadaním sa s jeho argumentáciou zo strany prvostupňového súdu, nevyhodnotením
pripomienok k formálnej a odbornej stránke odborného vyjadrenia ako dôkazu zo strany prvostupňového
súdu je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. súbežne s odvolacím dôvodom

v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. Rovnako má žalovaný za to, že fotografia predložená žalobcom v
rade 2/ P.. D. ako dôkaz, aj keď podporená Odborným posudkom (ktorý žalovaný naďalej spochybňuje
z dôvodov vyššie špecifikovaných) v žiadnom prípade nepreukazuje, že daná fotografia zachytáva
obrazovku počítača, na ktorej je otvorená webová stránka žalovaného dňa 22.5.2019. Týmto žalobca v
rade 2/ preukázal jedine to, že fotografia bola vyhotovená dňa 22.5.2019, ale nie to, čo bolo odfotené

(mohlabyťodfotenápapierovápozvánka).Žalovanýmázato,žeakbychcelžalobcavrade2/preukázať
skutočnosti, ktoré tvrdil odborným vyjadrením predmetom tohto odborného vyjadrenia by nemala byť
autenticitafotografie(tedadeňjejvyhotovenia),aleskutočnosť,čiideofotografiu,ktorázachytávaobsah
webovej stránky žalovaného v deň, ktorý tvrdil žalobca v rade 2/ (teda 22.05.2019). Prvostupňový súd
sa v rámci dokazovania žiadnym spôsobom nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného a ani s

jeho námietkami a pripomienkami, rovnako sa s týmto nevysporiadal ani v odôvodnení napadnutého
rozsudku, čím došlo k naplneniu odvolacích dôvodov uvádzaných vyššie.“ Dôkaz predložený žalobcom
v rade 2/ (odborné vyjadrenie) mal okresný súd odmietnuť aj z toho dôvodu, že išlo o prostriedok
procesného útoku zo strany žalobcu v rade 2/, ktorý bol uplatnený nie včas (až na pojednávaní
dňa 10.09.2020, kedy žalobca v rade 2/ na záver pojednávania uviedol, že si dá vyhotoviť nejaké

odborné posúdenie, ktoré okresnému súdu predloží) aj napriek tomu, že žalovaný od začiatku konania
spochybňoval autenticitu vyhotovenia fotografie žalobcom v rade 2/.

17. Ďalším naplnením odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods.1 písm. e) CSP, je podľa žalovaného
nevykonanie dôkazu podaním zo dňa 10.11.2020 nazvanom ako „Podanie právneho zástupcu

žalovaného na vedomie súdu - podnet na AK“. Právny zástupca žalovaného doložil okresnému súdu
podnet žalobcu v rade 1/, ktorým sa obrátil na Slovenskú advokátsku komoru, nakoľko z obsahu
podnetu vyplývali skutkové okolnosti iné, než tvrdili žalobcovia v podanej žalobe. Žalovaný uvádza,
že išlo o podstatné skutkové okolnosti ohľadom vyhotovenia fotografie pozvánky, z ktorých okresný
súd vychádzal pri ustaľovaní údajného porušenia zo strany žalovaného. Aj napriek tomu sa týmito

skutočnosťami prvostupňový súd žiadnym spôsobom nezaoberal, pričom išlo o skutočnosti, ktoré mali
podstatný vplyv na deklarovaný skutkový stav tvrdený žalobcami.

18. Naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP videl žalovaný v tom „ako
prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku hodnotí jednotlivé dôkazné prostriedky osobitne

výsluchy svedkov navrhnutých žalovaným, a to P.. U. E. (bod 7., str. 5 rozsudku), P.. A. O. (bod 8., str.
5) a S. K. (bod 9., str. 5 - 6 rozsudku). Podľa súdu sa svedecké výpovede nezhodovali a dokonca si
odporovali, keďže P.. E. vypovedal, že sa vedie kniha evidencie interných oznámení a P.. O. tvrdila, že
sa takáto kniha nevedie. V skutočnosti však zo zvukového záznamu z pojednávania vyplýva, že P.. E.
vo svojich odpovediach jednak neuvádzal, že existuje kniha interných oznámení, ale vo všeobecnosti

odpovedal, ako by mal fungovať systém pošty, ktorý vyplýva zo Smernice, nakoľko sa sám, ako riaditeľ
na výkone týchto činností nezúčastňuje. P.. O. popísala ako reálne medzi oddelením Organizačno-
technickým a IT oddelením prebehlo, v tomto prípade odovzdanie interného oznámenia. Prvostupňový
súd však v odôvodnení rozsudku uvádza, že P.. O. tvrdila, že aj p. K. si interné oznámenie od P..
U. zaevidoval, pritom v skutočnosti to bolo tak, že na otázku súdu takže on si nevedie evidenciu?

odpovedala svedkyňa O.: to vám musí on povedať, on je iné oddelenie. Na postup ohľadne interných
oznámení sa p. K. spýtal právny zástupca žalovaného keď dostanete interný príkaz písomný, tak ako
postupujete následne, evidujete si ho? svedok K. odpovedal: nie neevidujem. Na ďalšiu otázku čo s ním
urobí? svedok K. odpovedal prinesú mi interný príkaz, ja im ho podpíšem, že som ho prevzal, pozriemsa čo tam mám vlastne urobiť, je tam vždy ak sa jedná o nejaký dokument tak keďže je tam podpis
alebo razítko tak to vždy skenujem ako obrázok, lebo predsa nebudem zverejňovať dokumenty, ktoré
sa dajú editovať, zverejním to, vybavené, založím si ten interný príkaz na určitý čas, ale keď si robím

poriadky tak to sú už staré papiere tak to povyhadzujem. Z výpovedí svedkov P.. O. a p. K. vyplynulo, že
na obidvoch oddeleniach sa samostatne evidencia interných oznámení nevedie, ale tieto si zamestnanci
založia k veci, ktorú vybavujú a ich výpovede si v žiadnom prípade neodporujú, tak ako to konštatuje
prvostupňový súd, práve naopak, vypovedali zhodne. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku uvádza, že tvrdeniu žalovaných o zverejnení opravenej Pozvánky na webovom sídle dňa

20.5.2019 neuveril preto, lebo zamestnanci žalovaného si neodovzdali interné oznámenie tak, ako mali
a preto ani nemohla byť opravená Pozvánka zverejnená dňa 20.5.2019. Uvedené vníma žalovaný
rovnako ako naplnenie vyššie špecifikovaného odvolacieho dôvodu, nakoľko pri uvedenom názore súdu
(v zmysle odôvodnenia si prvostupňový súd zjavne myslí, že Pozvánka môže byť zverejnená len vtedy
ak je dodržaný postup odovzdávania si interného oznámenia prostredníctvom knihy pošty), by potom
ani Pozvánka zverejnená dňa 17.5.2019 zverejnená „nebola“, lebo rovnako si interné oznámenie k

tejto Pozvánke odovzdali zamestnanci žalovaného rovnakým postupom. Zverejnenie pozvánky dňa
17.5.2019 však ani žalobcovia a ani prvostupňový súd nijako nespochybnil, dokonca na jej existencii
vybudovali žalobcovia celú žalobu.“

19. Ďalšou skutočnosťou napĺňajúcou odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP bol postup

okresného súdu ohľadom vyhodnotenia predloženého dôkazu žalovaným - print screenu webovej
stránky družstva (žalovaného), čo je de facto fotografia obrazovky v reálnom čase, zo dňa 20.5.2019
z 10:53. Uvedené vyhodnotil okresný súd ako nepresvedčivý dôkaz, lebo podľa okresného súdu nie je
spôsobilý stotožniť, že sa týka práve opravenej pozvánky na členskú schôdzu samosprávy 600, ktorá sa
mala konať 27.5.2020 a dokonca okresný súd (nesprávne) tvrdil, že túto skutočnosť vo svojej výpovedi

potvrdil aj svedok p. K., keď uviedol, že uvedený screen je možné priradiť len podľa dátumu a času a
to z dôvodu, že v uvedený deň 20.5. žiadny iný screen nerobil, tak tento sa týka uvedenej pozvánky.
Žalovaný uvádza, že žiadne takéto skutočnosti z výsluchu svedka nevyplývajú. Svedok K. v rámci
svojej výpovede z hľadiska odbornosti (zamestnanec žalovaného v oblasti IT) chcel vysvetliť okresnému
súdu, čo znamená fotografia print screen z webovej stránky, a to jej predložením okresnému súdu s

konkrétnym špecifikovaním rozhodujúcich skutočností zachytených na fotografii. „Napriek skutočnosti,
že prvostupňový súd evidentne nebol znalý tejto problematiky svedkovi K. neumožnil predstúpiť a
konkrétne vysvetliť rozhodujúce skutočnosti. Na základe uvedeného prvostupňový súd nesprávne
vyhodnotil v rámci svojich obmedzených znalostí problematiky, že žalovaný nepreukázal , že k oprave
pozvánky došlo dňa 20.5.2019. K uvedenému žalovaný uvádza, že print screen internetovej stránky

družstva (žalovaného), je fotografia v reálnom čase, zachytáva obsah zobrazený na obrazovke tak, že
sa zachytí celý obsah a zároveň vidno údaje dňa a presného času kedy sa snímka vyhotovila, pričom
tieto údaje ktoré sú údajmi systémovými nie je možné nijako modifikovať, tj. meniť ich a zároveň je vidno,
že to je snímka z internetu, lebo zachytáva všetky panely s nástrojmi. Konštatovanie súdu, že svedok
K. nepresvedčil súd o tom, že opravenú Pozvánku zverejnil dňa 20.5.2019, lebo nemá vyhotovený

screenzozverejneniadňa17.5.2019napriekjehotvrdeniu,žesivyhotovujescreenyvšetkýchvecí,ktoré
zverejňuje na webovej stránke, aby bol krytý nie je v súlade s výpoveďou svedka. Svedok K. na otázku
súdu vy toto robíte bežne?(rozumej screeny) alebo ste to robili len kvôli potrebám súdu odpovedal ja to
robím bežne, tu mám k dispozícii, ja keď robím výberové konania čo sa tykajú IT, tak aby som bol kryty,
že tie výzvy na tie dodávky tovarov, tak vždy to umiestnim na internet, mám tu aj výzvy z roku 2017,

tak vždy prílohou výberového konania, na ďalšiu otázku súdu počkajte, skúsme sa nezapliesť do toho,
my sa nebavíme o výberových konaniach, štandardne čo sa zverejňuje na webovej stránke OSBD, a čo
dostanete vy pokyn zverejniť tak to si vytvárate tento screen, z každého jedného? Svedok odpovedal
takmer z každého jedného, na otázku súdu takže predpokladám, že máte aj screen z toho 17.5, svedok
uviedol zo sedemnásteho nie, ten som nevyrobil, a na otázku súdu a prečo? odpovedal neviem, ten

som jednoducho nevyrobil... Prvostupňový súd zjavne nesprávne interpretuje výpoveď svedka, nakoľko
s poukazom na vyššie uvedenú časť jeho výpovede je evidentné, že svedok uviedol, že nie všetky print
screeny si vyhotovuje, teda je evidentné, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré preniesol do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný v
ďalšom uvádza, že na pracovisku nemá zavedenú žiadnu smernicu, ktorá by prikazovala vyhotovovanie

print screenov pri zverejňovaní oznamov na web stránke, preto bolo v plnej kompetencii svedka K.
ako pracovníka IT, aby mal odfotené a uložené to čo považuje za potrebné, čo sa v tomto konkrétnom
prípade ukázalo ako účelné, lebo keby to náhodou nevyhodnotil ako potrebné, tak by žalovaný súdu
nemali čo predložiť. Žalovaný trvá na tom, že nič preukázanejšie ako print screen vyhotovený z webovejstránky družstva (žalovaného), na ktorej je jednoznačne vidno zverejnený text a časové údaje neexistuje
a prvostupňový súd mal takýto dôkaz akceptovať.“

20. V odvolaní žalovaný uviedol, že pod nesprávnym právnym posúdením v zmysle výkladovej praxe
treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav právnu normu síce
interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Je evidentné, že jednou
z podmienok na podanie určovacej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali neplatnosti uznesenia, je
podanie takejto žaloby v lehote podľa § 242 Obchodného zákonníka. Dodržanie tejto lehoty okresný

súd vyhodnotil v bode 31. str. 11 napadnutého rozsudku, kedy konštatoval, že je zrejmé, že obidvaja
žalobcovia ako členovia družstva oznámili námietku v lehote 1 mesiaca od konania Zhromaždenia
delegátov, keďže toto sa konalo 30.10.2019 a podľa písomných námietok založených v súdnom spise
námietky prevzalo družstvo OSBD Martin dňa 20.11.2019, teda aj jednomesačná lehota na oznámenie
námietok bola zachovaná, návrh na súd bol podaný dňa 16.12.2019, aj táto lehota bola zachovaná.
V rámci uvedeného právneho názoru prvostupňového súdu žalovaný uviedol, že prvostupňový súd

nesprávne posúdil dodržanie zákonnej lehoty na podanie námietky a následnej žaloby o určenie
neplatnosti a navyše sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s
námietkou preklúzie, na ktorú žalovaný vo svojich vyjadreniach zo dňa 10.02.2020 a 31.08.2020
opakovane poukazoval. Žalovaný v rámci odvolacích dôvodov opätovne uviedol, že bolo irelevantné
sa v konaní zaoberať námietkou žalobcov, že členská schôdza samosprávy č. 600 (ktorá sa konala

dňa 27.05.2019) nebola zvolaná v súlade so Stanovami a Rokovacím a volebným poriadkom, nakoľko
uplynula prekluzívna lehota na podanie námietky voči uzneseniam prijatým na tejto členskej schôdzi,
a to uplynutím jedného mesiaca od jej konania, tak ako to uvádza § 242 Obchodného zákonníka a č.l.
49 Stanov OSBD Martin, a teda žalobcovia v rade 1/ a 2/ nesplnili podmienku na podanie žaloby o
neplatnosť uznesenia členskej schôdze. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ podľa žalovaného nepredložili žiadny

dôkaz, ktorý smeroval k rozhodovaniu a procesnému priebehu Zhromaždenia delegátov. Dôkazy, ktoré
predložili, smerovali k spochybneniu rozhodnutí iných orgánov - členskej schôdze samosprávy č. 600
a Kontrolnej komisie, avšak Zhromaždenie delegátov nemá žiadnu kompetenciu zmeniť rozhodnutie
členskej samosprávy č. 600 a keďže uznesenia prijaté na schôdzi členskej samosprávy č. 600 dňa
27.05.2019 neboli v zákonnej lehote nijakým spôsobom zo žiadnej strany napadnuté neplatnosťou,

Zhromaždenie delegátov tieto muselo akceptovať. Ak mali žalobcovia v rade 1/ a 2/ o rozhodnutí
členskej schôdze samosprávy č. 600 pochybnosti, bolo potrebné podať námietky proti rozhodnutiu
tohto orgánu, ktoré však zo strany žalobcov v zákonnej lehote podané neboli. Aj napriek tomu, že z
tvrdení žalobcov v rade 1/ a 2/ vyplývalo, že o údajných pochybeniach zo strany žalovaného vedeli už
dňa 22.05.2019 (údajne chybne vyvesená pozvánka), takúto skutočnosť nikomu neoznámili, po konaní

členskej schôdze dňa 27.05.2019 neadresovali žalovanému žiadnu námietku spočívajúcu v porušení
zákona alebo Stanov. Toto urobili až následne po konaní sa Zhromaždenia delegátov dňa 30.10.2019,
kedy v lehote 1 mesiaca napádali údajné pochybenia, ktoré mali vzniknúť na členskej schôdzi dňa
27.05.2019. Žalovaný mal za to, že pokiaľ prvostupňový súd vyhodnotil podanie žaloby žalobcami ako
podanie v zákonnej lehote, ide o nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom. Zároveň tým, že

sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkami a argumentáciou žalovaného
ohľadom preklúzie (aj keď túto je povinný súd skúmať ex offo), došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. K porušeniu takéhoto práva došlo aj postupom prvostupňového súdu, ktorý nehodnotil vykonané
dôkazy vo vzájomnej súvislosti, ale tieto hodnotil jednostranne a neúplne.

21. Odvolateľ uviedol, že prvostupňový súd považoval za nesporné, že na pozvánke absentoval č.l.
24, bod. 8, písm. b) Rokovacieho poriadku, a to upozornenie, že ak v čase určenom na konanie
členskej schôdze samosprávy, nebude prítomná´ nadpolovičná´ väčšina členov, môže schôdza prijímaťˇ
uzneseniapo15minútachrokovaniazaprítomnostinajmenejtrochčlenovsamosprávy.Zároveňokresný
súd konštatoval, že je irelevantné, že toto ustanovenie bolo na rokovaní dodržané a že napriek jeho

dodržaniu bol porušený Č.l. 37 bod 1 Stanov s textom: pravidlá rokovania, rozhodovania, voľby a
ustanovenia jednotlivých orgánov družstva sú´ uvedené v Rokovacom a volebnom poriadku, ktorý
´ schvaľuje Zhromaždenie delegátov. Podľa žalovaného, neuvedenie znenia č.l. 24 bod. 8, písm.
b) nemalo takú váhu, aby malo za následok neplatnosť uznesení prijímaných na členskej schôdzi
samosprávy 600. Dôvody neplatnosti uvedené žalobcami, ktorými sa prvostupňový súd v konaní

zaoberal a ku ktorým sa žalovaný vyššie vyjadril v rámci odvolacích námietok sú však napriek snahe
„súdu vyvodiť z nich právny záver absolútne irelevantné, nakoľko platí, že nech boli tvrdenia strán
sporu akékoľvek, voči uzneseniam prijatým na členskej schôdzi samosprávy 600 konanej dňa 27.5.2019
nebola v zmysle §242 ObZ podaná v lehote námietka a následne žaloba o neplatnosť uznesení, ktorýmiboli zvolení delegát na Zhromaždenie delegátov s počtom hlasov 7 a traja kandidáti do orgánov družstva
a preto sa považuje uznesenie za platné bez ohľadu na obsah Pozvánky a dátum jej zverejnenia.
Ak toto odôvodnenie ako jednoznačne právne správne zvolil súd vo vzťahu k uzneseniu 218/11/108

prijatému na Predstavenstve, žalovanému nie je jasné, prečo takto nepostupoval pri inom uznesení
legitímneho orgánu družstva, ktorým je podľa č.l. 36 písm. d) Stanov OSBD Martin členská schôdza
samosprávy. Prípadné pochybnosti o tom, či informáciami o prípadných pochybeniach, ktoré by mohli
zakladať neplatnosť uznesení prijatých na členskej schôdzi samosprávy žalobcovia disponovali v čase
konania schôdze, a nemali by tak reálnu možnosť sa dovolávať ich neplatností vyvrátili sami žalobcovia

tvrdeniami prezentovanými v prvostupňovom konaní. Tak ako sami tvrdia najneskôr dňa 22.5.2019
sa o nich dozvedeli a mali možnosť, dokonca zo svojich funkcií (žalobca v rade 2/ ako podpredseda
Predstavenstva a Žalobca v rade 1/ ako podpredseda Kontrolnej komisie) povinnosť zjednať nápravu,
čo však nespravili a až keď zistili, že neboli zvolení do orgánov družstva, tak sa domáhajú práva pričom
platí, že sa nemôže domáhať práva ten, kto sám jeho porušenie spôsobil.“ Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a v súlade s

§ 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí sa s tvrdeniami
žalovaného obsiahnutými v odvolaní absolútne nestotožnili, tieto považovali za zavádzajúce a vytrhnuté
z kontextu vykonaného dokazovania. Odvolaním napádaný rozsudok súdu žalobcovia považovali za

spravodlivý, vecne a právne správny, vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu, ktorý
neumožňoval v danej veci iný záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, ktoré
skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil podľa ustanovení zákona, ktoré
použil. Zo zápisníc o pojednávaniach, na ktorých sa uskutočnili výsluchy svedkov žalovaného je zrejmé,

že svedkovia žalovaného si vo vyjadreniach nezriedka a v podstatných skutočnostiach odporovali, a to
napr. v prípade výpovedí o neexistencii záznamu interného oznámenia o zverejnení spornej pozvánky
na webovej stránke OSBD v evidencii interných oznámení v zmysle platnej Smernice OSBD o obehu
dokladov. Ku príkladu svedok P.. E. počas výsluchu na str. 4 zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.09.2020
na otázku súdu uviedol: „Interné oznámenia všetky sa evidujú, máme na to samostatnú knihu, robí to

pani F.. V knihe sa uvádza to čoho sa to týka a od koho komu to ide. Eviduje sa aj dátum. Interné
oznámenie, keď je to interné oznámenie sa dáva podpísať len človeku, ktorý to preberá. Pečiatku, teda
dátumovku dáva aj pani F., ktorá to eviduje do knihy.“ V rozpore s uvedeným tvrdením svedkyňa P..
O. počas výsluchu na str. 6 zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.09.2020 na otázku právnej zástupkyne
žalovaného uviedla: „Interné oznámenie je bežná forma komunikácie. Fungovalo to tak, že pani U. si ho

vypracovala, zaevidovali si ho u seba, zaevidoval si ho pán K., ktorému bolo určené. Proti podpisu si
ho vlastne odovzdal. P.. U. si toto interné oznámenie potom založí k tým veciam, ktoré sa tej konkrétnej
veci týkajú.“ ďalej na otázku súdu svedkyňa udáva: „Interné oznámenie sa nikde inde neposúva je to len
medzi tými dvomi ľuďmi, aby P.. U. mala doklad, Že mu to skutočne odovzdala. Žiadna kniha evidencie,
čo sa týka týchto členských veci, interných oznámení sa nevedie“. Svedok pán K. počas výsluchu na

str. 7 zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.09.2020 uviedol: „Ja interné oznámenie keď nie je doručené
ja pripojím len svoj podpis, dátum nie“. Rozpory vo výsluchoch svedkov navrhnutých žalovaným sú v
rámci predmetného odvolania žalovaného pochopiteľne zamlčané, nakoľko by z nich boli zrejmé dôvody,
pre ktoré okresný súd tvrdeniam týchto svedkov podľa žalovaného „neuveril“. Žalobcovia poukázali na
skutočnosť, že sám okresný súd v napadnutom rozsudku na tieto rozpory poukázal.

23. Žalobcovia, čo sa týkalo predmetnej pozvánky (t.j. pozvánky na členskú schôdzu samosprávy č. 600)
poukázali na to, že počas konania boli medzi žalobcami a žalovaným nasledovné skutočnosti nesporné,
a to:
- uverejnenie pôvodnej pozvánky s nesprávnym miestom konania „spoločné priestory domu“ na

nástenke vo vestibule budovy OSBD a webovej stránke OSBD,
-uverejnenienovejpozvánkysozmenenýmsprávnymmiestomkonania„zasadačkaOSBD“nanástenke
vo vestibule OSBD a webovej stránke OSBD,
- skutočnosti, že ani jeden variant zverejnených pozvánok neobsahoval povinné poučenie v zmysle ČI.
24 bod 8 písm. b) Rokovacieho a volebného priadku. Medzi stranami ostal sporný len dátum uverejnenia

druhého variantu pozvánky, a teda otázka dodržania, resp. nedodržania lehoty 5 dní uverejnenia
pozvánky pred konaním schôdze. Žalobcovia svoje tvrdenie o tom, že predpísaná lehota dodržaná
nebola, podložili fotografiou pozvánky uverejnenej na webovej stránke OSBD, ktorú žalobca v rade
2/ dňa 22.05.2019 vyhotovil svojím mobilným telefónom. Vo svojom odvolaní sa žalovaný snaží o.i.spochybniť skutočnosť, že uvedenú fotografiu žalobca v rade 2/ vyhotovil z webovej stránky OSBD
Martin dňa 22.05.2019. Uvedené tvrdenie žalobcovia považujú za absurdné a v rozpore s vykonaným
dokazovaním, pričom nad rámec doposiaľ produkovaných tvrdení a dôkazov poukazujú na podstatnú a

žalovaným zámerne opomínanú skutočnosť a síce, že okrem predmetnej pozvánky uvedená fotografia
zachytáva aj iné oznamy OSBD Martin, ako napr. oznámenie o čerpaní dovolenky a časť oznamu
o zmene povinnosti pri vykonávaní zimnej údržby chodníkov tak, ako sa zobrazovali na obrazovke
počítača prehliadačom. O autenticite fotografie svedčí aj to, že v spodnej časti fotografie sú dva pásy,
ktoré sú generované prehliadačom a operačným systémom počítača, čo potvrdzuje, že ide o fotografiu

obrazovky PC, ktorá zobrazuje webovú stránku OSBD. Pri prezeraní fotografie a jej zväčšení (zvýšení
rozlíšenia monitoru) sa na fotografii objaví raster bodov zobrazenia obrazovky, čo nasvedčuje, že je to
fotografia „screenu“ zobrazenia webovej stránky OSBD pri jej prezeraní. Uvedený dôkaz sa žalovaný
snažil spochybniť výsluchom svedka - pána K., ktorý tvrdil, že vyhotovil printscreen obrazovky svojho
PC, ktorý svedčí o tom, že dňa 22.05.2019 bola na webovej stránke OSBD Martin zverejnená pozvánka
s opraveným miestom uskutočnenia členskej schôdze samosprávy č. 600. Pán K. vo svojej svedeckej

výpovedi zároveň tvrdil, že si vyhotovuje fotografie (printscreeny) všetkých dokumentov, ktoré umiestni
na webovú stránku OSBD Martin. Svedok ani žalovaný však z nepochopiteľných dôvodov nedokázali
vyhovieť jednoduchej požiadavke súdu prvej inštancie o predloženie týchto printscreenov, resp. aspoň
ich zoznamu, pričom svedok p. K. dôvody ich neexistencie nedokázal súdu dôveryhodne vysvetliť. V
súvislosti s uvedeným tvrdením žalovaného, žalobcovia podotýkajú, že žalobca v rade 2/ (ktorý dňa

22.05.2019 vyhotovil fotografiu pozvánky z webovej stránky OSBD Martin), nie je odborník v oblasti IT na
rozdiel od svedka p. K., nemá také vedomosti a zručnosti, aby dokázal uvedenú fotografiu zmanipulovať
a pozmeniť tak, ako to v konaní naznačoval žalovaný. Žalobca v rade 2/ však vie, že z praktického
hľadiska je ďaleko jednoduchšie dodatočne vytvoriť printscreen akejkoľvek počítačovej obrazovky s
akýmkoľvek dátumom, ako telefónom vyhotoviť fotografiu webovej stránky s požadovaným obsahom a

následne pozmeniť v telefóne a aj v samotnej fotografii zapísaný dátum jej vyhotovenia.

24. Za zavádzajúce a pre vec irelevantné považovali žalobcovia tvrdenie žalovaného, ktorý vo svojom
odvolaní uvádza akýsi „výklad“ o fungovaní internetových prehliadačov, ťahaní dočasných súborov
z lokálneho disku a následnej „nutnosti“ použitia klávesy F5 na zobrazenie aktuálneho obsahu, čím

sa žalovaný snaží nepodložene navodiť dojem, že žalobca v rade 2/ pri prezeraní webovej stránky
OSBD Martin dňa 22.05.2019 nepostupoval „správne“. Žalovaný však opäť zámerne opomína vo svojom
„výklade“ uviesť skutočnosť, že v každom prehliadači je možné nastaviť túto vlastnosť tak (resp. táto
vlastnosť je už prednastavená po inštalácii prehliadača), aby prehliadač pri každom navštívení www
stránok kontroloval ich časovú platnosť a zobrazoval vždy aktuálnu stránku tak, ako to má nastavené

drvivá väčšina bežných užívateľov webových prehliadačov a ako to má vo svojom prehliadači nastavené
aj žalobca v 2/ rade.

25. Za účelové žalobcovia rovnako považovali spochybňovanie odbornej spôsobilosti autora odborného
vyjadrenia, ktoré bolo žalobcami predložené do konania po tom, čo žalovaný začal nepodložene

spochybňovať vierohodnosť predmetnej fotografie vyhotovenej žalobcom v rade 2/. Odborné vyjadrenie
žalovaný vo svojom odvolaní napadol konštatovaním, že nie je možné deklarovať, že jeho autor - P..
K. je odborne spôsobilou osobou, nakoľko ten v spoločnosti SOS PC, s.r.o. figuruje ako konateľ, čo
automaticky nemusí znamenať, že je aj odborník. Žalobcovia uvádzajú, že spoločnosť, ktorú oslovili
má dlhoročné skúsenosti s poskytovaním rôznych služieb v oblasti IT a vzhľadom na absurdné a

ničím nepodložené spochybnenie autenticity fotografie zo strany žalovaného považovali žalobcovia
predloženie uvedeného odborného vyjadrenia za postačujúce. Vzhľadom na to, že o.i. aj výsluchmi
svedkov žalovaného bola autenticita spornej fotografie potvrdená (keďže nebola nijako relevantne
spochybnená)ajejvierohodnosťtakbolanepochybná,žalobcovianepovažovalivykonaniedodatočného
znaleckého dokazovania za potrebné, hospodárne ani efektívne. Pokiaľ žalovaný spochybňuje odborné

vyjadrenie s poukazom na interné číslo odborného posudku a tvrdením, že je to pravdepodobne prvý
posudok tejto spoločnosti, toto žalobcovia považujú za irelevantnú a zavádzajúcu konštrukciu. Predsa
samotné číslo 01 St/09/2020 je možné interpretovať aj spôsobom, že ide prvý posudok, ktorý vypracoval
P., K. „01 St“ v mesiaci september "09" v roku 2020 a nie ako úplne prvý posudok tejto firmy v
danej oblasti. Uvedené tvrdenie len poukazuje na to, ako zavádzajúco žalovaný interpretuje výsledky

vykonaného dokazovania vo svojom odvolaní.

26. Vo vyjadrení žalobcovia uviedli, že žalovaný ďalej vo svojej argumentácii naznačuje možnosť
manipulácie a zmeny obsahu fotografie zo strany žalobcu, čo však predložené odborné vyjadrenievylúčilo. Žalobcovia podotýkajú, že pred tým, ako predložili mobilný telefón s fotografiou na odborné
posúdenie, predložili tento mobilný telefón, v ktorom bola zachytená fotografia vyhotovená žalobcom
v rade 2/ dňa 22.05.2019 k nahliadnutiu súdu aj žalovanému na pojednávaní uskutočnenom dňa

10.09.2020. K odbornému vyjadreniu žalobcovia pristúpili ihneď po tom, ako po takto predloženej
fotografii jej autenticitu žalovaný nepodložene a účelovo spochybnil. Žalobcovia tak na podporu
svojho tvrdenia súdu predložili k nahliadnutiu mobilný telefón s fotografiou a tiež odborné vyjadrenie,
ktoré autenticitu fotografie potvrdilo. Na strane druhej žalovaný autenticitu spochybnil len svojím
ničím nepodloženým tvrdením (ktoré bolo dokonca spochybnené aj samotným výsluchom svedkov

žalovaného), pričom v konaní pred súdom prvej inštancie na vykonaní znaleckého dokazovania
netrval. Vo svetle uvedeného tak žalobcovia považujú spochybňovanie autenticity uvedenej fotografie
obsiahnuté v odvolaní žalovaného za účelové, nepodložené a zavádzajúce.

27. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na list, ktorým sa žalobca v rade 1/ obrátil na Slovenskú advokátsku
komoru, žalobcovia uvádzajú, že rozdiely v terminológii (fotografia, snímka, nástenka atp.), ktorú použil

žalobca 1/ vo svojej sťažnosti adresovanej SAK, možno pripísať nedôslednosti žalobcu 1/ pri jej písaní,
avšak určite to nemožno absurdne pripísať na ťarchu žalobcov v tomto konaní, v ktorom svoje tvrdenia
prezentovali od počiatku konštantne, transparentne a nemenne, pričom na ich podporu predkladali
súdu relevantné a autentické dôkazy. Uvedený argument, ktorý žalovaný opiera o existenciu listu z
neverejného sťažnostného spisu Slovenskej advokátskej komory, žalobcovia považujú za nielenže pre

vec irelevantný a účelový, ale zo strany právneho zástupcu žalovaného aj profesijne neetický. Takýto
postup žalovaného však len poukazuje na praktiky, ktorým museli žalobcovia ako fyzické osoby bez
právnického vzdelania čeliť počas celého konania. Subjektívne konštatovania žalovaného na adresu
súdu prvej inštancie, kedy žalovaný svoju neschopnosť preukázať a právne podložiť akékoľvek svoje
tvrdenie prakticky presúva na ťarchu súdu, a síce že:

-„...Napriek skutočnosti, Že prvostupňový súd evidentne nebol znalý tejto problematiky...“
-„...prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil v rámci svojich obmedzených znalosti problematiky, že
žalovaný nepreukázal.“
-„ ... v zmysle výkladovej praxe treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený
skutkový stav

právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval...“ „žalobcovia vo svetle vyššie uvedeného, ako aj vo svetle vykonaného dokazovania
ponechávajú na posúdení odvolacieho súdu.“ Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 13.11.2020, č.k.
17Cb/3/2020-290 ako vecne a právne správny potvrdil a aby žalobcom priznal voči žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

28. K doručenému vyjadreniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný. Žalobca v rade 2/ vo vyjadrení
tvrdí, že fotografia, ktorú predložil okresnému súdu (podaním zo dňa 17.8.2020) zachytáva aj iné
oznamy OSBD Martin, ako napr. oznámenie o čerpaní dovolenky a časť oznamu o zmene povinnosti pri

vykonávaní zimnej údržby chodníkov a tiež tvrdí, že v spodnej časti fotografie sú dva pásy, generované
prehliadačom a operačným systémom počítača. V prílohe predmetného podania však žalovaný žiadne
takéto údaje nevidí, a preto ani žalovaný ani súd nemal a nemá preukázané, že je táto fotografia
vyhotovená zo stránky www.osbd.sk zobrazenej v reálnom čase dňa 22.5.2019. Žalobca ďalej tvrdil,
že na pojednávaní dňa 10.9.2020 predložil súdu a aj žalovanému k nahliadnutiu mobilný telefón, čo sa

však nezakladá na pravde. Prvostupňový súd po tom ako sa žalobca v rade 2/ pokúsil predložiť mobilný
telefón k nahliadnutiu, tento pokus zamietol a vyzval ho, aby predmetnú fotografiu predložil v papierovej
podobe, z čoho vyplýva, že žalovaný a ani prvostupňový súd nikdy nevideli fotografiu v mobile žalobcu
v rade 2/. Žalovaný opakovane upozornil na preklúziu práva namietať neplatnosť uznesenia členskej
schôdze členskej samosprávy č. 600, či už s ohľadom na jej zvolanie, ako aj jej priebeh a výsledky, t.j.

uznesenia na nej prijaté s čím sa súd prvého stupňa ex offo nevysporiadal a žalobca úmyselne túto
skutočnosť tiež opakovane opomínal. Žalovaný rovnako zastával názor, že rozsudok prvostupňového
súdu - najmä petit je procesne neefektívny, a to vo vzťahu k aplikácii výroku.

29. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia. Žalovaný vo vyjadrení

uviedol, že nie je pravdou, že žalobcovia predložili súdu k nahliadnutiu fotografiu pozvánky vyhotovenú
mobilným telefónom žalobcu v rade 2/ dňa 22.05.2019, konkrétne uviedol, že prvostupňový súd po
tom, ako sa žalobca v rade 2/ pokúsil predložiť mobilný telefón k nahliadnutiu, tento pokus zamietol
a vyzval ho, aby predmetnú fotografiu predložil v papierovej podobe z čoho vyplýva, že žalovaný aani prvostupňový súd nikdy nevideli fotografiu v mobile žalobcu v 2/ rade. Žalovaný zrejme opätovne
zámerne opomína skutočnosť, že vytlačená fotografia uvedenej pozvánky vyhotovená žalobcom v
rade 2/ z webovej stránky OSBD dňa 22.05.2019 bola súdu prvýkrát v papierovej podobe predložená

ako príloha č. 1 Vyjadrenia žalobcov zo dňa 17.02.2020, v ktorom vyjadrení žalobcovia k predloženej
fotografii uviedli: „Vzhľadom na skutočnosť, že nie je technicky možné vytlačiť podrobnosti fotografie, z
ktorých vyplýva údaj o dátume jej vytvorenia odfotením do mobilného telefónu, žalobcovia sú pripravení
na nariadenom pojednávaní konajúcemu súdu predložiť predmetnú fotografii k nahliadnutiu priamo z
mobilného telefónu, 1 ktorého bude čitateľný a j údaj o dátume jej vytvorenia.“ (pozn. na uvedenej

fotografií zreteľne vidieť, že okrem predmetnej pozvánky uvedená fotografia zachytáva aj iné oznamy
OSBD Martin, ako napr. oznámenie o čerpaní dovolenky a časť oznamu o zmene povinnosti pri
vykonávaní zimnej údržby chodníkov a pod., čo svedčí o autenticite fotografie). Následne na najbližšom
pojednávaní uskutočnenom dňa 23.07.2020 žalobcovia boli pripravení pristúpiť k súdu a predložiť
mobilný telefón žalobcu v rade 2/ za účelom preukázania dátumu vytvorenia fotografie nahliadnutím do
vlastností vyhotovenej fotografie, avšak súd správne poznamenal, že pre účely dokazovania je potrebné

predložiť fotografiu pozvánky v papierovej podobe a tak, aby bol vidno dátum jej vyhotovenia. Uvedenú
požiadavku konajúceho súdu žalobcovia splnili a v prílohe č. 1 podania zo dňa 17.08.2020 predložili
fotografiu Pozvánky na členskú schôdzu samosprávy č. 600 zverejnenej na webovej stránke OSBD
Martin, spolu s „informáciami o súbore“, z ktorých je zrejmé, že fotografia predkladanej Pozvánky bola
vytvorená mobilným telefónom (konkrétne zariadením LG-M160) dňa 22.05.2019 0 12:31 hod.

30. Vzhľadom na to, že žalovaný na pojednávaní dňa 10.09.2020 nepodložene a účelovo spochybnil
autenticitu aj takto predloženej fotografie, žalobcovia následne konajúcemu súdu predložili odborné
vyjadrenie, ktoré autenticitu fotografie pozvánky potvrdzuje. Na jednej strane tak je fotografia webovej
stránky zo dňa 22.05.2019, ktorá okrem chybnej pozvánky obsahuje aj iné autentické zverejnenia

žalovaného, ďalej mobilný telefón, ktorý obsahuje nezameniteľnú informáciu o tom, že táto fotografia
bola vytvorená dňa 22.05.2019 a odborné vyjadrenie vypracované na základe predloženého
mobilného telefónu, ktoré autenticitu fotografie potvrdilo. Na strane druhej je len ničím nepodložené
spochybnenie autenticity fotografie zo strany žalovaného (toto tvrdenie žalovaného bolo dokonca v
konaní spochybnené aj samotným výsluchom jeho svedkov), pričom žalovaný (len z jemu známych

dôvodov) v konaní pred súdom prvej inštancie na vykonaní znaleckého dokazovania netrval. Žalovaný
sa tak vo svojom vyjadrení opäť obmedzil len na napádanie autenticity žalobcami predloženej fotografie
pozvánky (konečne, uvedená obrana bola jedinou, ktorú sa sám žalovaný rozhodol voliť počas celého
konania pred súdom prvej inštancie). Žalobcovia takto zvolenú obranu považujú nielen za nečestnú, ale
bez ďalšieho ju označujú za vedomé a zjavné klamstvo. Žalovaný si je dobre vedomý, že žalobcami

predkladaná fotografia je autentická, zaznamenávajúca pochybenie zo strany OSBD vo vzťahu k
povinnosti uverejniť pozvánku riadne a včas, a teda že bola vyhotovená žalovaným v rade 2/ dňa
22.05.2019. Tým, že sa snaží navodiť dojem nečestného konania žalobcov paradoxne poukazuje opäť
len na svoje vlastné nečestné správanie, ktorým sa prezentoval nielen počas celého konania, ale aj
počas napádaných volieb do orgánov OSBD. Žalobcovia boli doposiaľ vo svojich podaniach vždy vecní,

neosobní a svoje podozrenia v súvislosti s pochybeniami OSBD súdu prezentovali až keď na ich podporu
disponovali dôkazmi, čo však žalovaný využil na osobné a pre vec bezpredmetné útoky, pričom sám
neváhal produkovať spochybniteľné dôkazy a v súvislosti s nimi pred súdom vedome zavádzajúco
vypovedať.

31. K doručenému vyjadreniu žalobcov sa žalovaný už nevyjadril (doručenka č.l. 350 spisu).

32. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov
žalovaného podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania verejným
vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol napadnutý rozsudok

okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

33. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/62/2021-355 zo dňa

11.5.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v
Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu krajským súdom.34. Primárne krajský súd vzhľadom k odvolaniu žalovaného poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP,
keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci
vyjadrené v podanom odvolaní zo dňa 11.2.2021 (č.l. 300 a nasl. spisu). Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval

iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne potom ani
krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a
v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Ak boli súdom prvej
inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporoval, tak tieto sa zákonite bez
ďalšieho nemohli stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu nebol zákonný

priestor, ak v zmysle § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu
z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) § 379 CSP.

35. Odvolací súd uvádza, že mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, ktorý
má zákonom vyžadované náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Okresný
súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so skutkovými ako aj

právnymi okolnosťami, na v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie uviedol právnu úpravu, ktorú
aplikoval. Okresný súd zrozumiteľným a jasným spôsobom vyjadril skutkové zistenia, právne závery,
ktoré zdôvodnil a k podstatným okolnostiam sporovej veci sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril.
AjvzmysleužustálenejjudikatúryNajvyššiehosúduSRaÚstavnéhosúduSRvyplýva,žeakvšeobecný
súd stručným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní svoje rozhodnutie a vysporiada sa s podstatnými

okolnosťami súdenej veci, je z tohto hľadiska jeho rozhodnutie riadne odôvodnené, k čomu došlo aj v
danej sporovej právnej veci.

36. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

37. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

38.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

39. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, nezistil
opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným.

40. Okresný súd vykonal v intenciách sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie
sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu

výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného

súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať
cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom
rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu a je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného

súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné
okolnosti a dá odpoveď na kľúčovú odvolaciu argumentáciu.

41. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého
rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalovanému ako sporovej

strane možnosť aktívnej účasti a právo žalovaného na označenie navrhovaných dôkazov bolo
žalovaným zrealizované. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je
postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré
dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane (§ 185 ods. 1 CSP). Vadou konaniasa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej
procesných práv, ktoré jej CSP priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K
takejto vade konania okresným súdom podľa odvolacieho súdu nedošlo.

42. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného, vo vzťahu k napadnutému rozsudku
okresného súdu, ešte odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného
v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám

odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody,
z ktorých má byť preskúmané.

43. Pokiaľ žalovaný (podľa obsahu odvolania) v odvolaní namietal nesprávny procesný postup, tak
odvolací súd vychádzal zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia zo dňa
28.2.2019, sp.zn. 2Cdo/225/2018, v zmysle ktorého „...Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len

faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane
sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento
pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť
súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu

posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie
súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“
zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť,
presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd
rozhodol.“ Odvolací súd, vychádzajúc primerane a podporne a v intenciách predmetného rozhodnutia

najvyššieho súdu, po vykonaní odvolacieho prieskumu nemohol konštatovať, že by zo strany okresného
súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, resp. porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

44. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne
správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...

„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez
jehozabezpečenie,vykonanieanáslednévyhodnotenie.Kýmnavrhovaniedôkazovjeprávomazároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne

zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací
súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného
hodnotenia dôkazov.

45. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné
práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké

vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú
vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie

okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci.

46. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, tak ako je uvedený v časti I. odvolania, vyjadril

žalovaný svoj nesúhlas so závermi okresného súdu v rovine vyhodnotenia fotografie z mobilného
telefónu žalobcu v rade 2/ P.. D., pričom žalovaný citoval z rozsudku okresného súdu, a to z ods. 32.
a mal za to, že okresný súd podľa neho evidentne nesprávne interpretuje vyjadrenie žalobcu v rade
2/ P.. D., keďže podľa žalovaného tento nikdy netvrdil, že fotografiu pozvánky v mobilnom telefónemá z nástenky OSBD, ale naopak, tak ako v podanej žalobe, aj vo vyjadrení zo dňa 17.2.2020 tvrdil,
že údajnú fotografiu vyhotovoval z webovej stránky žalovaného. Žalovaný vyčítal okresnému súdu, že
napriek tomu, že poukázal na rozpory medzi tvrdeniami žalobcov, tak okresný súd uvedené odignoroval

a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal, pričom išlo i o námietku, že okresný súd nesprávne interpretoval
vyjadreniažalobcuvrade2/,ktorénásledneviazalnanesprávnevyhodnotenieokresnéhosúduohľadom
nedodržania 5 dňovej lehoty na zverejnenie pozvánky, ktorú opieral fotografiou z mobilného telefónu
žalobcu v rade 2/. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaného sa odvolací súd oboznámil s
obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a vo vzťahu k tomu i zodpovedajúcemu

obsahu spisového materiálu. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd
uviedol „Naopak boli to žalobcovia, konkrétne žalobca D., ktorý tvrdil, že ešte dňa 22.5.2019 pozvánka
visela na stránke, ako aj na webovom sídle v pôvodnom znení, o čom si vyhotovil fotografiu na svoj
mobilný telefón dňa 22.5.2019“ (č.l. 296 rub spisu). Ak citoval odvolací súd z napadnutého rozsudku
okresného súdu v zodpovedajúcej časti, tak potom nie je možné prijať záver, ktorý uvádzal žalovaný
v odvolaní, a to vzhľadom na obsahové znenie predmetnej vety, kedy výklad okresného súdu o

vyhotovenífotografie,takakobolprijatýzostranyokresnéhosúdu,niejevrozporesobsahomspisového
materiálu. Je zrejmé, že okresný súd uviedol „ako aj na webovom sídle v pôvodnom znení, o čom si
vyhotovil fotografiu.“ Odvolací súd uvedené vyhotovenie fotografie v tejto rovine viazal na webové sídlo
v zvýraznení v pôvodnom znení. Uvedené v konečnom dôsledku korešponduje i vyjadreniu žalobcov,
tak ako je súčasťou spisového materiálu na č.l. 95 spisu (vyjadrenie žalobcov zo dňa 17.2.2020,

doručené okresnému súdu dňa 18.2.2020). Ak potom viazal žalovaný svoje závery v rovine tvrdeného
nesprávneho interpretovania vyjadrenia žalobcu v rade 2/ okresným súdom, tak s týmto sa nemohol
odvolací súd stotožniť. Pokiaľ žalovaný namietal závery v rovine vyhodnotenia Odborného vyjadrenia
okresným súdom cez úpravu v § 206 CSP, tak odvolací súd sa oboznámil s predmetným Odborným
vyjadrením, tak ako je súčasťou spisu (č.l. 226 a nasl. spisu). Spolu s predvolaním na nariadený

termín ústneho pojednávania dňa 16.10.2020 bolo žalovanému doručené i Odborné vyjadrenie zo dňa
16.9.2020 (č.l. 226 spisu), o čom svedčí doručenka na č.l. 232 spisu.

47. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaného bolo potrebné, aby sa odvolací súd
dôsledne oboznámil s obsahom spisového materiálu. Uvedené vyjadrenie je súčasťou ESS. Vo vzťahu

k tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že vyjadrenie žalovaného k
Odbornému vyjadreniu predloženému žalobcami, v celom jeho obsahovom znení, vyhodnotil v rámci
vyvolaného odvolacieho konania vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného. Odvolací súd ju však
nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na konštatovaný vecne správny záver, v zmysle
ktorého okresný súd žalobe vyhovel. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, bez

ďalšieho, nie je možné prijať záver, že predmetné Odborné vyjadrenie by bolo rozhodným dôkazom pre
rozhodnutie okresného súdu, keďže okresný súd vychádzal i z ďalších dôkazov, ktoré vyhodnocoval
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Ak žalovaný v relevantnom štádiu konania spochybnil závery
vyplývajúce z predmetného Odborného vyjadrenia, tak toto spochybnenie zostalo len v rovine tvrdení,
bez toho, aby tieto tvrdenia boli podopreté, tak ako odvolací súd uviedol nižšie, aspoň označením

dôkazov, prípadne ich doložením, časť vyjadrenia žalovaného k Odbornému vyjadreniu je formulovaná
ako otázky, ku ktorým však žalovaný neformuloval odpovede a ak spochybňoval Odborné vyjadrenie
predložené žalobcom, mal podľa odvolacieho súdu dostatočný priestor na to, aby svoje námietky i
preukázal.

48. Ak mal žalovaný podľa jeho vyjadrenia v odvolaní za to, že „....Na základe uvedeného prvostupňový
súd nesprávne vyhodnotil v rámci svojich obmedzených znalostí problematiky, že žalovaný nepreukázal,
že k oprave pozvánky došlo dňa 20.5.2019“, tak mal žalovaný nielen podľa obsahu spisového materiálu,
ale aj podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorený dostatočný priestor na produkovanie takej obrany, ktorá
by vyvrátila skutočnosti uvádzané v Odbornom vyjadrení ako aj tie uvádzané žalobcami, a to v ním

požadovanej odbornej kvalite. Odvolací súd pri vyhodnotení tejto odvolacej argumentácie žalovaného
vychádzal z toho, že v zmysle zákonnej úpravy § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti,
na ktoré je treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie. Odborné znalosti je
možnocharakterizovaťakotakévedomosti,nazískaniektorýchjepotrebnáurčitáodbornáznalosťalebo
odborná skúsenosť. V odvolaní žalovaný uviedol, že „V právnej námietke žalovaný uvádzal, že nie je

možné z obsahu „Odborného vyjadrenia“ deklarovať, že by ho vypracovala odborne spôsobilá osoba.
P.. K. P., ktorý sa nazval v uvedenom vyjadrení „Odborníkom“ je podľa výpisu z obchodného registra
jedným zo spoločníkov a jedným z konateľov spoločnosti SOS PC, s.r.o.. Martin. Uvedená skutočnosť
sama o sebe nedeklaruje žiadnu odbornú spôsobilosť takejto osoby, nakoľko spoločníkom a konateľomobchodnej spoločnosti môže byť akákoľvek fyzická osoba za splnenia zákonom vyžadovaných
podmienok, medzi ktoré však nepatrí odborná spôsobilosť. Uvedená spoločnosť nemá ani v predmete
činnosti takú činnosť, ktorá by preukazovala nejakú odbornú spôsobilosť. Navyše „Odborné vyjadrenie“

má č. 01St/09/2020 z čoho je možné pravdepodobne dedukovať, že ide o prvé vyjadrenie tohto druhu,
ktoré p. Steindl vypracoval.“ Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že z
Obchodného registra SR vyplývajú skutočnosti, v zmysle ktorých :
SOS PC, s.r.o. (od: 04.06.2010)

Sídlo: Kukučínova1 Martin 036 01 (od: 04.06.2010)

IČO: 45 545 065 (od: 04.06.2010)

Deň zápisu: 04.06.2010 (od: 04.06.2010)

Právna forma: Spoločnosť s ručením obmedzeným (od: 04.06.2010)

Predmet činnosti: poskytovanie software - predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom
(od: 04.06.2010) služby spojené s počítačovým spracovaním dát (od: 04.06.2010) počítačové
služby .

Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému uvádza, že z časti Predmetu činnosti subjektu, ktorý
vypracoval žalovaným namietané Odborné vyjadrenie, do písomného svojho vyhotovenia rozsudku
uviedol len činnosti, ktoré považoval za relevantné vo vzťahu k odvolacej argumentácií žalovaného.
Je len ťažko predstaviteľné, aby pri tomto Predmete činnosti, ktorý bol zapísaný od 4.6.2010 u osoby,
ktorá vypracovala predmetné Odborné vyjadrenie absentovali odborné skúsenosti vyžadované pre

vyhotovenie odborného vyjadrenia. V prípade, že žalovaný mal pochybnosti, bolo potrebné, aby tieto
boli formulované tak, aby nezostali len vo všeobecnej rovine, ale aby boli aspoň označené dôkazy,
vzhľadom k tomu, že tu nie je miesto na domnienky. Vzhľadom na uvedené nebol potom priestor na to,
aby túto odvolaciu argumentáciu žalovaného v rovine absentujúcej odbornosti osoby, ktorá vyhotovila
Odborné vyjadrenie, vyhodnotil ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného

súdu. Len pre úplnosť odvolací súd potom uvádza, že Vyjadrenie zo dňa 9.10.2020, ktorého sa dovoláva
žalovaný, je vyjadrením žalovaného a v zmysle Registra organizácií Štatistického úradu SR Okresné
stavebné bytové družstvo Martin bolo založené 1.1.1974 a má ako hlavnú činnosť 68320 Správa
nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv. Predmetné Vyjadrenie, ktoré bolo okresnému súdu
doručené dňa 9.10.2020 podal v mene žalovaného právny zástupca žalovaného, ktorý má v zmysle

výpisu z Obchodného registra ako Predmet činnosti uvedené: poskytovanie právnych služieb v zmysle
zákona o advokácií. Ak za takejto situácie odvolací uvádzal tieto skutočnosti, bolo to jednak pre úplnosť,
ale i pre rozptýlenie pochybností pociťovaných žalovaným, ktoré boli zhrnuté v odvolacej argumentácii
v odvolaní, ak mal za to, že „...Na základe uvedeného prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil v rámci
svojich obmedzených znalostí problematiky, že žalovaný nepreukázal, že k oprave pozvánky došlo dňa

20.5.2019.“Pripomína odvolací súd svoj záver vyslovený vyššie, že predmetné Odborné vyjadrenie,
nepredstavovalo nosný dôvod rozhodnutia okresného súdu, keďže tento vychádzal i z ďalších dôkazov,
a závery vyvodené okresným súdom i z nich boli žalovaným v odvolaní namietané, takže boli predmetom
odvolacieho prieskumu vo vyvolanom odvolacom konaní.

49. Vo vzťahu k odvolacej argumentácií žalovaného „...Napriek skutočnosti, že prvostupňový súd
evidentne nebol znalý tejto problematiky svedkovi K. neumožnil predstúpiť a konkrétne vysvetliť
rozhodujúce skutočnosti“, sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisového materiálu najmä Zápisnicou
z ústneho pojednávania zo dňa 10.09.2020 čl. 220 a nasl. spisu. Z obsahu tejto zápisnice, ale ani
z ďalšieho obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by okresný súd svojím postupom znemožnil

svedkovi predstúpiť a vysvetliť rozhodujúce skutočnosti. V ďalšej časti odvolania žalovaný vyčíta
okresnému súdu, že ...„tak vždy prílohou výberového konania, na ďalšiu otázku súdu počkajte, skúsme
sa nezapliesť do toho, my sa nebavíme o výberových konaniach, štandardne čo sa zverejňuje na
webovej stránke OSBD, a čo dostanete vy pokyn zverejniť tak to si vytvárate tento screen, z každého
jedného? Svedok odpovedal takmer z každého jedného, na otázku súdu takže predpokladám, že máte aj

screen z toho 17.5, svedok uviedol zo sedemnásteho nie, ten som nevyrobil, a na otázku súdu a prečo?
odpovedal neviem, ten som jednoducho nevyrobil... Prvostupňový súd zjavne nesprávne interpretuje
výpoveď svedka, nakoľko s poukazom na vyššie uvedenú časť jeho výpovede je evidentné, že svedok
uviedol, že nie všetky print screeny si vyhotovuje, teda je evidentné, že prvostupňový súd na základevykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré preniesol do odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Žalovaný v ďalšom uvádza, že na pracovisku nemá zavedenú žiadnu smernicu,
ktorá by prikazovala vyhotovovanie print screenov pri zverejňovaní oznamov na web stránke, preto bolo

v plnej kompetencii svedka K. ako pracovníka IT, aby mal odfotené a uložené to čo považuje za potrebné,
čo sa v tomto konkrétnom prípade ukázalo ako účelné, lebo keby to náhodou nevyhodnotil ako potrebné,
tak by žalovaný súdu nemali čo predložiť. Žalovaný trvá na tom, že nič preukázanejšie ako print screen
vyhotovený z webovej stránky družstva (žalovaného), na ktorej je jednoznačne vidno zverejnený text
a časové údaje neexistuje a prvostupňový súd mal takýto dôkaz akceptovať.“ V tejto rovine odkazuje

odvolací súd na výpoveď S. K. svedka, tak ako vyplýva z obsahu Zápisnice spísanej okresným súdom
dňa 10.9.2020 na čl. rub spisu 222 a čl. 223 spisu a jej uvedenie okresným súdom v napadnutom
rozsudku ods. 9 vo väzbe na ods. 23. rozsudku ako i vyhodnotenie tejto svedeckej výpovede v ods. 32
rozsudku okresného súdu v súvislosti s ďalšími dôkazmi, ktoré boli vykonané v prvoinštančnom konaní
a nevidel dôvod na iné závery než tie prijaté okresným súdom.

50. Na pojednávaní dňa 10.9.2020 právna zástupkyňa žalovaného k predmetnej snímke uviedla,
že nemá žiadnu výpovednú hodnotu, lebo oni deklarujú, že k zmene došlo tak, ako uvádzali v
predchádzajúcom vyjadrení. Žalobca p. D. zotrval na tvrdení, že snímka bola vyhotovená 22.5.2019,
žiadal, aby bola vyhodnotená expertnou firmou a nie svedkom zo strany žalovaného. Vzhľadom
na dôkaznú situáciu potom okresný súd prijal uznesenie v znení vyhlásenom na pojednávaní dňa

10.9.2020, tak ako je súčasťou spisového materiálu na č.l. 223 a nasl. spisu. Mal za to odvolací súd,
že v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci okresný súd vyhodnotil plnenie dôkaznej povinnosti
tak na strane žalobcov, ako i na strane žalovaného. Z odvolateľom predložených odvolacích otázok
vyplývala jeho nespokojnosť s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď predkladal vlastné
vyhotovenie a konštrukciu predpokladov, z ktorých mal okresný súd vychádzať, pričom odvolací súd

napriek tomu, že žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, nemal za
to, že ním nastolené otázky sa týkali interpretácie právneho predpisu, ale boli výsledkom skutkového
zistenia okresného súdu. Pokiaľ žalovaný vytýkal vo vzťahu k podaniu žalobcu, ktoré bolo adresované
Slovenskej advokátskej komore, že z neho vyplývali skutkové závery iné, než tvrdili žalobcovia v
podanej žalobe, podľa žalovaného, išlo o podstatné skutkové okolnosti ohľadom vyhotovenia fotografie

pozvánky, z ktorých okresný súd vychádzal pri ustaľovaní „údajného“ porušenia zo strany žalovaného
a vyčítal okresnému súdu, že sa nimi nezaoberal, tak podľa odvolacieho súdu, vo vzťahu k tomuto
odvolaciemu dôvodu, ktorý bol koncipovaný vo všeobecnej rovine, žalovaný neposkytol také tvrdenia,
ktoré by bolo možné priamo špecifikovať a konkretizovať a konfrontovať so závermi okresného súdu.
Ak i za predpokladu, že okresný súd by v odôvodnení napadnutého rozsudku nevenoval osobitnú

pozornosť tomuto listinnému dôkazu, tak odvolací súd uvádza, že okresný súd v štádiu dokazovania
získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania z celého
komplexu dôvodov vychádzajúcich z vykonaných dôkazov. Zo strany odvolacieho súdu, berúc do úvahy
odvolacie námietky nie je možné konštatovať, že tento dôkaz by bol rozhodujúci pre rozhodnutie vo
veci, ak okresný súd spoľahlivo zistil skutkový stav veci z iných dôkazov, ktoré dostatočne vyhodnotil,

pričom sa poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. V rámci tohto konania
správne skúmal okresný súd, či žalobcovia ako strana, ktorá sa domáha určitého nároku, preukázala
oprávnenosť nároku, a teda, či v spore uniesla dôkazné bremeno. Výsledkom uvedeného štádia bolo
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie podľa jeho úvahy, každý dôkaz sa hodnotí jednotlivo a všetky
v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zdôrazňuje

odvolací súd, že otázka unesenia dôkazného bremena súvisí s vykonaním a hodnotením dôkazov v
konaní pred okresným súdom.

51. Žalovaný mal za to, že v konaní bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
a to v tom, ako prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku hodnotil jednotlivé dôkazné

prostriedky, osobitne výsluchy svedkov navrhnuté žalovaným, a to P.. U. E., ods. 7 str. 5 rozsudku, P..
A. O. (ods. 8 str. 5) a S. K. (ods. 9 str. 5 rozsudku), keďže podľa okresného súdu sa svedecké výpovede
nezhodovali, dokonca si odporovali. Poukázal na to žalovaný, že zo zvukového záznamu z pojednávania
vyplýva, že P... E. vo svojich odpovediach jednak neuvádzal, že existuje kniha interných oznámení,
ale vo všeobecnosti odpovedal, ako mal fungovať systém pošty. Ďalej uviedol žalovaný, že P.. O.

popísala, ako reálne medzi oddelením organizačno-technickým a IT oddelením prebehlo odovzdávanie
interného oznámenia a zhrnul uvedené skutočnosti tak, že záver okresného súdu podľa žalovaného
sa mu javí, že „pozvánka môže byť zverejnená len vtedy, ak je dodržaný postup odovzdávania si
interného oznámenia prostredníctvom knihy pošty“ (č.l. 306 spisu) a potom ani pozvánka zverejnenádňa 17.5.2019 zverejnená nebola alebo rovnako si interné oznámenie k tejto pozvánke odovzdali
zamestnanci žalovaného. V súvislosti s touto argumentáciou považuje odvolací súd za podstatné
poukázaťnato,žedokazovanieječasťcivilnéhokonania,vrámciktorejsisúdvytvárapoznatkypotrebné

narozhodnutievoveci.Právomockonaťoveci,ktorejsanávrhtýkavsebeobsahujeajprávomocposúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi procesný strán
na vykonanie dokazovania, nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vecou súdu a nie vecou strán. Žalobcovia aj žalovaný boli sporové strany, mali rovnaké
procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia alebo
diskriminácieniektorejztýchtosporovýchstrán.Malirovnakúmožnosťnavrhnúťdôkazy,tietopredkladať
a vyjadrovať sa k nim, pričom aj prípadné nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nesprávne
hodnotenie niektorého dôkazu nezakladá ani vadu konania ani porušenie základných práv sporových
strán. Pokiaľ boli okresným súdom ustálené skutočnosti vo vzťahu k pozvánke zo dňa 17.5.2019, je

potrebné odvolacím súdom poukázať na to, že v tejto rovine skutočnosti jej uverejnenia 17.5.2019
neboli sporné, preto nebolo potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania a vyhodnotenia iných dôkazov,
keďže obe sporové strany vo vzťahu k pozvánke zo dňa 17.5.2019 zaujali rovnaký postoj. Ak žalovaný
poukazoval na rozpory, ktoré nemajú vyplývať z obsahu písomnej zápisnice, ale zo zvukového záznamu
z pojednávania, tak potom je namieste pripomenúť, že z obsahu zápisnice (a ani ďalšieho obsahu

spisu) spísanej dňa 10.9.2020 (č.l. 220 a nasl. spisu) nevyplýva, že by k predmetnej zápisnici boli
podanéžalovanýmnámietky.Tiežlenpreúplnosťodvolacísúduvádza,žepokiaľsažalovanýnestotožnil
so závermi okresného súdu, ktorý neuveril žalovanému, že dňa 20.5.2019 bola zverejnená opravená
pozvánka s tým, že uviedol, že zamestnanci žalovaného si neodovzdali interné oznámenie, tak ako
mali, že skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu tejto písomnej zápisnice ani priamo na pojednávaní

rozporované žalovaným neboli, pričom je zrejmé, že okresný súd v rovine týchto záverov vychádzal
najmä zo zápisnice spísanej okresným súdom dňa 10.9.2020, tak vo vzťahu ku svojim záverom okresný
súdvnapadnutomrozsudkuuviedolajďalšízáver,pričomuviedol„AksvedokE.tvrdil,žeknihuevidencie
interných oznámení družstvo viedlo a viedla ju pani F., žalovaný mal jednoduchú možnosť preukázať
skutočnosť, kedy bol daný pokyn na opravu pozvánky interným oznámením predložením samotnej knihy

o evidencii interných oznámení, prípadne výsluchom F., čo však neurobil“ (č.l. 296 spisu). K uvedenému
záveru však žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne bližšie skutočnosti.

52. V rámci podaného odvolania žalovaný ďalej namietal „predloženého dôkazu žalovaným - print
screenu webovej stránky družstva (žalovaného), čo je de facto fotografia obrazovky v reálnom čase,

zo dňa 20.5.2019 z 10:53. Uvedené vyhodnotil súd ako nepresvedčivý dôkaz, lebo podľa názoru súdu
nie je spôsobilý stotožniť, že sa týka práve opravenej pozvánky na členskú schôdzu samosprávy 600,
ktorá sa mala konať 27.5.2020 a dokonca súd (nesprávne) tvrdí, že túto skutočnosť vo svojej výpovedi
potvrdil aj svedok p. K., keď uviedol, že uvedený screen je možné priradiť len podľa dátumu a času a to z
dôvodu,ževuvedenýdeň20.5.žiadnyinýscreennerobil,taktentosatýkauvedenejpozvánky.Žalovaný

uvádza, že žiadne takéto skutočnosti z výsluchu svedka nevyplývajú“ (č.l. 306 spisu). V súvislosti s
touto argumentáciou žalovaného a jej vyhodnotením okresným súdom, ktoré žalovaný vyhodnotil ako
nesprávnu interpretáciu, považuje odvolací súd za podstatné poukázať na zodpovedajúce odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu, najmä tak ako vyplýva z ods. 32 rozsudku (č.l. 13 a 14),
s tým, že odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu svedeckej výpovede svedka uvádza, že súd musí

vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania,
k prejednávanej veci, aká je jeho rozumová, duševná úroveň k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho
vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k
správaniu sa pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota vypovedať na otázky a
pod.) a k poznatkom, zisteným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpovede

svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú, celkové posúdenie
uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených preukazovaných
skutočností). Z priebehu prvostupňového konania vo vzťahu k výpovediam dotknutých svedkov, vo
väzbe na hodnotenie týchto svedeckých výpovedí podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku,
nie je možné prijať záver, že by okresný súd nezohľadnil vyššie uvedené kritériá. Ak okresný súd teda

vyhodnocoval dôveryhodnosť získaných informácií zo svedeckých výpovedí, tak musel vyhodnocovať
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, v zmysle ich svedeckých výpovedí a úkonov učinených v
súvislosti s touto konkrétnou prejednávanou vecou. Nemožno bez ďalšieho vyhodnocovať vierohodnosť
svedka a jeho výpovede len na základe subjektívneho hodnotenia sporovej strany. Vo vzťahu k týmtozáverom odvolací súd poukazuje na to, že „zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na
nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedápravidlámlogickéhomysleniaalebožesúdvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézdokazovania
nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo (potom nie je ani možné
polemizovať z jeho skutkovými závermi napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý
dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a
pod.) To znamená, že hodnotenie dôkazov, teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok z iných než

z vyššie uvedených dôvodov nemožno dovolaním úspešne napadnúť.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 1/2010 z 28. februára 2011). Vzhľadom na uvedené skutočnosti
nemal odvolací súd dôvod na odklon od záverov vyvodených zo svedeckých výpovedí okresným súdom.
V podrobnostiach cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

53. Berúc do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, obzvlášť za vyhodnotenia

všetkých na seba nadväzujúcich skutočností, sa odvolací súd nemohol stotožniť so záverom
žalovaného, ktorý bol uvádzaný v odvolaní, že nič preukázanejšie ako print screen vyhotovený z
webovej stránky družstva žalovaného, na ktorej je jednoznačne vidno zverejnený text a časový údaj
neexistuje a prvostupňový súd mal takýto dôkaz akceptovať, ak vzal do úvahy dôkaznú silu všetkých
vykonaných dôkazov v prvoinštančnom konaní, pričom bolo v dispozícii splnenia dôkaznej povinnosti tak

žalobcu, ako i žalovaného, preukázať svoje tvrdenia. Ak vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov boli poskytnuté
i ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré neboli relevantne zo strany žalovaných vyvrátené, pričom svedecké
výpovede, na ktoré sa žalovaný odvolával vo svojich záveroch, neposkytovali nepochybný priestor pre
stotožnenie sa s nimi, potom nebolo možné odvolacím súdom okresnému súdu vyčítať závery prijaté
z vykonaného dokazovania.

54. Ak poukazoval žalovaný v odvolaní na naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, ktoré vyvodil zo záverov okresného súdu, tak ako sú uvedené v ods. 31 str. 11 napadnutého
rozsudku, keďže žalovaný mal za to, že okresný súd nesprávne posúdil dodržanie zákonnej lehoty
na podanie námietky a následne žaloby o určenie neplatnosti a nevysporiadal sa podľa žalovaného s

námietkou preklúzie, ktorú opakovane žalovaný v priebehu prvoinštančného konania tvrdil, tak odvolací
súd v tejto časti poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, a to v celej jeho
obsahovej zložke s dôrazom na ods. 31., 32., 33. cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

55. V odvolaní žalovaný namietal okresným súdom vyhodnotené „údajné porušenie č.l. 24 bod 8

rokovacieho a volebného poriadku“. Vo vzťahu k č.l. 24 bod 8 rokovacieho a volebného poriadku, ktorý
podľa zistení okresného súdu nebol dodržaný, ku ktorému žalovaný poskytol argumentáciu v rámci
odvolania, že uvedené ustanovenie nemalo takú váhu, aby malo za následok neplatnosť uznesení
prijímaných na členskej schôdzi samosprávy 600., odvolací súd uvádza, že žalovaný neposkytol žiadnu
ďalšiuargumentáciu(vskutkovejaprávnejrovine)vodvolaní,ktorábymohlapredstavovať,bezďalšieho

dôvod na odklon od záverov súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v tomto smere nedošlo k relevantnému spochybneniu samotného záveru okresného súdu o
porušení uvedeného článku, pričom pri konštatovaní uvedeného porušenia neboli žalovaným tvrdené
skutočnosti, na základe ktorých by okresný súd uvedené porušenie vyhodnotil neprijateľným spôsobom.
Poukazuje sa pritom na dikciu § 242 prvá veta Obchodného zákonníka a dôvody rozhodnutia okresného

súdu uvedené v napadnutom rozsudku najmä na ods. 33 cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

56. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého
rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalovanému ako sporovej
strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalovanému nebola zmarená možnosť aktívnej účasti

na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov. V konečnom dôsledku právo žalovaného
na označovanie, navrhovanie dôkazov bolo žalovaným zrealizované, uplatnené, avšak je potrebné
zvýrazniť, že v konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná,
resp. nevykoná.

57. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára
1998).

58. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že
v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a
to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa
s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú
dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220

ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.

59. Ak bolo žalobe žalobcov rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským
súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli
splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie
veci na ďalšie konanie, vzhľadom k tomu, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol

vyhodnotený ako dôvodný. V podrobnostiach sa odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu.

60. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pokiaľ
odvolaním žalovaného neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách

konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako
závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým voči žalovanému bol

priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne
okresný súd samostatným uznesením za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.