Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111231022
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111231022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Ing. A. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XX. H. XXX, S., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora so sídlom Kolárska 4,
Bratislava, zast. JUDr. Dašou Komkovou, advokátkou so sídlom Prešov, Hlavná 27, o náhradu škody,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/255/2011-90 zo dňa 22.11.2013
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 213,34 Eur k rukám právnej zástupkyne žalovaného v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od
01.07.2004, §§ 1 ods. 1, 2; 9 ods. 1; 18 ods. 1; 22 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Konštatoval, že zodpovednosť podľa zákona č. 58/1969 Zb. je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez

ohľadu na zavinenie. Na jej vyvodenie musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to existencia škody
ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie
akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v
súvislostisnímdôjdekporušeniupravidielustanovenýchprávnyminormamialebokporušeniuporiadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úkony tzv. úradného postupu samy osebe k
vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia,

alebo ide o inú činnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Zaoberal sa otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je
účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania konštatujúc, že nedostatok vecnejlegitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti,
o ktorých sa koná. Žalobca v žalobe označil ako žalovaného Slovenskú advokátsku komoru.

V zmysle zákona č. 58/1969 Zb. je pasívne legitimovaným subjektom štát, teda Slovenská republika,
v mene ktorého vystupuje ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1 tohto zákona. Tento ústredný orgán
sám ale nenesie zodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Žalovaný - Slovenská
advokátska komora je svojou povahou profesijnou komorou s povinným členstvom, ktorá združuje

osoby vykonávajúce slobodné povolanie - advokáciu, ktorá má za cieľ sledovať a zastupovať spoločné
profesné, kultúrne a ekonomické záujmy, nie je orgánom verejnej správy ani samosprávy a teda nie je
možné ju považovať ani za verejnoprávnu inštitúciu. Žalovaný ako stavovská organizácia je subjektom
odlišným od štátu a nie je nositeľom právnej povinnosti podľa zákona č. 58/1969 Zb.

Na základe uvedeného dospel prvostupňový súd k záveru, že nie je daná pasívna vecná legitimácia

žalovaného. Preto žalobu zamietol.

Zároveň konštatoval, že žalobný nárok nebolo možné posúdiť ani podľa všeobecných
občianskoprávnych ustanovení o náhrade škody vzhľadom k absencii základného predpokladu vzniku
zodpovednosti žalovaného, keďže ten žalobcovi svojim konaním žiadnu škodu nespôsobil (škoda

žalobcovi mala byť spôsobená advokátom).

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Žalovanému, voči ktorému zamietol žalobu, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z
trovprávnehozastúpeniavzmysle§§10,14,16,17a18vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskej

republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, a to za tri úkony právnej služby (príprava
a prevzatie zastupovania zo dňa 13.02.2013, podanie vyjadrenia vo veci samej zo dňa 22.08.2013 a
účasť na pojednávaní konanom dňa 22.11.2013) po 51,45 Eur (vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu
945,- Eur), režijný paušál 3 x 7,81 Eur, čo spolu predstavuje sumu 177,78 Eur, čo po zvýšení o 20
% daň z pridanej hodnoty, ktorej platcom je právny zástupca žalovaného predstavuje trovy právneho

zastúpenia vo výške 213,34 Eur. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. uložil žalobcovi, aby tieto trovy konania
zaplatil k rukám právnej zástupkyne žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 - žalobca je 82 ročný starobný dôchodca, v konaní nebol

riadne zastúpený, žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom § 237 písm. f) O.s.p.,
súd obišiel porušené zákony, nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žaloba o náhradu škody vychádza
z konania sp. zn. 17C/24/01 zo dňa 12.03.2013, zmeneného rozsudku rozhodnutím odvolacieho súdu
sp. zn. 1Co/198/05-119 zo dňa 27.03.2006 a uznesením Najvyššieho súdu SR 1Cdo/153/06-136 zo

dňa 30.01.2007. Žaloba bola podaná na súd dňa 20.08.2010 pod sp. zn. 7C/32/2010, po zastavení
konania bola žaloba znovu podaná na súd dňa 13.12.2011. Konanie je vedené pod sp. zn. 8C/255/2011.
Žalobca sa o celkovom rozsahu škody vo výške 174,- Eur (5.239,- Sk) dozvedel z doručeného uznesenia
Najvyššieho súdu SR dňa 26.02.2007, takže návrh žalobcu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom sa spravuje podľa zákona č. 514/2003 Z. z., § 14 ods. 1, 2 o zodpovednosti za

škodu, nie podľa zákona č. 58/1969 Zb. Rozhodnutia súdov boli vydané po roku 2003. Žiadosť o náhradu
škody na prerokovanie bola žalovanému zaslaná dňa 08.02.2010 (zák. č. 514/2003 Z. z., § 15). Žalobca
sa domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 945,- Eur s ročným úrokom z omeškania 17,6 % od
29.01.2010 podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a zákona č. 514/2003 Z. z., § 14 ods. 1, 2 o zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesplnením zákonných povinností a nesprávnym úradným postupom žalovaného.

Nesprávny úradný postup žalobca odôvodňuje tým, že žalovaný sťažnosť žalobcu zo dňa 16.09.1997
nevyšetril v stanovenom termíne, spôsobil prieťahy skoro 2 roky, so sťažovateľom nespolupracoval,
čím porušil zákon o sťažnostiach č. 152/1998 Zb., § 13 ods. 1, 2, 15 ods. 1. Žalovaný nedohliadol na
výkon advokáta JUDr. Františka Komku, čím porušil zákon o advokácii č. 132/1990 Zb., § 39 ods. b.
Sťažnosť žalobcu zo dňa 16.09.1997 žalovaný vyšetril v rozpore so zákonom č. 240/1990 Zb., ods.

6 o odmenách advokátov. Ak žalovaný cítil, že mu sťažnosť neprislúcha, bol povinný podľa zákona
č. 152/1998 Zb., § 4 ods. 2 písm. a), c) sťažnosť sťažovateľovi vrátiť do 5 dní, čo neurobil. Žalovaný
neodpovedal na žiadosť žalobcu zo dňa 29.01.2010 o zaplatenie náhrady škody a ani žiadosť neodstúpil
príslušnému orgánu, takže žalovaný nepostupoval podľa zákona č. 514/2003 Z. z., § 15 ods. 1, 2.Žalovaný svojim konaním zasiahol do práv žalobcu pri vymáhaní jeho práv na vrátenie 174,- Eur (5.242,-
Sk). Existencia škody bola preukázaná príčinnou súvislosťou medzi porušením povinnosti, zákonných
podmienok a nesprávnym úradným postupom žalovaného a škodou a zavinením. Podľa rozhodnutia

odvolacieho súdu sp. zn. 1Co/198/05 a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/153/2006 v
konaní 17C/24/01 advokát za právnu pomoc mohol fakturovať len sumu 125,- Eur (3.761,- Sk), nie
346,- Eur (10.436,- Sk). Advokát pre sumu 1.540,- Sk, ktorá mu nepatrila, poslal na žalobcu exekútora.
Súd mu dal neprávom povolenie na exekučné konanie. Až po dvoch rokoch bolo exekučné konanie
zrušené. Bol to nezákonný zásah do súkromia celej rodiny žalobcu. Trojročná lehota na podanie žaloby

o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., § 19 ods. 1, 3 bola dodržaná, takže právo na
zaplatenie náhrady škody v sume 945,- Eur nebolo premlčané. Vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa
26.08.2013 nebolo podané cez podateľňu súdu, chýba podpis prijímateľa. Toto vyjadrenie žalovaného
bolo žalobcovi odovzdané priamo na pojednávaní dňa 22.11.2013. Týmto postupom sa žalobcovi odňala
možnosť prípravy na pojednávanie a konať pred súdom (§ 237 písm. f) O.s.p.). Súd tento skutok
neuviedol do zápisnice o pojednávaní. Žalovaný so žalobcom neuzatvoril žiadnu zmluvu, avšak pri

šetrení sťažnosti akceptoval falšovanú neplatnú zmluvu o právnej pomoci a vyúčtovaní advokátovi.
Výsledok šetrenia sťažnosti advokát využil v konaniach na súdoch a privodil advokátovi úspech. Súd
nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho súdu a uznesenie Najvyššieho súdu SR o tom, že advokát
za právnu pomoc mohol fakturovať len sumu 125,- Eur. Súd nezobral do úvahy vyjadrenie GPSR,
MSSR, MVSR a Úradu vlády o odstúpení sťažnosti z príslušnosti Slovenskej advokátskej komore na

jej priame vybavenie, ale priznal, že SAK nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní. Žalovaný
sa doteraz nikde nevyjadril, že vec bola premlčaná. Je to len špekulácia, ktorá sa už raz JUDr. Daši
Komkovej v konaní pod sp. zn. 14C/321/01 podarila. Žalovaný sa tiež doteraz nikde nevyjadril, že vec
mala byť v konaní prejednaná podľa zákona č. 58/1969 Zb. Vo veci boli vystriedané 3 samosudkyne,
pojednávanie v roku 2013 bolo 5-krát odročené. Posledné pojednávanie bolo vytýčené dňa 30.09.2013

s nariadením pojednávania na deň 22.11.2013. Čakacia doba žalobcu bola jeden mesiac a 22 dní.
Žalobca sa týmto postupom dostal do rozpakov. Na pojednávaní dňa 22.11.2013 bola prečítaná písomní
obhajoba žalobcu, bol vypočutý žalobca, bolo prečítané vyjadrenie žalovaného k žalobe, porušené
zákony boli obídené, dôkazné listiny boli oboznámené, ale neboli jednotlivo vyhodnotené. Žalobca nebol
v konaní právne zastúpený i napriek tomu, že súd žalobcovi uznesením zo dňa 19.10.2010 ustanovil

právneho zástupcu. Súd toto uznesenie nezrušil, ale ďalším uznesením zo dňa 03.04.2012 odkázal
žalobcu na Centrum právnej pomoci Bratislava - pobočka Prešov, ktoré nesprávnym úradným postupom
v správnom konaní sp. zn. 1N 1220/12 zo dňa 18.05.2012 žalobcovi nepriznalo nárok na poskytnutie
právnej pomoci. Podľa zákona č. 586/2003 Zb., § 71 ods. 3 predseda Slovenskej advokátskej komory
zastupuje SAK navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach, takže k žalobe sa mal vyjadriť predseda

SAK, podobne ako sa vyjadril v tej istej veci v konaní sp. zn. 7C/32/2010. Ak predseda SAK splnomocnil
na zastupovanie v tomto konaní JUDr. Dašu Komkovú, je to ich vec, ako sa o trovách zastúpenia
dohodnú. Advokátka JUDr. Komková na pojednávaní dňa 22.11.2013 nebola, SAK neobhajovala, preto
nemá nárok na odmenu, ktorú si sama vypočítala. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. odmenu
vo výške 213,34 Eur advokátovi, ktorého si JUDr. Komková na zastúpenie objednala, je povinná zaplatiť

ona, nie žalobca. Je to nepochopiteľné, že Slovenskú advokátsku komoru v tomto konaní zastupuje
advokát a žalobca, starobný dôchodca sa musí v konaní obhajovať sám. Je nepochopiteľné, že sa
nenašiel orgán moci, ktorý by vyzval advokáta, aby žalobcovi sumu 174,- Eur vrátil, aj keď advokát
sám dobre vie, že mu nepatrí. Súd v konaní nezabezpečil právnu ochranu, rovnosť pri priznaní práv,
porušené zákony nenapravil a nepostihol. Žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby vo veci rozhodol

bez pojednávania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Dňa 10.01.2014 doručil žalobca prvostupňovému súdu podanie, označené ako Vyjadrenie k

nesprávnemu rozsudku, porušenie zákonov a zásahu do práv žalobcu.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v

súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 16.03.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby nie je
dôvodné a rozsudok vo výroku o trovách konania je potrebné zrušiť.Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi (§ 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v
konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a
ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán

štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli (§ 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení platnom v čase vzniku škody).

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (§ 1 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak
ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo

miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území
ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom
konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý
vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do
pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého

patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu
do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti
ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého
ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal
orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1); (§ 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej
organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia (§ 18
ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom).

Právonanáhraduškodypodľatohtozákonasapremlčízatrirokyododňa,keďsapoškodenýdozvedelo
škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia
doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia (§ 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom).

Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené)
nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (§ 22 ods.

2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom).

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od
súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí (§
30 Občianskeho súdneho poriadku).

Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy,
orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie oprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len Správny poriadok,
účinný od 01.07.2011).

Tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci
a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"),

b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (§ 3 ods. 1 zákona č.
327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, účinný do
31.12.2012).

Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a

nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch. Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí
fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti (§ 6 ods.

1, 2 zákona č. 327/2005 Z. z. ).

Ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným
predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych
služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom

alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa
osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté.
Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane (§ 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. ).

Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1;

túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutianapríslušnýkrajskýsúd;otomtocentrumžiadateľanáležitepoučívodôvodnenírozhodnutia
(§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. ).

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby súd prvého

stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa týkajúcimi sa
tohto výroku, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie
konštatuje:

Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní
účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Cdo 140/2011 zo dňa 6.10.2011 a 4Cdo 165/2011 zo dňa 28.9.2011).

K odvolacej námietke žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo nebol v konaní
riadne zastúpený, odvolací súd konštatuje:Zo spisu vyplýva, že žalobca v žalobe zo dňa 13.12.2011, doručenej súdu prvého stupňa dňa 13.12.2011
požiadal o ustanovenia právneho zástupcu vzhľadom na svoj vek 80. rokov.

Súd prvého stupňa doručil žalobcovi dňa 11.01.2011 uznesenie č. k. 8C/255/2011-12 zo dňa 09.01.2012
- výzva na vyjadrenie s poučením + mediácia, výzvu zo dňa 02.01.2012 a tlačivo vz. 6 s poučením, ako
je potrebné predmetné tlačivo vyplniť.

Žalobca doručil súdu prvého stupňa vyplnené tlačivo vz. 6 dňa 11.01.2012.

Uznesením č. k. 8C/255/2011-19 zo dňa 03.04.2012 súd prvého stupňa odkázal žalobcu na Centrum
právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.05.2012
apísomnýmpodanímzodňa10.04.2012oznámilžalobcovikontaktnakanceláriuCentraprávnejpomoci
v Prešove s uvedením jeho sídla, emailovej adresy a telefónnych čísiel.

Rozhodnutím č. k. 1N/1220/12, 1333/12 zo dňa 18.05.2012 Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov,
Hlavná 67, Prešov rozhodlo, že žalobcovi nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, a to
vzhľadom na majetok žalobcu popísaný v predmetnom rozhodnutí, podľa ktorého sa žiadateľ (žalobca)
nenachádza v stave materiálnej núdze.

Na základe odvolania podaného žalobcom proti tomuto rozhodnutiu Centra právnej pomoci, kancelária
Prešov, Krajský súd v Košiciach ako príslušný orgán na rozhodnutie o odvolaní podľa Piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku - Správne súdnictvo v konaní podľa § 250l tohto zákona rozsudkom č.
k. 4Sp/7/2012-17 zo dňa 20.08.2012 potvrdil rozhodnutie odporcu (Centra právnej pomoci Prešov) ev.

č. 1N/1220/12, 1333/12 zo dňa 18.05.2012, navrhovateľovi (žalobcovi v tomto konaní) uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok 33,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach a vyslovil, že navrhovateľovi
nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalobcu,

že nebol v konaní riadne zastúpený, je nedôvodná.

V zmysle citovaného ustanovenia § 30 Občianskeho súdneho poriadku platné procesné právo umožňuje
na žiadosť účastníka konania, u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, aby
bol súdom odkázaný na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Žalobca bol o tejto možnosti poučený v uznesení č. k. 8C/255/2011-12 zo dňa 09.01.2012.

Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorej cieľom je zlepšovanie prístupu k
spravodlivosti pre ľudí v materiálnej núdzi, t.j. pre tých ľudí, ktorí pre nedostatok prostriedkov nemôžu

využívať existujúce právne služby. Centrum posudzuje v prvom rade, či žiadateľ/žiadateľka spĺňa
podmienky nároku na právnu pomoc. Až následne je možné poskytnúť komplexnú právnu pomoc, ktorá
môže mať formu od právneho poradenstva až po zastupovanie pred súdom právnikom centra alebo
určeným advokátom.

Keďže v konaní pred Centrom právnej pomoci mala táto organizácia za to, že žiadateľ nespĺňa nárok
na právnu pomoc, rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.

K uvedenému odvolací súd len dopĺňa, že nie je kompetentný preskúmavať správnosť rozhodnutia
Centra a ani jeho odvolacieho orgánu (Krajského súdu v Košiciach).

Tým, že žalobca nesplnil predpoklady pre poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, nebola
mu odňatá možnosť konať pred súdom. Platná právna úprava neumožňuje súdu ustanoviť účastníkovi
konania za zástupcu advokáta tak, ako to umožňovala skoršia právna úprava. Žalobca si mohol pre toto
konanie zvoliť zástupcu napr. aj advokáta sám.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, keď žalobca namietal,
že súd prvého stupňa mal vo veci rozhodnúť podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvého stupňa bol správny,ak rozhodol v zmysle právnej úpravy platnej v čase, kedy podľa žalobcu mala škoda vzniknúť, t. j. podľa
zákona č. 58/1969 Zb.

Podľa § 27 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto

zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa spravuje doterajšími predpismi.

Z citovaného ustanovenia § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré súd prvého stupňa tiež správne
aplikoval vyplýva, že podstatným kritériom pre rozlíšenie adekvátnej právnej úpravy, ktorú je potrebné
aplikovať na konkrétny prípad, je okamih spôsobenia škody, t.j. kedy došlo ku škode.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, ku vzniku škody došlo v čase účinnosti zák. č.
58/1969 Zb. Táto okolnosť vyplýva aj zo samotných podaní žalobcu, a to zo žaloby zo dňa 13.12.2011,
v ktorej žalobca uviedol, že sa domáha zaplatenia škody za nesprávne vyúčtovanie právnej pomoci
174,- Eur s ročným úrokom 17,6 % od 21.07.1997 do 29.01.2010 a kde žalobca uviedol, že sťažnosť

na Slovenskú advokátsku komoru podal dňa 16.09.1997, pričom Advokátska komora pri prešetrení
sťažnosti postupovala nesprávnym úradným postupom, ďalej z podania žalobcu zo dňa 24.07.2012
označeného ako Spresnenie dôkazov a objektívnych skutočností, v ktorom žalobca uviedol: „ Žalobca
nesprávnosť vyjadrenia SAK odôvodňuje takto: SAK pri šetrení sťažnosti postupovala v rozpore s
vyhláškou č. 240/1990 Z. z. o odmeňovaní advokátov. Dňa 22.01.1999 SAK vydala nesprávny výsledok

šetrenia, ktorý sťažovateľa poškodil - diskriminoval, advokátovi privodil úspech...“ a nepochybne z
ďalších podaní žalobcu a listinných dôkazov predložených v spise, napr. z oznámenia Slovenskej
advokátskej komory zo dňa 18.09.2001, z podania žalobcu označeného ako Písomná výpoveď (dôkazy
a objektívne skutočnosti) zo dňa 20.08.2013 (č. l. 77 spisu), z podania žalobcu spisu zo dňa 16.09.2013
označeného ako Vymáhanie práva, kde žalobca sám uvádza ku konaniu Slovenskej advokátskej komory

- sťažnosť podaná dňa 16.09.1997 - vykonané právo po prvý raz.

V súvislosti s uvedeným je preto nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa mal
aplikovať zákon č. 514/2003 Z. z., lebo rozhodnutia súdov boli vydané po roku 2003 a žiadosť o náhradu
škody na prerokovanie žalovanému bola zaslaná dňa 08.02.2010. Tak ako vyššie konštatoval odvolací

súd, rozhodujúcim pre posúdenie, ktorú právnu úpravu (zákon) je potrebné aplikovať na konkrétny
prípad, je okamih spôsobenej škody, t.j. kedy došlo ku škode. Ku škode malo dôjsť nepochybne v pred
01.07.2004, teda pred účinnosťou zák. č. 514/2003 Z.z.

Preto správne súd postupoval, pokiaľ predmetný nárok posudzoval podľa zák. č. 58/1969 Zb., a to

vzhľadom na znenie ustanovenia § 27 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z.

Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na nepremlčanie ním uplatneného nároku, odvolací súd
konštatuje, že súd prvého stupňa sa námietkou premlčania v napadnutom rozsudku nezaoberal.

K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, odvolací súd
konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. je pasívne
legitimovaným subjektom štát, teda Slovenská republika, v mene ktorého vystupuje ústredný orgán
uvedený v § 9 ods. 1 tohto zákona. Tento ústredný orgán sám nenesie zodpovednosť za škodu v zmysle
zákona č. 58/1969 Zb. Žalovaný - Slovenská advokátska komora je svojou povahou profesijnou komorou

s povinným členstvom, ktorá združuje osoby vykonávajúce slobodné povolanie - advokáciu, ktorá má za
cieľ sledovať a zastupovať spoločné profesné, kultúrne a ekonomické záujmy a nie je orgánom verejnej
správy ani samosprávy, a teda nie je možné ju považovať ani za verejnoprávnu inštitúciu. Žalovaný
ako stavovská organizácia je subjektom odlišným od štátu a nie je nositeľom právnej povinnosti podľa
zákona č. 58/1969 Zb.

Súd prvého stupňa zároveň správne konštatoval, že žalobný nárok nebolo možné posúdiť ani
podľa všeobecných občianskoprávnych ustanovení o náhrade škody vzhľadom k absencii základnéhopredpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného, keďže ten žalobcovi svojim konaním žiadnu škodu
nespôsobil (škoda žalobcovi mala byť spôsobená advokátom).

K uvedenému správnemu záveru prvostupňového súdu odvolací súd len na doplnenie dodáva, že z
citovanéhoustanovenia§1ods.1zákonač.58/1969Zb.jednoznačnevyplýva,ktoavktorýchkonaniach
a prípadoch zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Predmetné ustanovenie definuje, že zodpovedným je štát a štát zodpovedá
taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánu

spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Nielen z hľadiska postavenia Slovenskej advokátskej komory, ktorú nemožno označiť za štát a ani za
orgán štátnej organizácie, ktorý by vydal rozhodnutie pri plnení úloh štátneho orgánu, ale ani z hľadiska
svojej pôsobnosti nie je Slovenská advokátska komora štátnym orgánom, ktorá by bola nositeľom
zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi advokátom. Slovenská advokátska komora v čase, kedy

žalobca tvrdí, že malo dôjsť ku vzniku škody, nevydala rozhodnutie pri plnení úloh štátneho orgánu.
Preto nemôže byť v konaní o uplatňovanie nároku podľa zákona č. 58/1969 Zb. pasívne legitimovaným
subjektom.Súdprvéhostupňasprávnekonštatoval,žežalovanýakostavovskáorganizáciajesubjektom
odlišným od štátu a nie je nositeľom právnej povinnosti podľa uvedeného zákona.

K odvolacej námietke žalobcu, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.08.2013 mu bolo doručené až na
pojednávaní dňa 22.11.2013, odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná,
lebo tak ako sám žalobca v odvolaní uviedol, predmetné podanie žalovaného mu bolo doručené, a teda
mal možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom a vyjadriť sa k nemu.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite zaoberal argumentmi žalobcu a odvolacie námietky
žalobcu nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS
115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých

sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno chápať tak, že
sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument. Odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21.
januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994).

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonaným
dôkazom, lebo vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov vyplynuli
alebo vyšli počas konania najavo, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, pretože použil správny právny predpis,

správne ho aplikoval a správne ho aj vyložil.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby podľa ustanovenia §
219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.

Vo vzťahu k súvisiacemu výroku o trovách konania odvolací súd konštatuje, že rozsudok v tomto výroku
je potrebné zrušiť.

Súd prvého stupňa výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a podľa zásady úspechu v konaní priznal žalovanému proti žalobcovi právo na náhradu trov

konania celkom vo výške 213,34 Eur, ktoré uložil žalobcovi zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.Žalobca v odvolaní namietal zastúpenie žalovaného advokátkou JUDr. Dašou Komkovou. Poukázal na
to, že žalovaným je Slovenská advokátska komora a pokiaľ táto splnomocnila na svoje zastupovanie
advokátku, je to ich vec, ako sa na trovách zastúpenia dohodnú. Podľa odvolateľa je nepochopiteľné, že

SAK v tomto konaní zastupuje advokát a žalobca ako starobný dôchodca sa musí v konaní obhajovať
sám.

K námietke žalobcu, že pokiaľ si žalovaný zvolil zástupcu, je to ich vec a majú sa dohodnúť na trovách
zastúpenia, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere je odvolacia námietka nedôvodná.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť
v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát, pričom tento zákon
vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby žalovaný, aj keď je stavovskou organizáciou združujúcou
advokátov, sa nemohol dať zastúpiť advokátom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

Vzhľadom na okolnosti veci, sociálny status žalobcu a na skutočnosť, že žalovaným je komora
advokátov, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade sa javí byť dôvodným skúmanie naplnenia
zákonných podmienok na nepriznanie trov inak v konaní úspešnému žalovanému, teda či tu nie sú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci (§ 142 O.s.p.). Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania.
Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ide o ustanovenie výnimočné,

ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Takéto posúdenie je potrebné vykonať v konaní pred súdom prvého
stupňa, teda či v danom konkrétnom prípade vzhľadom na sociálnu situáciu účastníkov konania a na

všetky ďalšie relevantné okolnosti sú v danom prípade splnené podmienky na nepriznanie trov konania
úspešnému účastníkovi, teda či sú naplnené zákonné predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

Keďže otázku možnej aplikácie ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku, ako zákonnej

výnimky z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je oprávnený posúdiť súd prvého
stupňa pre zachovanie dvojinštančého konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že sa
náležite vysporiada s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa trov konania a posúdi, či v tomto
prípade došlo alebo nie k naplneniu podmienok na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, pričom bude vychádzať z premisy, že musí ísť vždy o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa

súd prvého stupňa prihliadne v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom
všetkých účastníkov konania a vezme do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,
teda žalobcu, ale zohľadní aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného
účastníka, teda žalovaného. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.