Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011120
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321011120.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov JUDr.

Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaných D. Q., nar. XX. P. XXXX v L.,
trvale bytom F., P. XXX/XX a N. O., nar. XX. Y. XXXX v A., trvale bytom Q. N., N. XXXX/X, t. č. vo
výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Galanta z 5. mája 2022, č. k. 17T/82/2021-1548, na verejnom zasadnutí konanom dňa

23. júna 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I/ Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom
rozsahu.

II/ Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 166 Trestného poriadku s poukazom na rozsudok
Okresného súdu Galanta z 2. marca 2022, č. k. 17T/82/2021-1374 právoplatný vo vzťahu k obžalovanej
D. Q., nar. XX. P. XXXX vo výroku o vine dňa 2. marca 2022 a vo výroku o ochrannom dohľade dňa 18.

marca 2022 a vo vzťahu k obžalovanej N. O., nar. XX. Y. XXXX vo výroku o vine dňa 2. marca 2022 a
vo výrokoch o ochrannom dohľade a ochrannom protitoxikomanickom liečení ambulantnou formou dňa
18. marca 2022, sa obžalované D. Q., nar. XX. P. XXXX v L., trvale bytom F., P. XXX/XX a N. O., nar.
XX. Y. XXXX v A., trvale bytom Q. N., N. XXXX/X, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov

odsudzujú:

obžalovaná D. Q.:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 a § 36 písm. l), § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam súd obžalovanej

ukladá trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona per analogiam súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci:

a) zaistených v rodinnom dome, so súpisným číslom XXXX, na adrese F., v obci X.:
- mobilný telefón zn. Nokia bez zadného krytu a bez SIM karty, IMEI: 359742065712124,- sklenená nádoba s náhubkom (bongo),
- igelitové sáčky rôzne veľkosti,
- igelitové vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky,

- injekčná striekačka s piestikom prázdna so zataveným koncom plus 1 ks igelitové vrecko,
- plastová fľaštička s neznámym obsahom (detská fľaša na mlieko),
- 1 ks injekčná striekačka s piestikom so zataveným koncom,
- 1 ks alobal,
- 1 ks igelitové vrecúško s obsahom neznámej bielej látky,

- kuchynská váha zn. baurer, stopa č. 11 - 1 ks igelitový sáčok malý so zvyškami neznámej sušiny,
- igelitové vrecko prázdne,
- 1 ks igelitový sáčok malý so zvyškami neznámej sušiny,

b) zaistených v rodinnom dome na ulici X. XXXX v Q., so súpisným číslom XX:
- mobilný telefón zn. Honor, Dual Lens, IMEI: 864597039211552, IMEI: 864597039213061, s

prasknutým zadným krytom, v puzdre,
- vrecko s tlakovým uzáverom s bielym kryštalickým materiálom,
- vrecko s tlakovým uzáverom s dvoma dózami,
- prázdne plastové vrecká s tlakovými uzávermi,
- prázdne plastové vrecko s tlakovým uzáverom,

- modrá prázdna plastová striekačka, obal z alobalu,
- kĺbová výživa MSM,
- poznámkový blok,
- mikroténové vrecko s bielou kryštalickou látkou,
- plastový sáčok s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho prášku s párom gumených rukavíc,

- injekčná ihla v obale, alobal,
- papierová krabička s alobalom, vizitkami, plastovými lyžičkami, plastovým vreckom s tlakovým
uzáverom s bielym kryštálom,
- kozmetická taštička hnedej farby na zips s obsahom 3 zapaľovačov, plastovými vreckami, skúmavkou
s neznámou látkou zabalenou v papieri,

- krabička s nápisom Kamagra a tabletami,
- sklenená fajka,

c) zaistených pri osobnej prehliadke obžalovanej:
- 1 ks papierová trubička,

- 3 ks alobalu.

obžalovaná N. O.:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 a § 36 písm. l), § 37 písm.
m), § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam súd
obžalovanej ukladá trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona per analogiam súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci zaistených
v rodinnom dome so súpisným č. XX na adrese F. W. č. X, v obci X.:

- mobilný telefón zn. Huawei fialovej farby v béžovom zatváracom puzdre, prasknutý v zadnej časti,
- mobilný telefón zn. Motorola čiernej farby, IMEI: 354626/22/450583/8, IMEI 2: 359453/16/450583/4
v puzdre zn. Samsung,
- mobilný telefón zn. Samsung v puzdre, IMEI: 354626/22/450583/8, 2: 359453/16/450583/4,
- mobilný telefón zn. Redmi, puknutý v zadnej časti,

- plechová krabička zelenej farby uzamknutá,
- plastová tuba s nápisom Vita, s obsahom bielych tabliet v počte 14 ks,
- 8 ks plastových uzatvárateľných vreciek s pozostatkom - stopami bielej kryštalickej látky,- ružové látkové vrecúško s obsahom uzatvárateľných plastových vreciek s pozostatkom kryštalickej
bielej látky,
- uzatvárateľné plastové vrecko s obsahom alobalu, v ktorom sa nachádza zelená sušina,

- červený zošit s písomnými poznámkami,
- sklenená nádobka s otvorom, obhorená, s modrou koncovkou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci - peňažné
prostriedky v sume 575,- EUR, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke na adrese F. W. č. X, X., dňa
13. 04. 2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil obžalovanej D. Q. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s
použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d) a § 39 ods. 4 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého obžalovanú podľa §
48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný
súd ďalej obžalovanej D. Q. uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia v

napadnutom rozsudku označených vecí s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa podľa § 60 ods. 5
Trestného zákona stáva štát. Okresný súd tiež napadnutým rozsudkom podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1
Trestného zákona obžalovanej D. Q. uložil ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.

2. Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovanej N. O. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s

použitím ustanovenia § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d) a § 39 ods. 4
Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého obžalovanú
podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
OkresnýsúdďalejobžalovanejN.O.podľa§60ods.1písm.a)Trestnéhozákonauložiltrestprepadnutia
v napadnutom rozsudku označených vecí, ďalej podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona trest

prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 575,- EUR s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa
podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát. Okresný súd tiež napadnutým rozsudkom podľa § 76
ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej N. O. uložil ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky
a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou
formou.

3. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol poukazujúc v zmysle § 166 Trestného poriadku na
rozsudok Okresného súdu Galanta z 2. marca 2022, sp. zn. 17T/82/2021 a uznesenie Krajského súdu
v Trnave z 12. apríla 2022, sp. zn. 6To/33/2022.

4. Okresný súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanej D. Q. odôvodnil tým, že zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a žiadnu priťažujúcu okolnosť, a preto v
súlade s ustanoveniami § 38 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody z pätnásť rokov na trinásť rokov a štyri mesiace. Okresný súd
sa nestotožnil s argumentáciou obžalovanej, že v jej prípade je potrebné aplikovať aj poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda riadne vedenie života pred spáchaním trestného
činu, pričom poukázal na celkom osemnásť priestupkov, ktoré obžalovaná spáchala na úseku cestnej
premávky. Okresný súd ďalej aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona,
ktorého aplikáciu odôvodnil vyhlásením obžalovanej o jej vine a uviedol, že trestná sadzba trestu
odňatia slobody od desať do pätnásť rokov sa tak upravila na trestnú sadzbu od šesť rokov a osem

mesiacov do trinásť rokov a štyri mesiace. S prihliadnutím na osobu obžalovanej, jej rodinné pomery
a možnosť jej nápravy okresný súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej
trestnej sadzby upravenej podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy jej priznanie,
ďalej skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná ako aj vek a zdravotný stav maloletých
detí. Okresný súd ďalej uviedol, že neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona,

pretože nižší trest odňatia slobody by vzhľadom na závažnosť trestného činu nepostačoval na nápravu
obžalovanej.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúdpoukázalnamožnosťstykuobžalovanej
s jej maloletými deťmi v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s tým, aby obžalovaná
s deťmi nestratila kontakt a aby jej návrat do spoločnosti bol čo najplynulejší, čím odôvodnil zaradenie
obžalovanej do ústavu s takýmto stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd

zároveňuviedol,žeobžalovanúnemoholzaradiťnavýkontrestudoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom stráženia z dôvodu, že spáchala obzvlášť závažný zločin na viacerých osobách, a preto je
nutné, aby pocítila dôsledky svojho konania a bola zaň dostatočne potrestaná tak, aby sa v budúcnosti
vyvarovala obdobného alebo takého istého správania. K trestu prepadnutia vecí okresný súd uviedol,

že obžalovaná s uložením tohto trestu súhlasila, potvrdila, že jej veci patrili a boli použité na spáchanie
trestného činu, pričom nemala výhrady voči vlastníctvu vecí. K ochrannému opatreniu okresný súd
uviedol, že jeho uloženie je nevyhnutné v prípade páchateľov obzvlášť závažných zločinov a toto je
súčasťou nútenej postpenitenciárnej starostlivosti na dovŕšenie nápravy páchateľov takýchto trestných
činov.

5. Okresný súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanej N. O. odôvodnil tým, že zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona. Okresný súd nepriznal obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
c) Trestného zákona s odôvodnením, že priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti je možné len vtedy, ak
si páchateľ chorobu neprivodí sám a súčasne vtedy, ak by existovali objektívne okolnosti, pre ktoré

ochorenie u páchateľa vzniklo, čo ale nie je prípad obžalovanej, keďže táto si svoju závislosť spôsobila
výlučne sama. Okresný súd ďalej obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona a poukázal na podmienečné zastavenie trestného stíhania obžalovanej pre prečin
podľa § 171 Trestného zákona s určením skúšobnej doby do 31. mája 2020 s tým, že obžalovaná
krátko po uplynutí skúšobnej doby spáchala prejednávaný skutok a zároveň na odsúdenie obžalovanej

trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 11. januára 2021, ktorým bola obžalovaná uznaná vinnou
zo spáchania prečinu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a ktorý trestný rozkaz bol obžalovanej
doručený dňa 5. marca 2021, teda podľa názoru okresného súdu obžalovaná minimálne od 5. marca
2021 až do dokonania prejednávaného skutku dňa 13. apríla 2021 neviedla riadny život. Okresný súd
ďalej uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Galanta

pod sp. zn. 1T/156/2020 bolo obžalovanej doručené dňa 1. apríla 2019, pričom obžalovaná s vedomím
jej trestného stíhania minimálne od mesiaca august 2020 páchala trestnú činnosť, pre ktorú je aktuálne
trestne stíhaná. Okresný súd ďalej uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o jej vine a s
tým súvisiacu aplikáciu ustanovení § 39 ods. 2 písm. d, ods. 4 Trestného zákona obžalovanej ukladal
trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od šesť rokov a osem mesiacov do pätnásť rokov. Okresný

súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pričom zohľadnil priznanie
obžalovanej, jej predchádzajúcu skúsenosť s drogami vyplývajúcu z odpisu registra trestov ako aj
skutočnosť, že časť trestného činu spáchala počas skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Galanta vedenej pod sp. zn. 1T/156/2020, pričom vzhľadom
nadokonanieaktuálnestíhanéhotrestnéhočinudňa13.apríla2021,tedaponadobudnutíprávoplatnosti

trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 11. januára 2021, sp. zn. 1T/156/2020, ktorá nastala dňa
16. marca 2021, obžalovanej nemohol ukladať súhrnný trest vo vzťahu k jej odsúdeniu predmetným
trestným rozkazom. K výmere trestu odňatia slobody vo vzťahu k už odsúdenému D. či obžalovanej Q.
okresný súd uviedol, že obžalovaná O. už bola dvakrát stíhaná za drogovú trestnú činnosť a aktuálne je
na okresnom súde stíhaná za ďalšiu drogovú trestnú činnosť v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/5/2021.

K nemožnosti aplikácie ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona okresný súd poukázal na
odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanej Q.. K zaradeniu obžalovanej na výkon
trestu odňatia slobody do stavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia okresný súd uviedol, že
tak rozhodol podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona, pretože má za to, že náprava obžalovanej je možná aj
v takomto stupni stráženia a doplnil, že obžalovaná nie je agresívny typ a zvlášť nebezpečný zločinec,

uvedomila si potrebu abstinencie od drog a prejavila snahu sa vyliečiť a počas konania neurobila
zbytočné prieťahy v konaní, a preto na tieto skutočnosti pri rozhodovaní o spôsobe výkonu trestu odňatia
slobody prihliadal. K trestu prepadnutia veci okresný súd uviedol, že obžalovaná s uložením tohto trestu
súhlasila, potvrdila, že jej veci patrili a boli použité na spáchanie trestného činu, resp. v prípade finančnej
hotovosti išlo o výnos z trestnej činnosti, pričom nemala výhrady voči vlastníctvu vecí. K ochrannému

opatreniu okresný súd uviedol, že ho obžalovanej uložil vo výmere dva roky vzhľadom na jej predošlé
trestné stíhania pre drogovú trestnú činnosť. Vo vzťahu k ochrannému protitoxikomanickému liečeniu
ambulantnou formou okresný súd poukázal na závery znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že
obžalovaná je závislá ako aj na ustanovenie § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, podľa ktorého je
možné ochranné liečenie uložiť osobám, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo

v súvislosti s jej užívaním.

6. Po vyhlásení napadnutého rozsudku si obe obžalované ako aj prokurátor ponechali lehotu na podanie
odvolania.7. Obžalovaná N. O. následne odvolanie podala prostredníctvom svojho obhajcu a uviedla, že toto
podáva proti výroku o treste. Obžalovaná uviedla, že okresný súd mal v jej prípade aplikovať aj

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Trestného poriadku, a to že obžalovaná spáchala trestný
čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Obžalovaná poukazuje na závery znaleckého
dokazovania, podľa ktorého je drogovo závislou osobou, pričom ide o duševnú chorobu. Obžalovaná
ďalej uvádza, že drogovú trestnú činnosť páchala za účelom uspokojovania svojej drogovej závislosti
a získavania prostriedkov na jej uspokojenie, čo je potrebné považovať za negatívny dôsledok tejto

choroby. Vo vzťahu k argumentácii okresného súdu obžalovaná uvádza, že Trestný zákon nevyžaduje,
aby si páchateľ chorobu nespôsobil sám, a preto podľa jej názoru odôvodnenie okresného súdu pre
nepriznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nemá oporu v zákone.

8. Vo vzťahu k nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona obžalovaná
uvádza, že v čase páchania stíhaného skutku bola bezúhonná a trestný čin začala páchať päť

mesiacov pred jej odsúdením trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 11. januára 2021, sp. zn.
1T/156/2020. Obžalovaná v tejto súvislosti namieta, že všetky znaky aktuálne stíhaného trestného činu
boli naplnené predtým, ako jej bol doručený predmetný trestný rozkaz, pričom ustanovenie § 37 písm. m)
Trestného zákona hovorí o spáchaní trestného činu a nie o jeho dokonaní. Okresný súd mal preto podľa
názoru obžalovanej aplikovať ustanovenie § 36 písm. j) Trestného zákona a nie priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Obžalovaná ďalej uviedla, že nevidí zásadný rozdiel medzi
jej osobou a obž. D., ktorému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem)
mesiacov, a preto je toho názoru, že aj jej mal byť uložený trest odňatia slobody v rovnakej výmere.
Obžalovaná preto navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil vo výroku o treste a obžalovanej
uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

9. Odvolanie proti napadnutému rozsudku následne prostredníctvom svojho obhajcu podala aj
obžalovaná D. Q. a v odvolaní uviedla, že toto podáva voči výroku o treste, a to pokiaľ ide o jeho
výmeru. Obžalovaná ďalej uviedla, že doposiaľ nebola odsúdená za žiadny iný trestný čin a nebola
ani za žiadny iný trestný čin trestne stíhaná a pokiaľ ide o priestupky, tieto spáchala na úseku cestnej

premávky, pričom doplnila, že v deviatich prípadoch nebola pripútaná bezpečnostným pásom, v troch
prípadoch nemala požadované doklady a v štyroch prípadoch prekročila najvyššiu povolenú rýchlosť.
Obžalovaná si uvedomuje počet spáchaných priestupkov, na strane druhej je ale názoru, že vzhľadom
na ich miernejšiu závažnosť vo svojom súhrne nedosahujú takú intenzitu, aby pre potreby ukladania
trestu na jej osobu nebolo možné nahliadať ako na osobu, ktorá pred spáchaním trestného činu viedla

riadny život. Obžalovaná preto zastáva názor, že okresný súd mal aplikovať aj poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.

10. Obžalovaná D. Q. ďalej uviedla, že v jej prípade sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovení §
39 ods. 1 a § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, podľa ktorých by jej mohol byť uložený trest odňatia

slobody nie kratší ako päť rokov. Ďalej uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí, a to mal. D. S. nar.
v roku XXXX a mal. S. Š., nar. v T. XXXX, pričom maloletá D. S. má závažné genetické ochorenie, a to
cystickú fibrózu, čo si vyžaduje, aby bola neustále v sterilnom prostredí. Obžalovaná musí s maloletou
D. S. denne absolvovať tri inhalácie a na jej liečbu mesačne vynakladá nad rámec úhrad poskytovaných
zdravotnou poisťovňou viac ako 80 EUR. Obžalovaná ďalej poukázala na to, že na otcov maloletých detí

sa spoliehať nemôže. pretože otec mal. D. S. je toho času vo výkone väzby s predpokladom uloženia
dlhoročného trestu a otec mal. S. Š. bol napadnutým rozsudkom odsúdený spolu s ňou na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Obžalovaná uviedla, že počas výkonu väzby
sa jej matka p. G. Q. starala o mal. D. S., avšak z dôvodu problémov s chrbticou sa nebude môcť
postarať aj o maloletú S. Š. a táto bude musieť byť počas výkonu jej trestu odňatia slobody umiestnená

do ústavnej starostlivosti. Obžalovaná ďalej uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
trestnou činnosťou nezískala majetkový prospech nad rámec uspokojenia základných životných potrieb,
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť či hodnotnejšiu hnuteľnú vec a nemá žiadne úspory. Obžalovaná preto
navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a pri uložení trestu jej zohľadnil aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, zároveň aplikoval ustanovenie § 39 ods. 3 písm. c)

Trestného zákona a uložil jej trest kratšieho trvania, ako jej bol uložený napadnutým rozsudkom.

11. Obžalovaná D. Q. odvolanie podané prostredníctvom svojho obhajcu aj sama doplnila osobitným
podaním, v ktorom uviedla, že si veľmi dobre uvedomuje závažnosť situácie, v ktorej sa nachádza.Obžalovaná opätovne poukázala na zdravotný stav svojej dcéry D. S. ako aj zdravotný stav svojej matky
G. Q., ktorá by sa mala počas výkonu jej trestu postarať o dcéru D. S.. Obžalovaná ďalej zopakovala,
že sa pokúsila zabezpečiť starostlivosť o jej druhú dcéru S. Š. prostredníctvom rodičov otca tejto dcéry,

k čomu sa títo postavili odmietavo, preto jej zrejme neostane nič iné, ako maloletú S. Š. umiestniť
do náhradnej ústavnej starostlivosti, keďže matka obžalovanej starostlivosť o obe dcéry obžalovanej
nezvládne. Obžalovaná preto uviedla, že by bola nesmierne vďačná, za akékoľvek zníženie jej trestu.

12. Prokurátor odvolanie proti napadnutému rozsudku nepodal.

13. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

14. Podľa § 317 ods. 3 Trestného poriadku Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa
len niektorej z viacerých osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd
podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.

15. Podľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

16. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

17. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

18. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej
jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

19. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

20. Krajský súd na základe riadne a včas podaných odvolaní, ktoré podali oprávnené osoby /§ 307 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku/ preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku ako aj konanie
týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

21. Odhliadnuc od záveru vysloveného v bode 20, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné,

krajský súd musel pristúpiť k zrušeniu celého napadnutého rozsudku a sám rozhodnúť rozsudkom z
dôvodu, že okresný súd napadnutým rozsudkom duplicitne rozhodol o uložení ochranného dohľadu
obom obžalovaným ako aj o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou
obžalovanej Zuzane Križanovej.22. Krajský súd upriamuje pozornosť okresného súdu na to, že okresný súd už rozsudkom zo dňa 2.
marca 2022, č. k. 17T/82/2021-1374 obžalovanej D. Q. podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného

zákona uložil ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok a obžalovanej N. O. podľa § 76 ods. 1
a § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky a zároveň podľa § 73
ods. 2 písm. d) Trestného zákona aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Krajský súd podotýka, že obžalované proti predmetnému rozsudku síce odvolanie podali, avšak žiadna
z obžalovaných odvolaním nenapadla uvedené výroky. Vzhľadom na uvedené predmetné výroky

nadobudli právoplatnosť dňa 18. marca 2022 márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Zároveň
krajský súd podotýka, že uznesením z 12. apríla 2022, č. k. 6To/33/2022-1448 bol rozsudok okresného
súdu zo dňa 2. marca 2022, č. k. 17T/82/2021-1374 zrušený len vo výrokoch o treste a spôsobe
jeho výkonu vo vzťahu k obom obžalovaným, z čoho potom vyplýva, že pokiaľ okresný súd opätovne
rozhodol o uložení ochranného dohľadu obžalovaným a vo vzťahu k obžalovanej N. O. aj o ochrannom
protitoxikomanickom liečení ambulantnou formou, jeho postup nemá oporu v Trestnom poriadku.

23. Krajský súd ďalej uvádza, že poukaz na ustanovenie § 166 Trestného poriadku v napadnutom
rozsudku nespĺňa náležitosti podľa citovaného ustanovenia. Podľa § 166 Trestného poriadku Súd, ktorý
rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na
obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje.

Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
Okresný súd síce v napadnutom rozsudku uviedol § 166 Trestného poriadku, avšak nepoukázal na
súvislosť s právoplatnými výrokmi o vine obžalovaných, ďalej s právoplatnými výrokmi o ochrannom
dohľadeuloženomobžalovanýmavovzťahukobžalovanejN.O.ajnasúvislosťsprávoplatnýmvýrokom
o ochrannom protitoxikomanickom liečení ambulantnou formou.

24. Pokiaľ by sa krajský súd pokúsil revidovať len časť napadnutého rozsudku, vznikla by tak situácia, že
by vo vzťahu k obžalovaným stáli popri sebe prvotný rozsudok okresného súdu zo dňa 2. marca 2022,
ďalší rozsudok okresného súdu zo dňa 5. mája 2022 a napokon rozsudok krajského súdu. Z dôvodov
uvedených v bodoch 22 a 23 preto krajský súd pristúpil k zrušeniu celého napadnutého rozsudku (t. j.

rozsudku okresného súdu z 5. mája 2022, č. k. 17T/82/2021-1548) a sám rozhodol týmto rozsudkom.

25. Vo vzťahu k zaradeniu obžalovaných do ústavu na výkon trestu odňatia slobody okresný súd
napadnutým rozsudkom u obžalovanej D. Q. rozhodol podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona a u
obžalovanej N. O. podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona, pričom obe obžalované zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný sú aplikáciu odlišných ustanovení Trestného
zákona v napadnutom rozsudku bližšie neodôvodnil, pričom krajský súd zastáva názor, že u oboch
obžalovaných - ak už okresný súd chcel obžalované na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradiť
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia namiesto do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia - mal okresný súd aplikovať rovnaké ustanovenie, a to ustanovenie §

48 ods. 5 Trestného zákona, a to per analogiam. Dôvodom na taký postup je skutočnosť, že pokiaľ
okresný súd u oboch obžalovaných pri ukladaní trestu odňatia slobody aplikoval ustanovenia § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, potom je správne aplikovať aj ustanovenie §
48 ods. 5 Trestného zákona per analogiam, podľa ktorého Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon
trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami

odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b).

26. Krajský súd ďalej okresnému súdu dáva do pozornosti, že pokiaľ pri ukladaní trestu aplikuje
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, nejde o úpravu trestnej

sadzby, ako to okresný súd uvádza v napadnutom rozsudku. Okresný súd správne v prvom kroku upravil
hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody u obžalovanej D. Q. pri prevahe poľahčujúcich
okolností z 15 rokov na 13 rokov a 4 mesiace. Ani u jednej z obžalovaných okresný súd nezvyšoval
dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, teda táto ostala nezmenená vo výmere 10 rokov.
Upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody u obžalovanej D. Q. je tak od 10 rokov do 13 rokov a 4

mesiacov a u obžalovanej N. O. ostala nezmenená od 10 do 15 rokov. Aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam znamená, že okresný súd v druhom kroku znížil trest
odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda neukladal trest odňatiaslobody v upravenej trestnej sadzbe od 6 rokov a 8 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov u obžalovanej
D. Q., resp. do 15 rokov u obžalovanej N. O., ale uložil trest pod jeho dolnú hranicu.

27. Krajský súd ďalej vo výroku o treste uviedol, že obžalovaným ukladal trest odňatia slobody v znení
účinnom do 30. apríla 2022. Okresný súd takto postupoval, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, avšak určenie znenia Trestného zákona, pokiaľ sa tento medzičasom zmenil, je potrebné
vyjadriť nielen v odôvodnení rozsudku, ale aj vo výroku o treste.

28. Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej D. Q., že jej mala byť priznaná aj poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedla riadny
život sa krajský súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, avšak okresnému súdu vytýka
nedôslednosť pri oboznamovaní evidenčnej karty vodiča, pretože z jej obsahu, ktorý krajský súd
oboznámil aj na verejnom zasadnutí vyplýva, že obžalovaná D. Q. pred spáchaním trestného činu
spáchala priestupkov na úseku cestnej premávky 11. Odhliadnuc od uvedeného ale aj krajský súd

zastáva názor, že počet spáchaných priestupkov, aj keď iného druhu ako je stíhaný skutok, svedčí o
postoji obžalovanej k plneniu jej povinností ako účastníka cestnej premávky a v konečnom dôsledku
bráni vysloviť záver, že obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život.

29. Krajský súd sa tiež zaoberal možnou aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona vo

vzťahu k obžalovanej D. Q., a to s poukazom na skutočnosť, že je matkou dvoch maloletých detí
posudzujúc najlepší záujem dieťaťa. Maloletá D. S. sa však narodila v mesiaci C. v roku XXXX a
maloletá S. Š. v mesiaci T. XXXX, pričom otcom maloletej S. Š. je už medzičasom odsúdený G. D., z
čoho potom vyplýva, že obžalovaná D. Q. trestnú činnosť začala páchať v čase, kedy už bola matkou
jedného dieťaťa a zároveň druhé dieťa počala v čase, kedy trestnú činnosť už páchala , a to s mužom,

ktorý je spolupáchateľom stíhaného trestného činu. Za týchto okolností potom podľa názoru krajského
súdu obžalovaná nemôže byť oproti iným páchateľom zvýhodnená len preto, že je matkou dvoch
maloletých detí, pričom na takýto záver krajského súdu nemohli mať vplyv ani zdravotné ťažkosti matky
obžalovanej, ktoré vyplynuli z listín predložených obžalovanou a oboznámených krajským súdom na
verejnom zasadnutí, z ktorých vyplýva, že matka obžalovanej sa nebude môcť počas výkonu trestu

odňatia slobody obžalovanou postarať o obe maloleté deti obžalovanej.

30. Vo vzťahu k poukazu obžalovanej D. Q., že pred spáchaním trestného činu nebola trestne
stíhaná krajský súd len poznamenáva, že z lustrácie Generálnej prokuratúry oboznámenej na verejnom
zasadnutívspojenísobžalobouOkresnejprokuratúryGalantasp.zn.3Pv51/19/2202zodňa15.októbra

2020 vyplynulo, že obžalovaná mala od presne nezisteného času do dňa 28. februára 2018 spáchať
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa§20Trestnéhozákona,pričomobvinenieboloobžalovanejvznesenédňa27.mája2020.Uvedená
skutočnosť ale na posúdenie riadneho vedenia života obžalovanou pred spáchaním trestného činu

nemohla mať žiaden vplyv, a to z dôvodu princípu prezumpcie neviny, nakoľko predmetná trestná
vec obžalovanej podľa oznámenia Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 3. júna 2022 doposiaľ nie
je právoplatne skončená a konanie o obžalobe je na Okresnom súde Galanta vedené pod sp. zn.
1T/124/2020.

31. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovanej N. O. krajský súd konštatuje, že tieto vyhodnotil ako
nedôvodné. Pokiaľ ide o námietku, že okresný súd nemal aplikovať priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona krajský súd poukazuje na odsúdenie obžalovanej v trestnej veci vedenej
pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 1T/156/2020. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta
sp. zn. 1T/156/2020 vyplynulo, že obžalovaná N. O. bola trestným rozkazom Okresného súdu Galanta

z 11. januára 2021, sp. zn. 1T/156/2020 uznaná vinnou zo spáchania prečinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
171 ods. 1 Trestného zákona, pričom jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace
s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 16 (šestnásť) mesiacov. Trestný
rozkaz bol obžalovanej doručený dňa 5. marca 2021 a nadobudol právoplatnosť dňa 16. marca 2021.

Zo skutkovej vety trestného rozkazu vyplýva, že obžalovaná skutok spáchala dňa 27. februára 2018.
Uznesenie o vznesení obvinenia pre spáchanie tohto skutku bolo obžalovanej oznámené dňa 1. apríla
2019.32. Zo skutočností uvedených v bode 31 potom vyplýva, že obžalovaná N. O. stíhaný trestný čin
páchala aj potom, ako trestný rozkaz Okresného súdu Galanta z 11. januára 2021, sp. zn. 1T/156/2020
nadobudol právoplatnosť (t. j. aj po 16- tom marci 2021), a to až do 13. apríla 2021. Poukaz obhajoby na

rozlišovanie medzi dokonaním a dokončením trestného činu je v tomto prípade bez právnej relevancie
aj z dôvodu, že kvalifikačným znakom stíhaného trestného činu je aj jeho páchanie po dlhší čas, z čoho
potom vyplýva, že obžalovaná trestný čin páchala aj v čase, kedy už bola - a to dokonca za druhovo
rovnaký trestný čin, právoplatne odsúdená. Uvedené potom znamená, že okresný súd správne aplikoval
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, čo zároveň vylučuje aplikáciu poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda vedenie riadneho života pred spáchaním trestného
činu. Krajský súd zároveň dodáva, obžalovaná N. O. mala rozhodnutím Okresnej prokuratúry Galanta
zo dňa 24. mája 2019, sp. zn. 3Pv 395/18/2202, právoplatným dňa 31. mája 2019 podmienečne
zastavené trestné stíhanie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, pričom
jedným z predpokladov na také rozhodnutie je vyhlásenie obvineného o spáchaní stíhaného skutku, čo

samé o sebe tiež vylučuje aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.

33. Skutočnosti uvedené v bodoch 31 a 32 zároveň znamenajú, že stíhaný trestný čin nebol spáchaný
kôr, ako bol Okresným súdom Galanta vydaný trestný rozkaz doručený obžalovanej, čo potom vylučuje
možnosť aplikácie ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, teda ukladanie súhrnného trestu vo

vzťahu k odsúdeniu obžalovanej trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 11. januára 2021, sp.
zn. 1T/156/2020.

34. Krajský súd za dôvodnú nevyhodnotil ani odvolaciu námietku obžalovanej N. O., podľa ktorej mal
okresný súd aplikovať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, teda že obžalovaná

trestný čin spáchala v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Vykonaným dokazovaním
bola preukázaná závislosť obžalovanej N. O. od metamfetamínu a krajský súd súhlasí s obhajobou v
tom, že ide o chorobu, ktorá je aj medzinárodne klasifikovaná. Krajský súd však zároveň uvádza, že
by odporovalo povahe tejto poľahčujúcej okolnosti, aby bola priznávaná páchateľom trestných činov
v prípade, ak by páchateľ chorobou trpel v dôsledku svojho životného štýlu, t. j. užívania zakázaných

látok a negatívne dôsledky takto vyvolanej choroby by následne pri páchaní trestnej činnosti mali byť
vyhodnocované v jeho prospech.

35. Vo vzťahu k poukazu obžalovanej N. O. na trest uložený medzičasom už odsúdenému G. D. krajský
súd uvádza len toľko, že v odvolacom konaní nepreskúmava trest, ktorý bol uložený inej osobe, a preto

túto odvolaciu námietku obžalovanej považuje za bezpredmetnú. Naopak v reakcii na ňu krajský súd
poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná už mala trestné stíhanie za drogovú trestnú
činnosť v minulosti podmienečne zastavené a následne aj bola za drogovú trestnú činnosť právoplatne
odsúdená, sa trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, ktorý jej bol uložený napadnutým
rozsudkom, javí byť neprimerane mierny.

36. Záverom krajský súd uvádza, že vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu
bolo potrebné opätovne rozhodnúť o treste prepadnutia vecí vo vzťahu k obom obžalovaným, pričom
v prípade obžalovanej D. Q. tento trest uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že išlo o veci použité na spáchanie trestného činu a v

prípade obžalovanej N. O. tento trest uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vo vzťahu k
veciampoužitýmnaspáchanietrestnéhočinuavovzťahukfinančnejhotovostipodľa§60ods.1písm.c)
Trestného zákona ako k veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti. Na rozdiel od napadnutého rozsudku
krajský súd do výroku k trestu prepadnutia veci výslovne neuviedol, že ich vlastníkom sa podľa § 60 ods.
5 Trestného zákona stáva štát, pretože výrok podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona do rozsudku patrí len

v prípade, ak by súd rozhodol inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Keďže však okresný súd v napadnutom rozsudku nerozhodol, že by sa vlastníkom
prepadnutej veci mal stať niekto iný ako štát, teda niekto iný než Slovenská republika, potom platí, že
vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát, a to bez potreby vyjadrenia tejto skutočnosti osobitným
výrokom.

37. Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol týmto rozsudkom tak, ako je uvedené v jeho výroku.

38. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.