Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/798/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202899467
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7202899467.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I.I sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcu: O. I., R..

XX.X.XXXX, D. C. J., A. XX, zast. zákonnou zástupkyňou JUDr. I. I., R.. X.X.XXXX, D. C. J., A. XX, proti
žalovanej: B. R. Q.. N. J. I. I. W. XX, J., X.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou v
Košiciach, Kováčska 32, v konaní o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v zastúpení jeho matkou- zákonnou zástupkyňou sa domáhal žalobou doručenou súdu
13.6.2002 zaplatenia sumy 60.000.- Sk (1991,64 €) titulom náhrady 50 - násobku základnej sadzby
bolestného ako odškodnenia za vytrpenú bolesť. Žalobu odôvodnila tým, že 14.6.2000 sa jej narodil vo

Fakultnej nemocnici s poliklinikou na Tr. I. Č.. X C. J. syn - žalobca, ktorý od 14.6. do 15.6.2000 bol
s dodatočným jej súhlasom umiestnený trvalo na novorodeneckom oddelení tejto FN, že 15.6.2000
bolo jej prinesené dieťa na izbu za účelom jeho osobnej starostlivosti, 16.6.2000 sa u syna vyskytli
príznaky novorodeneckej žltačky a po odbere krvi bol opakovane až do 18.6.2000 žiarený ÚV žiarením.
Poukázala na to, že na druhý deň po narodení sa na pravom líčku jej syna objavila hnisavá vyrážka
veľkých rozmerov, že tomuto kožnému narušeniu nevenoval pozornosť vôbec nikto, a to ani vtedy, čo
jej syna podrobili vysokej dávke ÚV žiarenia (pozn. v zdravotnej dokumentácii syna o žiadnej vyrážke

nebola ani zmienka). Tvrdila, že postupne zapálená hnisavá vyrážka začala ustupovať, na jej mieste a
presne v hraniciach zapálenia kože zostal na pravom líčku syna najprv pigmentový fliačik, ktorý rástol
súčasne s rastom syna a jeho kože, že na líčku syna až do veku 5 mesiacov sa tvorili aj ďalšie hnisavé
vyrážky obdobných rozmerov, avšak tie po čase zmizli bez akýchkoľvek stôp na koži. Zhruba vo veku
jedného roka syna sa mu predtým svetlohnedá pigmentová škvrna začala meniť, v rámci
škvrny sa začali vyskytovať tmavšie miesta, až postupne mu stmavla celá škvrna opäť presne v tých
istých obrysoch a po roku mu útvar začal prominovať nad povrch kože a stratil svetlohnedé zafarbenie.

Po konzultáciách v súkromnom laserovom centre a na klinike plastickej chirurgie bol maloletý žalobca
15.1.2002 prijatý na Kliniku plastickej chirurgie F. R. I. N. Q.. N. C. J., kde mu bola16.1.2002 v celkovej
anestéze operačne vyňatá vnútorná časť útvaru na líci za účelom histologickej expetízy, a to aj z dôvodu,
aby prípadná jazva bola pri vyberaní zostávajúcej časti fliačika čo najmenšia. Záverom expertízy bolo, že
sa jedná o vrodené znamienko. Z dôvodu, že toto nebolo možné odstrániť laserom, bola mu 17.5.2002
v celkovej anestéze vyoperovaná aj zostávajúca časť znamienka, pričom teraz maloletý žalobca má na
líčku jazvu cca 2,5 cm, aj keď sa narodil celkom zdravý bez akéhokoľvek náznaku znamienka, či inej

kožnej vady na tváričke.
Zákonná zástupkyňa žalobcu (ďalej len ZZŽ) v žalobe zdôvodňovala, že po neformálnych konzultáciách
s viacerými lekármi osobne dospela k záveru, že vznik najprv výraznej pigmentovej škvrny a následne
v jej medziach vznik znamienka spôsobili zdravotnícki pracovníci novorodeneckého oddelenia svojouhrubou nedbanlivosťou a nezáujmom o konkrétne potreby pacienta tým, že silne zapálenú časť kože
na tvári jej syna mu pred žiarením vysokou dávkou ÚV žiarenia neprekryli. Poukazovala na žiarenie ako
veľmi silný spúšťací mechanizmus pre iné kožné poruchy, vrátane vyvolania rastu znamienok, zvlášť,

ak žiarené miesto bolo narušené (v prípade maloletého syna veľkou hnisavou vyrážkou). Hoci pôvod
znamienka u maloletého žalobcu je vrodený, veľmi zvláštny spôsob jeho vzniku prakticky „z ničoho“
nárast do rozmerov cca 1 x 1 cm poukazuje na nedbanlivosť zdravotníckych zamestnancov, nakoľko
procesu jeho vzniku prakticky u 3 dňového dieťaťa a najmä v takých veľkých rozmeroch bolo možné
veľmi jednoduchým úkonom (prelepením postihnutého miesta zapálenej kože) predísť. Argumentovala

ďalej tým, že zárodky znamienok má vo svojej koži možno každý jeden človek, znamienko sa však
na koži nemusí nikdy prejaviť, resp. rastie zvyčajne v neskoršom veku, od maličkej bodky do rôznych
rozmerov.
V ďalšej časti žaloby poukázala ZZŽ na ustanovenia §§ 2,4, 26 ods. 1 písm. a/ , 55 ods. 1 zákona
č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a na ust. § 420 Občianskeho zákonníka a s poukazom
na tieto právne predpisy mala za to, že za škodu na zdraví zapríčinenú zdravotníckymi pracovníkmi

svojho novorodeneckého oddelenia žalobcovi zodpovedá žalovaná. Vychádzajúc z ustanovení a prílohy
vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje
odškodnenie za bolesť, ktorú si už musel vytrpieť ani nie 2 ročný I. O., v základnej sadzbe 20
bodov (opakovaná operácia líčka), čo pri cene 1 bodu 60 Sk predstavuje sumu 1.200.- Sk. O
vydanie posudku ZZŽ nepožiadala, nakoľko to považovala za predčasné a nadbytočné vzhľadom

na veľkú pravdepodobnosť nariadenia znaleckého dokazovania. S poukazom na § 7 ods. 3 cit.
vyhlášky mala ZZŽ za to, že spôsobenie škody na zdraví celkom zdravému novorodencovi zo strany
zdravotníckych pracovníkov, ktorí by mali naopak poskytovať ľuďom kvalifikovanú starostlivosť podľa
najnovších poznatkov lekárskej vedy, je prinajmenšom zarážajúce a hodné mimoriadneho zreteľa.
Uvedení pracovníci ju totiž vôbec neinformovali, že novorodencom ponúkajú typizovanú „starostlivosť“

bez zohľadnenia individuálnych potrieb, čím si z nich vlastne robia vo vzťahu k zdravotným poisťovniam
len výrobné prostriedky. Poukázala ďalej na to, že zverenie maloletého žalobcu do ich starostlivosti bude
si vyčítať do konca života, pretože vďaka tejto starostlivosti jej syn vo veku 1,5 roka a takmer 2 rokov zažil
2 zbytočné operačné stresy, ktoré jeho rodičom spôsobili nemalé starosti a v ich dôsledku je výrazne
esteticky poznačený na celý život. Z uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa považovala matka

maloletého žalobcu za primerané, aby súd priznal žalobcovi odškodnenie za vytrpenú bolesť v rozsahu
najmenej 50 - násobku zákonnej sadzby bolestného.
V písomnom vyjadrení k žalobe zo 16.7.2002 žalovaná potvrdila, že 14.6.2000 sa narodilo v jej
zdravotníckom zariadení dieťa - syn pani S.. I., že pôrod bol spontánny, bez komplikácii. S poukazom
na ust. § 55 ods. 3, 4 zák. č. 277/1994 Z.z. a povinnosť mlčanlivosti žalovaná sa vo vyjadrení

vyhla uvedeniu skutočnosti priebehu hospitalizácie a komplexnej liečby žalobcu. Poukázala na to,
že ZZŽ podpísala dňa 14.6.2000 pozitívny reverz v súlade s § 13 ods. 2 a 4 cit. zákona. K otázke
súhlasu pacienta (zákonného zástupcu) v písomnej, či inak preukázateľnej forme pozitívneho reverzu,
za potrebné považovala žalovaná poznamenať, že lekár (žalovaná) vyžiada súhlas vždy, ak vykonáva
osobitne závažné vyšetrenie alebo liečebné výkony alebo na výkony závažne meniace spôsob ďalšieho

života, čo nebol prípad žalobcu. Napriek tomu v zdravotnej dokumentácii sa nachádza pozitívny reverz.
Prvé pediatrické vyšetrenie maloletého žalobcu po pôrode neonatológom žalovanej zaznamenáva v
zdravotnej dokumentácii skutočnosť, že šlo o fyziologického novorodenca bez zjavných vrodených
vývinových chýb, preto bol žalobca od 15.6.2000 ošetrovaný štandardne 24 hodín spoločne s matkou
- roomingin systémom. Druhý deň života žalobcu zistila žalovaná u neho novorodeneckú žltačku, preto

žalobcovi indikovala štandardnú liečbu - konvenčnú fototerapiu modrým svetlom s vlnovou dĺžkou 400
- 500 nanometrov, ktoré konvertuje bilirubín v koži na izometrickú, vo vode rozpustnú formu vylučovanú
pečeňou bez konjugácie. Technika liečby odporúča krytie očných štrbín špeciálnymi látkovými okuliarmi,
ktorú liečbu vždy žalovaná dodržiava. Liečba žalobcu fototerapiou bola účinná a trvala s prerušovaním
počas dojčenia matkou, spolu 60 hodín do poklesu hladiny bilirubínu v sére na prípustnú formu.

Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že počas celej doby hospitalizácie žalobcu na novorodeneckom
oddelení žalovanej nikto z ošetrujúceho personálu nepopisoval na koži tváre dieťaťa žiadnu vyrážku,
ani vrodené znamienko. Stav popisovaný ZZŽ po tom, čo bol žalobca prepustený z jej zdravotníckeho
zariadenia, žalovaná nepozná a môže byť jedine predmetom znaleckého dokazovania znalcom z
odboru zdravotníctva, ktorý by sa mal vyjadriť aj k skutočnosti nevyhnutnosti a odbornej potreby

dvoch následných operácii žalobcu. Podľa žalovanej je potrebné, aby boli v konaní preukázané všetky
predpoklady právnej zodpovednosti, t.j. porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnych povinností a vznikom škody a zavinenie. Návrh žalobcu na základné
odškodnenie, ako aj na primerané zvýšenie odškodnenia podľa § 7 vyhl. č. 32/65 Zb. musí byť podloženýdôkazmi,najmäznaleckýmposudkom,výsluchomzdravotníckychpracovníkovžalovanejapreukázaním
právnej zodpovednosti žalovanej. Zároveň žalovaná požiadala súd, aby ZZŽ v súlade s citovanými
ustanoveniami zák. č. 277/94 Z.z. zbavila povinnosti mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov žalovanej

písomne do zápisnice súdu. Navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako právne a vecne nesprávnu
a požiadala o náhradu trov konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zákonných zástupcov maloletého žalobcu, prednesom
právnej zástupkyne žalobcu, výsluchom svedkov, nariadením znaleckého dokazovania, výsluchom
znalca a zistil vo veci tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 14.6.2000 sa narodil vo F. R. I. N. R. T.. I. Č.. X C. J., t.j. v
zariadení žalovanej, maloletý O. I..
ZZŽ pred súdom vypovedala, že pri narodení jej dieťa nemalo žiadne známky akéhokoľvek poškodenia,
že po pôrode jej syna ihneď zobrali bez jej súhlasu, doniesli jej podpísať nejaký „nacyklostylovaný
pamflet“ bez akéhokoľvek poučenia, ktorý mala podpísať, absolútne nemala vedomosť, čo podpísala
a podľa nej zneužili jej stav po pôrode, personál ju absolútne neinformoval o zdravotnom stave syna,

nebola informovaná a žiadnych vyšetrovacích a liečebných výkonoch, ani o ich rizikách a dôsledkoch
a význame vyšetrení a sama v snahe dozvedieť sa skutočnosti ohľadne zdravotného stavu syna
musela zájsť na novorodenecké oddelenie. Syna šla navštíviť vtedy, keď ho 4 x ožarovali, záujem
personálu o matku nebol žiadny. Poukazovala na to, že samotný priebeh poškodenia zdravia jej syna,
ktoré spôsobil zdravotnícky personál žalovanej, je popísaný v žalobe, pričom o subjektívnom zavinení

personálu absolútne matka nepochybovala, aj keď ťažko mohla označiť konkrétnu osobu, pretože
personál sa striedal. Tvrdila, že na druhý deň po pôrode doniesli jej syna na izbu, kde sa celodenne
o neho starala a vtedy videla, že má klasickú zapálenú vyrážku na pravom líčku, na čo upozornila
zdravotnú sestru, ktorá reagovala tým, že asi je to reakcia na prádlo a deti to majú bežne. Syn začínal
mať známky novorodeneckej žltačky. Pred matkou mu odobrali krv (zrejme na vyšetrenie bilirubínu) a

o výsledkoch ju nikto neprišiel informovať. Poukázala na to, že vyrážka na líčku syna bola evidentná,
mala hnisavú hlavičku, preto nepokladala za potrebné upozorniť na to lekára pri vizite, jednak vyrážka
sa mu nerozťahovala, ako taká jej starosti nespôsobila. Na druhý deň po pôrode zdravotná sestra jej
zobrala syna bez oznámenia, čo s ním ide robiť, ani žiaden lekár jej to neoznámil, pričom sestra len
uviedla, že má žltačku a lekárka poslala pre dieťa. Následne nebolo dieťa pri nej 3 dni (s výnimkou

kojenia), celý čas bolo žiarené asi 4 x za tie 3 dni a malo zakryté len oči. Ona ako matka nemala
vedomosť o tom, v čom spočíva podstata žiarenia a aké to môže mať dôsledky, o hladinách bilirubínu
ju nikto neinformoval, lebo to nepovažovali za potrebné a ona sama sa domnievala, že syna ožarujú
kvôli žltačke. Počas celého žiarenia absolútne neboli vidno žiadne zmeny na vyrážke na synovom líčku
a pretože to bolo celé červené, zapálené, ako druhý deň po pôrode, ani nepodozrievala personál, ani

sa nesťažovala personálu a nevedela, aký môže mať žiarenie vplyv na kožu. V pôrodnici bola 5 dní, pri
prepúšťaní z nemocnice priniesli jej syna na izbu, stále mal tú vyrážku ešte červenú, hnisavý kopček už
tam nebol a nebolo vidno žiadne zmeny, preto v tom čase nič nenamietala. Po príchode domov zápal
ako taký ustúpil a ostal dieťaťu tmavší pigmentový fľak presne v kontúrach tej vyrážky a ešte po mesiaci
dúfala, že keď mu zmizne zápal, zmizne aj fliačik, ale nezmizol, zdalo sa jej, že sa to stále zhoršuje,

preto šla najprv k obvodnej lekárke, ktorá ju poslala ku kožnej lekárke, podľa ktorej dieťa je príliš malé,
novorodencom neskúšajú akékoľvek preparáty, majú veľmi jemnú kožu a bez akejkoľvek liečby odišli
domov s tým, že to má sledovať. Keďže to nezmizlo synovi ani po pol roku a stále dúfala, že ide o
pigmentovú škvrnu, navštívila laserové centrum v OD Dargov , kde chcela dať laserom dieťaťu odstrániť
fľak na líci, čo ale si netrúfli realizovať, nakoľko nevedeli pôvod fliačika a odporučili jej v neskoršom veku

dieťaťa ísť na plastiku, kde z toho zoberú vzorku a podľa výsledkov zvolia postup. Cca v 5. mesiaci
života sa maloletému žalobcovi začali vytvárať v tom pigmentovom fľaku tmavšie škvrny, postupne celé
znamienko nadobudlo tmavšiu farbu, okolo jedného roku života začalo byť vypuklé nad povrch kože,
preto zašla so synom na Kliniku plastickej chirurgie A. F. R. W. ulici, kde jej oznámili, že to javí všetky
znaky pigmentového znamienka a že je to klasické znamienko. Nechcela sa s tým zmieriť, že z ničoho

nič môže znamienko takých rozmerov vzniknúť, pričom uviedli, že žiarením môže kľudne znamienko sa
vyvolať, lebo žiarenie je veľmi silný spúšťací element pre tvorbu znamienok a zvlášť u novorodencov.
Bola si vedomá toho, že každé znamienko sa môže postupom času zvrhnúť a nakoľko jej syn ho mal
na tvári, kde v lete na to dopadá slnečné žiarenie a na plastickej chirurgii jej znamienko odporučili
odstrániť v nižšom veku dieťaťa, kedy je koža veľmi pružná a nebudú zjavné jazvy, tak sa to rozhodli s

manželom podstúpiť vybratie znamienka synovi jednak z dôvodu, aby si to neuvedomoval syn a taktiež
pre oveľa lepšiu prognózu a odstránenie rizika, že si to bude šúchať ako dieťa, babrať, bude na to svietiť
slnko a môže sa to zvrhnúť. Fľak mal presne uprostred líčka a keďže malo okrúhly tvar, rozhodli sa vybrať
najprv polovicu a opakovanou operáciou zvyšok. Poukázala na to, že teraz ma syn na tom mieste jazvuasi 2,5 cm, t.j. veľkú, nepeknú a onasi nemyslí, že je to vinou operácie. Výsledkom prvej operácie bolo,
že ide o vrodené znamienko, aj keď žiadne iné znamienka syn na tele nemá a podľa lekárov v takom
veku sú skôr výnimkou a vytvárajú sa až v neskoršom veku. ZZŽ vyjadrila názor, že podľa nej postačil

kúsok náplaste, aby chránil poškodené miesto pri ožarovaní syna a taktiež aspoň minimálny záujem
personálu a podľa nej kľudne sa tomu mohlo predísť, nakoľko najprv syn nemal na tvári nič a naraz má
pigmentové znamienko, ktoré sa mu zväčšovalo presne v kontúrach, kde bola vyrážka. Poukázala na
to, že po príchode domov sa synovi tvorili aj ďalšie hnisavé vyrážky na tvári popri fľaku, ktorý ostal po
hnisavej vyrážke, jedinej v nemocnici, ale tie mu bez akejkoľvek stopy zmizli.

Z prednesu právnej zástupkyne žalovanej pred súdom vyplynulo, že k bližším okolnostiam pobytu
matky počas pôrodu a hospitalizácie po pôrode na novorodeneckom oddelení sa vyjadria svedkovia a
neskôr znalci. Podľa predbežného stanoviska primárky novorodeneckého oddelenia K.. J. X. nikto z
ošetrujúceho personálu nepopisoval na tvári dieťaťa - maloletého žalobcu žiadnu vyrážku, ani vrodené
znamienko. Žalovaná trvala na tom, že všetky úkony z jej strany boli urobené lege artis, dieťaťu bol
pri ožarovaní prekrytý zrak, ako je povinnosťou personálu. Pokiaľ ide o výhrady matky, že nevedela,

čo je s dieťaťom, právna zástupkyňa žalovanej nepripúšťala, aby to tak bolo, nakoľko ide o bežný
diagnostický proces u všetkých zdravých žien, ktoré majú v tzv. roomingu na novorodeneckom oddelení
u seba dieťa, kde každé ráno je vizita a na jej sú pacientky informované o tom, čo sa bude v ktorý deň
realizovať. Na bežné diagnostické postupy sa nevyžaduje písomný súhlas v zmysle zákona č. 277/1994
Z.z., iba na závažné výkony. Ak je to vrodené znamienko, tak či toto znamienko môže alebo nemôže

byť u novorodencov a či sa môže objaviť alebo či môže byť niečím vyvolané, je otázkou znaleckého
dokazovania, tak isto aj k tomu, či sa mohlo prejaviť znamienko iným spôsobom, ako žiarením alebo len
žiarením, teda či prvá vyrážka, ktorá ak sa vytvorila na líci maloletého žalobcu, ako tvrdí jeho matka, či
bolo pod ňou pigmentové znamienko alebo spúšťacím mechanizmom bolo to žiarenie, ako to tvrdí ZZŽ.
Žalovaná teda tvrdila, že matka informovaná bola, rovnako ako všetky ostatné matky hospitalizované

spolu s dieťaťom po pôrode.
Z výpovede svedkyne K.. E. Z. C., že bola prítomná ako lekárka pri pôrode maloletého žalobcu, ale
nepamätala si konkrétne na to, či mal nejakú vyrážku na tváričke. Tvrdila, že ak by nejaké kožné veci
zaregistrovala, tak tie sa popisujú a bolo by to uvedené v zdravotnej dokumentácii dieťaťa. Lekári pri
vizite vždy informujú matky, že ak je dieťa žlté, že mu zoberú krv, že ide o žltačku, pričom matky pri

vizite môžu komunikovať s lekárom, aj so sestrou. Pár hodín po pôrode pediatri dávajú matkám podpísať
pozitívny reverz o tom, že súhlasia s liečebnými metódami u dieťaťa. Terapeutický postup pri zistení
vysokej hladiny bilirubínu v krvi dieťaťa sa drží podľa grafov, podľa ktorých je daná fototerapia, kedy
dieťatko ide pod modré svetlo, kde sa kryjú oči, mení sa jeho poloha a následne sa berie krv za účelom
sledovania, či bilirubín stúpol alebo klesol. Svedkyňa potvrdila, že každú matku lekár, aj sestry informujú,

že dieťa ide pod lampu, čo je to za lampa
a prečo je takýto spôsob liečby, že lekár robí vizity a odbery, preto vyslovila pochybnosť, aby lekár
nevysvetlil matke žalobcu, o čo ide, keď dieťa potrebuje fototerapiu, pretože lekár určuje, ktoré dieťa
pôjde na fototerapiu a v prípade niečoho závažného na koži lekár rozhodne, či sa uskutoční fototerapia
alebo nie. Ak by bolo veľké hnisavé ložisko, určite by to ošetrili, brali z toho výter, podchytí sa všetko

do dokumentácie, pokiaľ dieťa má nejaké kožné zmeny a bolo by to zaznamenané aj v prepúšťacej
správe, ak by bol taký nález, ako tvrdí matka žalobcu. Primárka novorodeneckého oddelenia sleduje
zdravotnícke záznamy, v podstate každý chorobopis aj podpisuje a ak matka maloletého žalobcu bola
s niečím nespokojná, mala možnosť sa sama informovať u službukonajúcej lekárky. Ak nie je vyrážka
zaznamenaná, nie je popísaná v žiadnom zdravotnom zázname, tak podľa svedkyne tam nič nebolo.

Z výpovede svedkyne K. S. - detskej sestry novorodeneckého oddelenia u žalovanej, vyplynulo, že
dokumentáciu maloletého žalobcu nevidela a nespomína si na neho, že aktuálny stav každého dieťatka
je zaznamenaný do zdravotnej dokumentácie, pri každom pôrode je so sestrami aj lekár- pediater, ktorý
prezrie dieťa a sleduje, či má zmeny na tele. Ak by zistili, že dieťa má na líčku nejakú vyrážku, tak sa
to zaznamená do dokumentácie, lebo všetko sa tam zaznamenáva Po ošetrení dieťaťa po pôrode sa

dieťa adaptuje a 2 - 3 hodinky trávi čas v inkubátore, podľa stavu dieťatka a matky sa dieťa buď prenáša
matke, alebo ostáva na novorodeneckom oddelení. Ak je všetko v poriadku a matka je schopná sa o
dieťa postarať, ostáva dieťa s matkou. Súčasťou roomingového systému je aj komunikácia s matkou,
kedy je poučená o ošetrovaní dieťatka, prebaľovaní, kojení, resp. aj iných úkonoch, vždy o ošetrovaní
dieťatka rozhoduje lekár a v prípade, že by dieťa malo nejaké kožné zmeny, tak sa fototerapia aj

preruší. Ak by dieťa malo vyrážku, tak zrejme by nešlo na fototerapiu, ale o tom rozhoduje lekár, ktorý
aj vypisuje prepúšťaciu správu a zdravotné sestry dopĺňajú do správy údaje o očkovaní. Informácie o
zdravotnom stave dieťaťa sú v kompetencii detského lekára, nie zdravotnej sestry, pediater vždy posúdi
postup s dieťaťom a rozhoduje, čo sa udeje v ktorom konkrétnom prípade, napr. aj volanie kožnéhokonzília.Každejmatkelekárpredkladápodpísaťsúhlassvykonanímúkonovsjejdieťatkomaliečebnými
zákrokmi na dieťatku.
Z výpovede svedka X.. Ľ. I. - otca maloletého žalobcu vyplynulo, že asi 2 hodiny po narodení syna bol

ich navštíviť u žalovanej , kedy syn nemal žiadne fľaky , ani vyrážku na tvári. Na druhý deň už bol syn
s manželkou na izbe a vtedy začali rozprávať, že má nejakú vyrážku na pravom líci, ktorá mala hnisavý
konček, čo malé deti zvyknú mať, preto očakávali, že mu to zmizne. Chodil za manželkou každý deň
počas piatich dní na izbu, nie do priestorov, kde bol syn ožarovaný. Mal vedomosť od manželky o tom,
že syn má žltačku, preto bol ožarovaný. Tá vyrážka sa nezlepšovala v priebehu pobytu v nemocnici a

že sa zväčšovala, začal vnímať otec až po návrate manželky so synom z nemocnice, kedy už to nebolo
hnisavé, ale ostal po vyrážke fľak, ktorý sa zväčšoval ako rástol syn a uvedomili si ako rodičia, že to
nie je obyčajná vyrážka, ale je to pigmentový fľak, ktorý sa bude dať odstrániť laserom, avšak lekári
na plastickej chirurgii sa vyjadrili, že laser nemusí pomôcť a je lepšie to odstrániť operáciou čím skôr,
kým si to dieťa neuvedomuje. Potvrdil, že syn bol na 2 operáciách, pri prvej mu vybrali stred toho fľaku,
pri druhej odstránili zvyšok, pričom má na tvári jazvičku, ktorá sa rozťahuje rastom a je zreteľná. Na

plastickej chirurgii po operácii sa vykonala aj histológia.
Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znaleckým ústavom- K. F. R. B. zo dňa 25.8.2004,
vzhľadom na potrebu preukázania skutočností, pre ktoré sú potrebné odborné znalosti z viacerých
odvetví zdravotníctva. Nakoľko K. F.Á. R. bola preťažená ústavnou znaleckou činnosťou, požiadali
o stanovenie lehoty na vypracovanie požadovaného znaleckého posudku zhruba až o rok, pričom

výška predpokladanej finančnej odmeny za ústavný znalecký posudok sa mala pohybovať zhruba až
niekoľko desiatok tisíc. Súd oslovil ďalšie fakultné nemocnice - C. T. O. D. D., ktoré však oznámili,
že nevykonávajú ústavnú znaleckú činnosť, len niektorí zamestnanci vykonávajú individuálne znaleckú
činnosť ako súdni znalci. Súd uznesením z 30.11.2004 poveril vypracovaním znaleckého posudku prof.
K.. I. A., P.., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie pediatrie, proti čomu nemala námietky

žiadna zo sporových strán.
Ustanovený znalec predložil súdu znalecký posudok dňa 12.4.2005, pri vypracovaní ktorého vychádzal
z obsahu súdneho spisu, zo zdravotnej dokumentácie od žalovanej a fotodokumentácie predloženej
mu ZZŽ. V nálezovej časti znaleckého posudku znalec konštatuje, že 14.6.2000 sa narodil maloletý
Adam Sova z nekomplikovanej tehotnosti, po narodení boli vykonané rutinné vyšetrenia a ošetrenia,

odobratá hemokultúra, 16.6.2000 bol konštatovaný nástup novorodeneckej žltačky s výstupom bilirubínu
- žlčové farbivo pri zistení tzv. skupinovej nezhody krvných skupín, matka: dieťa. Pre hladinu bilirubínu
(Bi) 262mmo1/1-III. pásmo rizika bola ordinovaná fototerapia (liečba svetlom) do rána, ktorá prebiehala
17. a 18. 6., stav u dieťaťa bol dobrý a ani jeden záznam z chorobopisu nehovorí o žiadnej kožnej lézii
(vyrážka, hnisanie, znamienko, či iné). Znalec konštatuje v dokumentácii aj pozitívny reverz podpísaný

matkou 14.6.2000, v ktorom je deklarovaný súhlas so všetkými vyšetrovacími a liečebnými výkonmi
na novorodeneckom oddelení F. C. J.. Ďalej znalec popisuje hodnoty z chorobopisu z hospitalizácie
maloletého Adama na Klinike plastickej rekonštrukčnej a estetickej chirurgie od 14. do 15.1.2002, kedy
bolprítomnýútvarimponujúciakopigmentový névus,kedybololožiskočiastočneodstránenéchirurgicky
v celkovej anestéze, následne bolo dieťa opäť prijaté 17.5.2002, v celkovej anestéze bola odstránená

kompletne uvedená lézia a mikroskopické vyšetrenie tkaniva odstráneného útvaru potvrdilo, že sa jedná
o vrodený pigmentové névus (materské znamienko) na jednom mieste sa zachytilo obrovskobunkový
xenogénny granulóm. Na fotografiách dodaných matkou žalobcu urobených doma je vidieť hnedú
pigmentáciu a podľa predložených fotografií vôbec nie je možné usúdiť, o akú „vyrážku“ ide, má skôr
charakter reaktívnej potničky, či ľahkého zápalu. Z ďalších fotografií je zrejmá vo veku 5 - 8 mesiacov

dieťaťa škvrna, ktorá už má náznak pigmentácie. Tá je zrejmá aj z ostatných priložených fotografií, ktoré
plne postačovali k zodpovedaniu položených otázok. Z ďalšej časti odôvodnenia znaleckého posudku
je zrejmé, že dieťa do súčasnosti nebolo na žiadnom vyšetrení, v ktorom by sa opisoval nález na
tváričke po vykonanej operácii - odstránení pigmentového névu. Jediným údajom je výpoveď ZZŽ o
tom, že má na líci jazvu cca 2,5 cm (bod V. žaloby). Ani na vyžiadanie žalobca fotografiu s jazvou

znalcovi neposkytol. Znalec si dovolil o takomto rozsahu jazvy vysloviť pochybnosť, pretože névus bol
odstránený na renomovanom pracovisku plastickej a estetickej chirurgie, kde sa robia estetické výkony,
ktoré nesmú zanechať jazvu, inak by výkon nemal zmysel. Znalec zhrnul, že ak by aj bola prítomná
jazvička po operatívnom výkone, táto vznikla z dôvodu odstránenia vrodeného pigmentového névu,
teda nie v dôsledku poskytovania zdravotnej starostlivosti pracovníkmi žalovanej, ale indikovaného

operačného výkonu. Žalobca teda neposkytol žiadnu fotodokumentáciu týchto následkov (jazvy cca 2,5
cm), nevyhľadával žiadnu lekársku službu,
ktorá by sa zjazvením zaoberala. Nejedná sa teda o trvalé následky v príčinnej súvislosti s
poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zhoda krvných skupín medzi matkou a dieťaťom viedla k vznikunovorodeneckej žltačky s hladinami bilirubínu v III. pásme rizika, ak by hladiny Bi ďalej stúpali (VI. - V.),
hrozil by prienik Bi do mozgu s jeho trvalým ťažkým poškodením, ba až smrťou. Od 70-tych rokov bola
objavená fototerapia - liečba tzv. „modrým svetlom“ a táto bola správne v pásme III. hladín Bi indikovaná.

Výkon fototerapie si okrem krytia očí nevyžaduje žiadnu iné ochranu kože, pretože sa nejedná o
žiadne agresívne svetlo. Žiadne kožné afekcie - vrodené, zápalové, alergické, autoimúnne si nevyžadujú
ochranu - krytie pri aplikácii fototerapie. Znalec mal možnosť posúdiť situáciu zo záznamov, v ktorých
neboli uvedené žiadne žalobou deklarované hnisavé vyrážky a tieto neboli dokázané ani z výpovedi
svedkov, preto znalec nemal dôvod predpokladať, že tam boli. Ide o tvrdenie proti tvrdeniu, avšak

znalcovi chýbal racionálny dôvod, prečo by to personál robil. O nedbanlivosti nemôže byť podľa znalca
ani reči, pretože maloletý Adam mal urobené všetky nielen potrebné, ale aj nadštandardné vyšetrenia,
ktoré novorodenecké pracovisko žalovanej robí (ultrasonografický skrining obličiek). Všetky úkony
vykonané boli podľa znalca správne a na vysokej odbornej úrovni. Matka maloletého O. bola v plnom
rozsahu informovaná o stave dieťaťa a podpísala pozitívny reverz - súhlas so všetkými diagnostickými a
liečebnými výkonmi, ktoré budú potrebné. Takýto súhlas s výkonmi donedávna vôbec nebol vyžadovaný,

z právneho hľadiska jeho zmysel je pochybný, rodič nemôže odmietnuť potrebný výkon u svojho dieťaťa,
ak ide o ohrozenie zdravia. Ak totiž bude tým dieťa poškodené, odmietnutie (negatívny reverz) nechráni
zdravotníka pred zodpovednosťou, teda znalec konštatoval, že pozitívny reverz matka v danom prípade
podpísala a aj v prípade, ak by takýto súhlas nedala, postup by musel byť úplne rovnaký, pretože iný
postup by vážne ohrozil zdravie dieťaťa. Znalec rovnako konštatoval, že v zdravotníckej dokumentácii,

ktorá bola vedená optimálnym spôsobom, neregistrujú sa žiadne kožné nálezy u maloletého žalobcu.
Kožná afekcia, ktorá vznikla na pravom líci maloletého O., bola typicky plošný pigmentový névus -
materské znamienko, ktoré má prakticky každý človek a môžu byť kdekoľvek na tele. Znalec zdôraznil,
že névy sa nikdy nezvrhnú v detstve pred pubertou a v detstve sa pigmentové névy z preventívnych
príčin rakovinového zvrhnutia neodstraňujú. Dôvod zásahu do tohto ložiska bol teda zdôvodnene

jedine kozmetický. Postup, ktorý bol zvolený, nemožno považovať za najvhodnejší - nebolo dôvod
robiť najprv čiastočnú excíziu - vyrezanie a až v druhom kroku odstrániť zbytok, čo sa vykonáva len
pri veľmi rozsiahlych léziách. Ani pri tejto odbornej výhrade k postupu nemožno zo strany znalca túto
považovaťzanonlegeartis,pretožeindikácia,výkonapriebehbolirobenéoptimálne.Obolestinemožno
hovoriť, obidva zákroky boli robené v celkovej anestéze, pooperačný priebeh, aj doba hospitalizácie boli

minimálne a po výkone bola použitá preventívne aj analgéza - liečba možnej bolesti a takto vykonávané
rozsiahlejšie výkony nezanechávajú žiadne negatívne psychické, ani iné následky a napokon výkon
bol vyžiadaný a indikovaný hlavne z kozmetického hľadiska. U maloletého O. žiadne zásadné utrpenie
nemožno ani len suponovať, už vonkoncom nie z hľadiska požadovaného odškodnenia. Podľa znalca
niet teda dokázaného vzťahu medzi vznikom kožných pigmentových névov a vyrážkami. Pigmentový

névus je vrodene založená mikroanomália kože s nahromadením tzv. melanocytov. Formy névov sú
veľmi variabilné a patria medzi ne aj pehy. Základ névov je teda už v období pred narodením a málo z
nich sa objaví u novorodencov, či v rannom veku. Na kožu sa vyrážajú „postupne zrením kože“. Vzťah
medzi zápalovými kožnými afekciami a névmi nie je žiadny. Fototerapia objavená F. v r. 1967 objavila
„geniálne“ jednoduchý spôsob rozkladu Bi pri žltačke novorodencov pomocou najprv slnečného svetla

(nie opaľovania) a neskôr tzv. modrého svetla vlnovej dĺžky 450
nanometrov, ktoré svetlo v koži rozkladá Bi na neškodné a močom vylučované zložky, čo zásadným
spôsobom zredukovalo potrebu výmeny krvi u novorodencov. Viac ako 30 rokov používania fototerapie
ako metódy liečby v celom svete preukázalo jej vysokú účinnosť a aj bezpečnosť. Fototerapia
nevyvoláva v organizme novorodenca žiadne zmeny látkovej výmeny, imunity, či iné príznaky a vlnová

dĺžka modrého svetla nemá žiaden vplyv na záťaž kože v zmysle aktivácie procesov onkogenézy,
či mobilizácie melanocystov, čo je typické pre ultrafialové a slnečné žiarenie. Jediným - avšak len
preventívnym odporúčaním pri jej aplikácii je ochrana očí pred týmto svetlom (poškodenie očí, či zraku
nebolo preukázané). Jedinou popísanou komplikáciou je tzv. bronze-baby syndróm. Fototerapia podľa
znalca v žiadnej kombinácii nemôže navodiť vznik, či aktiváciu rastu pigmentových névov. Ide jasne

o časovú, nie príčinnú súvislosť. Pretože fototerapia novorodeneckej žltačky je čisto novorodeneckou
problematikou, ostatní lekári - odborníci, jej princíp nepoznajú. Fototerapia nemá s ÚV žiarením
nič spoločné. Znalec poznamenal, že pigmentové névy v detskom veku nevyžadujú odstránenie. Z
predložených fotiek vyhotovených amatérsky rodinou žalobcu znalec posúdil, že žiadna z nich nič
nehovorí o tom, čo tvrdí matka žalobcu, že kožná vyrážka bola už druhý deň po narodení dieťaťa.

Na prvých fotografiách má vyrážka charakter skôr začervenania, ako pigmentácie, čo je typické pre
rannú formu névu a na ďalších fotografiách už jasne možno definovať plošný, vonkoncom nie mutilujúci
(hyzdiaci) névus, ale žiadna fotka nezachytáva stav, v ktorom by bolo možné posúdiť estetické trvalé
následky - jazvu o veľkosti 2,5cm. Aj keď znalec ponúkol matke žalobcu vyšetrenie, čo by nálezobjektivizovalo, teda posúdiť súčasný stav tváre maloletého žalobcu, bol však toho názoru, že odpoveď
týkajúca sa trvalých následkov je irelevantná, pretože kožná afekcia - névus bol vrodený a nie
spôsobený zdravotníckou starostlivosťou - teda všetky výkony boli urobené lege artis a indikovane a

niet čo odškodňovať. Podľa znalca niet objektívneho dôvodu, prečo by na tvári dieťaťa mala vzniknúť
jazva vo veľkosti 2,5 cm, ak zákroky boli urobené profesionálnym spôsobom, ktorý nezanecháva jazvy
- na pracovisku plastickej a estetickej chirurgie.
V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že matka žalobcu má skreslenú predstavu o podstate
aplikovanej fototerapie, ktorú stotožnila s ožarovaním a ÚV žiarením a úplne nesprávnu predstavu o

podstate základnej afekcie (névu), ktorý sa objavil u jej syna. Dávala do vzťahu skutočnosti známe z
medicíny dospelého veku - vzťah materské znamienko a ÚV, či slnečné žiarenie - deklarované riziká
vzniku melanómu dospelých. Znalec jednoznačne posúdil, že neexistuje príčinný vzťah ožarovania
dieťaťa a vzniku névu. Maloletý žalobca sa narodil s névom na pravom líci a ten sa prejavil obvyklým
spôsobom,pričomodbornícipokonzultáciismatkourozhodlisahoodstrániťadôvodbolviackozmetický
ako medicínsky. Tento výkon sa urobil vysoko erudovaným spôsobom a prebehol bez komplikácii a či

na tváričke chlapca zostala po indikovanom zákroku skutočne jazvička, to nebolo vôbec preukázané.
Fototerapia - použitie modrého svetla žiadnym spôsobom neovplyvňuje kožné névy a ani melanóm.
Fototerapia nie je UV žiarením. Či je UV žiarenie škodlivé alebo nie, je irelevantné, pretože u O. nebolo
nikdy aplikované. Ak nebola zaznamenaná (nájdená) žiadna vyrážka na pravom líčku mal. O., neboli
potrebné žiadne opatrenia a ak by aj uvedený névus na líci bol zistený, nie je potrebné žiadne jeho krytie,

pretože fototerapia sa môže použiť aj u rozsiahlych névov bez potreby ich krytia. Žiadna kožná afekcia
nie je kontraindikáciou (zákazom) použitia fototerapie. Kožu vôbec netreba kryť pri žiadnych afekciách,
pretože pri zakrytí kože stráca fototerapia zmysel a je neškodná. Koža sa pri
fototerapii nemusí a ani sa neprekrýva a žiadne percento poškodenia týmto spôsobom na svete
nejestvuje. Niet dôvodu prerušovať fototerapiu z dôvodov, ktoré predpokladá matka žalobcu, žiadna

vyrážka u maloletého O. nie je dokumentovaná počas jeho hospitalizácie na novorodeneckom oddelení
avolaťkožnékonzíliumkžiadnevyrážkenedávazmysel.To,žeostatnévyrážkyzmizli,stalosatakpreto,
že neboli pigmentovým névom, ale bežným podráždením kože. Névus zostal a vyfarbil sa do hneda a je
to štandardný vývoj kožných névov počas života. V prípade maloletého žalobcu ide o úplne normálny
vývoj materského znamienka, pričom vývoj névu je na fototerapii nezávislý, pretože fototerapia sa môže

použiť aj u rozsiahlych névov bez potreby ich krytia. Vyžadovanie súhlasu matky nebolo potrebné pre
indikovanie fototerapie, pretože išlo o výkon, ktorým sa predchádza ťažkému poškodeniu dieťaťa a
naviac bez rizika. Materské znamienko mal. O. sa teda nevyvinulo „presne v hraniciach predchádzajúcej
pigmentovej škvrny“ - ono tou škvrnou je.
K predloženému znaleckému posudku nemala žalovaná žiadne pripomienky a v plnom rozsahu sa s ním

stotožnila ako objektívne vypracovaným na základe zdravotníckej dokumentácie počas liečby žalobcu.
Podľa žalovanej znalec dôsledne posúdil a zhodnotil konanie zdravotníckych pracovníkov žalovanej pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletému žalobcovi, vyhodnotil ich postup za správny v danej
situácii, s využitím všetkých diagnostických úkonov a vyšetrení, čo bolo postupom lege artis. Keďže
hodnotenie toho prislúcha medicíne, a nie právu, žalovaná mala za to, že nezodpovedá za škodu na

zdraví žalobcu v zmysle tvrdení uvedených v žalobe, pretože neporušila žiadnu právnu povinnosť,
objektívnej zodpovednosti sa zbavila s poukazom na výsledky znaleckého posudku, z ktorého vyplýva,
že škodu nezavinila.
ZZŽ so závermi znal. posudku K.. A. absolútne nesúhlasila, považovala ho za rozporný a rozpor navrhla
odstrániť kontrolným znaleckým posudkom. Znalca MUDr. Dluholuckého nežiadala vypočuť, nakoľko by

to bolo zrejme pre jeho pracovnú zaneprázdnenosť ťažko realizovateľné, ako aj z pohľadu trov konania
neefektívne. Opätovne poukazovala na jej absolútne negatívne hodnotenie poskytovania zdravotnej
starostlivosti zo strany pracovníkov žalovanej tak jej ako matke, ako aj dieťaťu. Považovala posudok
prof. Dluholuckého za „ututlávačský“ v duchu dlhoročných slovenských tradícií a žiadala o nariadenie
kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odboru kožného lekárstva. Poprela, aby znalec od

nej žiadal fotografie s jazvou syna, pričom jazva nie je predmetom sporu, preto fotky mu nezasielala.
Namietala, že znalec znevažoval doma vyhotovené fotografie a vyslovila názor, či ustanovený znalec
má v problematike jasno a či bol schopný posúdiť komplexne celú záležitosť pre nedostatok odbornej
spôsobilosti z odboru kožného lekárstva. Poukázala na verejnú propagáciu solárií ako koži človeku
neškodné, neskôr na varovania kožných lekárov, že žiarenie je rovnako škodlivé ako priame slnečné

žiarenie a rovnako je to aj v prípade žiarenia novorodencov. Záver znalca v tom smere, že jej syn sa
so znamienkom narodil, považovala za úplne scestný. Poukazovala na osobné skúsenosti jej príbuznej
a spolužiačky s postupom lekárov pri žiarení ich detí v iných nemocniciach, opätovne zdôrazňovala
presvedčenie, že náhle a dramatické poškodenie jej syna spôsobil personál žalovanej a vyjadrila osobnévýhrady voči vysloveným „predstavám“ znalca o starostlivosti na pracovisku žalovanej. Považovala
znalecký posudok K.. A., ktorý nie je znalcom z oboru dermatovenerológie za „odkvecák“ a opätovne
poukázala na výraznú zaostalosť slovenského zdravotníctva a jeho rozklad (vzhľadom na jej pobyt a

skúsenosti v zahraničí), žiadala o vyhľadanie znalca z ČR.

Súd uznesením z 27.9.2005 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom- Q. F. B. J., V.
dermatovenerológia, avšak pre nedostatok poistenia pre účely náhrady škody zo znaleckej činnosti LV
UK nemohla posudok vypracovať. Preto uznesením z 24.11.2005 súd nariadil znalecké dokazovanie

znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie A. K.. U. H., avšak ani tá pre pracovné zaťaženie
a nedostatok poistenia pre prípad zodpovednosti za škodu posudok nemohla vypracovať, rovnako aj
ďalší znalci z odboru dermatovenerológie z rôznych dôvodov odmietli vykonať znaleckú činnosť.
ZZŽ navrhovala súdu požiadať o znalecký posudok znalecký ústav v Českej republike. V súvislosti s
týmto návrhom a vyžiadaním informácie o postupe súdov v takých prípadoch Ministerstvo spravodlivosti
SR na výzvu súdu dňa 29.5.2006 oznámilo, že ak v zozname znalcov vedenom MS SR nie je v

požadovanom odbore zapísaný žiadny znalecký ústav, výkon znaleckej činnosti umožňuje zák. č.
382/2004 Z.z. aj osobami nezapísanými v zozname znalcov, a to aj vzhľadom na to, že vykonanie úkonu
znaleckým ústavom z ČR by mohlo byť spojené s neprimeranými nákladmi, preto odporučilo súdu pribrať
vedecký ústav alebo inú inštitúciu činnú na území Slovenskej republiky a až po vyčerpaní všetkých
možností daných súdu platnou právnou úpravou pribrať znalca - fyzickú osobu alebo znalecký ústav z

ČR. Ministerstvo spravodlivosti SR odporučilo, aby v danom prípade ZZŽ si dala súkromne, na svoje
náklady vypracovať iný znalecký posudok znalcom, ktorého si sama zoženie. V ČR môžu vykonávať
znalci svoju činnosť iba na základe tamojšieho zákona a iba na území ČR a aj keď SR má uzatvorenú
s ČR dvojstrannú zmluvu o právnej pomoci poskytovanú justičnými orgánmi, platí pravidlo, že sa musí
jednať o vec s tzv. cudzím prvkom, čo však v danom prípade nie je splnené.

Na výzvu súdu Ministerstvo spravodlivosti ČR dňa 12.3.2008 oznámilo, že podľa zák. č. 36/1967 Zb.
o znalcoch a tlmočníkoch nemajú znalci ustanovení v ČR povinnosť vypracovať ZP pre konanie v
Slovenskej republike. S menovaním ad hoc pre konanie musia teda vysloviť súhlas, preto odporučili
súdu obrátiť sa na odborníkov a vyžiadať si predbežný súhlas k vykonaniu takého posudku a zaslali
zároveň zoznam ústavov a znalcov v ČR so špecializáciou dermatovenerológie.

Vzhľadom na to, že znalkyňa K.. H. U. medzičasom uzavrela poistenie zodpovednosti za škodu, súd
opätovne uznesením z 18.4.2008 nariadil znalecké dokazovanie menovanou znalkyňou. Z obsahu
jej znaleckého posudku je možné vyvodiť, že znalkyňa sa prakticky zhodla vo svojich záveroch so
znalcom K.. A. v tom, že u maloletého žalobcu išlo o vrodený pigmentový névus, že pigmentová škvrna
nevznikla po ožiarení, pretože dieťa nebolo ožarované, že nie je žiadna súvislosť medzi fototerapiou

a vznikom znamienka, že vlnová dĺžka pri fototerapii nevyvoláva pigmentáciu, pre fototerapiu nie sú
žiadne kontraindikácie, že ide o liečbu pri novorodeneckej žltačke a ak by nebola aplikovaná, mohlo
prísť k závažnému poškodeniu dieťaťa. V danom prípade fototerapia bola súčasťou liečby pri zvýšených
hladinách bilirubínu a bola potrebná. Znalkyňa vybavila vyšetrenie maloletého žalobcu C. F. C. N. K..
K. na deň 19.8.2008, pričom z nálezu z tohto vyšetrenia vyvodila, že koža maloletého žalobcu nie je

bezproblémová a sú na nej prítomné aj ďalšie pigmentácie, aj prejavy atopickej konštitúcie na tvári.
Poukázala taktiež na to, že základ znamienka u žalobcu sa vytvoril počas embryonálneho vývoja.
Fotografie maloletého žalobcu predložené jeho matkou považovala za pomocné a doplňujúce pri popise
kožného nálezu dermatológom, ktorý chýba. Považovala za

náhodu,žeznamienkosaobjavilovmiestevyrážky.Znamienkobysapodľanejboloobjavilo,ajkebytam
vyrážka nebola, pričom v záznamoch zdravotných nie je žiaden zápis o hnisavej vyrážke, pigmentovej
škvrne alebo vrodeného znamienka. U maloletého sa histologicky potvrdil vrodený pigmentový névus.
Potvrdila, že fototerapia nie je žiarením a nemá žiadne negatívne účinky na organizmus novorodenca,
oči sa prekrývajú a chránia len pred kontinuálnym pôsobením svetla. Postup pri fototerapii je štandardný

podľa Hodrovho grafu, kedy sa modré svetlo aplikuje na celú pokožku.
K znaleckému posudku K.. A. znalkyňa uviedla, že ten sa zameral prevažne na fototerapiu, jej indikácie
a nutnosť ju u maloletého vykonať. Ide podľa znalkyne o závery nielen odborníka, ale i lekára s
dlhoročnou praxou. Zaujala odborné medicínske stanovisko aj k pigmentovým znamienkam. Posúdila
taktiež, že zákrok u žalobcu bol robený z kozmetického hľadiska, pričom o možnej bolesti hovoriť je

diskutabilné, keďže 2 operácie boli robené v celkovej anestéze v súkromnom laserovom zariadení.
Vedeniezdravotnejdokumentáciemaloletéhožalobcubolosprávneakvalitné,pretoženovorodenecmal
žltačku - zvýšené hladiny bilirubínu, fototerapia bola nutná, v opačnom prípade bolo ohrozené zdravie
dieťaťa. Fototerapia ako spôsob liečby je známy 40 rokov. Pre fototerapiu sú prísne kritériá v Hodrovomgrafe,podľavýškyhladinyBijeurčenýčaspotrebnýnafototerapiu.Histologickýmvyšetrenímznamienka
žalobcu 2. excízie v máji 2002 sa zistilo, že ide o kongenitálny pigmentový névus. Konštatovala, že ani
jeden z úkonov poskytovaných maloletému od narodenia až po jeho prepustenia na novorodeneckom

oddelení nie je v príčinnej súvislosti vzniku znamienka na tvári maloletého.
Žalovaná nemala žiadne pripomienky k znaleckému posudku K.. H. a v plnom rozsahu sa s ním
stotožnila, pretože znalkyňa potvrdila, že lekári žalovanej vykonali všetky diagnostické úkony, správne
vyhodnotili výsledky vyšetrení a zvolili správny postup. Poukázala na to, že neboli splnené základné
predpoklady právnej zodpovednosti žalovanej, poškodenie žalobcu a jeho príčinná súvislosť s konaním

pracovníkov žalovanej.
ZZŽ v obsiahlom vyjadrení k znaleckému posudku K.. U. H. zo dňa 28.10.2008 vyslovila požiadavku,
aby znalkyňa doplnila posudok po zohľadnení výsledkov zahraničných štúdií, ( ktoré si matka sama
cez internet vyhľadala a zároveň aj pripojila do spisu -niektoré v anglickom jazyku bez prekladu, bez
časového údaja a zdroja). Sama sa vyjadrovala k odborným otázkam a navrhla, aby znalkyňa doplnila
svoje „výplody“ a presvedčila ju o správnosti svojich záverov, keďže znenie posudku podľa jej názoru

je skresľované.
Znalkyňa K.. H. v písomnom vyjadrení k námietkam žalobcu proti jej znaleckému posudku zo dňa
20.1.2009uviedla,žepripomienkyS..I.súplnéinvektív,osobnýchurážokhraničiacichažsvulgarizmom,
ale nakoľko ide o vyjadrovací štýl matky žalobcu, tak sa nad to treba povzniesť.
Opätovne zotrvala na obsahu svojho znal. posudku , že pigmentová škvrna a následne znamienko

na líci, ale aj ďalšie znamienka a pigmentácie na tvári a na tele u žalobcu vznikli na základe
embryonálnej vývojovej poruchy. Zo znamienka na líci maloletého žalobcu bol diagnostikovaný v máji
2002 kongenitálny pigmentový névus (histologicky). Opätovne zaujala odborné stanovisko, pokiaľ ide o
vznik pigmentovej škvrny a následný vznik znamienka s tým, že névy môžu byť prítomné už pri pôrode
alebo sa manifestujú v priebehu

života. Ľudovo sa označujú ako materské znamienka. Névy ako ohraničené kožné útvary vznikajú na
základe embryonálnej vývojovej poruchy, tieto poznatky ani v jednom prípade za príčinu znamienka
neudávajú fototerapiu. Pri fototerapii u maloletého žalobcu bola liečba svetlom o vlnovej dĺžke 420 - 470
nanometrov (nm), pri nej nedochádza k pigmentácii. Matka podľa znalkyne dala znamienko odstrániť z

vlastnej iniciatívy a z kozmetických dôvodov.
Po oboznámení s doplnkom znaleckého posudku K.. H. ZZŽ poukázala na vyjadrenie znalkyne, že
všetky znamienka sú vzniknuté v dôsledku embryonálnej vývojovej poruchy, čo podľa nej je v rozpore
s bežne dostupnými výsledkami výskumu, podľa ktorých znamienka vytvárané po narodení vznikajú
vplyvom ožiarenia. ZZŽ vedela, že základ znamienka má každý človek v koži, ale to, aby sa prejavilo,

na to musí byť vonkajší popud a najčastejšie žiarenie. Poukázala na prílohu, ktorú predložila súdu a
stanovisko k znaleckému posudku, podľa ktorej bolo preukázané, že deti žiarené majú väčší výskyt
znamienok a z toho je preukázaná príčinná súvislosť medzi žiarením a zvýšeným výskytom znamienok.
Ide o závery z medicínskych časopisov, ktoré sú dostupné na internete. Argumentovala aj tým, že v
poslednom čase zaznamenala nové štúdie francúzskych vedcov prebiehajúcich niekoľko rokov, ktorých

výsledky sú zverejňované vo verejných medicínskych časopisoch a tým sú verifikované. V nich sa podľa
matky preukázal vplyv, že znamienka vznikajú u detí, ktoré boli žiarené v dôsledku žltačky po narodení.
Znalkyňa nevychádzala podľa nej z týchto výsledkov medicínskej vedy, ale z materiálu z r. 1987, čo je
hlboký socializmus, pričom mnohé z týchto názorov v 80-tych a 90-tych rokoch boli vyvrátené, preto
neakceptovalanázorznalkyne,že znamienkojejsynajevrodené,nakoľkozjavneprinarodenísynnemal

znamienko, ale čistú kožu a bez vplyvu žiarenia by jednoducho nevzniklo. Znalkyňa nemá absolútne
poňatie o posledných výsledkoch výskumov vplyvu žiarenia, navrhovala opätovne kontrolné znalecké
dokazovanie a žiadala ustanoviť znalecký ústav z Českej republiky, pretože obidva doposiaľ podané
znalecké posudky vykazujú známky klamlivých znaleckých posudkov. Podľa ZZŽ K.. A. D. U. C. R.Í. Ú.
Ž., O. J. F. R. Ž., Č. N. U. K.. H.. Podľa nej sa 40 rokov na Slovensku klame v zdravotníctve a nie sú to

jej súkromné názory. Ak by si dala vyhotoviť sama znalecký posudok, tak by v prípade nesúhlasu druhej
strany súd ho hodnotil ako listinný dôkaz.
Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne poukázala na to, že je potrebné skúmať, či naozaj bolo
poškodené zdravie žalobcu a či to bolo v príčinnej súvislosti so zásahom fototerapiou po jeho narodení.
Následne súd zistil, Ž. K.. H. bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov. Ministerstvo zdravotníctva SR

na výzvu súdu dňa 23.11.2010 oznámilo informáciu, že každý lekár dermatovenerológ má vedomosti
týkajúce sa aj problematiky névov, že v zozname znaleckých ústavov SR bola evidovaná už len
UPJŠ, Lekárska fakulta, z odvetvia dermatovenerológie žiaden znalec už nebol evidovaný a zapísaný v
zozname znalcov. Preto následne súd zisťoval, ktorý lekár, resp. nemocnica (mimo Košíc) by boli ochotníposkytnúť súhlas na pribratie do konania ako znalec. Z množstva oslovených lekárov napokon súhlasil
s vypracovaním posudku na liečebný postup poskytnutý žalobcovi u žalovanej K.. I. B., N.., N. A. J. I.
N. C. D.. D.. Súd nariadil dokazovanie lekárom, ktorého zaujatosť namietala v konaní ZZŽ, ale súdy I.

a II. st. ho nevylúčili z konania ako znalca a po zložení sľubu v zmysle § 5 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z.
predložil súdu znalecký posudok č. 1/2013.
15C/798/2002
Z obsahu znaleckého posudku č. 1/2013 je zrejmé, že v zdravotnej dokumentácii maloletého žalobcu u
žalovanej nie je uvedená informácia o lézii popísanej matkou žalobcu (2. deň po pôrode na pravom líci

zistila matka vznik bližšie nešpecifikovanej lézie) a nie je možné ex post vyriešiť diskrepanciu medzi
matkou udávanou prítomnosťou kožnej afekcie druhý deň po narodení s absenciou zodpovedajúceho
kožného nálezu v zdravotnej dokumentácii. U maloletého žalobcu išlo o histologicky verifikovaný
kongenitálny (vrodený) pigmentový névus, ktorý nemohol vzniknúť transformáciou inej morfy, vplyvom
fototerapie modrým svetlom. Ďalší osud névu sa nedá jednoznačne kvantifikovať, je však málo
pravdepodobné, že by použitie fototerapie modrým svetlom podľa bežne používaných schém mohlo v

danomprípadezásadneovplyvniťďalšívývojnévu.Zhľadiskadiagnostickýchaterapeutickýchpostupov
na novorodeneckom oddelení u žalovanej nie je možné dokázať pochybenie. Pooperačnú jazvu na
líci možno považovať za trvalý následok, ktorý nie je v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti na novorodeneckom oddelení. Špeciálny informovaný súhlas matky na fototerapiu
modrým svetlom sa nevyžaduje. V dokumentácii znalec nenašiel jednoznačnú indikáciu na exstirpáciu

znamienka od dermatológa, rozhodnutie odstrániť névus bolo realizované pravdepodobne na základe
dohody matky a plastického chirurga. Znalec vylúčil, aby sa kongenitálny névus vyvinul transformáciou
inej morfy, napr. zápalovej afekcie, aj keď by névus bol v čase objavenia sa zapálený s tvorbou hnisu.
Kvantifikáciu vplyvu fototerapie modrým svetlom na ďalší vývoj névu považoval v danom prípade za
hypotetickú a špekulatívnu. Nepovažoval za možné objektívne posúdiť, aký by bol osud névu v prípade

jeho prekrytia. Ovplyvnenie ďalšieho vývoja névu štandardne použitou fototerapiou modrým svetlom
znalec nepredpokladal. Otázky kladené matkou žalobcu považoval znalec za prakticky zodpovedané v
posudkoch K.. A., P.. O. K.. U.. H., I. J. I. U. N. I..
Na základe požiadavky matky žalobcu súd vykonal výsluch znalca K.. B. na pojednávaní 16.4.2014.
Matka žalobcu namietala, že znalec ju nikdy nekontaktoval a nemal žiaden zámer vyšetriť jej syna,

preto vynakladanie prostriedkov na „slovenské znalecké posudky“ v tejto súvislosti považovala za úplne
nehospodárne. Navrhovala opätovne vyhotoviť kontrolný znalecký posudok znalcami z Českej republiky,
keďže ona nemá medicínske vzdelanie, ale má v rodine 4 lekárov a časť vecí si vie preložiť. Vytýkala
znalcovi, že jeho znalecký posudok neobsahuje postup, ako znalec k týmto záverom došiel. Poukázala
na to, že v priebehu celého konania nikto nepreveroval, ako vyzerali prístroje, ktoré použili, či boli použité

správne a aké žiarenie okrem tzv. modrého svetla produkovali konkrétne žiarivky. Považovala za ničím
nepodložený nezmysel K.. B., že znamienko mal žalobca od narodenia. Žiadala znalca predovšetkým
vysvetliť, prečo hovorí o vrodenom néve, keď pri narodení ho syn nemal, ale mal čistú kožu.
Znalec K.. B. písomne doplnil znalecký posudok dňa 16.1.2014 a z tohto doplnenia súd zistil, že znalec
zotrval na obsahu svojho znal. posudku v tom, že príčinnú súvislosť medzi veľkosťou a charakterom

jazvy a poskytovaním starostlivosti na novorodeneckom oddelení C. F. Q.. N., nemožno hodnotiť.
Za akých okolností bola matka poučená, nie je možné po 13 rokoch objektívne zistiť a špeciálny
súhlas na fototerapiu modrým svetlom sa na Slovensku nevyžaduje, postačuje aj informatívny súhlas.
Nežiadúce účinky fototerapie označil za vzácne, pretože ide o bezpečnú terapiu, ktorá sa používa 60
rokov. Počas uvedeného obdobia nezhromaždili informácie potvrdzujúce vplyv modrého svetla na vznik,

či malignizáciu névov. O exstirpácii z estetického alebo iného hľadiska môže rozhodnúť pacient alebo
jeho zákonný zástupca, čo sa stalo v predmetnom prípade. Mutácie

B-Raf a N-Ras, na ktoré poukazovala matka žalobcu, sa podľa znalca v r. 2000 nevyšetrovali. V
súčasnosti sa vyšetrujú iba u metastázujúcich maligných malanómov. Znalec zotrval na tom závere, že

sa v danom prípade jednalo o vrodený tzv. kongenitálny névus, lézia bola jednoznačne prítomná na
druhý deň po pôrode a neskoré névy sa vyvíjajú neskôr. Tvrdenie, že vznik névu spôsobila popisovaná
terapia modrým svetlom, sa nedá dokázať podľa znalca. Napokon znalec vylúčil, že by névus vznikol
transformáciou z inej lézie.
Na návrh žalovanej súd vypočul ako svedkyňu primárku novorodeneckého oddelenia na Tr. SNP u

žalovanej v čase narodenia maloletého žalobcu K.. X. J., ktorá tiež v označila fototerapiu za liečbu ,
ktorápatríkštandardnejliečbenovorodeneckejžltačky,kedybezjejaplikáciemohlobydôjsťkohrozeniu
vývoja centrálneho nervového systému dieťaťa. Vysvetlila fungovanie tzv. modrého svetla, ktoré je
určitejvlnovejdĺžkyaspôsobujerozpadbilirubínusnáslednýmvylúčenímtráviacimtraktom,čímsadieťalieči. Za dobu dlhých rokov sa liečba nezmenila, doteraz sa postupuje podľa indikačného grafu a liečenie
modrým svetlom prebieha tým spôsobom, že sa kontroluje, či účinnosť lampy neklesá. V prípade by
mal maloletý žalobca vyrážku, ktorá v jeho zdravotnej dokumentácii nebola zaznamenaná, akýkoľvek

typ žiarenia, vyhrievania by tlmilo zápal a vyrážku by liečil a nie zhoršil jej stav. Svedkyňa sa nevedela
vyjadriť, aký prístroj (akej značky) bol používaný na fototerapiu v r.2000 na novorodeneckom oddelení
žalovanej Išlo podľa nej o lôžko bez krytu s látkovými poťahmi. O škodlivých účinkoch modrého svetla a
o mutácii DNA modrým svetlom svedkyňa nemala vedomosť, ani o prístrojoch, s ktorými sa vykonávala
terapia a výmena žiariviek. K výmene žiariviek dochádza podľa svedkyne technickým personálom

nemocnice len vtedy, ak sa funkcia žiarivky zníži a nemá dostatočný vplyv na rozpad bilirubínu v tele
novorodenca. Aj keby maloletý žalobca v čase začatia fototerapie mal hnisavú vyrážku na líci, ako tvrdí
jeho matka, po ošetrení sestrou dezinfekčným prostriedkom by napriek tomu absolvoval fototerapiu.
Svedkyňa potvrdila, že aj v r. 2000, aj v dnešnej dobe v prípade, že dieťa ide na liečbu žltačky, tak sa
vysvetlí a podpisuje aj reverz - súhlas s ošetrením dieťaťa týmto spôsobom. Podpísaním reverzu matkou
žalobcu súhlasila ZZŽ so všetkými vyšetrovacími a liečebnými výkonmi R. J. F. C. J. O. medzi tieto úkony

patrí aj fototerapia, ktorá si nevyžaduje osobitný súhlas.
Znalec K.. B. vo svojej výpovedi pred súdom trval na záveroch vypracovaného znaleckého posudku.
Nezisťoval, akým prístrojom bol maloletý žalobca žiarený, pretože vychádzal z tvrdení nemocnice,
že prístroj je certifikovaný a pravidelne kontrolovaný. Liečbu modrým svetlom považoval za rutinne
používanú metódu na liečbu novorodeneckej žltačky, kde prístroje sú štandardne vybavené tak, aby

vyžarovali svetlo modrej farby, modré svetlo podľa znalca okrem prehriatia nemá nežiadúce účinky a
aplikuje sa bez plastového krytu, pretože ten kryt by svetlo do veľkej miery odfiltroval a efekt liečby
by bol znížený. Znalec v ďalšej časti výpovede zdôvodnil, ako došiel k záveru, že znamienko maloletý
žalobca mal vrodené. Vyskytlo sa totiž do 24 hodín po pôrode. Nesúhlasil s tvrdením matky, že na líci
bola hnisavá vyrážka. Podľa znalca bol to infikovaný névus, ktorý mal pravdepodobne vzhľad hnisavej

vyrážky, postupne infekt odoznel a nadobudol charakter znamienka. Je vylúčené, aby névus vznikol
transformáciou nejakej inej vyrážky a je nepodstatné, či bol zjavný a ktorý deň po narodení. Znalec jasne
aj vysvetlil, z čoho vyvodil takýto záver, o čom svedčí jednoznačne aj histologický nález po exstirpácii
znamienka mal. žalobcovi.

15C/798/2002
ZZŽpoukazovalanapoznatkyamerickýchmedicínskychstránokvsúčasnosti,ktorépopisujú2kategórie
kognitívneho névu, o rôznej príčine vzniku névov. Znalec trval na tom, že névus bol u žalobcu vrodený
z dôvodu, že afekcia bolo prítomná na druhý deň života. Za vylúčené považoval, aby névus vznikol
transformáciou hnisavej vyrážky. Trval na tom, že nedá sa dokázať, aby modré svetlo spôsobilo

konkrétny vznik tohto névu u žalobcu napriek tomu, že matka žalobcu je toho názoru, že v dôsledku
ožiareniazapálenéhomiestanakoživznikolmaloletémužalobcovinévus.Ajkeďbolapublikovanáštúdia
o liečbe modrým svetlom, nebolo to vo vzťahu k névom. Znalec sa vyjadroval všeobecne k znamienkam,
ich rastu. Dôvod, prečo tomu bolo v danom prípade tak a čo spôsobilo náhly vznik znamienka, bol veľmi
hypotetický a mutácie DNA modrým svetlom, na ktoré poukazovala matka žalobcu, nemajú podľa znalca

nič spoločné s rastom znamienka a s vyberaním névu tesne po narodení v útlom veku, s čím sa znalec
nestretol. Znalec opätovne zdôvodnil, že névus maloletého žalobcu vznikol počas vnútromaternicového
vývinu a nie tak, ako to tvrdila matka žalobcu, že vznikol z vonkajších príčin. Odôvodnil to tým, že ak
bola vyrážka na tvári žalobcu prítomná druhý deň po narodení, logicky bola aj po viacerých rokoch
verifikovaná ako névus, keď bolo histologicky potvrdené, že ide o névus. Nikdy sa znalec nestretol s tým

v medicínskej praxi, aby z fototerapie modrým svetlom vznikli névy. Štúdiu na túto otázku by bolo veľmi
ťažko zrealizovať. Konštatoval, že znamienko maloletého žalobcu vzniklo počas vnútromaternicového
života a s pravdepodobnosťou hraničiacou istote je vylúčené, aby névus vznikol fototerapiou modrým
svetlom, aké sa poskytuje na Slovensku a aké sa poskytovalo aj v r. 2000 v čase narodenia žalobcu.
Matka maloletého žalobcu navrhovala doplniť dokazovanie predložením prekladu článkov predložených

súdu z anglického jazyka do slovenského, s poukazom na to, že aj keď sa vyskytne névus do 2 rokov
veku dieťaťa, v skutočnosti má vonkajšiu príčinu vzniku a nevyvinul sa počas vnútromaternicového
vývoja.
Názor znalca K.. B. o tom, že névus bol v čase narodenia maloletého žalobcu, nepovažovala za správny,
logicky v zmysle zdravotnej dokumentácie žalobcu.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Ust. § 421a Občianskeho zákonníka ako jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, sa
vzťahuje na každého. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych,
sociálnych, veterinárnych a biologických služieb. Aj zodpovednosť za škodu podľa § 421a je podobneako zodpovednosť za škodu podľa § 421 objektívna. Na rozdiel od § 421 v prípade zodpovednosti za
škodu podľa § 421a ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, to znamená, že zákon nepripúšťa žiaden
liberačný dôvod. Vyplýva to z druhej vety odseku 1, podľa ktorej tejto zodpovednosti sa zodpovednostný

subjekt nemôže zbaviť.
Organizácia zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 421a OZ iba vtedy, keď škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli pri poskytnutí služby použité.
Výklad pojmu "okolnosti, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci" treba chápať tak, že o
také okolnosti ide najmä vtedy, keď škoda vznikla v dôsledku vady použitého prístroja alebo inej veci. Je

však vylúčené, aby sa podľa ustanovenia § 421a OZ posúdila zodpovednosť zdravotníckej organizácie
za škodu, ktorá nemala príčinu v

povahe konkrétneho použitého prístroja alebo inej veci, ale v samostatnom zdravotníckom zákroku,
prípadne v spôsobe jeho výkonu. V takom prípade zodpovedá zdravotnícka organizácia za škodu podľa
ustanovenia § 421 OZ.

Podľa ust.§ 421 OZ každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá
za jej poškodenie, stratu alebo zničenie.
Keďže zákon hovorí o každom, treba ustanovenie § 421a aplikovať tak na fyzické osoby, ako aj
na právnické osoby, ktoré pri plnení záväzku používajú prístroje alebo veci. Z hľadiska vzniku tejto
absolútnej objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby existovala príčinná súvislosť medzi použitím

určitých prístrojov alebo iných vecí pri plnení záväzku, najmä medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku, a škodou, ktorá bola týmito
okolnosťami spôsobená. O tento prípad zodpovednosti nejde vtedy, keď škoda nebola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili pri plnení záväzku,
a škoda bola spôsobená napríklad nesprávnou alebo nedostatočnou prácou obsluhujúceho personálu.

V takomto prípade treba na zodpovednosť za škodu aplikovať § 420 o všeobecnej zodpovednosti za
škodu.
Podľa ust. § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia. ibaže by ku škode došlo aj inak.
Podľa ust. § 2 zák.č.277/1994 Z.z. v znení platnom do 31.12.2004 zdravotná starostlivosť je starostlivosť

o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí. Poskytuje sa v zdraví aj v chorobe, v materstve a pri
iných stavoch vyžadujúcich zdravotnú pomoc.
Podľa ust. § 4 cit. zákona každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane
liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na osobitné medicínske účely (ďalej len
"dietetická potravina"). Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia v súlade so súčasnými

dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami.
Podľa ust. § 26 ods. 1 písm. a) cit. zákona zdravotnícke zariadenie je povinné poskytovať zdravotnú
starostlivosť podľa ustanovení tohto zákona.
Podľa ust. § 55 ods. 1 cit. zákona poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke
povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi,

s dostupnými poznatkami v oblasti lekárskej vedy a biomedicínskych vied a s prihliadnutím na technické
a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.
Pri hodnotení vykonaného dokazovania v zmysle § 132 O.s.p. súd vzal do úvahy a hodnotil všetky
dôkazy jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a posudzoval v prvom rade to, či v prejednávanom
prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví

žalobcovi. Z vyššie uvedenej dôkaznej situácie súd vyvodil, že zodpovednosť žalovanej nie je možné
posúdiť podľa ust. § 421a OZ. Aj keď

ZZŽ žiadala v konaní, aby kontrolný znalecký posudok sa zameral aj na technický stav prístrojov
používaných na žiarenie na novorodeneckom oddelení u žalovanej a na to, aké žiarenie skutočne

produkovali, a to s poukazom na televízne relácie o postupe pri žiarení detí v USA, kde sa používajú
kryty pri žiarení detí a u žalovanej to tak nebolo, netvrdila žiadnu konkrétnu, resp. akúkoľvek vadu
lampy - prístroja, použitého na fototerapiu jej syna po narodení pracovníkmi žalovanej a neuvádzala
ani žiadne okolnosti, ktoré by mali svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili pri
plnení zdravotnej starostlivosti a mali by za následok vznik škody žalobcu, ale tvrdila, že škoda bola

spôsobená nesprávnou prácou zdravotníckych pracovníkov novorodeneckého oddelenia žalovanej tým,
že silne zapálenú časť kože na tvári jej syna mu pred žiarením vysokou dávkou UV žiarenia neprekryli.
Ako bolo vyššie zdôvodnené, je vylúčené, aby sa podľa ustanovenia § 421a OZ posúdila zodpovednosťzdravotníckej organizácie za škodu, ktorá nemala príčinu v povahe konkrétneho použitého prístroja
alebo inej veci, ale v samostatnom zdravotníckom zákroku, prípadne v spôsobe jeho výkonu.
Keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci,

ktoré sa použili pri poskytovaní zdravotníckych služieb a škoda bola spôsobená napríklad nesprávnou
alebo nedostatočnou prácou obsluhujúceho personálu, v takom prípade treba na zodpovednosť za
škodu aplikovať § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu.
Podľa ust.§ 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých

na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil.
V zmysle ust. § 420 ods. 1 O.z. predpokladmi vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti
sú:

1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie
predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu na začatie konania,
žalobca nepreukázal, aby žalovaná porušila nejakú povinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

o neho po narodení, resp. aby protiprávne konali jej zdravotnícki pracovníci tým, že žalobcovi neprekryli
pred fototerapiou jeho silne zapálenú časť kože na tvári. Nepreukázaným v konaní zostalo tvrdenie ZZŽ,
že v dôsledku ožiarenia zapáleného miesta na koži vznikol maloletému žalobcovi névus (materinské
znamienko),

ktorý by bez vplyvu žiarenia jednoducho nevznikol a teda že znamienko jej syna nie je vrodené, ale
získané vplyvom fototerapie na pracovisku žalovanej.
Z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, aby škoda na zdraví žalobcovi vznikla zavinením
žalovanej, nakoľko nesvedčí o tom žiaden dôkaz. Pri tomto závere súd vychádzal a vzal do úvahy
predovšetkým odborné medicínske hodnotenie znalcami a ich zhodné závery v znaleckých posudkoch,

podľa ktorých z hľadiska diagnostických a terapeutických postupov na novorodeneckom oddelení u
žalovanej nie je možné dokázať pochybenie. Znalci sa stotožnili s posúdením toho, že névus maloletého
žalobcu vznikol počas vnútromaternicového vývinu a nie tak, ako to tvrdila matka žalobcu, že vznikol
z vonkajších príčin. Jednoznačne sa teda zhodli všetci 3 znalci na tom, že znamienko maloletý
žalobca mal vrodené, čo aj medicínsky adekvátne zdôvodnili (vyskytlo sa totiž do 24 hodín po pôrode).

Nesúhlasili s tvrdením rodičov žalobcu, že na líci ich syna bola hnisavá vyrážka. Zostalo to len v rovine
ich ničím nepreukázaného tvrdenia. Neboli zaznamenané v zdravotnej dokumentácii žalobcu, ani na
predloženej fotodokumentácii matkou žalobcu žiadne kožné nálezy. Podľa znalca K.. A. kožná afekcia,
ktorá vznikla na pravom líci Adama, bola typický plošný pigmentový névus-materinské znamienko.
Podľa znalca K.. B. nebola to tiež vyrážka, ale bol to infikovaný névus, ktorý mal pravdepodobne

vzhľad hnisavej vyrážky, postupne infekt odoznel a nadobudol charakter znamienka. Znalec vylúčil,
aby sa kongenitálny névus vyvinul transformáciou inej, napr. zápalovej afekcie, ako to tvrdila matka
žalobcu. Zhodli sa znalci aj na tom, že je vylúčené, aby névus vznikol transformáciou nejakej inej
vyrážky a je nepodstatné, či bol zjavný a ktorý deň po narodení. Znalci jasne aj vysvetlili, z čoho
vyvodili takýto záver a svedčí o tom jednoznačne aj histologický nález po exstirpácii znamienka mal.

žalobcovi. Fototerapia podľa znalcov v žiadnej kombinácii nemôže navodiť vznik, či aktiváciu rastu
pigmentových névov. Fototerapia novorodeneckej žltačky všeobecne nie je UV žiarením, fototerapia -
použitie modrého svetla žiadnym spôsobom neovplyvňuje kožné névy a ani melanóm. Špeciálny súhlas
na fototerapiu modrým svetlom sa na Slovensku nevyžaduje, pretože ak by sa fototerapia neaplikovala,
dieťaťu by bolo potrebné urobiť výmenu krvi alebo by mu hrozilo ťažké a trvalé poškodenie mozgu.

K. K. O. bola v plnom rozsahu informovaná o stave dieťaťa a podpísala pozitívny reverz - súhlas so
všetkými diagnostickými a liečebnými výkonmi, ktoré budú potrebné, čo potvrdil aj otec žalobcu, že
vedel od manželky, že syn má žltačku, preto bol ožarovaný. Prístroje na fototerapiu sú na celom svete
konštruované jednotným spôsobom, teda aj na pracovisku žalovanej, bez relevantnosti značky. Liečbumodrým svetlom považovali znalci za rutinne používanú metódu na liečbu novorodeneckej žltačky,
kde prístroje sú štandardne vybavené tak, aby vyžarovali svetlo modrej farby, ktoré podľa znalcov
okrem prehriatia nemá nežiaduce účinky a nemôže spôsobiť vznik materinského znamienka. Névus

žalobcu bol vrodený a nie spôsobený zdravotníckou starostlivosťou - teda všetky výkony zdravotníckych
pracovníkov žalovanej vo vzťahu k žalobcovi boli urobené lege artis. Rovnako znalci zhodne posúdili,
že nie je daná príčinná súvislosť medzi fototerapiou v novorodeneckom období a neskorším vznikom
vrodeného znamienka na koži tváre žalobcu. Vývoj névu považovali za nezávislý na fototerapii. Koža
sa pri fototerapii nemusí a ani neprekrýva. Žiadne percento poškodenia týmto spôsobom na svete

nejestvuje (K.. A.). Fototerapia poskytnutá žalobcovi pracovníkmi žalovanej nemala preukázateľne za
následok vznik materského znamienka u žalobcu.

Ak bolo v konaní nespochybniteľným spôsobom preukázané, že kožná afekcia - névus, na tvári žalobcu
bol vrodený a nie získaný zdravotníckou starostlivosťou a že všetky výkony F. I. N.. R. T.. I. C. J.

boli urobené lege artis, žalobca takto v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal žiadnym
hodnoverným spôsobom v podstate ani ďalšie predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu na jeho
zdraví (príčinnú súvislosť medzi škodou (trvalý následok -jazvu) a zdravotníckou starostlivosťou na
novorodeneckom oddelení žalovanej, ani protiprávne konanie žalovanej. Nie je tu hodnoverne podľa
znalcov preukázaná ani tvrdená škoda na strane žalobcu v podobe 2,5 cm jazvy na líci, čo nezachytáva

žiadna fotka, pričom možná bolestivosť žalobcu v dôsledku opakovanej operácie je tiež diskutabilná
(K.. H.).
Súd záverom poznamenáva, že ZZŽ neprimeraným a arogantným spôsobom hodnotila všetky 3
znalecké posudky s poukazom na ňou predložené články z časopisov a referáty o fototerapii získané
z internetu, ktoré sú podľa nej svedčiace o jej tvrdení, že fototerapia vyvolala vznik znamienka na tvári

jej syna, avšak je potrebné si uvedomiť, že bez súvislostí s prípadom žalobcu. Je potrebné prihliadať
na to, že prostriedky, ktoré použili lekári a personál žalovanej k liečbe žalobcu, boli v súlade s vtedy
aktuálnymi poznatkami lekárskej vedy a priznanie nároku žalobcovi bránilo aj to, že nebolo možné
konštatovať, že by lekári, resp. sestry v danom prípade jednali contra legem artis. Ich postup bol správny,
fototerapia potrebná a operácia névu bola len z kozmetického hľadiska po rozhodnutí rodičov. Všetci

znalci vykonali znalecký úkon v konaní na základe ich odborných znalostí, vyjadrovali sa erudovane a
z pohľadu ich dlhoročnej odbornej praxi a predovšetkým konkrétne k prípadu žalobcu, podľa dostupnej
zdravotnej dokumentácie a vyšetrení žalobcu a nie všeobecne, ako sú zamerané články predložené
matkou žalobcu, z internetových stránok, televíznych relácií. Pokiaľ inými dôkazmi nie je spochybnená
pravdivosť záverov znaleckého posudku, súd zo záverov aj vychádza, ako to bolo v tomto prípade.

Na základe vykonaného dokazovania neboli splnené (súčasne) všetky zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovanej ako poskytovateľa zdravotníckych služieb za škodu na zdraví žalobcu. Z
uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a nepokladal za potrebné a účelné doplňovať dokazovanie
smerom naznačeným ZZŽ -prekladom rôznych článkov z jazyka angl. do slovenského, berúc do úvahy
aj zásady účelnosti a hospodárnosti konania.

O trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením v zmysle ust. § 151 ods. 1,3 O.s.p.
vzhľadom na výsledok konania a nutnosť posúdiť u mal. žalobcu pomery v jeho rodine.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.

V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných
15C/798/2002dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.