Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. júl 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120211271
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120211271.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: W.. Z. O., I..

XX.XX.XXXX, Z. B. Č.. XX, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom
Prešov, Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 37 944 851, proti žalovanému: R.. L. N., I.. XX.XX.XXXX,
Z. M. XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, v
konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s

tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 04.10.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd určil, že je vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku na rodinnom dome, ktorý je vedený Okresným úradom
Prešov, katastrálnym odborom v katastrálnom území Prešov a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXXX ako stavba - rodinný dom súpisného čísla XXXX stojaci na parcele č. XXXX a spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1 k celku na pozemku, na ktorom je rodinný dom súpisného č. XXXX postavený, ktoré
nadobudol žalovaný R.. L. N., L. N., I. X. XX.XX.XXXX na základe Darovacej zmluvy zo dňa 20.03.2009,

vklad povolený pod č. O. - XXXX/XXXX.
V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že predmetom konania je spoluvlastnícky podiel na
jej rodičovskom dome, ktorý nadobudla darom od svojho brata R.. W. O. v roku 2008 za trvania
manželstva so žalovaným, pričom po niekoľkých mesiacoch dňa 20.03.2009 darovala polovicu z týchto
nehnuteľností (rodinný dom a priľahlý pozemok) svojmu manželovi v dobrej viere, že takto to má
medzi manželmi byť a že sa budú spoločne podieľať na jeho údržbe a zveľaďovaní. Žalobkyňa o
vrátenie daru požiadala z dôvodu, že teraz už bývalý manžel, bez jej vedomia a súhlasu, kradmo a

vopred premysleným konaním previedol v krátkom čase všetok ich nehnuteľný majetok patriaci do BSM
na svoju obchodnú spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom a zároveň konateľom, pričom podiel v
danej spoločnosti do BSM nepatrí. Toto jeho počínanie možno objektívne posúdiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov v kontexte situácie, že ich manželstvo bolo v kríze a spelo k rozvodu (v súčasnosti
je už manželstvo rozvedené). Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný previedol ich spoločný majetok
(meštiansky dom v Prešove, rekreačnú chatu na Domaši a časť ich spoločného obchodného podielu o
veľkosti 88,7 %) na jeho obchodnú spoločnosť, na ktorú nemá žiaden dosah, preto sa dožaduje, aby jej

bol vrátený podiel na rodičovskom dome, pričom žalovaný dar odmieta vrátiť.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 31.10.2016 uviedol, že neuznáva žalobou uplatnený
nárok, považuje ho za fiktívny, nemajúci oporu v zákone (§ 630 Občianskeho zákonníka), pričomžalobkyňa nie je a ani sa nestala vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXXX k. ú. Prešov, ktorý je zapísaný na žalovaného. Žalovaný uviedol, že
prevod nehnuteľného majetku do obchodnej spoločnosti ROKUS s.r.o. nemožno považovať za hrubé

porušenie dobrých mravov voči žalobkyni ako darcovi a nie je dôvodom na vrátenie daru podľa § 630
OZ. Ďalej poukázal na to, že o prevode nehnuteľného majetku do spoločnosti ROKUS s.r.o. žalobkyňa
ako manželka vedela a k týmto prevodom udelila súhlas. Dôvodom prevodu bol podnikateľský zámer,
a to navýšenie majetku a vlastného imania obchodnej spoločnosti ROKUS s.r.o. za účelom rozvoja
ďalšieho podnikania a možnosti čerpania úverov, resp. dotácii z fondov EÚ. O tomto zámere a prevode

žalobkyňa vedela a súhlasila s tým, pričom vedela, že aj v minulosti boli urobené prevody nehnuteľného
alebo hnuteľného majetku do obchodnej spoločnosti ROKUS s.r.o., a preto je klamlivé jej tvrdenie, že o
týchto prevodoch nevedela a že s nimi nesúhlasila. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobkyňa je
ovplyvnená sektou MAITRI, kde vstúpila niekedy v roku 2011 a v podstate sa stala nesamostatnou a robí
všetko podľa pokynov na základe odsúhlasenia sekty a aj preto dochádzalo v manželstve k mnohým
nezhodám a sporom. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa mala v minulosti mimomanželský pomer,

pričom v roku 2004 podala aj návrh na rozvod, avšak po návštevách psychologičky tento návrh zobrala
späť a súd uznesením č.k. 14C/155/2014 zo dňa 13.09.2006 konanie o rozvod zastavil. Uviedol, že
žalobkyňa má aj v súčasnosti mimomanželský pomer s kolegom z práce, ktorý mu to aj sám potvrdil a
ktorý trvá asi od marca 2016.

3. Na základe predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalobkyňa na základe
darovacej zmluvy zo dňa 20.03.2009 previedla na žalovaného polovicu nehnuteľnosti zapísaných na LV
č. XXXXX k. ú. Prešov, a to parcelu KN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako aj
rodinný dom súpisné číslo XXXX (v Prešove na ul. B. XX) s príslušenstvom a súčasťami, s oplotením,
vedľajšími stavbami, vonkajšími stavebnými úpravami a trvalými porastami.

4. Zo žiadosti o vrátenie daru zo dňa 10.08.2016 vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie
daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov, pretože sa z evidencie nehnuteľností a obchodného
registra dozvedela, že žalovaný postupne, bez jej vedomia a súhlasu previedol ich spoločné, do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriace nehnuteľnosti, na spoločnosť Rokus, s.r.o., IČO: 36

471 241, ktorej je jedným spoločníkom a konateľom a ktorej obchodný podiel do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nepatrí. Jedná sa o
- Meštiansky dom súpisného čísla XXXX spolu s priľahlým pozemkom, parcelami registra C parcelné
č. XXX, Č.. XXX/X F. Č.. XXX/X v katastrálnom území Prešov, spolu zapísané na Liste vlastníctva č.
XXXXX, prevedený kúpnou E. O. XXXX/XXXX E. X.F. XX.XX.XXXX I. M. L., M..L..T.., R.: XX XXX XXX,

- Rekreačnú chatu súpisného čísla XXX spolu s priľahlým pozemkom, parcelami registra C parcelné č.
XXXX/XX F. Č.. XXXX/XX O. N. Ú. N., M. E. I. Y. O. Č.. XXXX, B. N. E. O. XXXX/XXXX zo dňa 17.05.2016
na spoločnosť Rokus, s.r.o., IČO: 36 471 241.
- Zároveň bez jej vedomia a súhlasu previedol ku dňu 17.06.2016 časť ich spoločného obchodného
podielu v spoločnosti Rokus real s.r.o., IČO 36 813 346 o veľkosti 88,70 % k celku zo svojej osoby

na spoločnosť Rokus, s.r.o., IČO: 36 471 241, ktorá vznikla pred uzavretím nášho manželstva, a preto
obchodný podiel v nej do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí.
Zo žiadosti o vrátenie daru ďalej vyplýva: „Tieto tvoje kroky uskutočnené premyslene v čase našej
manželskejkrízy,kedynašemanželstvoneplnísvojufunkciu,tvojakomunikáciasomnoujeplnáhrubých
urážok, kedy spolu nehospodárime, neprispievaš ani na chod domácnosti a ani na výživu deťom a ani

mne ako manželke, dôvodne vnímam ako tvoju premyslenú snahu na majetkovo a finančne poškodiť,
ľudsky ponížiť, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a pravidlami manželského spolužitia a spolu
so spôsobom ako sa ku mne správaš má vedú k rozhodnutiu žiadať ťa s plnou vážnosťou o vrátenie
daru. Toto tvoje konanie je hrubým porušením dobrých mravov. Oznamujem ti, že táto žiadosť o vrátenie
daru ruší darovací vzťah medzi nami a ty si povinný mi dar vrátiť“.

5. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.05.2018 tak, že žalobe vyhovel s poukazom na
to,žeprevodnehnuteľnostíveľkejhodnoty,resp.obchodnéhopodielubezsúhlasuavedomiažalobkyne,
vyhodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov, a preto sa žalobkyňa dôvodne domohla vrátenia daru.
Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/124/2018 zo dňa

25.03.2019. Voči tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, na základe ktorého
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26.08.2020, sp. zn. 8Cdo/288/2019, rozsudok
krajského súdu, ako aj okresného súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.
Dovolací súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že:„V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto ustanovení je
upravenýosobitnýspôsobzánikudarovaciehovzťahu,kuktorémudochádzanazákladejednostranného

právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi
alebočlenomjehorodiny.Začlenovrodinydarcutrebapovažovaťpredovšetkýmjehomanžela,rodičova
deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby
v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu (R
88/1998). Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného,

ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká
darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému.
Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych
pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných
noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje
obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré

za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak,
že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 63/2004). Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného
voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej

významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len
také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v
prípade porušenia dobrých mravov spôsobom, vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou
(opakovanosťou),pričomjehovonkajšímprejavommôžubyťfyzickénásilie,hrubéurážky,neposkytnutie

potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne
relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je
rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného
treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie
nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie

princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje
znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom
posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a
či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom
jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú

(darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo
v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/108/2007).

Podľa názoru dovolacieho súdu je potrebné závery súdov nižších inštancií ohľadne naplnenia dôvodov
pre vrátenie daru považovať za predčasné. Iba sama skutočnosť, že žalovaný previedol spoločný
majetok strán (rozumej „majetok patriaci do BSM“) počas manželstva na inú obchodnú spoločnosť
nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník,
ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Právna teória a tiež prax stotožňujú dobré mravy

so všeobecne uznávanými a historicky overenými základnými spoločenskými, kultúrnymi a etickými
normami správania, ako sú napríklad slušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny
spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Za konanie
priečiace sa dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré je všeobecne neakceptovateľné z
hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.

Súlad konania obdarovanej osoby s dobrými mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne, so
zreteľom na konkrétnu situáciu medzi darcom a obdarovaným, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce
okolnosti. Avšak sama skutočnosť, že žalovaný počas manželstva previedol časť spoločného majetku
na inú obchodnú spoločnosť (bez súhlasu žalobkyne), bez ďalšieho nesignalizuje takú intenzitu jeho
konania, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pokiaľ tak urobil v

presvedčení, že prevádza svoje výlučné vlastníctvo (z dôvodu ktorého potom i navrhoval prerušenie
tohto konania do právoplatného skončenia konaní o určenie neplatnosti scudzovacích právnych úkonov,
pričom ani v daných konaniach sa tieto úkony neposudzovali z hľadiska ich absolútnej neplatnosti podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, t. j. pre ich rozpor s dobrými mravmi, ale iba neplatnosti relatívnej podľa§ 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. z dôvodu absencie
súhlasu druhého manžela s ich prevodom), intenzita porušenia týchto právnych noriem nedosahuje
stupeň hrubého porušenia dobrých mravov. Dovolací súd týmto nespochybňuje samotný záver, že by si

žalovaný nepočínal v rozpore s dobrými mravmi (prevod majetku v rozpore so zákonom možno potom
kvalifikovať aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi), avšak doposiaľ nebolo preukázané, že by
intenzita tohto konania (zatiaľ) odôvodňovala aj záver o „hrubom“ porušení dobrých mravov (aj relatívna
neplatnosť právneho úkonu vychádza z premisy o jeho platnosti, pokiaľ sa jeho neplatnosti nedovolá
dotknutý účastník - § 40a Občianskeho zákonníka). Navyše, ako už bolo uvedené, žalobkyňa sa v tomto

smere domáha nápravy cestou podania žalôb o neplatnosť dotknutých úkonov, a v prípade jej úspechu v
týchto konaniach, budú tieto nehnuteľnosti riadnym predmetom vyporiadania v rámci ich BSM. Uvedené
znamená, že následky konania žalovaného sú zákonom predvídaným spôsobom napraviteľné (cestou
vyslovenia neplatnosti scudzovacích právnych úkonov), a teda žalobkyni v tomto smere žiadna ujma
na jej právach do budúcnosti nevznikne, resp. táto sa odstráni. Na to, aby súdy vyhodnotili konanie
žalovanéhoako„hrubé“porušeniedobrýchmravov(teda väčšejintenzitynež„bežné“porušeniedobrých

mravov) je potrebné posúdiť i ďalšie okolnosti, za ktorých žalovaný dané nehnuteľnosti previedol,
predovšetkým jeho úmysel (motív) tak urobiť. Z neho potom možno usudzovať, či jeho konanie možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov (t. j. či teda konal v presvedčení, že prevádza svoje
vlastné nehnuteľnosti alebo tak konal s cieľom úmyselne poškodiť žalobkyňu na jej právach príp. z
iného ľstivého úmyslu a pod.). Avšak iba samotná absencia súhlasu žalobkyne s ich prevodom, je len

zákonným dôvodom pre vyslovenie relatívnej neplatnosti týchto úkonov, nepreukazuje však samotnú
intenzitu konania žalovaného, ako konania v hrubom rozpore s dobrými mravmi (týmto je iba motív
takéhoto konania žalovaného ako zložka prejavu jeho vôle). V opačnom prípade by totiž súdy museli ako
konanievhrubomrozporesdobrýmimravmi,vyhodnotiťkaždéuzavretiezmluvytýkajúcesaniebežných
vecí jedným z manželov, bez súhlasu druhého manžela (napr. i za stavu, kedy by konajúci o existencii

a obsahu ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vedieť nemusel). Možno preto uzavrieť, že
nie každé nakladanie s vecami patriacimi do BSM jedným manželom bez súhlasu druhého manžela,
treba považovať za konanie hrubo porušujúce dobré mravy, ale len také, pri ktorom bolo vykonaným
dokazovaním riadne preukázané, že tak druhý manželkonal s nekalým úmyslom v snahe hrubo poškodiť
majetkové práva druhého z manželov. Doposiaľ však nebolo preukázané, že by žalovaný konal v úmysle

„ukrátiť“ žalobkyňu o ich spoločný majetok, keďže tieto úkony robil v presvedčení, že išlo o jeho výlučný
majetok, s ktorým môže nakladať sám (i preto žalovaný namietal, že súdy vyhodnotili jeho konanie ako
hrubé porušenie dobrých mravov, bez tohto, aby vyčkali do právoplatného skončenia uvedených sporov,
resp. namietal, že ak bude v týchto sporoch úspešný, súdy ho už dopredu „zbavili“ majetku získaného
darom, hoci by sa tak žiadneho nedovoleného konania ani len nedopustil). Z týchto dôvodov dovolací

súd po meritórnom dovolacom prieskume vykonanom na základe procesne prípustného dovolania (§
421 ods. 1 písm. b/ CSP) dospel k záveru, v zmysle ktorého žalovaný v dovolaní opodstatnene namieta,
že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods.
1 CSP).

Z týchto dôvodov, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie, zrušil
(§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP). V ďalšom budú
súdy povinné sa zaoberať všetkými okolnosťami, za ktorých došlo k prevodom spoločného majetku
žalovaným, a nielen skutočnosťou, že k nemu došlo bez súhlasu žalobkyne, keďže táto skutočnosť je
sama o sebe iba dôvodom pre vyslovenie relatívnej neplatnosti takýchto úkonov, nepreukazuje však i

samotnú intenzitu konania žalovaného v podobe hrubého porušenia dobrých mravov. Až po vyhodnotení
všetkýchokolnostíkonaniažalovaného(predovšetkýmjehomotívutaktokonaťvovzťahukobdarovanej)
súdy nanovo posúdia, či je v danej veci dôvodná aplikácia ust. § 630 Občianskeho zákonníka.“

6. Na základe záverov vyššie citovaného rozhodnutia súd doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu,

pričom žalovaný totožne, ako pri svojej prvotnej výpovedi uviedol, že keďže rozširoval podnikanie firmy,
potreboval čerpať úver a z toho dôvodu potreboval navýšiť bonitu firmy, a preto realizoval prevody
majetku na spoločnosť ROKUS s.r.o. V tejto súvislosti uviedol, že úver potreboval za účelom zakúpenia
technológii, konkrétne súboru polygrafických strojov s digitálnou tlačou. Uviedol, že majetok, ktorý
prevádzal bol jeho výlučným majetkom, bol teda v hlbokom presvedčení, že sa jedná o jeho majetok,

pretože ho nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov, resp. z prostriedkov získaných darom od svojej
matky. Zároveň uviedol, že pri prevádzaní majetku nemal žiaden zlý úmysel ohľadom ukrátenia svojej
bývalej manželky, resp. tým nechcel znížiť masu BSM, konal v dobrej viere a v presvedčení, že sa
jedná o jeho výlučný majetok, a teda manželku nechcel nikdy nijakým spôsobom ukrátiť. Na otázkuprávneho zástupcu žalobkyne, prečo skutočnosť, že sa jednalo o jeho výlučný majetok neuvádzal už vo
svojich prvotných vyjadreniach, kedy uvádzal iba to, že mal súhlas od svojej manželky, žalobca uviedol,
že vyjadrenia mu písal právny zástupca, ktorému on poskytol všetky informácie a o tejto skutočnosti

sa zmienil až na základe požiadavky súdu v iných konaniach, kde bol dotazovaný na to, z akých
prostriedkov bol zakúpený meštiacky dom, resp. chata na Domaši. Teda, keď sa ho súd pýtal na spôsob
financovania, tak vtedy aj predložil požadované doklady. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobkyňa
sa nikdy nezaujímala o nadobudnutie týchto nehnuteľnosti, teda chaty na Domaši a meštiackeho domu,
nič okolo toho neriešila, nebola to pozrieť, pričom on to všetko riešil so svojou mamou.

7. Žalobkyňa v rámci doplnenia svojho výsluchu uviedla, že žila vždy v domnení, že majú spoločný
majetok a keďže bývali v rodinnom dome, ktorý jej daroval jej brat, tak nechcela, aby sa tam manžel
cítil ako v cudzom, resp. plánovali aj rekonštrukciu tohto domu, preto na neho previedla polovicu domu.
Až keď si otvorila živnosť a manžel podal žalobu o zrušenie BSM, tak na stránke katastra zistila, že na
majetok, teda na chatu na Domaši a meštiacky dom boli nejaké plomby a až vtedy tiež zistila, že na liste

vlastníctva je zapísaný iba manžel.

8. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/22/2019 zo dňa 16.05.2019 vyplýva, že týmto
rozsudkom bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená
dňa 17.05.2016 medzi žalovaným a spoločnosťou ROKUS s.r.o. Prešov je neplatná a zároveň bolo

určené, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti (chata na
Domaši). V tomto konaní súd rozhodol o neplatnosti predmetu kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa
neudelila žalovanému súhlas na takýto prevod v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 8Pc/19/2016 bolo rozhodnuté o neplatnosti
prevodu meštiackeho domu z totožných dôvodov, teda z dôvodu neudelenia súhlasu, pričom voči tomuto

rozsudku podal žalovaný odvolanie a spis sa toho času nachádza na odvolacom súde.
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/46/2020 zo dňa 16.02.2021 bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci 7C/21/2019, ktorým súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy
o prevode obchodného podielu a o určenie vlastníckeho práva, pričom prvostupňový súd v rámci
odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že otázka, čo tvorí masu BSM bude predmetom konania

v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva a zároveň vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Obdo/30/2009 a uzavrel, že obchodný podiel nepatrí do BSM.

9.Podľa§630Občianskehozákonníka,darcasamôžedomáhaťvráteniadaru,aksaobdarovanýspráva
k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných veci, môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

10. Súd v zmysle záverov rozhodnutia dovolacieho súdu doplnil dokazovanie ohľadom preukázania
úmyslu (motívu) žalovaného v súvislosti s prevodom majetku, a taktiež dopočul aj žalobkyňu, pričom

aj na základe doplnenia dokazovania výsluchom strán sporu, resp. pripojením vyššie citovaných
rozhodnutí odvolacieho súdu v súvislosti s konaniami o neplatnosti jednotlivých zmlúv o prevode
majetku, teda konkrétne chaty na Domaši, meštiackeho domu a obchodného podielu, nedospel k iným
skutkovým záverom než k tým, ktoré boli zrejme už v rámci pôvodného rozhodnutia prvostupňového
súdu.

11. Súd považoval za podstatné odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorý nepochybne
konštatoval, že samotná skutočnosť, že žalovaný počas manželstva previedol časť spoločného majetku
na inú obchodnú spoločnosť bez súhlasu žalobkyne, bez ďalšieho nesignalizuje takú intenzitu jeho
konania, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V tejto súvislosti súd

poukazuje na to, že právny zástupca žalobkyne apeloval práve na okolnosti, resp. časové súvislosti
prevodu tohto majetku, a teda že k prevodu majetku došlo tesne pred podaním návrhu na rozvod
manželstva, kedy už manželstvo bolo v značnej kríze a kedy žalovaný takýmto spôsobom chcel
pripraviť svoju manželku o spoločný majetok. Žalovaný sa k tejto skutočnosti vyjadril nepochybne, a
to tak, že nemal žiaden zlý úmysel, ani motív, manželku nechcel nijakým spôsobom ukrátiť a jediným

dôvodom prevodu majetku bolo zvýšenie bonity spoločnosti ROKUS s.r.o. z dôvodu potreby čerpania
úveru, pričom platí, že čím vyššia je bonita firmy, tým väčší úver môže firma dostať. Z rozhodnutia
dovolacieho súdu zároveň vyplýva, že tento nespochybňuje záver súdu prvej inštancie o tom, že by si
žalovaný nepočínal v rozpore s dobrými mravmi, avšak nebolo preukázané, aby intenzita tohto konaniaodôvodňovala záver o „hrubom“ porušení dobrých mravov, pričom v tejto súvislosti zároveň poukázal
na to, že následky konania žalovaného sú zákonom predvídaným spôsobom napraviteľné, a to cestou
vyslovenia neplatnosti scudzovacích právnych úkonov. V tomto ohľade súd poukazuje aj na to, že

žalobkyňa aj takéto žaloby podala a v prípade chaty na Domaši, kde je vec právoplatne skončená bola v
tomtokonaníúspešná,pričomobdobnýzáversadápredpokladaťajohľadommeštiackehodomu,kdeuž
prvostupňový súd vyslovil neplatnosť tohto prevodu. Súd za podstatné považuje to, čo uviedol dovolací
súd, a teda že nie každé nakladanie s vecami patriacimi do BSM jedným z manželov bez súhlasu
druhého manžela treba považovať za konanie hrubo porušujúce dobré mravy, ale len také, pri ktorom

bolo vykonaným dokazovaním riadne preukázané, že tak druhý manžel konal s nekalým úmyslom v
snahe hrubo poškodiť majetkové práva druhého z manželov, pričom v tomto konaní nebolo preukázané,
aby žalovaný konal v úmysle ukrátiť žalobkyňu o ich spoločný majetok, keďže tieto úkony robil v
presvedčení,žeišloojehovýlučnýmajetok,sktorým môženakladaťsám.Vtejtosúvislostiopätovnesúd
poukazuje aj na to, že ani doplnením dokazovania nedošlo k zásadným zmenám skutkových okolností,
práve naopak, došlo iba k potvrdeniu, resp. zvýrazneniu skutočnosti tvrdených žalovaným, a teda že

tento nekonal s nekalým úmyslom, resp. s úmyslom ukrátiť žalobkyňu a navyše poukázal na to, že konal
v hlbokom presvedčení, že sa jedná o jeho výlučný majetok vzhľadom na spôsob financovania kúpy
tohto majetku (chata na Domaši, meštiacky dom).

12. Právny zástupca žalobkyne navrhol doplniť dokazovanie pripojením spisov tunajšieho súdu, v rámci

ktorých bola riešená neplatnosť zmlúv o prevode meštiackeho domu, resp. chaty na Domaši. Súd tento
návrh na doplnenie dokazovania zamietol, keďže súčasťou spisu je rozhodnutie odvolacieho súdu vo
veci prevodu chaty na Domaši (právoplatne skončené konanie) a ohľadom meštiackeho domu spis nie je
možné pripojiť, keďže tento sa nachádza na krajskom súde z dôvodu podaného odvolania. Súd zároveň
nemal za to, aby z obsahov týchto spisov mohol zistiť nejaké nové skutočnosti, teda celkový kontext

s ohľadom na prevod majetku zo žalovaného na spoločnosť ROKUS s.r.o., ako na to poukázal právny
zástupca žalobkyne, keďže tento celkový kontext už bol preukazovaný v rámci prvotného rozhodnutia
prvostupňového súdu v tomto konaní a dokazovanie bolo ešte doplnené o ďalší výsluch samotných
strán sporu. Za týchto okolností preto súd nepovažoval za potrebné a hospodárne dopĺňať dokazovanie
pripojením týchto spisov.

13. Vzhľadom na závery uvedené v odôvodnení rozhodnutia dovolacieho súdu, ako aj s ohľadom
na doplnené dokazovanie, teda súd dospel k záveru, že v danom prípade aj keď mohlo dôjsť k
porušeniu dobrých mravov zo strany žalovaného tým, že na spoločnosť ROKUS s.r.o. previedol majetok,
ktorý patril do BSM bez súhlasu žalobkyne (hoci žalovaný tvrdí, že to bolo s jej súhlasom), tak

takéto konanie, aj keď vykazuje znaky porušenia dobrých mravov, nepredstavuje hrubé porušenie
dobrých mravov, ktoré by zakladalo povinnosť žalovaného, ako obdarovaného, vrátiť poskytnutý dar.
V súvislosti s prevodom majetku súd poukazuje taktiež na to, čo aj konštatoval dovolací súd, a teda
že následky konania žalovaného sú napraviteľné zákonom predvídaným spôsobom, a teda v danom
prípade žalobami o neplatnosť prevodu majetku z dôvodu neudelenia súhlasu žalobkyne ako manželky v

súlade s ustanovením § 145 ods. 1 Občiaskeho zákonníka, čo vlastne žalobkyňa aj realizovala. V tomto
ohľade súd poukazuje na to, že ohľadom chaty na Domaši už bolo súdom právoplatne rozhodnuté, že
prevod je neplatný, a táto nehnuteľnosť patrí do BSM strán sporu, pričom bude vyporiadavaná v rámci
konania o vyporiadaní BSM a obdobný záver možno očakávať aj ohľadom meštiackeho domu, kde už
prvostupňový súd rovnako rozhodol o neplatnosti tohto prevodu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto

súd žalobu zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému
žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).