Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714202357
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1714202357.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: J. W., N.. XX.XX.XXXX,

C. XXX/XX, A., zastúpeného: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., M. Pišúta 936/16, Liptovský
Mikuláš, IČO: 36 861 251 proti žalovanému: J.. R. W., N.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., Holubyho 35, Pezinok, IČO: 50 750 810 o
zaplatenie 41.415,16 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 11.03.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia 41.415,16 eur

s úrokom z pôžičky, úrokom z omeškania a náhrady trov konania s odôvodnením, že žalobca požičal
žalovanému finančné prostriedky spolu vo výške 41.415,16 eur, a to po častiach od roku 1999 do roku
2009. Žalobca uviedol, že žalovaný dlžnú sumu niekoľkokrát písomne uznal, a to v e-mailových správach
adresovaných žalobcovi v rámci ich e-mailovej komunikácie. Žalobca ďalej uviedol, že pri poskytnutí
pôžičiek ani neskôr nebola dohodnutá žiadna splatnosť pôžičiek, ani spôsob splatenia, či už celej istiny
alebo vo forme splátok. Žalobca prvýkrát vyzval žalovaného na splatenie celého dlhu výzvou zo dňa
12.03.2013, na ktorú žalovaný neodpovedal. Do toho času žalobca žalovaného opakovane vyzýval len

na rokovanie o dohode, kedy a akým spôsobom by došlo k splácaniu dlhu.

2. Žalovaný výšku žalovanej pohľadávky odmietol v plnom rozsahu a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Mal za to, že žalobca nepreukázal poskytnutie pôžičky, ani písomný záväzok o existencii dlhu. Žalovaný
uviedol, že žiadny záväzkovo-právny vzťah z pôžičky medzi žalobcom a žalovaným nevznikol, nakoľko
žalobca nikdy neposkytol žalovanému financie za účelom pôžičky a žalovaný od žalobcu financie za
daným účelom nikdy nežiadal a ani neprijal. E-maily, na ktoré sa žalobca odvoláva žalovaný v danom

znení nikdy neposielal a s ich obsahom sa nestotožňuje, sú účelovo upravované a tiež účelovo použité.
Žalovaný tým, že poprel pravosť e-mailov, tvrdí, že ich nikdy nenapísal, teda tvrdí ich neexistenciu.
Preukázanie reálnej neexistencie listiny nie je možné od neho spravodlivo požadovať, lebo podľa
negatívnej dôkaznej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvalý charakter zásadne
nepreukazuje. Dodal, že predložené e-mailové správy nemôžu byť považované za uznanie dlhu, pretože
nespĺňajú formálne ani obsahové náležitosti uznania dlhu. Zároveň vzniesol námietku premlčania,
keďže žalobca si uplatnil voči žalovanému právo po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá pri

nedohodnutom čase plnenia začína plynúť dňom nasledujúcim po vzniku dlhu.

3. Žalobca k vyjadreniam žalovaného uviedol, že žalovaný netvrdí neexistenciu e-mailov, ale
tvrdí existenciu pozmeňovaných e-mailov, čo je povinný preukázať. Žalobca nesúhlasil s názoromžalovaného o začiatku plynutia premlčacej doby dňom nasledujúcim po vzniku dlhu, žalobca mal za
to, že premlčacia doba v danom prípade plynie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca požiadal
žalovaného o vrátenie dlhu prvýkrát. Žalobca trval na tom, že písomná forma uznania dlhu žalovaným

bola zachovaná, napriek tomu, že e-maily neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

4. Žalobou uplatnená pohľadávka vznikla podľa žalobcu zmluvami o pôžičke z obdobia od r. 1998 do
r. 2009. Keďže žalovaný okrem popretia vzniku zmlúv o pôžičke vzniesol námietku premlčania, súd v
prvom rade riešil otázku premlčania žalobou uplatneného práva na vrátenie predmetu zmlúv o pôžičke.

V právnom vzťahu založeného zmluvou o pôžičke sa aplikuje § 101 Občianskeho zákonníka a teda
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom
prípade bol sporným okamih začatia plynutia premlčacej doby, pričom ako uviedol samotný žalobca pri
poskytnutí pôžičiek ani neskôr nebola dohodnutá žiadna splatnosť pôžičiek, ani spôsob splatenia, či už
celej istiny alebo vo forme splátok. Podľa žalobcu začala premlčacia doba plynúť odo dňa nasledujúceho
po dni, kedy žalobca požiadal žalovaného o vrátenie dlhu prvýkrát. Podľa žalovaného začala premlčacia

doba plynúť dňom nasledujúcim po vzniku dlhu.

5. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

6. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

7. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

8. Ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť

nasledujúcim dňom po vzniku dlhu (T. XX/XXXX).

9. Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol

(z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď ako dlh vznikol, takže
začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy
o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky. (T. XX/XXXX, rozhodnutie NS SR
sp.zn. X E. XX/XXXX zo dňa 24.06.2003)

10. Pre posúdenie začiatku plynutia všeobecnej premlčacej doby, ktorá pre daný zmluvný vzťah
prichádzadoúvahy(§101Občianskehozákonníka)aktoráplynieododňa,kedysaprávomohlovykonať
po prvý raz súd vychádza z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je dlžník
povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z uvedeného treba vyvodiť, že veriteľ
mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať

o splnenie dlhu. O splnenie dlhu mohol teda žalobca požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok
plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke,
pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.

11. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom o začiatku premlčacej doby pri nedohodnutej

splatnosti dlhu dňom nasledujúcim po vzniku dlhu, ktorý právny názor bol ustálený na základe
publikovaných judikátov (T. XX/XXXX, T. XX/XXXX). Uvedený právny názor bol zastávaný už v staršej
ale aj novšej právnej teórii (autori Štefan Luby, Imrich Fekete) a bol súdnou praxou ustálený už v
čase podania žaloby na súd (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa
16.12.2004 a sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 26.09.2007, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej bystrici

sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 16.10.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/
XXX/XXXX zo dňa 01.08.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa
28.11.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. X E. XX/XXXX zo dňa 27.03.2012)12. Žalobca argumentoval právny názorom vyjadreným v rozhodnutí NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo
dňa 31.07.2008 (začiatok premlčacej doby dňom nasledujúcim po dni, kedy veriteľ požiadal dlžníka o
vráteniedlhuprvýkrát),vktoromsaNajvyššísúdodklonilodkonštantnéhoprávnehonázoruvyjadreného

v judikáte T. XX/XX P. T. XX/XX. Obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2008
sa stal predmetom kritiky a nesúhlasu občianskoprávnej praxe ako aj senátov Najvyššieho súdu SR
a odvolacích súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XX E. XXX/XXXX zo
dňa 16.10.2013). Rozhodnutie NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2008 bolo prerokované na
občianskoprávnom kolégiu NS SR, ktoré ho však po hlasovaní odmietlo zverejniť v zbierke, a teda sa

nestalo judikátom. Výrazným argumentom proti právnemu názoru vyjadrenému v rozhodnutí NS SR sp.
zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2008 je, že v prípade ak by premlčacia doba začala plynúť až po
splatnosti dlhu po výzve veriteľa, objektívny charakter začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie
práva by bol závislý na subjektívnom rozhodnutí veriteľa, kedy vyvolá splatnosť dlhu, čo by znamenalo
neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby na neobmedzenú dobu, čo by bolo v rozpore
s účelom inštitútu premlčania.

13. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že záver prijatý v judikáte T. XX/XXXX je ustáleným právnym
názorom, s ktorým sa stotožnila aj neskoršia súdna prax (rozhodnutie NS SR sp. zn. X E. XX/XXXX
zo dňa 24.06.2003, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR ako judikát R 91/2004) a teda je zovšeobecneným názorom členov kolégia NS SR tvoreného z

viacerých senátov. Na rozdiel od rozhodnutia sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2008, ktoré v
Zbierke publikované nebolo a ostalo tak len názorom jedného senátu NS SR, a to názorom ojedinelým,
predstavujúcim odklon od ustáleného právneho názoru s nízkou normatívnou silou vo vzťahu k súdom
nižšej inštancie.

14. Žalobca na podporu svojho názoru poukázal na to, že je možné analogicky aplikovať výklad
ustanovenia § 564 Občianskeho zákonníka, a to s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo/
XXX/XXXX zo dňa 28.09.2010, s čím sa však súd nestotožnil. Právny názor o začiatku premlčacej
doby pri absencii dohody o splnení dlhu dňom nasledujúcim po vzniku dlhu vychádza z ustanovenia §
563 Občianskeho zákonníka a je ustáleným právnym názorom, ktorým sa súdna prax aj právna teória

dostatočne zaoberala a danú otázku súd považuje za vyriešenú, preto nevidí dôvod pre analogické
použitie výkladu § 564 Občianskeho zákonníka, keď aplikácia analógie prichádza do úvahy výhradne
pri absencii konkrétnej právnej úpravy, judikatúry, súdnych rozhodnutí.

15. Žalovaný svoj názor o začiatku premlčacej doby opiera o názor vyjadrený v rozhodnutí NS SR sp.

zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 10.11.2016, s ktorého aplikáciou na prejednávanú vec žalobca nesúhlasí
z viacerých dôvodov. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát T. XX/XXXX,
avšakprimárnekvôliotázketýkajúcejsa„Doterajšejjudikatúryapovinnostipredložiťvecveľkémusenátu
podľa § 48 Civilného sporového poriadku“. Predmetné rozhodnutie nebolo prelomovým či zásadným čo

do posúdenia otázky o začiatku premlčacej doby pri nedohodnutej splatnosti dlhu, ktorá otázka v čase
podania žaloby bola vyriešená a právny názor sa jej týkajúci bol ustálený, preto súd svoje rozhodnutie
na judikáte T. nezakladá.

16. Pre úplnosť súd uvádza, že rozhodnutie súdu o žalobe zo dňa 11.03.2014 s poukázaním na

rozhodnutie NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 10.11.2016 (teda po podaní žaloby) by nebolo „viac
než nespravodlivé a v rozpore s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní“ (podľa vyjadrenia
žalobcu). Nový (judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný) právny názor sa totiž aplikuje aj
do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba
nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla;

ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry
nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome
aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné
aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny
judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. Navyše v rozhodnutí NS

SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 10.11.2016 sa nejedná o nový právny názor, ale len potvrdenie
ustáleného právneho názoru vyjadreného v judikátoch T. P. T. a vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím
NS SR XCdo/XXX/XXXX.17. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania uplatneného práva sa súd zaoberal aj možnosťou
aplikácie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade platného uznania dlhu
by sa na daný prípad aplikovala 10-ročná premlčacia doba so začiatkom plynutia odo dňa, kedy k

uznaniu došlo. Súd teda vyhodnocoval platnosť uznania dlhu žalovaným formou e-mailových správ, a to
posúdením ich formálnych a obsahových náležitostí. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 30.01.2013, podľa ktorého : „Pre vznik účinkov uznania dlhu
ako jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi, vyplývajúcich z § 110 ods. 1
Obč. zákonníka, tento právny predpis v § 558 (upravujúcim uznanie dlhu) nevyžaduje, aby sa dlžník

v uznávacom prejave zaviazal na plnenie, ale stačí, že z obsahu písomného prejavu je zrejmé, že si
je svojej povinnosti vedomý. Nie je ani nevyhnutné uviesť výslovne dôvod dlhu priamo v uznávacom
prejaveaanidobu,vktorejbudedlhsplnený.Uznávacíprejavvšakmusíobsahovaťtakéúdaje,zktorých
za prípadnej pomoci výkladu podľa § 35 Obč. zákonníka dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Požiadavka
uznávacieho prejavu čo do dôvodu a výšky je splnená aj bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu“,
ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav (T. XX/XXXX). Pokiaľ ide o výšku

uznaného dlhu, je postačujúce, ak je táto vyjadrená tak, že je objektívne určiteľná.“ Súd sa s právnym
názorom obsiahnutým v rozhodnutí NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 30.01.2013 stotožňuje a pri
posudzovaní a vyhodnotení platnosti uznávacích prejavov žalovaného ho aplikoval.

18.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

19. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon

urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

20. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

21. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

22. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej
forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Súd zdôrazňuje, že uznanie dlhu je

jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, teda z tohto písomného právneho úkonu musí
byť jednoznačne zrejmé, kto ho vykonal, teda kto je dlžníkom a komu je adresovaný, teda kto je
veriteľom. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a
vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Vzhľadom na to, že uznanie dlhu je právnym úkonom, pre ktorý

je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), musí byť
určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný.
Neformálne uznanie dlhu nespôsobuje vznik právnej domnienky podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
Avšak i v prípade písomného uznania dlhu nestačí, že dlžník, ktorý urobil jednostranný právny úkon,
resp. veriteľovi, ktorému bol tento právny úkon adresovaný, bol jasný ako dôvod uznaného dlhu, tak jeho

výška, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou
a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

23. Účinok začatia plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby nastane aj v prípade absencie prísľubu dlh
zaplatiť, ako jednej z náležitostí platného uznania dlhu, stačí, že z obsahu písomného prejavu je zrejmé,

že si je dlžník svojej povinnosti vedomý. V prípade absencie výslovného uvedenia dôvodu dlhu, musí
uznávací prejav obsahovať také údaje, z ktorých dôvod dlhu nepochybne vyplýva. V prípade absencie
výslovného uvedenia výšky dlhu, musí byť vyjadrená tak, že je objektívne určiteľná. Vymedzenie dôvodu
a výšky dlhu nemusí byť teda výslovné a presné, ale uznávací prejav musí obsahovať také údaje (napr.odkaz na zmluvu, faktúru, výzvu alebo iný právny úkon), z ktorých sú dôvod a výška dlhu nepochybne
určiteľné.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a posudzujúc e-maily žalovaného zo dňa 23.08.2006, 16.04.2007,
14.04.2008, 23.07.2009, 25.08.2009 a 18.02.2010 je podľa názoru súdu nesporné, že uvedené úkony
žalovaného nespôsobujú plynutie 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 Občianskeho zákonníka
(skutočnosťou, či e-maily žalovaného spôsobujú vznik právnej domnienky podľa § 558 Občianskeho
zákonníka sa súd nezaoberal, keďže primárne skúmal otázku premlčania žalobou uplatneného práva).

25. K jednotlivým e-mailovým správam:

26. E-mailová správa zo dňa 23.08.2006 (č.l. 23 súdneho spisu): Ako odosielateľ je uvedený R. W., Z. P.:
W..R..X..B.. P. Q.: S..E.. Bez ohľadu na samotný obsah e-mailovej správy, z označenia adresáta nie je
zrejmé, komu je uznávací prejav dlžníka adresovaný, teda kto je veriteľom. Na konci e-mailovej správy

absentuje podpis odosielateľa.

27. E-mailová správa zo dňa 16.04.2007 (č.l. 26 súdneho spisu): Ako odosielateľ je uvedený R. W., Z.
P.: W..R..X..B.. P. Q.: S..E.. Bez ohľadu na samotný obsah e-mailovej správy, z označenia adresáta nie
je zrejmé, komu je uznávací prejav dlžníka adresovaný, teda kto je veriteľom. Na konci správy je ako

podpis uvedené krstné meno „R.“.

28. E-mailová správa zo dňa 14.04.2008 (č.l. 31 súdneho spisu): Ako odosielateľ je uvedený R. W., Z.
P.: W..R..X..B.. P. Q. J. W., Z.-V. P.: S..E.. Odosielateľ i adresát sú v e-mailovej správe jednoznačne
označení, teda osoba dlžníka a veriteľa sú zrejmé, avšak z e-mailovej správy nie je zrejmá a

ani objektívne určiteľná výška dlhu a ani jeho dôvod. Na konci e-mailovej správy absentuje podpis
odosielateľa.

29. E-mailová správa zo dňa 23.07.2009 (č.l. 36 súdneho spisu): Odosielateľ e-mailovej správy s
obsahom: „Nemám, len mi to dones prefotene. L.“ nie je z listinného dôkazu zrejmý. Adresátom je J.

W., Z.-V. P.: S..E.. Adresát je v e-mailovej správe jednoznačne označený, odosielateľ je však neznámy
a podpisom „L.“ neidentifikovateľný. Navyše z e-mailovej správy nie je zrejmá a ani objektívne určiteľná
výška dlhu a ani jeho dôvod. Z obsahu tohto právneho úkonu podľa názoru súdu nevyplýva, že by si bol
žalovaný vedomý svojej povinnosti voči žalobcovi. Výška dlžnej sumy je uvedená v e-mailovej správe
žalobcu, čo však na platnosť uznania dlhu žalovaným nepostačuje.

30. E-mailová správa zo dňa 25.08.2009 (č.l. 40 súdneho spisu): Odosielateľ ani adresát e-mailovej
správy s obsahom: „Sumi sedia....... L.“ nie sú z listinného dôkazu zrejmí. Navyše z e-mailovej správy nie
je zrejmá a ani objektívne určiteľná výška dlhu a ani jeho dôvod. Z obsahu tohto právneho úkonu podľa
názoru súdu nevyplýva, že by si bol žalovaný vedomý svojej povinnosti voči žalobcovi. Výška dlžnej

sumy je uvedená v e-mailovej správe žalobcu, čo však na platnosť uznania dlhu žalovaným nepostačuje.
Na konci správy je ako podpis uvedená skratka „L.“.

31. E-mailová správa zo dňa 18.02.2010 (č.l. 45 súdneho spisu): Správa bola odoslaná z adresy:
R..W..B.. P. Q.: S..E.. Bez ohľadu na samotný obsah e-mailovej správy, z označenia adresáta nie je

zrejmé,ktojeveriteľom,tedakomujeuznávacíprejavdlžníkaadresovaný.Nakoncisprávyjeakopodpis
uvedená skratka „L.“.

32. Z e-mailových správ zo dňa 23.08.2006, zo dňa 16.04.2007, zo dňa 23.07.2009, zo dňa 25.08.2009
a zo dňa 18.02.2010 nie je možné jednoznačne určiť, kto je odosielateľom a adresátom, preto tieto

právne úkony nemôžu byť platným uznaním dlhu, keď nie je možné určiť osobu dlžníka a veriteľa.
Jedinou e-mailovou správou s jasným označením odosielateľa a adresáta a teda určením dlžníka a
veriteľa, je e-mailová správa zo dňa 14.04.2008 s nasledovným obsahom: „Ak mi chceš pomôcť, tak by
to malo byť jedno aky je to dôvod. Keď Ťa...o pomoc, tak to určite potrebujem nepýtam len tak. Teraz
potrebujem...vrátiť a 4000 zaplatiť svoju splátku v banke. Zatial to budem riešiť tak, že 1, Pomôžem

Ti predať Tvoje nehnuteľno...určitu proviziu. 2, Tomu panovi z Prešova pomaham pri predaji dvoch
veľkých nehnuteľno...zahraničnému investorovi /Košice, Prešov/ ak to vijde mám tam veľmi...províziu,
ktorá pokryje celý Tvoj dlh. 3, Zmena zamestnania - bol so...dvoch konkurzoch, kde by mal byť iný
príjem a začnem splácať.“ Z obsahu správy vyplýva vedomosť žalobcu o svojom dlhu, avšak správaneobsahuje také údaje, z ktorých by bez akýchkoľvek pochybností vyplýval dôvod dlhu ani údaje, na
základe ktorých by bola výška dlhu nepochybne určiteľná.

33. Súd považuje písomnú formu e-mailových správ za zachovanú aj bez kvalifikovaného elektronického
podpisu odosielateľa, keď v súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka bol v e-mailových správach
žalovaného jednoznačne zachytený obsah právneho úkonu a konajúca osoba bola určená v e-mailovej
adrese odosielateľa správy. Súd má však za to, že v závere e-mailovej správy by mal byť uvedený
podpis konajúcej osoby uvedením krstného mena a priezviska, čo v e-mailových správach absentuje.

Súd tiež dospel k záveru, že z úkonov žalovaného nebolo možné stanoviť určito a zrozumiteľne dôvod
a výšku dlhu. Zo správ adresovaných na: [email protected] <V.:S..E. ani nie je zrejmé, komu
sú správy adresované, teda kto je veriteľom. Keďže uznanie dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je
pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), musí byť
určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Je
zrejmé, že medzi stranami sporu zavedená komunikácia prostredníctvom e-mailových správ. Žalobcovi

bol z e-mailových správ žalovaného jasný dôvod a výška dlhu, čo však nepostačuje ak tieto údaje
nie sú objektívne poznateľné z textu e-mailových správ žalovaného. Určitosť písomného prejavu vôle
je totiž objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti
o jeho obsahu ani u tretích osôb. Výška dlhu je síce výslovne uvedená v e-mailových správach
žalobcu, avšak žalovaného e-mailové správy žiaden odkaz na ne neobsahujú, teda výška dlhu nebola

z úkonov žalovaného objektívne určiteľná. Ani jedna z e-mailových správ žalovaného neobsahovala
všetky zákonom požadované náležitosti pre platné uznanie dlhu, preto nemohli spôsobiť plynutie 10-
ročnej premlčacej doby.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že v prejednávanej veci sa má aplikovať 3- ročná

premlčacia doba so začiatkom plynutia dňom nasledujúcim po vzniku dlhu. Právo na vrátenie predmetu
pôžičky poskytnutej vo forme peňažných prostriedkov vo výške 350.000,- Sk v r. 1998 sa premlčalo
uplynutím 3-ročnej premlčacej doby, v r. 2001. Rovnako tak všetky ostatné žalobcom poskytnuté
peňažné prostriedky titulom pôžičky. Najneskoršie bola poskytnutá suma vo výške 300,- eur, a to dňa
23.07.2009, čo je deň, v ktorom dlh vznikol. Premlčacia doba začala plynúť dňa 24.07.2009 a uplynula

dňom 24.07.2012, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 11.03.2014, teda po uplynutí premlčacej doby.

35. Súd dospel k názoru, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne. Účinným vznesením
námietky premlčania žalovaným právny nárok žalobcu zo zmlú o pôžičke definitívne a nepodmienečne
zanikol,pretosúdžalobuzamietolbeztoho,abysazaoberalpreukázanímexistencieuplatnenéhopráva.

36. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že konanie žalovaného a výkon jeho práv (namietanie
premlčania jeho dlhov) je v rozpore s dobrými mravmi, a preto by nemal požívať ochranu. Žalovaný
totiž dôvodne vzniesol námietku premlčania v občianskom súdnom konaní v zmysle § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a preto jeho konanie nie je možné považovať v rozpore s dobrými mravmi v

zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR, sp. zn. XCdo XXX/XXXX). V tejto súvislosti
súd pripomína zmysel premlčania, ktorým je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a jeho účel pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zabrániť tomu,
aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti.

37. Súd sa ďalej odvoláva na zásadu zodpovednosti samotného subjektu za ochranu svojich práv
„vigilantibus iura scripta sunt“ (t.j. 1. zákony sú písané pre bdelých, 2. každý nech si chráni svoje práva,
3. práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), na ktorej sú o.i. založené
súkromnoprávne vzťahy. Žalobca v súlade s touto zásadou nepostupoval, keď až príliš veľa dôvery
vkladal do budúceho správania žalovaného (napriek tomu, že je jeho bratom), netrval na riadnom uznaní

dlhu žalovaným a vrátenia peňažných prostriedkov poskytnutých od r. 1998 sa začal prostredníctvom
svojich právnych zástupcov domáhať až v r. 2013 spoliehajúc sa primárne len na e-mailovú komunikáciu
so žalovaným.

38. S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že právo žalobcu je premlčané, preto

súd žalobu zamietol bez toho, že by posudzoval existenciu zmlúv o pôžičke. Súd sa nezaoberal a
nevyhodnocoval vykonané dôkazy (výpovede strán sporu, výpovede svedkov, znalecké posudky o
pravosti e-mailových správ, výpisy z účtov žalobcu), keďže na posúdenie otázky premlčania nemali
žiaden vplyv.39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania, keďže bol plne

úspešný vo veci, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov