Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201050
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5819201050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - JUDr. E.
Y., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom ul. Y. č. XXX/X, XXX XX X., proti žalovanej - A. Z., nar. X.X.XXXX,
trvalo bytom ul. A. S. č. XXX/XX, XXX XX V., v zastúpení právne - JUDr. Martin Benický, advokát so
sídlom Oravská Polhora 71, IČO: 50 432 265, o zaplatenie 1.392,74 eur s úrokom z omeškania, na
základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/24/2019-169 zo dňa 19.
októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že :

„Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 303,16 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne
počnúc 21.08.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti - o zaplatenie sumy 1.089,58 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne počnúc
21.08.2016 do zaplatenia, z a m i e t a .“

P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal dňa 17.6.2019 voči žalovanej zaplatenia sumy 1.392,74
eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 21.8.2016 do zaplatenia. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti
rozsudku.

2.Podľa skutkových zistení sa žalobca domáha voči žalovanej peňažného plnenia titulom trov právneho

zastúpenia na tom základe, že ju podľa udeleného plnomocenstva ako advokát zastupoval jednak
v konaní vedenom pred Okresným súdom Námestovo sp. zn. 9C/47/20211 a v tomto konaní v jej
prospech vykonal konkrétne vyšpecifikované úkony právnej služby a zastupoval žalovanú na základe
ňou udeleného splnomocnenia aj pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v Košiciach v konaní
o ústavnej sťažnosti v ktorej žalovaná namietala porušenie základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co 123/2016
zo dňa 31.3.2016.

3. Strany sporu vo vyjadreniach nesporne potvrdili, žalobca zastupoval ako advokát žalovanú v konaní
vedenom u Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9C/47/2011 (o vypratanie nehnuteľnosti), v predmetnom
konaní žalovaná vystupovala v pozícii žalovanej v rade 2/. Uznesením Okresného súdu Námestovo č.k.9C/47/2011-188 zo dňa 7.7.2011 bolo konanie voči nej zastavené, právoplatne dňa 21.11.2011. Nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 1.089,58 eur titulom náhrady o označenom súdnom konaní poskytnutej
právnej služby okresný súd zamietol pre opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania žalovanou

stranou, súd v rovine právnej aplikujúc ust. § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
súdu premlčacia doba na uplatnenie práva začala plynúť od 22.11.2011, uznesenie OS Námestovo
9C/47/2011-188 zo dňa 7.7.2011 o zastavení konania voči žalovanej totiž nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.11.2011. Dňom právoplatného skončenia konania, v ktorom žalobca ako advokát žalovanú
zastupoval, došlo podľa názoru okresného súdu k splneniu príkazu, ktorý žalovaná žalobcovi udelila

na zastupovanie v konaní. Trojročná premlčacia doba skončila dňa 22.11.2014 a pokiaľ žalobca podal
žalobu u súdu dňa 17.6.2019, tak sa stalo už po uplynutí premlčacej lehoty.

4. Z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 662/2016-17 zo dňa 4.10.2016 vyplynulo, že v
predmetnom konaní zastupoval žalobca žalovanú ako sťažovateľku vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivé súdne konaniE podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 123/2016 z 31. marca 2016. Ústavný súd
sťažnosť odmietol ako neprípustnú, podľa odôvodnenia uznesenia sťažovateľka nepodala dovolanie
proti rozsudku krajského súdu a teda nevyčerpala opravný prostriedok, ktorý zákon na ochranu jej

základných práv a slobôd účinne poskytoval a na ktorého použitie bola žalovaná podľa osobitných
predpisov oprávnená. Zohľadnením dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti okresný súd uzavrel, že
úkony právnej služby uskutočnené žalobcom pre žalovanú v konaní pred Ústavným súdom SR, neboli
vykonané s odbornou starostlivosťou a žalobca nárok na odmenu právnej služby voči žalovanej za
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nemá. Súd ďalší dôvod pre nepriznanie tohto nároku

žalobcovi videl v nepreukázaní žalobcom skutočnosti, že by informoval žalovanú ako spotrebiteľku o
výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu.

5. V dôvodoch rozhodnutia súd sa vyjadroval aj k procesným súvislostiam, ktoré predchádzali vydaniu
odvolaním napadnutého rozsudku na uskutočnenom pojednávaní dňa 19.10.2020, ktorého sa žalobca

osobne zúčastnil. Žalobca na položené otázky súdu, či má nejaké návrhy na vykonanie dokazovania
a na výzvu, aby zhrnul svoje návrhy, vyjadril sa k dokazovaniu aj k právnej stránke veci, - uviedol,
že „nemôže rozprávať“. Žalobca nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu zdravotných
komplikácií, nepredložil ani lekárske potvrdenie o tom, že bol práceneschopný pre chorobu alebo úraz,
za tohto procesného stavu nič nebránilo podľa názoru okresného súdu pojednávanie uskutočniť, vec

prejednať. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu a výsluchom J. Z., manžela
žalovanej na skutočnosť, že osobou, ktorá podpísala za žalovanú splnomocnenie je manžel žalovanej
okresný súd vyhodnotil za nadbytočné, za stavu, že žalovaná predložila splnomocnenie, na ktorom je
jej podpis úradne overený.

6. V bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov konania okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP
priznal označený procesný nárok žalovanej v konaní úspešnej voči žalobcovi.

7. Voči rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalobca. Domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci
okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si voči žalovanej aj náhradu trov konania

(prvoinštančné aj odvolacie). V odvolaní vzniesol početné procesné námietky, namietal najmä :

- neurčitosť výroku I. rozsudku - vytýka súdu, že neuvádza konkréte čia žaloba bola zamietnutá a čo
konkrétne bolo jej predmetom,

- predbežné neprejednanie sporu súdom odôvodnené nebolo, hoc podľa § 168 ods. 1 CSP ak
súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, okresný súd ale
vôbec neodôvodnil, prečo k predbežnému prejednaniu sporu nepristúpil,

- podľa zápisníc z pojednávania dňa 23.9.2020 a dňa 19.10.2020 považuje za zrejmé, že v sporovom

konaní súd sa vôbec nepokúsil o zmierlivé vyriešenie veci, hoc túto povinnosť súdu vo viacerých
ustanoveniach ukladá Civilný sporový poriadok ( konkrétnou citáciou odkazuje odvolateľ na ust. §
148 ods. 1, a § 179 ods. 2 CSP a na príslušnú časť dôvodovej správy k označeným procesným
ustanoveniam,- na pojednávaní dňa 23.9.2020 mal súd podľa žalobcu vydať rozsudok pre zmeškanie žalovanej
podľa § 274 CSP, pre takúto formu rozhodovania boli splnené podmienky. Žalovaná sa napriek

predvolaniu bezdôvodne nedostavila ani na pojednávanie nariadené na termín 19.10.2020 a žiadnym
spôsobom nepreukázala, že by jej nejaké vážne okolnosti bránili v účasti na týchto dvoch nariadených
pojednávaniach, hoc bola riadne a včas predvolaná a súdom poučená o možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie.

- za žalovanú nebol oprávnený konať jej advokát JUDr. Martin Benický, pretože mu žalovaná dňa
29.11.2019 neudelila a nepodpísala plnomocenstvo na svoje zastupovanie v tomto civilnom sporovom
konaní, podpis na plnomocenstve zo dňa 29.11.2019 nie je jej vlastnoručným podpisom, ale ju podpísal
jej manžel J. Z..

8. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že žalovaná dňa 9.4.2014 písomne uznala svoj dlh v sume
1.019,69eurztitulunezaplatenýchtrovprávnehozastúpeniapodľapísomnéhovyúčtovaniatrovkonania
zo dňa 9.4.2014 vo veci Okresného súdu Námestovo č.k. 9C/47/2011 (k uvedenému odvolaciemu
tvrdeniu predložil listinné dôkazy - fotokópiu uznania dlhu zo dňa 9.4.2014 a fotokópiu vyúčtovania trov
konania zo dňa 9.4.2014). Dodáva, že dňa 10.8.2016 mu žalovaná písomne uznala dlh v sume 1.089,58

eur z titulu nezaplatených trov právneho zastúpenia podľa písomného vyúčtovania trov konania zo dňa
10.8.2016 vo veci Okresného súdu Námestovo č.k. 9C/47/2011 a aj dlh v sume 303,16 eur z titulu
nezaplatených trov právneho zastúpenia podľa písomného vyúčtovania trov konania zo dňa 10.8.2016
vo veci Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach o ústavnej sťažnosti pre porušenie základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd vo veci Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/123/2016 (pripája listinné dôkazy - fotokópiu uznania
dlhu zo dňa 10.8.2016, fotokópiu vyúčtovania trov konania zo dňa 10.8.2016 v oboch konaniach).
Názor súdu o premlčaní jeho nároku voči žalovanej nie je pravdivá. Konajúca sudkyňa si nevšimla ani
tú skutočnosť, že v texte splnomocnenia zo dňa 19.7.2016 na zastupovanie pred Ústavným súdom

SR v Košiciach č.k. III. ÚS 662/2016 je výslovne uvedené že „bola som oboznámená s tým, že výška
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v tejto veci predstavuje sumu 143 eur + režijný paušál v
sume 8,58 eur“. Napriek tomu v bode 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd nepravdivo uvádza,
že on/ žalobca „nepreukázal, že by žalovanú ako spotrebiteľku o výške odmeny za úkon právnej služby
ešte pred začatím tohto úkonu“ informoval. Žalovaná v uznaniach zo dňa 9.4.2014 a zo dňa 10.8.2016

výslovne potvrdila že bola ním vždy včas a riadne poučená a informovaná o výške odmeny za jednotlivé
úkony právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z textu plnomocenstva zo dňa
19.7.2016 je zrejmé i to, že žalovaná z dôvodu poplatkovej povinnosti chcela, aby on podal ústavnú
sťažnosť voveciKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.9Co/123/2016atýmtojejpokynombolviazaný.Nemohol

podať dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/123/2016-259 zo dňa 31.3.2016,
pretože žalovaná mu na takýto úkon nikdy neudelila plnomocenstvo.

9. V deň pojednávania dňa 19.10.2020 mal ťažký zápal pľúc, ktorý mu bol diagnostikovaný Záchrannou
zdravotnou službou Bratislava, RZP Oravské Veselé a interným oddelením Hornooravskej nemocnice s

poliklinikou Trstená. Taktiež mal dôvodné podozrenie na COVID-19, pričom toto podozrenie bolo neskôr
vylúčené. O týchto skutočnostiach súdu predložil listinné doklady. V dôsledku ťažkého zápalu pľúc
vôbec nemohol rozprávať, riadne konať a brániť svoje práva. Napriek tomu sudkyňa na pojednávaní
voči nemu adresovala invektívy a stavala sa do pozície znalca jeho zdravotného stavu, čo samozrejme
neuviedla do zápisnice o pojednávaní, žiada preto o vykonanie opravy zápisnice o pojednávaní. Ako

„neštandardne prebehlo pojednávanie dňa 19.10.2020 je zrejmé aj zo zvukového záznamu. Súd si bol
vedomý nesprávneho postupu pri uskutočnení pojednávania dňa 19.10.2020, preto argumentuje tým,
že on nepredložil lekárske potvrdenie o tom, že je práceschopný. Jeho zdravotný stav ale preukázateľne
bránil uskutočneniu pojednávania v uvedený deň. Navrhuje vykonať znalecké dokazovanie znalcom
z odboru interné lekárstvo na zistenie či bol dňa 19.10.2020 schopný zúčastniť sa pojednávania.

Jeho práceneschopnosť trvala od 19.10.2020 do 25.11.2020, čoho dôkazom je fotokópia potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti č. T 986262 zo dňa 20.10.2020, ktorú prikladá k odvolaniu. Dáva do
pozornosti odvolaciemu súdu tiež, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania okresný súd bezdôvodne
nevyhovel.10. I keď bol osobne prítomný na pojednávaní v dňoch 23.9.2020 a 19.10.2020, jeho výsluch ako
strany konania žiadala aj žalovaná, napriek tomu súd ho nevypočul. Navrhoval vykonať dokazovanie

aj výsluchom svedka J. Z., znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti podpisu žalovanej na
plnomocenstve zo dňa 29.11.2019 (čím by sa preukázalo, že na uvádzanom plnomocenstve nie je
vlastnoručný podpis žalovanej), napriek tomu, že súd na pojednávaniach konaných dňa 23.9.2020 a
dňa 19.10.2020 nerozhodol uznesením o zamietnutí týchto jeho návrhov, tieto dôkazy nevykonal. Podľa
názoru odvolateľa vykonanie všetkých dôkazov bolo potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu

veci a pre následné správne právne posúdenie. Navyše, aj tie dôkazy ktoré súd vykonal, nesprávne
vyhodnotil a v dôsledku tohto nesprávneho postupu dospel k nesprávnym skutkovým a právnym
záverom.

11. Záver súdu o premlčaní jeho pohľadávky a o nevykonaní úkonov právnej služby ním s odbornou
starostlivosťou, označuje odvolateľ za v rozpore s platnou súdnou judikatúrou. Zdôrazňuje závery

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach v náleze sp.zn. III. ÚS 98/2018 zo dňa
2.5.2018, že právna istota spolu s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní znamená, že dotknutá
osoba má právo na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa konajúci orgán verejnej moci odchyľuje od
stabilného,doterazzastávanéhoprávnehonázoru.Protichodnéprávnezáveryvyslovenévanalogických
prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé

súdne konanie.

12. Okresný súd bezdôvodne neaplikoval ustanovenia §§ 724 - 732 Občianskeho zákonníka o príkaznej
zmluve, hoc on si splnil všetky povinnosti práve z takejto zmluvy uzavretej so žalovanou, ktorá nesplnila
svoju povinnosť zaplatiť mu odmenu za právne zastupovanie. Nepravdivým a účelovým tvrdením sa

chce žalovaná zbaviť' povinnosti zaplatiť mu odmenu za poskytnutú právnu pomoc vo veciach, v ktorých
ju právne zastupoval.

13. Písomné odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa podľa žalobcu kritéria vymedzené v § 220 ods. 2 CSP.
Tvrdí ďalej, že v dôsledku porušenia povinnosti súdom svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je mu

odňatá možnosť ako strane sporu náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci
opravných prostriedkov - v súvislosti s touto argumentáciou odvolateľ odkazuje aj na rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu SR v Košiciach vo viacerých nálezoch, napr. sp. zn. IV. ÚS 115/2003, sp.zn.
IV. ÚS 14/2007, sp.zn. I. ÚS 117/2007, II. ÚS 6/2003 a ďalšie.

14. Podľa žalobcu súd sa opakovane dopúšťal procesných pochybení v jeho neprospech a vždy v
prospechžalovanej,dôvodytakéhotokonanianiejemožnézistiťzozápisnícopojednávaniachkonaných
dňa 23.9.2020 a dňa 19.10.2020 a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd konal tak, aby
sa rýchlo „zbavil veci" a presunul dokazovanie a rozhodnutie veci na odvolací súd, keďže ide o tzv.
reštančnú vec. Dôkazom tohto je, že na pojednávaní dňa 23.9.2020 bezdôvodne boli zamietnuté jeho

návrhy na vykonanie dokazovania a súd rýchlo rozhodol. Takýto postup súdu označuje za v rozpore
so základnými princípmi CSP. Aj výrok č. II. napadnutého rozsudku je podľa odvolateľa v rozpore s
ust. § 255 ods. 1 CSP a so závermi Najvyššieho súdu SR v Bratislave vyjadrené v rozhodnutí sp.
zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.3.2017. Odôvodnenie výroku o trovách obsahuje iba bod 6 v znení,
že „o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že

ju priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná“. Takéto odôvodnenie rozsudku označuje žalobca
za nepreskúmateľné, nie je uvedené konkrétne ani pomer úspechu žalovanej v tomto konaní. Súd
mu mal ako úspešnému žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolateľ
poznamenal tiež , že v prípade potvrdenia rozsudku okresného súdu odvolacím súdom podá dovolanie
na Najvyšší súd SR v Bratislave a ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR v Košiciach pre porušenie jeho

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a jeho práva na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhuje potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť a
žiada, aby súd zaviazal žalobcu voči nej k náhrade trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu nie

je dôvodné, voči nej si totiž uplatnil nárok premlčaný niekoľko rokov. Upozorňovali tiež na stavovské
predpisy, ktorými sa musí každý advokát pri výkone svojej činnosti riadiť, ide najmä o ustanovenie § 18
ods. 4 zákona o advokácii, v zmysle ktorého advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby
informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o odmene za úkon právnej služby ešte predzačatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. Rovnako podľa § 18 ods. 5 zákona o advokácii (uviedli i
v konaní) odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Žalobca žiada úhradu trov len od nej/žalovanej, hoc v predmetnom konaní zastupoval viacero osôb

a podľa § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži
o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb. S rozsudkom okresného
súdu sa stotožňuje, považuje ho za zákonný, spravodlivý a vecne správny. So žalobcom vedú viacero
podobných konaní, všetky majú spoločné viaceré aspekty : žalobca zásadne preberá všetky písomnosti
v posledné dni lehôt a v konaniach produkuje nezmyselné návrhy na dokazovanie, opakovane napáda,

že mal byť vydaný rozsudok pre zmeškanie, nakoľko žalovaná svojmu právnemu zástupcovi nedala
vraj splnomocnenie. Vzhľadom na osobu žalobcu bolo predložené do konania splnomocnenie s úradne
overeným jej podpisom, avšak ani to nestačilo. Žalobca sa vôbec nevyjadroval k merite veci, napriek
tomu navrhoval rôzne irelevantné dôkazy nesúvisiace s prebiehajúcim konaním. Prílohou jeho odvolania
sú dôkazy, ktoré mal predložiť počas konania, čo však neurobil.

16. Ani odmena za úkon podania sťažnosti na Ústavný súd SR žalobcovi nepatrí, ústavnú sťažnosť
totiž podal bez toho, aby v danej veci bolo podané dovolanie, ako správne konštatoval aj okresný súd
žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

17. Premlčanie časti nároku žalobcu okresný súd posúdil tiež správne. Aj v prípade, že by jeho nárok

nebol premlčaný, nebol by dôvodný, žalobca totiž nepreukázal, že splnil povinnosť v zmysle § 18 ods. 3
Zákona o advokácii a do vyhlásenia rozsudku dôkazy opaku nepredložil. Pokiaľ žalobca argumentoval,
že nemohol podať dovolanie, lebo nedostal na to od nej/žalovanej pokyn a to nevyplynulo ani zo
splnomocnenia, táto jeho obrana je účelová. Splnomocnenie vyhotovoval žalobca a ako advokát by
predsa mal vedieť, že takéto podanie nemôže byť úspešné. Na pojednávaní dňa 19.10.2020 žalobca

neuviedol, že trvá na odročení pojednávania, nedoložil žiadne lekárske potvrdenie o tom, že by sa
nemohol zúčastniť pojednávania, na ktorom sa vlastne osobne zúčastnil a ak sa žalobca cítil zle, mal
požiadať súd o odročenie pojednávania, prípadne sa mohol dať zastúpiť advokátom a nie je chybou
súdu a ani jej žalovanej, že tak neurobil.

18. V následnej písomnej reakcii žalobca uviedol, že sa žalovaná konkrétne nevyjadrila k prevažnej
väčšine jeho odvolacích dôvodov a námietok, tým uznala ich relevantnosť a dôvodnosť. Totožnými
dôvodmi ako v odvolaní poukazuje obsahom plnomocenstva zo dňa 19.7.2016 na zastupovanie
žalovanej vo veci Ústavného súdu SR v Košiciach č.k. III. ÚS 662/2016. Upriamuje pozornosť tiež na
to, že v čase podania ústavnej sťažnosti neexistovala ustálená rozhodovacia prax Ústavného súdu

SR v Košiciach o neúspešnosti ústavnej sťažnosti v prípade nepodania dovolania. Podľa jeho názoru
výklad ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o advokácii je odlišný od výkladu súdu a žalovanej. Podľa
výkladu uvádzanej právnej normy ( ako preukazujú aj ním pripojené písomnosti ) nie je potrebné poučiť
klienta pred každým úkonom právnej služby o výške odmeny za daný úkon právnej služby. Žiadny z jeho
návrhov na vykonanie dokazovania nebol nezmyselný, okresný súd sa mal riadne zaoberať z každým

jeho dôkazným návrhom, čo ale neurobil a nezaoberal sa ani s jeho návrhmi na vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovanej. Aj z jeho odvolania je zrejmé, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je
zákonný, spravodlivý, nie je odôvodnený a nie je ani vecne správny. Vzhľadom aj na opakované uznania
dlhu žalovanou zo dňa 9.4.2014 a zo dňa 10.8.2016 - tie predložil súdu spolu s odvolaním, jeho nárok
na sumu 1.392,74 eur s príslušenstvom tvoriaci predmet konania sa nemohol premlčať. Zotrváva na

tom, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uplatňuje si nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu
100 %.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po

zistení, že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podala na to oprávnená procesná strana, proti
rozhodnutiu ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil, na rozdiel od súdu prvej inštancie vyhodnotil za
dôvodný žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 303,16 eur s úrokom z omeškania

8% ročne počnúc 21.8.2016 do zaplatenia voči žalovanej titulom odmeny a náhrad za úkony právnej
služby vykonané v konaní pred Ústavným súdom SR III. ÚS 662/2016. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri
rozhodovaní vychádzal z totožného skutkového stavu ako to zistil súd prvej inštancie, v rovine právnejsa riadil aj ust. § 18 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a podľa § 382 CSP umožnil stranám sporu
vyjadriť sa aj k aplikovateľnosti označenej právnej normy.

20.Žalobca vočižalovanejsanespornedomáhazaplatenianáhradprávnejslužbyzato,žejuzastupoval
ako jej splnomocnený právny zástupca v konaní vedenom pred Okresným súdom Námestovo sp. zn.
9C/47/2011 a jednak na základe a v medziach ňou udelenej plnej moci podal na Ústavný súd SR
ústavnú sťažnosť, ktorou bolo namietané porušenie základného práva žalovanej na súdnu a inú právnu
ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/123/2016

zodňa31.3.2016.Náhraduzaprávnuslužbuzazastupovanie vkonanívedenompredOkresnýmsúdom
Námestovo sp. zn. 9C/47/2011 žalobca od žalovanej požadoval v sume 1.089,58 eur a za poskytnutú
právnu službu pred Ústavným súdom SR v sume 303,16 eur. Krajský súd nepochyboval o tom, že
žalobca žalovanú v obidvoch uvádzaných konaniach zastupoval ako advokát na základe ňou udeleného
plnomocenstva a poskytoval právne služby.

21. Keďže žalobca v odvolaní vymedzil viaceré odvolacie námietky procesného charakteru, k tým
námietkam, ktoré odvolací súd považoval za zásadného významu zaujíma nasledovné stanovisko :

a. ) v písomnom odôvodnení rozhodnutia okresný súd dal stranám sporu relevantné odpovede
aký predmet sporu riešil, aké dôkazy vykonal, aké skutkové okolnosti z vykonaných dôkazov zistil,

uviedol konkrétne právne predpisy, podľa ktorých žalobou uplatnený nárok posúdil, podrobnejšie
vyargumentoval skutkové a časové súvislosti pri konštatovanej opodstatnenosti vznesenej námietky
premlčania žalovanou stranou voči časti žalobou uplatnenému nároku, vyargumentoval relevantne
ktoré dôkazné návrhy a z akých dôvodov neakceptoval. Vyhodnotil tiež prečo umožnila procesná
situácia vec meritórne prejednať a uzavrieť na pojednávaní konanom dňa 19.10.2020. Písomné

odôvodnenie rozsudku okresného súdu po obsahovej stránke spĺňa podľa názoru odvolacieho súdu
kritériá vymedzené v ust. § 220 ods. 2 CSP a garantuje stranám sporu ( vrátane žalobcu ) právo pre
spravodlivé súdne konanie. Napokon aj žalobca veľmi dobre vedel voči ktorým hmotnoprávnym otázkam
riešeným v rozsudku okresného súdu odvolanie smerovať a ktoré procesné otázky/ súvislosti namietať.

b.) s poukazom na postoj sporových strán nevykonanie (výslovného) pokusu o zmier nebolo okolnosťou,
ktorá by mala akýkoľvek relevantnejší vplyv na konečné rozhodnutie sporu, resp. jeho správnosť.

c.) predbežné prejednanie sporu je svojou povahou fakultatívnym úkonom súdu, pokiaľ konajúci súd
uvedenú možnosť nevyužije, nie je povinný osobitnejšie v odôvodnení (meritórneho) rozhodnutia tento

postup vysvetľovať.

d.) vo všeobecnosti nie je vylúčené vo vzťahu k (právnemu) zastupovaniu, skúmanie udelenia
plnomocenstva stranou sporu pre konkrétneho zástupcu. V prejednávanom prípade za aktuálneho
procesného stavu (a s ním súvisiacich konkrétnych tvrdení žalobcu) však nie je opodstatnené

spochybňovanie udelenie plnomocenstva žalovanou jej právnemu zástupcovi. Zároveň aj za účinnosti
aktuálneho procesného predpisu je akceptovateľné vychádzať z rozhodnutia publikovaného „v Zbierke
rozhodnutí“ pod R 12/85, ktoré počíta s „konvalidáciou“ úkonov zástupcu vykonaných (dokonca) pred
podpísaním plnomocenstva.

e.) zamietajúci výrok formulovaný „iba“ ako zamietnutie žaloby je dostatočný a plne rešpektovaný (i
súčasnou) súdnou praxou. Nakoľko nedochádza k uloženiu žiadnej povinnosti, otázka ne/vykonateľnosti
výroku nie je vôbec významnou a eventuálne dôsledok do budúcna v podobe prekážky veci rozhodnutej
i je tak posudzovaný v širších súvislostiach; nielen z pohľadu totožnosti predmetu sporu/označenia
zamietnutého nároku či strán sporu, ale aj z hľadiska konkrétneho skutkového základu.

f.) neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej (§ 274 CSP). Hoc sa
žalovaná pojednávania nariadeného na deň 19.10.2020 a pojednávania nariadeného na deň 23.9.2020
osobne nezúčastnila, pojednávania sa zúčastnil jej splnomocnený právny zástupca, ktorý sa aktívne
vyjadroval k meritu veci a žalovanú v konaní pred súdom prvej inštancie aj aktívne zastupoval.

Procesný návrh na rozhodovanie rozsudkom pre zmeškanie žalovanej podľa názoru odvolacieho súdu
bol procesným návrhom irelevantným.g./ Nevykonanie dokazovania v zmysle návrhu žalobcu - výsluchom strán a výsluchom manžela
žalovanej - nie je postupom ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( R 37/1993 ).
Podľa§185ods.1CSPsúdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.Súdnemusívykonaťvšetky

účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne
na súde ( vyplýva to z ust. § 185 ods. 1 CSP ). Súd vykonal v súdenej veci dokazovanie v relevantnom
rozsahu z ktorého ustálil skutkový stav veci a v dôvodoch rozhodnutia aj vyargumentoval svoje
úvahy, ktoré ho viedli k nevykonaniu dokazovania výsluchom strán a manžela žalovanej, argumentáciou
okresného súdu v uvádzanej časti sa odvolací súd stotožňuje a na ňu aj odkazuje. Naviac, obsah spisu

preukazuje, že rozsah vykonaného dokazovania súdom umožnil vec meritórne posúdiť a uzavrieť. V
rozoberanej otázke odvolací súd odkazuje aj napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo
50/2008, 2 Cdo 242/2013.

h.) prejednanie veci a meritórne rozhodovanie na pojednávaní dňa 19. októbra 2020 ( v poradí
2. pojednávanie ) okresným súdom bolo náležité. Žalobca mal možnosť súd požiadať o odročenie

pojednávania ak jeho zdravotný stav mu nedovoľoval pojednávania sa zúčastniť, preukázateľne sa
ale na pojednávanie dostavil, osobne sa ho zúčastnil avšak ani v úvode pojednávania a ani v jeho
priebehunepožiadalsúdoodročenie.Žalobcajepritomosobaprávneznalá,ktorýveľmidobreajvrovine
odbornej pozná význam tohto procesného inštitútu, spôsob jeho uplatnenia voči súdu. Skutočnosť, že si
tento procesný prostriedok nevyužil, neuplatnil, nemožno pripísať súdu ako vadu s charakterom odňatia

možnosti žalobcovi konať. Úsilie žalobcu preukázať, že v uvedený deň jeho zdravotný stav dobrý nebol,
neskorším doložením dôkazu o jeho práceneschopnosti - je skutočnosťou - ktorá by bola opodstatnená
v prípade, ak by žalobca včas pred súdom požiadal o odročenie pojednávania pre existenciu dôležitého
dôvodu, takýto procesný prostriedok žalobca pred súdom prvej inštancie nielenže neuplatnil včas ale
si neuplatnil vôbec.

22. Hmotnoprávne posúdenie otázky premlčania žalobou uplatneného nároku titulom odmeny za
právnu službu poskytovanú žalobcom žalovanej v spore vedenom u OS Námestovo sp.zn. 9C 47/2011
aj z hľadiska časových súvislostí z ktorých okresný súd vychádzal ale aj z pohľadu aplikovaných
ust. § 100 a 101 OZ kvalifikuje odvolací súd za vecne správne. Okresný súd pri právnom posúdení

tohto nároku nevylúčil zastupovanie žalovanej žalobcom ako advokátom v uvádzanom konaní na
základe príkaznej zmluvy a nevylúčil ani odplatnosť uvedeného právneho vzťahu. Žalobu zamietol v
označenej časti po konštatovanej opodstatnenosti námietky premlčania vznesenej žalovanou stranou.
Ani odvolateľ nenamietal, že pri hodnotení premlčania tohto hmotnoprávneho nároku treba aplikovať
trojročnú premlčaciu dobu - ako to ustálil aj okresný súd. Začiatok plynutia premlčacej lehoty súd prvej

inštancie určil tiež správne. Tu odvolací súd dáva do pozornosti závery rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/102/2018 zo dňa 23. apríla 2020 v celom rozsahu vzťahujúce sa aj na
súdenú vec - v ňom už vyjadrené, že „ ak činnosť advokáta spočíva v poskytovaní právnych služieb pri
uplatňovaní nároku klienta a príkaz klienta nie je obmedzený len na určité právne úkony, pričom medzi
advokátom a klientom nebolo dohodnuté inak, nárok advokáta na odmenu sa nepremlčuje samostatne

za každý úkon právnej služby, ale vykonaním celej činnosti, spočívajúcej v právnych službách, ku
ktorým sa advokát zaviazal. Právo na odmenu v zásade advokátovi vzniká obstaraním záležitosti ktorou
je v súdenej veci zastupovanie v súdnom konaní, teda „ právoplatným skončením konania „. V tejto
riešenej sporovej veci je nepochybne preukázané , že v spore vedenom u OS Námestovo sp.zn.
9C/47/2011 konanie bolo voči žalovanej zastavené uznesením zo dňa 7.7.2011 - voči nej právoplatnosť

nadobudlo 21.11. 2011 a týmto dňom došlo k dovŕšeniu činnosti advokáta za ktorú má byť poskytovaný
ekvivalent zo strany klienta ako prijímateľa právnej služby. Od 22.11.2011 začala žalobcovi plynúť
trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na túto odmenu, ktorá uplynula 22.11.2014 a pokiaľ
žalobca tento nárok uplatnil žalobou u súdu dňa 17.6.2019 stalo sa tak už po uplynutí premlčacej doby. V
dôsledku úspešne uplatnenej námietky premlčania žalovanou stranou nebolo možné premlčaný žalobný

nárok v sume 1.089,58 eur ( s úrokmi z omeškania ) žalobcovi priznať. Na odvolacie tvrdenia žalobcu
o uznaní dlhu žalovanou písomne dňa 9.4.2014 a dňa 10.8.2016 odvolací súd už nemohol prihliadnuť.
Ide totiž o nové skutkové tvrdenia a dôkazy k nim, ktoré odvolateľ prvýkrát vzniesol až v odvolaní, z
pohľadu vymedzených kritérií v ust. § 366 Civilného sporového poriadku ide o tzv. neprípustné novoty
s ktorými už nebolo možné sa zaoberať v odvolacom konaní.

23. Ako už odvolací súd uviedol, za opodstatnený vyhodnotil nárok žalobcu na odmenu právnej služby
poskytnutej žalobcom žalovanej podaním sťažnosti u Ústavného súdu SR a o nej konané pod sp.zn. III.ÚS662/2016.Nebolapochybnosťotom,žežalobcatakýtoprávnyprostriedokochranyprávažalovaneju
ÚstavnéhosúduSR ajpodal.Hocžalovaná spochybňovalaudelenieplnejmocižalobcovi,avšaklistinný
dôkaz - písomné plnomocenstvo - na č.l. 10 spisu jednoznačne preukazuje, že žalovaná žalobcovi plnú

moc písomne dňa 19.7. 2016 ako advokátovi udelila, najmä ho splnomocnila „ na podanie ústavnej
sťažnosti podľa článku 127 ods. 1 Ústavy SR pre porušenie základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 9 Co 123/2016 - 259 zo dňa 31. 3. 2016 a na zastupovanie v konaní „.

24.Krajskýsúdpooboznámenísasobsahomdokazovania- pritom zásadnývýznampripísalžalovanou
vymedzenému pokynu daný žalobcovi ako advokátovi v plnomocenstve, dospel k záveru, že žalobca
postupoval pri vybavovaní právnej záležitosti žalovanej v súlade a v medziach ust. § 18 ods. 2 Z.č.
586/2003Z.z.oadvokáciiakonalpodľavýslovnéhopokynusvojhoklienta.Podľaobsahusplnomocnenia

žalovaná žalobcu ako advokáta na podanie dovolania nesplnomocnila, takýto pokyn žalobcovi nedala.
Žalobca ako advokát splnil voči žalovanej aj poučovaciu povinnosť v medziach ustanovenia § 18 ods. 4
Zákona o advokácii ešte pred začatím právnej služby. V splnomocnení žalovaná totiž výslovne uviedla,
že bola oboznámená o výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ( uvedením aj konkrétnej
sumy ) a je zrejmé, že vyúčtovanie odmeny za poskytnutú právnu službu ( úkon prevzatia zastupovania,

podanie sťažnosti u Ústavného súdu SR ) žalobca v sume 303, 16 eur uplatnil voči žalovanej v
medziach poučenia.

25. Na základe konštatovaných súvislostí odvolací súd v rámci zmeny rozsudku žalobcovi priznal voči

žalovanej peňažný nárok vo výške 303,16 Eur. Žalovaná tým, že žalobcovi túto sumu nezaplatila dostala
sa do omeškania s plnením, z uvedeného dôvodu v zmysle § 517 ods. 2 CSP žalobcovi patrí nárok aj na
úroky z omeškania z istiny 303,16 eur od žalobcom vymedzenej doby a vo výške žalobcom uplatnenej
v súlade s ust. § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z..

26. V dôsledku zmeny rozsudku odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP o náhrade trov celého konania ( prvoinštančné a odvolacie ) a žalovanej priznal tento procesný
nárok voči žalobcovi v rozsahu jej čistého úspechu v spore ( úspech žalobcu v spore po zaokrúhlení
ustálil na 21 %, úspech žalovanej na 79 % ). Dodáva, že o výške náhrady trov rozhodne okresný súd
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.