Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119214260
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4119214260.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra - pracovisko Zlaté Moravce, dieťa rodičov: L.. O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. 6,
zastúpený: Mgr. Samuel Dorociak, advokát, so sídlom Liptovský Mikuláš, Belopotockého 720/2 a H. R.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom R. O., C. XX, o návrhu otca dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia na
zníženievýživného,vkonaníonávrhuotcanazníženievýživnéhonamaloletédieťa,oodvolaníotcaproti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11P/325/2019-32 zo dňa 3. decembra 2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca dieťaťa na
nariadenie neodkladného opatrenia na zníženie výživného na maloleté dieťa V. R., nar. XX.XX.XXXX.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 324 ods.1, § 325 ods.1, 2, § 328 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení napadnutého uznesenia

uviedol, že súdu prvej inštancie bol dňa 21.11.2019 doručený návrh otca dieťaťa, ktorým otec dieťaťa
požadoval nariadiť neodkladné opatrenie v znení, že do právoplatného skončenia konania vo veci
samej vedenej na Okresnom súde Nitra v právnej veci o zníženie výživného na maloletého V. R., nar.
XX.XX.XXXX je navrhovateľ povinný prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne vždy do 20-
teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Súčasne otec
dieťaťa žiadal aj zmenu rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/80/2018 zo dňa 03.07.2018 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/44/2018 zo dňa 03.04.2019 v časti o výživnom
na maloletého V. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. R.,
nar. XX.XX.XXXX bežným výživným vo výške 200 Eur mesačne vždy do 20-teho dňa príslušného
kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom podania návrhu. Takto požadoval otec
dieťaťa rozhodnúť vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne i návrh vo veci
samej dôvodil tým, že od poslednej úpravy výšky výživného nastala u neho podstatná zmena pomerov

v súlade s ustanovením § 78 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, keďže
otec dieťaťa po rozvode manželstva zostal žiť v spoločnej domácnosti s jeho súčasnou priateľkou a
20.07.2019 sa im narodilo spoločné dieťa maloletý V. R.. Udáva, že na jeho strane od posledného
rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti došlo narodením ďalšieho maloletého dieťaťa k
podstatnej zmene pomerov, nakoľko mu stúpli základné životné potreby a bol nútený pri narodení
maloletého dieťaťa zakúpiť základné potreby pre maloleté dieťa - detskú postieľku, vaničku, kočík,

odsávačku, sterilizátor a ďalšie potreby v súvislosti s narodením. Uviedol celkovú výšku nákladov
spojených s narodením maloletého v rozsahu sumy 1 500 Eur. Poukázal na to, že maloleté narodenédieťa V. R. nie je kojený, pričom pribudli náklady spojené so stravou u maloletého a zakupovaním
umelého mlieka, ktoré sú vo výške 150 Eur mesačne. Navrhovateľ v jeho návrhu uviedol, že v čase
posledného rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 13P/80/2018 dosahoval čistý mesačný príjem v sume

2 800 Eur a v uvedenom období zároveň pracovala aj jeho priateľka, ktorá dosahovala hrubý príjem
800 Eur. Uviedol, že v súčasnej dobe opätovne klesol jeho príjem u zamestnávateľa, pričom on v
dôsledku zhoršeného zdravotného stavu bol 3 mesiace práceneschopný. Poukázal na stav, že jeho
priateľka poberá len materskú a po dosiahnutí 6 mesiacov veku u maloletého V. bude poberať len
rodičovskýpríspevok220,70Eur.Zdôraznil,žezníženiejehopríjmu,akoajpríjmyjehosúčasnejpriateľky

je ďalším elementárnym dôvodom odôvodňujúcim podstatnú zmenu pomerov. V návrhu zdôraznil, že z
charakteruneodkladnéhoopatreniaplynie,žepredpokladomprejehonariadeniejepotrebabezodkladne
upraviť pomery účastníkov. Uvádza, že s poukazom na ním uvádzané skutočnosti v podanom návrhu,
nie je v súčasnej dobe v jeho schopnostiach a možnostiach, aby hradil výživné na maloletého V. R.
určené v sume 370 Eur mesačne. Poukázal tiež na to, že matka maloletého už raz podala na neho
trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy a u neho ako

navrhovateľa je dôvodná obava, že v prípade ak jeho finančné schopnosti a možnosti mu nebudú
umožňovať hradiť výživné v stanovenej výške, matka maloletého opätovne podá trestné oznámenie na
neho. Zároveň uviedol, že jeho majetkové pomery a tiež jeho schopnosti a možnosti mu neumožňujú
bez ohrozenia jeho osobných, zdravotných a bytových pomerov, aby hradil výživné na syna V. R.
370 Eur mesačne a týmto sa podľa neho zakladá potreba nevyhnutnej úpravy výšky vyživovacej

povinnosti vo vzťahu k nemu ako k navrhovateľovi. Otec dieťaťa k svojmu návrhu vo veci samej a návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil uznesenie ČVS: ORP-1393/ZM-NR-219 z 23.09.2019,
potvrdenie o jeho príjme za obdobie 12/2018-9/2019 od zamestnávateľa Tesla Liptovský Hrádok a.s.,
rodný list maloletého V. R. nar. XX.XX.XXXX syna rodičov L.. O. R. a A. W., plnomocenstvo pre
PZ Mgr. Samuela Dorociaka, advokáta. Súd prvej inštancie konštatoval, že nariadenie neodkladného

opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, ak táto úprava je potrebná, aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy. Neodkladným opatrením súd poskytuje
ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu pomerov tak,
aby svojím rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto rozhodnutie

bezprostredne dotýka. Prvoinštančný súd mal za to, že aj tejto právnej veci dominuje záujem maloletého
dieťaťa. Zo správy Sociálnej poisťovne je zrejmý vymeriavací základ otca dieťaťa, ktorý je na úrovni súm
najnižšej 3 016,88 Eur a najvyššej 4 453,59 Eur za obdobie 12/2017-10/2019. Príjem otca dieťaťa od
jeho zamestnávateľa, ktorý otec dieťaťa predložil uvádza čistý priemerný mesačný príjem za obdobie
12/2018-9/2019 2 710,11 Eur. Otcovi dieťaťa pribudla vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu V. R.,

nar. XX.XX.XXXX, ktoré dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu s jeho priateľkou A. W., ktorá v
súčasnej dobe poberá materské dávky. Dočasnú práceneschopnosť otca dieťaťa, na ktorú otec dieťaťa
poukazoval v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu vo veci samej, nemožno
použiť na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa mal príjem na strane otca dieťaťa dlhodobo
znížiť. Navyše z vymeriavacích základov otca dieťaťa, ktoré eviduje Sociálna poisťovňa je zrejmé, že pri

stave súčasných príjmov otca dieťaťa nie je daný dôvod na stav, aby súd neodkladným opatrením ešte
pred rozhodnutím vo veci samej, znížil výživné na mal. syna otca V. R., nar. XX.XX.XXXX. Je zrejmé, že
otec dieťaťa i jeho súčasná partnerka príjmy majú. Otec má vyživovaciu povinnosť k synovi V. určenú
rozhodnutím súdu. Vzhľadom k danému stavu možno konštatovať, že na predbežnú úpravu pomerov
účastníkov konania formou neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky a preto návrh

otca dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenie, ktorým by sa doterajšie výživné na mal. V. R. znížilo,
ako návrh nedôvodný zamietol. Zároveň konštatoval, že dôvodnosť návrhu otca dieťaťa na zníženie
výživného bude predmetom konania a dokazovania vo veci samej. Poukázal, že prispievať na výživu
maloletých detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, pričom výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. V tomto prípade, za súčasného stavu osvedčených pomerov u otca dieťaťa a mal.

dieťaťa V. R. nie je v záujme mal. dieťaťa, aby v prípade odvrátenia ohrozenia zabezpečovania potrieb
otca bolo naopak ohrozené zabezpečovanie potrieb mal. V., ktorý je stále odkázaný na zabezpečovanie
výživy zo strany jeho rodičov. S prihliadnutím na najlepší záujem mal. dieťaťa súd zamietol návrh otca
dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto právnej veci.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Mal za to, že súd
prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, t. j. dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho posúdenia veci. V uvedenej právnej veci v konaní o nariadenie neodkladného opatrenianeboli dôkazné prostriedky zo strany otca zhodnotené vo vzájomnej súvislosti a skutkové tvrdenia otca,
z ktorých vychádzal aj konajúci súd neboli správne posúdené. S poukazom na bod 11 napadnutého
uznesenia uviedol, že tak ako to uvádzal otec v samotnom podanom návrhu osvedčil nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy, dôvodom na podanie uvedeného návrhu bola relevantná skutočnosť
ohľadom podstatného zníženia príjmu otca, čo konajúcemu súdu osvedčil doložením listinných dôkazov
zo Sociálnej poisťovne, a.s., ako aj podstatným znížením príjmu jeho súčasnej partnerky, oproti
predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu, ako aj narodením sa ďalšieho dieťaťa. Uvedený príjem otca
konajúci súd zisťoval aj z lustrácie Sociálnej poisťovne, a.s. v zmysle vyšetrovacej zásady, ktorou

je uvedené konanie ovládané, avšak konajúci súd vychádzal z vymeriavacieho základu za obdobie
od 12/2017 - 10/2019, pričom v uvedenom období mu v dôsledku vyplatených odmien v roku 2017
vznikol vyšší priemerný zárobok, ktorý však nedosahuje za posledných 12 kalendárnych mesiacov.
Z uvedeného dôvodu otec deklaroval konajúcemu súdu svoje príjmy za posledných 12 kalendárnych
mesiacov. Má za to, že už len uvedenými listinnými dôkazmi možno preukázať a v minimálnej miere
osvedčiť, že nie je v schopnostiach a možnostiach hradiť výživné vo výške 370 Eur. K prvoradému

záujmu dieťaťa uviedol, že pri samotnej výške vyživovacej povinnosti v súlade s ust. § 35 zákona
č. 35/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádza z
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a zo schopností a možností na strane povinného. V uvedenej
právnej veci sa konajúci súd vôbec pri nariadení neodkladného opatrenia nezaoberal ani písomnými
podaniami matky na ORPZ Zlaté Moravce, pri tak výraznej zmene príjmu na strane navrhovateľa a s

poukazom na jeho zdravotný stav a jeho schopnosti a možnosti. Hoci záujem maloletého dieťaťa je vždy
prvoradý, je nevyhnutné vyhodnotiť skutočnosť, ktorú máme za to, že navrhovateľ v uvedenom konaní
osvedčil, že matka v prípade akéhokoľvek sa omeškania s platením výživného v stanovenej výške,
podá na navrhovateľa trestné oznámenie. Uvedené trestné stíhanie tak môže viesť u otca maloletého
dieťaťa aj k strate zamestnania, či exekučnému konaniu na strane otca, čo sa v konečnom dôsledku

v nepriamej miere prejaví práve v majetkovej sfére maloletého dieťaťa. Mal za to, že bežné výživné v
sume 370 Eur je dostatočne vysokou sumou, ktorá môže pokryť nielen odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa,aleipotreby,ktorévzniknúznáhodnýchaneočakávanýchvýdavkov.Uvedenédočasnézníženie
výšky vyživovacej povinnosti by do času meritórneho rozhodnutia vo veci samej žiadnym spôsobom
neohrozilo plnenie základných potrieb maloletého dieťaťa, avšak zároveň by nevystavilo otca ako

povinného nebezpečenstvu trestného stíhania pre prečin zanedbania povinnej výživy v súlade s ust. §
207 ods. 1 Trestného zákona. V dôsledku podstatného zníženia príjmu na strane otca, jeho nepriaznivý
zdravotný stav je otec vystavený jednak riziku trestného stíhania, ak nebude hradiť bežné výživné v
stanovenej výške, riziku exekučného konania, ktoré môže otcovi zabrániť uspokojovať svoje základné
životné potreby. Termín pojednávania v uvedenej veci môže byť vytýčený aj o pol roka, pričom otec v

prípade, že sa bude chcieť vyhnúť vyššie uvedeným následkom neplnenia si vyživovacej povinnosti,
môže uvedenú situáciu riešiť len ďalším zadlžovaním sa jeho osoby voči bankovým, nebankovým
inštitúciám alebo iným fyzickým či právnickým osobám, čo bude mať v budúcnosti opäť negatívny dopad
na jeho schopnosti a možnosti, ako aj celkové majetkové pomery. Taktiež dal pozornosti konštantnú
judikatúru, ktorá hovorí, že výživné by nemalo byť určené v takej výške, aby viedlo k snahe povinnej

osoby vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Taktiež, pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej
povinnosti je dôležité porovnať najmä podstatnú zmenu okolností, akým spôsobom táto zmena zasahuje
do pomerov účastníka a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej
povinnosti. (Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 4Cop/25/2016). Pokiaľ ide o spotrebný charakter
vyživovacej povinnosti, je potrebné sa vysporiadať s argumentáciou, že rodič maloletého dieťaťa si chce

cez výživné uspokojovať aj svoje potreby a že odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju hranicu danú
spotrebným charakterom výživného, z ktorého dôvodu je potrebné dbať na to, aby výživné nad túto
hranicu nepriamo neuspokojovalo z časti i potreby iných osôb. V uvedenej veci opätovne uvádzame, že
základné odôvodnené potreby 2,5 ročného maloletého dieťaťa nedosahujú sumu 300 Eur. V prípade,
ak má byť zachovaný princíp právnej istoty, na ktorom je aj uvedený Civilný mimosporový poriadok

založený a princíp právneho štátu zakotvený v samotnej Ústave Slovenskej republiky, nemalo by sa
v právne a skutkovo obdobných veciach rozhodovať rozdielnym spôsobom, resp. hodnotiť vykonané
dôkazné prostriedky odlišnou formou. V tejto súvislosti otec maloletých detí poukázal na Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č. k. IV ÚS 499/2011 - 25. Taktiež mal za to, že v
uvedenej právnej veci boli zo strany otca dostatočným spôsobom, v zmysle zákonnej dikcie osvedčené

skutočnosti, ktoré si vyžadujú naliehavosť a nevyhnutnosť danej právnej úpravy. Zákonodarca stanovuje
výšku minimálnej vyživovacej povinnosti na sumu 30 % sumy životného minima, čo je v súčasnej dobe
suma cca 28,10 Eur. Navrhovateľ hradí v súčasnej dobe takmer 11 násobok uvedenej sumy, preto
má za to, že navrhovaným neodkladným opatrením by žiadnym spôsobom nebol poškodený záujemmaloletého dieťaťa, keby konajúci súd neodkladným opatrením znížil výšku vyživovacej povinnosti
na sumu požadovanú navrhovateľom. Zákonodarca taktiež v právnej úprave ZR konštatuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni druhého rodiča. Životná úroveň navrhovateľa v súčasnej

dobe je veľmi nízka, musel sa uskromniť a eliminovať všetky svoje potreby, pričom v súčasnej dobe
žije na dlh. Z dlhodobého hľadiska je plnenie uvedenej výšky vyživovacej povinnosti v sume 370
Eur neúnosné, s poukazom na podstatnú zmenu pomerov, ktorá na strane otca nastala. V dôsledku
nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľ nemôže vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť, ako ani
prácu v zahraničí, pričom treba zohľadniť v uvedenej veci aj pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti

na strane otca k maloletému dieťaťu. Zastal názor, že v uvedenej právnej veci je skutočne nevyhnutná a
potrebná okamžitá ingerencia konajúceho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené zo strany otca,
a to najmä aj nebezpečenstvo trestného stíhania v uvedenej veci, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy na strane otca v dôsledku vysokého rizika zadlžovania sa jeho osoby. S poukazom na
vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd na základe tohto odvolania otca maloletého dieťaťa zrušil
uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/325/2019 zo dňa 03.12.2019 v zmysle ustanovenia § 389

CSP a následne sám vo veci rozhodol a návrhu otca maloletého dieťaťa v celom rozsahu vyhovel.

3. K odvolaniu otca nebolo podané vyjadrenie matky, ani kolízneho opatrovníka.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zákona

č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CMP“), preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a bez
viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania pred súdom prvej
inštancie, len ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré odvolací súd nezistil (§ 67
CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nebolo
dôvodne podané, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
ustanovenia § 387 ods.1 CSP.

5. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom

veci súdom prvej inštancie, keď súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, zistil rozhodujúce
skutočnosti právne významné pre rozhodnutie vo veci, na ich základe dospel k správnym skutkovým
zisteniam, pokiaľ ide o posúdenie uplatneného právneho nároku, ako i s právnymi závermi súdu prvej
inštancie vo veci, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa §
387 ods.1 CSP a odvolanie otca nepovažoval za dôvodné a to z dôvodov nižšie uvedených.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 360 ods.1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno

začať aj bez návrhu.

8. Podľa § 324 ods.1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods.2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa § 326 ods.1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods.2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 328 ods.2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

16. Podľa § 328 ods.3 CSP uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 329 ods.3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

20. Podľa § 330 ods.2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Podľa § 331 ods.1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

22. Podľa § 331 ods.2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od
jeho vyhotovenia.

23. Podľa § 330 ods.1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.24. Podľa § 332 ods.1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

25. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Na rozdiel od prechádzajúcej úpravy
predbežných opatrení možno neodkladné opatrenie nariadiť nielen pred alebo počas konania, ale
v odôvodnených prípadoch aj po skončení konania. Ďalšou zásadnou zmenou je, že pri nariadení

neodkladného opatrenia pred začatím konania nemusí súd navrhovateľovi obligatórne uložiť povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to najmä za splnenia predpokladu, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V takom prípade, rovnako ako pri
neodkladnom opatrení po skončení konania, konzumuje nariadenie neodkladného opatrenia vec samu a
návrh na jeho nariadenie má charakter podania vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP. Otázky úpravy
doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých (prípadne v iných mimosporových konaniach)

sa presunuli do samostatného mimosporového kódexu - zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok.

26. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až 369
CMP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť

neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu.
Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie
vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania. Súd podľa Civilného
mimosporového poriadku nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Zrušiť
nariadené neodkladné opatrenie môže súd aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli

dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V Civilnom mimosporovom poriadku je osobitne upravený procesný
postup, týkajúci sa neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo
veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti
o maloletých (na základe ktorého je možné povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa maloletý nachádza,
na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately). Neodkladné

opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než maloletú osobu)
alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje
nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Obsahom tohto
neodkladného opatrenia je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedené sa týka
všetkých druhov vyživovacej povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o rodine. Neodkladným opatrením je

povinná osoba zaviazaná platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere, tak, aby to postačovalo aspoň
nauhrádzaniezákladnýchnevyhnutnýchživotnýchnákladov.Pokiaľsakonanieoneodkladnomopatrení
začína na návrh, musí navrhovateľ v návrhu popri všeobecných náležitostiach v súlade s § 127 CSP
preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné
v nevyhnutnej miere v rozsahu ustanovenia § 326 CSP. V prípade neodkladného opatrenia vo veciach

výživného na maloleté dieťa môže súd konanie začať aj bez návrhu. O neodkladnom opatrení rozhodne
súd v súlade s ustanovením § 328 ods.2 CSP najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu. Neodkladné
opatrenie, ktorým súd ukladá povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, je v súlade s § 332 ods.1
CSP vykonateľné doručením.

27. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu vyžaduje vylúčenie potreby
procesnej aktivity strán (účastníkov), ako aj ustanovenia o pojednávaní a procesnom dokazovaní. V
odseku 3 ustanovenia § 329 CSP je zakotvená neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci pri
zmene pomerov.

28. Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V
dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP). Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzujeopodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. augusta 2010 sp. zn. 3 Cdo 149/2010).

29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia. Odvolací súd preskúmavajúc
dôvodnosť podaného odvolania otca maloletého dieťaťa proti napadnutému uzneseniu súdu prvej
inštancie vychádzajúc z podaného návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie požadovaného

neodkladnéhoopatrenia,zpripojenýchlistinnýchdôkazovnaktorésaotecmaloletéhodieťaťaodvolával,
teda zo skutkových okolností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že okolnosti tvrdené a
preukazované otcom maloletého dieťaťa v konaní o nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia
neosvedčujú (počas konania o zníženie výživného na maloletého dieťa na návrh otca maloletého
dieťaťa) potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov v zmysle návrhu otca maloletého dieťaťa
na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie

dospel k záveru, že súčasné otcom maloletého dieťaťa deklarované pomery v tom, že otec maloletého
dieťaťa je v pracovnom pomere, v ktorom dosahuje PMZ netto 2 719,11 Eur, že mu pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť k mal. V. R., nar. XX.XX.XXXX, s čím má spojené zvýšené výdavky, že matka
maloletého V. s ktorou žije otec maloletého dieťaťa v spoločnej domácnosti poberá materské dávky s
tým, že po 6 mesiacoch bude poberať rodičovský príspevok, že pre zhoršený zdravotný stav bol otec

maloletého dieťaťa práceneschopný tri mesiace, že má obavu z opakovaného trestného oznámenia vo
veci podozrenia zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy zo strany matky maloletého dieťaťa,
neosvedčujú potrebu otcom navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov a požadované neodkladné
opatrenie nie je v záujme maloletého dieťaťa s poukazom na ustanovenia § 62 ods.1 až 5 Zákona o
rodine.

30. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).