Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/114/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310010193
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5310010193.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom 27. októbra 2015 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/58/2010 z 26.5.2015
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 2T/58/2010-611 z 26.5.2015 bol obžalovaný Ing. Z. L. podľa §
285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca č. Pv 1226/06
z 21.5.2010 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.9.2009, v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na skutkovom základe, že:

obvinení Ing. Z. L., Z. L. st. a Z. L. ml. spoločne dňa 1.10.2006 okolo 19.00 h. v obci Stará Bystrica,
časť Centrum, okres Čadca, oproti hotelu zv. Bystričan, pri studni, spoločne fyzicky napadli Z. J. tak, že
najskôr Ing. Z. L. pristúpil k Z. J. a jedenkrát ho päsťou ruky silnou intenzitou udrel do oblasti tváre, po
čom Z. J. spadol na zem, kde ho ležiaceho na zemi fyzicky napádali Ing. Z. L., Z. L. st. a Z. L. ml. tak, že Z.
J. opakovane presne nezistený počet krát kopali nohami a udierali rukami do tela, najmä do hornej časti
tela, do ramien, do hlavy, do tváre, pričom Z. J. sa snažil kryť si dlaňami tvár, avšak sa mu nepodarilo kryť

si ju celkom, čím fyzickým napádaním Ing. Z. L., Z. L. st. a Z. L. ml. spôsobili Z. J. zranenia: pomliaždenie
mäkkých častí hlavy v oboch temenných oblastiach, pomliaždenie mäkkých častí okolo oboch očí s
opuchom a krvnými podliatinami, tzv. monoklom, povrchové kožné odierky tvárovej časti hlavy na čele
vľavoavstredeavobochlícach,pomliaždeniemäkkýchčastíobochramienvichhornejtretineskrvnými
podliatinami, pomliaždenie ľavej bočnej strany hrudnej steny s krvnou podliatinou, pričom v dôsledku
poranení bol Z. J. i hospitalizovaný a porucha zdravia a PN u Z. J. trvala do 13.10.2006, v obvyklom

spôsobe života bol výraznejšie obmedzený po dobu 5-6 dní,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodil obžalovaných Z. L. st. a Z. L. ml. spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Čadca č. Pv 1226/06 z 21.5.2010 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a) Tr. zák., účinného do 1.9.2009, v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na skutkovom základe, že:

obvinení Ing. Z. L., Z. L. st. a Z. L. ml. spoločne dňa 1.10.2006 okolo 19.00 h. v obci Stará Bystrica,
časť Centrum, okres Čadca, oproti hotelu zv. Bystričan, pri studni, spoločne fyzicky napadli Z. J. tak, že
najskôr Ing. Z. L. pristúpil k Z. J. a jedenkrát ho päsťou ruky silnou intenzitou udrel do oblasti tváre, po
čom Z. J. spadol na zem, kde ho ležiaceho na zemi fyzicky napádali Ing. Z. L., Z. L. st. a Z. L. ml. tak, že Z.

J. opakovane presne nezistený počet krát kopali nohami a udierali rukami do tela, najmä do hornej časti
tela, do ramien, do hlavy, do tváre, pričom Z. J. sa snažil kryť si dlaňami tvár, avšak sa mu nepodarilo kryťsi ju celkom, čím fyzickým napádaním Ing. Z. L., Z. L. st. a Z. L. ml. spôsobili Z. J. zranenia: pomliaždenie
mäkkých častí hlavy v oboch temenných oblastiach, pomliaždenie mäkkých častí okolo oboch očí s
opuchom a krvnými podliatinami, tzv. monoklom, povrchové kožné odierky tvárovej časti hlavy na čele

vľavoavstredeavobochlícach,pomliaždeniemäkkýchčastíobochramienvichhornejtretineskrvnými
podliatinami, pomliaždenie ľavej bočnej strany hrudnej steny s krvnou podliatinou, pričom v dôsledku
poranení bol Z. J. i hospitalizovaný a porucha zdravia a PN u Z. J. trvala do 13.10.2006, v obvyklom
spôsobe života bol výraznejšie obmedzený po dobu 5-6 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodil obžalovaného Z. L. st. spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Čadca č. Pv 1226/06 z 21.5.2010 pre skutok zo dňa 1.10.2006, obžalobou kvalifikovaný ako
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že:

v presne nezistenom čase vo večerných hodinách dňa 1.10.2006 v obci Stará Bystrica - Centrum, okres
Čadca, bez súhlasu majiteľky W. D. neoprávnene vošiel do rodinného domu č. XXX majiteľky W. D.
tak, že na vchodovej kovovej bránke oplotenia dvora rodinného domu otočil zabezpečovaciu kovovú
závoru, bránku otvoril, vošiel na dvor, následne pred rodinný dom, na ktorom otvoril neuzamknuté hlavné
vchodové dvere, vošiel do chodby, kde otvoril nasledujúce dvere vedúce do kuchyne, kde sa v tom

čase nachádzala majiteľka domu W. D., ktorej povedal slová v zmysle: „Kde je, kde je!“, potom si otvoril
neuzamknuté dvere vedúce z kuchyne do spálne, vošiel dnu a následne z domu a z dvora odišiel späť
cez vchodovú bránku,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Zozápisniceohlavnompojednávaníz26.5.2015vyplýva,žepovyhlásenírozsudku,vysvetlenívýznamu
rozsudku a po poučení o opravných prostriedkoch všetci traja obžalovaní zhodne prehlásili, že sa
vzdávajú práva podať odvolanie aj za osoby oprávnené podať odvolanie v ich prospech, obhajca
prehlásil, že sa vzdáva práva podať odvolanie (z okolností prípadu vyplýva, že obhajca obžalovaných

nemá samostatné právo na podanie opravného prostriedku - pozn. odvolacieho súdu), a prokurátor
prehlásil, že podáva odvolanie v neprospech všetkých troch obžalovaných proti výroku o oslobodení.

Dňa 9.6.2015 konajúca prokurátorka oznámila súdu prvého stupňa, že odvolanie podané na hlavnom
pojednávaní bude písomne odôvodnené po doručení písomného vypracovania predmetného rozsudku.

Dňa 17.8.2015 boli súdu prvého stupňa doručené dôvody odvolania prokurátorky, ktorá odvolanie po
konštatačnej časti odôvodnila nasledovne:
„Som toho názoru, že s takýmto rozhodnutím súdu nemožno súhlasiť. Mám za to, že vykonaným
dokazovaním jednak v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní bolo opätovne preukázané,

že všetci traja obžalovaní Ing. Z. L., Z. L. st. a Z. L. ml. sa dopustili skutkov tak, ako im je to kladené
za vinu podľa obžaloby.
PokiaľideoI.skutokobžaloby,poukazujempredovšetkýmnavýsluchpoškodenéhoZ.J.,ktorýpodrobne
popísal jeho fyzické napadnutie. Uviedol, do ktorých častí tela bol udieraný. Popísal podrobne, čo potom
robil a kam išiel. Taktiež poukazujem na výpoveď svedkyne O., ktorá uviedla, že videla poškodeného,

akým spôsobom bol napadnutý. Potvrdila, že videla krvavý uterák, pričom sám poškodený jej povedal,
že ho napadli L..
V neposlednom rade poukazujem aj na výpoveď svedka MUDr. S., ktorý bol privolaný na miesto O. a
potvrdil, že bol prítomný pri ošetrovaní poškodeného. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, boli podrobne
popísané, predovšetkým v znaleckom posudku MUDr. Hrbáňa, ktorý si aj na hlavnom pojednávaní

zotrval na tom, že poškodený utrpel zranenia tak, ako sú uvedené v obžalobe. Zároveň uviedol, že
poškodený v období od 1.10. do 9.10. nebol na žiadnom ošetrení, pričom úraz na tvári mal evidentný.
Je teda nepochybné, že obžalovaní v bode I. obžaloby sa dopustili prečinu ublíženia na zdraví v
spolupáchateľstve podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 20 Tr. zák., a to minimálne v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zák., a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že útok smeroval na hornú časť tela, chrbát a hlavu,

pričom poškodený si hlavu chránil rukami. Úmysel obžalovaných bol preukázaný a museli si byť vedomí
toho, že môžu spôsobiť inému zranenie. Taktiež je potrebné posúdiť skutok ako prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.9.2009, v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. s poukazom
na čas, miesto a spôsob, ako ku skutku došlo.Pokiaľ ide o bod II. obžaloby, taktiež bolo preukázané, že obžalovaný Z. L. st. sa tohto konania dopustil,
a to predovšetkým na základe výpovede svedkyne O. a poškodeného J..
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko som toho názoru, že trestná činnosť obvinených

Ing. Z. L., Z. L. st. a Z. L. ml. bola preukázaná v plnom rozsahu, navrhujem preto, aby Krajský súd v
Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu v Čadci pod sp.zn. 2T/58/2010 zo dňa 26.5.2015 a vrátil vec
Okresnému súdu v Čadci na nové konanie a rozhodnutie.“

KrajskémusúduvŽilinebolo19.10.2015doručenévyjadrenieobžalovaného Ing.Z.L.,vyhotovené

prostredníctvom jeho obhajcu, k odvolaniu prokurátora, v ktorom v podstatnom uvádza:
„Názory vyjadrené v odvolaní prokurátora smerujú k rozhodnutiu, ktoré by nerešpektovalo
predchádzajúcerozhodnutieodvolaciehosúduanemajúoporuvovýsledkochvykonanéhodokazovania.
Pokiaľ prokurátor v odvolaní poukazuje na výpoveď svedkyne O. ako na usvedčujúci dôkaz, mala by
byť jej výpoveď hodnoverná a bez pochybností, čo však nie je. Tvrdenia vo výpovedi svedkyne O. sú
v priamom rozpore s výpoveďou svedka MUDr. S. a vykonanou konfrontáciou tieto rozpory odstránené

neboli. Naopak, na hlavnom pojednávaní pri podrobnom vykonaní konfrontácie bolo potvrdené, že
tvrdenia svedkyne O. sú nielen v rozpore s tvrdeniami svedka MUDr. S., ale svedkyňa vypovedala
v podstatných okolnostiach rozdielne na hlavnom pojednávaní oproti jej výpovedi uskutočnenej v
prípravnom konaní a ani tieto rozdiely nevedela na hlavnom pojednávaní vysvetliť. Naproti tomu je
výpoveď svedka MUDr. S. nezmenená na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní.

Za tejto dôkaznej situácie sa javí ako nedôvodné a nesprávne, keď odvolanie prokurátora poukazuje na
výpoveď svedkyne O. ako na usvedčujúci dôkaz potvrdzujúci spáchanie skutku kladeného obžalobou
za vinu obžalovanému Ing. Z. L.. Navyše odvolanie prokurátora poukazuje aj na výpoveď svedka MUDr.
S. ako na dôkaz o tom, že bol privolaný svedkyňou O. a mal potvrdiť, že bol prítomný pri ošetrovaní
poškodeného. Odvolanie prokurátora už ale nepoukazuje na skutočnosť, že svedok MUDr. S. okrem

červene v tvári poškodeného žiadne konkrétne zranenia na poškodenom nezaznamenal.
Výpoveď poškodeného Z. J., na ktorú ďalej poukazuje odvolanie prokurátora ako na usvedčujúci dôkaz,
je spochybnená nielen uvedenými rozpormi vo výpovediach svedkyne O. a svedka MUDr. S., ktorí videli
poškodeného bezprostredne po predmetnom incidente. Výpovede lekárov, ktorí následne poškodeného
ošetrovali, najmä výpovede MUDr. B. a MUDr. K. nepotvrdzujú, že poškodený by mal utrpieť také

zranenia, ako uvádza a sú tak ďalšími dôkazmi, ktoré odôvodňujú značné pochybnosti o priebehu
skutkového deja tak, ako bol popísaný v podanej obžalobe a aký má byť preukázaný
podľa podaného odvolania prokurátora.
Odvolanie prokurátora poukazuje pri potvrdení preukázania zranení poškodeného na závery znalca
MUDr. Hrbáňa vo vypracovanom znaleckom posudku a uvedené na hlavnom pojednávaní pri výsluchu

znalca. Tieto závery znalca MUDr. Hrbáňa sú však nielen v rozpore so závermi znalca MUDr. Húževku,
ale aj so závermi znalca MUDr. Strechu. Pochybnosti o správnosti znaleckého posudku vypracovaného
znalcom MUDr. Hrbáňom vyplynuli pritom už z výpovede svedka MUDr. I. na hlavnom pojednávaní.
Z vykonaných dôkazov vyplýva vzhľadom na uvedené rozpory dôvod konštatovať u poškodeného Z.
J. tendenciu vykazovať závažnejšie zranenia a nutnosť liečenia oproti stavu, ktorý vyplýva z dôkazov

preukazujúcich zdravotný stav poškodeného ku dňu 1.10.2006, bezprostredne po skutku kladenom za
vinu obžalovanému Ing. Z. L.. Pri hodnotení výpovede poškodeného je dôvodné predpokladať aj jeho
negatívnuzaujatosťvočiobžalovanémuIng.Z.L.ajehorodine.Tietoskutočnostivyplývajúzpripojených
rozhodnutí a spisov vedených proti Z. J. v priestupkových a v trestných konaniach, z ktorých je zrejmé,
že dlhodobo, najmenej od roku 2004 opakovane atakoval členov rodiny L..

Za daného dôkazného stavu, keď prvostupňový súd rozhodoval v súlade so zásadou in dubio pro reo,
nie je ani v odvolaní prokurátora poukázané na také dôkazy alebo preukázané skutočnosti, v ktorých by
neboli zjavné rozpory a ktoré by bez pochybností preukazovali spáchanie skutku kladeného obžalobou
za vinu obžalovanému Ing. Z. L..
V zastúpení obžalovaného Ing. Z. L. preto navrhujem, aby odvolanie prokurátora podané proti

prvostupňovému rozsudku v bode I. Krajsky súd v Žiline ako odvolací súd zamietol ako nedôvodné.“

Dňa 23.10.2015 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie obžalovaných Z. L. st. a Z. L. ml. k dôvodom
odvolania prokurátorky, vyhotovené obhajcom obžalovaných, v ktorom vyjadrení doslova uvádza:
„Rozsudok prvostupňového OS Čadca považujeme vo všetkých jeho výroch týkajúcich sa našich osôb

za vecne správny a zákonný, a preto navrhujeme, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podané proti
prvostupňovému rozsudku zamietol ako nedôvodné.
Ja, obž. v rade 2. uvádzam, že prokurátorom podané odvolanie proti prvostupňovému rozsudku v bode
III.považujemzaprekvapivé,najmäzdôvodu,ževovzťahuktomutoskutkuzaujalprávnynázorodvolacíKS už vo svojom rozhodnutí o skoršom odvolaní prokurátora podanom proti skoršiemu
rozsudku prvostupňového súdu, ktorým som bol v celom rozsahu spod obžaloby oslobodený, a napriek
tomu, že túto skutočnosť i sám v teraz podanom odvolaní konštatuje, bez prezentovania iných dôkazov

ako tých, s ktorými sa súdy v tejto veci vysporiadali, ktorými by došlo ku zmene zisteného skutkového
stavu dôležitého pre rozhodnutie, s rozhodnutím súdu nesúhlasí. Za takéhoto stavu je potom odvolanie
nedôvodné.
My, obž. v rade II. a III., vo vzťahu k odvolaniu podanému prokurátorom voči II. výroku odvolaním
napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a v ňom uvedeným dôvodom uvádzame, že i vo vzťahu

k tejto veci zaujal odvolací súd právny názor, kedy v súlade s ním prvostupňový súd doplnil
dokazovanie a potom vo vzťahu ku komplexu dôkazov vykonaných súdom na tvrdenia obžaloby, ako aj
obhajoby, ktoré súd uvážene hodnotil jednotlivo a potom zároveň aj v ich súvislostiach ku súdenej veci,
dospel ku jednoznačnému správnemu a presvedčivému rozhodnutiu, rešpektujúc principiálnu zásadu
trestného konania „in dubio pro reo“.
Keďže ani vo vzťahu k tejto veci prokurátor neprodukuje vecnú argumentáciu ku dôvodom podaného

odvolania a vo vzťahu a jeho tvrdenia o nesprávnosti rozhodnutia prvostupňové súdu sú neurčité,
nejasné a už nemajúce žiadny relevantný základ vo vykonanom dokazovaní v konaní pred súdom, i v
tejto ho považujeme za nedôvodné.“

Po splnení zákonom stanovených podmienok odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti

obžalovaných Ing. Z. L., Z. L. st. a Z. L. ml. a poškodeného Z. J..

V konaní pred odvolacím súdom na verejnom zasadnutí prokurátor s poukazom na dôvody odvolania
prokurátorky navrhol postupom podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. odvolaním napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaných

s poukazom na vyjadrenia obžalovaných k dôvodom odvolania prokurátorky navrhol odvolanie
prokurátorky zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.,

odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1 Tr. por. v
neprospechobžalovanýchaobsahodvolaniaspĺňanáležitosti§311ods.1,2Tr.por.anedošlokvzdaniu
sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto
odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov

(prečinublíženianazdravípodľa§156ods.1Tr.zák.,spáchanýformouspolupáchateľstvapodľa§20Tr.
zák., prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného do 1.9.2009, v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia

prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú
výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke
skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s
ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Ak odvolateľ považuje skutkový

stav zistený súdom za preukázaný, nemôže právne účinne napádať rozhodnutie súdu len pre iné
hodnotenie dôkazov. Vina obžalovaného musí byť preukázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade
s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčeniazaloženého na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k
logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní.Natomtomiesteodvolacísúdpripomína,ževdvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto odvolací súd považuje za nadbytočné

opakovať vo vlastnom rozhodnutí správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa. V
predmetnejtrestnejvecisúdprvéhostupňaneponechalodvolaciemusúduotvorenúžiadnuotázku,ktorú
by musel odvolací súd na základe odvolania prokurátora riešiť.

Krajský súd zdôrazňuje, že odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého

stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré
by mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Na tomto mieste krajský súd pripomína, že odvolanie prokurátorky bolo podané proti v poradí druhému
rozsudku súdu prvého stupňa. Prvý rozsudok súdu prvého stupňa, vyhlásený 26.2.2014, bol uznesením

Krajského súdu v Žiline, č.k. 1T/67/2014-536 z 21. októbra 2014 zrušený. V zrušujúcom
rozhodnutí krajský súd podrobne rozobral skutkové i právne okolnosti celej veci známe do rozhodnutia
odvolacím súdom 21.10.2014.
Preskúmaním postupu súdu prvého stupňa po rozhodnutí krajského súdu z 21.10.2014 odvolací súd
konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval dôsledne v zmysle § 327 ods. 1 Tr. por., pričom z

dokazovania, ktoré bolo vykonané na súde prvého stupňa po zrušení v poradí prvého rozsudku, neboli
zistené z procesne účinne vykonaných dôkazov také skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom zmenili
skutkové a právne argumenty odvolacieho súdu vyjadrené v zrušujúcom uznesení z 21.10.2014.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich

hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe
svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom
prípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvaduvzmysleuvedenéhoustanovenia

(R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie
isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa.

Z dôvodov odvolania vyplýva nepochybne, že odvolateľ primárne namieta hodnotenie dôkazov súdom
prvého stupňa. V písomných dôvodoch odvolania nie je špecifikovaná ani žiadna vada predpokladaná

zákonodarcom v ustanovení § 321 ods. 1 Tr. por. Intervenujúci prokurátor na verejnom zasadnutí síce
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por., ale vo
svojom prejave neuviedol, aké dôkazy majú byť v novom konaní opakované a aké ďalšie dôkazy má
súd prvého stupňa vykonať, ktoré by boli schopné vyvrátiť obhajobu obžalovaných, potvrdiť správnosť
skutkových zistení a právnych záverov obžaloby a odôvodniť zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Obsah odvolania nepresvedčil odvolací súd o nevyhnutnosti považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa
napadnuté odvolaním za rozhodnutie v rozpore so zákonom.

Súd prvého stupňa v postavení nestranného a nezávislého tribunálu vyhodnotil skutkový stav, na ktorom
bola založená obžaloba, inak ako odvolateľ a proti tomuto hodnoteniu odvolací súd nemá žiadne

námietky. Legitímnym dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku nemôže byť len nové
prejednanie veci súdom prvého stupňa a bez ďalšieho rozhodnutie podľa predstáv jednej zo strán v
konaní - v prejednávanej veci odvolateľa. Odvolací súd nezistil, že hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa nebolo založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne.Nezistil, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa nie sú logicky odôvodnené. V dôsledku tohto zistenia
nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že odvolateľ na základe svojho presvedčenia hodnotí tie
isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvého

stupňa pri zisťovaní skutkového stavu a ani jemu nie sú známe nové dôkazy, ktoré by mali byť v konaní
pred súdom prvého stupňa vykonané, keď ani sám odvolateľ žiadne nové dôkazy vykonať nenavrhuje.

Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý

proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany
v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Použitie procesného pravidla „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktoré

vyplývazústavnejzásadyprezumpcieneviny,jevprejednávanejveciplnenamieste.Princípprezumpcie
neviny v trestnom konaní vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie konkrétne dôkazné bremeno; ak existujú
akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obvineného, resp. obžalovaného,
ale naopak, treba ich vyložiť v ich prospech. Pravidlá trestného konania sú preto primárne zamerané
na zistenie a potvrdenie toho, či je to skutočne obvinený (obžalovaný), ktorý je vinný zo zakázaného

konania. Z princípu prezumpcie neviny vyplýva pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého ak nie je v
dôkaznom konaní dosiahnutá praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t.j. ak
sú prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť
ani vykonaním ďalšieho dôkazu, je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obvineného. Ani vysoký stupeň
podozrenia sám o sebe nie je totiž spôsobilý vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok.

K dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu ku skutku, z ktorého bol oslobodený podľa § 285
písm. b) Tr. por. Ing. Z. L., krajský súd dodáva, že s poukazom na dátum spáchania žalovaného skutku
(1.10.2006) súd prvého stupňa správne nepostupoval podľa § 280 ods. 2 Tr. por., pretože podľa § 20
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu

spáchania žalovaného skutku, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky;
nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok
vzťahuje amnestia. Pre vec nemožno aplikovať ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdom prvého stupňa, pretože aplikácii
tohto ustanovenia bráni ustanovenie § 96b, podľa ktorého ustanovenie § 20 ods. 2 v znení účinnom od

2. februára 2014 sa vzťahuje na priestupky spáchané po 1. februári 2014.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
prokurátorom, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré
by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného

prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prokurátora podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Z obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca č. Pv 1226/06-83 z 19.5.2010, doručenej súdu
prvého stupňa 21.5.2010, možno ustáliť, že v skutkovej vete obžaloby v bode 1/ popísané konanie
obžalovaných bolo právne kvalifikované ako prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. Súd prvého stupňa vo výrokovej časti oslobodzujúceho rozsudku v bodoch I, II nevymenoval všetky

prečiny, ktorých sa mali v jednočinnom súbehu dopustiť podľa obžaloby obžalovaní (chýba pomenovanie
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák.).
Oslobodzujúcim výrokom súdu sa obžalovaný oslobodzuje spod obžaloby pre skutok, ktorý je uvedený
v skutkovej vete obžaloby, a nie pre právnu kvalifikáciu skutku. Oslobodzujúci výrok odvolaním

napadnutého rozsudku sa teda týka aj jedného z prečinov uvedených v obžalobe, teda prečinu ublíženia
na zdraví. Oslobodzujúci výrok sa vzťahuje na skutok a nie na jeho právnu kvalifikáciu, a preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné vlastným rozhodnutím nahrádzať inak správny oslobodzujúci výrok súdu
prvého stupňa.Úplne na záver krajský súd len poukazuje na zrejmú nesprávnosť, ktorá je uvedená vo výrokovej
časti odvolaním napadnutého rozsudku, keď treba uviesť na pravú mieru, že okresný súd rozhodoval

o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry č. Pv 1226/06, ktorá bola vyhotovená 19.5.2010 a
doručená súdu prvého stupňa 21.5.2010. Uvedenie nesprávneho dátumu vyhotovenia obžaloby, o ktorej
súd prvého stupňa rozhodoval, vo výroku rozsudku nemá žiaden význam pre posúdenie zákonnosti
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.