Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421200779
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1421200779.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa: Q. zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. otec - C. o návrhu starých rodičov maloletého: M. a
E. obaja zastúpení: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, IČO: 421
74 872, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, P.O.BOX 16, 840 11 Bratislava 411,
na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloletého Q. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov: M. a E. ktorí budú
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, starať sa o jeho výživu, v bežných veciach ho budú

zastupovať a spravovať jeho majetok namiesto rodičov.

II. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého Q. výživným vo výške 50 Eur mesačne, ktoré
výživné je povinná platiť na adresu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A,
Bratislava, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. výživným vo výške 50 Eur mesačne, ktoré

výživné je povinný platiť na adresu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A,
Bratislava, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.

IV. Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/37/2021 - 50, zo dňa 15. apríla 2021.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Starí rodičia podaním doručeným súdu 13.03.2021 navrhli zverenie maloletého do ich náhradnej
osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnili tým, že otec o maloletého od rozvodu manželstva s jeho matkou

nejaví záujem, nestretáva sa s ním a už ani neprispieva na jeho výživu, pričom so zverením do ich
náhradnej osobnej starostlivosti otec súhlasí. Matka maloletého žije životom bezdomovca, je silnou
alkoholičkou. Jej súčasný pobyt je nestály. Maloletý sa aktuálne nachádza už viac ako dva roky v
starostlivosti navrhovateľov.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny šetril pomery maloletého v domácnosti navrhovateľov, s tým,
že konštatoval, že pomery maloletého u navrhovateľov sú vyhovujúce, bývajú v 3,5 izbovom byte, ktorý

je na veľmi dobrej úrovni. Majú vytvorené vhodné podmienky pre maloletého, neboli zistené žiadne
nedostatky, ktoré by bránili tomu, aby sa o neho starali. Úrad doporučil návrhu vyhovieť, nakoľko ani
jeden z rodičov starostlivosť o maloletého nevykonáva, pričom všetky záležitosti maloletého obstarávajú
navrhovatelia.3. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že dôvodom podaného návrhu sú problémy matky s alkoholom.
Matka je dcérou navrhovateľov, pričom tie problémy v zásade pretrvávajú už tri roky a nie sú vyriešené.

Maloletý je odvtedy u navrhovateľov. Pracuje v rodinnej firme, ktorá prevádzkuje reštauračné zariadenie,
jedná sa o spol. B. v ktorej je jediným spoločníkom syn navrhovateľov. Príjem má navrhovateľka vo výške
minimálnej mzdy, okrem toho sú jej vyplácané rod. príspevok a príspevok pri náhradnej starostlivosti
z ÚPSVaR. Zároveň im stará matka z otcovej strany zasiela 150 Eur mesačne a matka s otcom im
prispievajú po 30 Eur mesačne

4. Navrhovateľ v rámci svojej výpovede súhlasil s navrhovateľkou.
5. Matka uvádzala, že býva u priateľa na E.. Aktuálne nepracuje, nie je ani evidovaná v evidencii
nezamestnaných. So synom sa vidí niekedy raz za týždeň alebo v iných intervaloch, podľa toho ako
sa dohodnú. S návrhom na zverenie syna do náhradnej osobnej starostlivosti mojich rodičov súhlasí. S
otcom maloletého nie je asi sedem rokov v kontakte, nič o ňom nevie.
6. Otec maloletej sa pojednávania nezúčastnil, priamo sa nevyjadril, s návrhom na zverenie maloletej

do náhradnej osobnej starostlivosti však podľa vyjadrenia navrhovateľov súhlasí.

7. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa,

správa majetku maloletého dieťaťa.

8. Podľa § 30 ods. 1 zákona o rodine, prvej vety, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,

na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

10. Podľa § 44 ods. 3 písmeno a) zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie

maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná
starostlivosť").

11. Podľa § 44 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže
zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto
zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a

morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu

Európskej únie.

13. Podľa § 45 ods. 4 až 6 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v
akomjuvykonávajúrodičia;osoba,ktorejbolomaloletédieťazverenédonáhradnejosobnejstarostlivosti

vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovaťjeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného
zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa,
môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 zákona o rodine.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností
len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone

tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

14. Podľa § 45 ods. 7 a 8 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať
maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas

trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali
výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

15. Súd mal v konaní za preukázané, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľov je v súčasnosti v najlepšom záujme maloletého. Takýto postup nakoniec odporúčal aj
kolízny opatrovník, súhlasila s ním aj matka maloletého a k návrhu na zverenie maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti rodičov sa pripojila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava 4.

16. Maloletý Q. má v súčasnosti u svojich starých rodičov vyhovujúce stabilné zázemie, ktoré mu
umožňuje pokojný a nerušený vývoj. Matka nemá aktuálne pomery zastabilizované, býva v s priateľom,
pričom samá považuje prostredie u navrhovateľov za vhodnejšie pre maloletého. Súd preto aktuálne

považoval zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov aktuálne za najlepšie
riešenie, s tým, že apeluje na matku, aby úpravou vlastných osobných pomerov vytvorila vhodné
podmienkynato,abymohlaopätovnevcelomrozsahuprevziaťstarostlivosťosynaavytvoriťmuvhodné
rodinné prostredie.

17. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti rodičov v súlade s ustanovením § 45 ods. 8 súd vychádzal z
aktuálnych možností oboch rodičov. Zohľadnil pri tom aj skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá podľa
evidencie Sociálnej poisťovne stabilné zamestnanie a stabilný príjem. S ohľadom na možnosti oboch
rodičov, súd určil výšku výživného matke v sume 50 eur mesačne, otcovi taktiež 50 eur mesačne, s tým,
že výživné sú rodičia povinní uhrádzať na adresu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,

Vazovova 7/A, Bratislava.

18. O trovách konania súd rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava IV, písomne v 4 vyhotoveniach. Právo na podanie odvolania nemajú navrhovatelia, matka
maloletej,OkresnáprokuratúraBratislavaIVakolíznyopatrovník,ktorísatohtoprávavzdalipovyhlásení
rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.