Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214691
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4114214691.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. -
Y. T., J. XX, zastúpený: JUDr. Michal Luprich, bytom Nitra, Turistická 22, proti žalovanej: E. L., nar.
X.XX.XXXX, bytom L. - Y. T., J. XX, zastúpená: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Nám. SNP 22, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/71/2020-666 zo dňa 4. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 4.11.2020 č. k. 12C/71/2020-666 pri
právnom posúdení podľa § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1 a § 136 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej iba „OZ“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento voči žalovanej domáhal určenia,
že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Y., zapísaných v registri CKN na
LV č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 961/4 v celosti. Táto žaloba bola vylúčená na
samostatné konanie, pričom konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
iba „BSM“) bolo na základe uznesenia OS Nitra č. k. 12C/74/2012-373 zo dňa 20.10.2014 prerušené až

do právoplatného skončenia konania ohľadne určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeného
na tomto súde pod sp. zn. 12C/96/2014.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu vrátane trov odvolacieho a dovolacieho konania priznal v
plnom rozsahu žalovanej voči žalobcovi, pretože žalovaná mala v prejednávanej veci plný úspech a v
sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu v spore. V danej prejednávanej veci prvoinštančný

súd nevzhliadol existenciu žiadnych výnimočných dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by mohli
privodiť aplikáciu ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd sa zaoberal danosťou naliehavého
právneho záujmu na strane žalobcu k podaniu jeho určovacej žaloby, ktorý s poukazom na obsah ust.
§ 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) mal v prípade žalobcu za daný. Žalobca
potrebuje získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Naliehavý právny záujem v prejednávanej veci je daný preto, že postavenie strán sporu je neisté a
zmyslom určovacej žaloby je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, pričom k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak ako rozhodnutím súdu vo veci s tým, či žalobca je alebo nie je výlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností. Takýmto rozhodnutím sa odstráni neistota v postavení obidvochstrán tohto sporu. Určovacia žaloba je spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva a právne
postavenie žalobcu aj žalovanej sa zmení, stav právnej neistoty sa odstráni. Výrok rozsudku, ktorého sa
v rámci žalobného petitu domáha vyniesť súdom žalobca, bude zaväzovať všetky osoby, ktoré sú ako

vlastníci zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností, t. j. žalobca a žalovaná.

4. Podanou žalobou chce žalobca docieliť zmenu zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim
predmet tohto sporu v katastri nehnuteľností. V súčasnej dobe je ako bezpodielový spoluvlastník
sporných nehnuteľností zapísaná aj žalovaná, avšak jej bezpodielové spoluvlastnícke právo žalobca

spochybňuje, pričom jeho neisté právne postavenie môže vyriešiť iba súdne rozhodnutie o tom, kto je
vlastníkom týchto nehnuteľností.

5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že ešte pred uzavretím manželstva,
t. j. dňa 24.4.2004 už boli na predmetnom rodinnom dome vybudované prvky dlhodobej životnosti (zvislé
a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište). Jednoznačne a nezameniteľným

spôsobom bolo zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, z čoho súd vyvodil
záver, že ešte pred uzavretím manželstva vznikla stavba ako vec v právnom slova zmysle, ktorá
bola dokončená až za trvania manželstva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na vyhotovenú
fotodokumentáciu a to konkrétne fotografie daného rodinného domu vyhotovené v decembri 2003 (15-
teho, 19-teho a 21-ého), na ktorých je vidno, že bola zrealizovaná hrubá stavba, dokončovala sa strecha,

krov bol dokončený a pokladala sa strešná krytina.

6. Vypočutí svedkovia v spore (W. L., I. T., G. G., G. T. a O. A. súhlasne potvrdili, že strecha bola urobená
v decembri 2003, čo vyplýva aj z písomných poznámok v stavebnom denníku, ktorý si viedol žalobca,
kde je poznamenané, že krov sa začal robiť 12.12.2003 a strecha bola dokončená 22.12.2003. V spise

na č. l. 133 sa nachádza doklad o zakúpení strešnej krytiny značky BRAMAC vystavený dňa 12.12.2002.
Následné výpovede svedkov N. Y. a I. A. vyznievajú ako nedôveryhodné predovšetkým vzhľadom na
predložené fotografie, na ktorých sa nachádza dátum ich vyhotovenia ako aj a poukazom na výpovede
ostatných svedkov. Rovnako nedôveryhodne vyznieva aj účastnícka výpoveď žalovanej, ktorá uviedla,
že krytina na strechu sa kupovala po uzavretí manželstva, pričom strecha sa robila až v auguste

2004. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Aj
fotografie predložené žalovanou na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 8.2.2017 potvrdzujú
tieto skutočnosti. Je pravdou, že fotografie nepreukazujú investície vložené žalovanou do výstavby
rodinného domu, ale preukazujú okamih vzniku stavby v právnom slova zmysle, čo je pre tento spor
významné zistiť, aby sa následne súd mohol vysporiadať s otázkou, či predmetná stavba je alebo nie je

vo výlučnom vlastníctve žalobcu, resp. je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Posúdenie okamihu
vzniku stavby je právnou otázkou, ktorú posúdil súd s poukazom na vyššie uvedené dôkazy a zároveň
aj s prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/50/2006 a rozsudok Najvyššieho
súdu SR vynesený pod sp. zn. 3Cdo/201/96. Ďalej bolo potrebné v konaní sa vysporiadať s otázkou
vlastníctva k predmetnej stavbe rodinného domu. Vlastníctvo k stavbe nadobúda v občianskoprávnom

zmysle ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantným a preukázaným úmyslom vlastniť (mať) stavbu
pre seba, t. j. ten, kto stavbu postavil, resp. nechal si ju vystavať s tým zámerom, že sa stáva vlastníkom
stavby. Nie je pritom rozhodujúce, komu je adresované stavebné povolenie. Ak by žalobca financoval
predmetnú stavbu výlučne s jeho vlastných finančných prostriedkov, stal by sa vlastníkom stavby. Ak by
sa na financovaní stavby podieľala aj žalovaná, takže stavbu by vlastne vykonávalo viac osôb, v danom

prípade obidve strany sporu, potom by stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle boli obidvaja ako osoby
vykonávajúce stavbu, ktoré by sa následne stali podielovými spoluvlastníkmi danej stavby. Pokiaľ sa
viaceré osoby finančne, prípadne svojou prácou podieľali na zhotovení takejto stavby (nehnuteľnosti),
v tom prípade by nešlo o výlučného vlastníka stavby.

7.Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštancievyvodiltenzáver,žežalobcanepreukázaljednoznačne
a bez pochybností, že výlučne iba on sám sa podieľal na financovaní výstavby rodinného domu a takisto
ani nepreukázal úmysel vytvoriť (postaviť) predmetnú stavbu len pre seba. Čo sa týka úmyslu postaviť
stavbu len pre seba, tu súd poukazuje na okolnosti a špecifiká prejednávanej veci, z ktorých nevyplýva,
žebybolocieľomžalobcustavaťstavbuibapreseba,pretožejenelogickéananajvýšnepravdepodobné,

aby mladí ľudia, ktorí sa majú navzájom radi, existuje medzi nimi vzťah od roku 2000 a plánujú spoločnú
domácnosť, čakajú spolu narodenie dieťaťa, aby žalobca uvažoval tak, že predmetný rodinný dom stavia
iba pre seba. Navyše tomu odporujú úkony vykonané žalobcom, ktorými sú darovanie 1-ice pozemku
žalovanej, uvedenie žalovanej v kolaudačnom rozhodnutí, ako aj samotná výpoveď žalobcu v konanío vyporiadanie BSM na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 22.10.2002, v ktorej okrem iného
žalobca uviedol, že konanie o stavbe riešili spolu, prepísali to na nich obidvoch a nemal voči tomu žiadne
výhrady. Nemal ani výhrady voči tomu, že dom bol na liste vlastníctva zapísaný v BSM, sám považoval

žalovanú za spoluvlastníčku domu, keď od nej žiadal platiť 1-icu dane z nehnuteľnosti a aby sa zároveň
podieľala na výstavbe príjazdovej cesty k domu. Žalovaná sa podieľala na spolufinancovaní domu, je
nelogické, aby žalovaná investovala finančné prostriedky len tak bezdôvodne do cudzej veci a navyše
bez nejakej zmluvy alebo písomného dokladu.

8. Uvedené svedčí proti tomu, že by bolo úmyslom žalobcu stavať stavbu predmetného domu výlučne
iba pre seba. Okrem toho aj v konaní vypočutá svedkyňa Y. sa vyjadrila v tom zmysle, že strany
sporu plánovali spoločnú domácnosť. Rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1659/200) na ktoré
poukazoval v priebehu konania právny zástupca žalovanej, ktoré hovorí o tom, že rozhodujúca je vôľa
z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do BSM sa v danej veci aplikovať nedá,
pretože BSM strán tohto sporu vzniklo až dňom uzatvorenia ich manželstva, t. j. dňa 24.4.2004. Pokiaľ

neboli účastníci tohto konania manželmi a stavba ako vec v právnom slova zmysle vznikla ešte pred
vznikom ich BSM, nemohli mať vôľu nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva,
pretože ich BSM v tom čase neexistovalo. Na danú vec nie je možné aplikovať ani rozsudok NS ČR
sp. zn. 22Cdo/3596/2006, z ktorého vyplýva, že pokiaľ sa vec už stane súčasťou BSM, nemôže neskôr
zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov, pretože stavba ako vec do

BSM účastníkov tohto konania nemôže patriť, pretože vznikla skôr ako vzniklo ich BSM.

9. Druhým dôvodom prečo žalobca nemôže byť výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je
podľa názoru súdu tá skutočnosť, že aj žalovaná sa finančne podieľala na výstavbe domu. Žalobca
do spisu predložil dôkazy o nákupe stavebného materiálu, predložil dôkazy o výške svojich príjmov,

že stavbu financoval zo stavebného sporenia, že mal peniaze, ktoré mu darovali rodičia z predaja
motorovéhovozidla.Rovnakoajžalovanávkonanípreukázala,žebolazamestnanásvlastnýmpríjmom,
taktiež mala finančné prostriedky získané na základe odpredaja auta, bytu, cenných papierov a od
svojichrodičov.Douzavretiamanželstva,t.j.do24.4.2004žalovanálistinnýmidôkazmipreukázalavýber
z účtu v sume 100.319,73 Sk a sumy 106.149,88 Sk. V tomto smere súd nebral na zreteľ výber peňazí,

ktoré žalovaná ihneď vložila na účet. Za predaj osobného automobilu žalovaná získala finančný obnos
220.000 Sk. Ostatné finančné čiastky žalovaná nadobudla až po uzavretí manželstva a to konkrétne
za predaj cenných papierov získala 180.180 Sk a 183.429,50 Sk, z účtu vybrala 30.000 Sk, 30.000 Sk,
100.000 Sk, 240.000 Sk, 150.000 Sk a 10.000 Sk. Za predaj bytu obdržala 1.200.000 Sk a rodičia jej
darovali1.050.000Skzpredajachaty.Žalobcavkonaníspochybňoval,žetietopeniazežalovanápoužila

navýstavbudomu.Súdvšaktakétotvrdeniežalobcupovažovalzanereálne,pretoževýstavbarodinného
domu je finančne náročná záležitosť a je nereálne, aby sa také sumy používali na niečo iné, resp. nič
také v konaní preukázané nebolo a v konaní nebol predložený jediný dôkaz o tom, že by žalovaná v
takej hodnote kúpila niečo iné alebo peniaze minula z iného dôvodu. Rovnako je možné pochybovať
aj o výberoch žalobcu z jeho účtu, na čo vybraté finančné prostriedky použil, navyše keď preukazoval

na výbery z rokov 1999 a 2000, ktoré časovo ani nemohli smerovať k stavbe domu. Žalovaná navyše
spochybňovala darovanie peňazí žalobcovi zo strany jeho rodičov s poukazom na časovú zhodu s
vyplatením peňazí zo stavebného sporenia ,čo vyvoláva prinajmenšom podozrenie, pretože žalobca
odmietol predložiť neprekryté výpisy z účtu svojho otca a odmietol sa vyjadriť k tomu, z akých peňazí
si kupovala auto značky Rover jeho matka. Samozrejme, že je nereálne uvažovať v tom smere, že

všetky príjmy a úspory boli použité na stavbu domu, pretože peniaze sa spotrebúvavajú aj pri bežnom
spôsobe života, výdavkami na každodenný život. Okrem toho stavebné sporenie nemohol splácať otec
žalobcu, pretože bolo splácané z účtu strán sporu vedeného v P.. Žalobca spochybňoval kúpnu cenu
za byt 40.000 Sk, hoci v skutočnosti bola 1.200.000 Sk, pričom sám predložil kúpnu zmluvu ohľadne
kúpy pozemku, v ktorej je uvedená cena 5.395,50 eura, hoci za tento pozemok bola zaplatená iná kúpna

cena v sume 500.000 Sk.

10. Bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenia, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností,
v konaní aj preukázal, t. j. uniesol dôkazné bremeno. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Nitre
zo dňa 5.12.2018 sp. zn. 5Co/318/2017 a rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6.3.2017 sp.

zn. 12C/96/2014 s následným vrátením veci OS Nitra na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného
odôvodneniarozsudkovprvoinštančnéhoaajodvolaciehosúdu,súdprvejinštancievytýkanýnedostatok
zo strany Najvyššieho súdu SR odstránil, svoje rozhodnutie zo dňa 4.11.2020 č. k. 12C/71/2020-666
podrobnejšie odôvodnil a dospel k tomu záveru, že žalobca dôkazné bremeno v tomto spore neuniesol,pretože jednoznačne a bez pochybností nepreukázal, že výlučne iba on sám je výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností, a preto súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ním
odcitované ustanovenia OZ podanú žalobu žalobcu zamietol, keďže dospel k záveru, že žalobca nie je

výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nehnuteľnosť -stavba rodinného domu s poukazom
naokamihjejvznikunepatrídoBSMmanželov,pretoženapredmetnomrodinnomdomebolivybudované
prvky dlhodobej životnosti ešte pred uzatvorením manželstva dňa 24.4.2004. Následne sa stavba
dokončila až počas trvania manželstva a s poukazom na podieľanie žalovanej na výstavbe daného
rodinného domu, je potrebné konštatovať, že tento patrí do podielového spoluvlastníctva strán sporu,

pretože nie je možné nebrať do úvahy tú skutočnosť, že aj žalovaná sa podieľala finančnými príspevkami
na vybudovaní domovej nehnuteľnosti a to skôr ako došlo k uzatvoreniu jej manželstva so žalobcom.
Konkrétne do uzavretia manželstva (24.4.2004) žalovaná vybrala z účtu dňa 7.3.2003 sumu 100.319,73
Sk a sumu 106.149,88 Sk, za odpredaj auta obdržala sumu 220.000 Sk dňa 25.9.2003, pričom súd
uvedené vyhodnotil tak, že tieto finančné prostriedky boli použité na výstavbu rodinného domu.

11. Aj po uzavretí manželstva sa žalovaná podieľala na výstavbe danej domovej nehnuteľnosti finančne,
nakoľko za predaj cenných papierov získala sumu 180.180 Sk dňa 17.9.2004 a sumu 183.429,50 Sk
dňa 6.4.2005, v júli 2004 vybrala z účtu sumu 30.000 Sk, sumu 100.000 Sk a opätovne sumu 30.000
Sk, v októbri 2004 sumu 240.000 Sk, v novembri 2004 sumu 150.000 Sk a mala aj finančné prostriedky
za predaj svojho bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.7.2004. V takomto rozsahu sa aj žalovaná

popri žalobcovi podieľala na financovaní stavby rodinného domu. Stavba bola financovaná žalobcom
a žalovanou počas celého obdobia trvania výstavby, resp. stavebných prác, t. j. pred uzavretím a aj
po uzavretí manželstva strán tohto sporu. Samotná skutočnosť, že žalovaná sa finančne podieľala
na výstavbe danej domovej nehnuteľnosti vylučuje, aby bol žalobca výlučným vlastníkom stavby, bez
ohľadu na to v akom rozsahu sa žalovaná podieľala na výstavbe stavby.

12. Predmetom tohto konania nebolo riešenie vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetnej stavbe,
ale určenie výlučného vlastníctva žalobcu k danej stavbe. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal,
že on je výlučný vlastník, potom prichádza do úvahy len prípadné bezpodielové alebo podielové
spoluvlastníctvo.

13. V prejednávanej veci súd posúdil všetky podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, vyhodnotil
vykonané dôkazy a dospel k záveru, že k predmetnej stavbe rodinného domu vzniklo podielové
spoluvlastníctvo na základe spoločnej činnosti obidvoch strán tohto sporu ako aj poskytnutím
finančných prostriedkov žalobcom a žalovanou za účelom vybudovania rodinného domu. Ich podielové

spoluvlastníctvo vzniklo na základe spoločne realizovanej a financovanej stavby. Z okolností danej
prejednávanej veci vôbec nevyplýva, že by malo ísť o stavbu patriacu do výlučného vlastníctva žalobcu.
Strany sporu neuzatvorili žiadnu dohodu o vlastníctve k novej stavbe a v takom prípade sú stavebníkmi
obidve strany sporu a stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa
2.11.2005 sp. zn. 22Cdo/2062/2005. Vzhľadom na moment vzniku BSM a moment vzniku stavby ako

veci v právnom slova zmysle, strany tohto sporu sa nemohli stať bezpodielovými spoluvlastníkmi danej
stavby (domovej nehnuteľnosti).

14.ProtitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobcanavrhujúcKrajskémusúduvNitre,abyrozsudok
Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 12C/71/2020 zo dňa 4.11.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej, prípadne aby vo veci sám rozhodol. Poukázal na
odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávnych skutkových zistení a následne aj z nesprávneho právneho posúdenia. Takisto je možné
napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny, pretože jeho odôvodnenie je založené na svojvôli súdu
a neopierajúce sa o zákon.

15. Súd prvej inštancie si pri svojom rozhodovaní nesprávne vysvetlil právny záver zrušujúceho
uznesenia Najvyššieho súdu SR, a teda svoje rozhodnutie a jeho odôvodnenie, ktoré boli spolu s
následnými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR zrušené posúdil výlučne v tom smere, že vada tohto
rozhodnutia spočíva v nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v súvislosti

so zaujatým právnym záverom NS SR obsiahnutom v jeho zrušujúcom uznesení nerešpektoval ust. §
391 os. 2 CSP. Komparáciou obidvoch rozsudkov vydaných v danom prípade je zrejmé, že súd doslova
opísal v odôvodnení tohto napadnutého rozsudku body 3, 4, 5, 7 až 25 predchádzajúceho zrušeného
rozsudku, resp. jeho odôvodnenia. Ak odvolací súd zruší rozsudok prvostupňového súdu s následnýmvrátením veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvého stupňa nesmie odôvodnenie nového
rozsudku skoncipovať tak, že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie zrušeného rozsudku (nález ÚS SR sp.
zn. II. ÚS 754/2016). Týmto konaním pri akceptovaní zásady „iura novit curia“ súd prvej inštancie porušil

základné práva účastníka na spravodlivý proces na čo poukázal aj NS SR v zrušujúcom uznesení zo
dňa 25.6.2020 sp. zn. 8Cdo/292/2019.

16. Vyjadrenie súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno je absolútne
nepotvrdené a zavádzajúce, pretože v rámci konania predložil také listinné dôkazy, ktoré preukazujú

akým spôsobom, za aké finančné prostriedky nehnuteľnosť vlastne vznikla. Tu je potrebné poukázať
na absenciu dôkazov žalovanej, predložené fotografie z jej strany majú nulitnú výpovednú hodnotu.
Súd prvej inštancie absolútne nebral do úvahy rozporné vyjadrenia uvádzané žalovanou počas konania
ohľadne súm 100.319,73 Sk a 105.552 Sk, ktoré boli vybrané z účtu dňa 7.3.2003 s tým, že mali
byť použité počas výstavby domu, pričom následne žalovaná tvrdila, že tieto peniaze použila na kúpu
pozemku. Tieto rozporné skutočnosti vyhodnotil súd tak, že uvedené peniaze boli použité na výstavbu

rodinného domu. Takisto tvrdenie o tom, že sumu 220.000 Sk získanú za predaj osobného automobilu
investovala žalovaná na výstavbu domu je hypotetické a nepodložené inými dôkazmi. V roku 2003 mal
žalobca dostatok finančných prostriedkov na svojom účte, čo v konaní aj preukázal výpismi z účtov,
aby sám zrealizoval stavbu rodinného domu. Analýzy prvostupňového súdu o finančných transakciách
žalovanejsúabsolútnenesprávne,pretoževýnoszpredajacennýchpapierov183.429,46Skpoodrátaní

ceny za zakúpenie týchto cenných papierov 180.180 Sk predstavuje iba rozdiel medzi týmito dvomi
sumami, ktorý je 3.249,50. Z výberov z účtu žalovanej na sumy 2 x 30.000 Sk + 100.000 Sk + 240.000 Sk
+ 150.000 Sk + 10.000 Sk žalovaná zafinancovala zakúpenie cenných papierov v hodnote 180.180 Sk.

17. Pokiaľ ide o posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci, tak tu je rozhodný okamih, v ktorom je stavba

vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už na
dokončenie takto druhovo aj individuálne určenej veci. Všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby, iných
stavebných zmien alebo dokončovacích prác tak k stavbe prirastie stáva sa jej súčasťou a vlastnícky
patrí tomu, komu patrila stavba v okamihu svojho vzniku. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli
to, že ak začal jeden z manželov pred uzavretím manželstva s vytváraním veci (domu) pred uzavretím

manželstva, či potom manželia za trvania manželstva iba dokončovali úpravu už existujúcej stavby
v okamihu uzavretia manželstva alebo či spoločnou prácou stavbu za trvania manželstva tvorili. V
prejednávanej veci bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca bol už pred uzavretím manželstva
so žalovanou výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Žalovanej vzniká potom iba nárok opierajúci sa o
obsah ust. § 451 a nasl. OZ. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu rozhodnutie NS ČR

zo dňa 5.2.2002 sp. zn. 22Cdo/2534/2000, rozhodnutie KS v Košiciach č. 11Co/284/2010.

18. Úmysel navrhovateľa stavať dom nemožno spájať s partnerským vzťahom žalobcu preto, že stavba
v právnom zmysle slova vznikla pred uzatvorením samotného manželstva a žalovaná v tom čase ešte
tehotná nebola. Prvostupňový súd sa mal v rámci vykonaného dokazovania zaoberať obdobím, pokiaľ

daná stavba v právnom slova zmysle vznikala a až na základe takto preukázaného stavu konštatovať
vznik vlastníckeho práva. Následné dokončovacie práva, resp. zhodnocovanie nehnuteľností nie je
predmetom žaloby určovacej, ale žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia.

19. V písomnej prílohe k podanému odvolaniu nachádzajúcej sa na č. l. 690 až 705 spisu žalobca

zhrnul obsah svojich dvoch odvolaní proti dvom rozsudkom súdu prvej inštancie vynesených v danej
prejednávanej veci (zo dňa 30.4.2015 a zo dňa 6.3.2017), pričom v závere tohto písomného podania
navrhol odvolaciemu súdu, aby s poukazom na ust. § 390 písm. b/ CSP sám vo veci rozhodol.

20. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že jeho odvolanie považuje

za nedôvodné a žiada odvolací súd o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa napadnuté včas podaným odvolaním žalobcu už bolo dvakrát zamietnuté, jedenkrát ho
potvrdil odvolací súd tak, že zamietnutie žaloby potvrdil a NS SR rozhodnutia KS a OS zrušil s poukazom
na nedostatočné odôvodnenie týchto rozhodnutí a nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Z
uvedeného je potom zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je skutkovo, procesne a po právnej stránke

správne.Rovnakojeevidentné,žežalobcovýmhlavnýmcieľom(motívom)jezískaniečasuaspôsobenie
prieťahov. Vždy platilo, či už podľa OSP alebo CSP, že žalobca je povinný uniesť dôkazné bremeno o
svojich tvrdeniach uvádzaných v ním podanej žalobe.21. Žalobca v podanom písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu uviedol,
že navrhuje Krajskému súdu v Nitre rozsudok Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 12C/71/2020 zo dňa
4.11.2020 zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Eventuálne

navrhol rozhodnúť o jeho odvolaní KS v Nitre, ako súdu odvolaciemu. Za prieťahy konania z jeho strany
nemožno považovať uplatňovanie si práv na nižších ako aj na vyšších súdnych inštanciách. Aj sám súd
prvej inštancie konštatoval, že vklady a výbery žalovanej nepreukazujú investíciu do stavby rodinného
domu. potom jednoznačne platí, že bolo preukázané, že stavbu výlučne realizoval žalobca z vlastných
finančných prostriedkov.

22. Žalovaná v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalobcu uviedla, že navrhuje odvolaciemu
súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil a priznal jej trovy konania v zmysle
ich vyčíslenia. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v jeho písomnom podaní sú iba skutkové tvrdenia, ktoré
žalovaná výslovne popiera. Skutočnosti o neunesení dôkazného bremena žalobcom v tomto konaní
potvrdzujú rozhodnutia prvostupňového a aj odvolacieho súdu. Nedostatok riadneho odôvodnenia

dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne
posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP. Nejde totiž o nesprávny procesný
postup znemožňujúci strane sporu uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/18/2013).

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že bolo podané oprávnenou osobou
v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok,
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Odvolací súd viazaný svojou zákonnou povinnosťou
skúmania, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád tak

ako je uvedené v ust. § 389 ods. 1 CSP dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok ani jednou z
procesných vád v tomto ustanovení zakotvenom netrpí, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne
správny potvrdil. Odvolací súd v rámci tohto odvolacieho konania rešpektoval aj záväzný právny záver
preň plynúci v zmysle ust. § 455 CSP, tak ako bol obsiahnutý v zrušujúcom uznesení NS SR zo dňa
25.6.2020, sp. zn. 8Cdo/292/2019.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu, pri
preukázaní danosti naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom rozsahu určenia

vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c/ CSP, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri
dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov v spise sa nachádzajúcich podľa § 191 ods. 1
CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil podľa odcitovaných
ustanovení OZ a CSP. Akceptujúc uvedené ako aj obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s
ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako

napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd
v tejto súvislosti poznamenáva, že súd prvej inštancie v poradí pri treťom rozhodovaní vo veci samej
rešpektoval aj záväzný právny názor odvolacieho súdu (§ 455 CSP), tak ako vyplýval zo zrušujúceho
uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/292/2019 zo dňa 25.6.2020.26. Na margo vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ ide o rozhodnutie vo
vecisamej,ktorévkonečnomdôsledkuznamenalozamietnutiepodanejžalobyžalobcuakonedôvodnej,

odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje so zaujatým právnym záverom prvoinštančného
súdu v tom smere, že v danom prípade vzniklo na základe spoločnej činnosti strán sporu podielové
spoluvlastníctvo k danej domovej nehnuteľnosti, a nie iba výlučné vlastníctvo zo strany žalobcu, ktorého
určenia sa v rámci navrhovaného žalobného petitu žalobca domáhal. K tomuto správnemu záveru
dospel prvoinštančný súd na základe v dostatočnom rozsahu vykonaného dokazovania, keď mal za

preukázané vnesenie finančných prostriedkov do výstavby rodinného domu nielen zo strany žalobcu v
inkriminovanom období, ale aj zo strany žalovanej, pričom z jej strany išlo konkrétne o sumy vybraté v
marci 2003 (100.319,73 Sk a 106.149,88 Sk) a v septembri 2003 získanú sumu 220.000 Sk za odpredaj
osobného automobilu. Za inkriminované obdobie je v danom prípade potrebné považovať obdobie do
konca r. 2003, kedy stavba rodinného domu ešte nenadobudla prvky dlhodobej živnosti v tom rozsahu,
že mohla byť posudzovaná za vec v právnom slova zmysle. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že v prípade

investovania finančných prostriedkov žalovanej do tejto nehnuteľnosti výlučne až po tom, ako sa stavba
rodinného domu stala vecou v právnom slova zmysle, by tejto vznikol iba nárok domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia z titulu investície do cudzieho vlastníctva. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v
tomto konaní bolo preukázané investovanie finančných prostriedkov do výstavby predmetného domu aj
v inkriminovanom čase, t. j. keď predmetná nehnuteľnosť nezdieľala ešte právny režim veci v právnom

slova zmysle, súd prvej inštancie správne konštatoval vznik podielového spoluvlastníctva v prípade
obidvoch strán sporu k tejto nehnuteľnosti, a nie vznik iba výlučného vlastníctva na strane žalobcu, ako
bolo žiadané v rámci podanej žaloby. Takisto je potrebné súhlasiť aj so zaujatým záverom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého daná domová nehnuteľnosť nemôže zdieľať režim BSM, resp. do BSM patriť,
pretože účastníci konania uzavreli manželstvo až 24.4.2004, t. j. až potom, kedy stavba rodinného domu

už bola vecou v právnom slova zmysle.

27. V prospech potvrdenia napadnutého rozsudku ako vecne správneho preukazuje aj samotné
konštatovanie súdu prvej inštancie, podľa ktorej je nereálne a zároveň aj nelogické to, aby sa
finančné príspevky žalovanej poskytnuté v inkriminovanú dobu na výstavbu domovej nehnuteľnosti v

preukázanej výške mohli použiť na niečo iné než tvrdila žalovaná. Žalobca v tomto smere neuviedol
žiaden dôkaz. Obdobne je potrebné súhlasiť aj so záverom súdu, že žalobca vzhľadom na špecifiká
prejednávanej veci nepreukázal úmysel predmetný rodinný dom postaviť iba pre seba, pretože je
nanajvýš nepravdepodobné, aby dvaja mladí ľudia s existenciou ich vzájomného vzťahu od roku 2000,
keď čakajú spoločné dieťa ako aj plánujú spoločnú domácnosť, žalobca uvažoval tým spôsobom, ako

ho skutkovo vymedzil v podanej žalobe, t. j. že danú nehnuteľnosť mienil postaviť výlučne iba pre seba.
Tomuto tvrdeniu žalobcu zjavne odporuje aj darovanie zo strany žalobcu žalovanej 1-ice pozemku a
uvedenie žalovanej v kolaudačnom rozhodnutí. V rámci svojej účastníckej výpovede dňa 22.10.2002
v rámci konania o vyporiadanie BSM, ktoré je v súčasnosti prerušené, samotný žalobca uviedol, že
konanie o stavbe riešili obidvaja spolu, k prepísaniu stavby na obidvoch nemal žiadne výhrady a taktiež

nemal žiadne výhrady voči zápisu domu v rámci BSM.

28. V kontexte týchto dôvodov odvolací súd pri nestotožnení sa s odvolacími námietkami žalobcu
uplatnenými v ním podanom odvolaní, vyhodnotil jeho odvolanie smerujúce proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 12C/71/2020-728 zo dňa 4.11.2020 za nedôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súde potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov
konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho), pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
nároku na ich náhradu správne postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, akceptujúc zásadu úspešnosti

strany v spore.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu úspešnej žalovanej
voči žalobcovi v tomto odvolacom konaní. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej

inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s

ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).