Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203901
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4118203901.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: T. P., narodená XX. XX. XXXX, bytom
P. XXXX/X, N. pri J., proti žalovanej: J. P., narodená XX. XX. XXXX, bytom L. XX, N. pri J., zastúpená
JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, so sídlom Štefánikova 34, Nitra, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 11. októbra
2021 č.k. 10C/35/2018-513 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok II.) a v časti trov
konania (výrok III.), potvrdzuje.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.), určil, že
žalobkyňajevýlučnouvlastníckounehnuteľnostízapísanýchOkresnýmúradomB.,katastrálnyodbor,na
liste vlastníctva číslo XXX, katastrálnom území Y., obec: Y., okres: B., ako parcela registra „C“, parcelné
číslo XXXX/XX, výmera 1034 m2, druh pozemku: vinica a parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/
XX,výmera 95 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1 (výrok II., ďalej „sporné
nehnuteľnosti“, alebo predmetné nehnuteľnosti“, alebo „nehnuteľnosti v katastrálnom území Y.. dôkazu,

zložený pod položkou denníka D14 788/2021 vo výške 17 eur a pod položkou denníka D14 243/2021
vo výške 27,44 eura (výrok IV.).
1.1. Z vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobkyňa
bola výlučnou vlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., ktorých určenia
vlastníckeho práva sa žalobou domáha. V konaní bola sporná skutočnosť, či žalobkyňa so žalovanou
uzavrela dňa 10. 08. 2015 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej mali byť sporné nehnuteľnosti.
Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor bola predložená v písomnej forme listina označená ako

„darovacia zmluva zo dňa 10. 08. 2015“, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobkyňou ako darkyňou a
žalovanou ako obdarovanou a predmetom ktorej mali byť sporné nehnuteľnosti. Žalobkyňa namietala
podpísanie tejto darovacej zmluvy tvrdiac, že podpísala inú darovaciu zmluvu, týkajúcu sa nebytového
priestoru na O. ulici v X., katastrálne územie B., zapísanej na LV č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti B.“),
ktorú skutočnosť namietala žalovaná s tým, že tieto nehnuteľnosti boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
10. 08. 2015. Z písomného vyhotovenia darovacej zmluvy, zo spisu katastrálneho odboru V 465/2018
mal preukázané, že táto listina má štyri listy, kde na štvrtom liste sa nachádzajú podpisy žalobkyne

ako darkyne a žalovanej ako obdarovanej. K listine je pripojený piaty list o osvedčení pravosti podpisu,
ktorému centrálny register podpisov pridelil poradové číslo O 531321/2015. Listina bola zviazaná tak, že
cez dierkovačom perforované diery na ľavej strane je prevlečená trikolóra, ktorej konce sú previazanéa spolu prelepené bielym samolepiacim papierovým štítkom, opatreným okrúhlym odtlačkom pečiatky
so štátnym znakom notárky Mgr. X..
1.1.1.Písomným vyjadrením notárky Mgr. X. zo dňa 28. 01. 2019 bolo preukázané, že podpis pod

poradovým číslom O 531321/2015 zo dňa 10. 08. 2015 je evidovaným podpisom žalobkyne, ktorý
vykonala na darovacej zmluve k nebytovému priestoru, nachádzajúcom sa v katastrálnom území B.,
zapísanom na LV č. XXXX, na základe ktorej bola obdarovaná žalovaná a žalobkyňa podpísala listinu
ako darca.
1.1.2. Dňa 10. 08. 2015 bola podpisovaná i kúpna zmluva uzavretá medzi Vydavateľský dom Q., s.ro.,

zastúpený žalobkyňou a žalobkyňa, ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca, predmetom ktorej boli
nebytovýpriestorč.1-11,zapísanýnaLVč.XXXXpodpor.Číslom35katastrálneúzemieB..Osvedčeniu
pravosti podpisov bolo pridelené číslo O 533066/2015 a O 533067/2015.
1.1.3. Z osvedčovacej knihy notárky Mgr. X. bolo preukázané, že dňa 10. 08. 2015 boli osvedčené
štyri podpisy žalobkyne v nasledovnom poradí číslo 531310 a číslo 531321, následne dva iné podpisy
a potom číslo 533066 a číslo 533067. Z vyjadrenia notárskej komory zo dňa 27. 07. 2021 vyplýva,

že centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisom žalobkyne dňa 10. 08. 2015 nasledovné
čísla 531310/2015 podpis o 11:30:30, číslo 531321/2015 podpis o 11:32:13, číslo 533066/2015 podpis
o 15:48:14 a číslo 533067/2015 podpis o 11:48:16.
1.1.4. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 05. 04. 2018 bolo začaté trestné stíhanie vo veci darovania
viničnej chatky bez popisného čísla nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y. ktorej darcom mala byť

žalobkyňa a obdarovanou žalovaná a to tak, že do darovacej zmluvy vložil stranu z iného, doposiaľ
nestotožneného dokumentu, na ktorom figuruje podpis žalobkyne. Notárka Mgr. X. vo svojom výsluchu
dňa 12. 06. 2018 uviedla, že podpis pod poradovým číslom O 531321/2015 zo dňa 10. 08. 2015 sa viaže
k podpisu žalobkyne na darovacej zmluve k nebytovým priestorom v katastrálnom území B., zapísaných
na LV č. XXXX. V trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok Kriminalistickým a expertíznym

ústavom Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, Ing. T. H. dňa
08. 03. 2019, zo záverov ktorého vyplýva, že na základe odlišností v kvalite použitého papiera, štruktúry
tlače a formátovania textu, spolu so zisteniami týkajúcimi sa spôsobu zabezpečenia integrity a pečatenia
listiny, darovacia zmluva vznikla fotomontážou, štvrtý list spolu s osvedčením podpisov bol pôvodne
súčasťou inej listiny, ktorá bola rozšitá a prvý až tretí list boli vymenené. Znalkyňa kpt. Ing. T. H. zotrvala

na záveroch znaleckého posudku aj vo výpovedi na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 13. 09.
2021.Dňa 14. 09. 2020 bolo vznesené obvinenie za prečin podvodu formou spolupáchateľstva žalovanej
a Ing. J. P., CSc..
1.1.5. Súd prvej inštancie na návrh žalovanej nariadil vo veci vykonanie znaleckého dokazovania
znalcom Mgr. L. T., PhD., ktorého žalovaná požiadala o vyhotovenie súkromného znaleckého posudku.

Zo záverov tohto posudku zo dňa 07. 06. 2021 vyplýva, že štvrtá strana zmluvy bola vyhotovená odlišne,
ako prvé tri strany a vzhľadom na stopy po odstránených zošívacích sponách na prvých troch stranách
a štvrtej strane skonštatoval, že štvrtá strana nebola vložená pred notárskym zviazaním, t.j. zmluva
musela byť rozviazaná a opätovne zviazaná. Aj piata strana bola dodatočne vložená a doviazaná k
darovacej zmluve.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 137 písm.
c/ Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 132 ods. 1, § 628 ods.
1, ods. 2, § 46 ods. 1, ods. 2, § 40 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov).
1.3. Konštatoval, existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení

vlastníckeho práva dôvodiac, že žalobkyňa tvrdí, že tieto nehnuteľnosti nedarovala žalovanej, ktorá je
na liste vlastníctva evidovaná ako ich vlastníčka, spochybňuje platnosť darovacej zmluvy. K zápisu podľa
§ 34 ods. 1 zákona číslo 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona iba záznamom na základe rozhodnutia
súdu môže dôjsť k obnove vlastníckeho práva žalobkyne, je daný naliehavý právny záujem.
1.4. Ďalej konštatoval, že nebolo preukázané, že žalobkyňa so žalovanou darovaciu zmluvu dňa

10. 08. 2015 uzavrela v písomnej forme podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento záver
oprel predovšetkým o závery znaleckého dokazovania, ktoré boli v konaní vykonané, jednak o závery
znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní Kriminalistickým a expertíznym ústavom
Policajného zboru a tiež o závery znaleckého dokazovania znalcom Mgr. T., PhD., z ktorých vyplýva
záver, že predmetná darovacia zmluva vznikla montážou, pretože štvrtý list spolu s osvedčením o

pravosti podpisu bol pôvodne súčasťou inej listiny, ktorá bola rozšitá a prvý až tretí list boli vymenené,
k čomu neprišlo pred notárskym zviazaním. Závery oboch znalcov vyhodnotil ako konzistentné,
jednoznačné a vzájomne si neodporujúce, na ktorých zotrvali aj vo svojich výsluchoch pred súdom prvej
inštancie. Tieto závery znalcov sú podporené aj vyjadrením notárky Mgr. Y. X. a listinnými dôkazmi,z ktorých vyplýva, že štvrtá listina označená ako osvedčenie o pravosti podpisu žalobkyne sa týkala
osvedčenia pravosti podpisu žalobkyne na inej zmluve a to darovacej zmluvy, týkajúcej sa nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území B..

1.4.1. Námietky žalovanej, že pri prideľovaní poradového čísla muselo prísť k omylu na strane
zamestnankyne notárky, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko postup pri overovaní
podpisu je upravený v ustanovení § 58 zákona číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a §
16 ods. 2, ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 324/2015 Z.z., podľa ktorých ustanovení
sa pri každom overení podpisu prideľuje podpisu poradové číslo a tak nie je možné, aby prišlo k omylu.

Súd prvej inštancie vyvrátil i ďalšiu námietku žalovanej, v rámci procesnej obrany, že darovacia zmluva,
týkajúca sa nehnuteľností v katastrálnom území B. nebola uzavretá a spochybňovala jej existenciu aj
z dôvodu, že v konaní nebola predložená a v ten istý deň bola uzavretá kúpna zmluva, týkajúca sa
týchto nehnuteľností. K tejto námietke dôvodil, že na zmluve týkajúcej sa nehnuteľností, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území B., bolo potrebné osvedčiť pravosť až dvoch podpisov žalobkyne, nakoľko
konala žalobkyňa za obchodnú spoločnosť a aj sama za seba. Pravosť jej podpisov bola osvedčená na

zmluve dňa 10. 08. 2015 o 15:48:14 a 15:18:16. Keďže v ten istý deň centrálny register vygeneroval
v dopoludňajších hodinách k osvedčeniu pravosti podpisov žalobkyne opäť dve čísla, z ktorých jedno
vygenerované o 11:32:13 patrí k osvedčeniu pravosti podpisu žalobkyne na darovacej zmluve, nie
sú tvrdenia žalobkyne o tom, že v ten istý deň bola uzavretá na nehnuteľnosti v katastrálnom území
B., až také nelogické, ako tvrdí žalovaná. Pretože ďalšie dôkazy, ktoré navrhovala vykonať žalovaná

nemohli prispieť k náležitému objasneniu veci, súd prvej inštancie doplneniu dokazovania nevyhovel.
Nevyžiadala ani znalecký posudok, ktorý mal byť vyhotovený v inej trestnej veci a dohoda o uznaní
záväzku, pristúpení k záväzku s touto vecou nesúvisí.
1.4.2. Záverom súd prvej inštancie dodal, že zistenie, kto s darovacou zmluvou manipuloval, je
predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní a nie civilného súdu v tomto konaní.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa darovaciu zmluvu so žalovanou neuzavrela,
nebolo preukázané, že by ju podpísala v písomnej forme a pretože jej predmetom bola nehnuteľnosť,
nemôže byť zmluva platná podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaná na jej základe nemohla
platne nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho je žaloba o určenie
vlastníckeho práva dôvodná.

1.5. Návrh žalobkyne na prerušenie konania vyhodnotil ako nedôvodný, preto ho spolu s rozhodnutím
vo veci samej zamietol.
1.6. Žalovaná zložila podľa § 253 CSP preddavok na trovy znaleckého dokazovania, z ktorého zostalo
nespotrebovaných 27,44 eura a 17 eur, ktoré súd prvej inštancie uložil učtárni súdu vrátiť žalovanej.
1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového

poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). Žalobkyni, ako úspešnej v konaní v celom rozsahu
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanejv plnom rozsahu, nakoľko strany sporu nenavrhli
a ani súd prvej inštancie nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal
postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanej nepriznať.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná a to výroky II. a III., t.j. vo vyhovujúcej
časti a v časti trov konania. Dôvodila, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Poukazuje na nelogickosť tvrdení žalobkyne, keď tvrdí, že zistila zmenu dňa 13. 03. 2018 zápis
na katasterportáli, podľa ktorého bola vlastníkom už žalovaná. Objektívne to však zistiť v tento deň
nemohla, pretože zmena mohla byť zverejnená najskôr dňa 14. 03. 2018. Žalobkyňa odmietla predložiť
darovaciu zmluvu na nebytové priestory v X. zo dňa 10. 08. 2015, z ktorej mala byť použitá štvrtá
strana na sfalšovanie predmetnej darovacej zmluvy, neskôr sa odmietla v tejto veci ďalej vyjadrovať.

Potvrdila, že v danom období roku 2015 bolo viacero záujemcov na kúpu nebytových priestorov v X. a
že žalobkyňa vyhotovila niekoľko zmlúv, ktoré aj keď sa podpísali, tak neboli predmetom katastrálneho
konania. Napokon poukazuje na skutočnosť, že znalci nezistili porušenie technickej jednoty skúmanej
listiny, zistili rozdiely medi jednotlivými stranami a rôzne dierky po nitoch. Ďalej poukázala na skutočnosť,
že strany sporu uzavreli reálne kúpnu zmluvu na nebytové priestory v X. poobede dňa 10. 08. 2015 a je

nelogické, prečo by spolu doobeda v ten istý deň uzatvárali dve iné zmluve na tie isté nebytové priestory,
z ktorých jedna mala byť použitá na falšovanie darovacej zmluvy na pozemky v katastrálnom územW.
2.2. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že žalobkyňa danom čase vyhotovovala a podpisovala
viaceré zmluvy a tieto neskôr nepoužila, nevysporiadal sa s tým, ž e mala mať darovaciu zmluvu nanebytové priestory v X. (použitú na falšovanie) k dispozícii, ale túto sa rozhodla nepredložiť. Žalobkyňa
je povinná dokázať, že či vôbec, ako a predovšetkým kým mala byť falšovaná darovacia zmluva dňa
10. 08. 2015. Od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej

skutočnosti, niečo, čo sa nestalo. Je to žalobkyňa, kto je povinný preukazovať svoje tvrdenia a to, že
sa niečo stalo (falšovanie).
2.3. Ďalej dodala, že darovaciu zmluvu posúdila pracovníčka katastra, ktorej bola predložená v
originálnom vyhotovení a ktorá bola povinná skúmať jej technickú jednotu a nezistila žiadne nedostatky.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nevyvrátila zjavné nezrovnalosti vo svojich tvrdeniach a

slobodne sa rozhodla, že svoje tvrdenia jednoducho dokazovať nebude. Svoj podpis na darovacej
zmluve uznala za pravý. Doteraz však nepredložila darovaciu zmluvu na nebytový priestor v X.,
nepredložila kúpnu zmluvu na nebytový priestor v X., ktorá nebola predložená katastru nehnuteľností
a ktorou žalovaná nedisponuje, neoznačila, čo má byť obsahom týchto zmlúv, nevysvetlila, prečo
podpisovala v jeden deň tri rôzne zmluvy na jeden nebytový priestor, nevysvetlila, akým spôsobom došlo
k podpisu týchto zmlúv, kto bol prítomný pri ich podpise a predovšetkým, čo sa stalo so zmluvami po

tom, čo ich podpísala u notárky. Vytkla súdu prvej inštancie, že mu stačilo, že žalobkyňa prehlásila, že
nič súdu predkladať nebude.
2.4. Vytýka súdu prvej inštancie, že úplne ignoroval námietku žalovanej, že nebolo možné vtesnať
všetky údaje rozpísané na piatich stranách kúpnej zmluvy (nehnuteľnosti B.) do de facto troch strán textu
darovacej zmluvy. Taktiež sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou žalovanej, že ak skutočne

spoločne doobeda dňa 10. 08. 2015 podpisovali dve rôzne zmluvy na nebytový priestor, tak zmluva z
poobedia by sa minimálne rozsahom podobala a nevyhotovovali by zjavne rozsiahlejšiu zmluvu.
2.5. Žalovaná k záverom znalcov dodala, že ide o bežnú situáciu, ktorá žiadnym spôsobom
nespochybňuje pravosť darovacej zmluve, že po vytlačení zmluvy a pred jej podpisom sa bežne niektoré
strany zmluvy zamieňajú. Najčastejšie to býva posledná strana, na ktorej býva vopred vytlačený dátum

podpisu zmluvy, ktorý sa zmení, pretože dohodnutý termín podpisu sa odloží. Rovnako sa zamieňa aj
titulná strana alebo ďalšie strany. A už vôbec nemožno opomenúť, že v tlačiarňach sa bežne priebežne
mení druh papiera v zakladačoch alebo náplň tonera, ktorá má tak vplyv na tlačené písmo.
2.6. Poukázala tiež na to, že je bežné, že pracovník notárskeho úradu sa pomýli. Žalovaná žiadnym
spôsobom nekontrolovala, kedy a aké údaje pracovníčka notárskeho úradu nahadzuje do systému a

či sú tieto správne, t.j. či namiesto darovacej zmluvy na nehnuteľnosti v kat. území Jelenec vyznačila
darovanie nehnuteľností v X..
2.7. Namieta prenášanie dôkazného bremena na žalovanú. Je to žalobkyňa, ktorá spochybňuje
hodnovernosť zápisu v katastri nehnuteľností, ktorá sa prezumuje. Je preto povinná preukázať, kto,
kedy a akým spôsobom mal falšovať zmluvu a hlavne, ktorú zmluvu mal vlastne falšovať. Jednoduché

popretie obsahu podpísanej darovacej zmluvy nemôže spôsobiť stratu jej vlastníckeho práva.
2.8. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, skutkový stav nebol posúdený
komplexne, ale jednostranne v prospech jednej strany, súd prvej inštancie navyše neposúdil relevantné
námietky žalovanej a nie je zrejmý dôvod, prečo na ne neprihliadal.
2.9. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a

žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, §

219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam dôvodiac, že darovaciu zmluvu na tieto nehnuteľnosti, na základe
bolo vlastnícke právo žalovanej zapísané na liste vlastníctva, neuzavrela, takúto darovaciu zmluvu
nepodpísala.5.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobkyne dôvodiac, že vykonaným
dokazovaním, najmä znaleckými posudkami bolo preukázané, že darovacia zmluva bola sfalšovaná, že
bola zamenená strana s overovanými podpismi.

5.2. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná, ktorá ho napadla odvolaním dôvodiac
nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, nevysporiadaním sa s námietkami žalovanej a
nekomplexným vyhodnotením dôkazov.

6.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania
žalovanej,súcviazanýdôvodmipodanéhoodvolania,dospelkzáveru,ževdanejvecisúdprvejinštancie
vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne
posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie podľa § 220 CSP rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej
stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto
dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. Odvolací súd iba poznamenáva, že je potrebné
mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca

spätosť rozsudkuodvolaciehosúduspotvrdzovanýmrozsudkomvytváraichorganickú(kompletizujúcu)
jednotu. Ak preto následne odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie
právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

8.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd, stotožniac sa tak s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj v dostatočnej miere
jeho odôvodnením, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, iba na zdôraznenie správnosti
tohto rozhodnutia dodáva, že darovacia zmluva, ako dvojstranný právny úkon, ktorej predmetom je

darovanie nehnuteľnosti, musí mať písomnú formu (ustanovenie § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podstatnými obsahovými náležitosťami darovacej zmluvy sú dohoda o predmete plnenia (dar) a
bezplatnosť prenechania daru. Tým, že ide o právny úkon, musí spĺňať pre platnosť aj formálne
náležitosti právneho úkonu, ako je označenie zmluvných strán, nezameniteľný popis daru tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným, ako aj dátum uzavretia a samozrejme podpisy oboch zmluvných strán.

Ustanovenie § 42 ods. 3 katastrálneho zákona vyžaduje, aby bol podpis prevodcu osvedčený podľa
osobitných predpisov.
9.1. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na závery
znaleckého dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že podpis žalobkyne na predmetnej spornej
darovacej zmluve bol riadne osvedčený tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 42 ods. 3 katastrálneho

zákona. Zo záverov znaleckého dokazovania (a to z oboch znaleckých posudkov) vyplýva, že strana
s osvedčenými podpismi bola do zmluvy vložená, že predmetná darovacia zmluva vznikla montážou,
keď štvrtý list zmluvy spolu s osvedčením podpisov boli pôvodne súčasťou inej listiny, ktorá bola rozšitá
a prvý až tretí list boli vymenené. Tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, vzhľadom na výsledkyvykonaného dokazovania, ako aj na následné znalecké dokazovanie, nemal dôvod spochybniť tieto
závery. Ak teda za situácie, že znalec v podanom znaleckom posudku konštatoval, že predmetná
darovacia zmluva vznikla montážou, nie je možné túto zmluvu vyhodnotiť ako platne uzavretú.

9.2. Ustanovenie § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platnosť darovacej zmluvy jej
písomné vyhotovenie. Za situácie, že predmetná darovacia zmluva nebola platne uzavretá pre absenciu
podpisu prevodcu, t.j. žalobkyne, nie je možné konštatovať, že žalovaná platne nadobudla vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam. Z uvedených skutočností potom jednoznačne vyplýva správnosť
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní.
10.1. Odvolateľka v podanom odvolaní namieta predovšetkým nelogickosť tvrdení žalobkyne,
spočívajúcu v tom, že zmenu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zistila dňa 13. 03. 2018,
keď si pozrela zápis na www.katasterportal.sk, čo sa však objektívne stať nemohlo, pretože zmena bola

zverejnená najskôr 14. 03. 2018. Ďalej, že nepredložila darovaciu zmluvu na nebytové priestory v X. zo
dňa 10. 08. 2015, ktorej štvrtá strana s podpisom mala byť použitá na falšovanie, a tiež, že je nelogické,
prečo dňa 10. 08. 2015 doobeda v ten istý deň uzatvárali dokonca dve iné zmluvy na tie isté nebytové
priestory, z ktorých jedna mala byť podľa žalobkyne použitá na falšovanie darovacej zmluvy na pozemky
v katastrálnom území Y. Taktiež namieta, že žalobkyňa nevysvetlila, ako by sa šesť strán kúpnej zmluvy

na nebytové priestory mohli vtesnať do de facto troch strán darovacej zmluvy.
10.1.1. Odvolací súd, poukazujúc na znaleckého dokazovania v danej veci, závery oboch znaleckých
posudkov, iba dodáva, že je pre rozhodnutie v danej veci irelevantné, kedy sa žalobkyňa o prevode
vlastníckeho práva dozvedela. Taktiež pre rozhodnutie nie je podstatné, či predložila darovaciu zmluvu
na nebytové priestory, že nevysvetlila podpisovanie iných zmlúv, nakoľko tieto tvrdenia žalovanej

nemôžu vyvrátiť závery znaleckého dokazovania. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v danej veci
sú závery znaleckého dokazovania, ktoré jednoznačne potvrdili montáž a manipuláciu s predmetnou
zmluvou. Námietku odvolateľky preto vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.
10.2. Ďalej žalovaná namieta, že žalobkyňa je povinná dokázať, či vôbec, ako a predovšetkým kým mala
byť falšovaná darovacia zmluva zo dňa 10. 08. 2015.

10.2.1. K tejto námietke odvolací súd iba opätovne poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania,
predovšetkým na závery znaleckého dokazovania, dokonca dvoch znaleckých posudkov, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že predmetná darovacia zmluva bola vyhotovená montážou. Kto, za akých
okolností a z akých dôvodov mal túto darovaciu zmluvu falšovať, je pre rozhodnutie o platnosti
predmetnej darovacej zmluvy, právne irelevantné. Je skutočne pravdou tvrdenie žalovanej, že nemožno

od nikoho spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. V danom
prípade však vykonaným dokazovaním žalobkyňa preukázala existenciu skutočnosti, ktorá zakladá
neplatnosť darovacej zmluvy, ktorá jednoznačne vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania. Odvolací
súd preto aj túto námietku žalovanej vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.
10.3. Taktiež tvrdenie žalovanej, že darovaciu zmluvu pred povolením vkladu do katastra nehnuteľností

posúdila pracovníčka katastra, ktorá bola povinná skúmať jej technickú jednotu a nezistila žiadne
nedostatky, je pre rozhodnutie v danej veci nepodstatná.
10.4.Odvolacísúdopakovanevyhodnotilnámietkyžalovanej,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremeno
svojho tvrdenia, že nepredložila darovaciu zmluvu na nebytový priestor v Bratislava, nepredložila
kúpnu zmluvu na nebytový priestor v X., ktorá nebola predložená katastru nehnuteľností, neoznačila,

čo má byť obsahom týchto zmlúv, nevysvetlila, prečo podpisovala v jeden deň tri rôzne zmluvy na
jeden nebytový priestor, nevysvetlila, akým spôsobom došlo k podpisu týchto zmlúv, kto bol prítomný
pri ich podpise a predovšetkým, čo sa stalo so zmluvami po tom, čo ich podpísala u notárky, ako
nepodstatné pre rozhodnutie v danej veci. Pre rozhodnutie, či je žalobkyňa vlastníčkou predmetných
nehnuteľností je podstatná skutočnosť, či bola platne uzavretá darovacia zmluva dňa 10. 08. 2015 na

predmetné nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním (opakovane odvolací súd poukazuje na znalecké
dokazovanie), bolo preukázané, že darovacia zmluva nebola platne uzavretá a žalovaná preto nemohla
nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.
10.5. Žalovaná v podanom odvolaní namieta závery znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná spochybnila závery znalca Mgr. L. T., PhD., už v priebehu

konania na súde prvej inštancie, na ktoré námietky reagoval súd prvej inštancie a znalca vypočul na
pojednávaní. Znalec zotrval na svojich záveroch, ktoré podrobne vysvetlil. Z uvedeného vyplýva, že už
súd prvej inštancie sa zaoberal týmito námietkami žalovanej voči znaleckému posudku a tieto námietkyneakceptoval, čo zdôvodnil v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preto námietku žalovanej vyhodnotil
ako účelovú.

11. Záverom odvolací súd iba dodáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne
preukázané, a to z dvoch nezávisle vykonaných znaleckých dokazovaní, že predmetná darovacia
zmluva nebola uzavretá v zhode s ustanovením § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v súlade
s ustanovením § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti boli preukázané
i notárkou, ktorá mala osvedčovať podpisy strán. Poukazovať, že mohlo dôjsť k chybe zo strany

pracovníčky notárky, je v danej, vzhľadom na závery dokazovania, bezpredmetné. Z tohto dôvodu nie
je možné konštatovať platné nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej k sporným nehnuteľnostiam.
Správne súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že ona je vlastníčkou sporných
nehnuteľností. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a námietky odvolateľky v podanom odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné.

13.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania
v plnej výške voči žalovanej, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie

samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).