Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 3. október 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519201293
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8519201293.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobkyne: U. S., nar.

XX.X.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpená: JUDr. Jozef Elsner, advokát, so sídlom Dubovica 426,
082 71 Lipany, proti žalovanému: Peter Kolcun, miesto podnikania 065 01 Forbasy 95, IČO: 41 986 776,
právne zastúpený: JUDr. Stanislav Lampart, advokát, so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará
Ľubovňa, o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 26.9.2019 žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 2.000,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe cenovej ponuky zo dňa 9.9.2018 si objednala u žalovaného
dodávku a montáž kovového zábradlia podľa špecifikácie v cenovej ponuke v hodnote 4.990,- eur.
Dňa 23.9.2018 potvrdila objednávku a dňa 15.10.2018 mu bola vyplatená záloha vo výške 2.000,-
eur. Po vzájomnej dohode mal žalovaný zrealizovať dielo do konca roka, t.j. 31.12.2018. Žalovaný

z takto dohodnutého predmetu diela zrealizoval iba podpornú konštrukciu tzv. betonáž betónových
pätiek. Aj napriek niekoľkým výzvam a upozorneniam ako aj kontrolám pripravenosti konštrukcii, k
ich zrealizovaniu na dome žalobkyne tieto neboli zhotovené a pripravené na montáž. Z dôvodu, že
žalovaný si svoju povinnosť podľa dohody nesplnil, žalobkyňa SMS správou oznámila žalovanému
odstúpenie od zmluvy a požiadala o vrátenie zálohy vo výške 2.000,- eur. O odstúpení objednávky
bol žalovaný upovedomený emailovými správami, emailom zo dňa 21.2.2019 požiadal žalobkyňu o
telefonický rozhovor ohľadom požadovaného vrátenia zálohy. Od tejto doby, až do konca mája 2019

prebiehala ďalšia komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným, no žalovaný doposiaľ zálohu nevrátil.
Žalobkyňa k žalobe pripojila výzvu na vrátenie zálohy zo dňa 24.5.2019 a emailovú komunikáciu medzi
sporovými stranami.

3. Tunajší súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 7C/26/2019-36 zo dňa 25.11.2019, ktorým
žalobevcelomrozsahuvyhovel.Protiplatobnémurozkazupodalžalovanýodpor,ktorýodôvodniltým,že
skutočnosti, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe, sa nezakladajú na pravde. Po tom, ako sa so žalobkyňou

dohodli na vykonaní diela, ako aj na jeho cene, začal dielo riadne vykonávať. Vykonal viaceré činnosti,
betonáž, zábradlie, rámy okien, schodisko, ako aj práce navyše tak, ako to požadovala žalobkyňa. V
skutočnosti vykonal práce, ktorých cena je oproti ich cenovej dohode vyššia a v konaní zrejme zváži
podanie vzájomnej žaloby podľa ustanovenia § 147 CSP. K tomuto ako dôkaz priložil: 1. e-mailovúdokumentáciu preukazujúcu dohodu, 2. súpis skutočne vykonaných prác, 3. fotodokumentáciu - 7x. Má
za to, že z jeho strany si splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Zastáva názor, že žaloba je
nedôvodná a navrhol, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

4. Následne súd uznesením zo dňa 31.1.2019 č.k. 7C/26/2019-54 zrušil platobný rozkaz zo dňa
25.11.2019 sp. zn. 7C/26/2019-36.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu, podanom prostredníctvom právneho zástupcu, uviedla, že trvá na
podanej žalobe, tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde a žiada, aby súd vykonal dokazovanie.
Prílohy, ktoré žalovaný dokladuje k podanému odporu, nepovažuje za vierohodné, takýchto fotografii si
žalovaný, vzhľadom na charakter jeho činnosti môže zadovážiť na tisíce, no pravda je taká, že práce
a dielo nevykonával a do dnešného dňa nevykonal. Zrealizovaný betónový základ pri dome žalovanej
(zrejme malo byť správne uvedené „žalobkyne“ a to aj v nasledujúcom texte - pozn. súdu) je urobený

neodborne a vzhľadom na podmienky, za akých sa realizoval, nemôže byť použiteľný pre stavebný
zámer žalovanej a žalovaná po zvážení všetkých okolností v rámci dokazovania podá návrh pred
vyhlásenímrozsudkunaichodstránenie,sožiadosťououvedenievecidopôvodnéhostavu.Keďžedielo
nie je zrealizované, prijatú finančnú zálohu vo výške 2.000,- eur žalovaný žalobkyni nevrátil, navrhla
okresnému súdu rozhodnúť v zmysle podaného návrhu.

6. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že žalobu o zaplatenie 2.000,- eur považuje za
nedôvodnú s tým, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy - vrátenie zálohy žalobkyni nevznikol, práve
naopak žalovanému vznikol nárok na zaplatenie vykonaného diela, ktoré v čase pred podaním žaloby
bolo rozpracované a pripravené na montáž, ukončenie a odovzdanie diela. Ďalej uviedol, že v prílohe

zasiela 3 fotografie z predmetného miesta vykonávaného diela pre žalobkyňu, na ktorých je p. C., brat
žalobkyne, čo jednoznačne svedčí o vykonávaní diela pre žalobkyňu. Tvrdí, že všetky betonárske práce
boli vykonané riadne s dodržaním všetkých stavebných podmienok. Má za to, že ani žalobkyňa a ani
jej právny zástupca nie sú osoby spôsobilé na posúdenie kvality vykonaných betonárskych prác a je to
iba ničím nepodložené ich tvrdenie.

7. Súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 6.7.2021. Na pojednávanie sa dostavil právny
zástupca žalobkyne, žalovaný a jeho právny zástupca. Prv, než súd otvoril pojednávanie, prebehla
medzi sporovými stranami komunikácia ohľadom možnosti ukončenia sporu zmierlivým spôsobom a
sporové strany zhodne požiadali súd o odročenie pojednávania za účelom mimosúdnych rokovaní. Súd

odročil pojednávanie na deň 4.10.2021, prítomné sporové strany vzali termín pojednávania na vedomie
s tým, že nebudú písomne predvolávaní.

8. Dňa 29.9.2021 právny zástupca žalobkyne zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného
na deň 4.10.2021 z dôvodu jeho PN - kúpeľnej liečby v Trenčianskych Tepliciach s tým, že klientka trvá

na jeho prítomnosti na pojednávaní.

9. Podľa § 183 ods. 1 CSP je možné odročiť pojednávanie len dôležitých dôvodov.

10. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním

a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

11. V prejednávanom prípade mal súd za to, že nebol dôvod na odročenie pojednávania, nakoľko právny
zástupca žalobkyne žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 4.10.2021, z dôvodu jeho
PN - kúpeľnej liečby, avšak uvedenú skutočnosť (práceneschopnosť) žiadnym spôsobom nepreukázal,
keďže k žiadosti o odročenie pojednávania potvrdenie o jeho PN nebolo pripojené. Navyše, ak dôvodom
odročenia pojednávania mala byť jeho kúpeľná liečba v Trenčianskych Tepliciach, je zrejmé, že nejde

o objektívnu prekážku, ktorá by u neho nastala v krátkom čase pred pojednávaním, keďže kúpeľná
liečba je zvyčajne plánovaná niekoľko mesiacov, resp. minimálne niekoľko týždňov vopred. Právny
zástupca žalobkyne pritom vzal termín pojednávania (nariadený na deň 4.10.2021) na vedomie na
pojednávaní dňa 6.7.2021, teda mal dostatok času - takmer 3 mesiace - na to, aby si zabezpečilsubstitučné zastúpenie na pojednávaní dňa 4.10.2021 iným advokátom. Taktiež súd mal za to, že nie
je dôvodom na odročenie pojednávania ani konštatovanie právneho zástupcu žalobkyne, že klientka
trvá na jeho prítomnosti na pojednávaní, keďže uvedenú skutočnosť nepodložil žiadnym hodnoverným

spôsobom, t. j. nepreukázal, že by žalobkyňa odôvodnene trvala na jeho osobnom zastúpení.

12. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nie je dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na
deň 4.10.2021 a preto v zmysle § 183 ods. 4 CSP upovedomil právneho zástupcu žalobkyne o tom, že
jeho žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovuje.

13. Právny zástupca v stanovisku zo dňa 1.10.2021 k rozhodnutiu súdu o nevyhovení jeho žiadosti na
odročenie pojednávania uviedol, že s názorom súdu sa nestotožňuje, no rozhodnutie súdu akceptuje
a žiada, aby konanie bolo v jeho neprítomnosti. Z hľadiska merita veci považuje nárok žalobkyne za
dôvodný. Žalovaná strana doposiaľ dokázala uviesť iba fiktívne dôvody, predloženú fotodokumentáciu,
ktorú predložila súdu, považuje za účelovú, keďže také fotografie si môže urobiť aj tisíce. Podstatné však

vo veci je, že to čo bolo objednané, nie je urobené, poskytnutú zálohu si žalovaný neoprávnene prisvojil,
z toho dôvodu žiada ich návrhu vyhovieť a zaviazať žalovaného k povinnosti v zmysle ich písomného
žalobného návrhu.

14. Súd na pojednávaní dňa 4.10.2021 vykonal dokazovanie žalovaného Petra Kolcuna a

oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

15. Žalovaný na pojednávaní dňa 4.10.2021 uviedol, že asi začiatkom septembra 2018 mu volal
kamarát, že jedna pani z Obce N. by chcela urobiť nejakú zákazku, že on do toho nejde, ale ak by
žalovaný mal záujem, môže to urobiť. On najprv zvažoval, či do toho pôjde, ale napokon išiel sa pozrieť,

tá pani vyzerala byť v pohode, aj práca bola taká, ktorú bol schopný urobiť, preto to zobral. Žalobkyni
oznámil sumu, za ktorú to urobí ústne, aj SMS správou a e-mailom. Záloha mala byť pôvodne v
sume 3.500,- eur z celkovej sumy 4.990,- eur, ale neskôr sa dohodli na zálohe 2.000,- eur, ktorú mu
žalobkyňa aj poslala na účet a napísala mu, že môže začal pracovať. Keď si dojednávali zákazku,
medzi prvými vecami, na ktoré sa žalobkyňa pýtala, bolo to, kedy jej môže tieto práce vykonať. On

jej povedal, že mohlo by to byť hotové na jar s tým, že tieto práce budú dovtedy vykonané, ak bude
vhodné počasie, resp. keď to budú umožňovať poveternostné podmienky. Ona s tým súhlasila, vravela,
že dobre. Neskôr začala naliehať, že to chce mať urobené skôr a žiada, aby tie práce sa vykonávali čím
skôr. Vysvetľoval jej, že to nie je možné, lebo sú mrazy a pokiaľ bude betónovať pätky, tak to nebude
dobrý technologický postup. Poznamenal, že pri uzatváraní zmluvy žalobkyni navrhoval, že by bolo

vhodné urobiť aj základnú povrchovú úpravu pozinkovaním, avšak žalobkyňa to nežiadala, nechcela
pozinkovanie, chcela to mať urobené čo najlacnejšie. Následne žalobkyňa začala naliehať, že to chce
mať urobené hneď aj zabetónované, aj nastriekané. Vysvetľoval jej, že sú mrazy a to nie je možné,
pretože keď dá takéto zábradlie vonku na mrazy, tak táto farba sa bude olupovať. Žalobkyňa však
povedala, že ona chce už na Vianoce sedieť na tej terase a pozerať sa na to. Nakoľko išlo o dosť

drastické naliehanie zo strany žalobkyne, tak s prácami začal. Požičal si bager, urobil výkopové práce
na betónové pätky a následne realizoval betónovanie. Keďže to bolo dosť hlboké a aj z dôvodu, že už
boli mrazy, použil nemrznúce zmesi aké sa dalo, prikryl to polystyrénmi aj dekami. V blízkosti miesta,
kde sa malo realizovať dielo, býva otec žalobkyne a ten bol stále pri týchto prácach prítomný. Ďalej
žalovaný uviedol, že žalobkyňa počas prác často menila svoje požiadavky, takže sa museli stále tieto

práce meniť. Otec žalobkyne je veľmi príjemný a milý človek a niekedy aj sám bol sklamaný zo správania
jeho dcéry, teda žalobkyne. Sám sa čudoval, prečo žalovaný ide betónovať, keď sú takéto mrazy, avšak
žalovaný mu uviedol, že žalobkyňa extrémne nalieha, aby to bolo urobené čím skôr a prosil ho, aby
žalobkyňu presvedčil, aby sa tieto betonárske práce nevykonávali počas mrazov. Žalobkyňa pôsobí v
Holandsku, v tom dome mala byť iba vtedy na Vianoce, takže v podstate všetka komunikácia prebiehala

formou telefonických rozhovorov, ale boli to také rozhovory, že žalovaný už bol z nich v strese. Po tom,
čo žalobkyňa mu oznámila, že odstupuje od zmluvy, ozval sa mu jej brat, ospravedlňoval sa mu v jej
mene, že žalobkyňa má nejaké psychické problémy a že majú aj nejaký problém v rodine, že to všetko
na ňu doľahlo a že žiada, aby sa v prácach pokračovalo. On bol v podstate rád, že práca sa dokončí,
tešil sa tomu a súhlasil s tým, že sa to urobí, avšak mal podmienku, aby sa to dalo na papier. Lenže brat

žalobkyne nechcel nič písomne potvrdiť a po predchádzajúcich skúsenostiach už ani žalovaný nebol
ochotný ďalej pokračovať v práci za danej situácie. K tomuto žalovaný poznamenal, že brat žalobkyne
na jeho požiadavku, aby to dali na papier, oslovil žalobkyňu, avšak ona nechcela v tomto smere nič
riešiť, preto to konzultoval s jej manželom a manžel žalobkyne povedal, že zmluvy píšu len podvodníci.Takže k žiadnemu písomnému potvrdeniu, o tom, že sa bude pokračovať v zákazke, nedošlo. Napokon
si žalovaný s bratom žalobkyne podali ruky, obaja boli sklamaní, že to tak dopadlo a rozišli sa s tým,
že sa to dá na súd, nech to súd vyrieši. Žalovaný si však myslí, že je to taká vec, ktorá by ani súdom

nemusela byť riešená, pretože všetky práce v podstate sú pripravené, už nechýba veľa a mohlo by to byť
ukončené. Navyše ponúkol žalobkyni veľmi výhodnú cenu, urobil tam nejaké práce navyše, takže pre ňu
by to bolo veľmi výhodné. Dodal, že zo strany žalobkyne bolo neskutočne veľa výhražných telefonátov
na jeho adresu, stále boli nejaké vyhrážky súdom. On to súdom nechcel riešiť, avšak napokon už súhlasil
aj s tým, nech to dajú na súd, nech to vyrieši súd. Pokiaľ by žalobkyňa bola ochotná dohodnúť sa, mohla

to mať urobené a hotové už v jari v roku 2019. Záverom uviedol, že zábradlie, rámy a časť tých schodov
má urobené, stále to má doma, ešte včera večer fotil tie veci, má ich uložené v dielni s tým, že ak by
bola pochybnosť, môže to predložiť súdu, že tieto veci skutočne reálne existujú a sú na inú zákazku
nepoužiteľné, pretože sú vyrobené presne podľa špecifických požiadaviek žalobkyne.

16. Na otázku súdu, či sa vie vyjadriť k tomu, že v emailovej správe zo dňa 9.9.2018 je predbežná

cena zákazky stanovená na 4.990,- eur a vo vyúčtovaní, ktoré je prílohou odporu je už uvedená suma
5.463,- eur, žalovaný uviedol, že je to v dôsledku toho, že po začatí prác žalobkyňa stále menila svoje
požiadavky, chcela to lepšie a lepšie, pričom tie sumy sa navyšovali a on ju upozorňoval, že to bude
drahšie. Žalobkyňa vtedy uviedla, že dobre, že ona to doplatí. Požiadavky žalobkyne sa menili nielen
vo vzťahu k rámom okien, ale aj k schodisku, napr. chcela nejaké zámky pre deti, aby nešli dole,

alebo pôvodne malo byť schodište priehľadné, ale žalobkyňa uvádzala, že keď bude chodiť, mohli
by jej do toho vchádzať opätky, tak to zmenila, chcela tam mať dlažbu a pod. Takže k tomu rozporu
medzi pôvodným rozpočtom a vyúčtovaním, ktoré priložil k odporu došlo v podstate z dôvodu, že tie
požiadavky žalobkyne sa stále menili a tým pádom sa cena navyšovala.

17. Právny zástupca žalovaného v záverečnej uviedol, že podľa jeho názoru je nepochybné, že k
uzavretiu zmluvy o dielo došlo, rozhodujúcim je to, že žalobkyňa od zmluvy odstúpila a v zmysle § 642,
ak objednávateľ od zmluvy odstúpi je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už
vykonané.Poukázalnato,žežalovanýpredložilvyúčtovanieprác,ktorýnadanédielovynaložil.Navrhol,
aby súd ich návrhu vyhovel a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

Súd zistil tento skutkový stav:

18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný e-mailom zo dňa 9.9.2018 zaslal

žalobkyni cenovú ponuku za vyhotovenie zábradlia, rámov a schodiska s dopravou, montážou a
nastriekaním do čiernej farby, v hodnote 4.990,- eur. Žalobkyňa e-mailom zo dňa 23.9.2018 akceptovala
cenovú ponuku žalovaného a oznámila mu, že môže začať s prácou. Zmluvné strany sa zároveň dohodli,
že žalobkyňa vyplatí žalovanému zálohu v sume 2.000,- eur. Dňa 15.10.2018 žalobkyňa zaslala na účet
žalovaného sumu 2.000,- eur.

19.Žalobkyňavofebruári2019SMSsprávou oznámilažalovanému,žeodstupujeodzmluvyapožiadala
žalovanéhoovráteniezálohy,načoreagovalžalovanýe-mailomzodňa21.2.2019apožiadalžalobkyňu,
aby ho kontaktovala ohľadom zálohy. Následne žalobkyňa e-mailom zo dňa 27.2.2019 oznámila
žalovanému, že zálohu mu poslala na účet, takže má jej číslo účtu a aj sumu, ktorú mu poslala a

požiadala o rýchle vrátenie zálohy, pretože ju potrebuje dať ako zálohu inému dodávateľovi.

20. Z e-mailovej komunikácie mal súd preukázané, že aj v neskoršom období, prebiehala medzi
sporovými stranami e-mailová komunikácia, z ktorej plynie, že žalobkyňa opätovne oznámila
žalovanému (e-mail 26.4.2019) že ruší objednávku z dôvodu z dôvodu, že montáž sa mala podľa ústnej

dohody zrealizovať do konca roka 2018 a keďže ku dňu 25.4.2019 práce nie sú hotové, žiada o vrátenie
zálohy do 7 dní, t.j. do 3.5.2019. Žalovaný reagoval na žiadosť žalobkyne e-mailom zo dňa 30.4.2019,
v ktorom uviedol, že ho mrzí situácia, v ktorej sa ocitli a požiadal žalobkyňu, aby mu umožnila dokončiť
zákazku podľa dohody. Žalobkyňa v odpovedi zo dňa 1.5.2019 uviedla, že už je neskoro, že mu chcela
dať šancu a nerobiť problémy, ale že žalovaný jej mal klamať, lebo nemal dokončené nič a preto už

necúvne a trvá na tom, aby jej vrátil zálohu. Žalovaný v reakcii (e-mail 7.5.2019) uviedol, že na dátume
vyhotovenia a montáže sa nedohodli a že na zákazke bude priebežne pracovať, ako mu to klimatické
podmienkybudúumožňovať;ďalejkonštatoval,že vtendeň,akomužalobkyňanapísalatextovúsprávu,
že zákazku ruší, mal vyhriaty box na nastriekanie farby, no na jej žiadosť na zákazke prestal pracovať.Napriek uvedenému má stále záujem sa písomne dohodnúť na dokončení zákazky alebo doplatení
zálohy, ktorá mu pokryje výšku vzniknutých nákladov.

21. Napriek tomu, že medzi zmluvnými stranami prebehla intenzívna komunikácia, každá zo sporovej
strany zotrvala na svojej požiadavke - žalobkyňa na vrátenie vyplatenej zálohy v sume 2.000,- eur a
žalovanýnatom,abymužalobkyňa umožniladokončiťzákazku. Nakoľkostranynedospelikukonsenzu,
k ukončeniu diela nedošlo.

22. Z fotografií predložených žalovaným (na č. l. 47 - 49) je zrejmé, že na pozemku žalobkyne boli
zrealizované betónové práce - betónové pätky a na fotografiách na č. l. 50 - 53 sú zadokumentované
kovové výrobky - zábradlie a ďalší kovový materiál pripravený na montáž, ktorý sa nachádza v dielni
u žalovaného.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný začal s realizáciou prác pre zhotovenie

zákazky pre žalobkyňu, avšak k dokončeniu zákazky nedošlo z dôvodu, že žalobkyňa SMS správou,
doručenou žalovanému dňa 21.2.2019, odstúpila od zmluvy. Žalovaný vyčíslil náklady, ktoré vynaložil
na zabezpečenie materiálu na realizáciu zákazky a hodnotu prác, ktoré vykonal na príprave zákazky pre
žalobkyňu na sumu 5.463,- eur (č.l. 45). Žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, spochybnila
tvrdenie žalovaného, že materiál na zákazku má pripravený (k čomu predložil ako dôkaz fotografie,

na ktorom je tento materiál zadokumentovaný), s odôvodnením, že také fotografie si môže urobiť aj
tisíce. Inak nesprávnosť vyčíslenia jednotlivých položiek, uvedených vo vyúčtovaní nákladov a prác
žalovaného, konkrétne nenamietala.

Zákonné ustanovenia aplikované vo veci:

24. Podľa § 644 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť
zhotoviteľovi cenu za zhotovenie diela.

25. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi
ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje
nebezpečenstvo.

26. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len

ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

27. Podľa § 642 ods. 1 OZ až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný
zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok
použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

28. Podľa § 642 ods. 2 OZ objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo
nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej
primeranej lehote.

29. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len
ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

30. Podľa § 517 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

31. Podľa § 520 OZ k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho
neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ
nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

Súd dospel k nasledovným právnym záverom32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako zhotoviteľ sa zaviazal žalobkyni
ako objednávateľovi zhotoviť dielo - výrobu a montáž zábradlia, rámov a schodov a žalobkyňa sa
zaviazala zaplatiť žalovanému za vykonané dielo dohodnutú cenu, pôvodne podľa cenovej ponuky

žalovaného v sume 4.990,- eur. Keďže strany sporu sa dohodli na podstatných náležitostiach, a to
o predmete zmluvy a poskytnutí ceny za dielo, zmluva o dielo bola uzavretá platne. Pokiaľ došlo k
platnému uzatvoreniu zmluvy, ktorákoľvek zo zmluvných strán bola oprávnená od zmluvy odstúpiť a to
v prípadoch stanovených zákonom alebo na základe vzájomnej dohody.

33. V prejednávanej veci žalobkyňa SMS správou, ktorá sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného
najneskôr dňa 21.2.2019 (týmto dňom žalovaný reagoval na SMS žalobkyne, ktorým mu oznámila, že
odstupuje od zmluvy a e-mailom ju žiadal o rozhovor ohľadom zálohy). Žalobkyňa reagovala na žiadosť
žalovaného e-mailom zo dňa 27.2.2019, ktorým mu oznámila že zálohu mu poslala na účet, takže má
jej číslo účtu a aj sumu, ktorú mu poslala a požiadala o rýchle vrátenie zálohy, pretože ju potrebuje dať
ako zálohu inému dodávateľovi.

Následne žalobkyňa v e-maili zo dňa 26.4.2019 doplnila, že odstupuje od zmluvy z dôvodu nedodržanie
dohodnutého termínu.

34. Žalobkyňa síce (v e-maili zo dňa 26.4.2019) uviedla ako dôvod odstúpenia od zmluvy nedodržanie
dohodnutého termínu, avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy

o dielo došlo k dohode zmluvných strán ohľadom konkrétneho termínu ukončenia diela. Žalobkyňa
tvrdila, že dielo malo byť zrealizované do konca roka 2018, naproti tomu - podľa tvrdenia žalovaného
presný termín dokončenia diela nebol dohodnutý, ale dohoda znela tak, že práce budú hotové na jar,
ak to umožnia klimatické podmienky. Stálo tu teda tvrdenie žalobkyne proti tvrdeniu žalovaného. V
tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010,

podľa ktorého dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak teda žalobkyňa tvrdila, že termín, do ktorého malo byť dielo
zrealizované, bol dohodnutý - do konca roka 2018, a uvedená skutočnosť nie je jednoznačne zrejmá
ani z oferty žalovaného (e-mailová ponuka žalovaného zo dňa 9.9.2018) a ani z akceptácie žalobkyne

(e-mail zo dňa 23.9.2018), bolo povinnosťou žalobkyne označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy
na preukázanie tejto skutočnosti. Žalobkyňa však v tomto smere nepredložila žiaden dôkaz, preto je
potrebnékonštatovať,ženeuniesladôkaznébremenovovzťahuktvrdeniu,žesazmluvnéstranydohodli
na termíne zhotovenia diela do konca roka 2018.

35. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že
dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Všeobecná práva úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v
ustanovení§48ods.1Občianskehozákonníka, podľaktoréhomôžeúčastníkodzmluvyodstúpiť,lenak
je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V danom prípade si zmluvné
strany pri uzatváraní zmluvy o dielo nedohodli možnosť odstúpenia od zmluvy, preto odstúpenie

žalobkyne od zmluvy je potrebné posúdiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

36. Inštitút odstúpenia od zmluvy o dielo je upravený v § 642 Občianskeho zákonníka. V tomto
ustanovení je zakotvené právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy, a to jednak ako všeobecné právo (§
642 ods. 1 OZ) a jednak ako právo viažuce sa na omeškanie zhotoviteľa (§ 642 OZ).

37. Z ustanovenia § 642 ods. 1 OZ vyplýva pre objednávateľa právo kedykoľvek (až do zhotovenia diela)
aj bez udania dôvodu odstúpiť od zmluvy o dielo a následkom takéhoto odstúpenia je povinnosť zaplatiť
zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá už na vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť inak ich výsledok

a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Ide o osobitnú úpravu odstúpenia a nárokov s nimi spojených
a nemožno tak aplikovať všeobecnú právnu úpravu bezdôvodného obohatenia, ani úpravu obsiahnutú v
§ 641 ods. 1 OZ, pokiaľ nárok zhotoviteľa podľa tejto úpravy bol uspokojený predpokladaným spôsobom.

38. Podľa ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka je objednávateľ oprávnený odstúpiť od

zmluvy i v prípade, keď možno vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dôvodne predpokladať, že dielo
nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne. Predpokladom na odstúpenie od zmluvy o dielo pre
jeho omeškanie je podľa ustanovenia § 642 ods. 2 OZ to, že objednávateľ určil zhotoviteľovi dodatočnú
primeranú lehotu na nápravu a že zhotoviteľ ani v tejto lehote dielo nevykonal. Pri odstúpení od zmluvyv zmysle tohto zákonného ustanovenia (§ 642 ods. 2 OZ) je aplikovateľná aj právna úprava súvisiaca
s omeškaním dlžníka podľa § 517 ods. 1 OZ podľa ktorej ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť (porov. Števček, Dulak,

Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol. Občiansky zákonník, Komentár. Praha: C.H.Beck, 2017.
s. 2250). Ak chce veriteľ chce z dôvodu omeškania dlžníka od zmluvy odstúpiť, musí dlžníkovi poskytnúť
dodatočnú primeranú lehotu na splnenie. Podobne predpokladom pre odstúpenie od zmluvy v zmysle §
642ods.2OZpreoneskoreniezhotoviteľajeto, žeobjednávateľurčilzhotoviteľovidodatočnúprimeranú
lehotu na nápravu a že zhotoviteľ ani v tejto lehote dielo nevykonal.

39. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že za situácie, že termín zhotovenia diela nebol pri
uzatváraní zmluvy o dielo sporovými stranami (s poukazom na vyššie rozpísané dôvody) dohodnutý
a vzhľadom na to, že žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že by pred tým, než odstúpila od
zmluvy (SMS správou, ktorá sa dostala do dispozície žalovaného najneskôr dňa 21.2.2019) umožnila
žalovanému dielo dokončiť, resp. že by mu poskytla dodatočnú lehotu na splnenie záväzku, nemožno

takéto odstúpenie od zmluvy považovať za účinné odstúpenie od zmluvy v zmysle § 642 ods. 2 OZ.
K tomuto treba jedným dychom dodať, že nie menej podstatnou skutočnosťou je to, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný mal snahu zrealizovať dielo, opakovane kontaktoval
žalobkyňu či jej rodinných príslušníkov za týmto účelom, avšak žalobkyňa zaujala nekompromisný
odmietavý postoj a žalovanému neumožnila dielo riadne zrealizovať (dokončiť).

40. Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy
neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení
od zmluvy preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/111/2008, zo dňa 30.6.2009). Vychádzajúc z uvedeného právneho

názoru Najvyššieho súdu SR mal súd za to, že v danom prípade je potrebné jednostranný právny úkon
žalobkyne adresovaný žalovanému, SMS správu, ktorá sa dostala do dispozície žalovaného najneskôr
dňa 21.2.2019, považovať za účinné odstúpenie od zmluvy o dielo podľa § 642 ods. 1 OZ, v zmysle
ktorého má objednávateľ právo kedykoľvek (až do zhotovenia diela) aj bez udania dôvodu odstúpiť
od zmluvy o dielo. Následkom takéhoto odstúpenia je povinnosť objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi

sumu, ktorá pripadá na už vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť ich výsledok inak. Okrem
uvedeného má zhotoviteľ právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré boli vynaložené v
súvislosti s odstúpením od zmluvy (napr. cestovné, prepravné výdavky, poštovné a iné výdavky), ktoré
neboli zahrnuté do ceny diela.

41. Pri určení výšky náhrady na už vykonané práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa mieru
rozpracovania, hodnotu spracovaného materiálu a iné okolnosti. Podmienka, že výsledok práce nemôže
byť použitý inak, predpokladá, že zhotoviteľ nemôže rozpracované dielo použiť na zhotovenie diela pre
iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod.

42. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby bolo preto podstatné to, aká suma pripadá na už vykonané
práce žalovaným, nakoľko v zmysle § 652 ods. 1 OZ zhotoviteľ má právo len na zaplatenie týchto
už vykonaných prác (ak ich výsledok nemôže použiť inak). Objednávateľ má na druhej strane právo
na vrátenie poskytnutej zálohy. Výška poskytnutej zálohy žalobkyňou žalovanému vo výške 2.000,-
eur bola v konaní nesporná a preukázaná. Hodnota už zabezpečeného materiálu a vykonaných

prác predstavovala, podľa rozpočtu žalovaného, sumu 5.463,- eur. Žalobkyňa spochybnila tvrdenie
žalovaného, že realizoval nejaké práce v súvislosti s jej zákazkou a fotografie, predložené žalovaným
ako dôkaz o tom, že zábradlie je pripravené na realizáciu zákazky, označila ako fiktívne s tým, že
také fotografie si môže urobiť aj tisíce. Na tomto mieste súd opätovne zdôrazňuje, že dokazovanie v
sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok (§185) zvyšuje procesnú

zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní
dôkazov. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Pokiaľ jedna sporová strana splní povinnosť tvrdenia relevantných skutočností a unesie aj dôkazné
bremeno na ich preukázanie, v zmysle teórie presunu dôkazného bremena dochádza k tzv. presúvaniu
dôkazného bremena na protistranu. Ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi

účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania. V danom prípade žalovaný
predložil súpis skutočne vykonaných prác, v ktorom konkretizoval jednotlivé položky materiálu a
vykonaných prác s uvedením ich ceny jednotlivo aj v celkom súhrne, t.j. v sume 5.463,- eur a ako dôkaz
preukazujúci jeho tvrdenie, že práce sú vykonané, predložil fotografie, ktoré potvrdzujú, že materiálje spracovaný podľa požiadaviek žalobkyne, je uložený u neho v dielni a pripravený na realizáciu
diela. Žalovaný tak uniesol bremeno tvrdenia, aj bremeno dôkazu. Naproti tomu žalobkyňa označila
žalovaným predložené dôkazy - fotografie ako fiktívne s tým, že takých si môže zabezpečiť na tisíce,

avšak na svoje tvrdenia neoznačila žiadne dôkazy (napr. nenavrhla vykonať obhliadku spracovaného
materiálu u žalovaného v dielni, resp. ocenenie odbornou osobou, či vypracovanie znaleckého posudku
na ocenenie už vykonaných prác žalovaným a pod.), ktoré by vyvrátili tvrdenia žalovaného o tom, že
práce na príprave zákazky vykonal a že tieto predstavujú sumu 5.463,- eur. Súd tak konštatuje, že
žalobkyňa ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, keďže neoznačila žiaden dôkaz na podporu

svojich tvrdení. Na tomto mieste súd poznamenáva, že súd vykonáva dôkazy len na návrh sporových
strán, sám z vlastnej iniciatívy nie je oprávnený zabezpečovať potrebné dôkazy, ktoré žiadna zo
sporových strán nenavrhla, nakoľko by tým neprimerane nahrádzal aktivitu jednej zo sporových strán
a porušil by základný princíp rovnosti sporových strán. Za danej situácie považoval súd žalovaným
predložený súpis skutočne vykonaných prác za nesporný, a teda mal za to, že hodnota materiálu a
prác vykonaných žalovaným, na základe požiadaviek žalobkyne v zmluve o dielo, predstavuje sumu

5.463,- pričom je nesporné, že výsledok vykonaných prác (zábradlie, rámy, schody) nemôže žalovaný
použiť inak, keďže ide o veci vyrobené na zákazku - podľa špecifických požiadaviek žalobkyne.

43. Súd tak uzatvára, že pokiaľ sa žalobkyňa teraz podanou žalobou domáha od žalovaného vrátenia
poskytnutej zálohy v sume 2.000,- eur, avšak následkom odstúpenia žalobkyne od zmluvy o dielo v

zmysle § 642 ods. 1 OZ by mala zaplatiť žalovanému sumu vykonaných prác, ktorá suma je vyššia
ako ňou poskytnutá záloha žalovanému (o sumu 3.463,- eur), nemožno jej nárok považovať za
opodstatnený a zákonný.

44. Na základe týchto úvah dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju v celom

rozsahu zamietol.

45. Pre úplnosť súd uvádza, že zamietol návrhy sporových strán na doplnenie dokazovania výsluchom
svedkov D. S. a I. C.a, ako aj výsluchom svedkov S. I. a na vykonanie ohliadky na mieste samom
u žalobkyne z dôvodu hospodárnosti, nakoľko v danom prípade je nesporné, že medzi sporovými

stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo a že žalobkyňa pred tým, než bolo dielo realizované,
odstúpila od zmluvy v zmysle § 642 OZ. V konaní taktiež nebolo sporné a žalobkyňa to ani
nerozporovala, že žalovaný začal s realizáciou prác a časť týchto prác aj vykonal (realizácia výkopových
prác a betonáž betónových pätiek). Z uvedeného dôvodu by vykonávanie dôkazov ohľadom priebehu
realizácie týchto prác žalovaným, a to výsluchom svedkov resp. ohliadkou na mieste samom u

žalobkyne, bolo podľa názoru súdu nadbytočné a nehospodárne. Navyše, pokiaľ ide o dôkaz navrhnutý
žalobkyňou - ohliadkou na mieste samom u žalobkyne, je potrebné uviesť, že z vyjadrenia žalobkyne a
v podstate aj žalovaného vyplynulo, že žalobkyňa po tom, čo odstúpila do zmluvy o dielo, uzavretej so
žalovaným, si zabezpečila realizáciu diela iným subjektom, teda ohliadkou na mieste samom by už ani
nebolo možné zistiť či posúdiť žalovaným vykonané práce na tomto diele, kde mal realizovať výkopové

práceabetonážpätiek. Opätovnejevšakpotrebnézdôrazniť,žeskutočnosť,žežalovanýtietoprípravné
práce realizoval, nebola medzi sporovými stranami spornou.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalovanému, ako procesne úspešnej strane

konania,nároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu(100%), stým,žeovýšketýchtotrovrozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.