Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. júl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322010256
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8322010256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzjehopredseduJUDr.EvyRešatkovejasudcovJUDr.Mariána

Sninského a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.07.2022 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. poriadku na podklade odvolania okresného prokurátora z r u š u
j e rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/40/2022 z 01.06.2022 v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného W. R. - nar. XX.XX.XXXX v H., O. republika, trvale bytom W. 5, XXXXX H., B. spolková
republika, zdržiava sa : R. Xa, XXXXX H., B. spolková republika, štátny občan O. republiky, číslo
cestovného pasu D

u z n á v a v i n n ý m , ž e

- dňa 23.11.2021 pricestoval na územie Slovenska na osobnom motorovom vozidle značky Audi A4,
tmavošedej farby, TEČ: T. XXXX, aby dňa 24.11.2021 previezol z obce Ulič do Nemecka dvoch štátnych
príslušníkov Turecka menom V. H. Q., nar. XX.XX.XXXX v O., číslo cestovného dokladu D a menom H.
H., nar. XX.XX.XXXX v O., číslo cestovného dokladu D ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt a ktorí dňa 24.11.2021 prekročili štátnu hranicu mimo hraničného prechodu medzi hraničnými
znakmi číslo 89 a 90 a presunuli sa pešo do obce Ulič, kde mali nastúpiť do vozidla obžalovaného,

pričom obaja menovaní V. H. Q. a H. H. boli toho istého dňa v čase o 10,30 hod. spolu s ďalším štátnym
príslušníkom Turecka menom Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v O., číslo cestovného dokladu U XXXXXXXX, v
obci Ulič, v časti zvanej Oplotky, zadržaní hliadkou Oddelenia hraničnej kontroly PZ Ulič, a obžalovaný
bol po tom, čo bol na takom vopred dohodnutom mieste v obci Ulič, zastavený hliadkou Oddelenia
hraničnej kontroly PZ Ulič o 13,30 hod. dňa 24.11.2021 v obci Kolbasov a následne aj zadržaný,

t e d a

- osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky pomáhal pri prechode cez jej územie,

t ý m s p á c h a l

- prečin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona, a za to muu k l a d á :

podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 8 (osem)
rokov.

Podľa § 61 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci - mobilný telefón značky Samsung Galaxy
S5, bielej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX/XX.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/40/2022 z 01.06.2022 bol obžalovaný W. R. uznaný
vinným z prečinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

- W. R. bol hliadkou Oddelenia hraničnej kontroly PZ Ulič dňa 24. novembra 2021 v čase o 13:30
hodine zastavený v obci Kolbasov na osobnom motorovom vozidle značky Audi A4, tmavošedej farby,
TEČ: T. XXXX, ktorým mal previezť občana Turecka V. H. Q., narodený XX. októbra XXXX v O., číslo
cestovného dokladu D cez územie Slovenskej republiky na nezistené miesto v Nemeckej spolkovej

republike, pričom V. H. Q., dňa 24. novembra 2021 v čase okolo 08:00 hodine, mimo hraničného
prechodu medzi hraničnými znakmi číslo 89 a 90, spolu s ďalšími dvomi štátnymi príslušníkmi Turecka
Q. Q., narodený XX. júna XXXX v O., číslo cestovného dokladu D a H. H., narodený XX. júla XXXX v O.,
číslo cestovného dokladu D ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a nemajú na jej území
trvalý pobyt, nelegálne prekročili štátnu hranicu Slovenskej republiky smerom z Ukrajiny, následne sa

pešo presunuli do obce Ulič, kde títo štátni občania Turecka boli dňa 24. novembra 2021 v čase o 10:30
hodine v obci Ulič, v časti zvanej Oplotky, zadržaní hliadkou Oddelenia hraničnej kontroly PZ Ulič,

za čo mu bol podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l)
a § 46 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.

1 písm. a ) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná
doba na 2 roky.

Súčasne bol obžalovanému podľa § 65 ods. 1, 4 Tr. zákona uložený trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu 5 rokov.

Podľa § 61 ods. 1 písm. a) Tr. zákona obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia veci - mobilného
telefónu značky Samsung Galaxy S5, bielej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXXX/XX.

Podľa§289ods.2,3Tr.poriadkusúdsivyhradilrozhodnutieoochrannomopatreníonávrhuprokurátora

na zhabanie veci - osobné motorové vozidlo značky Audi A4, evidenčného čísla T. P tmavošedej farby,
WIN: A verejnému zasadnutiu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného proti výroku o vine a
treste. V dôvodoch odvolania vyslovil svoj nesúhlas s právnou kvalifikáciou skutku podľa § 355 ods. 1 Tr.

zákona, hoci súd kvalifikačný moment na viacerých osobách v zmysle § 138 písm. j) Tr. zákona neuznal,
pretože ho nepovažoval za preukázaný a vyslovil pochybnosti, že by obžalovaný mal vedomosť o tom,
že mal prevážať aj druhého migranta H. H., a už vôbec podľa súdu nevedel o tom, aby mal prevážať
tretieho migranta menom Q. Q., ktorý sa k pôvodnej dvojici pridal až neskôr, keď sa streli v Kyjeve. Súd
hodnotil skutkový stav priveľmi reštriktívnym spôsobom, opomenúc pritom samotný charakter tejto veľmi

špecifickej trestnej činnosti, ktorá v podstate bola aj vykonaným dokazovaním preukázaná.
Je nadmieru jasné a nevynímajúc ani tento konkrétny trestný prípad, že táto trestná činnosť má
cezhraničný, vysoko koordinovaný a sofistikovaný charakter, na ktorej sa vždy podieľa viacčlenná
skupina páchateľov na jednotlivých úrovniach a to už od krajiny pôvodu migrantov, cez jednotlivé
tranzitné krajiny až po krajinu konečnej destinácie. Aj v tomto konkrétnom prípade bolo preukázané, že

všetci traja migranti postupne či už v domovskej krajine, ako aj na Ukrajine postupne zaplatili tisícovésumy EUR za to, že budú prevedení cez štátnu hranicu medzi Ukrajinou a SR a následne prevezení
do Nemecka.
V podstate až do vypuknutia vojnového konfliktu 24.2.2022 na Ukrajine sa tieto skupiny migrantov

zhromažďovali na Ukrajine, postupne boli prevážaní z vnútrozemia Ukrajiny čo najbližšie k zelenej
hranici so SR a následne vo vhodnú chvíľu a po zariadení prevozu na „druhej strane“ boli tieto skupiny
migrantov prevedené cez zelenú hranicu do SR, kde už potom nasledoval aj ich ďalší prevoz do
krajiny konečnej destinácie. Všetky tieto kroky boli organizované prostredníctvom osôb, páchateľov
medzinárodne operujúcich skupín ktorí už vopred vedeli (a takto tomu bolo aj v tomto prípade) kedy, kde,

kam a hlavne koľko členná skupina migrantov bude prevedená cez zelenú hranicu, aby súčasne vedeli
už v spolupráci s osobami podieľajúcimi sa na prevzatí migrantov a ich ďalšom prevoze zabezpečiť
vodiča dopravného prostriedku a samozrejme počtu migrantov zodpovedajúci dopravný prostriedok.
Okrem toho vodič vozidla, ktorý je vyslaný za migrantmi, musí vedieť koľko osôb má naložiť, previezť a
kam ich odviezť. Migranti sú v tomto „biznise“ akýmsi „tovarom“, kde sa platí doslova za kus. Od počtu
migrantov sa odvíja odmena osoby, ktorá ich prevedie cez hranicu samotnú, a tiež aj odmena vodiča,

ktorý ich potom vezie ďalej. Toto sú základné informácie a úloha pre každého vodiča (prevádzača),
ktorý je poslaný, aby migrantov prevzal a ďalej previezol. Toto je jednoducho modus operandi celej tejto
trestnej činnosti a jednotlivé prípady sa odlišujú len v osobách migrantov, ich počte, osôb prevádzačov
a destinácií, kde boli migranti s prevádzačmi zadržaní, resp. miestom konečnej destinácie.
V tomto konkrétnom prípade na jednej strane (správne) súd neuveril obhajobe obžalovaného ohľadom

jeho stretnutia s neznámou ženou, ktorý mal byť akože dôvodom jeho cesty do Sniny, no súčasne
izolovane a nekomplexne vyhodnotil skutočný úmysel a cieľ jeho cesty z Nemecka až do obce Ulič v
SR. Súd podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že ak neuveril obrane obžalovaného o
stretnutí v Snine so známosťou zo sociálnej siete, tak mu potom v skutočnosti nemohol len tak náhodne
zavolať kamarát z Nemecka (s ktorým sa navyše až tak dobre nepozná a žije asi 300 km od miesta jeho

bydliska) a poprosiť ho o láskavosť, aby vyzdvihol jeho brata, teda iba jednu osobu. Potom je zrejmé, že
účelomcestyobžalovanéhoužodzačiatku,keďvyrazilzNemeckaaždoobceUličvSR,bolovyzdvihnúť
migrantov po ich prechode cez zelenú hranicu a previezť ich do Nemecka.
O tom, že obžalovaný vedel o skutočnom počte osôb, ktoré mal vyzdvihnúť a previezť územím SR,
nasvedčuje skutočnosť, že všetci traja migranti sa od seba nezávisle vyjadrili, že vedeli o tom, že pre nich

príde vozidlo Audi A4. Čiže pokiaľ bol V. H. Q. jedinou osobou z nich troch, kto bol v skutočnom kontakte
s obžalovaným, tak týmto zvyšným dvom (H. H. a Q. Q.) potom musel povedať, že pre nich príde šofér na
vozidle Audi A4. V danom prípade bol teda jednoznačne kontaktnou osobou pre obžalovaného migrant
V. H. Q., s ním obžalovaný komunikoval, jemu poslal fotografiu vozidla a svoju fotku zo sociálnej siete, je
podľa môjho názoru vylúčené, aby za takýchto okolností nikto zo zúčastnených, či už V. H. Q. samotný,

alebo nikto z organizátorov nepovedal obžalovanému vopred, koľko vlastne osôb bude prevážať. Už
zo samotnej podstaty skutku a okolností, za ktorých bol spáchaný (vrátane okamihu kedy sa títo traja
migranti vydali na cestu zelenú hranicu a obžalovaný vyrazil z Nemecka), je mylné sa domnievať, že
obžalovaný by mal a musel predtým komunikovať aj s ostatnými dvoma migrantmi a až takto by mal
zistiť a utvrdiť sa v presnom počte migrantov, ktorých bude nakladať a prevážať. Z hľadiska očakávanej

úspešnosti spáchania skutku je nepraktické, nepotrebné a úplne zbytočné, aby prevádzač komunikoval
aj s ostatnými členmi skupiny nelegálnych migrantov, to jednoducho nepotrebuje. Jemu táto informácia
postačí od osoby ktorá organizuje prechod cez hranicu a potrebuje kontakt na niekoho z prevádzaných
osôb, nie na všetky z nich.
Aj keď možno súhlasiť so záverom súdu, že v danom prípade nebol preukázaný finančný motív výslovne

k osobe obžalovaného (aj keď na druhej strane všetci traja migranti podrobne popísali aké sumy a komu
za prevoz zaplatili), zastáva názor, že tento trestný čin nebol spáchaný vo vývojom štádiu pokusu, ale
ide o predčasne dokonaný trestný čin.
Pri tomto trestnom čine je postihované konanie páchateľa uskutočnené vo vzťahu k osobám, ktoré
nedovoleným spôsobom prekročili štátnu hranicu a vo vzťahu ku ktorým páchateľ koná tak, že im

v tomto prechode alebo následnom prevoze cez územie SR pomáha, umožní alebo ho organizuje.
Predmetná skutková podstata neviaže a nepodmieňuje trestnosť takýchto skutkov výslovne na priamy
fyzický kontakt páchateľa s nelegálnymi migrantmi, pretože „pomáhať“ alebo „umožniť" prekročenie
štátnej hranice alebo prechod cez územie možno rôznorodými spôsobmi a to či už napr. zabezpečením
dočasného ubytovania pre nelegálnych migrantov, poskytnutím mobilných telefónov, SIM kariet,

zisťovaním výskytu policajných hliadok na trase prevozu a pod. Vo všetkých týchto prípadoch sa
páchateľ nemusí nevyhnutne dostať do bezprostredného kontaktu s nelegálnymi migrantmi, ale
vykonaním týchto aktivít vedených v úmysle určitým spôsobom pomáhať pri ich nelegálnom prechode
cez štátnu hranicu alebo následne cez územie SR už napĺňa znaky danej skutkovej podstaty.Aplikujúc vyššie uvedené na tento konkrétny prípad zastáva názor, že obžalovaný W. R. ako jeden z
páchateľov ktorí organizovali resp. pomáhali v prechode týchto troch nelegálnych migrantov cez štátnu
hranicu a následne územím SR od štátnej hranice až po miesto ich zadržania, sa v momente, keď vyrazil

z Nemecka a smeroval do Uliča na miesto ich vyzdvihnutia s jasne preukázaným úmyslom im pomáhať
pri prevoze naprieč územím SR až na miesto konečnej destinácie, predčasne dokonal tento trestný čin,
ide o vyššiu formu prípravy resp. pokusu, ktorá už konzumuje tieto vývinové štádia trestného činu a to aj
napriek tomu, že v konečnom dôsledku k prevzatiu migrantov nedošlo, keďže títo boli hliadkou PZ pred
ich vzájomným stretnutím zadržaní. Preto by nemalo byť jeho konanie právne kvalifikované ako štádium

pokusu k spáchaniu trestného činu, ale ako trestný čin predčasne dokonaný. Tomuto záveru nasvedčujú
aj skutkové zistenia v tom smere, že v mobilnom telefóne v navigácii obžalovaného bola zistená adresa
Centra pre deti a rodiny v Medzilaborciach, kam sú umiestňovaní maloletí migranti bez sprievodu a kde
bol v tomto prípade záchytu policajtmi umiestnený práve maloletý V. H. Q., a tiež aj adresa Záchytného
tábora v Humennom, kam sú pri záchyte umiestňovaní do povinnej karantény dospelí migranti, teda
v tomto prípade tam boli umiestnení ostatní dvaja migranti H. H. a Q. Q.. Čiže obžalovaný W. R. bol

eventuálnepripravenýajnamožnosť,žebytítotrajamigrantibolizadržanípolíciou,umiestnenídotýchto
zariadení a následne by ich on odtiaľ už vyzdvihol a previezol ďalej územím SR.
Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a pri zachovaných
skutkových zisteniach rozhodol tak, že obžalovaného W. R. uzná vinným zo spáchania skutku právne
kvalifikovaného ako zločin prevádzačstva podľa

§ 355 ods.1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a uloží
mu trest odňatia slobody nepodmienečný pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 7 rokov so zaradením
pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou

krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je iba čiastočne dôvodné.

Odvolací súd svoj prieskum zameral v prvom rade na postup konajúceho súdu, pretože bez zákonného
postupu niet ani zákonného rozhodnutia. Konajúci súd umožnil obžalovanému sa ku skutku kladenému
mu obžalobou za vinu vyjadriť, ako aj mu umožnil vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ktoré boli vykonávané
súdom na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný mal možnosť navrhovať aj nové dôkazy a predložiť

argumenty o svojej nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova. Keďže ide o cudzieho štátneho
príslušníka, súd zabezpečil tlmočníka na konanie a obžalovanému boli doručené základné rozhodnutia
preložené do jazyka, ktorému rozumie. Na podklade uvedeného odvolací súd konštatuje, že práva
obžalovaného na obhajobu a na tlmočníka a prekladateľa dotknuté neboli, pritom obžalovaný mal v
konaní obhajcu, keďže bol vo väzbe, ktorý reálne zabezpečoval jeho práva na obhajobu.

Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, preto o
takto vykonané dokazovanie mohol opierať svoje skutkové zistenia. Proces dokazovania napadnutý
odvolateľom nebol, keďže podstata odvolania je založená na inom hodnotení dôkazov.

Z procesu dokazovania konajúci súd vyvodil skutkové zistenia ustálené vo výroku o vine napadnutého
rozsudku, pričom tieto oproti obžalobe boli upravené v tom smere, že obžalovaný mal previezť iba
jedného občana Turecka, k čomu však nedošlo, pretože spolu s ďalšími dvoma štátnymi príslušníkmi
Turecka po nelegálnom prekročení hranice boli zadržaní hliadkou OHK PZ Ulič. Ak takýto skutkový
stav považuje odvolateľ za spoľahlivý a presvedčivý, z neho nemožno i podľa názoru odvolacieho súdu

vyvodiť úmysel k prevozu troch nelegálnych migrantov od štátnej hranice SR na neznáme miesto v
Nemecku.

Z hodnotenia dôkazov konajúcim súdom vyplýva, že obžalovaný nepresvedčil súd o pôvodnom účele
jeho cesty na Slovensko za neznámou ženou a takúto obranu považuje za vymyslenú a účelovú. V

konaní bez akýchkoľvek pochybností bol preukázaný úmysel obžalovaného zabezpečiť prevoz občana
Turecka V. H. Q. cez územie Slovenskej republiky do Nemecka, pričom tento skutkový záver konajúci
súd opieral o znalecké dokazovanie. Z neho totižto vyplynulo, že nelegálny migrant mal vo svojom
mobilnom telefóne fotografiu vozidla, ktorým mal byť zabezpečený jeho prevoz cez územie Slovenskejrepubliky obžalovaným. Okrem toho obžalovaného usvedčila aj výpoveď menovaného svedka, z ktorej
okrem iného vyplynulo, že osoba menom G., ktorá ich previezla na Ukrajine až k lesom na hranicu so
Slovenskou republikou, im ukázala cestu cez les s tým, že ich tam bude čakať Audi A4 a prostredníctvom

aplikácie WhatsApp bola zaslaná fotografia auta, ktoré ich malo čakať. Tento svedok V.. H.. Q. vedel o
tom, že jeho brat poslal pre nich šoféra.

Konajúcisúdzprocesudokazovaniasistoumieroupochybnostipripustiltiež,žeobžalovanýmalpreviezť
ajďalšiehonelegálnehomigrantaatoH.H.,ktorýcestovalvodvojicisosoboumenomV.H.Q.zTurecka.

Podľa jeho názoru ale obžaloba nepreukázala úmysel obžalovanému previezť aj nelegálneho migranta
menom Q. Q., ktorý sa pridal k pôvodnej dvojici migrantov až neskôr v Kyjeve, keď sa stretli.

S takýmto hodnotením dôkazov sa možno stotožniť s výhradou počtu osôb, ktoré mal obžalovaný
previezť, a odvolací súd ho považuje za súladné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku. Je nutné poukázať na zistenia plynúce zo znaleckého dokazovania z odboru

elektrotechniky, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika, z ktorých možno vyvodiť záver o tom,
že obžalovaný bol prepojený s nelegálnym migrantom menom V. H. Q.. Kontakt označený v mobile
obžalovaného ako A. Q. TČ +XXXXXXXXXXXX (Nemecko) a kontakt označený ako Q. H. v mobile V.
H. Q. s číslom +XXXXXXXXXXXX je totožný i keď má iné označenie v oboch mobilných telefónoch.
Podľa údajov zistených v mobiloch migrant V. H. Q. bol s týmto „kontaktom“ v spojení dňa 22.01.2021 o

15:28:46 a obžalovaný 24.11.2021 o 7:48:14, pričom A. Q. obžalovaného kontaktoval po jeho zadržaní
ešte 13-krát. Ďalší kontakt označený v mobile migranta menom V. H. Q. ako zmysel môjho života
s číslom +XXXXXXXXXXXXX s ostatným hovorom 21.11.2021 o 17:05:17 zaslal obžalovanému na
WhatsApp dňa 23.11.2021 usmernenie a lokalizáciu s pokynmi ako pokračovať v ceste podľa súradníc,
dňa 24.11.2021 o 12,11 hod. boli doručené obžalovanému správy, ktoré boli vymazané, a o 12,50 hod.

obžalovanému bola doručená ďalšia správa z tohto čísla.

Tieto zistenia zo zaistených mobilov obžalovaného a svedka menom V. H. Q. preukazujú prebiehajúcu
komunikáciu medzi menovaným svedkom a tými istými osobami, ktoré následne komunikovali s
obžalovaným a zaslali mu potrebné informácie ohľadne miesta, kde sa mal obžalovaný so svedkom

stretnúť za účelom jeho prevozu do Nemecka. Výpoveď obžalovaného o účele jeho cesty na Slovensku
je nevierohodná a aj odvolací súd ju hodnotí ako účelovú. Len ťažko možno uveriť obžalovanému, že
precestoval viac ako 1000 km (plánovač cesty mapa.zoznam.sk udáva 1081 km) len preto, aby sa stretol
so Slovenkou poznajúc ju zo sociálnych sietí, hoci v Turecku má manželku s trojročným dieťaťom a v
Nemecku má tri deti, čo vyplýva z jeho výpovede a údajov, ktoré poskytol orgánom činným v trestnom

konaní.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom, že prevoz troch migrantov nie je dokázaný, ale na rozdiel
od konajúceho súdu uzavrel, že zavinenie obžalovaného k prevozu dvoch migrantov preukázané je. Z
vykonaného dokazovania totiž vyplýva, predovšetkým z výpovedí svedkov menom V. H. Q. a H. H., že

títo dvaja cestovali spolu z Turecka so sprievodcom na Ukrajinu, pričom až v Kyjeve sa k nim mal pridať
svedok menom Q. Q.. So zreteľom na tieto výpovede, ako aj výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že mal
previezť iba brata svojho kamaráta, ktorú skutočnosť potvrdil i svedok V. H. Q., že účelom jeho cesty
bolo dostať sa k bratovi do Nemecka, možno uzavrieť, že obžalovaný mal vedomosť od počiatku, že
má previezť dvoch migrantov, keďže títo cestovali spolu už z domovského štátu. Sú tu pochybnosti o

prevozetretejosoby,keďžežiadnyinýdôkaz,okremvýpovedesvedkov,žesastretlivKyjeve,neexistuje.
Skutočnosť, že dôjde k prevozu troch osôb, nie je ničím dokázaná a to mohli orgány činné v trestnom
konaní overiť práve výpoveďami nelegálnych migrantov, ktorí by sa vedeli vyjadriť, či sa mali stretnúť na
Ukrajine a spoločne všetci traja mali prekročiť hranicu EÚ. Ak orgány činné v trestnom konaní opomenuli
objasniť tieto okolnosti vediac, že výsluchy týchto svedkov sa nebudú môcť vykonať v súdnom konaní

pre ich administratívne vyhostenie, zmarili tak objasnenie zavinenia ku kvalifikačnému momentu na
viacerých osobách. Je potrebné si uvedomiť, že aj zavinenie ku okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej
trestnej sadzby je potrebné dokázať a nie je možné ho opierať len na domnienke, že obžalovaný vedel
o počte prevážaných osôb.

K hodnoteniu odvolateľa o vedomosti obžalovaného o počte prevážaných osôb cez územie SR odvolací
súd uvádza, že skutočnosť plynúca z výpovedí svedkov - migrantov, že pre nich má prísť auto Audi
A4, ešte nepreukazuje vedomosť obžalovaného prevoz viacerých osôb. Tieto výpovede preukazujú len
to, že svedok V. H. Q. oznámil ďalším dvom, ktorí s ním chceli prekročiť nelegálne hranicu na územieSlovenska, akým motorovým vozidlom budú prepravení do Nemecka, keďže svedkovi menom V. H. Q.
bola doručená fotografia auta za účelom identifikácie vodiča a auta, ktoré ich má previezť. Na tomto
mieste opätovne odvolací súd poznamenáva, že vedomosť obžalovaného k počtu prepravovaných osôb

bolo možné preukázať výpoveďami svedkov - migrantov, pokiaľ by boli lepšie vypočutí k tranzitu na
zelenú hranicu medzi Ukrajinou a SR.

Vo veci už nie je možné vykonať výsluch predovšetkým svedka menom V. H. Q. za účelom objasnenia,
či vôbec komunikoval s obžalovaným a ak áno, prostredníctvom koho, a či obžalovaný vedel, koľko

migrantov má previezť po prekročení hranice EÚ do Nemecka. Vzhľadom na takýto dôkazný stav
správne postupoval konajúci súd držiac sa zásady „in dubio pro reo“, že ak mal pochybnosti o skutkovej
okolnosti, na túto neprihliadal a vzal za dokázané len tie skutočnosti, ktoré boli preukázané bez
rozumných pochybností. V tomto smere odvolaciu námietku prokurátora vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnenú.

Na základe vyššie rozvedených úvah, ktorých podkladom boli zistenia plynúce z procesu dokazovania
zabezpečené konajúcim súdom, a po doplnení dokazovania v odvolacom konaní, odvolací súd uzavrel,
že zo skutkových okolností možno vyvodiť vedomosť obžalovaného k prevozu dvoch osôb. Táto zmena
skutkových zistení k počtu prevážaných osôb by neviedla k zásadnej zmene majúcej vplyv na právne
posúdenie skutku, preto by nebola rozhodným podkladom pre zrušenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa v ďalšom zaoberal vývinovým štádiom trestného činu, keďže konajúci súd konanie
obžalovaného kvalifikoval ako pokus prečinu prevádzačstva podľa § 14 ods. 1 k § 355 ods. 1 Tr. zákona,
pričom odvolateľ zastáva názor, že ide o dokonaný trestný čin. Ako to vyplýva z dôvodov odvolania,
podľa odvolateľa obžalovaný W. R. predčasne dokonal tento trestný čin tým, že prišiel na dohodnuté

miesto vyzdvihnutia migrantov s úmyslom pomáhať im pri prechode cez územie SR po nelegálnom
prekročení štátnej hranice. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetná skutková podstata neviaže
a nepodmieňuje trestnosť týchto skutkov výslovne na priamy fyzický kontakt páchateľa s nelegálnymi
migrantmi, pretože pomáhať a umožniť prekročenie štátnej hranice alebo prechod cez územie možno
rôznorodými spôsobmi.

Objektívna stránka uvedeného prečinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona má viac alternatív
na jej naplnenie konaním páchateľa, ktoré sa vzťahuje buď na nedovolené prekročenie hranice alebo na
prechod cez územie Slovenskej republiky. Páchateľ spácha uvedený prečin vtedy, ak pre osobu, ktorá
nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej

republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez
jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha.

Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu, aby sa
na území SR pohybovali v súlade so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Objektívna stránka

preto postihuje nielen organizovanie nedovoleného prekročenia štátnej hranice, resp. jej umožnenie, či
napomáhanie, ale aj organizovanie prechodu cez územie takej osoby, ktorej by vstup na územie bol inak
odopretý, resp. jeho umožnenie, či napomáhanie.

Nie je sporným, že zadržaní migranti spĺňali kritériá statusu osôb, na ktoré sa táto skutková podstata

prečinu vzťahuje, a ani to, že zadržaní migranti prešli štátnu hranicu mimo hraničný priechod, po čom
mali byť bezprostredne prevezení obžalovaným do Nemecka.

Z pohľadu doposiaľ uvedeného posudzované konanie obžalovaného tak možno podradiť pod tú časť
objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu prevádzačstva, ktorá je v alternatíve „osobe, ktorá nie je

štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
pomáhal pri prechode cez územie Slovenskej republiky“. Zo znenia objektívnej stránky vyplýva, že ide
o tzv. formálny trestný čin, pretože k jeho spáchaniu postačuje konanie, ktoré nie je závislé na ďalších
následkoch. Tento trestný čin je dokonaný samotným konaním, nie až vyvolaním účinku (následku) tohto
konania.

Skutkové zistenia preukazujú, že obžalovaný bol dňa 24.11.2021 v obci Kolbasov zastavený hliadkou
polície na osobnom motorovom vozidle, ktorým mal previezť dvoch nelegálnych migrantov z územia
Slovenskej republiky na územie Nemecka. Z procesu dokazovania tiež vyplýva, že obžalovaný mal kdispozícii motorové vozidlo z autopožičovne, ktorým sa prepravil na územie Slovenska a po doručení
údajov z GPS do mobilného telefónu sa dostavil aj na miesto, ktoré bolo určené na prevzatie osôb po
nelegálnom prekročení hranice. Z popísaného konania je tak zrejmé, že obžalovaný urobil všetko preto,

aby úspešne previezol dvoch migrantov po nelegálnom prekročení hranice cez územie Slovenska,
avšak z dôvodu ich skoršieho zadržania políciou sa mu to nepodarilo. Toto konanie podľa názoru
odvolacieho súdu je potrebné kvalifikovať ako dokonaný prečin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1
Tr. zákona, pretože obžalovaný pristavením motorového vozidla pomáhal nelegálnym migrantom pri
ďalšom pohybe po území SR a tým naplnil všetky znaky objektívnej stránky uvedenej skutkovej podstaty.

Ako je to vyššie uvedené, prerokúvaný prečin je formálnym trestným činom, ktorého spáchanie si
nevyžaduje spôsobenie následku alebo vyvolanie zákonom predpokladaného účinku. Preto pomoc k
prevozu nelegálnych migrantov, ktorú obžalovaný buď prisľúbil alebo dohodol v Nemecku, dokonal
pristavením vozidla na určenom mieste podľa GPS súradníc, ktoré mu boli zaslané. Skutočnosť, že
obžalovaný osoby na prevoz neprevzal pre existenciu okolností nezávislých od jeho vôle, má vplyv len
na posúdenie, že k dokončeniu trestného činu nedošlo.

Odvolací súd sa na základe zhora uvedených zistení a ním vyslovených úvah nestotožnil so skutkovými
okolnosťamiustálenýmikonajúcimsúdomvpočteosôb,ktorýmmalabyťposkytnutápomocpriprechode
územím SR zo strany obžalovaného a ani s právnym posúdením skutku konajúcim súdom, pričom z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmá rozhodná argumentácia, pre ktorú konajúci súd uznal

obžalovaného vinným z pokusu prečinu krádeže.

Vzhľadom k tomu, že procesom dokazovania bol preukázaný úmysel obžalovaného k prevozu dvoch
osôb a právne posúdenie skutku nezodpovedalo zákonu, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok na
podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného a po zmene skutkových zistení

na podklade doplneného dokazovania v odvolacom konaní bolo konanie obžalovaného za dodržania
zásady uvedenej v § 322 ods. 3 Tr. poriadku právne kvalifikované ako prečin prevádzačstva podľa §
355 ods. 1 Tr. zákona. Okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby uvedená v § 355 ods. 3
písm. d) s poukázaním na § 138 písm. j) Tr. zákona, ktorou je spáchanie činu na viacerých osobách, čo
znamená v zmysle § 127 ods. 12 Tr. zákona „najmenej na troch osobách“, preukázaná bez rozumných

pochybností nebola, preto v tomto rozsahu odvolací súd nevyhovel odvolaniu prokurátora.

Po zmene skutkových zistení a právnom posúdení skutku odvolací súd pri ukladaní sankcie
obžalovanému vychádzal zo zistení plynúcich z dokazovania pred konajúcim súdom. Obžalovanému
bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že pred spáchaním činu viedol riadny

život, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Keďže priťažujúce okolnosti zistené neboli, odvolací súd v
zhode s postupom konajúceho súdu pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona z dôvodu prevahy
poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu trestnej sadzby z 5 rokov o jednu tretinu z rozdielu hornej
a dolnej hranice trestnej sadzby (1 až 5 rokov) na 3 roky 8 mesiacov, čo umožňovalo súdu ukladať trest
odňatia slobody v rozmedzí od 1 roka až na 3 roky 8 mesiacov.

Konajúci súd uložil obžalovanému popri treste odňatia slobody i trest vyhostenia, ktorú kombináciu
považoval pre dosiahnutie účelu, teda nielen prevýchovu páchateľa, ale aj ochranu spoločnosti pred ním
páchanou trestnou činnosťou.

Odvolací súd zvažoval možnosti uloženia sankcie so zreteľom na osobu obžalovaného, ktorý nemá
záznam v registri v trestov, na možnosti jeho nápravy, na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu,
a tiež na účel trestu, ktorý sa má jeho uložením dosiahnuť. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery
prihliadal odvolací súd i na skutočnosť, že obžalovaný je štátnym príslušníkom Turecka s obvyklým
pobytom v Nemecku, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na uloženie trestu vyhostenia v zmysle

§ 65 ods. 1, 2 Tr. zákona.

Účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je nielen ochrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov
a súčasne odradiť iných od páchania trestných činov, ale aj vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Z pohľadu zabezpečenia zmysluplného účelu trestu odvolací súd

usúdil, že obžalovanému postačuje uložiť za spáchanie prerokúvaného prečinu alternatívny trest a to
trest vyhostenia na dlhšiu dobu, čím sa mu zabráni v páchaní trestnej činnosti na území Slovenskej
republiky. Prečin prevádzačstva je vo všeobecnosti rozšíreným trestným činom, keďže mnoho migrantov
dúfajúc v lepší život v EÚ sa snaží dostať na jej územie nelegálne, bez splnenia podmienok upravenýchv spoločenských normách. Je vo verejnom záujme Slovenskej republiky eliminovať pobyt na území SR
takých osôb, ktoré umožňujú alebo napomáhajú nelegálnej migrácii cez jej územie. Trest vyhostenia
spĺňa požiadavky pre zabránenie cudzincom protiprávne pôsobiť na území SR, preto odvolací súd

uzavrel, že uloženie tohto trestu vyhostenia dlhšieho trvania bez uloženia podmienečného trestu odňatia
slobody je trestom zohľadňujúcim okolnosť, že obžalovaný žije v inom členskom štáte EÚ, a tiež trestom
primeraným, ktorý zabezpečí tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

Popri treste vyhostenia odvolací súd uložil obžalovanému i trest prepadnutia veci - mobilného telefónu

značky Samsung vydaného obžalovaným po jeho zadržaní, ktorý použil pri páchaní trestnej činnosti.

Takto uložené alternatívne tresty cudziemu štátnemu príslušníkovi, ktorého prítomnosť na území SR nie
je žiaduca, keďže na Slovensko prišiel len za účelom spáchania trestného činu, považoval odvolací súd
za postačujúce. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu neukladal, pretože jeho
výkon považoval za formálny vzhľadom na pobyt obžalovaného v cudzine.

Odvolací súd na rozdiel od konajúceho súdu nepojal do výroku rozsudku rozhodnutie podľa § 289 ods.
2 Tr. poriadku, pretože ide o procesný postup, ktorý sa zaznamenáva iba v zápisnici o vykonaní úkonu
súdu. Rozhodnutie súdu podľa § 289 ods. 2 Tr. poriadku o tom, že o ochrannom opatrení rozhodne
samostatne na verejnom zasadnutí, nie je súčasťou výroku rozsudku v zmysle § 164 písm. b) Tr.

poriadku, pretože týmto výrokom sa ochranné opatrenie obžalovanému neuložilo.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu prokurátora a z jeho
podnetu zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu postupom podľa
§ 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. poriadku a na dôkaznom podklade zabezpečenom konajúcim súdom

a doplnenom odvolacím súdom bolo v rámci odvolacieho konania rozhodnuté spôsobom uvedeným vo
výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.