Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237706
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4113237706.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcov: 1. G.. F. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, A., 2. G.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., 3. S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XXXX/X, A., 4. P.. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., 5. G.. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XX, A., 6. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., 7. G.. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX,
A., 8. G.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., 9. G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A.,
XX. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 16, A., XX. G.. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., XX.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., XX. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., XX. P.. U.

Q., I., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX/X, W., XX. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., XX. G..
D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, Q. O., XX. P.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, A. -
I., XX. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XXX/XX, A. -O., XX. E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX/XXXA. A. - T. O., XX. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXXA. A. - T. O., žalobcovia v X.,
4. až 17. rade zastúpení splnomocneným zástupcom G.. F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A.,
proti žalovanému: Službyt Nitra, s.r.o., Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra, IČO: 31447929, o ochrane práv
spotrebiteľov, o odvolaní žalobcov v 1.-17. rade a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Nitra, č. k.17C/48/2013-342 zo dňa 7. septembra 2020,

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 6.11.2013 sa pôvodne len žalobca v 1.rade domáhal
zaplatenia sumy 166,36 eura s príslušenstvom a sumy 448 eur, ako aj primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 500 eur. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/48/2013
-97 zo dňa 25.8.2014 pripustil na návrh žalobcu v 1.rade vstup žalobcov v 2- 16 rade. Na pojednávaní

dňa 16.3.2015 súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1 až 16 rade
spoločne a nerozdielne sumu 178,15 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 31.5.2011
až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu D. XX-XX v A. a tiež sumu 448 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne, počnúc od 30.9.2012 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
žiadali, že žalovaný je povinný zaplatiť každému z navrhovateľov v 1 až 16 rade primerané finančné
zadosťučinenie po 100 eur spolu 1.600 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia nárok

ohľadom zaplatenia sumy 178,15 eura zdôvodnili nesprávnym vyúčtovaním nákladov za rezervovanú
kapacitu elektrickej energie po výmene ističov, keďže žalovaný o túto zmenu nepožiadal u zmluvného
dodávateľa ZSE a.s., a preto nedošlo ku zmene v účtovanej sadzbe, pričom účtovanie prebiehalo v
pôvodnej znevýhodnenej sadzbe. Ďalší žalovaný nárok - suma 448 eura predstavuje poplatok za správuod 1.6.2012 do 31.09.2012, ktorý s poukazom na ust. § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., žalovanému
ako správcovi neprináleží, pretože správa o činnosti správcu za predchádzajúci rok 2011 okrem iného
neobsahovala príjmové položky fondu údržby a opráv a teda nebola úplná.

2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č.k. 17C/48/2013- 234 zo dňa 17. augusta 2016
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1 až 16 rade spoločne a nerozdielne sumu 178,15 eur spolu s
9 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 31.5.2011 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D., číslo účtu X. a tiež sumu

448 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 30.9.2012 až do zaplatenia a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. XX-XX
v A., číslo účtu X XXXX XXX XXX XXXX XXXX. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcom náhradu trov konania nepriznáva. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný,
ktorý napadol vyhovujúce výroky rozsudku. V zamietajúcej časti týkajúcej sa primeraného finančného
zadosťučinenia rozsudok odvolaním napadnutý nebol.

3. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/318/2017 - 283 zo dňa 28.09.2018 rozsudok sudu prvej
inštancievnapadnutýchvyhovujúcichvýrokoch,ktorýmizaviazalžalovanéhonazaplateniesumy178,15
eura s príslušenstvom a 448 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nove rozhodnutie. Uviedol, že v časti žalovaného nároku 178,15 eura s

príslušenstvom, nebolo v konaní preukázané, že by žalobcovia mali nárok na zaplatenie požadovaného
rozdieluvofakturáciielektrinyažza11mesiacov,t.j.odjúna2011doapríla2012,keďzkonanianesporne
vyplynulo, že v mesiacoch júl - august 2011 prebiehali v spoločnosti ZSE energia a.s. systémové
zmeny a z uvedeného dôvodu nemohli žiadosti odberateľov vybavovať. Na druhej strane však z
vyjadrenia tejto spoločnosti vyplynulo, že v mesiaci august 2011 žalovaný žiadal u nich o preradenie

do distribučnej sadzby za distribúciu elektriny v domácností pre iné odberné miesta bytových domov,
pričom spoločnosť ZSE energia a.s. žalovaného kontaktovala vo veci podpisu zmlúv za tieto miesta
spotreby v septembrových týždňoch. Z uvedeného je zrejmé, že k uzatvoreniu novej zmluvy mohlo
dôjsť pravdepodobne najskôr v septembri 2011, avšak súd prvej inštancie nevyhodnotil túto správu
spoločnosti ZSE energia a.s. zo zhora uvedených skutočností. Bolo potrebné uznať aj ďalšiu námietku

žalovaného týkajúcu sa úrokov z omeškania pri zaplatení sumy 178,15 eura, keď nebolo v konaní
preukázané, kedy vlastne došlo k vzniku škody a súd sa v napadnutom rozhodnutí ani nezaoberal, prečo
malo ku škode dôjsť už dňa 31.5.2011. Na túto odvolaciu námietku reagoval aj zástupca žalobcov vo
svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, keď navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v I. výroku, ktorým okrem sumy 178,15 eura prizná žalobcom úrok z omeškania vo výške

9% ročne, počnúc od 27.4.2012 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie druhým výrokom napadnutého
rozhodnutia zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 448 eur s príslušenstvom, pričom v odôvodnení
sa týmto nárokom žalobcov takmer vôbec nezaoberal. Uviedol len, že predmetná suma predstavuje
neoprávnene účtované prostriedky za správu za obdobie od 1.6.2012 do 31.9.2012, pričom sa vôbec
nevysporiadal s tým, prečo žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

4.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1., v 3. až 14.
rade, v 16., a v 17. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 128,04 eura spolu s 9 % úrokom z
omeškania ročne počnúc od 27.04.2012 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. č. XX-XX v A.. Výrokom II. žalobu vo

zvyšku uplatneného nároku v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol výrokom III tak, že
žalovanému sa priznáva plná náhrada trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami
§ 8b ods. 2, ods. 3, zákona č. 182/1993 Z.z., § 52 ods. 1, § 420 ods. 1,2, § 451, § 559 ods. 1, 2,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení poukázal na skutočnosť, že predmetom sporu
po čiastočnej úprave petitu zostalo zaplatenie sumy vo výške 178,15 eura spolu s 9 % úrokom z

omeškania ročne počnúc od 27.04.2012 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. XX-XX v A. ako aj zaplatenie
sumy vo výške a 448,- eur s príslušenstvom. K prvej časti uplatneného nároku žalobcov uviedol, že
žalobcovia sa domáhajú zaplatenia sumy vo výške 178,15 eura spolu s príslušenstvom, a to z titulu
náhrady škody, ktorá im zo strany žalovaného vznikla tým spôsobom, že následne po výmene ističov

podľa faktúry zo dňa 29.6.2011 a po vykonaní revíznej správy o ich výmene zo dňa 30.5.2011 nedošlo k
zmene ohľadom dodávky elektrickej energie a následne nedošlo ani ku zmene účtovnej sadzby, a to za
obdobie od 30.5.2011 do 24.4.2012, v dôsledku čoho im vznikla škoda a to z nesprávne vypočítaného
odberu elektrickej energie. Súd dospel k záveru, že žalobcovia v predmetnom spore uniesli dôkaznébremenospočívajúcevtom,žeimvzniklaškodaohľadomnesprávnehovyúčtovaniaodberuzaelektrickú
energiu, nakoľko žalovaný oneskorene požiadal o zmenu distribučnej sadzby, čo sa odzrkadlilo v tom,
že následne zo strany žalovaného došlo k nesprávnej fakturácii za odber energie, pričom si žalobcovia

uplatňujú len rozdiel vychádzajúc z toho, že keby zo strany žalovaného došlo včas k uzatvoreniu novej
zmluvy o dodávke elektrickej energie, sadzba pre odber elektrickej energie by bola podstatne nižšia.
Rozdiel, ktorý si uplatnili predstavuje rozdiel od septembra 2011 až do uzavretia novej zmluvy o odbere
elektrickej energie. Súd prvej inštancie počiatok nároku na náhradu škody stanovil na mesiac september
2011 s poukazom na vyjadrenie spoločnosti ZSE, z ktorého bolo jednoznačne zistené, že predmetná

spoločnosť v letných mesiacoch júl a august 2011 realizovala systémové zmeny v ich informačnom
systéme, v dôsledku čoho mali technickú odstávku systému a z uvedeného dôvodu nemohli žiadosti
odberateľov vybavovať. Z predmetného prípisu bolo zistené, že žalovaný síce požiadal o zmenu, resp.
o preradenie do inej distribučnej sadzby ohľadom odberu elektriny v domácom prostredí, avšak na iné
odberné miesto ako bolo odberné miesto žalobcov. Súd dodal, že aj z výpovede svedka G.. U. W.
vyplynulo, že splnomocnený zástupca žalobcov k nim prišiel v máji, resp. v júni 2011 po vyúčtovaní

s tým, že prišiel reklamovať nedotiahnutie sadzby za rezervovanú kapacitu, pričom taktiež potvrdil,
že sa snažili riešiť plošne zmeny výšky distribučných sadzieb, pričom žiadosti zasielali na ZSE do
Bratislavy, avšak je pravdou, že žiadosť ohľadom zmeny distribučnej sadzby na odberné miesto D. XX
a XX bolo zaslané až 22.2.2012. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že mal záujem predmetnú
situáciu riešiť založil do spisu listinný dôkaz s označením zmena distribučnej sadzby pre domácnosť a

to zo dňa 22.2.2011, z ktorého bolo jednoznačne zistené, že žalovaný o zmenu distribučnej sadzby pre
domácnosť požiadal až vo februári 2012, čo malo za následok, že ZSE uzavrelo Zmluvu o dodávke
elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba so žalovaným pre odberné miesto D. XX a D. XX až
dňa 24.04.2012. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že žalovaný aj v septembri žiadal o uzavretie nových
zmlúv na dodávku elektriny, avšak pre iné odberné miesta. Vzhľadom na preukázaný nesprávny postup

žalovaného v zmysle podľa § 8 ods. 2 zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov písm. a) a d), nezabezpečenia zmeny zmluvného vzťahu ZSE, v dôsledku čoho nedošlo k
zmene v účtovnej sadzbe za odber elektriky na lacnejšiu (sadzbu D1), aj napriek urgenciám žalobcu,
žalobcom vznikla škoda spočívajúca v rozdiele za pôvodne účtovanú sadzbu po výmene ističov, pričom
sa malo účtovať podľa novej sadzby. Počiatok vzniku škody bol ustálený od 01.09.2011 do uzavretia

novej zmluvy, čo bolo ku dňu 24.04.2012, čo predstavovalo sumu vo výške 128,04 eur.

4.2 Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia si uplatňovali celkovú sumu vo výške 178,15 eur,
pričom si vyúčtovali vzniknutú škodu za 11 mesiacov a to za obdobie od 30.05.2011 do 24.04.2012.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd ustálil obdobie za ktoré im vznikla škoda od 01.09.2011 do 24.04.2012,

čo je 8 mesiacov, skutočná škoda potom predstavovala sumu 128,04 eura. Podľa pôvodnej tarify im
bola za osem mesiacov účtovaná suma pri ističoch 3x25A za rok 2011 suma 15,0325 eur x 4 mesiace =
60,14 eur, a za rok 2012 suma 16,515 x 4 mesiace = 66,06 eur, a pri ističoch 16A za rok 2011 suma 4x
3,2065 eur = 12,826 eur, a za rok 2012 suma 3,5232 eur x 4 mesiace = 14,0928 eur, čo je spolu suma
vo výške 149,9123 eura, čiže toto je suma, ktorá im mala byť vyúčtovaná za obdobie 8 mesiacov. Po

výmene ističov za sporných 8 mesiacov im mala byť vyúčtovaná suma za odber elektriky podľa platného
cenníka pri sadzbe C2 - X3 pre ističe 13A za rok 2011 - 2,6053 eur x 4 mesiace =10,4212 eur a za
rok 2012 - 2,8624 eur x 4 mesiace = 11,4509 eur, čo predstavuje sumu vo výške 21,872 eura, ktorú
mali skutočne zaplatiť. Zo sumy, ktorú zaplatili za rok 2011 a 2012, teda za obdobie 8 mesiacov podľa
pôvodnej tarifnej 149,9123 eur súd odpočítal sumu, ktorá im mala byť správne účtovaná a to sumu vo

výške 21,872 eur, čím žalobcom vznikla škoda vo výške 128,04 eur ( 149,9123 - 21,872 ), na ktorú
súd žalovaného zaviazal a vo zvyšku uplatnený nárok žalobcov ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania pričom výška úrokov z omeškania vyplýva z
ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
že pri vyhlasovaní rozsudku zo strany súdu prišlo k matematickej chybe a to, že pri určení výšky škody

opomenul prirátať sumu za 8 mesiacov pri ističoch 16A za roky 2011 a 2012, čo predstavovalo sumu vo
výške 23,7123 eur, ktorá mala byť pripočítaná k sume 126,2 ( čo je účtovaná suma pri ističoch 3x25A za
rok 2011 suma 15,0325 eur x 4 mesiace = 60,14 eur, a za rok 2012 suma 16,515 x 4 mesiace = 66,06
eur ), čo je výsledná suma 149,91 eur a z ktorej súd omylom odrátal sumu za obdobie 11 mesiacov
podľa novej účtovnej tarify, čím dospel k nesprávne vypočítanej výške škody. Správy postup pri výpočte

škody je uvedený v bode 19 rozsudku.

4.3 Ďalší nárok žalobcov sa týkal zaplatenia sumy 448,-eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavovala
neoprávnene účtované prostriedky za správu za obdobie od 1.6.2012 do 31.9.2012, Táto sumapozostávala z čiastky 6,94 eura x 3 mesiace x 16 bytov= 333,12 eura a od 1.9.2012-30.9.2012- 7,18
eura x 1 mesiac x 16 bytov = 114,88 eura, čo spolu predstavuje uplatnenú sumu. Žalobcovia tento
nárok odôvodňovali ustanovením § 8 a) ods. 4 zákona číslo 182/1993 Z.z. majúc za to, že správa o

činnosti správcu za rok 2011 a 2012 nebola úplná, keď neobsahovala príjmové položky fondu údržby
a opráv. Žalovaný sa bránil tým, že zmluva o výkone správy číslo 04 /12/40255 v článku IV. bod 2
písm. c) taxatívne neurčuje jednotlivé konkrétne zložky, z ktorých by mala pozostávať správa o činnosti,
respektíve ročné vyúčtovanie t. j. neboli povinní tam teda zahrnúť aj položkovite špecifikované príjmy
za dom. Zároveň poukázal na vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 28.3.2012 (číslo listu 251) sa

jednoznačne uvádza, že podľa § 8 a) ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov, je správca povinný predložiť
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka správu
o svojej činnosti za predchádzajúci rok a súčasne je povinný predložiť vyúčtovanie použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv domu a úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory
v dome, pričom z uvedeného vyplýva, že správca je povinný predložiť údaje podľa tohto zákonného
ustanovenia vlastníkom, ale predmetný zákon expresis verbis neustanovuje rozsah vyúčtovania, čiže

vlastníci sú oprávnení upraviť si rozsah vyúčtovania v zmluve o výkone správy. Súd z predloženej zmluvy
o výkone správy číslo 04/12/40255 z bodu číslo IV. zistil , že spôsob výkonu správy neupravuje, pričom
aj článok 4.2 písm. c) zmluvy o výkone správy uvádza, že správca vyhotovuje ročné vyúčtovanie použitia
fondu opráv, hovorí sa teda o tom, že vyúčtovanie má obsahovať čerpanie fondu opráv a nie príjmy
fondu opráv. V správe o činnosti zákon jasne neurčuje náležitosti správy o činnosti, nehovorí, že má

obsahovať položkovite určené príjmy, hovorí len o tom, že má obsahovať finančné hospodárenie, pričom
príjmy vo fonde opráv za rok 2011 sú uvedené v riadku s označením tvorba spolu za rok 2011 vo výške
9.764,42 eura. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia v spore nepreukázali, že predmetná správa
o činnosti má obsahovať položkovite určené príjmy, a taktiež, že by zo strany vlastníkov bytov došlo k
zmene zmluvy o výkone správy ohľadom ich požiadavky, čiže v tejto časti žalobcovia neuniesli dôkazné

bremeno ohľadom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a preto súd žalobu v tejto časti
ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnomsporežalobcoviauplatňovalisumyvovýške178,15euratitulomškody,sumuvovýške448,-
eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.600,-
eur , čiže celkovo si v spore uplatňoval sumu vo výške 2.226,15 eur, pričom žalobcovia boli úspešní

len čiastočne, a to v sume titulom náhrady škody vo výške 128,04 eura, preto súd žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania.

5.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia žiadajúc, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v

časti zamietnutého nároku 448 eur a náhrady trov konania. Žalobcovia uviedli, že odôvodnenie pre
výpočet škody je zmätočné, pretože v bode 26 napadnutého rozsudku je uvedené, že správny postup
pri výpočte škody je v bode 19 rozsudku, pričom v tomto bode nie uvedený žiadny postup pre výpočet
škody. K uplatnenému nároku 448 eur uviedli, že žiadnom zákone nie je uvedené čo má obsahovať
správa o činnosti správcu. Rozsah a obsah správy o činnosti správcu mal byť dohodnutý v zmluve

o výkone správy, tento však nebol v zmluve o výkone správy dohodnutý. Dodali, že predmetom
žaloby je aj skutočnosť, že žalovaný nepredložil vlastníkom úplnú správu o činnosti správcu za rok
2011 do 31.05.2012, a preto vo vzťahu k vráteniu správcovského poplatku v sume 448 eur trvajú
na podanom návrhu. V porovnaní s doručenou správou o činnosti správcu za rok 2010, v správe za
rok 2011 neboli poskytnuté všetky informácie, to znamená, že žalovaný vypracoval za roky 2010 a

2011 správy o činnosti správcu s rozdielnym obsahom a rozsahom. Týmto konaním žalovaný nekonal
v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti v zmysle zákona číslo 250/2007 Z.z. ( § 2 písmeno
písm. u). Podľa názoru žalobcov mal správca vypracovať správu o činnosti v rovnakom rozsahu
ako predchádzajúci rok alebo mal iniciovať odsúhlasenie dodatku k zmluve, ktorým by sa uvedený
nedostatokodstránil.Ďalejdodali,žesúdprvejinštanciesavôbecnezaoberalskutočnosťou,žežalovaný

odignoroval reklamáciu týkajúcu sa predmetu a obsahu správy o činnosti správcu. Táto reklamácia
nebola vybavená v zákonom stanovenej lehote, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Slovenskej obchodnej
inšpekcie zo dňa 18.09.2013, čím sa žalovaný dopustil správneho deliktu a zároveň mu bola uložená
pokuta 400 eur. Poukázali na to, že v prípade žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, tak v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo poskytovanie

služieb, ako aj podľa Občianskeho zákonníka ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedli, že
súd sa v konaní zameral len na posúdenie danej veci z pohľadu zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov a Občianskeho zákonníka, neberúc do úvahy zákon o ochrane spotrebiteľa.5.2 K výroku, ktorým súd priznal plnú náhradu trov konania žalovanému uviedli, že súd rozhodol o
náhrade trov konania bez právoplatnosti napadnutého rozsudku. Dodali, že zo strany žalobcov nebola
požadovaná náhrada trov konania, pretože súdny poplatok nebol zaplatený a vzhľadom na to, že sa

jedná o spotrebiteľský spor, nebol ani dôvod priznať strane žalobcov náhradu trov konania, a teda
aplikovať § 255 ods. 1 CSP. Výrok III. napadnutého rozsudku vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

6. Proti rozsudku, a to voči výroku I. podal odvolanie aj žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania, ale bol napadnutý
rozsudok zruší a vráti vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v rozsudku
je ako žalobca v 15. rade uvedený opätovne U. v čase vyhlásenia rozsudku nebol vlastníkom bytu,
pretože zomrel ešte v roku 2014. Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené procesné podmienky podľa
§ 61CSP v spojení s § 7 OZ. Ďalej žalovaný uviedol, že od podania žaloby v roku 2013 doposiaľ
žalobcovia nepredložili dôkaz o čase vzniku prípadnej škody a výške škody. Žalobcovia predložili iba

svojpomocný prepočet, ktorým vypočítali pravdepodobnú výšku škody. Žalovaný nesúhlasil s názorom
súdu, podľa ktorého bol počiatok vzniku škody ustálený od 01.09.2011 do uzavretia novej zmluvy, teda
ku dňu 24.04.2012, čo predstavovalo sumu 128,04 eura. Dôvodil, že v prípade finančnej škody je
skutočnou škodou to, o čo sa znížil majetok poškodeného. V tomto prípade by tomu zodpovedala suma
finančných prostriedkov, ktorá bola žalovaným ako správcom bytového domu uhradená dodávateľovi

z účtu domu na jeho účet. Za vznik škody je preto potrebné považovať deň, kedy došlo k poníženiu
zostatku na účte domu, s ktorým disponoval žalovaný ako správca bytového domu. Žalobcovia však
doposiaľ nepreukázali, či došlo k zníženiu majetku žalobcov a ak áno, kedy a v akej výške. Uvedený deň
vzniku škody má významný vplyv okrem iného aj na určenie výpočtu úrokov z omeškania a na plynutie
premlčacej lehoty. Z opatrnosti preto vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku. Z uvedeného

vyplýva, že najskôr mal byť žalobcami predložený dôkaz o znížení ich majetku na bankovom účte a
následne by mal byť predložený dôkaz s výpočtom skutočnej škody, ktorý súd prvej inštancie rozpísal v
odseku 23 rozsudku. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že zmenu zmluvných vzťahov nie je možné
vykonať zo dňa na deň, pretože zmena podlieha schvaľovaciemu procesu dodávateľských spoločností,
ktorého dĺžku nevie ovplyvniť. Toto tvrdenie vyplýva aj z predloženej listiny, pretože Žiadosť zo dňa

22.02.2012 - zmena distribučnej sadzby pre domácnosti, žalovaný odovzdal na pošte dňa 27.02.2012,
pričom k uzatvoreniu zmluvy o dodávke elektriny došlo až dňa 27.04.2012, teda 2 mesiace po odoslaní
žiadosti.

7. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že pokiaľ ide o pána U. M., tento žije

v byte na základe skutočnosti zapísané na LV číslo XXXX, kde je vyznačené vecné bremeno - právo
doživotného bývania. Z uvedeného vyplýva, že U. M. nestratil svoju procesnú spôsobilosť, pretože boli
porušené jeho spotrebiteľské práva a nie spotrebiteľské práva súčasných vlastníkov bytov. Pokiaľ ide
o oneskorené uzatvorenie novej zmluvy na dodávku elektriny uviedli, že v konaní bolo preukázané aj
z výpovede svedka G.. W., že splnomocnený zástupca žalobcov k nim prišiel niekedy v máji alebo júni

roku 2011 po vyúčtovaní s tým, že prišiel reklamovať nedotiahnutie sadzby za rezervovanú kapacitu.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nekonaním žalovaného v septembri 2011, teda nepodaním
žiadosti o uzatvorenie novej zmluvy na dodávku elektriny došlo zo strany ZSE k účtovaniu vyššej sadzby
do 24.04.2012, ktorá bola uhrádzaná z účtu vlastníkov žalovaným, a ktorá sa odrazila vo vyúčtovaní
nákladov súvisiacich s užívaním bytu za roky 2011 a 2012. K námietke svojpomocného prepočtu

žalobcov uviedli, že tento bol vykonaný na základe platného cenníka pre preskúmané obdobie, ktorý bol
zverejnený na internetovej stránke ZSE. K spôsobu výpočtu sa vyjadrili aj v priebehu konania. Záverom
uviedli, že práve z účtu domu, s ktorým disponoval žalovaný boli uhrádzané faktúry za elektrickú energiu.
Námietku premlčania žalovaného nároku považovali za neopodstatnený, lebo nárok bol uplatnený v
lehote.

8. Žalovaný k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia svoj žalobný nárok vo výške 448 eur
neodôvodňujú porušením zákona č. 182/1993 Z.z. alebo ustanovením zmluvy o výkone správy, ale len
tým, že správa o činnosti za rok 2011 neobsahovala údaje, ktoré obsahovala správa o činnosti za rok
2010. Dôvod, prečo sa správy o činnosti za tieto 2 roky líšili, žalovaný objasnil v priebehu konania, keď

uviedol, že ich spoločnosť začala používať nový program, ktorý sa komplexne špecializuje na správu
bytových domov. V priebehu konania tiež predložil ako dôkaz komunikáciu s Ministerstvom financií SR,
ktoré potvrdilo správnosť navrhovanej zostavy.9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s

verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že žalobkyňa v 3. rade B., pričom dedičské

konanie po nej prebiehalo na Okresnom súde Nitra. Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn.
18D/231/2021-20, D not 268/2021 zo dňa 15.02.2022 súd zistil okruh dedičov. S poukazom na § 63
CSP odvolací súd uznesením zo dňa 10.05.2022 rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi žalobkyne
v 3. rade B. N. rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX/XX, A. ako
žalobcami : v 3.rade S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, A., v XX.rade P. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. E. XXX/XX, A. -O., v XX. rade E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXXA. A. - T. O., v XX.

rade P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXXA. A. - T. O..

11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a dospel k správnemu rozhodnutiu. Pokiaľ ide
o prvý nárok žalobcov, ktorý im súd prvej inštancie priznal vo výške 128,04 eura s príslušenstvom, voči

tomuto podal odvolanie iba žalovaný. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v
konaní preukázali vznik škody spočívajúci v oneskorenom zabezpečení zmeny zmluvného vzťahu so
ZSEa.s.,vdôsledkučohonedošlokzmeneúčtovanejsadzbyzaodberelektrinynasadzbuD1.Súdprvej
inštancie ustálil začiatok škody od 01.09.2011 a jej trvanie až do 24.04.2012, kedy došlo k uzatvoreniu
novej zmluvy o dodávke elektriny. Žalovaný namietal, že za vznik škody je potrebné považovať deň, kedy

došlo k poníženiu zostatku na účte domu, s ktorým disponoval žalovaný ako správca bytového domu.
Žalobcovia podľa neho doposiaľ nepreukázali, či došlo k zníženiu majetku žalobcov a ak áno, kedy a v
akej výške. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou nestotožnil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobcovia žiadali o zmenu zmluvy o dodávke elektrickej energie, pretože už dňa 30.05.2011 bola
zrealizovaná výmena ističov. Žiadosť o zmenu zmluvy mohol teda podať žalovaný už v júni 2011 a

napriek odstávke u dodávateľa v júli a v auguste, mohlo dôjsť k podpísaniu novej zmluvy v septembri
2011. Nakoniec uvedené vyplýva, aj z vyjadrenia ZSE, a.s. ( čl. 124), ktorá spoločnosť uviedla, že
už v mesiaci máj 2011 a v mesiaci august 2011 žalovaný žiadal u nich o uzatvorenie nových zmlúv
o preradení do distribučnej sadzby pre iné odberné miesta bytových domov, pričom spoločnosť ZSE
energia a.s. žalovaného kontaktovala vo veci podpisu zmlúv za tieto miesta spotreby v septembrových

týždňoch. Už vôbec nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného o tom, že neporušil žiadnu svoju
povinnosť, keď je nesporné a preukázané, že až Žiadosťou zo dňa 22.02.2012 požiadal o zmenu
distribučnej sadzby pre domácnosti ( odovzdaná na pošte dňa 27.02.2012). Je zrejmé, že zanedbaním
svojej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, žalobcom bola spôsobená škoda tým, že mesačne
uhrádzali cenu poskytovanej služby pri dodávke elektrickej energie vo vyššej sume akoby to bolo

v prípade, keby si žalovaný splnil svoje povinnosti riadne a včas. Zodpovednosť správcu za škodu
vyplýva z ust. § 8 ods. 5, podľa ktorého správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností
vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Odvolací súd s poukazom na uvedené
sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobcovia nepreukázali vznik škody. Práve naopak, v

konaní bolo preukázané, že od septembra 2011 začala vznikať žalobcom škoda, keď elektrickú energiu
uhrádzali vo zvýšenej sadzbe až do 24.04.2012.

12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobcovia doposiaľ nepredložili dôkaz o výpočte skutočnej
škody, ani túto nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Žalobcovia už na začiatku konania rozpísali výšku

spôsobenej škody a tiež poukázali na Cenník ZSE, a.s., z ktorého pri výpočte vychádzali. Žalovaný
v priebehu celého konania výpočet škody žalobcami nenamietal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
túto námietku považoval za tzv. „novoty v odvolacom konaní“ . Tento odvolací dôvod treba vnímať v
spojitosti s ust. § 366 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty v odvolacom konaní môže odvolateľ
použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez svojej

viny. V danej veci žalovaný mohol plne uplatniť svoju procesnú obranu uvádzanú v odvolaní v rámci
prvoinštančného konania. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že uvedená odvolacia námietka žalovaného,
ktorou sa snažil spochybniť žalovaný nárok žalobcov, predstavovala novoty v odvolacom konaní, na
tento odvolací dôvod neprihliadal.13. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa žalobcu v 15. rade U. M., ktorý nemal procesnú spôsobilosť byť
účastníkom konania, pretože mal zomrieť ešte v roku 2014, odvolací súd uvádza, že z lustrácie Registra
obyvateľov vyplynulo, že žalobca v 15. rade žije, pričom aktuálnymi vlastníčkami predmetného bytu sú

od októbra 2014 dedičky po zosn. Y. M. - dcéry G.. U. M. a S. W. s tým, že U. M. má v byte č. XX vecné
bremeno doživotného bývania.

14. Žalobcovia podali odvolanie len voči zamietajúcemu výroku II., a to vo vzťahu k žalovanej sume
448 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje poplatok za správu od 1.6.2012 do 31.09.2012, a ktorý

žiadajú žalobcovia vrátiť z dôvodu, že správa o činnosti správcu za predchádzajúci rok 2011 nebola
úplná a najmä neobsahovala príjmové položky fondu údržby a opráv. Žalobcovia pritom tento nárok
odôvodňovali ust. § 8a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. Odvolací súd aj v tejto časti považoval rozhodnutie
súdu prvej inštancie za správne a poukazuje na jeho odôvodnenie v bode 27. Žalobcovia správne
uvádzajú, že ani v zákona č. 182/1993 Z.z. a ani zmluva o výkone správy neobsahujú presný rozsah
správy o činnosti správcu za predchádzajúci rok. Žalobcovia namietali predovšetkým to, že správa o

činnosti za rok 2011 neobsahovala údaje, ktoré obsahovala správa o činnosti za rok 2010. Ako správne
uviedol súd prvej inštancie, aj z vyjadrenia Ministerstva financií SR zo dňa 28.3.2012 vyplynulo, že zákon
neustanovuje rozsah vyúčtovania a práve vlastníci sú oprávnení upraviť si rozsah vyúčtovania v Zmluve
o výkone správy. Žalobcovia ako vlastníci však takúto zmenu v Zmluve o výkone správy nenavrhli. Preto
skutočnosť, že rozsah a obsah správy o činnosti správcu nebol dohodnutý v zmluve o výkone správy,

nemožno pričítať na ťarchu žalovaného ako správcu, pretože mu to neprikazuje žiadne ustanovenie.
Keďže žalovaný v tomto smere neporušil žiadnu svoju povinnosť, nie je správne ani tvrdenie žalobcov,
že žalovaný nekonal v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa.

15. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že
reklamácia žalobcov týkajúca sa predmetu a obsahu správy o činnosti správcu nebola vybavená v
zákonom stanovenej lehote, odvolací súd uvádza, že týmto konaním sa zaoberala Slovenská obchodná
inšpekcia. SOI svojím rozhodnutím č. SK/0245/99/2013 zo dňa 18.09.2013 uložila žalovanému pokutu
400 eur za porušenie povinnosti predávajúceho v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., pretože

nevybavil reklamáciu správy o činnosti správcu uplatnenú dňa 4.6.2012 v lehote 30 dní. Uvedená
skutočnosť nebola dôvodom pre podanie žaloby ani jedného zo žalovaných nárokov a ani nemala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, ktoré sa vyskytnú v konaní,
a obzvlášť nie na také, ktoré nemajú priamy súvis s prejednávanou vecou.

16. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Žalobcovia namietali aj výrok o trovách konania
(III. ), ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému. Odvolací súd
ho považoval za správny, pretože ako uviedol súd prvej inštancie, žalobcovia mali úspech len v časti
sumy 128,04 eura, pričom predmetom sporu bola celková uplatnená suma vo výške 2 226,15 eura, to

znamená, že ich úspech bol nepatrný. V konaní naopak bol úspešný v prevažnej miere žalovaný, a preto
súd prvej inštancie správne rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému plnú
náhradu trov konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396

ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania
právo, pretože strana žalobcov i strana žalovaného boli v odvolacom konaní neúspešné.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).