Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. február 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221201663
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1221201663.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: J. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XX, U., a otca: J. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX, D. o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú J. E. , nar. XX.XX.XXXX zo sumy 130 €
mesačne na sumu 160 € mesačne, počnúc od 12.03.2022, ktorú sumu je otec povinný platiť k rukám

matky, vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred.

II. Zročné výživné na maloletú J. E. , nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 12.03.2021 do 15.02.2022 v
sume 348 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 31.03.2022.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/101/2016-68 zo dňa 27.09.2017
v časti o výške výživného.

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 12.03.2021 domáhala zvýšenia
výživného otca na maloletú J. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 130 € mesačne na sumu 250 € mesačne.
Svojnávrhodôvodnilatým, ženákladynastarostlivosť omaloletúsaodroku2016,kedybolonaposledy
určené výživné , podstatne zvýšili, maloletá nastupuje do 1. ročníka základnej školy , s čím sú spojené

zvýšené výdaje, poplatky za školu, školský klub, pomôcky, záujmové krúžky.

2. Uznesením zo dňa 15.03.2021, č.k. 27P/36/2021-16 súd ustanovil maloletej Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava na jej zastupovanie pred súdom.

3. Súd sa oboznámil s obsahom rodného listu dieťaťa, spisom Okresného súdu Bratislava II zo dňa

27.09.2017 č.k. 49P/101/2016-68, potvrdeniami o príjmoch rodičov ako aj ďalším obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Maloletá J. E., Q..XX.XX.XXXX sa narodila z nemanželského vzťahu svojich rodičov.5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.09.2017 č.k. 49P/101/2016-68 bola maloletá

zverenádoosobnejstarostlivostimatke,otecbolzaviazanýpovinnosťouplatiťnadieťavýživné vovýške
130 € mesačne, obom rodičom bolo priznané právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, styk
otca s maloletou upravený nebol. V časti rozhodovania súdu malo dieťa dva roky, matka bola s dieťaťom
na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom boli rodinné prídavky a rodičovský príspevok spolu vo
výške 236 € . Bola vlastníčkou 3-izbového bytu a garáže a podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu

v podiele 1/6 k celku. Garáž prenajímala za mesačné nájomné 40 € , mesačné výdaje na maloletú
vyčíslila sumou 140 €. Otec bol v čase pôvodného rozhodovania zamestnaný s mesačným príjmom 450
€ - 500 €, býval v prenajatom byte spolu s kolegom , kde platí nájomné 200 €, mesačne splácal úver v
splátke 200 € , ktorý úver čerpala jeho matka vo výške 12 000 € , na úradu jeho platieb nájomného za
byt ,ktorý si prenajal v minulosti . Peniaze z úveru požil na zamýšľaný účel ale aj na zábavu, alkohol,
cigarety a diskotéky. Uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 100 € mesačne.

6. Rodičia sa zúčastnili informatívneho stretnutia s koordinátorom pre rodinnoprávnu agendu na
tunajšom súde, k dohode medzi nimi však nedošlo.

7. Na pojednávaní súdu konanom dňa 21.02.2022 sa matka pridržiavala písomne podaného návrhu .

Uviedla, že otec neplatil výživné 8 mesiacov , vznikol mu dlh vo výške 1 040 €, z ktorého dôvodu podala
návrh na vykonanie exekúcie . Od tejto doby jej je výživné poukazované. K podstatnej zmene došlo
na strane dcéry, ktorá od septembra 2021 začala navštevovať prvý ročník základnej školy, predtým
navštevovala J. Š. Y. na R. I. T. U.. V škôlke platila matka polročne poplatok 50 € , za tanečnú -
30 € mesačne, 100 € mesačne - strava, a poplatok, z ktorého sa deťom kupovali v škôlke pomôcky,

pripravoval sa program na Mikuláša a iné sviatky. Od septembra 2021 navštevuje dcéra 1. ročník ZŠ na
Nevädzovej , kde platí poplatok na družinu - 17,50 € mesačne, obedy - 40 €, školské potreby, počítač -
400 € , ktorý potrebovala dcéra za účelom on-line vyučovania. Na tieto prvotné výdaje jej otec neprispel
žiadnou sumou. Otec sa na starostlivosti o dcéru nepodieľa ani iným spôsobom, s dcérou sa nestretáva,
naposledy s ňou bol minulý rok . Zdravotné problémy dcéra nemá. Matka sa zamestnala ako predavačka

vU.smesačnýmpríjmom590€netto.NaďalejvlastnítrojizbovýbytsgarážouvBratislave,vktorombyte
býva aj s dcérou , je tiež spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1/6. Manželstvo neuzavrela, iné deti nemá.

8. Otec pred súdom uviedol, že finančná situácia mu neumožňuje platiť výživné vyššie ako je aktuálne
určené. Pôžičku , ktorú čerpala v minulosti jeho matka vo výške 12 000 € aktuálne nespláca, keďže mu

vznikol dlh na výživnom za 8 mesiacov , ktorý momentálne spláca a nezostávajú mu financie na splátky
pôžičky. Býva v ubytovni J., za bývanie platí 350 € mesačne, pracuje v Z. na informáciách s čistým
mesačnýmpríjmom700€.Manželstvoneuzavrel,inédetiokremJ.nemá,nevlastnížiadnenehnuteľnosti
ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Okrem príjmu z pracovného pomeru má príjem z príležitostných
brigád. V období od mája do augusta 2021 brigádoval spolu s kamarátom na prerábke bytu v Stupave,

z čoho mal príjem 1250 € . Jeho matka si zobrala úver vo výške asi 4000 €, aby mohol zaplatiť dlh na
výživnom. Matke spláca tento dlh v mesačných splátkach po 180 €. Ďalšie výdaje má na stravu - 250
€ mesačne, električenka - 30 € mesačne , UPC- 10 €. Ak má voľný čas, chodí pomáhať kamarátovi do
autoservisu, bez finančnej odmeny.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na zmenu pomerov a skutočnosť, výživné bolo určované
naposledy v čase, keď malo dieťa dva roky, navrhuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej J. zvýšiť
na sumu 150 € mesačne.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môžeaj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa

použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v NewYorku
podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990,
ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49
ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to,

abysauznalazásada,žeobajarodičiamajúspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Rodičia
alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

13. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré

sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to
vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine
ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že
vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je

mierajehoschopnosti,možnostiamajetkovýchpomerov.Zaschopnostikaždéhorodičatrebapovažovať
jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní
ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi
vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky,
časovýpriestor,prax,skúsenostivodboreatď.).Možnostirodičaovplyvňujúajobjektívneokolnostiakými

sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

14. V čase pôvodného rozhodovania Okresného súdu Bratislava II , v konaní vedenom pod sp.
zn. 49P/101/2016-68 mala maloletá dva roky, bola v útlom veku a celodennú starostlivosť o ňu
zabezpečovala matka, ktorá bola v tom čase na rodičovskej dovolenke , jej jediným príjmom bol

rodičovských príspevok a prídavky na dieťa vo výške 236 €. V súčasnosti je matka zamestnaná, v U.
ako predavačka s mesačným príjmom 590 € netto. Otec v čase pôvodného rozhodovania bol riadne
zamestnaný, jeho príjem z pracovného pomeru predstavoval 450 € - 500 € netto mesačne, splácal
pôžičku vo výške 12 000 €, prenajímal si byt v J. Č.G. U. - D. za sumu 200 €, nevlastnil žiadnenehnuteľnosti ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty . V súčasnosti otec dosahuje príjem 700 € mesačne
a je schopný si svoj mesačný príjem zvýšiť aj príležitostnými brigádami. Otec svoj voľný čas netrávi so
svojou dcéru, namiesto toho vypomáha bezodplatne svojmu kamarátovi v autoservise. Ak má zručnosti

na takúto prácu, je nezodpovedné, aby túto prácu vykonával čo i len brigádnicy bez akejkoľvek finančnej
kompenzácie. Podľa názoru súdu, je v možnostiach otca privyrobiť si aj brigádnickymi prácam a svoj
mesačný príjem je schopný si zvýšiť. Pomery sa od poslednej úpravy výživného bezpochyby zmenili
na strane matky, otca aj dieťaťa. Maloletá v súčasnosti navštevuje prvý ročník základnej školy, s čím sú
bezpochyby spojené zvýšené výdaje. Matka sa zamestnala a otcov príjem sa zvýšil. Ani jeden z rodičov

nové manželstvo neuzavrel a okrem J. iné deti nemajú.

15. S poukazom na vykonané dokazovanie, súd preto dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného po štyroch rokoch od poslednej úpravy je dôvodný. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
k maloletej dcére zo sumy 130 € mesačne na sumu 160 € mesačne, majúc za to, že potreby maloletej
dcéry, ktorá navštevuje základnú školu sa zvýšili o výdaje spojené so štúdiom, nákupom učebných

pomôcok, výdajov na zabezpečenie voľnočasových aktivít a ošatenia. Súd je toho názoru, že otec má
reálne možnosti a schopnosti platiť výživné v uvedenej výške a nebolo by spravodlivé zvýšené výdaje
ponechať na ťarchu matke, keď suma 130 € sa javí ako nepostačujúca pre dieťa vo veku takmer 7 rokov.
Súd z uvedeného dôvodu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej J. na sumu 160 € mesačne
počnúc odo dňa podania návrhu t.j. od 12.03.2021.

16. Zročné výživné , ktoré otcovi vzniklo za obdobie od 12.03.2021 do 15.03.2022 ( mesiac nasledujúci
po vyhlásení rozsudku ) predstavuje 348 € ( 11 mesiacov a pomerná časť za mesiac marec 2021 , 11
mesiacov x 30 € ( suma o ktorú bolo pôvodné výživné zvýšené ) = 330 € + 18 € ( pomerná časť za
mesiac marec 2021) = 348 €, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 31.03.2022 .

17. Vo zvyšnej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamietol.

18. Podľa § 78 ods.1 veta prvá Zákona o rodne bol zmenený pôvodný rozsudok Okresného súdu
Bratislava II, II, č.k. 49P/101/2016-68 zo dňa 27.09.2017 v časti o výške výživného.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z
účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 doručenia, na Okresnom súde Bratislava II,

písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.