Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoPr/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200179
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5618200179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr.JanyUrbanovejaJUDr.MartinyMochnáčovej,vsporežalobcu:Liptovskánemocnicaspoliklinikou
MUDr.IvanaStodoluLiptovskýMikuláš,sosídlomPalúčanská25,03101LiptovskýMikuláš,IČO:17336
163, zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Ul. 1 mája 709, 031 01 Liptovský
Mikuláš, IČO: 42 219 361, proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O.,
zastúpenej JUDr. PaedDr. Róbertom Monsbergerom Kozákom, advokátom so sídlom Štúrova 17, 031
01 Liptovský Mikuláš, IČO: 40 454 576, o zaplatenie 3.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Cpr/2/2018-383 zo dňa 03. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Cpr/2/2018-383 zo dňa 03. mája 2019 vo výrokoch
I. a III. potvrdzuje.

II. Odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Cpr/2/2018-383 zo dňa 03.
mája 2019 vo výroku II. odmieta.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.971,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 2.971,43 eur od 20.01.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto
rozsudku (výrok I.). V ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,72 %, s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti
rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne od 20.01.2018 do zaplatenia a povinnosť náhrady trovy konania. Podanú žalobu skutkovo
žalobca odôvodnil tým, že je zamestnávateľ a žalovaná bola v rozhodnom čase jeho zamestnankyňou.
Pracovnou náplňou žalovanej ako zamestnanca bolo plnenie úloh na úseku metrológie podľa zákona
č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem iného zabezpečiť, aby
všetkyurčenémeradlá,ktoréžalobcaprisvojejčinnostipoužíva,maliplatnéoverenieatiežviesťzoznam
určených meradiel s uvedením dátumov i overenia. Slovenský metrologický inšpektorát vykonal dňa
16.07.2015 u žalobcu metrologický dozor, pri ktorom inšpektori zistili porušenie povinnosti podľa ust.

§ 19 ods. 2 písm. c) a e) zákona č. 142/2000 Z. z., konkrétne žalovaná neviedla evidenciu používaných
určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia. Jednalo sa o neinvazívne meradlá tlaku krvi
mechanické a neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií.
Tieto meradlá, ktoré boli určenými meradlami v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z., nemali pri používaníplatné overenia. Slovenský metrologický inšpektorát preto rozhodnutím č. 3136/600/2015/R zo dňa
06.11.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.200,- eur. Na podklade podaného odvolania Úrad pre
normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky uvedené rozhodnutie zmenil, ale v postate

iba odstránil formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia a žalobcovi uložil pokutu v nezmenenej
výške, ktorú žalobca následne zaplatil. Uložená pokuta z dôvodu porušenia zákonom stanovených
povinností vznikla nezabezpečením riadneho plnenia pracovných povinností žalovanou v rozpore s
ust. § 81 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), pričom sa jednalo
o zavinené porušenie povinnosti vo forme nepriameho úmyslu. Žalovaná si vzhľadom na zverené

pracovné úlohy a absolvované školenia musela byť vedomá toho, že porušuje svoje povinnosti. Pred
podaním žaloby žalobca so žalovanou povinnosť nahradiť škodu prejednal, avšak žalovaná svoju
zodpovednosť neuznala.
3. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že pracovný pomer u žalobu s ňou vznikol na základe uzatvorenej
pracovnej zmluvy dňa 29.04.2013, ktorá bola viacerými dodatkami modifikovaná. Dňa 31.05.2013 bola
žalovaná s účinnosťou od 01.06.2013 vymenovaná u žalobcu za metrológa, pričom jej však nijakým

spôsobom v zmysle tohto menovania nebola zmenená, ani doplnená pracovná zmluva. Dodatok č. 4 zo
dňa 11.08.2014 vo svojom bode 29. len stručne konštatuje, že žalovaná bola vymenovaná za metrológa
u žalobcu. Žalovaná bola žalobcom poverená za vedúcu technicko-prevádzkového odboru u žalobcu
od 11.08.2014 do 31.05.2015, kedy funkcia žalovanej ako vedúcej technickoprevádzkového odboru u
žalobcu zanikla. Kontrola u žalobcu Slovenským metrologickým inšpektorátom bola vykonaná v dňoch

15.07.2015 a 16.07.2015. Ihneď' po svojom vymenovaní na funkciu vedúcej technicko-prevádzkového
odboru t. j. dňa 11.08.2014, žalovaná informovala vedenie žalobcu o nutnosti agendu metrológie
presunúť na kolegyňu p. P. a žiadala o odňatie agendy metrológie, a to z dôvodu obrovskej a nadmernej
vyťaženosti pri spracovávaní agendy na pozícií vedúcej technicko-prevádzkového odboru. Ďalej dodala,
že v zmysle svojej pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom v znení jej všetkých dodatkov jej pracovná

náplň žalovanej obsahovala 31 rôznorodých činností, ktoré nie je možné plnohodnotne zvládať jedným
zamestnancom. Žalovaná namietala aj absenciu preukázania skutočnosti, že by žalobca uloženú pokutu
vo výške 3.200,- eur skutočne zaplatil, ktorý dôkaz nepriložil ani k podanej žalobe. Aj keď je nesporné, že
žalobcovi bola udelená pokuta v príčinnej súvislosti s porušením povinností mu uložených podľa zákona
č. 142/2000 Z. z., škodu nemožno pričítať k zavineniu žalovanej. Ňou absolvovaný kurz metrológie, na

ktorý poukazoval žalobca, bol jednodňový (17.06.2014) a týkal sa v prevažnej miere výrobného procesu
pri pásovej výrobe dielcov, pričom sa ho zúčastnila aj iná zamestnankyňa žalobcu, p. P.. Žalovaná
ďalej tvrdila, že od 10.05.2015 do 30.06.2015 bola práceneschopná, pričom začiatok tejto doby trávila
na lôžkovom oddelení traumatológie a kolegyne p. P. a p. O. pri návšteve informovala o tom, že v
mesiaci jún skončí platnosť overenia meradiel a požiadala ich, aby zabezpečili proces overovania. Do

práce nastúpila po ukončení práceneschopnosti dňa 01.07.2015. Podľa vedomosti žalovanej v zmysle
pracovnej náplne, uvedenej v pracovnej zmluve p. O., celý proces overenia meradiel v tom čase mal
pripadať na ňu, keďže pracuje už niekoľko rokov na pozícii zástupcu technicko-prevádzkového odboru
a v čase neprítomnosti vedúceho plne zastupuje a preberá jeho práva a povinnosti. Po svojom návrate
z dočasnej práceneschopnosti dňa 01.07.2015 žalovaná zistila, že na pozíciu vedúceho prevádzky

technicko-prevádzkového odboru bol odo dňa 01.07.2015 menovaný p. F., ktorého ako nastupujúceho
kolegu žalovaná zaúčala a postupne mu odovzdávala rozsiahlu agendu. So žalovanou bola prerokovaná
zo strany žalobcu náhrada škody škodovou komisiou až v čase, kedy jej plynula výpovedná lehota po
požiadaní o ukončenie pracovného pomeru z jej strany, a to v mesiaci august 2017. Žalovaná pritom
predložila dňa 25.01.2017 svoje vyjadrenie k zmenenému Rozhodnutiu Slovenského metrologického

inšpektorátu č. 2015/300/009932/03242 zo dňa 18.01.2016, avšak o výsledku rozhodnutia škodovej
komisie žalobcu nebola upovedomená.
4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej poprel skutkové tvrdenia žalovanej o vedomosti porušenia
povinností podľa zákona č. 142/2000 Z. z. pred skončením kontroly, ako aj tvrdenia, že bol žalovanou
upozornený na porušenie zákona, pre ktorý došlo k uloženiu pokuty. Rovnako tak poprel aj tvrdenia

žalovanej, ktorá ho mala informovať o nutnosti presunúť agendu metrológie na iného zamestnanca.
Vo vzťahu k úhrade pokuty poukázal žalobca na stanovisko exekútora k návrhu o postupnom splatení
pohľadávky, pričom žalobca v rámci exekučného konania vedeného pod spis. zn. EX 67/16 súdnym
exekútorom JUDr. Dánim zaplatil uloženú pokutu v 16 mesačných splátkach v období od júna 2016
do septembra 2017. Meradlá, ktorých sa kontrola týkala a ktorým chýbalo overenie, neboli ani vedené

v evidencii, ktorú mala žalovaná ako metrológ viesť. Teda ani iný zamestnanec, ktorý by ju počas
pracovnej neschopnosti zastupoval, nemohol o skončení platnosti overenia vedieť. Ak by žalovaná
riadne viedla evidenciu určených meradiel, mala by vedomosť o tom, že uplynula platnosť overeniameradiel v monitoroch vitálnych funkcií a mohla vykonať príslušné opatrenia aj v období od skončenia
pracovnej neschopnosti do kontroly Slovenským metrologickým inšpektorátom.
5. Žalovaná v rámci žalobnej dupliky uviedla, že dôkazom o upozornení iných zamestnancov žalobcu

o uplynutí lehoty platnosti meradiel v mesiaci jún 2015 zo strany žalovanej je aj tá skutočnosť, že p.
P. poslala počas trvania dočasnej práceneschopnosti žalovanej objednávku na obchodnú spoločnosť
CHIROSAN,s.r.o.naoverenietlakomerov,atodňa04.06.2015.Žalovanážiadalapresunúťagendunap.
P., a to pri osobnom stretnutí s riaditeľkou žalobcu, s čím riaditeľka súhlasila. Následne bol vypracovaný,
a tak žalovanou, ako aj p. P. podpísaný preberací protokol o tejto skutočnosti.

6. V konaní bol vypočutú svedok H.. O., ktorý uviedol, že v rámci preverovania zhody vykonávaných
činností s požiadavkami normy ISO 2001, čo bolo predmetom certifikácie danej spoločnosti, jednou z
požiadaviek tejto normy bola aj požiadavka na meracie a monitorovacie zariadenia, preto uvedené bolo
aj predmetom auditu. Vo všeobecnosti popísal proces auditu. Poukázal na súhrnnú správu z auditu za
rok 2014, kde je uvedené, že boli preverované aj tlakomery, či už ortuťové alebo manometrické, kde
konkrétne u každého bolo uvedené výrobné číslo, platnosť overenia, všetky z nich mali platnosť až do

roku 2015, to znamená v čase konania auditu boli platne overené.
7.Svedkyňap.P.uviedla,žejejpracovnýpomeruzamestnávateľavznikolvseptembri2013.Zozačiatku
bola prijatá na pozíciu referent verejného obstarávania a neskôr bola preradená na plný úväzok na
servis zdravotnej techniky. K preradeniu došlo v roku 2014. V pracovnej náplni boli činnosti týkajúce sa
metrológie, až keď žalovaná skončila pracovný pomer, potom bola jej agenda metrológie daná svedkyni.

Počas obdobia práceneschopnosti zastrešovali nielen metrológiu, ale aj celý prevádzkový úsek spolu
s p. O.. Na otázku, či v danom čase dostali od žalovanej pokyny na plnenie úloh v oblasti metrológie,
uviedla, že je to už dosť dávno, jediné, čo si pamätá, že robili v laboratóriu kontrolu teplomerov.
Navštevovali ju na traumatologickom oddelení, pamätá si tieto teplomery, nepamätá si, že by museli
zadávať nejakú objednávku.

8.Svedkyňap.O.uviedla,žejezamestnankyňoužalobcuodroku1990ažalovanájejejbývalákolegyňa.
V období rokov 2013 - 2015 bola na funkcii samostatný referent na technicko-prevádzkovom oddelení,
zastupovala šéfa. Nikdy nevykonávala úlohy v oblasti metrológie, ani v rámci kompetencie zastupovania
šéfa. Pokiaľ bola žalovaná práceneschopná 5 týždňov v dotknutom období roku 2015, nebola si istá, či
v tom období mala v pracovnej zmluve náplň zastupovanie šéfa.

9. Štatutárna zástupkyňa žalobcu H.. V. na pojednávaní konanom dňa 04.04.2019 uviedla, že v čase,
keď bola žalovaná práceneschopnosti, t. j. od 10.05.2015 do 30.06.2015, nebol poverený činnosťou
funkcie metrológa nikto, lebo nemocnica mala len jedného vyškoleného metrológa, a to práve žalovanú.
Počas rozhodného obdobia práceneschopnosti žalovanej bolo plne v jej kompetencii riešiť, kto ju v
čase neprítomnosti na pracovisku zastupuje. Písomný podnet, aby vyškolili iného človeka, od žalovanej

nemala. K protokolu o odovzdaní agendy zo dňa 02.01.2015 uviedla, že p. P. bola priamo podriadená
žalovanej a ak ju poverila nejakými agendami, muselo to byť skutočne medzi nimi, svedkyňa o tom
nemá vedomosť. Zároveň uviedla, že takýto postup by ani neprešiel v rámci procesov hodnotenia kvality,
keďže nie je možné menovať do funkcie metrológa osobu, ktorá nebola vyškolená. Kontrola prišla
na to, že neboli komplexne pripravené zoznamy všetkých prístrojov, ktoré majú podliehať kontrolám.

Pokiaľ sa školenia vo vzťahu k metrológii zúčastnil aj iný zamestnanec žalobcu, uvedené nič nemení na
skutočnosti, že poverenou z agendy bola žalovaná.
10. V rámci dokazovania súd okrem výsluchov sporových strán a uvedených svedkov vykonal aj
dokazovania listinami, konkrétne sa zaoberal protokolom Slovenského meteorologického inšpektorátu,
rozhodnutím Úradu pre normalizáciu meteorológie o skúšobníctve SR, rozhodnutím Slovenského

meteorologického inšpektorátu, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanou,
jej dodatkami, menovacím dekrétom, osvedčením meteorológa, rozhodnutím sociálnej poisťovne,
vyjadrením žalovanej k rozhodnutiu, vyjadrením žalobcu k protokolu, žiadosťou žalobcu o povolenie
zaplatenia pokuty v splátkach, stanoviskom k návrhu o postupnosť splatenia pohľadávky, výpisom z
účtu žalobcu, objednávkou na overenie meradiel, protokolom o odovzdaní agendy meteorológie zo

dňa 02.01.2015, dodatkom zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie, protokolom z interného auditu,
správou z auditu, zápisnicou zo zasadania škodovej komisie zo dňa 22.06.2017, meteorologickým
poriadkom žalobcu vydaním č. 3 schváleným riaditeľom dňa 14.07.2014, pracovnou zmluvou medzi
žalobcom a p. P. vrátane dodatkov a pracovnou zmluvou medzi žalobcom a p. O. vrátanie dodatkov.
11. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, pričom pri

žalobcom uplatnenom nároku vec právne posudzoval a vychádzal z ust. § 1 ods. 4, § 179 ods. 1, §
186 ods.1, § 187 ods. 1, § 191 ods. 1 a 2 ZP a ust. § 19 ods. 1, 2 písm. c), e), § 17 ods. 1 zákona
č.142/2000 Z. z.12. Medzi stranami sporu nebola sporná, a zároveň v rámci dokazovania bola jasným spôsobom
preukázaná existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami zložená na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 29.04.2013, ku ktorej bolo postupne dohodnutých niekoľko dodatkov, vrátane dodatku

č. 4 uzavretého dňa 11.08.2014. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na menovací
dekrét žalovanej do funkcie metrológia žalobcu s účinnosťou od 01.06.2013. Nespornou a v konaní
preukázanou bola aj skutočnosť uloženia pokuty žalobcovi na základe rozhodnutia Slovenského
metrologického inšpektorátu zo dňa 06.11.2015 v spojení s rozhodnutím Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 18.01.2016. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu mal súd

preukázanú aj tú skutočnosť, že žalobca uloženú pokutu zaplatil. Dôvodom uloženia pokuty bola
skutočnosť, že žalobca nepredložil a neviedol evidenciu používaných určených meradiel s uvedením
dátumu ich overenia - neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické a neinvazívne meradlá tlaku krvi
elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií a zároveň žalobca v počte 28 ks (neinvazívne
meradlá tlaku krvi mechanické v počte 10 ks a neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako
súčasť monitorov vitálnych funkcií v počte 18 ks) používal určené meradlá bez platného overenia.

Splnenie týchto povinností mala zabezpečiť v rámci plnenia pracovných povinností žalovaná, ktorá to
však nezabezpečila a následkom toho došlo k uloženiu pokuty žalobcovi, teda k vzniku škody.
13. Pri skúmaní zavinenia žalovanej súd prvej inštancie poukázal na ukladanie pokút v zmysle zákona
č.142/2000 Z. z. U žalobcu v roku 2014 prebiehal audit - certifikácia systému riadenia norma ISO 9001
a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že boli preverované v tomto smere u žalobcu aj procesy v

oblasti metrológie, pričom neboli zistené nedostatky. U žalobcu bola vedená evidencia meradiel, vybrané
meradlá boli s platným overením, žalobca mal správne nastavené pravidlá v oblasti metrológie už v
roku 2014 a bolo povinnosťou žalovanej, ktorá zodpovedala za túto oblasť u žalobcu, plniť povinnosti
stanovené zákonom v rámci nastavených pravidiel. Súd prvej inštancie mal na podklade uvedeného
dané zavinenie žalovanej vo forme nepriameho úmyslu.

14.Vovzťahukprocesnejobranežalovanejtýkajúcejsapresunuagendynainéhozamestnancažalobcu
súd prvej inštancie uviedol, že hoci žalovaná predložila odovzdávací protokol zo dňa 02.01.2015 medzi
ňou a p. P., v tejto súvislosti nedošlo k žiadnej zmene obsahu pracovnej zmluvy žalovanej či spomínanej
p.P.Rovnakotakúčasťp.P.naškolenívoblastimetrológievroku2014samaosebenebolapostačujúca
pre prijatie záveru o presune agendy. Súd prvej inštancie nemal preukázané ani nadmerné pracovné

zaťaženie žalovanej na pozícii riadenia technicko-prevádzkového úseku. Bolo v záujme žalobcu, aby
funkciu metrológa vykonávala práve žalovaná, ktorá bola na tieto účely zaškolená. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie zdôraznil, že pracovná pozícia žalovanej obnášala predovšetkým riadiace činnosti,
kde gro činnosti predstavoval dohľad s výnimkou výkonu funkcie metrológa, a preto poukaz žalovanej
na množstvo činností, ktoré boli uvedené v náplni práce vedúceho technicko-prevádzkového úseku

nadmernú zaťaženosť nepreukazuje. Je zjavné, že žalovaná nepochybne dodatok č. 4 pracovnej zmluvy
akceptovala a žalobcovi v tejto súvislosti nedoručila žiadnu písomnú žiadosť o presun agendy metrológie
na iného zamestnanca (žalovaná k svojim tvrdeniam nepredložila žiadne dôkazné prostriedky). V danom
prípade neobstálo ani porovnanie zaťaženosti žalovanej v porovnaní so zaťaženosťou jej predchodcu,
ktorý bol zaťažený troma výkonnými činnosťami, pričom žalovaná vykonávala prevažne funkciu riadiacu.

Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že zavinenie žalovanej nebolo možné vylúčiť ani len čiastočne
na základe tvrdenia o nadmernej zaťaženosti žalovanej z dôvodu jeho nepreukázania.
15. Vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa práceneschopnosti žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že
bolo preukázanie zadanie jednotlivej úlohy v súvislosti s metrológiou jej podriadenej zamestnankyni,
p. P. (objednávka overenia platnosti meradiel spoločnosťou Chirosan, s.r.o. zo dňa 04.06.2015). Bolo

zrejmé, že aj počas trvania dočasnej práceneschopnosti boli vykonané určité úkony v oblasti metrológie.
Uvedené nasvedčovalo skôr jednorazovej požiadavke zo strany žalovanej počas hospitalizácie v
rámci návštevy podriadených zamestnankýň, nie však systémovému riešeniu žalobcu v otázke
zastupovania metrológa počas jeho neprítomnosti v práci. Súd prvej inštancie nezistil skutočnosť úpravy
zastúpenia metrológa žalobcom a tvrdenie riaditeľky žalobcu, že žalovaná si mala sama zabezpečiť ako

vedúca technicko-prevádzkového odboru zastupovanie počas jej dočasnej práceneschopnosti a poveriť
podriadené zamestnankyne výkonom činností metrológa, neobstálo, keďže ide o otázku, ktorú treba
riešiť vopred. Vyžadovalo si totiž špeciálne znalosti a daná osoba by mala mať nepochybne prehľad v
oblasti metrológie. Žalobca však alternatívu pre takýto prípad nemal pripravenú. Táto skutočnosť teda
zavinenie žalovanej počas jej dočasnej práceneschopnosti vylučovala, ale len čiastočne vzhľadom na

zákonnú úpravu povinnosti podať objednávku na následné overenie meradla ústavu, určenej organizácii
alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pre skončením času platnosti overenia v zmysle ust. §
17 ods. 1 zákona č.142/2000 Z. z. Pokiaľ táto 60 dňová lehota plynula pred začiatkom dočasnej
práceneschopnosti žalovanej, bolo dané zavinenie žalovanej u toho ktorého konkrétneho meradla, kdezistili kontrolné správne orgány porušenie povinností uložených zákonom a naopak, ak ešte nezačala
plynúť zavinenie žalovanej nebolo dané. Z celkového počtu kontrolovaných meradiel 42 ks bolo zistené
porušenie ustanovení zákona (bez platného overenia) u 28 ks (14 meradiel s platným overením),

z toho uvedená 60-dňová lehota bola pred nástupom žalovanej na práceneschopnosť dodržaná u
2 meradiel s platnosťou overenia do 10.07.2015 u oboch nezačala plynúť pred začiatkom dočasnej
práceneschopnosti žalobkyne (zavinenie nebolo dané), u ostatných 26 ks už plynula, a teda zavinenie
žalovanej bolo dané. Zodpovednosť žalovanej za škodu bola preto podľa názoru súdu prvej inštancie
daná v prípade 26 meradiel. Na základe tohto pomeru súd prvej inštancie vyčíslil sumu náhrady škody

tak, že z celkovej výšky uloženej pokuty 3.200,- eur, po prepočítaní časti pokuty na jedno meradlo a
vynásobenímtohtočíslapočtom26meradiel,dospelkzavineniužalovanejnauloženejpokutevcelkovej
výške 2.971,43 eur, v ktorej sume priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok.
16. Spolu s priznanou istinou súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania zo sumy 2.971,43 eur od
20.01.2018, t. j. počnúc dňom spísania žaloby, s poukazom na ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) v spojení s ust. § 1 ods. 4 ZP a ust. § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom
znení.
17. V ostatnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.
18. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)tak,žežalobcovi,ktorýbolúspešnývrozsahu92.86%,priznal

nárok na ich náhradu voči žalovanej, ktorá bola úspešná v rozsahu 7,14 %, v rozsahu čistého úspechu
85,72 %.
19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd by žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

20. Žalovaná v odvolaní namietala, že v konaní bolo preukázané, že aj napriek uloženiu pokuty
žalobcovi v roku 2013 v obdobnej veci žalobca nepristúpil k vykonaniu opatrení na nápravu smerujúcu k
odstráneniu nevyhovujúcich pracovných podmienok. Žalobca priamo priznal, že nedáva overovať všetky
meradlá, ktorých platnosť už bola skončená naraz, a to z ekonomických a personálnych dôvodov, ako
aj z toho dôvodu, že podiel finančných prostriedkov, ktorými žalobca disponuje, je určený na mesačné

mzdy jeho zamestnancov a úhrada takýchto miezd je preňho prioritou nielen kvôli možným sociálnym
dopadom v prípade nevyplatenia takýchto miezd, ale aj trestnoprávneho hľadiska. Neoverovanie
meradiel, ktorým skončila platnosť, v lehote stanovenej príslušným zákonom, sa dialo na pokyn a s
vedomím žalobcu, a preto nemožno preniesť ťarchu uloženej pokuty na žalovanú, ktorá len konala na
pokyn a s vedomím žalobcu. V konaní tvrdila, že postupovala v súlade s dlhodobou vnútornou politikou

zamestnávateľa, a preto nedávala overovať všetky meradlá naraz. Ďalej žalovaná zotrvala na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach o vysokej pracovnej zaťaženosti, ktoré navyše žalobca nerozporoval,
ako aj o tom, že pri jej predchodcovi v oblasti metrológie, p. P., bolo nadmerné pracovné zaťaženie
konštatované aj v rámci zápisnice zo zasadania škodovej komisie žalobcu zo dňa 26.11.2015. O
neúnosnosti jej pracovného zaťaženia svedčí aj skutočnosť, že po uplynutí doby poverenia na funkciu

vedúcej technicko-prevádzkového odboru bola táto jej funkcia rozdelená medzi 4 iných zamestnancov.
V konaní bolo preukázané, že žalovanú bol počas jej práceneschopnosti povinný zastupovať minimálne
jeden zamestnanec, čo vyplynulo nielen z objednávky na overenie meradiel zadanej na pokyn žalovanej
p. P., ale aj z výpovede svedkyne p. O., ktorá uviedla, že žalovanú navštívila počas práceneschopnosti
v nemocnici aj s p. P., pretože bolo potrebné „riešiť nejaké pracovné problémy“. Súd prvej inštancie

aj napriek týmto preukázaným skutočnostiam nezisťoval, či okrem žalovanej za vzniknutú škodu
zodpovedá aj iný zamestnanec. Škoda v danom prípade vznikla bez zavinenia žalovanej, a to preto, že
žalobca ako zamestnávateľ nielenže nevytvoril pre žalovanú pracovné podmienky, ktoré by jej umožnili
riadnyvýkonjejpracovnýchpovinností,alesámvdôsledkusvojichfinančnýchmožnostínezabezpečoval
overovanie meradiel v lehote určenej zákonom. Žalovaná zopakovala aj svoju argumentáciu týkajúcu sa

absolvovaného kurzu metrológie, ktorého sa zúčastnila aj iná zamestnankyňa žalobcu. Keďže žalobca
vedel, že žalovaná je dočasne práceneschopná, ktorá doba začala plynúť viac ako 2 mesiace pred
kontrolou, na strane jej nemožno hovoriť o zavinení vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
21. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovanej uviedol, že snahou žalobcu pri podaní odvolania proti
prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty bolo privodiť priaznivejšie rozhodnutie o pokute. Preto

poukazoval aj na skutočnosti, ktoré mohli mať na plnenie povinností na úseku metrológie vplyv. Z
týchto skutočností však nevyplýva, že by žalovaná nemala vytvorené priaznivé pracovné podmienky,
ale len to, že po organizačnej stránke bolo plnenie povinnosti na úseku metrológie potrebné zosúladiť
s finančnými možnosťami žalobcu. Nestotožnil sa ani s tým, že by nespochybnil vysoké pracovnézaťaženie žalobkyne, keď tak urobil v rámci podanej žalobnej repliky. V konaní preukázal, že žalovanej
vytvoril také podmienky, aby si mohla riadne plniť svoje pracovné povinnosti, čo vyplynulo mimo
iného aj z výpovede riaditeľky nemocnice. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej o zaťažení iného

zamestnancap.P.zotrvalnazávere,žesajednáodverozdielnesituácie.Vovzťahukďalšímnámietkam
žalovanej, vrátane námietky týkajúcej sa zodpovednosti aj iných zamestnancov žalobcu, poukázal
na rozhodnutie súdu prvej inštancie, v rámci ktorého bola u žalovanej konštatovaná zodpovednosť
za neoverenie tých meradiel, u ktorých lehota na podanie žiadosti o ich overenie uplynula pred
vznikom jej práceneschopnosti. Práceneschopnosť žalovanej nebola skutočnosťou, ktorý bolo potrebné

brať do úvahy, ako na to v odvolaní opakovane poukazovala žalovaná. Súd prvej inštancie zodpo-
vednosť za škodu vyhodnotil práve s ohľadom na plnenie povinností v čase pred vznikom pracovnej
neschopnosti žalovanej. V tom čase jej nič nebránilo v riadnom plnení pracovných povinností. Preto
bolo preukázané a dané zavinenie žalovanej na porušení pracovných povinností na úseku metrológie.
Sumárom uvedeného žiadal žalobca napadnutý rozsudok odvolacím súdom ako vecne správny potvrdiť.
22. Súdu bola doručená odvolacia replika žalovanej, ktorá de facto zotrvala na všetkých svojich

predchádzajúcich tvrdeniach a vznesených odvolacích námietkach. Tvrdenia žalobcu uvedené vo
vyjadrení k odvolaniu považovala za nepravdivé a zavádzajúce.
23. Iné podania strán odvolaciemu súdu predložené neboli.
24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej proti rozsudku
súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ § 362 CSP), čo do výrokov I. a III. oprávnenou osobou -

žalovanou, v neprospech ktorej bolo týmito výrokmi rozhodnuté (§ 359 CSP) a proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal
odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
t. j. v časti jeho výroku I. a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania, viazaný odvolacími
dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa ust. § 219 ods. 3 v

spojení s ust. § 378
a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch
I. a III. ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalovanej v ostatnej časti, t. j. proti rozsudku v jeho výroku,
ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá (výrok II.), z dôvodu podľa ust. § 386 písm. b) CSP, t. j.
z dôvodu odvolania podaného neoprávnenou osobou, odmietol.

25. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa zásadne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie
v časti výroku I. (ktorým žalobe čiastočne vyhovel) súd prvej inštancie založil. Pokiaľ tak ide o napadnutý
rozsudok v tejto jeho časti, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §

220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto jeho časti je vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v
odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).
26. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku

alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu
prvejinštancie,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní.Vdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutia
súdovprvejadruhejinštancietvoriajednotu,apretojenadbytočné,abyodvolacísúdopakovalvosvojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

27. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v
zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia

zistil. Vady týkajúce sa podmienok konania odvolací súd nezistil.
28. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovanej
formulované v jej opravnom prostriedku, pričom sa tak v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal
inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.
29. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že v rozhodnom čase nemala vytvorené zamestnávateľom

(žalobcom) podmienky na riadne plnenie pracovných povinností a samotný žalobca nevykonal opatrenia
k odstráneniu tohto nevyhovujúceho stavu. Namietala, že žalobca si sám bol vedomý nedostatkov, ktoré
aj uviedol vo svojej žiadosti o povolenie zaplatenia uloženej pokuty v splátkach. Konkrétne žalovaná
poukazovala na to, že žalobca z finančných dôvodov nedával naraz overovať všetky meradlá, ktorýchplatnosť už bola skončená. Neoverovanie meradiel, ktorým skončila platnosť, v lehote stanovenej
príslušným právnym predpisom, sa dialo na pokyn a s vedomím žalobcu. K tejto námietke odvolací
súd poukazuje zhodne s vyjadrením žalobcu k odvolaniu na to, že z týchto skutočností samo o sebe

nevyplýva, že by žalovaná nemala vytvorené podmienky na to, aby si mohla plniť svoje pracovné
povinnosti. V tomto kontexte je potrebné poukázať na to, že žalobcovi bola v danom prípade uložená
pokuta medzi iným aj za nevedenie riadnej evidencie používaných meradiel, ktorá činnosť nemá súvis
s ich opätovným overením, po skončení jeho platnosti. Pokiaľ ide o ďalší vytknutý nedostatok, za ktorý
bola žalobcovi uložená pokuta, a to, že používal meradlá bez platného overenia, skutočnosť, že žalobca

nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu overenia meradiel, nemohla mať žiaden vplyv na
plnenie pracovných povinností žalovanou. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by od nadriadeného
zamestnanca, resp. štatutárneho orgánu žalobcu dostala pokyn, aby svoje povinnosti zabezpečiť
overenie meradiel neplnila, resp. plnila v inej ako zákonom stanovenej lehote. Je možné tak súhlasiť
so žalobcom, že bolo namieste zo strany žalovanej plnenie povinností žalobcu na úseku metrológie
zosúladiť s jeho finančnými možnosťami.

30. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že nedostatky, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, boli
spôsobené tiež jej nadmerným pracovným zaťažením. Mala za to, že žalobca toto jej tvrdenie nijakým
spôsobom nevyvrátil a nespochybnil.
31. Odvolací súd k tejto námietke vo všeobecnosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno ako inštitút
procesnéhoprávazaťažujetústranu,vktorejzáujmeje,abyurčitáskutočnosťrozhodnápodľahmotného

práva, stranou tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú.
Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo
pre stranu, ktorá tzv. dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je
nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorá sa
dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými

by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje strany
sporu, ale obsah tohto bremena má aj ďalší procesný význam. Tento význam sa spája s procesnou
situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav
zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne
rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v

takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené.
32.Odvolacísúdsastotožňujesozávermisúduprvejinštancie,ženebolopreukázanétvrdeniežalovanej
o nadmernom pracovnom zaťažení žalovanej (viď odsek č. 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Je potrebné zdôrazniť, že tvrdenie o nadmernom pracovnom zaťažení žalovanej produkovala na svoj
prospech v spore žalovaná, a teda ju zaťažovalo v spore aj dôkazné bremeno toto svoje skutkové

tvrdenie preukázať. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaná mala v popise dojednanej práce podľa
pracovnej zmluvy (v zmysle dodatku č. 4 k pracovnej zmluve) väčšie množstvo činností (31) a že jej
pracovná náplň bola po skončení jej pracovného pomeru rozdelená medzi iných štyroch zamestnancov
(treba podotknúť že už s jestvujúcou pracovnou náplňou), nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť záver,
že u žalovanej tým došlo k nadmernému pracovnému zaťaženiu. Bolo na žalovanej, aby formulovala

aspoň také skutkové tvrdenia, ktoré by tomuto záveru nasvedčovali a tieto mohli byť preukázané, či
už ňou označenými dôkazmi alebo dôkazmi zabezpečenými súdom v zmysle ust. § 319 CSP. Takéto
skutkové tvrdenia však žalovaná neprodukovala ani v podanom opravnom prostriedku. Neobstojí ani
argumentácia žalovanej, že v obdobnom prípade (zamestnanca Q.) bolo škodovou komisiou žalobcu
konštatované, že uloženú pokutu od neho nemožno vymáhať, keďže mu bolo pridelené také množstvo

práce, ktoré mu neumožňovalo riadne plniť všetky pracovné povinnosti v ustanovenom pracovnom
čase. Odvolací súd stotožňujúc sa odkazuje na záver súdu prvej inštancie, že porovnanie zaťaženia
žalovanej a zamestnanca P., ktorý v sa minulosti venoval agende metrológie, keďže tento, ako vyplynulo
z výpovede riaditeľky žalobcu a zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 26.11.2015,
bol zaťažený viacerými výkonnými činnosťami (tri agendy - evidencia OTE, metrológia a opravy

zdravotníckej techniky), na rozdiel od žalovanej, ktorá vykonávala prevažne funkciu riadiacu (opätovne
viď odsek č. 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Tvrdenia o nerovnakom zaobchádzaní zo strany
žalobcu voči žalovanej tak neobstoja, keďže z dokazovania nevyšlo najavo, že by išlo o porovnateľné
prípady, resp. že by išlo o rovnakú, alebo obdobnú pracovnú náplň u žalovanej a zamestnanca P.. V
tomto smere sa odvolací súd priklonil k argumentácii žalobcu, produkovanej v spore vrátane vyjadrenia

k odvolaniu žalovanej). V tomto kontexte bol potom neopodstatnený ani argument žalovanej, že nebola
povinná hlásiť písomne závadu v pracovných podmienkach žalobcovi. Len na margo tohto odvolací
súd poukazuje na povinnosť zamestnanca podľa ust. § 178 ods. 2 veta posledná ZP, podľa ktorého ak
zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemuzamestnancovi. Napokon, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, v spore nebolo preukázané, že
by žalovaná upozornila nadriadeného zamestnanca, či štatutárny orgán žalobcu na svoje nadmerné
pracovné zaťaženie. Nebolo rovnako možné prisvedčiť argumentu žalovanej, že jej skutkové tvrdenia

žalobca nepoprel, a preto ich mal súd prvej inštancie považovať v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP za
nesporné. Ako uviedol aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, žalobca uvedené skutkové tvrdenia žalovanej
poprel v replike (§ 167 ods. 3 CSP).
33. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovanej spojenú s jej pracovnou neschopnosťou v období od
10.05.2015 do 30.06.2015, odvolací súd konštatuje, že už súd prvej inštancie dal na túto argumentáciu

podstatné odpovede a riadne a vyčerpávajúco sa s ňou vysporiadal v napadnutom rozhodnutí (viď
odseky č. 17 a 18 napadnutého rozsudku), čo aj viedlo v konečnom dôsledku k čiastočne priaznivému
rozhodnutiu pre žalovanú v podobe čiastočného zamietnutia žaloby. Odvolací súd nemá, čo by viac
k tejto odvolacej argumentácii oproti súdu prvej inštancie uviedol. V tomto potom bola nedôvodná aj
ďalšia odvolacia námietka žalovanej ohľadom jej zastupovania počas doby jej práceneschopnosti, kedy
ju mal zastupovať minimálne jeden zamestnanec. Odvolací súd zhodne so žalobcom zdôrazňuje to,

že súd prvej inštancie považoval za danú zodpovednosť za vznik škody u žalovanej len v dôsledku
neoverenia tých meradiel, u ktorých lehota na podanie žiadosti o ich následné overenie uplynula
pred vznikom jej práceneschopnosti. Preto zodpovednosť/spoluzodpovednosť iných zamestnancov a
zastúpenie žalovanej počas doby jej práceneschopnosti neboli vôbec relevantná. Za úplne irelevantnú
v tomto kontexte považoval odvolací súd aj námietku žalovanej, že kurz metrológie absolvovala aj iná

zamestnankyňa p. P.. Pracovná náplň tejto zamestnankyne však plnenie takých povinností, ktoré mala
žalovaná a pre neplnenie ktorých bola žalobcovi uložená pokuta, nezahŕňala.
34. Odvolací súd tak konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku I., rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu
trov konania podľa ust. § 387 os. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

35.Pokiaľideoodvolaniežalovanejprotirozsudkusúduprvejinštancie,čodovýrokuII.,ktorýmsúdprvej
inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, odvolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť odvolania má vo
všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na
osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje
proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné

(objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ust. § 355 a nasl. CSP určujúcim podmienky, v prípade
splneniaktorýchjeodvolanieprípustné).Narozdielodtohosasubjektívnastránkaprípustnostiodvolania
viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie -
či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu

prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma
dopadajúcanajehopomery.Záverotom,žepodanéodvolaniejeprípustné,predpokladázaujatiezáveru
o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej
prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania
(k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012). Odvolací

súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať odvolanie
žalovanej neprináleží, pretože súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého rozsudku žalobu proti
žalovanej vo zvyšnej časti zamietol, a teda nerozhodol v neprospech žalovanej (359 CSP), ktorej tak
nebola spôsobená žiadna ujma dopadajúca na jej pomery. Preto odvolací súd odvolanie žalovanej
proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol ako podané

neoprávnenou osobou.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP pri
aplikácii ust. § 262 ods. 1, ust. § 255 ods. 1 a ust. čl. 4 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v odvolacom konaní v rozsahu konania o odvolaní žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v
časti jeho výrokov I. a III. úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov tejto časti odvolacieho konania

(§ 255 ods. 1 CSP). CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,
že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd považoval za nutné o trovách odvolacieho konania
v rozsahu konania od odvolaní žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti jeho výroku II.,
vychádzajúc z ust. čl. 4 ods. 1 CSP, rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje
problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho,

aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá
ako neoprávnená podala odvolanie - v danom prípade žalovanej. Žalobcovi ako protistrane tak vznikol
voči žalovanej nárok na náhradu trov aj tejto časti odvolacieho konania. S poukazom na uvedené takodvolací súd žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
37. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).