Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120432867
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6120432867.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: F. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX, XXX XX B., o zaplatenie 13.036,13 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Poprad č. k. 13Csp/3/2021 -117 zo dňa 20.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. čo do výroku II. o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v konaní o

zaplatenie13.036,13 Eur s prísl. rozhodol tak, že výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 144, § 145, § 257 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. Skonštatoval, že žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.11.2020
žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 13.036,13 Eur s príslušenstvom. Podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.10.2021 žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaná v
priebehu konania dlžnú sumu uhradila a žiadal priznať náhradu trov konania.

4. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom súd prvej inštancie konanie v zmysle ust. § 144 a § 145

CSP zatavil.

5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle ust. podľa § 257 CSP. Uviedol, že
v prejednávanej veci k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby, ktoré bolo motivované
správaním žalovanej, pretože žalovaná dňa 20.09.2021 uhradila aj zostatok žalovanej pohľadávky. Z
procesného hľadiska teda zastavenie konania zavinila žalovaná a žalobcovi by v zmysle ust. § 256

ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje vo výnimočných
prípadoch, ktoré možno kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zmierniť nepriaznivý dopad
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vzal do úvahy osobné a
majetkové pomery žalovanej, keď žalovaná aj jej manžel sú dôchodcovia, obaja majú vážne zdravotné
problémy, o čom žalovaná predložila lekárske potvrdenie a z dôvodu insolventnosti u manžela žalovanej
došlo uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2OdS/2/2019 -119 zo dňa 24.06.2020 k oddĺženiu a

určeniusplátkovéhokalendára.Žalovanáspoločnesmanželomtentosplátkovýkalendárdodržiavaliauž
v čase podania žaloby splácali pohľadávku žalobcu v splátkach určených podľa splátkového kalendára.U žalovanej síce nebol podaný návrh na oddĺženie, resp. doposiaľ nedošlo k jej oddĺženiu, avšak
vzhľadom na uvedené, osobné a majetkové pomery u žalovanej sú zložité a práve zlá finančná situácia
viedlaktomu,žeúver,ktorýbolpredmetomtohtokonania,nebolriadnesplácaný.Zosprávaniažalovanej

a jej manžela pred začatím konania je zjavná snaha riešiť vzniknutú situáciu. Uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých sa rozhodol pre
aplikáciu § 257 CSP a žalobcovi, ktorému by inak vznikol nárok na náhradu trov konania, ich náhradu
nepriznal.

6. Proti tomuto uzneseniu, a to výroku II. o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Namietal,
že súd prvej inštancie nepriznanie nároku na náhradu trov konania paušálne odôvodnil domnelou
nepriaznivou sociálnou situáciou žalovanej, jej zdravotnými problémami, pričom o možnej aplikácii ust.
§ 257 CSP nemal žalobca žiadnu vedomosť, nebol mu poskytnutý priestor vyjadriť sa k zamýšľanému
postupu, a tak mu súd odňal možnosť sa relevantne procesne brániť, čím došlo k porušeniu práva na

spravodlivý súdny proces. Mal za to, že prvoinštančný súd je v prípade použitia ust. § 257 CSP povinný
vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu
tohto ustanovenia, pričom poukázal na Uznesenie Ústavného súdu ČR, sp. zn. PL. ÚS 46/13 zo dňa
21.01.2014. Prvoinštančný súd aplikáciu ust. § 257 CSP odôvodnil oddlžením manžela žalovanej. Ten
však nebol stranou sporu a jeho majetkové, či iné sociálne (zdravotné) pomery boli pre rozhodovanie

o nároku na náhradu trov konania bez právneho významu. Na majetok žalovanej nebol vyhlásený
konkurz a neboli preukázané ani jej tvrdenia o zlom zdravotnom stave. Predložené lekárske potvrdenie
nepreukazujezdravotnéproblémyžalovanej.Jehoobsahomjeinformáciaoplánovanejliečbeaďalšieho
vyšetreniajejmanžela.Navyše,žalovanápozačatísporurealizovalačiastočnéúhrady,ktorýmipostupne
vysporiadala uplatnenú peňažnú pohľadávku. V konaní tak nebola preukázaná obligatórna existencia

takých výnimočných okolností, ktoré by oprávňovali aplikovať predmetné ustanovenie, keďže žalovaná
vzhľadom na dodatočnú konvalidáciu svojho delikventného správania, nebola v zlej finančnej situácii a
nebol dôvod na výnimočný postup zo strany súdu prvej inštancie. Navrhol napadnutý výrok o trovách
konania zmeniť a trovy mu priznať.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná tak, že s odvolaním žalobcu nesúhlasila a uviedla, že všetky
podlžnosti voči žalobcovi uhradila. Bol jej poskytnutý úver vo výške 15.000 eur, za ktorý mala zaplatiť
24.643,35 eur. S manželom sú dôchodcovia, z jeho dôchodku uhrádzajú splátky a z jej dôchodku hradia
všetky životné náklady. Vo vzťahu k zdravotnému stavu predložila lekárske správy, z čoho vyplýva, že
je onkopacientkou.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu
výroku II. o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §

379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že napadnutým uznesením Okresného súdu Poprad č. k.
13Csp/3/2021-117 zo dňa 20.10.2021 bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby z dôvodu, že

žalovaná v priebehu konania dlžnú sumu uhradila. Prvoinštančný súd žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal aplikujúc § 257 CSP, čo v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu aplikácia § 257 CSP je možná v prípade existencie zákonom
bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci

alebo v okolnostiach na stranách sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

11. Náhrada trov konania nemá smerovať k potrestaniu neúspešného účastníka, ale k tomu, aby

úspešnej strane boli kompenzované náklady potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva ( viď
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012).12. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa zásady úspechu alebo zavinenia na zastavení konania, je
potrebné vziať do úvahy zásadu účelnosti, zásadu primeranosti vzniknutých trov konania, ako aj postoj
stránsporuvkonaní,tiežmusiabyťzohľadnenéajinéokolnostiprejednávanéhoprípadu.Aplikácia§257

Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v
konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná
tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania
je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia
nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor,
aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku. Úlohou súdu nie je totiž
len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú

ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne
vynaložených nákladov.

13. Je možné konštatovať, že v prípadoch niektorých špecifických typov pohľadávok žalobcom,
vzhľadom na tieto okolnosti, nemusia byť priznaný nárok na náhradu nákladov právneho zastúpenia

(napr. uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2777/11 zo dňa 27.12.2011 alebo nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012 vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávok mestských
dopravných podnikov z nezaplateného cestovného alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS
3344/12 zo dňa 24.07.2013 vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávok z nezaplatených televíznych
poplatkov).

14. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na
prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach

a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však

pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné

odvolacie dôvody. V predmetnom prípade s poukazom na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že
táto odvolacia námietka nebola naplnená.

15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia
námietka nebola naplnená, pretože súd prvej inštancie síce aplikoval správny právny predpis, aj ho

správne interpretoval.

16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom.

17. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských právazákladných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku.

18. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 CSP, odvolací súd opätovne uvádza, že toto ustanovenie predstavuje
výnimku pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného
práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú
rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými

podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o
náhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Civilnýsporový
poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o
výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie

výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať

náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán
konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné
zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými

z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde,
postoj strán v priebehu konania a pod.

20. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. §

257 CSP len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj napr. R
34/1982, R 23/1989). V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaná realizovala úhrady žalovanej
sumy, čím jednoznačne prejavila ochotu dlh uhradiť aj bez súdneho konania, keďže splátky realizovala
ešte pred začatím sporu.

21. V danom prípade ide o pohľadávku uplatnenú zo spotrebiteľskej zmluvy formulárovou žalobou,
pričom v konaní neboli vyhodnocované prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, keďže žaloba bola
vzatá späť pred jej prejednaním z dôvodu, že žalovaná uplatnenú pohľadávku uhradila. Z rozhodovacej
činnosti súdu je mu však známe, že žalobca si uplatňuje žalobami aj nároky, ktoré mu neprináležia.

22. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sú v prejednávanej veci naplnené všetky vyžadované predpoklady
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP tak, ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Z obsahu
spisu jednoznačne vyplýva, že dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie trovy konania žalobcovi nepriznal,
súdané.Odvolacísúdvplnomrozsahusastotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,pre ktoréaplikoval
ust. § 257 CSP. Len na zdôraznenie správnosti ako aj k odvolacím dôvodom ešte uvádza, že žalovaná

jednoznačne preukázala svoj nepriaznivý zdravotný stav, ako aj zlý zdravotný stav svojho manžela,
tiež ich ekonomické a majetkové pomery a najmä ochotu uhradiť žalovanú sumu, čo aj zrealizovala.
Teda aj jej postoj v konaní bolo potrebné vyhodnotiť pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.
Keďže žalobca je významným nebankovým subjektom, nepriznanie mu trov konania v prejednávanej
veci nebude mať uňho tak nepriaznivé následky, ako by to bolo na strane žalovanej v prípade ich

priznania v prospech žalobcu.

23. Pokiaľ preto súd prvej inštancie aplikoval ust. § 257 CSP, je jeho rozhodnutie správne a odvolací
súd uznesenie v napadnutom rozsahu výroku o trovách konania ako vecne správne postupom podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1. V odvolacom konaní žalobca úspech nemal a úspešnej žalovanej z obsahu súdneho spisu trovyodvolacieho konania nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).