Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621010569
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2621010569.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina

Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému V. N. pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c/ Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, o
odvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduSenicazodňa31.03.2022,č.k.1T/89/2021-431,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

V. N., nar. XX.XX.XXXX v B.
trvale bytom: M. XXXX/XXB, B.
t.č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,

o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
13 (trinásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica, rozsudkom zo dňa 31.03.2022, č. k. 1T/89/2021-431 uznal obžalovaného V. N.
za vinného, že

obž. V. N. dňa 26.06.2021 v čase asi okolo 18.00 h v obci Q. na čerpacej stanici TAM pod vplyvom
alkoholu vulgárne nadával a vyhrážal sa poškodenej Z. A., že ju zabije, z čoho táto dostala strach o svoj
život a zdravie a dala sa na útek domov na adresu Q. č. XXX, pričom obž. V. N. sa ju snažil dobehnúť
a kričal na ňu, aby zostala stáť, lebo dostane, na čo však Z. A. nereagovala, dobehla k svojmu domu

na adrese Q. č. XXX, pričom volala o pomoc, a keď otvorila vstupné uzamykateľné dvere vedúce do
vnútorných priestorov domu a následne ich za sebou zatvorila, aby sa pred obžalovaným skryla, obž.
V. N. uvedené dvere otvoril a bez súhlasu poškodenej vošiel do chodby predmetného rodinného domua keď sa pokúsil napadnúť T. M., ktorý do chodby prišiel z vnútorných priestorov domu, tento ho udrel
päsťou a dal mu facku, po čom obž. V. N. zostal ležať v chodbe rodinného domu až do príchodu polície,
teda

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
čím spáchal
- prečin: nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona
- prečin: porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 01.08.2019 s použitím § 37 písm. h/,
písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zák.
na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste ohľadne obžalovaného v rozsudku
Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/183/2018 zo dňa 29.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.11.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Odôvodnil ho podaním zo dňa 01.05.2022 a
prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 21.05.2022 nasledovne (skrátene):
2.1. Skutok sa nestal tak, ako bol popísaný v obžalobe a jeho spáchanie nebolo dostatočne preukázané.

V prípade pochybností by sa malo rozhodnúť v prospech obžalovaného, čo sa v tomto prípade nestalo
- stal sa presný opak.
2.2. Poškodená iba raz potvrdila, že sa jej mal vyhrážať, a to po navádzaní prokurátora. Keďže
obžalovaný svoju vinu popiera, jedná sa v prípade výpovede poškodenej o tvrdenie proti jeho tvrdeniu.
Napokon poškodená vo svojich následných výpovediach vyhrážanie poprela, resp. uviedla, že sa jej

na pumpe nevyhrážal smrťou, ale vyhrážal sa jej zabitím, keď utekala domov. Až po upozornení
prokurátora svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní opravila a potvrdila obsah svojej výpovede z
prípravného konania. Poškodená celkovo na otázku, či sa jej obžalovaný vyhrážal, odpovedala 4 krát
inak, preto je nevierohodná. V jej výpovedi sa vyskytlo viacero rozporov, napr. spočiatku popierala, že
zneužila platobnú kartu obžalovaného a až pod ťarchou dôkazov sa k tomu priznala, skutočností, ktoré

nasledovali po tom, čo sa mal obžalovaný dostať do domu, či bola na mieste útoku na obžalovaného
krv, kde sa v rozhodnom čase nachádzala jej dcéra N. A..
2.3. Jeho tvrdenie, že sa poškodenej nevyhrážal, potvrdila svedkyňa F., ktorá vo svojej výpovedi uviedla,
že komunikácia medzi nimi na pumpe prebiehala slušne, nezaregistrovala ani nadávky ani fyzický
kontakt, počula len, ako obžalovaný hovoril slová „Stoj lebo dostaneš“. Vyhrážky voči poškodenej

nepotvrdila ani svedkyňa N. A. - dcéra poškodenej.
2.4. Krajský súd by mal napadnutý rozsudok zrušiť a vec postúpiť na miestny úrad Q., ktorý by mal vec
prejednať ako priestupok voči spolunažívaniu.
2.5. Nezdá sa mu logické, že keď ležal na zemi a svedok R. M. ho kopal a udieral do bezvedomia, nebolo
začaté trestné stíhanie voči jeho osobe. Bolo tomu tak z dôvodu, aby svedok vypovedal tendenčne,

voči jeho osobe v prospech obžaloby, nakoľko prokurátor je v dôkaznej núdzi. R. M. je nevierohodný, je
užívateľom omamných a psychotropných látok, ktoré kombinuje s alkoholom a v minulosti bol odsúdený
za násilnú trestnú činnosť.
2.6. Poškodená a svedok R. M. boli v čase skutku ťažko pod vplyvom alkoholu a po tom, ako bol v
bezvedomí, dopustili sa trestného činu, keď poškodená zneužila jeho platobnú kartu.

2.7. Medzi obžalovaným a poškodenou nešlo o blízke osoby, boli iba priatelia, nie druh a družka. Ona
prespávala u neho a on u nej a dlhšiu dobu sa navštevovali. Ako môže byť otvorenie dverí u jeho známej
(poškodenej) trestný čin porušovania domovej slobody?
2.8. V prípravnom konaní sa policajt dopustil viacerých pochybení, a preto na policajta podal sťažnosť
podľa § 210 Trestného poriadku. Polícia pochybila, keď nevykonala obhliadku miesta činu, čím mohlo

byť zistené, kde sa nachádzala krv obžalovaného, či na verande alebo v dome, nebol zaistený kamerový
záznam z pumpy, nebola vykonaná dychová skúška R. M., poškodená nebola poučená podľa § 130
Trestného poriadku voči V. N., ako jej druhovi, ale bola poučená odoprieť vypovedať voči J. A. - jej
bývalému manželovi, policajt nezaznamenal otázku obhajcu, ktorý sa poškodenej dotazoval, či zneužilakartu obžalovaného, čo poškodená poprela a počas výsluchu poškodenej boli po celý čas na miestnosti
pootvorené dvere, pričom na chodbe čakal svedok R. M., ktorý spomedzi dverí sledoval výsluch
poškodenej, v dôsledku čoho mohol k jej výpovedi prispôsobiť tú svoju.

2.9. Súd v jeho neprospech prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
hoci mohol na túto skutočnosť podľa povahy rozhodnutia neprihliadať. Rovnako bola nesprávne
aplikovaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h), nakoľko oba stíhané trestné činy nespáchal.
2.10. Prvostupňový súd odmietol prehrať DVD z výsluchu poškodenej a CD z hlavného pojednávania
zo dňa 10.01.2022, kde vypovedala. Taktiež odmietol zabezpečiť zápisnicu o výsluchu poškodenej zo

dňa 29.11.2021 v inej trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-274/VYS-SE-2021 v procesnom postavení
obvinenej. Prvostupňový sú odmietol vypočuť svedkov T. F. a A. M..
3. Prokurátor právo na podanie odvolania nevyužil.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

5. Po preskúmaní napadnutých výrokov, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov ako uvádza obžalovaný.
K výroku o vine6. Odvolací súd sa pri prieskume obžalovaným napadnutého výroku o vine, zameral na skúmanie
toho, či prvostupňový súd pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a
zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočností z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj v ich

vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky
uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému
dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa
prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok plne v súlade so zákonnými požiadavkami, uvedenými

v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku a podrobne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri ich
hodnotení.
8. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých
výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd.
Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto

mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.
9. Odvolací súd sa plne stotožňuje s tým, ako prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy a závery
prvostupňového súdu považuje za správne. Prvostupňový súd sa riadil všetkými zásadami hodnotenia
dôkazov tak, ako sú vymenované v odseku 6. tohto uznesenia.

10. Rovnako ako prvostupňový súd aj odvolací súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že sa stal skutok, ktorý sa v obžalobe kladie obžalovanému za vinu a tento napĺňa skutkovú
podstatu trestného činu - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.
11. Žiada sa len zosumarizovať, že spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania je preukázané

výpoveďou priameho svedka - poškodenej Z. A.. Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to bolo v čase, kedy utekala
domov a v prípravnom konaní uviedla, že to bolo ešte na pumpe. S týmto rozdielnymi výpoveďami
bola poškodená konfrontovaná priamo na hlavnom pojednávaní, keď sa jej na hlavnom pojednávaní
za účelom odstránenia rozpor prečítala na návrh prokurátora časť jej výpovede z prípravného konania.

Poškodená po tom uviedla, že pravdivá je jej výpoveď z prípravného konania (v tom čase si to lepšie
pamätala), pričom predmetný rozpor možno pripísať odstupu času od spáchania skutku a jej výpovedi
na hlavnom pojednávaní. Naviac svedkyňa N. A. potvrdila, že v čase, kedy čakali na príchod polície, jej
poškodená povedala, že jej obžalovaný nadával, že je kurva a že ju zabije.
Následný opis udalostí, týkajúci sa úteku poškodenej domov a jej prenasledovania obžalovaným vyplýva

zo zhodných výpovedí poškodenej, obžalovaného a svedkyne K. F., pričom obžalovaný aj svedkyňa K.
F. potvrdili, že obžalovaný na poškodenú kričal „Stoj, lebo dostaneš“.
Príčinou tohto incidentu mal byť rozhovor obžalovaného a poškodenej na pumpe, pričom poškodená
uviedla, že jej obžalovaný (okrem vyhrážky zabitím) začal nadávať do kuriev, chytil ju za ruku, za cop,
avšak podarilo sa jej vyšmyknúť sa. Obžalovaný uviedol, že od poškodenej žiadal vrátenie peňazí a

vytýkal jej, že ho nakazila pohlavnou chorobou. Poškodená síce potvrdila, že jej obžalovaný vytýkal
nakazenie pohlavnou chorobou, ale to bolo dávnejšie v minulosti a nie v ten deň na pumpe.
12. Spáchanie trestného činu porušovania domovej slobody obžalovaným je preukázané výpoveďou
poškodenej, ktorá uviedla, že chcela zatvoriť vchodové dvere domu, kričala o pomoc, obžalovaný sa
tlačildodvierapokúšalsaichotvoriť.Obžalovanýdverevytlačilavošieldochodbynapriekjejnesúhlasu.

Na jej krik prišiel svedok T. M., ktorý obžalovaného fyzicky napadol a tento spadol. S telom svedok
nemanipuloval, zavolali sanitku, ktorá obžalovaného zobrala.
Výpoveď poškodenej potvrdila ja svedkyňa N. A., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď počula
krik, vyskočila von oknom a videla ako obžalovaný otvára dvere do ich bytu a išiel tam do chodbičky
a svedok T. M. vybehol z ich izby za ním na chodbu a dal mu facku. Obžalovaný padol a čakali na

príchod polície.
Obdobne svedok T. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ako obžalovaný naháňa poškodenú,
tá vbehla dovnútra, obžalovaný sa dovnútra dostal tiež, zahnal sa na neho a on sa bránil a asi tri krát
obžalovaného udrel a následne zavolali políciu a záchranku. S telom obžalovaného nemanipuloval, ten
sa snažil vyplaziť von.

Svedok R. E. a svedok W. W., príslušníci Policajného zboru potvrdili, že v čase, keď prišli na miesto
skutku, obžalovaný ležal vnútri v dome v chodbe.
13. K procesnej námietke obžalovaného týkajúcej sa nesprávneho poučenia poškodenej podľa §
130 Trestného poriadku pri jej výpovedi dňa 30.06.2021 je potrebné uviesť, že obžalovaná bolapreukázateľne poučená podľa § 130 Trestného poriadku (viď. č. l. XXX), pričom obžalovaný namieta
samotné vyjadrenie poškodenej k tomuto zákonnému poučeniu, že toto právo nevyužíva a následne
poškodená konkretizuje, že vypovedať bude aj napriek tomu, že Q. A. je jej manžel. Následne bola

upovedomená o trestnej veci, v ktorej má vypovedať, pričom v tejto svojej výpovedi sa priamo vyjadruje
k osobe obžalovaného V. N.. Naviac na hlavnom pojednávaní poškodená potvrdila, že bola poučená,
že môže odoprieť vypovedať voči obžalovanému V. N..
Keďže poučenie poškodenej podľa § 130 Trestného poriadku bolo orgánom činným v trestnom konaní
vykonané v súlade so zákonom, nemožno považovať výsluch poškodenej zo dňa 30.06.2021 za

nepoužiteľný dôkaz v tomto trestnom konaní, a to výlučne pre vyjadrenie samotnej poškodenej k tomuto
poučeniu.
14. Obžalovaný následne namietal aj vierohodnosť výpovede poškodenej, a to s poukazom na rozpory
v jej výpovediach. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že pre posúdenie vierohodnosti konkrétneho
svedka je potrebné zohľadniť viacero aspektov. Na jednej strane treba posúdiť, akej skutočnosti sa
rozpor týka, t. j. či sa týka skutočnosti, ktorá jej v popise skutku a zakladá trestnoprávnu zodpovednosť

konkrétnej osoby, alebo skutočnosť, ktorá pre ustálenie skutkového deja nemá zásadný význam a na
strane druhej zohľadniť aj plynutie času a okolnosti, za ktorých svedok vnímal skutočnosti, o ktorých
vypovedá.
Jediný rozpor vo výpovedi poškodenej, ktorý mal zásadný význam pre ustálenie skutku je skutočnosť,
kde sa obžalovaný poškodenej vyhrážal zabitím. To, že sa jej v ten deň zabitím vyhrážal nie je v jej

výpovediach sporné. Po prečítaní výpovede poškodenej z prípravného konania na hlavnom pojednávaní
prvostupňový súd správne zohľadnil plynutie času, keď aj na základe vyjadrenia poškodenej na hlavnom
pojednávaní ustálil, že jej pamäťová stopa bola silnejšia v prípravnom konaní, keď vypovedala len 4
dni od skutku.
Ostatné namietané rozpory sa týkajú okolností, ktorá nemajú trestnoprávnu relevanciu. Ku krvi

obžalovaného sa poškodená na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyjadrila, že ju na mieste činu videla.
S poukazom na zmätok, ktorý nastal (poškodená utekala, snažila sa skryť v dome, obžalovaný vytlačil
dvere) je pochopiteľné, že nemohla relevantne vnímať, či svedkyňa N. A. vyskočila z okna, a kde
presne sa a v akom čase nachádzala. To, že svedkyňa N. A. bola priamym svedkom, čo je podstatnou
skutočnosťou pre toto trestné konanie, je preukázaná bez dôvodných pochybností.

15. Obdobné závery možno konštatovať aj o namietanej vierohodnosti svedka T. M.. To, že bol pod
vplyvom alkoholu a v minulosti bol súdne trestaný, nerobí jeho osobu automaticky nevierohodnú. Naviac
v opačnom prípade by rovnaké kritérium bolo nutné použiť aj pre výpoveď obžalovaného, ktorý bol
taktiež pod vplyvom alkoholu a v minulosti už bol súdne trestaný. Výpoveď svedka T. M. vykazuje znaky
pravdivosti, keďže vypovedal ohľadne porušovania domovej slobody prakticky zhodne, ako poškodená

a svedkyňa N. A.. Námietka obžalovaného, týkajúca sa toho, že svedok počul výpoveď poškodenej
v prípravnom konaní je len domnienkou. Ak sa aj svedok nachádzal počas výsluchu poškodenej v
prípravnom konaní na chodbe a dvere boli pootvorené, nemožno dospieť k záveru, že počúval jej
výpoveď a zároveň prispôsoboval svoju výpoveď jej výpovedi. Taktiež je sporné v akej fáze výsluchu
poškodenej sa mal na mieste uvádzanom obžalovaným svedok nachádzať

16. Obžalovaný sa v konaní bránil tým, že sa poškodenej zabitím nevyhrážal, a že chcel ísť k nej domov,
aby tam prítomným povedal, že ho nakazila pohlavnou chorobou, čo už mal predtým na pumpe povedať
svedkoviT.M..Išielzapoškodenouakričalnaňu„stojlebodostaneš“.Následneprišielkichdomu,dvere
boli zatvorené, zaklopal na ne, a keď nikto neotváral chcel odísť. Následne na neho zaútočil svedok T.
M., ktorý sa mal dohodnúť s poškodenou, že mu odcudzia mobilný telefón a platobnú kartu a vtiahli ho

do rodinného domu.
17. Túto obranu obžalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nevierohodnú. Nemožno sa stotožniť s
tvrdením obžalovaného, že svedok T. M. a poškodená sa vopred (pred tým ako obžalovaný ležal u nich
na chodbe) dohodli, že mu chcú odcudziť mobilný telefón a platobnú kartu. Bol to predsa obžalovaný,
ktorý prenasledoval poškodenú do jej rodinného domu, kričal na ňu „stoj lebo dostaneš“ nikto ho tam

nevlákal ani neprinútil ísť. Poškodená mu zatváraním/zatvorením dverí jednoznačne naznačila, že si
neželá, aby bol v jej blízkosti, čo napokon demonštrovala aj útekom z pumpy, kde spolu boli v osobnom
kontakte. To, čo sa dialo po útoku svedka T. M. na obžalovaného, nie je predmetom tohto trestného
konania, rovnako ako relevancia trestného stíhania svedka T. M. za fyzický útok na obžalovaného.
18. Svedkyňa K. F. vypovedala, že na pumpe nebola svedkom toho, že by sa obžalovaný poškodenej

vyhrážal, avšak táto nebola celý čas vo vnútri, nesledovala kontinuálne ako stretnutie obžalovaného a
poškodenej prebieha, preto nemožno na základe jej výpovede vylúčiť, že k vyhrážaniu obžalovaného
voči poškodenej prišlo. Nebol preukázaný žiadny iný relevantný motív, prečo obžalovaný poškodenú
prenasledoval, dokonca tak, že si na pumpe zabudol svoj mobilný telefón a platobnú kartu a poškodenápred ním zo strachu utekala a snažila sa schovať v rodinnom dome. Ak chcel obžalovaný, v podstate
len svedkyni N. A., oznámiť, že ho poškodená nakazila pohlavnou chorobou, mohol tak urobiť aj bez
toho, aby sa snažil dostať do rodinného domu.

19. Postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorí nezabezpečili dôkazy, na ktoré obžalovaný v
bode 2.8 poukazuje, nemá za následok spochybnenie dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom
pojednávaní. Súd môže vychádzať len z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pričom obsah
dôkazov, na ktoré obžalovaný poukazuje, nie je možné ustáliť a hodnotiť ich s ostatnými vykonanými
dôkazmi.

20. Prvostupňový súd správne odmietol návrh obžalovaného na vypočutie svedkov A. M. a T. F.,
nakoľko okolnosti trestného stíhania vedeného voči bývalému manželovi poškodenej nie sú pre túto
trestnú vec relevantné. Rovnako prehratie zvukového záznamu z hlavného pojednávania a DVD z
výsluchu poškodenej v prípravnom konaní možno považovať za nadbytočný dôkaz, nakoľko o hlavnom
pojednávaní bola spísaná zápisnica a výsluch poškodenej z prípravného konania zo dňa 30.06.2021
bol prečítaný na odstránenie rozporov v jej výpovediach na hlavnom pojednávaní. Uvedené porovnanie

výpovedí nie je dôkazom, nakoľko na rozpory vo výpovediach poškodenej obžalovaný poukázal už v
konaní na súde prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní a súd sa nimi zaoberal.
21. Výpoveď poškodenej v inom trestnom konaní a v inom procesnom postavení nemôže byť použitá
ako dôkaz v tomto trestnom konaní, ktorý by sa rovnal výpovedi poškodenej v tomto trestnom konaní.
Táto výpoveď by mohla mať relevanciu len v tom, že poškodená by mohla byť opätovne v tomto

trestnom konaní vypočutá a dotazovaná na skutočnosti, o ktorých vypovedala rozdielne. Takýto návrh
na doplnenie dokazovania však nebol žiadnou procesnou stranou prednesený.
22. Konanie obžalovaného nebolo možné vyhodnotiť ako priestupok a aplikovať tzv. materiálny korektív,
nakoľko obžalovaný sa voči poškodenej najprv dopustil trestného činu nebezpečného vyhrážania, potom
ju prenasledoval, zatváraním dverí pred obžalovaným dala poškodená jasne najavo, že si nepraje, aby

obžalovaný vošiel do jej rodinného domu (aj keď boli v minulosti priatelia), obžalovaný napriek tomu
dvere vytlačil a poškodenú ďalej ohrozoval. V tomto prípade nemožno dospieť k záveru, že závažnosť
stíhaných trestných činov je nepatrná.
23. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností vyhodnotil odvolanie obžalovaného voči
výroku o vine ako nedôvodné, vykonané dôkazy sa vyznačujú vysokým stupňom vierohodnosti a

pravdivosti, v dôsledku čoho súd bez dôvodných pochybností vylúčili obranu obžalovaného, ktorý
spáchanie trestnej činnosti popieral.
K výroku o treste
24. Odvolací súd sa pri preskúmaní výroku o treste na jednej strane zameral na skúmanie, či
prvostupňový súd pri určení trestnej sadzby obžalovaného aplikoval správne ustanovenia Trestného

zákona a či v rámci svojej úvahy uložil obžalovaného v zákonom stanovenej trestnej sadzbe primeraný
trest.
25. Prvostupňový súd u obžalovaného správne zohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy a zároveň priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol pred spáchaním stíhaného skutku odsúdený

(celkovo 12 krát). Ani odvolací súd nezistil, že by povaha predchádzajúcich odsúdení obžalovaného, u
ktorých sa neuplatňuje fikcia, že sa na obžalovaného hľadí ako keby nebol odsúdený, umožňovala na
tieto odsúdenia neprihliadnuť.
26. Prvostupňový súd však pri ukladaní trestu obžalovanému pochybil, keď mu ukladal súhrnný trest
podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona (k trestu uloženého obžalovanému Okresným súdom Senica sp.

zn. 1T/183/2018) bez existencie súbehu medzi týmito trestnými činmi. Jedná sa o dovolací dôvod podľa
§ 371 písm. i) Trestného poriadku (nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia), na ktorý je
odvolací súd povinný prihliadnuť ex offo.
27. Zo spisového materiálu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/183/2018 odvolací súd zistil, že vo veci
bol konajúcim súdom vyhlásený rozsudok dňa 29.11.2021, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo

spáchania v bode 1/ prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona formou účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa
dopustil dňa 10.09.2017 a v bode 2/ prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustil v dňoch
10.09.2017 až 11.09.2017. Z to mu bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Zároveň bol vo vzťahu k obžalovanému
zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 22.05.2019, sp. zn. 2T/3/2019, kde bol
trestný čin spáchaný dňa 17.06.2018.28. Trestný čin, ktorý bol predmetom tohto trestného konania, bol spáchaný dňa 26.06.2021, teda až
po vyhlásení rozsudku v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 2T/3/2019 dňa
22.05.2019, pričom vyhlásenie tohto rozsudku malo za následok preťatie súbehu medzi trestným činom,

ktorý je predmetom tohto trestného konania a trestnými činmi, za ktoré bol obžalovaný odsúdený v
trestných veciach vedených na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 2T/3/2019 a sp. zn. 1T/183/2018.
Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z odpisu registra trestov obžalovaného, a z tohto dôvodu
mal byť obžalovanému v tomto trestnom konaní ukladaný samostatný trest. To, že rozsudok v trestnej
veci Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/183/2018 bol vyhlásený až po spáchaní trestného činu, ktorý

je predmetom tohto trestného konania, nič nemení na skutočnosti, že obžalovaný bol odsúdený za
trestné činy, ktoré spáchal 10.09.2017 až 11.09.2017, a ktoré sú v súbehu s trestným činom, za ktorý
bol obžalovaný odsúdený Okresným súdom Senica sp. zn. 2T/3/2019.
29. Pri výmere samostatného trestu odňatia slobody odvolací súd rešpektoval zásadu zákazu reformatio
in peius, nakoľko odvolanie podal len obžalovaný vo svoj prospech. Odvolací súd tak porovnal z hľadiska
uloženého trestu stav, na základe rozhodnutia prvostupňového súdu, keď tento obžalovanému uložil 16

mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody a zrušením výroku o treste rozsudku Okresného súdu
Senica sp. zn. 1T/183/2018 obživol výrok o treste rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/3/2019,
ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Dokopy tak mal obžalovaný uložený trest odňatia slobody
v trvaní 32 mesiacov, z toho 16 mesiacov nepodmienečne (trest za spáchanie trestných činov v tejto

trestnej veci a vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/183/2018) a 16 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 3 roky (Okresný súd Senica sp. zn. 2T/3/2019).
30. V prípade ukladania samostatného trestu súd obžalovanému ukladal úhrnný trest za spáchanie
dvoch prečinov za použitia absorbčnej zásady uvedenej v § 41 ods. 1 Trestného zákona. Najprísnejšie
trestným zo zbiehajúcich sa trestných činov je trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194

ods. 1 Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až do dvoch rokov. Súd pri
prevahe priťažujúcich okolností uvedených v odseku 25. tohto uznesenia aplikoval ustanovenie § 38
ods. 4 Trestného zákona, v dôsledku čoho prišlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby na 8
mesiacov. Rešpektujúc zásadu zákazu referomatio in peius (nezhoršenie postavenia obžalovaného)
odvolací súd mohol obžalovanému uložiť maximálne trest odňatia slobody 14 mesiacov. Odvolací súd,

zohľadňujúc trestnú minulosť obžalovaného ako aj závažnosť spáchaných trestných činov, dospel k
záveru, že primeraným trestom pre obžalovaného bude trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov,
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko
posledný nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovaný vykonal dňa 06.08.2015 (Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/21/2012). V prípade uloženia samostatného trestu mal obžalovaný dokopy

uložený trest odňatia slobody v trvaní 31 mesiacov, z tohto 13 mesiacov nepodmienečne (v tejto trestnej
veci) a 18 mesiacov na skúšobnú dobu 3 roky (vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/183/2018 a
sp. zn. 2T/3/2019), čo je pre obžalovaného priaznivejšie.
31. Takto uložený trest, podľa názoru odvolacieho súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie
(zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu

životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v
zmysle § 34 Trestného zákona.
32. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie obžalovaného ako čiastočne
dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.