Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011342
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121011342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny

Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného S. T., nar. X. E. XXXX v Q., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., o odvolaní prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 15.
novembra 2021, č. k. 8T/11/2021-244, na verejnom zasadnutí konanom 16. júna 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný S. T., nar. X. E. XXXX v Q., trvalé bydlisko W.,

podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods.1 písm. a) Trestného zákona spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo 1Pv 331/20/2207-19 podanej na Okresný súd
Trnava dňa 25. júna 2021, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca september 2019 až do dňa 15.11.2021 v Q. ani inde na území Slovenskej republiky
úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoju maloletú dcéru G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky
Mgr. C. T. v Q., P. XXXX/XXB, i keď mu vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška
vyživovacej povinnosti bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.03.2016, sp. zn.
27P/2/2016-21, právoplatným dňa 31.03.2016, a to tak, že je povinný platiť výživné na maloletú G. T.
v sume 250,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Mgr. C. T., a

hoci si bol obžalovaný S. T. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére G., nejavil vážny
záujem nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol
výživné uhrádzať a o sprostredkovanie zamestnania nepožiadal ani úrad práce, pričom od septembra
2019 obžalovaný na výživu maloletej dcéry G. prispel len vecnými darmi v celkovej hodnote 1.235,18-
€, čím mu za obdobie od mesiaca september 2019 do dňa 15.11.2021 vznikol dlh na výživnom vo výške
5.514,82 €,

o s l o b o d z u je ,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 15. novembra 2021, č. k. 8T/11/2021-244,
uznal obžalovaného S. T. (ďalej aj obžalovaný) za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca september 2019 až do dňa 15.11.2021 v Q. ani inde na území Slovenskej republiky
úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoju maloletú dcéru G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky
Mgr. C. T. v Q., P. XXXX/XXB, i keď mu vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené dieťa vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška vyživovacej
povinnosti bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.03.2016, sp. zn. 27P/2/2016-31,

právoplatným dňa 31.03.2016, a to tak, že je povinný platiť výživné na maloletú G. T. v sume 250,- €
mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Mgr. C. T., a hoci si bol obvinený
S. T. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére G., nejavil vážny záujem nájsť a udržať
si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol výživné uhrádzať a
o sprostredkovanie zamestnania nepožiadal ani úrad práce, pričom od septembra 2019 obvinený na
výživu maloletej dcéry G. prispel len vecnými darmi v celkovej hodnote 1.235,18- €, čím mu za obdobie

od mesiaca september 2019 do dňa 15.11.2021 vznikol dlh na výživnom vo výške 5.514,82,- €, teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas.
2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím §
37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Podľa

§ 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v
skúšobnej dobe, ktorú podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovil
v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. okresný súd
obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné na maloletú dcéru G. T.,

nar. XX.XX.XXXX, vo výške 5.514,82,- € k rukám matky Mgr. C. T., bytom P. XXXX/XXB, Q..
3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že sú preukázané všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.
Okresný súd mal za preukázané, že obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru

G. T., a to nielen v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnené dieťa na základe § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ale aj vo výške 250,- Eur mesačne určenej podľa rozsudku Okresného súdu Trnava
zo 16. marca 2016, sp. zn. 27P/2/2016-21, právoplatného 31. marca 2016. Ďalej okresný súd upravil
skutkovú vetu tak, že skrátil obdobie, počas ktorého nebola riadne plnená vyživovacia povinnosť, a to

z obdobia ,,od apríla 2016 po súčasnosť“ na obdobie od ,,septembra 2019 po 15. november 2021“,
pričom okresný súd uvedené dôvodil tým, že predmetné obdobie od apríla 2016 do septembra 2019 bolo
rôzne interpretované obžalovaným a poškodenou, pričom súd nespochybnil, že rodič, k rukám ktorého
sa mala plniť vyživovacia povinnosť, mal záujem na jej plnení za účelom následného zabezpečenia
starostlivosti o maloletú osobu, a tiež nespochybnil, že tento záujem bolo možné vyjadriť aj počas

súdneho konania, avšak rozsah a spôsob vyjadrenia poškodenej vyvolávali dojem, že táto mala záujem
na získaní výživného v čo najväčšom rozsahu a bola si vedomá skutočnosti, že poskytnutie výživného v
hotovosti bolo zo strany obžalovaného takmer nepreukázateľné, a teda že obžalovaný bol v tomto smere
v dôkaznej nevýhode. Okresný súd bol toho názoru, že ak oprávnenej osobe výživné chýbalo z dôvodu
jeho neplnenia, tak jej chýbalo v čase, keď jej malo byť poskytnuté, a preto sa ho mala v tomto období

domáhať (poškodená tak neurobila v roku 2016, ale až v roku 2020). Vzhľadom na všetky skutočnosti
okresnýsúdmaldôvodnépochybnostioobdobíodapríla2016doseptembra2019,pretospoukazomna
zásadu o pochybnostiach v prospech obžalovaného (in dubio pro reo), vykonané dôkazy vyhodnotil tak,
že nie je bez zbytočných pochybností preukázané neplnenie vyživovacej povinnosti v období od apríla
2016 do septembra 2019. Okresný súd k obdobiu od septembra 2019 do času vyhlásenia rozsudku

uviedol, že mal za preukázané, že obžalovaný mal povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 250,-
Eur mesačne a túto si riadne neplnil. Zároveň dodal, že je z dokazovania preukázané, že obžalovaný
mal určitý príjem, z ktorého si hradil svoje náklady na živobytie, tiež je osobou schopnou uplatniť sa na
trhu práce a má k dispozícii ďalší čas, ktorý môže venovať pracovnej činnosť, avšak jej ho nevenuje.
Voči obžalovanému je vedených niekoľko exekučných konaní, je formálne nemajetný a preto je okresný

súd toho názoru, že konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako cielené konanie so zámerom
minimalizovať priestor na riadne vymoženie exekučných plnení.
4. Okresný súd v skutkovej vete výroku o vine rozsudku dospel k záveru, že obžalovaný v uvedenom
období bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenom rozsahu, a taktiež nevyvinul náležitéúsilie s cieľom zvýšiť si príjem. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa sám dostal
do finančných problémov v podobe exekúcií a za svoje konanie niesol aj trestnoprávnu zodpovednosť,
ktorá nemôže ísť na ujmu záujmov maloletého dieťaťa a tieto skutočnosti nemôžu ospravedlňovať

obžalovaného z neplnenia si vyživovacej povinnosti, ktorá má prednosť pred inými záväzkami. V
tejto súvislosti okresný súd poukázal na formu zavinenia obžalovaného, pričom zastával názor, že
obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák., pretože z okolností prípadu
vyplýva, že obžalovaný mal v čase spáchania skutku vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti voči
poškodenej, napriek tomu bez zrejmého dôvodu nevyvinul náležitú aktivitu, ktorá by smerovala k plneniu

si jeho vyživovacej povinnosti k nej. Z hľadiska spôsobu vykonania činu a jeho následkov, okolností, za
ktorých bol čin spáchaný, miery zavinenia a pohnútky obžalovaného okresný súd vyhodnotil závažnosť
uvedeného činu ako vyššiu než nepatrnú, čím bol daný znak prečinu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.
Okresný súd k výške dlžného výživného uviedol, že obžalovaný bol za obdobie od septembra 2019 do
novembra 2021, t. j. 27 mesiacov, dlžný výživné vo výške 27 x 250,- Eur = 6.750,- Eur. Súd v prospech
obžalovaného zohľadnil naturálne plnenia dieťaťu a dospel k výslednej sume dlžného výživného vo

výške 5.514,82 €.
5. Pri rozhodovaní o treste okresný súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., a preto pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy. Okresný súd poznamenal, že nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť

a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že obžalovaný už bol za trestný čin
odsúdený, ktorú zakladá nezahľadené odsúdenie Okresného súdu Trnava z 25. októbra 2018, sp. zn.
3T/25/2018. Toto odsúdenie zároveň vylučuje priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr.
zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Ďalej okresný súd uviedol,
že nevzhliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k

spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, pretože podľa názoru okresného súdu počas celého
konania nedošlo zo strany obžalovaného k úprimnému oľutovaniu spáchania trestného činu. Okresný
súd skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. konštatoval, že je
potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., a
to z dôvodu prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností. Preto okresný súd obžalovanému uložil trest

odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje
vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
6. K podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody konštatoval, že vzhliadol na okolnosti
uvedené v § 51 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktoré umožňujú podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky. Okresný súd v tomto smere poukázal na starostlivosť

obžalovaného o maloletú dcéru a jeho kontakt s ňou, ako aj čiastočné plnenie vyživovacou povinnosťou
naturálnou formou, a tiež na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ za tento trestný čin nebol odsúdený a
na skutočnosť, že nebolo preukázané, že obžalovaný si v období pred septembrom 2019 vyživovaciu
povinnosť neplnil, pričom on uviedol, že túto si pred uvedeným obdobím plnil. Okresný súd z vykonaného
dokazovania mal za to, že obžalovaný je schopný zabezpečiť si nejaký príjem, a takýto príjem, ak by

bol využitý na plnenie vyživovacej povinnosti, prevyšuje plnenie vyživovacej povinnosti v podmienkach
výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom právna úprava trestného činu zanedbania
povinnej výživy ako aj účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je nastavená tak, že jej cieľom
je zabezpečiť riadne plnenie vyživovacej povinnosti, a splnenie vyživovacej povinnosti prevažuje súd
potrestaním páchateľa. Okresný súd radiac sa týmito úvahami podmienečne odložil výkon trestu odňatia

slobody, nariadil nad obžalovaným probačný dohľad, ktorého dĺžku určil s prihliadnutím na okolnosti
prejednávanej veci a to najmä s poukazom na výšku dlžného výživného a skutočnosť, že obžalovaný sa
v minulosti dopustil protiprávneho konania, a uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
zameškané výživné. Ďalej okresný súd dôvodil, že takto určené povinnosti obžalovaného, kontrolované
v rámci probačného dohľadu, a hrozba nariadenia výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, by

mohli byť spôsobilé zabezpečiť splnenie vyživovacej povinnosti.
7. Okresný súd k ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. uviedol, že obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti je
čiastočne prekryté s obdobím skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu
Trnava sp. zn. 3T/25/2018, avšak okresný súd toto ustanovenie vykladal tak, že páchaním tohto
trestného činu sa rozumie celá doba jeho páchania, t. j. pokiaľ nie je dokončený, a keďže bol trestný

čin dokončený ku dňu vyhlásenia rozsudku, kedy už skúšobná doba neplynula, súd mohol výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložiť.
8. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátorka ako aj obžalovaný ponechali lehotu
na podanie odvolania.9. Dňa 19. novembra 2021 bolo okresnému súdu doručené podanie obžalovaného, v ktorom stručne
uviedol, že sa vzdáva svojho práva podať odvolanie voči vyššie cit. rozsudku.
10. Dňa 19. novembra 2021 bolo okresnému súdu doručené podanie prokurátorky Okresnej prokuratúry

Trnava označené ako odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného
11. Zahlásené odvolanie následne prokurátorka odôvodnila osobitným písomným podaním doručeným
okresnému súdu 18. januára 2022, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s úvahami okresného súdu,
ktoré ho viedli k uloženiu trestu odňatia slobody obžalovanému s podmienečným odkladom výkonu
trestu s probačným dohľadom uviedla. Podľa jej názoru sa okresný súd pri rozhodovaní o treste

dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, následkom čoho uložil
obžalovanému neadekvátny trest, ktorý je v rozpore s ustanoveniami § 34 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 a
§ 51 ods. 1 Tr. zák. a nezodpovedá zásadám ukladania trestov stanoveným Trestným zákonom.
12. Ďalej v odvolaní uviedla, že okresný súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného síce správne
zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., avšak nevzal do úvahy ďalšie okolnosti
podstatné pre uloženie zákonného a spravodlivého trestu, keď nesprávne vyložil ustanovenie § 49 ods.

2 Tr. zák. argumentujúc, že páchaním trestného činu sa rozumie celá doba jeho páchania, až kým nie
je čin dokončený, čo bolo v danom prípade až 15. novembra 2021 - teda po
uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia obžalovaného uloženej mu rozsudkom Okresného
súdu Trnava z 25. októbra 2018, sp. zn. 37/25/2018, právoplatným 25. októbra 2018.
13. Prokurátorka zastáva názor, že obžalovaný sa úmyselného prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., z ktorého bol
uznaný vinným napadnutým rozsudkom, dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci
Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/25/2018, ktorá mu plynula až do 26. apríla 2021, lebo trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je pokračovacím trestným činom trvácim s prvkami
hromadného trestného činu, pričom páchateľ sa tohto trestného činu dopúšťal už tým, že si najmenej

po dobu dvoch mesiacov v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného, čo aj z nedbanlivosti. Pokiaľ tak konal aj nad rámec dvoch mesiacov, už len udržoval
protiprávny stav, inak povedané, v každom časovom momente pokračoval v páchaní tejto trestnej
činnostiaždojejdokončenia.Dokončeniepáchaniaskutkuvuvedenomzmyslebolorozhodujúcelenpre
posúdenie recidívy, nie však pre posúdenie okamihu naplnenia zákonných znakov uvedených v § 207

ods. 1, resp. ods. 2 Tr. zák. (t. j. okamihu dokonania činu). Prokurátorka dodáva, že vzhľadom na súdom
ustálený začiatok páchania skutku napadnutým rozsudkom (mesiac september 2019) je nepochybné, že
obžalovaný trestný čin dokonal v deň splatnosti výživného za mesiac október 2019 - t. j. dňa 15. októbra
2019,kedyešteplynulaskúšobnádobajehopodmienečnéhoodsúdeniavoveciOkresnéhosúduTrnava
sp. zn. 3T/25/2018, a tento protiprávny stav udržiaval aj počas ďalších 18 mesiacov plynutia skúšobnej

doby. Zároveň prokurátorka konštatuje, že súd rozhodol v rozpore s ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., ktorý
nepripúšťa aplikáciu ustanovenia § 49 ods. 1 Tr. zák. v prípade, ak obvinený spáchal úmyselný trestný
čin a stalo sa tak v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
14. V odvolaní prokurátorka ďalej namietala, že nebolo preukázané ani splnenie podmienky uloženia

podmienečného trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v spojení s ust. § 51 ods.
1 Tr. zák. - a síce, že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Poukázala na listinné dôkazy
týkajúce sa zamestnania obžalovaného, jeho neplnenia povinných odvodov na poistnom na verejnom

zdravotnom poistení, na exekučné konania vedené na jeho osobu, obchodnú činnosť, ako aj na
priestupky, za ktoré bol obžalovaný od roku 2016 dvanásť krát postihnutý. Na základe takto vykonaného
dokazovania je podľa prokurátorky nepochybné, že doterajší spôsob života obžalovaného, ktorý sa
dlhodobo vyhýba plneniu svojich povinností voči nezaopatrenej dcére, štátu a veriteľom a ktorý už bol
právoplatne odsúdený za rozsiahlu trestnú činnosť páchanú v rokoch 2013 až 2016, nijako nepostačuje

k vyvodeniu záveru súdom, že určenie povinností obžalovanému v rámci probačného dohľadu a
hrozba nariadenia výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody by mohli byť spôsobilé zabezpečiť
splnenie vyživovacej povinnosti, ktorej splnenie, vzhľadom na nastavenie právnej úpravy trestného
činu zanedbania povinnej výživy a účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., prevažuje nad
potrestaním páchateľa.

15. Ďalej prokurátorka poukázala na skutočnosť, že obžalovaný napriek poučeniu v prípravnom konaní
podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o možnom zániku trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výživy
v dôsledku účinnej ľútosti a napriek svojmu tvrdeniu, že by ,,vedel s dlžnou sumou výživného niečo
spraviť“, neprejavil až do vyhlásenia rozsudku žiadnu snahu začať riadne uhrádzať k rukám poškodenejsúdom určené výživné, maloletej dcére v roku 2021 poskytol len niekoľko naturálnych plnení, ktoré
neboli objektívne spôsobilé zabezpečiť výživu. Poukázala na výsluch svedka Ing. Arch. E. U., na základe
ktorého prokurátorka vyvodila, že očakávať za daných okolností, že obžalovaný začne plniť vyživovaciu

povinnosť a dokonca, že doplatí dlh na výživnom, považuje za absolútne neopodstatnené, navyše podľa
jej názoru je zrejmé, že obžalovaný si dlhodobo neplnil ani iné peňažné záväzky voči štátu a fyzickým
osobám. K vyvodeniu záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je
výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný nepostačuje ani fakt, že obžalovaný bol s maloletou dcérou
v kontakte, stretával sa s ňou a staral sa o ňu, keďže ide o jeho povinnosť ako rodiča, vyplývajúcu mu

zo zákona o rodine.
16. S poukazom na vyššie zmienené skutočnosti je prokurátorka toho názoru, že výrok súdu o treste,
ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom nad jeho
správaním v skúšobnej dobe namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody, je nezákonný, že
uložený trest je nespravodlivý, neprimeraný a nepostačujúci pre dosiahnutie výchovného, represívneho
a ochranného účelu podľa § 34 Tr. zák.

17. Z prezentovaných dôvodov prokurátorka navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm.
d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám
rozhodol tak, že obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 37
písm. m) Tr. zák. uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov a zaradení
ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

18. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátorky nevyjadril.
19. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátorky 18.
februára 2022.
20. V priebehu odvolacieho konania obžalovaný súdu doručil písomné podanie, v ktorom oznámil, že
dlžné výživné vo výške 5.514,82 € uhradil k rukám matky Mgr. C. T. poštovou poukážkou, ktorej kópiu

priložil.
21. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia 16.
júna 2022, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry ako aj obžalovaný. Matka maloletej
Mgr. C. T. sa verejného zasadnutia nezúčastnila, avšak písomný podaním súdu oznámila, že dlžné
výživného v sume 5.514,82 € od obžalovaného dostala, poukázala ale na to, že jeho celkový dlh na

výživnom je vyšší, tiež že obžalovaný naďalej bežné výživné neplatí a že maloletá dcéra v istej miere
vníma fakt, že obžalovaný na ňu výživné neplatí, že je to riešené súdnou cestou, čo v nej zanechalo
sklamanie a naštrbenie dôvery k otcovi, keďže je už vo veku, kedy vyjadruje svoj názor na to, čo sa deje
a takéto konanie vníma ako nesprávne.
22. Krajský súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie výsluchom

obžalovaného, ako aj oboznámením písomného oznámenia obžalovaného zo 4.
mája 2022 a vyjadrenia matky maloletej Mgr. C. T. z 9. júna 2022.
23. Z obsahu predložených listinných materiálov vyplýva, že dňa 4. mája 2022 obžalovaný uhradil
prostredníctvom poštovej poukážky dlžné výživné vo výške 5.514,82 € do rúk matky
Mgr. C. T., o čom preložil aj kópiu poštovej poukážky o zaplatení uvedenej sumy. Mgr. C. T. verifikovala

túto skutočnosť vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu pričom zároveň uviedla, že neplatenie
výživného je vnímané aj maloletou, že to na nej zanechalo sklamanie a naštrbenie dôvery k otcovi,
keďže už je vo veku, keď vyjadruje svoj názor na to, čo sa deje a takéto konanie vníma ako nesprávne.
24. Obžalovaný na výsluchu po zákonom poučení uviedol, že dlžné výživné uhradil, čo aj vydokladoval,
poukázal na to, že s matkou maloletej Mgr. C. T. majú zlé vzťahy, komunikujú len veľmi obmedzene, celé

to vníma ako jej snahu dostať ho za mreže, ide jej len o peniaze. Ďalej uviedol, že si je vedomý toho, že
dlh na výživnom má okolo 17.000 €, nerozumie tomu, prečo sa tu rieši len 5.500 €, ktoré zaplatil. K jej
vyjadreniu, že neplatenie výživné malo mať na ich dcéru nejaký dopad uviedol, že to na okresnom súde
matka maloletej neuvádzala, že podľa neho to nie je pravda, lebo inak by sa mu dcéra sama neozývala
deň vopred, že ho navštívi, že on je s dcérou v osobnom kontakte dva krát týždenne, že sa jej venuje.

Tiež poprel, že by naďalej neplatil bežné výživné, platí ho poštovou poukážkou, ktoré sa mu nevracajú
ako neprevzaté. Písomné vyjadrenie matky maloletej vníma ako snahu mu uškodiť a dodal, že on tomu
celému nerozumie.
25. V rámci konečných návrhov prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť, nakoľko úhradou dlžného výživného trestnosť činu zanikla. Obžalovaný sa pripojil k návrhu

prokurátorky.
26. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Nachyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i

len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená
osoba, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktorý mu predchádzal. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.
28. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Podľa § 285 písm. f) Tr. zák. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.
29. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že v priebehu odvolacieho
konania nastala skutočnosť, s ktorou Trestný zákon spája zánik trestnosti stíhaného trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. Táto skutočnosť bola verifikovaná vykonaným
dokazovaním na verejnom zasadnutí, na ktorom bolo bezpečne preukázané výsluchom obžalovaného,

kópiou poštovej poukážky a písomným vyjadrením matky maloletej Mgr. C. T., že dlžné výživné ustálené
vo výroku o vine napadnutého rozsudku vo výške 5.514,82 € bolo obžalovaným 16. mája 2022 v celom
rozsahu uhradené.
30. Pokiaľ ide o splnenie druhej zákonnej podmienky neexistencie trvalo nepriaznivých následkov tohto
trestného činu, matka maloletej neuvádzala, že by maloletá počas neplnenia vyživovacej povinnosti

obžalovaným trpela akoukoľvek núdzou, bolo o ňu riadne postarané, preto možno konštatovať, že
neplatenie výživného zo strany obžalovaného na ňu nemalo také trvalo nepriaznivé následky, ktoré
by bránili zániku trestnosti. Samotná okolnosť, že maloletá subjektívne vníma neplatenie výživné zo
strany obžalovaného negatívne, že je z toho sklamaná, event. že to naštrbuje dôveru k nemu, rozhodne
nevytvára také trvalo nepriaznivé následky, aké predpokladá vyššie cit. ust. Tr. zák.

31. Faktom ostáva, že výrok o vine rozsudku okresného je v tejto trestnej právoplatný, nakoľko voči
nemu žiadna zo strán konania odvolanie nepodala. Odvolací prieskum krajského súdu v tomto prípade
bol zákonom obmedzený len na odvolaním prokurátorky napadnutý výrok o treste s tým, že právoplatný
výrok o vine krajský súd v týchto prípadoch nie je oprávnený meniť, resp. rušiť. Uvedené ale podľa
názoru krajského súdu neplatí, ak krajský súd pri vecnom prieskume výroku o treste súčasne zistí, že

došlo k zániku trestnosti stíhaného prečinu zanedbania povinnej výživy v dôsledku splnenia zákonných
podmienok pre aplikáciu ust. § 86 ods. 1 písm. a) Tr. por. o účinnej ľútosti ako v tomto prípade. Na takúto
okolnosť, viažucu sa k otázke viny páchateľa, totiž musí krajský súd vždy prihliadať až do momentu, kým
saodoberienazáverečnúporadu.Primárneztohodôvodu,žeust.§86ods.1Tr.zák.jehmotnoprávnea
má absolútnu povahu a sekundárne preto, že sľub beztrestnosti daný páchateľovi využitím ustanovenia

o účinnej ľútosti nemôže byť porušený len v dôsledku toho, že Tr. por. v rámci odvolacieho konania
obmedzeného stranou konania výslovne iba na výrok o treste so vzniknutou procesnou situáciou
(zánikom trestnosti stíhaného prečinu zanedbania povinnej výživy z dôvodu účinnej ľútosti) výslovne
nepočíta.
32. Podobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Žiline v rozsudku z 30. júla 2013, sp. zn. 1To/71/2013,

kde mimo iné skonštatoval, že sľub beztrestnosti daný páchateľovi využitím ustanovenia o účinnej ľútosti
nemôžebyťporušenýprocesnounemožnosťoupodaniaodvolaniavzmysle§257ods.5Tr.por.,nakoľko
by sa tak narušila právna stabilita mimoriadne významného hmotnoprávneho ustanovenia, právna istota
páchateľa, že až do odchodu súdu na záverečnú poradu má právo privodiť svoju beztrestnosť, a zmarilby sa tým účel ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorým je dosiahnutie uspokojenia nárokov
oprávnenej osoby. Obdobne postupoval napr. aj Krajský súd v Trenčíne v trestnej veci vedenej pod sp.
zn. 2To/18/2016.

33. Pretože obžalovaný dlžné výživné preukázateľne uhradil do času, než sa krajský súd odobral
na záverečnú poradu, došlo v zmysle ust. § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o účinnej ľútosti k zániku
trestnostisúdenéhotrestnéhočinuzanedbaniapovinnejvýživy,vdôsledkučohokrajskýsúdnaverejnom
zasadnutí napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d)
Tr. por. zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. zák. sám rozhodol tak, že obžalovaného spod

obžaloby podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodil.
34. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.