Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/92/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211294
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7616211294.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu X. O., K.. XX.X.XXXX, O. S., Š. XX,
zast. JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom, so sídlom Košice, Letná 47, IČO: 42329230, proti
žalovanej Urbárskej a pasienkovej spoločnosti Vyšné Slovinky, pozemkové spoločenstvo, Slovinky 345,
Slovinky, IČO: 31944981, zast. Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o., so sídlom Košice, Bočná

10, IČO: 51176831, o uloženie povinnosti umožniť nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa hospodárenia
spoločenstva a povinnosti vydať kópie týchto dokladov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 4C/164/2016
z 15.10.2020 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia v
r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú umožniť žalobcovi nahliadnuť do
dokladov, týkajúcich sa hospodárenia žalovanej, a to do hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013,
vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014,
2013, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov
o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015,2014, 2013, registračných pokladničných dokladov
s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, v lehote 3 dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku (I.). Žalovanej nariadil vydať žalobcovi kópie dokladov týkajúcich sa
jej hospodárenia, a to kópie hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018,
2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014, 2013, všetkých zmlúv (vrátane
dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018,
2017, 2016, 2015, 2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode
dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

(II.) a v prevyšujúcej časti konanie zastavil (III.) O trovách konania rozhodol tak, že ich v plnom rozsahu
priznal žalobcovi, s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
(IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca pôvodne žiadal, aby mu žalovaná umožnila nahliadnuť do
dokladov týkajúcich sa jej hospodárenia a zároveň aby jej súd uložil povinnosť vydať mu kópie týchto

dokladov, a to najmä hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, analytík nákladov a výnosov za roky
2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2015, 2014, 2013, došlých faktúr za roky 2015, 2014,
2013, zoznamov došlých a odoslaných faktúr k 31.12.2013, 31.12. 2014, 31.12. 2015, inventúr zásob
drevnej hmoty za roky 2015, 2014, 2013, výpisov z účtov k 31.12. 2015, 31.12. 2014, 31.12. 2013.
Na návrh žalobcu súd uznesením na pojednávaní dňa 15.1.2019 pripustil zmenu žaloby tak, že jej
petit znie: Žalovaná je povinná umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov žalovanej, týkajúcich sa

hospodárenia žalovanej, a to do hlavných kníh za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, analytík
nákladov a výnosov za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018,2017, 2016, 2015, 2014, 2013, došlých faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, zoznamov
došlých a odoslaných faktúr k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2013, 31.12.2014, 31.12.2015, inventúr
zásob drevnej hmoty za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, výpisov z účtov k 31.12.2017,

31.12.2016, 31.12.2015, 31.12.2014, 31.12.2013, účtovných uzávierok za roky 2017, 2016, 2015, 2014,
2013, zápisníc s prílohami a záznamov s prílohami z rokovania zhromaždenia, výboru, dozornej rady, a
to za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, správ z kontrol orgánov verejnej moci za roky 2013 -
do dňa právoplatnosti rozsudku, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti
rozsudku, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku,

13. registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013 - do
dňa právoplatnosti rozsudku, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná vydať
žalobcovi kópie dokladov žalovanej, týkajúcich sa hospodárenia žalovanej, a to kópie hlavných kníh za
roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, analytík nákladov a výnosov za roky 2018, 2017, 2016, 2015,
2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, došlých faktúr za roky
2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, zoznamov došlých a odoslaných faktúr k 31.12.2017, 31.12.2016,

31.12.2013, 31.12.2014, 31.12.2015, inventúr zásob drevnej hmoty za roky 2018, 2017, 2016, 2015,
2014, 2013, výpisov z účtov k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2015, 31.12.2014, 31.12.2013, účtovných
závierok za roky 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, zápisníc s prílohami a záznamov s prílohami z rokovania
zhromaždenia, výboru, dozornej rady, a to za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, správ z kontrol
orgánovverejnejmocizaroky2013-dodňaprávoplatnostirozsudku,všetkýchzmlúv(vrátanedodatkov)

za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013
- do dňa právoplatnosti rozsudku, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode
dreva) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je členom žalovanej, ktorá je pozemkovým spoločenstvom -

lesným a pasienkovým spoločenstvom (ďalej ako „spoločenstvo“), a to v zmysle zákona č. 97/2013
Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Ako člen spoločenstva sa v zmysle 21 ods. 2 uvedeného zákona
niekoľkokrátdomáhal,abymužalovanáumožnilanahliadnuťdodokladovtýkajúcichsajejhospodárenia,
ale žalovaná toto právo patriace každému členovi spoločenstva sústavne odopiera, a preto bol žalobca
nútený domáhať sa svojho práva žalobou.

4. Po začatí konania žalobca súdu oznámil, že žalovaná mu sprístupnila časť dokladov, preto vzal žalobu
čiastočne späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Navrhol, aby súd rozhodol takto: Žalovaná je
povinná umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov žalovanej týkajúcich sa hospodárenia žalovanej, a to
do hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014,

2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014, 2013, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) uzatvorených
od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015,
2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky za
roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaná
je povinná vydať žalobcovi kópie dokladov žalovanej, týkajúcich sa hospodárenia žalovanej, a to kópie

hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014,
2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014, 2013, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) uzatvorených
od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015,
2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky za
roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

5. O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP.

6. Súd citoval § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., § 187 ods. 1, 2, § 220 ods. 2 CSP, uviedol, že
nevykonal výsluch svedkov navrhnutých stranami sporu najmä preto, že o nimi tvrdených skutočnostiach

svedčia listinné dôkazy a svedkovia by neuviedli nič nové, ale tiež z dôvodu hospodárnosti konania,
konštatoval, že žalovaná je pozemkovým spoločenstvom podľa zákona č. 97/2013 Z. z. a jej členovia
majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa jej hospodárenia, čo sa v prípade žalobcu nestalo,
lebo žalovaná mu to neumožnila. Argumentoval, že podľa správy audítora, zabezpečeného žalobcom,
žalovaná sprístupnila a odovzdala žalobcovi len kópie dokladov, ktoré sú neúplné a nezodpovedajú

predpisom o účtovníctve. Podľa tohto audítora „Doklady, ktoré boli nimi predložené (žalovanou, pozn.
odvolacieho súdu), nie sú to doklady, ktoré by spĺňali preukázateľnosť účtovnej operácie podľa § 10
zákona 431/2002 Z. z. o účtovníctve“. Súd k tomu uviedol, že toto odborné vyjadrenie považuje (na
rozdiel od žalovanej) za podstatný dôkaz vo veci. Výkon práva žalobcu v zmysle § 21 ods. 2 zákonao pozemkových spoločenstvách nepokladal za šikanózny ani za taký, ktorý by spôsoboval žalovanej
neprimerané náklady a žalobe preto ako dôvodnej vyhovel.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

8. Rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania napadla včas podaným odvolaním žalovaná
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a prizná
jej náhradu trov celého konania. Poukazujúc na viaceré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky,

z ktorých citovala, dôvodila, že rozsudok v napadnutých výrokoch je vysoko arbitrárny, neobsahuje
nič, čo by bolo možné považovať za riadne odôvodnenie, vytkla tiež, že všetky jej námietky v rámci
procesnej obrany boli ignorované, pričom v odôvodnení rozsudku nie je ani len náznak vysvetlenia,
prečo ich súd neuznal, resp. ich ani nespomenul. Argumentovala, že v žalobe žalobca uviedol len
dve skutkové tvrdenia, ktoré ona v rámci procesnej obrany vyvrátila a predložila súdu listinné dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení - písomné protokoly detailne zachytávajúce absolvovanie viacerých
nahliadnutí do dokladov a vydávanie ich kópií žalobcovi. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu bolo sústavne
odopreté jeho právo podľa § 21 ods. 2 z. č. 97/2013 Z. z., neuviedol, kedy a koľkokrát o výkon svojho
práva žiadal. Dôvodila, že sám žalobca poprel skutkový základ žaloby, čo je zrejmé z bodov 3., 5., 9.,
10. napádaného rozsudku. Vytkla súdu tiež dlhodobú nečinnosť a v tejto súvislosti jeho argument, že

nevykonal navrhnuté dôkazy z dôvodu hospodárnosti, mala za absurdné. Súd priamo porušil ust. §
181 ods. 2 CSP, keď ani raz počas pojednávaní sudkyňa nevyjadrila svoje stanovisko k skutkovému
základu sporu, ani neuviedla predbežné právne posúdenie, nevyužila procesné nástroje určené na
stabilizáciu skutočností významných pre rozhodnutie v merite podľa § 150 ods. 2 CSP, čím došlo k
zásadnému porušeniu právnej istoty, legitímnych očakávaní, nestrannosti súdu, práva na spravodlivý

proces ako aj predvídateľnosti rozhodnutia. Namietala absolútnu nepreskúmateľnosť rozsudku, lebo
súd úplne rezignoval na vyrovnanie sa s jej námietkami a zásadnými argumentmi proti procesnému
nároku žalobcu, viaceré rozhodujúce skutočnosti nechal úplne nepovšimnuté, prípadne ich vynechal
alebo sa s nimi vysporiadal spôsobom nezlučiteľným s nárokmi kladenými na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia (opäť citovala z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu

pre ľudské práva). Súd prvej inštancie bezprecedentne vytrhol z kontextu doktrínu, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou a že nemusí rozhodovať podľa
predstavy účastníka konania, pričom uvedené poňal ako možnosť odignorovať všetky jej argumenty.
Poukázala na to, že počas celého konania žiadala súd, aby rozhodoval o skutkovom základe žaloby,
ktorým je žalobcovo tvrdenie v žalobe, že mu je sústavne odopierané právo nahliadnuť do dokladov

týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva. Druhým skutkovým základom žaloby je tvrdenie žalobcu v
návrhu na zmenu žaloby z 13.9.2018, ktorý súd pripustil, a v ktorom žalobca uvádza, že žalovaná
jeho výzvu zo 16.8.2018 absolútne odignorovala. Žalovaná uviedla, že tieto skutkové tvrdenia poprela
a ich nepravdivosť preukázala viacerými listinnými dôkazmi - žiadne iné skutkové tvrdenie nebolo
žalobcom prednesené. Súd prvej inštancie však úplne ignoroval opísané a dôkazmi podložené tvrdenia,

kedy boli žalobcovi v žalobnom návrhu uvedené listiny predložené v origináli k nahliadnutiu a vydané
ich kópie, dokonca túto zásadnú časť procesnej obrany súd v rozsudku ani nespomenul. Žalovaná
podrobne rozviedla, kedy, ktoré dokumenty sprístupnila žalobcovi a odovzdala ich kópie, resp. ktoré
kópie sú preňho pripravené ale neprevzal si ich napriek tomu, že už prešiel takmer rok. Poukázala na
to, že žalobca o zmenu žaloby požiadal až podaním z 13.9.2018, teda o žalobný návrh v rozsudočnej

podobe žiadal až potom, čo mu boli protokolárne všetky dokumenty odovzdané. Selektívne a skreslene
opísané správanie žalobcu zo strany súdu prvej inštancie predišlo tomu, aby sa súd musel vyporiadať s
tvrdeniamižalovanej,žesprávaniesažalobcujenepoctivé,nemorálneažalobamášikanóznycharakter.
V tejto súvislosti poukázala na dobré mravy, citovala čl. 5 Základných princípov CSP a na neprijateľnosť
zneužitia výkonu práva a potrebu odmietnutia jeho ochrany. Ďalej namietala, že súd nevykonal žiaden

z dôkazov navrhovaných alebo predložených stranami počas 4 rokov, iba v samotnom závere, na
poslednom pojednávaní vo veci vykonal jediný dôkaz bez toho, aby sa predtým vysporiadal s jej
námietkami, ktoré v napádanom rozsudku opäť vynechal. Tento jediný dôkaz s ničím nekonfrontoval,
nezaoberal sa jeho prípustnosťou, skutočnou výpovednou hodnotou či presvedčivosťou. Dôvodila, žeak žalobca tvrdil, že mu niečo nebolo umožnené alebo vydané a zároveň tvrdil, že táto okolnosť má
vyplývať z listín v jeho držbe, bolo jeho elementárnou povinnosťou v rámci povinnosti tvrdenia presne a
jednoznačne uviesť, čo mu nebolo umožnené alebo poskytnuté, a označiť alebo predložiť listiny, ktorými

svoje tvrdenia chce preukázať a o ktorých tvrdí, že ich má v držbe. Je nemysliteľné, aby takéto listiny
od neho získaval súd skrz autoritatívnu výzvu na ich predloženie. Neudržateľná bola aj požiadavka
žalobcu, aby v rámci konania, ktorého predmetom je posúdenie, či členovi pozemkového spoločenstva
bolo umožnené vykonať jeho nahliadacie právo v zákonnom rozsahu, teda zistenie, či mohol nahliadnuť
a vyhotoviť kópie z existujúcich dokladov pozemkového spoločenstva týkajúcich sa jeho hospodárenia,

bolo akokoľvek zisťované alebo preverované, či existujúce doklady spoločenstva sú plne súladné
napríklad s normami upravujúcimi vedenie účtovníctva, normami daňového práva a podobne. Ak by aj
hypoteticky doklady týkajúce sa hospodárenia spoločenstva mali akékoľvek nedostatky, stále by to boli
jedinéexistujúcedoklady,doktorýchmáčlenspoločenstvaprávonahliadnuťažiadaťichkópie.Žalovaná
namietala voči návrhu žalobcu, aby ním zvolený audítor porovnával originály dokumentov s kópiami, čo
sa prieči jednak jasným procesným pravidlám upravujúcim vykonávanie a hodnotenie dôkazov - dôkaz

listinou sa môže vykonať iba jej prečítaním (§ 204 CSP), hodnotenie dôkazov prináleží výlučne súdu (§
191 CSP) - tiež však úplne zrejme vybočuje z rámca pôsobnosti a úloh audítorov. Odvolateľ poprel, že by
audítor porovnal originály a kópie dokladov, nakoľko žalovaná žiadnemu audítorovi originál dokumentov
neodovzdala. Nie je jasné, aké dokumenty žalobca audítorovi predložil a čo daný audítor posudzoval a
rovnakoaudítorneuviedolkonkrétnynedostatokposudzovanýchdokumentov.Súdpochybil,keďprevzal

tvrdenia jednej žalobcom zvolenej osoby a vôbec tieto závery nekonfrontoval s ostatnými dôkazmi v
tomto konaní predloženými či základmi formálnej logiky. Odvolateľka mala za to, že nahliadacie právo
člena spoločenstva je svojou povahou a účelom totožné s nahliadacím právom spoločníkov obchodných
spoločností. Najvyššie súdne autority pritom dlhodobo prízvukujú jasné hranice tohto práva, skrz ktoré
je každý súd povinný toto právo posudzovať a aplikovať jeho ochranu. Žalobca bol preto povinný v tomto

spore tvrdiť a preukázať, že mu jeho nahliadacie právo bolo upreté takým spôsobom, že to ovplyvnilo
jeho možnosť získať rozumný prehľad o hospodárení žalovanej. Žalobca však nič také v konaní netvrdil
ani nepreukázal.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil odvolanie žalovanej za nedôvodné v plnom rozsahu a

navrhol aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý je riadne zdôvodnený a priznal
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že cieľom žalovanej je čo možno najviac
natiahnuť konanie, čo dokazuje aj odvolanie, v ktorom v prevažnej miere cituje judikatúru súdov o
procesných pochybeniach súdu, pričom tieto sa žalovaná snažila počas celého konania sama vyvolávať.
K žiadnym procesným pochybeniam, podľa názoru žalobcu, nedošlo. Úmyslom žalovanej nikdy nebolo

vykonať povinnosť, ktorú mu stanovuje voči žalobcovi zákon, teda sprístupniť dokumenty, o čom svedčí
správanie sa žalovanej. Žalobca žiadal žalovanú dňa 10.9.2013, 1.6.2016, 16.8.2018 a 26.11.2019, aby
mu sprístupnila doklady, pričom náklady na sprístupnenie by znášal sám žalobca. Taktiež navrhoval,
aby v prípade pochybnosti o úmysloch žalobcu, žalovaná sprístupnila predmetné dokumenty priamo na
pojednávaní, a to za účasti súdu, žalobca navrhoval, že žalobca na vlastné náklady zabezpečí účasť

audítora, ktorý dohliadne na sprístupnenie, avšak tieto návrhy žalovaná odmietla. Žalobca pred podaním
žaloby, t. j. výzvou zo dňa 10.9.2013 a následne dňa 1.6.2016, požiadal žalovanú o sprístupnenie
dokladov. Po podaní žaloby žalovaná sprístupnila časť dokladov žalobcovi, o čom sú predložené
protokoly v spise. Žalovaná nesprístupnila žalobcovi časť dokladov, resp. sprístupnila mu niektoré
dokumenty, v ktorých boli vymazané - zabielené údaje, dokumenty v ktorých boli vynechané strany a

pod., čo žalobca namietal priamo v protokoloch. Žalovaná však tvrdila, že takto upravené dokumenty sú
stále požadovanými účtovnými dokladmi. Úpravu dokumentov žalovaná najprv zdôvodňovala ochranou
osobných údajov, keď žalobca namietal, že žiada oficiálne účtovné doklady, v ktorých sa žiadne osobné
údaje nenachádzajú, žalovaná svoje konanie odôvodňovala obchodným tajomstvom. Po argumentácii
žalobcu, že žalovaná spravuje jeho majetok, a teda obchodné tajomstvo sa nemá vyzradiť tretím

osobám, žalovaná začala tvrdiť, že žalobcovi už všetko sprístupnila. Žalobca predložil do súdneho
spisu dôkaz - vyjadrenie audítora, ktorý potvrdil, že žalobcom požadované dokumenty je žalovaná
povinná sprístupniť, pretože ide o doklady podľa § 21 ods. 2 z. č. 97/2013 Z. z. a potvrdil, že žalovanou
predložené doklady nie sú účtovnými dokladmi podľa § 10 zákona o účtovníctve. Súd prvej inštancie v
kontexte uvedeného vykonal riadne dokazovanie, ktoré jednoznačne preukázalo, že žalovaná porušila

zákon, keď nesprístupnila žalobcovi požadované účtovné doklady. Uviedol, že účelom § 21 ods. 2 z. č.
97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách je ochrana majetku člena spoločenstva prostredníctvom
kontroly účtovných dokladov, pričom zákon lehotu sprístupnenia nijako nelimituje. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného je žalobca tohto názoru, že nesprístupnenie dokladov žalovanou, vymazanie - vybielenie -vynechaniestránvdokumentochžalovanou,úmyselnásnahažalovanejvytváraťprocesnépochybeniav
priebehu súdneho konania, neochota čo i len čiastočne uzavrieť spor mimosúdne, je práve tým konaním,
ktoré nemôže požívať právnu ochranu, pretože sa prieči dobrými mravom.

10. Odvolateľka reagovala vyjadrením, v ktorom uviedla, že žalobca voči nej inicioval ďalšie súdne
konanie, vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/76/2020, v ktorom sa domáha
náhrady škody, ktorú vraj zistil z účtovných dokladov žalovanej, ktoré mu boli odovzdané za roky 2017
a 2018. K žalobe predložil objemný obal s faktúrami spoločenstva a dodacími listami za roky 2017 a

2018, teda účtovnými dokladmi, o ktorých v tomto spore tvrdí, že mu neboli dodané a súd žalovanú preto
zaviazal na vydanie ich kópií. Vo vyjadrení k odvolaniu si žalobca, podľa názoru žalovanej, odporuje,
keď na jednej strane uviedol, že mu boli doklady sprístupnené (čiastočne, bez vysvetlenia tohto termínu)
- strana 3 vyjadrenia, ďalej tvrdí, že mu dokumenty boli dané, ale neboli účtovnými dokladmi a následne
nastrane4tvrdí,žemusprístupnenéneboli.Poprela,žebyňounavrhovanísvedkoviaboliirelevantnými,
naopak, šlo o osoby, ktoré by sa vedeli vyjadriť k tvrdeniam obsiahnutým v žalobe. Pred podaním žaloby

jej bolo dňa 1.6.2016 doručené Poverenie, z ktorého sa dalo vyvodiť, že žalobca poveruje pána X. E.,
bytom B. č. XXX aby dňa XX.X.XXXX nahliadol do agendy za rok 2015 a aby ju v tento deň prevzal.
Majúc negatívne skúsenosti so správaním žalobcu, v daný deň 15.6.2016 s účtovnou agendou za rok
2015 čakali v sídle spoločenstva 5 ľudia pre maximálnu objektívnosť, avšak nikto sa nedostavil. Práve k
tejto skutočnosti navrhla žalovaná prítomné osoby vypočuť a na úvodné pojednávania zabezpečila ich

prítomnosť. Dodala, že súd prvej inštancie odmietol vypočuť aj svedkov, ktorých navrhol žalobca.

11. Žalobca sa ohradil voči tvrdeniam žalovanej, že obsahom žaloby, v ktorej žiada náhradu škody,
boli aj dokumenty, ktorých vydania sa žalobca v tomto konaní domáha. Je pravdou, že žalobca podal
žalobu na náhradu škody, avšak k žalobe boli pripojené len zabielené listiny, ktoré žalobca získal od

žalovanej a ktoré súd prvej inštancie posúdil, že nejde o účtovné doklady, ktoré bola žalovaná povinná
sprístupniť žalobcovi. Pre preukázanie týchto tvrdení zaslal žalobca v prílohe žalobu v konaní pred
Okresným súdom Spišská Nová Ves, spolu s prílohami. Ak by predsa žalobca mal k dispozícií originálne
- nezabielené doklady, predložil by ich do súdneho sporu o náhradu škody, čím by si žalobca posilnil
situáciu. Naopak, tým, že musel do konania o náhradu škody predložiť na podporu svojich tvrdení

zabielené doklady, žalobca sa vystavil riziku neunesenia dôkazného bremena, čo potvrdzuje žalobcove
tvrdenia, že žalovaná do dnešného dňa nesprístupnila žalobcovi doklady. V ostatnom sa pridržiaval
svojho predchádzajúceho vyjadrenia.

12. Žalovaná následne uviedla, že vydané faktúry za roky 2017, 2018 vrátane ich zoznamov, boli

žalobcovi sprístupnené k nahliadnutiu a ich kópie boli odovzdané dňa 19.11.2018, čo je uvedené v
druhej odrážke protokolu z daného dňa, ktorý bol predložený v priebehu prvoinštančného konania,
čo súd prvej inštancie odignoroval. Spor o náhradu škody, ktorý prebieha v súčasnosti na Okresnom
súde Rožňava pod sp. zn. 4C/33/2021, preukazuje ich pravdivosť, keďže žalobca odrazu obdŕžanie
týchto listín nepopiera, iba lavíruje rôznymi alternáciami bielenia a pod. V tejto žalobe o náhradu škody

žalobca sám uviedol, že koncom roka 2018 mu boli žalovanou predložené doklady, o ktoré žiadal, a to
niektoré z nich k nahliadnutiu, niektoré ako kópie dokumentov. Napriek tomu bola žalovaná napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazaná k povinnosti, ktorú riadne vykonala a žalobca ju potvrdil,
pričom o žiadnych vybielených listinách v žalobe o náhradu škody nie je zmienka. Poukázala aj na str.
8 vyjadrenia žalobcu z 27.7.2021 v konaní o náhradu škody, ktorý uviedol, že na základe dokladov zo

strany žalovanej, ktoré mu boli predložené po skončení konania, keďže k dobrovoľnému predloženiu
nedošlo, žalobca zistil skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že žalovaná nehospodári tak, ako by mala.
Žalovaná z toho má za to, že žalobca tvrdí, že spor o náhradu škody (žaloba podaná 15.12.2020)
inicioval na základe dokladov, ktoré mu mala údajne žalovaná predložiť po vynesení rozsudku súdom
prvejinštancievtomtospore.Niejetovšakpravdou,lebožalovanážiadnelistiny,čiichkópieposkončení

prvoinštančného konania žalobcovi nedala, ani do žiadnych listín nebol v spoločenstva nahliadnuť.
Predložila uznesenie Okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pn 8/21/8808-9 zo 14.5.2021, ktorým bol ostatný
pokus žalobcu inkriminovať orgány spoločenstva zamietnutý. Aj návrh na začatie trestného stíhania
inicioval žalobca rovnako na základe dokladov spoločenstva, ktoré mu podľa napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie ešte len má žalovaná vydať. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie a žalobu zamietnuť.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanieprípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Žalovaná v podanom obšírnom odvolaní v podstatnom namietala odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. b/ CSP, ktorý je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť odvolania v tých prípadoch, v
ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý
proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rozmeru, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že
dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa
straneodmietamožnosťdomáhaťsasvojhoprávananezávislomanestrannomsúdeaktorýmdochádza
k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii
príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie

súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko
vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.

15. K tomuto dôvodu prípustnosti odvolania treba tiež uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (ESĽP) súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na
ktorých založili svoje rozhodnutia, zaoberať sa najdôležitejšími argumentmi vznesenými stranami sporu
a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek
je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v.

Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

16. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v

žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
koherentný,t.j.jehorozhodnutiemusíbyťkonzistentnéajehoargumentymusiapodporiťpríslušnýzáver.
Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.
ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

17. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry

ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa

zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámcivyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá
i prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.

18. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu postupom a rozhodnutím súdu prvej
inštancie k naplneniu znakov vady podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorá spočíva v nedostatočnom,
rozpornom až nezrozumiteľnom odôvodnení rozsudku súdu v podstatných otázkach, od zodpovedania
ktorých záviselo správne rozhodnutie veci. V zmysle ustálenej judikatúry vyšších súdnych inštancií je

potrebné dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia
súdu, ktorý sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu
byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá
zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal,

ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.

19. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti
a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí
byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

20. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie tieto náležitosti úplne chýbajú. Súd len opísal, ktorá
strana aké skutočnosti uviedla vo vyjadrení, prípadne na pojednávaní, ale absolútne absentuje jasné a
jednoznačné vysvetlenie, ako v danej veci posúdil všetky podstatné skutkové tvrdenia strán a vyhodnotil
vykonané dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
vo vzťahu k záverom, ktoré prijal. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že výkon práva žalobcu nie je

šikanózny, ale toto jeho konštatovanie nedáva žiadnu informáciu, z ktorej by sa dal vyvodiť myšlienkový
pochod, ktorým sa súd zaoberal, keď dospel k tomuto záveru, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu,
vzhľadom na obsah spisu, nie je bez bližšieho odôvodnenia zo strany súdu, celkom dôvodný. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na chronológiu spisu - kedy žalobca aké doklady žiadal predložiť,
jeho správanie, keď sa nedostavil (on alebo ním poverené osoby) na dohodnutý termín predloženia

dokladov ale aj tvrdenie, že žalovaná pripravila doklady žalobcovi a tento si ich doposiaľ (vyše dvoch
rokov)neprevzal-stýmitopodstatnýmiskutočnosťamipreustálenie,čisprávaniesažalobcunesiealebo
nieznakyšikanóznosti,sasúdprvejinštancievôbecnezaoberalanevysporiadal.Odvolacísúdnarozdiel
od súdu prvej inštancie vyjadrenie audítora nepovažuje za taký podstatný dôkaz vo veci, aby len na ňom
bolo možné vyhovieť žalobe - nie je zrejmé, aké konkrétne doklady mal na mysli audítor, aké doklady mu

žalobca predložil a v neposlednom rade súd opäť len opísal odpoveď audítora, bez toho, aby skutočnosti
z neho vyplývajúce nejakým spôsobom vyhodnotil, okrem konštatácie, že ide o podstatný dôkaz vo veci.
Termín„podstatnýdôkaz“Civilnýsporovýporiadoknepozná.Akoboloužvyššieuvedené,jepovinnosťou
súdu každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti dôkladne vyhodnotiť v súvislosti
s podstatnými skutkovými tvrdeniami strán a vo vzťahu k záveru, ktorý súd prijal, v tomto konkrétnom

prípade vyhoveniu žalobe

21. V podstatnom odvolací súd súhlasí s odvolacou argumentáciou žalovanej o nepreskúmateľnosti
rozsudku, ktorý postráda hlavné znaky riadne odôvodneného rozhodnutia. Súd sa absolútne
nevysporiadal s námietkami žalovanej, nereagoval na ne, nedal odpoveď na obranu žalovanej, ide o

rozhodnutie arbitrárne, formalistické, povrchné, nespĺňajúce základné náležitosti riadne odôvodneného
rozsudku.

22. Odvolaciemu súd je zrejmé, že podľa § 21 ods. 2 z. č. 97/2013 Z. z. člen spoločenstva, ktorým
je aj žalobca, má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať

si ich kópie. Zákon konkrétnejšie nevymedzuje termín „doklady týkajúce sa hospodárenia“ ani časovo
neohraničuje obdobie, kedy a spätne za aké obdobie sa člen môže domáhať týchto dokladov.23. Pokiaľ teda žalobca postupoval v súlade so zákonom a žiadal od žalovanej, aby mu umožnila
nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa jej hospodárenia, takémuto správaniu niet čo vytknúť. Na druhej
strane je nesporné, že množstvo dokladov ním žiadaných mu žalovaná predložila, napriek tomu

žalobca mal neustále výhrady a dával si podmienky, napr. že niektoré ním požadované doklady majú
byť predložené ihneď, namietal ich celistvosť, resp. vybielené miesta a pod., a dokonca žalovanou
pripravené doklady, na predložení ktorých predtým trval, nemal potrebu si dva roky prevziať. Za takýchto
okolností (viď bližšie jednotlivé protokoly o odovzdaní kópií dokladov tvoriacich obsah spisu, ktorým
súd nevenoval žiadnu pozornosť) sa do popredia dostáva otázka, aký bol skutočný cieľ, ktorý žalobca

žalobou sledoval, keď síce formálne v súlade so zákonom podal žalobu a domáhal sa uloženia
povinnosti žalovanej v zmysle § 21 ods. 2 z. č. 97/2013 Z. z., ktorá mu podľa jeho tvrdenia sústavne
odopierala doklady predložiť, ale na strane druhej jeho správanie nesie určité znaky toho, že skutočným
zámerom bolo dosiahnuť nejaký iný cieľ (teda nie bezpodmienečný prístup ku všetkým žiadaným
dokladom), napr. aj spôsobiť žalovanej ťažkosti, problémy, ujmu súdnym konaním, napr. vznikom trov
konania,ktorébyinaknemuselavynaložiť.Takátosituáciabyhraničilasozneužitímsubjektívnehopráva,

ktorého právnym dôsledkom je nedodržanie účelu právnej normy. Výkonu práva, ktoré je vlastne jeho
zneužitím, súd nemôže poskytnúť ochranu. Pretože zákonodarca bližšie neupravil znenie § 21 ods. 2 z.
č. 97/2013 Z. z., uplatnenie tejto normy v jej doslovnom znení, by mohlo viesť k rozporu s materiálnou
spravodlivosťou. Výkon tohto práva však nesmie byť šikanózny, bez limitov a nemôže byť zneužívaný
ako prostriedok nátlaku v rámci dlhodobých konfliktov medzi žalobcom a žalovanou. V tomto konkrétnom

prípade by sa žalobca mohol neustále domáhať akýchkoľvek dokladov za neohraničené obdobie, vždy
tvrdiac, že ide o hospodárenie spoločenstva, dokonca by mohlo dôjsť k zneužitiu dokladov, ak by napr.
podnikal v oblasti totožnej ako žalovaná. Na druhej strane vo vzťahu k žalovanej to neznamená, že
môže dôvodne svojmu členovi odopierať predloženie dokladov týkajúcich sa jej hospodárenia. Výkon
práv člena podľa citovaného ust. a povinnosť spoločnosti treba dať na misku váh a tak v zmysle princípu

spravodlivosti ustáliť, či zo strany žalobcu nedochádza k šikanóznemu uplatňovaniu svojich práv, a na
druhej strane, či žalovaná koná v zmysle povinností vyplývajúcich jej z tohto konkrétneho ustanovenia
zákona a či naopak ona neodopiera prístup k dokladom žalobcovi šikanóznym spôsobom. Súd si počas
celého konania nedal námahu, aby takémuto posúdeniu veci venoval pozornosť napriek argumentom
žalovanej v tomto smere, vyhol sa tomu aj v odôvodnení rozsudku, napriek tomu že súd citoval zo

záverov rozsudku NS ČR sp. zn. 29Cdo/3704/2009 a NS SR sp. zn. 3Obdo/21/2019, ktoré sa zaoberali
šikanóznym uplatňovaním práva.

24. Odvolací súd pre ďalší postup súdu prvej inštancie dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu
SRsp.zn.III.ÚS120/2020,podľazneniaktorého:„Ústavnýsúdzdôrazňuje,žeúčelomcivilnéhoprocesu

je chrániť skutočné subjektívne práva (Lavický, P. a kolektiv. Moderní civilní proces. Brno: Masarykova
univerzita. 2014, str. 58). Tento cieľ - materiálnu (skutočnú) ochranu práv - musí mať súd na pamäti pri
každej svojej činnosti. Všeobecný súd preto „nie je viazaný len skutkovým stavom, ako ho predniesli
(substancovali) sporové strany, ale má i vlastné procesné oprávnenia ingerovať do sporu. Strany tak
nie sú „vlastníkmi“ skutkových tvrdení, ako v liberálnom koncepte civilného procesu, ale súdom zistený

skutkový stav má v čo najvyššej možnej miere korešpondovať s reálnym hmotnoprávnym pomerom
sporových strán“ (Števček, M., Bajánková J. in: CSP Komentár. 2016, s. 731). Aj keď je procesná aktivita
vo vzťahu k ustáleniu skutkového stavu primárne zverená sporovým stranám (v čom sa prejavuje tzv.
prejednacia zásada), súd sa nestáva len pasívnym divákom, ale má povinnosť materiálne korigovať
vedenie sporu (Števček, M., Bajánková J. in: CSP Komentár. 2016, s. 731 - 732; Gešková, K., tamtiež,

str. 693). V záujme ustálenia skutkového stavu, ktorý bude v čo najvyššej možnej miere korešpondovať s
reálnym hmotnoprávnym pomerom sporových strán, má všeobecný súd povinnosť starostlivo prihliadať
na všetko, čo v konaní vyšlo najavo (§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku), a tiež oprávnenie
(ktoré v sebe zahŕňa aj povinnosť) požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia či vysvetlenia (na zákonnej
úrovni vyjadrené v § 150 ods. 2, § 195 ods. 1 či § 202 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

25. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil jeho rozsudok
v napadnutých výrokoch a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou odstrániť
nedostatky doterajšieho rozhodovania, posúdiť všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie
dôvodnosti uplatneného nároku, zabezpečiť si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne

predpokladaným spôsobom tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán,
vysporiadať sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci procesne predpísaným
spôsobom, umožniť stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.
Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novomrozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 CSP)
procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa
dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami

riešenými v konaní a argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby
odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne
zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).