Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 22. máj 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200646
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8117200646.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v spore žalobcov 1./ S. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. Š.

X, XXX XX E. J. Y., 2./ S.. S. Y., V.. X., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. X, XXX XX, E.Š. J. Y., právne zastúpených
JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom kancelárie Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO:
42077915, proti žalovanému S.. S. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. U., o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade každému nemajetkovú ujmu vo výške
1.000 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy z a m i e t a.

III. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.09.2020 pod sp.zn.
29C/1/2017-235 a výroku I. a II. rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.5.2022 pod sp.zn.
29C/1/2017 p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

IV. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.09.2020 pod sp.zn.

29C/1/2017-235 o zamietnutí žaloby o nároku o zdržanie sa neoprávnených zásahov nárok na náhradu
trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 12.1.2017 upravenou podaním doručeným súdu dňa
27.08.2020 žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť upustiť do budúcna od akýchkoľvek verejných
resp. akejkoľvek verejnosti prístupných prejavov osobnej povahy týkajúcich sa žalobcov, ich súkromia,
cti a vážnosti, ako aj povinnosť ospravedlniť sa za neoprávnený zásah do ich práva na ochranu
osobnosti napísaním ospravedlňujúceho listu a zároveň žiadali priznať titulom náhrady nemajetkovej
ujmy každému sumu 10.000 EUR.

2. Žalobu odôvodnili tým, že v čase manželského zväzku žalobcov sa žalobkyňa v 2.rade na pracovisku
zoznámila so žalovaným a ich vzájomný spočiatku kolektívny vzťah prerástol po citovú náklonnosť a po
určitú dobu udržiavali mimomanželskú známosť, ktorá mala v konečnom dôsledku aj intímny charakter.
Žalovaný ich začal po ukončení mimomanželskej známosti v roku 2013 kontaktovať prostredníctvom
SMS správ a e-mailovej komunikácii, pričom ich obsahom bolo zosmiešňovanie, nadávky a vyhrážanie
sa verejným ponížením. V septembri roku 2015 žalovaný kontaktoval žalobcu v 1.rade a vyhrážal sa

rozhadzovaním letákov s fotkami a komunikáciou medzi žalobkyňou v 2.rade a ním po parkovisku
pred obchodným domom Jednota. Napriek pasivite žalobcov, žalovaný neustále vyzváňal, vyhľadával
žalobcov, pred bytovým domom na nich vykrikoval, zosmiešňoval ich a urážal. V mesiaci január roku
2016 žalobcovia našli na parkovisku rozhádzané papiere, na ktorých bol popísaný vzťah žalobkyne v2.rade a žalovaného, ako aj osočovanie osoby žalobcu v 1.rade a jeho matky. Dňa 24.02.2016 žalobkyni
v 2. rade bola doručená SMS správa s textom: „ Vážená kurva, je čas vyrovnať si účty, máte 5 minút,
som dole.“ Pred bytovým domom - trvalým bydliskom žalobcom následne stála manželka žalovaného

a hystericky vykrikovala „ Zavolaj tú kurvu nech vyjde von“. Všetkého boli svedkami aj maloleté deti
pochádzajúce z manželského zväzku žalobcov, pričom takto manželka žalovaného konala pred trvalým
bydliskom žalobcov až do 21 hod.

3. Žalovaný neustále pokračuje v konaní, ktoré v konečnom dôsledku žalobcov spôsobuje psychické

utrpenie, v dôsledku čoho boli títo nútení vyhľadať lekárske ošetrenie a takto dochádza k zásahom
do ich osobnostných práv. Nadôvažok žalobca v 1.rade má strach, že podozrivý splní svoje hrozby a
tomuto ublíži, resp. ublíži niekomu z rodiny. Uvedená obava pramení predovšetkým z priameho konania
žalovaného ako aj SMS správ, ktorými ich neustále kontaktuje a ktorých prepis v prílohe pripájajú. Podľa
žalobcov je uvedený stav už neúnosný a v podstate uvedenú situáciu nevedia riešiť. Majú pod vplyvom
vulgárnych a ponižujúcich SMS správ zaslaných žalovaným za to, že tento im v podstate zničil rodinný

život, znemožnil ich na pracovisku, neustále ich ponižuje, uráža, pričom na tejto skutočnosti nič nemení
ani vzťah, ktorý v minulosti so žalovaným žalobkyňa v 2.rade po krátku dobu udržiavala.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcami predložené dôkazy sú predmetom
prebiehajúceho vyšetrovania, dokazovania a znaleckého skúmania. V uvedenej veci tvrdí, že je nevinný

a jeho konanie bolo len nutnou obranou na zabezpečenie obrany a ochrany jeho osobnosti a cti voči
konaniu žalobcov, keďže tu zjavne ide o pomstu žalobcu v 1.rade za jeho milenecký vzťah so žalobkyňou
v 2.rade s možným majetkovým prospechom, ktorý chce získať od neho.

5. V ďalšom poukázal na prebiehajúce trestné konania, ktoré sú vedené voči nemu pre podozrenie z

trestného činu nebezpečného prenasledovania.

6. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcov, popretí skutkových tvrdení žalovaného, výsluchom
sporových strán, oboznámení súkromnej komunikácie medzi sporovými stranami, rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou 13T/83/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

19To/19/2019, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 14.5.2015 pod sp. zn. 4T/149/2014
oslobodený spod obžaloby pre prečin nebezpečného prenasledovania, ktorý mal spáchať tak, že v
mesiaci september a október roku 2013 po rozchode s poškodenou S.. S. Y. túto prostredníctvom

elektronickej komunikačnej služby SMS a nevyžiadanými e-mailami kontaktoval, ktorými požadoval
vysvetlenie ukončenia vzťahu. Na uvedené nereagovala, na čo reagoval menovaný tak, že prišiel do
miesta jej trvalého bydliska, kde už S. Y. z obavy, že príde do bytu, kde menovaná býva s manželom
a ich dvoma deťmi išla k nemu zo strachu do osobného motorového vozidla, ktorým za ňou prišiel,
vo vozidle sa jej vyhrážal, že ak sa k nemu nevráti, tak všetko o ich vzťahu povie manželovi, načo

poškodená pristúpila a súhlasila s tým, že vo vzťahu bude pokračovať, až do decembra 2013 udržiavala
ichsporadickývzťah,kdedňa30.12.2013napísalaSMSsprávsobsahom,žeužhonechcevidieť,ktorou
ukončila ich vzťah, na túto správu páchateľ reagoval tak, že S. Y. čakal pri chirurgickom monobloku a
opätovne od nej požadoval vysvetlenie ukončenia ich vzťahu aj nasledujúci deň 31.12.2013 písal S. Y.
SMS a volal jej, po tomto období po 15. januári 2014 sa jej začal vyhrážať, že zverejní obsah spoločnej

e-mailovej komunikácii a tiež jej začal písať e-maily aj na služobný e-mail, následne v mesiaci marec
2014 a nasledujúce mesiace začal menovaný kontaktovať prostredníctvom elektronickej komunikácie
už aj manžela S. Y. aj jej svokru a to s vulgárnym a zosmiešňujúcim obsahom a to preto, že uvedený
skutok nie je trestným činom.

8. Podľa žalobcu v 1.rade už 2 týždne po uvedenom rozhodnutí ich opätovne začal žalovaný kontaktovať
esemeskami a e-mailami vulgárneho charakteru čoraz horšou a väčšou intenzitou. Následne začal
kontaktovať manžela jej sestry ako aj ďalších rodinných príslušníkov s tým, že ich obsah nepozná.
Nevie uviesť presne, ale po 1. súdnom rozhodnutí v trestnom konaní našli okolo bytu a na parkovisku
rozhádzané papiere, obsahom ktorých bolo zašpinenie celej jeho rodiny ako aj jeho manželky. Neskôr

bol kontaktovaný inými ľuďmi s tým, že nejaký tučný pán sa ich pýta na jeho súkromie a osobný život.
Uvedená SMS komunikácia prebiehala takmer denno- denne. Niekedy to bolo aj 10 SMS správ za 1
deň.Neskôrprostredníctvomfacebookovejkomunikáciezačalkontaktovaťnašudcéruasynaspôsobom
vyjadrenia, že s kým teraz „jebe“ ich matka. Táto komunikácia veľmi vážne narušila nielen ich manželskývzťah, ale aj vzťah s deťmi, keďže po každej SMS komunikácie sa s manželkou hádali čo významným
spôsobom zasiahlo aj ich deti, ktorým sa výrazne zhoršil prospech a syn na rok odišiel pracovať do
zahraničia. Často v SMS komunikácii opisoval intímny styk spôsobom, ktorý podľa neho hraničí s

pornofilmom a chcel rozložiť ich vzťah. Posielal komunikáciu s tým, že zavolá na nich políciu, skopíroval
celý obsah trestného konania, výpovede s tým, že susedom dá prihlasovacie údaje, aby si mohli všetko
o nich prečítať. Prenieslo sa to aj na jeho pracovný život, keďže žalovaný oznamoval zamestnávateľovi,
že nie on prenasleduje ich, ale oni prenasledujú jeho. Sám išiel na firmu a požiadal vedúceho dopravy
o výpis z GPS, ktorý odovzdal polícii, z ktorej bolo zistené, že v rozhodnom období vôbec neprechádzal

okolo trvalého bydliska žalovaného. Opakovane mu zamestnávateľ oznamoval, že sú kontaktovaný
políciou o poskytnutie informácií vo veci trestného konania, čo musel v práci vysvetľovať. S manželkou
nechodievajú do spoločnosti s poukazom na to, čo všetko bolo o nich popísané a taktiež to malo za
následok narušenie širších rodinných vzťahov.

9. Žalobkyňa v 2.rade uviedla, že v uvedených veciach vypovedala už niekoľko krát. Spolu so žalovaným

zlyhali ako manželia čo sa nemalo stať. Neustále ju ubezpečoval, že uvedená záležitosť sa nedotkne
ani jednej rodiny. Neskôr začal využívať jej strach a obavy z toho, že sa o tomto zlyhaní dozvie jej rodina
po tom čo mu oznámila, že vo vzťahu nechce pokračovať. Po tom ako s ním odmietla komunikovať
začala dostávať výhražné e-maily a SMS komunikácie s obsahom, že ju zničí ako aj jej rodinu. Žalovaný
napriek právoplatnému odsúdeniu ich naďalej kontaktuje, pričom každá SMS správa je vulgárna, opisuje

ich intímny vzťah a spochybňuje jej vzťah k manželovi. Uvedená SMS komunikácia žalovaného veľmi
nepriaznivo ovplyvnila ich psychický stav, keďže tento v tejto pokračoval krátko na to ako bol 1. súdnym
rozhodnutím v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený. Boli nútení navštíviť psychologickú poradňu,
keďže uvedená situácia nepriaznivo vplývala nielen na ich manželský život, ale aj na ich vzťah k deťom.
Potom ako bolo podané opätovné trestné oznámenie voči žalovanému, pokračovali podania žalovaného

trestnými oznámeniami voči manželovi čo malo opätovne za následok nepriaznivý stav ich manželského
života tým, že manžel ju obviňoval, že je všetkému na vine. Trestné oznámenia na manžela zo strany
žalovaného boli úmyselné tak, aby to zasiahlo celú ich rodinu a boli podávané v mieste ich trvalého
bydliska, aby sa s ich obsahom oboznámil čo najväčší počet ľudí. Ich sused našiel leták, obsahom
ktorého malo byť popísanie jej intímneho vzťahu so žalovaným. Taktiež to ovplyvnilo jej pracovný vzťah

s kolegyňami, keďže žalovaný bol jej bývalým kolegom, ktorý vedel realizovať kroky, aby sa informácie o
ich intímnom vzťahu rozšírili aj medzi spolupracovníkov. Zároveň sa zmenil aj postoj detí voči nej, ktoré
jej dávali za vinu celú vzniknutú situáciu.
10. Žalovaný uviedol, že mal intímny vzťah so žalobkyňou od februára roku 2013 do 31.12.2013. Asi v
polovici roku 2013 na tento vzťah cez SMS komunikáciu prišla jeho manželka, ktorá mu dala podmienku,

aby tento vzťah ukončil. Tento pretrvával až do konca roka 2013. Potom ako bol v 1. konaní oslobodený
spod obžaloby chcel zachrániť svoje manželstvo, nakoľko mali s manželkou malé dieťa. Chcel začať
novú etapu - nový život. Napriek tomu, že sa snažil cez celú situáciu preniesť, z každej strany bol
konfrontovaný s tým, že je úchylák a že to je on, ktorý žalobcov prenasleduje. Dozvedel sa od svokry
žalobkyne, že on im nedá pokoj, že ich neustále obťažuje a prenasleduje. S týmto bola konfrontovaná

aj jeho manželka, ktorá sa vždy o niečom dozvedela keď prišiel z práce. Je pravdou, že priznal, že časť
SMS komunikácie zasielal, ale nie všetky, ktoré boli predmetom trestného konania. Aj samotný žalobca
ho kontaktoval z e-mailovej adresy s komentárom, že pochodí po všetkých jeho susedoch s tým, že aké
je úchylné hovädo a tučné prasa. Pokiaľ ide o jeho komunikáciu nikdy iniciatíva nevzišla z jeho strany,
ale bola to reakcia na kontaktovanie zo strany žalobcov alebo jeho manželky. Od rozhodnutia súdu sa

týmto riadi, žiadnym spôsobom ich nekontaktuje, nekomunikuje s nimi, verbálne, SMS-komunikáciou,
ani e-mailami. Práve žalobca kontaktoval jeho kolegu s tým, že má s ním nejaký problém.

11.RozsudkomOkresnéhosúduVranovnadTopľouzodňa07.11.2018vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Prešove zo dňa 23.05.2019 pod sp. zn. 9To/19/2019 bol žalovaný uznaný za vinného, že v

dobe od 14.05.2015 do 21.10.2016 v Hanušovciach nad Topľou a inde kontaktoval poškodenú S. Y. a
S. Y. tým spôsobom, že z telefónneho čísla 0907164797 zasielal a zasiela SMS správy na telefónne
číslo 0907097032, ktorého vlastníkom je poškodený S. Y., na telefónne číslo S. Y. SMS neprichádzajú,
nakoľko poškodená ju s ohľadom na predchádzajúce konanie S. H. si musela svoje číslo zablokovať,
taktiež zasielal poškodeným e-mailové správy a to na e-maily: S..Y..U., ktorý používa poškodená S. Y.

a S..Y..U., ktorý používa poškodený S. Y., pričom SMS správy a e-mailové správy poškodeným posiela
proti vôli oboch poškodených, kde v SMS správach a e-mailových správach sa vulgárne vyjadruje na
poškodených, zastrašuje ich zverejnením ich osôb poškodzujúcich informácií, zosmiešňuje ich, čím jeho
konanie negatívne ovplyvňuje konsolidáciu manželského vzťahu a kvalitu rodinného a spoločenskéhoživota, teda iných dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že podstatným spôsobom zhoršil kvalitu
ich života tým, že ich kontaktuje prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti ich vôli a inak
ich obmedzuje v ich obvyklom spôsobe života; tým spáchal prečin nebezpečného prenasledovania

podľa § 360a ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
na 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu osemnástich mesiacov. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 23.05.2019.

12. Z odôvodnenia uvedených rozhodnutí vyplýva, že bolo nepochybne preukázané, že v rozhodnom

období od 14.05.2015 zasielal z telefónneho čísla, kartu s ktorým používal, SMS správy na telefónne
číslo žalobcu v 1. rade obsahom, ktorých boli vulgarizmy, posmešné komentáre na žalobcu ako
aj komentáre zosmiešňujúce spolužitie žalobcov vrátane komentárov v ktorých poukazoval na jeho
milostný pomer so žalobkyňou, vyobrazoval ju ako ženu, ktorá mala mimomanželský pomer nielen s
ním, ale aj s inými mužmi, označoval žalobkyňu ako „kurvu“ a žalobcu „kokot, chuj, čurák“ a inými
vulgarizmami, vyhrážal sa zverejnením informácií o jeho pomere žalobkyňou s uvádzaním dôsledkov

na ich rodinu. Žalovaný sa tohto konania dopúšťal proti ich vôli a toto malo negatívny vplyv na ich
rodinný a súkromný život ako aj pracovný život ako aj na konsolidáciu ich manželského života. Zo
znaleckéhodokazovaniarealizovanéhovpriebehutrestnéhokonaniavyplynulo,žeužalobkynesazistila
prítomnosť psychosomatického narušenia, zvýšeného emocionálneho napätia, nadlimitné úzkostné
prejavy, symptomaticky významné depresívne ladenia so sprievodnými strachovými reakciami, sociálne

stiahnutie sa, znížená až redukovaná schopnosť tešiť sa zo života, pocity ohrozenia, napätia a strachu
v súvislosti s budúcnosťou, anticipácia negatívneho a pretrvávania pocitov bezmocnosti, neistoty,
ohrozenia, obavy čo sa asi môže stať či prihodiť, čo môže ďalej očakávať po skúsenostiach s konaním
bývalého priateľa.

13. U žalobcu bola zistená významná miera emocionálneho rozkolísania až emocionálna labilita s
vyšším zástojom napätia v prežívaní, zraniteľnosť a depresívne ladenie. Aktuálne je u neho znížená
tolerancia voči stresu s očakávateľnými afektívnymi výbuchmi.

14. Pokiaľ ide o SMS komunikáciu, ktorá bola predmetom uvedeného trestného konania medzi

sporovými stranami nebolo sporné, že táto je totožná s prílohami žaloby uvedenými na č. l. 6 až 93.

15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

16. Podľa § 12 Občianskeho zákonníka (1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne,

obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby
vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové,
rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými
záujmami fyzickej osoby.

17. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej

miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na
ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a ďalej, že tento zásah bol
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka, pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať
súdom uloženú sankciu.

20. Občiansky zákonník v ust. § 11, podľa ktorého fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy zabezpečuje každej fyzickej osobe širokú ochranu jej osobnosti bez akýchkoľvek
obmedzení vyplývajúcich z odlišností daných pôvodom, pohlaví, rasou, náboženstvom, národnosťou,
vzdelaním, jazykom či povolaním. Ochranu osobnosti poskytuje tým, že zakotvuje všeobecnú zásadu
ochranuosobnostiažejuďalejdopĺňaneúplnýmvýpočtompríkladovtypickýchhodnôtosobnostifyzickej
osoby, ktorých sa ochrana týka. Osobnosť fyzickej osoby môže byť vo všeobecnosti dotknutá buď tak,

že sa zasiahne len do jednej, jej súčasť tvoriacej hodnoty (napríklad len právo na ochranu mena) alebo
tiež tak, že jedným zásahom sa súčasne porušia alebo ohrozia viaceré hodnoty osobnosti (právo na
česť a dôstojnosť spolu s právom na ochranu súkromia a osobnej slobody).

21. Prvým zo znakov uvedených vyššie je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu

spočívajúcu buď v porušení alebo i len ohrození osobnosti fyzickej osoby. Znak objektívnej spôsobilosti
zasiahnuť do chránených osobnostných práv je daný vždy vtedy, ak ide o také konanie, ktorého
dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo
zníženia jej vážnosti u spoluobčanov a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia
v spoločnosti.

22. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje
práva chránené ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bez významu je skutočnosť či pôvodca zásahu
si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či išlo iba o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich
rozširovanie. Neoprávneným zásahom však môže byť aj tvrdenie pravdivé, ktoré sa dotýka intímnej

sféry života človeka, lebo tá je rovnako chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka ako 1 z nie menej
významných zložiek osobnosti človeka, potrebná pre jeho rozvoj a jeho uplatnenie v spoločnosti.
Pritom intímnu sféru netvorí iba intímny život človeka v najužšom slova zmysle, ale tiež život rodinný.
Neoprávneným zásahom je teda konanie, ktoré svojím obsahom, formou a cieľom zasahuje do práv
chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a je teda objektívne spôsobilé uvedené chránené

práva ohroziť alebo narušiť. Môže byť urobený ústne, písomne alebo aj iným spôsobom, ak je možné
zistiť jeho význam a zmysel (S III, str. 172-173).

23. Z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov Slovenskej republiky vrátane Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že objektívne spôsobilý nie je taký zásah, ku ktorým došlo v neprítomnosti

iných osôb, prípadne ak sa nepreukázalo, že by sa tieto výroky dotýkajúce sa osobnosti občana dostali
na známosť iným osobám. O objektívnu spôsobilosť vyvolať tieto následky predpokladané ust. § 11
OZ nejde vtedy, ak došlo k zásahu, napríklad pri rozhovore len medzi dvomi osobami, ak sa však
dostanú prednesené výroky na verejnosť, alebo ak sa na verejnosť dostať môžu je daná objektívna
spôsobilosť tieto následky vyvolať. Teda za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť práva na ochranu

osobnosti chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka považujú súdy prípady kedy zásah spočíval
v tvrdeniach, ktoré boli prednesené, napríklad za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie
a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby, napríklad medzi ostatnými
spoluobčanmi (Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Cdo/180/2007; Sborník III., Nejvyššího soudu, SEVT,
Praha 1980 str.177).

24. Na druhej strane však Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 06.11.2014 pod sp. zn.
IIÚS/424/2012 konštatoval, že ust. § 13 ods. 2 už pri demonštratívnom výpočte dôvodov priznania
peňažnej satisfakcie uvádza jednak zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Už pri jazykovej
analyzácii uvedeného spojenia možno dospieť k záveru, že pojem „dôstojnosť“ sa neviaže so spojením

„ v spoločnosti“, s ktorým sa viaže jedine slovo „vážnosť“. Predpokladom priznania peňažného
zadosťučinenia je tak najmä situácia, ak zásah do osobnosti bol takej povahy, intenzity alebo takého
trvania, že z jeho dôsledku došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby. Potom je irelevantné či k zníženiu
dôstojnosti došlo v spoločnosti alebo inde, podstatné je, že išlo o taký zásah, ktorý podstatne znížidôstojnosťdotknutejosoby.Povedanéjednoduchýmpríkladom-ajdehonestujúcezaobchádzanielekára
s pacientom v úplnom súkromí ambulancie, ktorého svedkom nebol nikto iný, ani sestra, môže znižovať
dôstojnosť pacienta.

25. Je nepochybné, že v rozhodnom období od 14.03.2015 žalovaný zasielal z telefónneho čísla,
kartu, s ktorým používal, SMS na telefónne číslo u žalobcu, obsahom ktorých boli vulgarizmy,
posmešné komentáre na žalobcu ako aj komentáre zosmiešňujúce spolužitie žalobcov s komentármi,
v ktorých poukazoval na jeho milostný pomer so žalobkyňou a túto vyobrazoval ako ženu, ktorá

mala mimomanželský pomer nielen s ním, ale aj s inými mužmi. Označoval žalobkyňu ako „kurvu“ a
žalobcu „kokot, chuj, čurák“ a inými vulgarizmami, vyhrážal sa zverejnením informácií o jeho pomere so
žalobkyňou s uvádzaním dôsledkov na ich rodinu.

26. Do rámca vymedzeného ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka patrí ako integrálna súčasť
všeobecného práva na ochranu osobnosti tiež právo na súkromie, ktoré zahŕňa širokú oblasť súkromia

fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového
a citového života. Súkromie je považované za najvlastnejšiu, najvnútornejšiu a najintímnejšiu sféru
človeka. Takto chápané právo na ochranu súkromia bráni osobnosť pred vonkajším neoprávneným
zasahovaním, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj jej fyzickej, ale aj psychickej, morálnej a sociálnej
integrity. Vnútorná sféra človeka nie je izolovaná od vonkajšieho sveta, dianie vo vonkajšom svete

bezpochyby dopadá aj na vnútro človeka, sféru jeho emócií, myšlienok, predstáv, postojov, názorov a
vyvoláva v ňom pozitívne i negatívne reakcie. Negatívny zásah do tejto sféry pôsobí neraz zraňujúco,
znevažujúco, človeka zbavuje istoty a spôsobuje mu rozličné ujmy. Potreba diskrétnosti a intimity
je univerzálnou vlastnosťou každej ľudskej bytosti. Táto potreba vyžaduje účinnú ochranu, normy
občianskeho práva v rámci ochrany osobnosti poskytujú teda ochranu aj takto chápaného súkromia

fyzickej osoby (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 5Co/8/2016 zo dňa 16.11.2016).

27. Posielanie SMS správ a e-mailovej komunikácie s urážlivým, hanlivým obsahom plných vulgarizmov
týkajúcich sa intímnej sféry žalobcov nemožno považovať za dovolené konanie. Samotný žalovaný
bol v priebehu súdneho konania za uvedenú komunikáciu právoplatným rozhodnutím súdu uznaný za

vinnéhozospáchaniatrestnéhočinunebezpečnéhoprenasledovania,začomuboluloženýtrestodňatia
slobody s podmienečným odkladom. Podľa názoru súdu nebolo potrebné podrobne skúmať či uvedené
správy obsahujú pravdivé fakty či hodnotiace úsudky vychádzajúcich z pravdivých skutočností, keďže
tieto sa dotýkali intímnej sféry žalobcov. Správanie žalovaného možno považovať za formu „stalkingu“,
ktorý možno definovať ako zlovoľné, úmyselné a systematické prenasledovanie a obťažovanie inej

osoby, ktoré u obeti znižuje kvalitu jej života a ohrozuje bezpečnosť. Je to spôsob správania sa, pri
ktorom osoba cíti strach, nervozitu, obťažovanie alebo nebezpečenstvo, ide o prípady, keď je osoba
opakovane páchateľom kontaktovaná, tento ju sleduje, posiela jej veci, hovorí s ňou, aj keď ho osoba
nechce alebo túto osobu ohrozuje. Takéto správanie môže zahŕňať posielanie správ, e-mailov, obrázkov,
opakované telefonáty ako aj iné pokusy o kontaktovanie, obťažovanie alebo zastrašovanie obete. Pre

obeť je to vysoko stresujúca situácia, pri ktorej sa kumulujú negatívne pocity nielen zo samotného
prenasledovania, straty súkromia, ale aj nepochopenia okolia. V dôsledku toho sa potom objavujú
pocity bezmocnosti, seba obviňovania, často sa rozvíjajú psychoreaktívne úzkostno-depresívne stavy
alebo psychosomatické poruchy. Stalking má zároveň významný nepriaznivý vplyv aj na sociálny či
profesionálny život obete.

28. Pri priznaní niektorej z foriem zadosťučinenia v zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka je potrebné
zvoliť takú jeho formu, ktorá je podľa okolností každého konkrétneho prípadu primeraná a postačujúca
na relatívnu sanáciu nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom a ktorá tak súčasne bude
aj účinná. Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie musí predovšetkým vychádzať tak z

celkovej povahy ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu, teda musí prihliadnuť na intenzitu,
povahu a spôsob neoprávneného zásahu, na charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, na
trvanie ako aj na trvanie a šírku vzniknutej nemajetkovej ujmy. Žalobným návrhom sa žalobcovia prvým
žalobným petitom voči žalovanému domáhali uloženia povinnosti upustenia do budúcna akýchkoľvek
verejných alebo akejkoľvek verejnosti prístupných prejavov osobnej povahy týkajúcich sa žalobcom ich

súkromia, cti a vážnosti.

29. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 30.09.2020 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady doručiť žalobcom prostredníctvom doporučenejpoštovej zásielky písomné ospravedlnenie vlastnoručne podpísané žalovaným v znení špecifikovanom
vo výroku; výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu o zdržanie sa neoprávnených zásahov a o
nemajetkovúujmužalobuzamietolavýrokomIIInároknanáhradutrovkonaniastranámsporunepriznal.

30. Konštatoval, že základným predpokladom pre úspešné uplatnenie si nároku na zdržanie sa od
neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby je, aby neoprávnený zásah trval poprípade,
aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo jeho uskutočnenia, či opakovania v budúcnosti. Je
nepresné a nesprávne, ak výrok rozsudku len všeobecne ukladá žalovanému zdržať sa urážlivých

výrokov narušujúcich občiansku česť žalobcu. Aby rozsudok bol vykonateľný, musí byť preto rušivý
čin vo výroku presne popísaný. Inak by nebolo možné posúdiť totožnosť skutku. Nestačí, aby zásah
bol individualizovaný len v odôvodnení rozhodnutia. Ak nie je žalobný návrh dostatočne určitý, kde
povinnosťou súdu poučiť strany sporu v tomto smere, aby bol žalobný návrh upresnený.

31. Keďže žalobcovia napriek poučeniu na pojednávaní konanom dňa 09.12.2019 uvedený žalobný

návrh neupresnili, súd žalobu v tejto časti pre jej neurčitosť zamietol.

32. Ďalej konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že protiprávnym
konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov, za ktoré bol
aj právoplatne odsúdený, preto súd vyhovel žalobe v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali morálneho

zadosťučinenia formou ospravedlňujúceho listu. Žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol,
nakoľko pri uvedenom nároku žalobcovia neuviedli v žalobnom návrhu a ani v priebehu celého súdneho
konania žiadne skutkové tvrdenia odôvodňujúce priznanie peňažnej satisfakcie teda, že v dôsledku
neoprávneného zásahu žalovaného došlo v značnej miere k zníženiu ich dôstojnosti alebo vážnosti v
spoločnosti.

33. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k výroku I. a II. o zamietnutí žaloby o nároku
zdržania sa neoprávnených zásahov dňa 17.10.2020.

34. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.11.2021 pod sp. zn. 23 Co/51/2020 zrušil rozsudok

súdu I. inštancie vo výroku II. v časti o zamietnutí žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy a v súvisiacom
výroku III. o trovách konania.

35. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s názorom odvolateľov, že súd I. inštancie
nesprávne aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/232/2010 na skutkové tvrdenia žalobcov, keď

v súvislosti s problematikou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v bode 34. odôvodnenia
dospel k záveru, že žalobcovia neuviedli v žalobnom návrhu a ani v priebehu celého súdneho
konania žiadne skutkové tvrdenia odôvodňujúce priznanie peňažnej satisfakcie teda, že v dôsledku
neoprávneného zásahu žalovaného došlo v značnej miere k zníženiu ich dôstojnosti alebo vážnosti v
spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok. Pri

výklade ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z toho, že priznať právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno nielen v prípadoch keď je preukázané, že došlo k
zníženiu dôstojnosti a vážnosti osoby spoločnosti, pretože ide iba o príkladné kritérium.

36. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť uplatnenej žaloby

v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom každému 10.000 EUR titulom náhrady
nemajetkovej ujmy s ohľadom na ustanovenie § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v rámci vyššie
naznačených intencií. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že nemateriálne zadosťučinenie sa
nezdá postačujúce.

37. Súd I. inštancie na návrh žalobcov oboznámil obsah znaleckého posudku vypracovaného v rámci
trestného konania (13T/83/2017) číslo 03/2016 vypracovaného znalcom S.. F. U..

38. Znalkyňa v uvedenom znaleckom posudku sa zaoberala otázkou posúdenia psychického stavu
žalobcov s poukazom na konanie osoby žalovaného a vzájomný vzťah žalobcov.

39. Znalkyňa uviedla, že pri vyšetrení žalobkyne zistila u nej prítomnosť psychosomatického narušenia,
zvýšeného emocionálneho napätia, nadlimitné úzkostné prejavy, symptomaticky významné depresívne
ladenie so sprievodnými strachovými reakciami, sociálne stiahnutie sa, zníženú až redukovanúschopnosť tešiť sa zo života, pocity ohrozenia, napätia a strachu v súvislosti s budúcnosťou, anticipáciu
negatívneho a pretrvávanie pocitu bezmocnosti, neistoty, ohrozenia, obavy, čo sa asi môže stať, či
prihodiť, čo môže ďalej očakávať po skúsenostiach s konaním bývalého priateľa pána H.. Zistené

symptómy znemožňujú nadobudnutie vnútornej istoty a bezpečia u poškodenej, a sú priamo odozvou
dlhodobo pretrvávajúcej dynamiky, opakovaného prenasledovania S. H.. Toto má za následok podstatne
zhoršenie kvality jej života.

40. Vo vzťahu k žalobcovi uviedla, že u neho zistila významnú mieru emocionálneho rozkolísania až

emocionálnu labilitu, vyšší zástoj napätia v prežívaní, zraniteľnosť, depresívne ladenie. Emocionálne
náročnejšie situácie sú ním vnímané ako priťažujúce, aktuálne znížená tolerancia voči stresu s
očakávateľnými afektívnymi výbuchmi. Sebavedomie je znížené. Všetky tieto symptómy sú kauzálne
späté s dlhodobým konaním S. H., čo má zistené následky v podstatnom zhoršení kvality života
poškodeného S. Y..

41. Žalobkyňa je vyrovnaná s ukončením epizodického citového vzťahu k S. H.. Túto etapu života vníma
ako svojej zlyhanie, vyplývajú jej z toho v prežívaní pocitu viny vo vzťahu k vlastnej rodine a najradšej
by na minulosť zabudla. Od H. sa svojím postojom dištancuje, odmieta prijímať akúkoľvek komunikáciu
s ním a jeho kroky nielen voči nej samotnej, ale aj voči manželovi a najmä deťom vníma ako zlomyseľné
nežiaduce zasahovanie do jej rodinných vzťahov. V aktuálnej dobe jej vzťah charakterizuje bezmocnosť,

obavy a pocity ohrozenia z nevyspytateľného konania pána H..

42. Vo vzťahu k žalobcovi uviedla, že hodnotovo a emocionálne vysokopostavená téma rodiny bola
v minulosti vážne narušená krízou v manželstve pre vzťah manželky a S. H.. V súčasnosti je plazivo
konsolidujúca vzťahová väzba k manželke dlhodobo a neustále narúšaná opakovanými neželanými

atakmi zo strany S. H., ktoré znovu nastoľujú u S. Y. stavy zníženého sebavedomia, neistoty, pocitov
ohrozenia, obáv, narastania napätia s dopadom na bežné fungovanie. Tento vzťah S. Y. k S. H.
nie je agresívny, či výslovne nepriateľský, ale je vnímaný pre opakované neustávajúce ataky ako
neželaný a odmietavý, zaťažujúci, ohrozujúci, obávaný, zneisťujúci víziu možného pokojného rodinného
života a významne negatívne ovplyvňuje konsolidáciu manželského vzťahu a kvalitu ich rodinného a

spoločenského života.

43. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 23.05.2022 žiadal, aby súd doplnil dokazovanie znalkyňou
S.. F. U., ktorá vypracovala vyššie uvedený znalecký posudok.

44. Podľa § 153 CSP, (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
(2)

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
(3)
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v

odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

45. Z ustanovenia § 153 CSP nesporne vyplýva, že strany sú povinné prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany uplatniť včas s tým, že tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr,
pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd nemusí prihliadnuť na

tie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré sporovými stranami neboli predložené včas,
a to najmä, ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.

46. V danom prípade súd I. inštancie s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle
ustanovenia § 153 CSP neprihliadal na prostriedky procesnej obrany žalovaného na doplnenie

dokazovania.

47. Žalovaný mal vytvorený dostatočný časový priestor od doručenia predvolania na pojednávanie
konané dňa 23.05.2022, ktoré prevzal ešte 01.03.2022, aby súdu I. inštancie oznámil včas svoje návrhyna doplnenie dokazovania tak, aby tieto mohli byť vykonané najneskôr v deň konania nariadeného
pojednávania. Keďže návrh žalovaného na doplnenie dokazovania by si vyžadoval nariadenie ďalšieho
pojednávania, súd jeho návrh v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie zamietol.

48. Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal nesprávnosť záverov uvedeného znaleckého posudku vo
vzťahu k žalobcovi majúc za to, že ním uvádzané symptómy sú prejavom tzv. mužského prechodu,
pričom znalkyňa nezohľadnila, že boli dôsledkom nevery žalobkyne.

49. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že protiprávnym konaním žalovaného
došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený.

50. S poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, že nemateriálne zadosťučinenie nie
je postačujúce sa súd I. inštancie zaoberal otázkou nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy.

51. Keďže v judikatúre súdu Slovenskej republiky absentuje posudzovanie nároku na priznanie
nemajetkovej ujmy v prípade trestnému činu nebezpečného prenasledovania súd I. inštancie sa
inšpiroval rozhodnutiami súdov Českej republiky a to konkrétne rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej
republiky pod sp. zn. 6Tdo/142/2018 a 3Tdo/1041/2017.

52. Vo všeobecnosti platí, že pri nebezpečnom prenasledovaní dochádza nepochybne k zásahom do
prirodzených práv obetí, predovšetkým k zásahu do jej dôstojnosti a súkromia a v niektorých prípadoch
aj k zásahu na zdraví najmä psychickom. V takomto prípade potom vzniká obetí právo na náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá jej konaním páchateľa vznikla. V rámci tohto trestného činu nedochádza k
zásahom do fyzickej integrity obetí, teda k ujme na telesnom zdraví. V danom prípade preto prichádza

do úvahy odškodnenie, tzv. duševných útrap, ktoré je možné vymedziť ako vnútorné mučivé pocity
(strach, utrpenie, negatívne vnímaný stres, smútok, znepokojenie, pocit poníženia a pod). Pod pojem
duševných útrap je možné zahrnúť aj psychickú bolesť. Pri nebezpečnom prenasledovaní je cieľom
páchateľa vzbudiť na strane obeti strach a obavy a reakciou na takéto konanie môžu byť aj ďalšie
psychické problémy obeti - nervozita, podráždenosť, ľakavosť, pocity vyčerpanosti, únava, strata chuti

do života a pod.

53. Zo znaleckého posudku číslo 03/2016 vypracovaného v rámci trestného konania vyplýva, že konanie
žalovaného sa u žalobcu v 1. rade prejavilo emocionálnou labilitou až depresívnym ladením, zníženou
toleranciou voči stresu, zníženým sebavedomím a negatívne ovplyvnil konsolidáciu jeho manželského

života so žalobkyňou v 2. rade a kvalitu rodinného a spoločenského života.

54. U žalobkyne v 2. rade bolo zistené psychosomatické narušenie, úzkostné prejavy, sociálne stiahnutie
so zníženou schopnosťou tešiť sa zo života, pocity ohrozenia a strachu v súvislosti s budúcnosťou a
obavy, čo sa môže stať alebo čo môže očakávať od konania žalovaného. Konanie žalovaného narušilo

nielen ich vzájomné vzťahy, ale aj vzťahy s deťmi a nepriaznivo ovplyvnilo aj ich pracovnoprávne vzťahy,
preto prichádza v danom prípade do úvahy aj priznanie nemajetkovej ujmy.

55. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 280/2017 dňa 05.12.2017 pri určovaní sumy
nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a

teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by
tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.

56. Súd I. inštancie z dôvodu neexistencie rozhodnutí súdu o priznaní nemajetkovej ujmy za zásah
do súkromia konaním kvalifikovaným ako nebezpečné prenasledovanie tento porovnal so zásahom do

súkromia úmrtím blízkej osoby pri dopravnej nehode alebo poskytnutí zdravotnej starostlivosti.

57. Je nepochybné, že pri zavinenom úmrtí blízkej osoby dochádza k podstatne vážnejšiemu
neoprávnenému zásahu do súkromia pozostalých rodinných príslušníkov a to z dôvodu úplného zániku
vzájomných citových a sociálnych väzieb.

58. Pokiaľ všeobecné súdy Slovenskej republiky pri úmrtí blízkej osoby priznávajú nemajetkovú ujmu
v rozsahu 1000 až 100.000 EUR, podľa individuálnych okolnosti neoprávneného zásahu do súkromia
pozostalých osôb, potom výška nemajetkovej ujmy požadovaná žalobcami sa javí ako neprimeraná.59. Aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade H. c)a Slovenská republika vyplýva,
že sťažovateľke bola priznaná nemajetková ujma v sume 25.000 EUR, pričom neoprávneným zásahom
do jej osobnostných práv bolo usmrtenie oboch maloletých detí následkom závažného trestného činu.

Náhrada nemajetkovej ujmy priznaná v uvedenom prípade za zásah do práva na súkromie zahŕňajúci aj
právo na rodinný život, predstavovala sumu 25.000 EUR, pričom išlo o zásah spočívajúci v absolútnom
rozvrátení rodinného života poškodenej, nakoľko došlo k súčasnému usmrteniu oboch (jediných) jej detí.
Vo vzťahu k jednému dieťaťu by sa jednalo o čiastku 12.500 EUR.

60. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy, súd vychádzal aj zo zák. č. 274/2017Z.z. v znení účinnom ku
dňu z právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku žalovaného, z ktorého vyplýva konkrétne ustanovenia §
12 ods. 3, že pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, sexuálneho násilia,
sexuálneho zneužívania má obeť trestného činu nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú
morálnu škodu v sume 10 násobku minimálnej mzdy, teda v roku 2019, kedy nadobudol právoplatnosť
odsudzujúci rozsudok vo výške 5200 EUR ( minimálna mzda v roku 2019 bola určená sumou 520 EUR).

61. Potom vzhľadom na okolnosti predmetného neoprávneného zásahu, teda jeho samotnú dĺžku po
dobu takmer jedného roka a pol, následky uvedeného konania na rodinnom a spoločenskom živote
žalobcov popísanom v znaleckom posudku č. 03/2016 súd I. inštancie považoval za primeranú výšku
nemajetkovej ujmy sumu 1.000 EUR vo vzťahu ku každému zo žalobcov. Pri určení výšky uvedenej

nemajetkovej ujmy prihliadal na skutočnosť, že u žalobcov nedošlo k úplnému rozvratu rodinného života,
ako je to v prípade zavineného úmrtia blízkej osoby; došlo k postupnej konsolidácii ich manželského
vzťahu, ktorého narušenie nebolo výlučne dôsledkom konania žalovaného, keďže jednou z príčin tohto
narušenia bol aj mimomanželský vzťah žalobkyne so žalovaným.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

65. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

66. CSP nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu
k ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už
neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.
2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane

neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahysúdualeboznaleckejčinnosti(str.906KomentárakCivilnémusporovémuporiadku,nakladatelství

C. H. Beck).

67. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i

systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potombude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

68. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.09.2020 a vo vzťahu k výroku o
priznanie nemajetkovej ujmy súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
úspešným žalobcom voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

69. Pokiaľ ide o nárok žalobcov na zaplatenie nemajetkovej ujmy v spore o ochranu osobnosti, ktorého
výška závisela od úvahy súdu bol žalobcom priznaný nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strane
sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
postupom podľa § 262

ods. 2 CSP. Pri nároku o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške zodpovedajúcej prisúdenej sume
nemajetkovej ujmy.

70. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.09.2020, ktorým bola zamietnutá

žaloba o nároku o zdržanie sa neoprávnených zásahov, súd I. inštancie nárok na náhradu trov konania
stranám sporu nepriznal. Žalobcovia boli v predmetnom nároku neúspešní a úspešnému žalovanému
trovy konania nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.