Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119213314
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3119213314.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej spore žalobcu O., zastúpeného S., proti žalovanému K.,
zastúpenému O., o zaplatenie 40 505,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. februára 2022 č.k. 28C/2/2020-223, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania z r u š u j ea

v tejto časti v r a c i avec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 1. februára 2022 č.k. 28C/2/2020-223 súd prvej inštancie výrokom I. zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 40.505,09 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.11.2019 do zaplatenia, a výrokom II. rozhodol, že
„žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“. Súd prvej inštancie

žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky podľa § 106 Občianskeho zákonníka. K
výroku o trovách konania sa vyjadril v ods. 54 odôvodnenia a uviedol, že o trovách konania rozhodol
podľa § 255 C.s.p. a žalovanému ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalobcovi ako strane sporu,
ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2
C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o trovách konania podal žalobca včas odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok sudu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému náhradu
trov konania neprizná, pretože v tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a
založené na nesprávnom právnom posúdení veci, čím je daný dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Žalobca týmto odvolaním namieta správnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o

náhrade trov konania strán sporu v tom, že súd prvej inštancie vzhľadom jednak na okolnosti týkajúce sa
uplatneného nároku vo veci samej a jednak na pomery žalobcu ako neziskovej organizácie založenej za
účelom poskytovania sociálnych služieb, sa vôbec nezaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia § 257
CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je podľa neho zrejmé, že ku vzniku
užnenapraviteľnejškodynastranežalobcuvznačnejvýškeazároveňkuvzniku stýmsúvisiaceho
súdneho sporu v tejto veci, došlo výlučne len v dôsledku nesprávneho a nezákonného konania

žalovaného. Aj samotné pomery žalobcu zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie
náhradytrovkonaniažalovanémuvcelomrozsahu,pričomzohľadnenietakéhotoosobitnéhopostavenia
žalobcu je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorého je takýmto subjektom priznané oslobodenie od súdneho poplatku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti potvrdil. Uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín o zamietnutí žaloby bolo
správne a z právneho hľadiska v poriadku, a teda samotné podanie žaloby v predmetnej veci zo stranyžalobcu bolo nedôvodné. Vzhľadom na to, že bol v danom spore úspešný v celom rozsahu, má podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% tak, ako správne rozhodol
súd prvej inštancie. Fakt, že žalobca je neziskovou organizáciou, nijakým spôsobom nemá podľa neho

vplyv na aplikovanie ustanovenia § 257 CSP. V súvislosti so súdnym konaním a právnym zastúpením v
tomto konaní na základe konania žalobcu mu vznikli súdne trovy. Aj na základe rozsudku je nepochybné,
že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu vznikli v dôsledku konania
žalobcu. Žalobca teda musí niesť zodpovednosť za takéto konanie a vysporiadať sa so všetkým, čo
súvisí s jeho neúspechom vo veci.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379
a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o náhrade trov konania treba podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie napadnutý výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil stručne s poukazom

na zásadu zodpovednosti za výsledok (§ 255 ods. 1 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že
by otázku náhrady trov konania posudzoval aj z hľadiska existencie okolností umožňujúcich mu postup
podľa § 257 CSP, ktorého aplikácie sa žalobca domáha v odvolaní, v dôsledku čoho ani strany sporu
nemali priestor na vznášanie prípadných námietok k aplikácii tohto ustanovenia súdom.

6. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 29.11.2021 sp.zn. 9Cdo/114/2020, v ktorom najvyšší súd prezentoval názor
na mechanizmus rozhodovania o trovách konania a uviedol, že cit. „ustanovenie § 257 CSP
predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. ...
Mechanizmus rozhodovania o náhrade trov konania vychádza z toho, že súd si najskôr zistí naplnenie

predpokladov na priznanie náhrady trov konania niektorej sporovej strany, či účastníka konania
(zásada úspechu, zásada procesného zavinenia) a následne súd zisťuje, či tu (nie)sú dané výnimočné
moderačné dôvody. Za také možno považovať najmä neprimeranú tvrdosť priznania náhrady trov
konania, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strany sporu a iné. Pri kladnom zistení súd náhradu

trov konania inak oprávnenému subjektu neprizná. Pri zápornom zistení súd v odôvodnení musí
skonštatovať, že nezistil existenciu výnimočných dôvodov moderácie v zmysle § 257 CSP a z tohto
dôvodu zotrváva na prvotne (pôvodne) deklarovanom závere o náhrade trov konania. Bez úvahy
súdu o (ne)uplatnení moderačného ustanovenia (§ 257 CSP) v prípade aplikácie § 255 a 256 ods.
1 CSP nie je možné považovať rozhodnutie súdu o trovách konania za náležite odôvodnené, teda

také, ktoré jasne dáva odpovede na rozhodné skutkové a právne otázky súvisiace s rozhodovaním
o náhrade trov konania. ... Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického
posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu (Zo súdnej
praxe 4/2021, č. 34, IV. ÚS 480/2018). Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný
vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu

tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako
aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Podľa ustálenej súdnej
praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 či uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010) výnimočnosť použitia ustanovenia § 257 CSP, ako aj to, v čom súd videl,
že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené (I. ÚS 153/2018). Odvolací

súd svoje rozhodnutie o trovách zastávajúceho konania odôvodnil konštatovaním, z ktorého vyplýva,
že mu nesvedčilo bez návrhu strán zaoberať sa možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 CSP, čím sa
odmietol zaoberať prípadnou otázkou posúdenia ojedinelosti a výnimočnosti prejednávaného sporu,
ktorá mohla mať dopad na jeho rozhodovanie o trovách konania. Odvolací súd postupom priečiacom
sa ustanoveniu § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj

bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vylúčil aplikáciu § 257 CSP, s ktorého použitím by
sa v danom prípade spájalo i právo strán vyjadriť sa k tomuto ustanoveniu
(§ 382 CSP). ... Dovolací súd pri uvedených procesných nedostatkoch dospel k záveru, že odvolací
súd nezohľadnil vyššie citované východiská ochrany základných práv a slobôd dovolateľa, preto jeho
prístupprirozhodovaníotrováchzastavujúcehokonanianemožnohodnotiťinakakotaký,ktorýodporuje

obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a je naplnením dovolacieho dôvodu v zmysle § 420
písm. f/ CSP.“7. Keďže súd prvej inštancie otázku náhrady trov konania neposudzoval z hľadiska
§ 257 CSP, v napadnutom rozhodnutí neuviedol svoje úvahy o (ne)uplatnení moderačného ustanovenia,
je potrebné považovať jeho rozhodnutie o trovách konania za neodôvodnené, nepreskúmateľné, teda

také, ktoré nedáva odpovede na rozhodné skutkové a právne otázky súvisiace s rozhodovaním o
náhrade trov konania. Medzi zrušovacie dôvody podľa ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. patrí taký postup
súdu prvej inštancie, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z čl. 1, čl. 7 a čl. 154c Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd pod právom na spravodlivý

súdny proces je treba rozumieť aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z dôvodu vytvorenia
procesného priestoru stranám sporu na vyjadrenie svojho stanoviska k možnej aplikácii
§257CSP vzáujmezachovaniadvojinštančnostisúdnehokonaniaprirozhodovaníonárokunanáhradu
trov konania medzi stranami sporu, odvolací súd rozhodnutie v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP).

8. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude posúdiť (ne)existenciu okolností umožňujúcich
využitie tzv. moderačného práva podľa § 257 CSP, vysporiadať sa s prípadnými námietkami
vyplývajúcimi z podaní strán sporu k tejto otázke a o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť. Svoje
rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v §

220 ods. 2 CSP.

9. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

10. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o nároku na náhradu

trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).