Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207545
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816207545.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: S Slovensko, spol. s r.o., so sídlom v
Bratislave, Tomášikova 17, IČO: 35 812 419, zastúpeného Erben & Erben, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 35 724 111 proti žalovanému: C A R N E X, spoločnosť s ručením
obmedzeným, so sídlom v Michalovciach, Parchovany, Priemyselná 2, IČO: 31 688 381, zastúpeného

JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, v konaní o neúčinnosť
právneho úkonu, o návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/158/2016-47 z 8.11.2016

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh žalobcu na zriadenie záložného práva proti žalovanému zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví

zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti zapísané na na LV č. XXXX, vedenom v
katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres Z., obec Z., katastrálne
územie Z., ako parcely registra "C", spoluvlastnícky podiel 1/2, evidované na katastrálnej mape ako:
pozemok - parcela s parcelným číslom: XXXX/XX, o výmere 719 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je
umiestnený v zastavanom území obce, pozemok - parcela s parcelným číslom: XXXX/XX, o výmere

281 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom
je rozostavaná stavba, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce,
zapísané na LV č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny
odbor, okres Z., obec Z., katastrálne územie Z., ako parcely registra "C", spoluvlastnícky podiel: 1/1,
evidované na katastrálnej mape ako pozemok - parcela s parcelným číslom: XXXX/XX, o výmere 384
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je

dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, stavba, popis stavby:
rozostavaná budova, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova, umiestnenie: stavba
postavená na zemskom povrchu.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že kúpna
zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností,

Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres Rožňava, obec Z., katastrálne územie Z., ako
parcely registra "C", spoluvlastnícky podiel 1/2, evidované na katastrálnej mape ako: pozemok - parcela
s parcelným číslom: XXXX/XX, o výmere 719 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob
využitia pozemku: pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v
zastavanom území obce; pozemok - parcela s parcelným číslom: XXXX/XX, o výmere 281 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je rozostavaná

stavba, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce; zapísané na LV č.
XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres Z., obecZ., katastrálne územie Z., ako parcely registra "C", spoluvlastnícky podiel: 1/1, evidované na katastrálnej
mape ako pozemok - parcela s parcelným číslom: XXXX/XX, o výmere 384 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie

pozemku:pozemokjeumiestnenývzastavanomúzemíobce;stavba,popisstavby:rozostavanábudova,
na parcele č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova, umiestnenie: stavba postavená na zemskom
povrchu zo dňa 06. 07. 2016, spolu s návrhom na vklad v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15. 08. 2016
uzavretá medzi spoločnosťou C A R N E X , spoločnosť s ručením obmedzeným, Parchovany, IČO: 31
688 381, so sídlom Priemyselná 2, Michalovce 071 01, Slovenská republika, zapísanou v Obchodnom

registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 4487/V a Z. Z., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom T.
XX, XXX XX Z.Ž., štátny občan SR a L. Z., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom T. XX, XXX XX Z., štátny občan
SR je voči žalobcovi neúčinným právnym úkonom.

3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v rozhodcovskom rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015 rozhodcovský súd rozhodol tak,

že žalovaný v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 122.390,34 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05% zo sumy 161.844,34 eur od 13.10.2014 až do 12.2.2016, t.j. 17.383,19 eur, 9,05% zo
sumy 147.370,34 eur od 12.2.2016 až do 15.2.2016, t.j. 109,62 eur, 9,05% zo sumy 122.390,34 eur od
15.2.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia. Taktiež žalovaní v 1. a
2. rade boli rozhodcovským rozsudkom zaviazaní zaplatiť trovy konania vo výške 16.978,61 eur vrátane

DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.513,64 eur vrátane DPH spolu s paušálnou náhradou
vo výške 40,00 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozhodnutia.VpostavenížalobcuvkonanínaRozhodcovskomsúdeSlovenskejapriemyselnejkomoryv
Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015 bol žalobca s tým, že v postavení žalovaného v 1. rade bola spoločnosť
ReactTradings.r.o.,sosídlomvKošiciach,Južnátrieda82,IČO:36830569,žalovanýv2.radebolZ.Z.,

r.č. XXXXXX/XXXX, bytom v Z., T. XX. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
9.5.2016 a vykonateľnosť dňa 13.5.2016. Keďže ani jeden z dlžníkov si uloženú povinnosť dobrovoľne
nesplnil, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekúcia je vedená u súdneho exekútora
JUDr. Petra Stodolu pod sp.zn. EX 69/2016. Po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie žalovaný v 2.
rade (v rozhodcovskom konaní) previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam LV č. XXXX, vedených

v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres Z., obec Z., katastrálne
územie Z., ako parcely registra "C", spoluvlastnícky podiel 1/2, evidované na katastrálnej mape ako:
pozemok - parcela s parcelným číslom: XXXX/XX, o výmere 719 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je
umiestnený v zastavanom území obce, pozemok - parcela s parcelným číslom: XXXX/XX, o výmere

281 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom
je rozostavaná stavba, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce,
zapísané na LV č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny
odbor, okres Z., obec Z., katastrálne územie Z., ako parcely registra "C", spoluvlastnícky podiel: 1/1,
evidované na katastrálnej mape ako pozemok - parcela s parcelným číslom: XXXX/XX, o výmere 384

m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je
dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, stavba, popis stavby:
rozostavaná budova, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova, umiestnenie: stavba
postavená na zemskom povrchu na žalovaného na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2016, ktorú
uzavreli Z. Z., L. Z. a spoločnosť C A R N E X, spoločnosť s ručením obmedzeným, Parchovany,

IČO: 31 688 381. Následne bol medzi účastníkmi zmluvy dňa 15.8.2016 uzatvorený Dodatok č. 1
ku Kúpnej zmluve. Prevod podielu bol podľa žalobcu uskutočnený účelovo so zámerom znemožniť
vymoženiežalobcovejpohľadávky.Napriekskutočnosti,žepovinnýmalvedomosťotom,žejezaviazaný
z rozhodcovského rozsudku a je povinný plniť záväzok v zmysle rozsudku, svoj nehnuteľný majetok
previedol na tretiu osobu, žalovaného. Z vyššie opísaného skutkového a právneho stavu je podľa

žalobcu nepochybne preukázaný úmysel povinného ukrátiť žalobcu, nakoľko mu bol známy právny stav,
rozhodnutie rozhodcovským rozsudkom, ako aj začatá exekúcia, upovedomením o začatí exekúcie zo
dňa 8.8.2016. Dodatok ku Kúpnej zmluve podpísal žalovaný s povinným dňa 15.8.2016 a to v čase,
keď bolo povinnému dobre známe začatie exekúcie. Rovnako rozhodnutie, ktorým povolil Okresný úrad
Rožňava, katastrálny odbor vklad bol zo dňa 18.8.2016.

4. Následne poukazoval na skutočnosti vyplývajúce z uzavretej kúpnej zmluvy v kontexte jej dojednaní,
z ktorých vyplýva dôvodné riziko, že žalovaný mal vedomosť o úmyselne ukrátiť veriteľa, nakoľko z
doterajšieho priebehu exekúcie vyplýva nesplnenie záväzku žalovaného a preto žalobca v konaní voveci samej uplatnil zabezpečovacie opatrenie v zmysle § 343 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

5. Po právnom posúdení veci podľa § 343, § 344, § 326, § 328, § 329, § 331, § 332 a § 325 ods. 2
písm. e/ Civilného sporového poriadku mal súd prvej inštancie za to, že je tu obava, že exekúcia bude
ohrozená a preto rozhodol o zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach uvedených vo výrokovej
časti napadnutého uznesenia na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Návrhu na zriadenie
záložného práva vyhovel z dôvodov uvedených žalobcom v žalobe a to, že napriek skutočnosti,

že povinný mal vedomosť o tom, že je zaviazaný z rozhodcovského rozsudku a je povinný plniť
záväzok v zmysle rozsudku, svoj nehnuteľný majetok previedol na tretiu osobu - žalovaného, čím bol
nepochybne preukázaný úmysel povinného úmyselne ukrátiť žalobcu, keďže mu bol známy právny stav,
t.j. rozhodnutie rozhodcovským rozsudkom, ako aj začatá exekúcia - upovedomením o začatí exekúcie
zo dňa 8.8.2016 s tým, že dodatok ku kúpnej zmluvy podpísali žalovaní s povinným dňa 15.8.2016 a
to v čase, keď bolo povinnému dobre známe začatie exekúcie. Rovnako rozhodnutie, ktorým povolil

Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, vklad dňom 8.8.2016, aj keď podľa zmluvného dojednania
mal žalovaný odovzdať kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy, k vyplateniu sumy nemohlo dôjsť v
hotovosti, keďže finančná čiastka - kúpna cena nebola pripísaná na účet povinného a z vykonaného
šetrenia súdneho exekútora nebol zistený prevod finančných prostriedkov za prevod nehnuteľností u
povinného, čo preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku žalobcom o neúčinnosť vykonaných právnych

úkonov, ktorých neúčinnosti sa žalobca vo veci samej domáha, dávajúc do pozornosti listinné dôkazy,
z ktorých súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania vychádzal. Vzhľadom k hore uvedeným
skutočnostiam, preto návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva súd prvej inštancie vyhovel s tým,
že o trovách konania súd rozhodne vo veci samej.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Navrhoval, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zriadenímzáložnéhoprávavprospechžalobcuzamietne,zdôvodunaplneniaodvolaciehodôvodupodľa
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Konkrétne sa vyjadroval k jednotlivým dôkazom a citáciou § 343 ods. 1 CSP poukazoval

na to, že zabezpečovacie opatrenie môže súd zriadiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, pričom spoločnosť CARNEX s.r.o., t.j. žalovaný nie je dlžníkom žalobcu, t.j. spoločnosti S
Slovensko, spol. s r.o., ale dlžníkom žalobcu je v zmysle rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského
súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015 zo dňa 18.3.2016
Z. Z., nar. X.X.XXXX, ktorý bol v pozícii žalovaného v 2. rade s tým, že predmetom konania je neúčinnosť

právneho úkonu. Preto spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o. má na základe rozhodcovského rozsudku
peňažnú pohľadávku voči spoločnosti React Trading s.r.o., IČO: 36 830 569 ako žalovanému v 1. rade
a Z. Z., nar. X.X.XXXX ako žalovanému v 2. rade a nie voči spoločnosti CARNEX s.r.o. Ak by žalobca
chcel zriadiť záložné právo na zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky, mal sa domáhať nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na majetok dlžníka, t.j. Z. Z. a nie na majetok

spoločnosti CARNEX s.r.o., pretože táto nie je dlžníkom žalobcu.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadiska uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keďže napadnuté
uznesenie nie je vecne správne, a preto uznesenie zmenil podľa § 388 CSP.

9. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Zabezpečovacie opatrenie (od 1.7.2016 ide o nový inštitút v civilnom procesnom práve) je opatrením
súdu za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom

by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície
veriteľa (resp. zabránenie zhoršenia jeho pozície), a to zriadením záložného práva na špecifikovaný
majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už
bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie
záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej

pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho
záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva
nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov z titulu záložného práva a v
týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon
záložného práva sa primerane použije § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

14. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem podania návrhu
na jeho nariadenie a/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné
majetkové hodnoty, b/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku, c/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

15. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových
okolností prípadu. Súd rozhodujúci o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude
ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré
jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

16. Pretože pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu
súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe
listín predložených žalobcom zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca preto opísaním rozhodujúcich

skutočnostímusíosvedčiťrozhodujúceskutočnosti,zktorýchvyvodzujeopodstatnenosťaneodkladnosť
návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je totiž rýchle riešenie
tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Unesenie dôkazného bremena z tohto hľadiska

predpokladá, aby žalobca označil dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti zabezpečovacieho opatrenia.

17. Odvolací súd preskúmal skutkové a právne dôvody návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a dospel k záveru, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, pretože zo strany žalobcu navrhujúceho zriadiť predmetné
zabezpečovacie opatrenie, žiadnym spôsobom nebola osvedčená medzi stranami sporu existencia
peňažnej pohľadávky, tvoriaca predmet tohto konania, nakoľko predmetom konania je určenie
neúčinnosti právneho úkonu súdom.

18. Odvolací súd apeluje na to, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia môže slúžiť na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky. Existencia peňažnej pohľadávky môže vzniknúť na základe rôznych právnych
titulov. Z formulácie predmetnej podmienky možno tiež a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie
nemožno nariadiť za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež
nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude určenie vlastníckeho práva,

prípadne iný určovací nárok a pod. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

19. Keďže predmetom tohto konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu, nie peňažná pohľadávka,
konkrétne žalobcu voči žalovanému, súd prvej inštancie nemal naplnený jeden zo základných
predpokladov zriadenia záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, čo dôvodne
namietal aj žalovaný v podanom odvolaní a preto podľa odvolacieho súdu v danej veci neprichádza
do úvahy zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia, ale len prípadné nariadenie

neodkladného opatrenia v zmysle § 324 CSP, nakoľko neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP),
čo je naplnené v danom prípade, ale len za splnenia ďalších zákonných predpokladov v zmysle § 325
a nasl. CSP.

20. Nakoľko všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia

záložného práva, kumulatívne vyžadujú, že ho možno zriadiť - len na návrh; - za existencie
spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; -
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku a dôvodne preukázanie existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie t.j. musia byť
splnené kumulatívne s tým, že pri neexistencii čo i len jedného predpokladu (v danom prípade

predmetom konania nie je peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému), nie je možné návrhu žalobcu
na zriadenie záložného opatrenia vyhovieť.

21. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
žalobcu proti žalovanému na zriadenie záložného práva zamietol v zmysle § 388 CSP.

22. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov zriadeného
zabezpečovacieho opatrenia nerozhodoval, nakoľko bol tento návrh podaný vo veci samej a preto o ich
nároku rozhodne v konaní o veci samej súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP, rovnako aj o

nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).