Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119201518
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3119201518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvsporežalobkyne:S.F.,rodenáY.,nar.XX.XX.XXXX,rodnéčíslo:XXXXXX/XXXX,

trvale bytom P. R., J. B. XXX/XX, zastúpená JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v
Trenčíne, Nám. sv. Anny 7269/20A, proti žalovaným: 1. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 2. U. K.,
s.r.o., so sídlom v P., R. XXX/X, IČO: XX XXX XXX, zastúpená Mgr. Miroslavom Tokarčíkom advokátom
so sídlom v Trnave, ul. Študentská 17, 3. V. F., rodený F., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX,
trvale bytom F. XXX, 4. R. F., rodená K., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo:XXXXXX/XXXX, trvale bytom F.
XXX, o určenie vlastníckeho práva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom

území P. R., obec P. R., okres V. a to: rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku parcela
registra „C“ č. XXXX/XX, garáž postavená na pozemku parcela registra „C“ č.XXXX/XX, hospodárska
budova postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 167 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - záhrada
vo výmere 603 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
150 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 118 m2,
pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 31 m2, pozemok

parcela registra „C“ č. 1292/96 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 25 m2, zapísaných na Liste
vlastníctva č. 58 vedenom Okresným úradom V. pre katastrálne územie Horné R..

II. Súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a.

III. Žalovanému v 1. rade súd náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

IV. Žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovaným v 3. a 4. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.02.2019 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti
žalovaným domáha, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území P. R., obec P. R., okres V. a to: rodinný dom súpisné č. XXX postavený na
pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, garáž postavená na pozemku parcela registra „C“ č.XXXX/

XX, hospodárska budova postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, pozemok parcela
registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 167 m2, pozemok parcela registra
„C“ č. XXXX/XX - záhrada vo výmere XXX m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 150 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha anádvorie vo výmere XXX m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 31 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
25 m2, zapísaných na Liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úradom V. pre katastrálne územie P.

R., ďalej aj ako „nehnuteľnosti“ alebo „predmetné nehnuteľnosti“.

1.2 Túto žalobu odôvodnila tým, že vlastnila predmetné nehnuteľnosti ktorých trhová hodnota činila cca
140.000 eur. V rodinnom dome súp. č. 219 doposiaľ žije žalobkyňa v spoločnej domácnosti so svojou
matkou J. Y., narodenou 20. marca XXXX. Podľa aktuálneho Listu vlastníctva č. XX sú vlastníkmi v

podiele 1/1-ina k celku týchto nehnuteľností žalovaní v rade 3/ a X/. B. dňa XX.XX.XXXX uzavrela
zmluvu o nespotrebnom úvere s O. A. s.r.o. V., od ktorého si požičala sumu X.XXX eur. R. podľa zmluvy
činili XXX eur mesačne, pričom uvedenej spoločnosti splatila X splátok v celkovej výške XXX eur. B. o
nespotrebnom úvere žalobkyňa uzavrela z dôvodu, že potrebovala finančné prostriedky na dokončenie
rekonštrukcie domu súp. č. XXX v P. R.. B. poskytnutá suma touto spoločnosťou však nepostačovala
na dokončenie prestavby domu, a preto sa snažila získať ďalšie finančné prostriedky od peňažných

ústavov. L., ktoré žalobkyňa oslovila, odmietli jej žiadosť o pôžičku resp. o úver nakoľko v tom čase bola
v dôchodkovom veku, a tak sa rozhodla osloviť na základe inzerátu v novinách žalovaného 1/ (syna
žalovaných 3/ a X/), ktorému uviedla, že už má pôžičku vo výške X.XXX eur a potrebuje ďalšiu pôžičku vo
výške X.XXX eur na dokončenie rekonštrukcie rodinného domu, ktorú jej však oslovené bankové ústavy
nechcú požičať. B. 1/ žalobkyni telefonicky prisľúbil, že jej napriek tomuto jej záväzku voči uvedenej

spoločnosti potrebnú sumu X.XXX eur požičia. B. 1/ žalobkyňu osobne navštívil v mieste jej trvalého
bydliska v júli XXXX a predložil jej listiny tvrdiac, že ich treba podpísať, že ide o formalitu, ktorá má
súvis s poskytnutím pôžičky. B. bez toho, aby si predložené listiny prečítala, tieto podpísala. Po podpise
listín vyplatil žalovaný 1/ žalobkyni sumu X.XXX eur v hotovosti s tým, že momentálne viac peňazí pri
sebe nemá. V tom istom mesiaci žalovaný 1/ žalobkyňu telefonicky kontaktoval a to XX. júla XXXX a

zisťoval či bude doma. V. sa spolu dohodli, že žalobkyňa na neho doma počká. J. telefonátom s ním
žalobkyni prišla R. správa z J. banky, podľa ktorej jej bola na účet pripísaná platba vo výške XX.XXX eur.
O pôvode tejto sumy žalobkyňa nemala tušenie. B. 1/ žalobkyňu v P. R. naložil do svojho automobilu a
povedal jej, že peniaze, ktoré dostala na účet pôjdu vybrať z J. banky v G. nad Y., pretože sú to jeho
peniaze. Na pokyn žalovaného 1/ vybrala žalobkyňa z účtu v banke sumu X.XXX eur a následne mu

túto sumu odovzdala v jeho aute. B. 1/ odviezol žalobkyňu domov a pred tým, než sa s ňou rozišiel jej
dal podpísať listinu, ktorú žalovaná podpísala bez toho aby si ju prečítala, pretože tvrdil, že to súvisí s
poskytnutou pôžičkou, ktorú jej má vyplatiť. Po podpise listiny si ju vzal a odišiel preč. K. postup použil
žalovaný 1/ ešte dvakrát a to 3. augusta XXXX, kedy jej opäť prišla suma XX.XXX eur na účet a na
jeho pokyn žalobkyňa z účtu vybrala sumu X.XXX eur, ktorú žalovanému 1/ odovzdala v rovnaký deň

ako jej na účet prišla platba, pričom jej žalovaný 1/ takisto predložil na podpis listinu, ktorú žalobkyňa
nečítala avšak podpísala. G. bolo jeho tvrdenie, že podpísanie tejto listiny je len formálne. G. 8. augusta
XXXX opätovne prišla na účet žalobkyne platba vo výške XX.XXX eur. B. 1/ znova navštívil žalobkyňu
v P. R., naložil ju do auta a odviezol do banky v G. nad Y., kde na jeho pokyn vybrala X.XXX eur a tieto
mu v aute opäť odovzdala, pretože opakovane tvrdil, že to sú jeho peniaze a znova jej dal podpísať

listinu, ktorú žalobkyňa podpísala bez toho, aby si ju prečítala. Po približne troch týždňoch od ostatného
stretnutia žalovaný 1/ žalobkyňu opätovne navštívil v P. R., pričom priniesol na podpis ďalšie listiny,
ktoré požadoval podpísať. B. znovu tieto listiny podpísala bez prečítania, pretože bola ubezpečovaná zo
strany žalovaného X/, že ide o formalitu, ktorá súvisí s poskytnutou pôžičkou X.XXX eur. Po podpise listín
požiadal žalovaný 1/ žalobkyňu a jej matku, aby si svoje podpisy na listinách overili, čo obe aj urobili. Po

overenípodpisužalovaný1/oznámilžalobkyni,žejejtrebasplácaťposkytnutúpôžičkusplátkamipoXXX
eur mesačne a oznámil jej aj číslo svojho účtu v V. banke a.s. kde má peniaze vkladať. B. začala svoj dlh
voči žalovanému 1/ splácať po XXX eur mesačne a prvý vklad vložila na jeho účet XX. septembra XXXX.
M. splátkami splatila sumu X.XXX eur, pričom poslednú splátku vo výške XXX eur zaplatila XX.XX.
XXXX. Y. splátky vkladala žalobkyňa na účet žalovaného 1/ v V. banke okrem splátky v 5. mesiaci XXXX,

ktorú mu odovzdala v hotovosti do jeho rúk. B. 1/ sa žalobkyni ozval po X mesiacoch a to v apríli XXXX,
kedy ju navštívil v mieste trvalého bydliska a oznámil jej, že treba ísť overiť listinu týkajúcu sa poskytnutej
pôžičky X.XXX eur. B. odviezol do G. nad Y. k notárke, kde si overovala svoj podpis a to znovu bez toho
aby si listinu prečítala. V máji XXXX žalovaný 1/ telefonicky kontaktoval žalobkyňu a pýtal sa či bude
doma aj jej matka. X. navštívil žalobkyňu a presvedčil matku žalobkyne, že treba overiť aj jej podpis na

listine. Po tomto matku žalobkyne naložil do auta a odviezol na S. úrad v P. R., kde si overila svoj podpis.
B. pri tomto úkone nebola prítomná. E. matka sa dodatočne vyjadrila, že jej účasť na overovaní listiny
nebola nutná. B. 1/ po týždni znova telefonicky kontaktoval žalobkyňu a oznámil jej, že sa zastaví. V
čase jeho návštevy žalobkyňa nebola doma. B. 1/ bez toho, aby oznámil dôvod svojej návštevy, priviedolso sebou ďalšieho muža, ktorý zhotovoval snímky rodinného domu a požiadal matku žalobkyne, aby mu
umožnila prístup na povalu rodinného domu, čo ona odmietla a na povalu žiadneho z nich nepustila.
F. mesiaca máj XXXX žalovaný 1/ oslovil telefonicky žalobkyňu s tým, že treba podpísať ešte ďalšie

listiny k pôžičke. B. 1/ žalobkyňu zase navštívil a presvedčil ju, že spomínané listiny treba podpísať u
notárky v G. nad Y., kam ju aj doviezol. J. návštevou notárky dal pripravené listiny žalobkyni podpísať.
B. ich bez prečítania podpísala a dodatočne na týchto listinách overila svoj podpis na notárskom úrade.
S odstupom času žalobkyňa po upozornení susedom zistila, že nie je majiteľkou rodinného domu v P.
R. a ani majiteľkou ďalších nehnuteľností v mieste svojho trvalého bydliska. B. cez OÚ V., katastrálny

odbor sa preukázalo, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v P. R. sú žalovaní 3/ a 4/ v podiele X/X-
ina k celku, ktorí nadobudli uvedené nehnuteľnosti titulom kúpy od žalovaného X/. B. nemala vedomosť,
že by podpisovala kúpnu zmluvu, nakoľko nikdy nechcela dom a ostatné nehnuteľnosti predať. J.
na žalovaného 1/ trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu a podala taktiež návrh na vydanie
neodkladnéhoopatreniavtejtoveci.X.opatreniebolovydanéN.OSvV.dňaXX.XX.XXXXpodč.k.XXC/
XX/XXXX-XX s tým, že žalobkyni súd uložil povinnosť domáhať sa svojich práv cestou žaloby o určenie

do XX dní od jeho právoplatnosti. J. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX. januára XXXX. B. o
tom, že by predala svoje nehnuteľnosti žalovanému 2/ na základe uzavretej kúpnej zmluvy nevedela. F.
cena a ani jej časť za predmetné nehnuteľnosti uvedená v kúpnej zmluve jej reálne nebola vyplatená. Po
zvážení všetkých okolnosti, ktoré súviseli s údajným prevodom nehnuteľností na žalovaného 2/ a neskôr
žalovaného 3/ a 4/ dospela k záveru, že sa stala obeťou premysleného podvodu, pretože žalovaný 1/

ju pri podpise jednotlivých zmlúv vedome klamal a zavádzal. N. záver možno vyvodiť z nasledovných
skutočností: 1/ B. nikdy ústne ani písomne nepožadovala od žalovaného 1/ pôžičku vo výške väčšej
ako X.XXX eur, ktoré jej menovaný prisľúbil s tým, že za ňu aj vyrovná dlh vo výške X.XXX eur voči
spoločnosti O. A. s.r.o.. 2/ B. nikdy neponúkla na predaj svoje nehnuteľnosti vrátane rodinného domu v P.
R., pretože v tomto dome žila so svojou starou matkou a rozhodne by nepredávala svoje nehnuteľnosti

pod cenu, pretože si bola vedomá trhovej ceny predmetných nehnuteľností, ktorá činila cca 140 XXX
eur. 3/ B. nebola zo strany žalovaného 2/ zaplatená suma 5.000 eur pri podpise kúpnej zmluvy.

1.3 Žalobkyňa poukazuje na jej zjavný omyl, vyvolaný žalovaným 1/, keď jej dával podpisovať listiny
- zmluvy, ktoré neboli v súlade s dohodou zmluvných strán, jednak čo sa týka objemu požičaných

finančných prostriedkov a jednak predmetu zmluvy. Týmto spôsobom došlo k uzavretiu troch fiktívnych
zmlúv o pôžičke so žalobkyňou na celkovú výšku 37.500 eur i keď žalobkyňa od neho žiadala pôžičku
len vo výške 5.000 eur. Navyše z peňazí, vložených na účet žalobkyne v Poštovej banke, ktoré
jej tam žalovaný 1/ vkladal si od žalobkyne osobne vybral celkovo sumu 25.000 eur tvrdiac, že jej
na účet prišli omylom jeho peniaze a žalobkyni o tom, že od nej prevzal peniaze nevystavil žiadnu

potvrdenku.Žalovaný1/rovnakýmpodvodnýmspôsobompodstrčilžalobkyninapodpisajkúpnuzmluvu,
ktorou previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 2/ známu spoločnosť z miesta svojho trvalého
bydliska. Pri podpise kúpnej zmluvy žalovaný 1/ žalobkyňu oklamal keď jej zmluvu predložil namiesto
kupujúceho - žalovaného 2/. Podľa kúpnej zmluvy mala byť žalovaným 2/ pri podpise zmluvy doplatená
časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- eur za údajný prevod nehnuteľností v kat. území Horné R.. To sa

však nestalo, pretože žalovaný 2/ doplatok kúpnej ceny nezaplatil pri podpise zmluvy. Žalovaný 1/ v deň
podpisu kúpnej zmluvy presvedčil žalobkyňu, aby z Poštovej banky vybrala z údajného doplatku kúpnej
ceny vo výške 10.000 eur sumu 9.995 eur a túto mu odovzdala, pretože jej znova tvrdil, že sú to jeho
peniaze. Vyššie vedeným konaním a postupom žalovaný 1/ úmyselne žalobkyňu klamal a zavádzal, a
preto konala v omyle, ktorý vyvolal. Zároveň hrubým spôsobom zneužil jej dôverčivosť a nechal si od nej

pod zámienkou údajných pôžičiek a nevyplatenej kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti poskytnúť
pre seba a pre žalovaného 2/ plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie
v hrubom nepomere. Konanie žalovaného 1/ v súvislosti s uzatváraním zmlúv o pôžičke a prevodom
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy na žalovaného 2/ zrejme naplnilo skutkovú podstatu trestného
činu podvodu, a preto bolo na neho podané trestné oznámenie v tejto veci.

1.4 V dôsledku uvádzaných skutočností, nastala situácia, kedy sa žalobkyňa ocitla v stave právnej
neistoty, ktorá doposiaľ pretrváva. Právny úkon - kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore medzi skutočnou
a prejavenou vôľou žalobkyne, pretože táto nemala úmysel predávať svoje nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu
ako aj ostatné dokumenty a zmluvy podpísala v domnení, že sa jedná o dokumenty, ktoré sú potrebné

k poskytnutiu pôžičky od žalovaného 1/. V zmysle § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať
negatívneho alebo pozitívneho určenia, či tu právo je alebo nie je. Naliehavý právny záujem žalobkyne
na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je daný skutočnosťou, že právne postavenie žalobkyne
je bez takéhoto určenia ohrozené, pretože jej reálne hrozí vypratanie z predmetného domu vzhľadomku skutočnosti, že jeho majiteľmi sú žalovaní 3/ a 4/. Žalobkyňa je presvedčená, že k predmetným
nehnuteľnostiam jej vlastnícke právo trvá, pretože k prevodu vlastníckeho práva zo žalobkyne na
žalovaného 2/ došlo protiprávne (nesúlad medzi vôľou a prejavom ako aj zneužitie dôverčivosti a

neskúsenosti) takže sa jedná o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. V neposlednom rade je záujem
na takomto určení na strane žalobkyne aj z dôvodu, že zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne
do katastra nehnuteľností OÚ Trenčín iným spôsobom než súdnym rozhodnutím dosiahnuť nemožno.
Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má a s poukazom na
absolútne neplatnú kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný 2/ získal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat.

úz. P. R. zapísaných na LV č. XX Katastra nehnuteľností OÚ V. kat. úz. P. R., nemohol žalovaný 2/ reálne
previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovaných 3/ a 4/, pretože i keď títo konali v
dobrej viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností, nemohli sa v dôsledku uvedených skutočností
stať vlastníkmi predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. 58 OÚ Trenčín pre kat. úz. P. R..

2.1 Na doručenú žalobu žalovaný v 1. rade nereagoval.

2.2 Na doručenú žalobu reagoval žalovaný v 2. rade tak, že udelil plnú moc na jeho zastupovanie
právnemu zástupcovi, advokátovi. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.06.2019 právny zástupca
žalovaného v 2. rade uviedol najmä to, že žalovaný v 2. rade s podanou žalobou nesúhlasí,
pričom podanú žalobu považuje voči nej v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú tak

po skutkovej, ako aj po právnej stránke veci a žiada, aby ju súd zamietol a priznal žalovanému
v 2. rade právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Ďalej podrobne popísal dôvody pre
zamietnutie žaloby voči nemu. V závere uviedol, že vznáša námietku svojej pasívnej vecnej legitimácie
v predmetnom konaní. Ako vyplýva z podanej žaloby, predmetom uvedeného konania je určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov je pasívne

vecne legitimovaným subjektom v sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vždy len
aktuálny vlastník nehnuteľností, ktorý je ako vlastník nehnuteľnosti v čase podanie žaloby zapísaný v
katastri nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu, keďže vlastníkmi nehnuteľností boli v čase podania žaloby
žalovaní v 3. a v 4. rade, pasíve vecne legitimovanými sú v danom prípade len žalovaní v 3. a v 4. rade,
a preto je potrebné žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietnuť.

2.3 Na doručenú žalobu reagovali žalovaní v 3. a 4. rade písomným vyjadrením k žalobe, doručeným
súdu dňa 10.06.2019. V ňom uviedli, že obaja sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností v obci P. R.,
zapísaných na LV č. XX, katastrálne územie P. R.. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2018 uzavretej medzi spoločnosťou Expres Reality, s.r.o. a nimi ako

kupujúcimi za kúpnu cenu vo výške 63.000 eur. Kúpu týchto nehnuteľností im ponúkol ich syn Mgr. H.
F. (žalovaný v 1. rade), ktorý sa okrem iných aktivít zaoberá aj finančným poradenstvom a riešením
finančných problémov. K uvedenej nehnuteľnosti im uviedol, že im to ponúka ako investičnú kúpu s
tým, že v nehnuteľnosti bude bývať nejaká pani F. s matkou, ktorým riešil nejaké finančné problémy
a dohodli sa na vykúpení jej nehnuteľností realitnou kanceláriou U. K., s.r.o.. V. im uviedol, že s pani

Královou budú mať uzatvorenú nájomnú zmluvu a bude im platiť nájomné. Priniesol im nejaké fotografie
daných nehnuteľností, popísal nehnuteľnosti, na základe čoho sa rozhodli, že nehnuteľnosti kúpia. V
nehnuteľnostiach neboli, nakoľko na to nevideli dôvod, keďže v nich neplánovali bývať a komunikáciu
ohľadom nájomnej zmluvy mal na starosti syn Martin. Výšku kúpnej ceny im oznámil syn, ktorý vravel, že
takúto cenu stanovila realitná kancelária. Po vzhliadnutí nejakých ponúk porovnateľných nehnuteľností

sa im táto cena zdala primeraná, tak s ňou súhlasili. Na kúpu nehnuteľnosti si následne vybavili úver
z Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá im poskytla úver vo výše 50.000 eur a zvyšok kúpnej ceny v sume
13.000 eur uhradili spoločnosti Expres K., s.r.o, z ich úspor priamo na účet tejto spoločnosti. To, akým
spôsobom nadobudla nehnuteľnosti spoločnosť Expres Reality, s.r.o. im známe nie je, a ani sa o to
nezaujímali, keďže sa ich to netýkalo. Pred kúpou si pozreli list vlastníctva, na ktorom bola spoločnosť

Expres Reality, s.r.o. zapísaná ako vlastník nehnuteľností, pričom k nehnuteľnostiam neboli zapísané
žiadne ťarchy okrem vecného bremena v prospech elektrární, a tiež neboli na liste vlastníctva ani
žiadne poznámky, ktoré by obmedzovali vlastníka v nakladaní s nehnuteľnosťami. Keďže kúpnu cenu
financovali úverom, tak celý proces kúpy nehnuteľnosti skontrolovala aj banka, ktorá im poskytla úver a
nezistila žiadnu nezrovnalosť. Pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, s bankou uzatvorili zmluvu

o úvere a spoločnosť Expres Reality, s.r.o. zriadila k nehnuteľnostiam záložné právo v prospech banky,
ktorá im poskytla úver, a ktoré bolo následne aj zapísané na liste vlastníctva, čo bolo podmienkou
banky, aby poukázala peniaze z úveru spoločnosti Expres Reality, s.r.o. Následne uzatvorili aj vyššie
spomínanú kúpnu zmluvu, ktorá bola dňa 06.09.2018 zavkladovaná na katastri pod V 4939/2018. Spani Královou sa osobne nikdy nestretli, ani s ňou nekomunikovali, nakoľko na to nevideli dôvod, keďže
nehnuteľnosti nekupovali od nej, ale od realitnej kancelárie, pričom celú komunikáciu s ňou mal na
starosti syn H.. Po kúpe nehnuteľnosti prostredníctvom syna uzatvorili dňa 10.09.2018 s pani Královou

nájomnú zmluvu. Pani F. im následne uhradila prvé nájomné, pričom ďalšie nájomné už neuhradila,
o čom informovali ich syna Martina, ktorý ich informoval, že sa to snaží s pani F. riešiť. Následne ich
informoval, že pani Králová s ním už nekomunikuje a nevie to ďalej riešiť. Dňa 05.01.2019 im bolo
doručené z Okresného súdu V. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia 11C/53/2018-14 zo dňa
18.12.2018, ktorým im súd zakázal nakladať s nehnuteľnosťami. Z uvedeného uznesenia sa zároveň

dozvedeli, že pani S. F. podala na ich syna trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania podvodu
v súvislosti s prevodom jej nehnuteľností. Obsah uvedeného uznesenia ich značne znepokojil, avšak
syn ich ubezpečil, že sa táto vec určite vysvetlí a ide len o nedorozumenie. Následne im však prišiel
list zo dňa 15.02.2019 od advokáta žalobkyne JUDr. B., ktorým sa pani Králová dovoláva neplatnosti
vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2018 uzatvorenej medzi nimi a spoločnosťou Expres reality
s.r.o, z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti odpredala spoločnosti Expres Reality, s.r.o. v dôsledku

omylu, ktorý mal u nej úmyselne vyvolať ich syn, žalovaný 1/. Na tento list advokátovi pani F. odpovedali
listom zo dňa 04.03.2019. Na uvedený list im odpovedal JUDr. B. listom zo dňa 15.03.2019, v ktorom
im oznámil, že pani Králová nemá vedomosť o tom, že by mala s nimi uzatvorenú nájomnú zmluvu, a
tak odstúpenie od nej považuje za irelevantné. Zároveň ich informoval, že pani Králová nikdy nechcela
predať nehnuteľnosti. Rovnako im oznámil, že zo strany pani F. nedôjde ani k vyprataniu a odovzdaniu

nehnuteľností, pričom si tento nárok môžu uplatniť žalobou o vypratanie. Taktiež ich informoval, že
pani F. nie je dlžná žiadne nájomné a žiadny takýto dlh na nájomnom nezaplatí. Záverom uviedol, že
dňa 19.02.2019 podal na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva, a až do právoplatného rozhodnutia
nebude pani F. riešiť žiadne záležitosti súvisiace s predmetnou žalobou. Následne im bola doručená
predmetná žaloba. V súčasnosti je stav taký, že v nehnuteľnostiach zrejme naďalej býva pani F., pričom

za užívanie týchto nehnuteľnosti neplatí žiadne nájomné, ktoré si ale voči nej budú aj spätne uplatňovať,
v prípade ak budú v tomto spore úspešní. L. ohľadu na to, či je kúpna zmluva uzavretá medzi pani
Královou a firmou Expres Reality, s.r.o. platná alebo neplatná, oni predmetné nehnuteľnosti odkúpili od
firmy Expres Reality, s.r.o., pričom v čase, keď ju kupovali boli v presvedčení, že spoločnosť Expres
Reality, s.r.o. je riadnym vlastníkom tejto nehnuteľností, čo vyplývalo aj z listu vlastníctva, na ktorom

neboli uvedené žiadne ťarchy, ani nič čo by bránilo predaju nehnuteľností. Okrem toho aj spoločnosť
Expres Reality, s.r.o. aj náš ich syn ich ubezpečil, že Expres Reality, s.r.o. nehnuteľnosti nadobudla a je
ichriadnymvlastníkom.Nakúpunehnuteľnostičerpalihypotéku,ktorájezabezpečenázáložnýmprávom
k nehnuteľnostiam a tak predpokladajú, že banka si pred poskytnutím hypotéky preverila či je spoločnosť
Expres Reality, s.r.o. riadnym vlastníkom nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú

za to, že sporné nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne a pred ich kúpou vykonali všetko potrebné,
aby sa presvedčili, že nehnuteľnosti nadobúdajú od jej skutočného vlastníka, a preto aj v prípade, ak
súd bude považovať kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi pani F. a spoločnosťou Expres Reality, s.r.o. za
neplatnú, je namieste, aby im súd poskytol ako dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľnosti právnu
ochranu a žalobu voči nim zamietol. K ostatným skutočnostiam uvedeným v žalobe sa vyjadriť nevedia,

nakoľko sa na týchto úkonoch žiadnym spôsobom nezúčastňovali a ani nemajú o tom žiadne vedomosti,
keďže sa ich to vtedy nijako netýkalo. K veci chcú ešte dodať, že nehnuteľnosti nadobudli s poctivým
úmyslom investície, pričom vtedy nemali vedomosť, že by mohli nastať takéto problémy.

3.1 Na vyjadrenie žalovaných v 3. a 4. rade k žalobe reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho

právneho zástupcu replikou, doručenou súdu dňa 08.07.2019. V nej uviedla najmä to, že je zrejmé, že
žalovanýv1.radedobrepoznalkúpnucenuzaprevádzanénehnuteľnostíanapriektomuponúkolsvojim
rodičom, aby predmetné nehnuteľnosti kúpili od Expres Reality, s.r.o. za 63.000 eur t.j. drahšie o 10.500,-
eur.Tentorozdielvcenejeočividnýapotvrdzuje,žesajednaloopodvodnékonanie,pretožežalovanému
1/ nič nebránilo, aby prevod nehnuteľností v Hornom Srní v prospech svojich rodičov zrealizoval priamo

t.j. zo žalobkyne na rodičov, ktorí by tak reálne ušetrili sumu 10.500 eur a nemuseli by si brať z banky
úver. Lenže v takomto prípade by úverovú zmluvu podpisovala v banke žalobkyňa a tá by sa tak určite
dozvedela, že sa jej nehnuteľnosti predávajú tretej osobe, k čomu by určite nedala súhlas, pretože v
rodinnom dome žila a naďalej žije so svojou matkou. Takýto postup však žalovanému 1/ nevyhovoval,
a preto v záujme dosiahnutia profitu z ďalšieho predaja nehnuteľností naviedol na kúpu nehnuteľností

svojich rodičov, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou vedeli o čo ich synovi ide a čo takýmto postupom
získajú. Tvrdenie žalovaných 3. a 4., že išlo o lukratívnu investíciu tak dostáva zmysel, pretože podľa
znaleckého posudku č. 55/2019 znalca A.. J. B. zo dňa 31.03. 2019 bola trhová hodnota prevádzaných
nehnuteľností v čase prevodu 91.100,- €, takže ak by títo nehnuteľnosti predávali neskoršie, určite byna tomto prevode neprerobili. Čo sa týka dôvery žalovaných 3. a 4., ktorú prezentovali vo vyjadrení
voči svojmu synovi, opomenuli uviesť, že v čase kedy ich vyjadrenie k žalobe prišlo na súd, bol ich syn
vo väzbe, pretože čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť proti

ďalším poškodeným obdobným podvodným spôsobom. V súvislosti s uzavretou nájomnou zmluvou je
potrebné uviesť, že táto bola žalobkyni podstrčená tak, ako aj všetky ostatné listiny a zmluvy, ktoré
podpísalanazákladepokynovžalovaného1/.Sobsahomnájomnejzmluvybolažalobkyňaoboznámená
až po tom, čo nájomnú zmluvu obdržal jej právny zástupca od príslušného súdu. Tvrdenie žalovaných 3.
a 4., že žalobkyňa im po uzavretí nájomnej zmluvy platila dohodnuté nájomné sa nezakladá na pravde,

pretože žalobkyňa nikdy žiadne nájomné prenajímateľom - žalovaným 3. a 4. neplatila, splácala iba
svoj dlh voči žalovanému 1/ a to vždy na jeho účet. Vyjadrenie žalovaných, že ich syn sa zaoberal
finančným poradenstvom a riešením finančných problémov dokazuje, že ich syn bez vystaveného a
platného živnostenského oprávnenia požičiaval finančné prostriedky osobám, ktoré sa nachádzali v zlej
finančnej situácii a tieto pôžičky využíval ako prostriedok na získavanie nehnuteľností vo vlastníctve
svojich dlžníkov.

3.2 Na vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu replikou, doručenou súdu dňa 31.07.2019. V nej uviedla najmä to, že žalovaný 2/ kúpil
nehnuteľnosti v kat. území Horné R. od žalobkyne len na základe ponuky žalovaného 1/ a bez toho,
aby tieto videl, navštívil a presvedčil sa o ich stave, pričom kúpnu zmluvu na tieto nehnuteľnosti ako aj

návrh na vklad vlastníckeho práva doručil žalobkyni prostredníctvom žalovaného 1/, ktorý ich aj predložil
žalobkyni na podpis. Tento scenár použil v minulosti žalovaný 1/ aj pri podpise predchádzajúcich listín
a dokumentov, pretože vedel, že žalobkyňa mu dôveruje a predložené listiny a zmluvy nebude čítať,
ani študovať a bez akýchkoľvek pochybností ich podpíše. Žalovaný 2/ vo vyjadrení potvrdil, že finančné
prostriedky vo výške 5.000,- eur určené na doplatenie kúpnej ceny zveril žalovanému 1/, ktorý pre neho

zabezpečoval celú transakciu týkajúcu sa predmetných nehnuteľností, avšak k takémuto zastupovaniu
muneudelilžiadneplnomocenstvo.Žalobkyňaovplyvnenážalovaným1/sícebezprečítaniapodpisovala
listiny, ktoré jej predložil, určite by jej ale bolo podozrivé, keby ju bez ohlásenia navštívil žalovaný 2/,
ktorého vôbec nepoznala za účelom podpisu kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa mal uskutočniť prevod
predmetných nehnuteľností na jeho spoločnosť. Vznik takejto situácie však žalovaný 1/ a zrejme ani 2/

neriskovali, a preto žalovaný 1/ celý prevod vlastníctva zabezpečoval. V kúpnej zmluve nie je zakotvené,
že žalovaný 2/ splnomocňuje žalovaného 1/ k uzatvoreniu takejto zmluvy so žalobkyňou, ani k vyplateniu
doplatku kúpnej ceny vo výške 5.000 €. Žalovaný 2/ vo vyjadrení tvrdí, že vyplatenie kúpnej ceny
bolo vopred dohodnuté, a podľa dohody mal byť doplatok vo výške 10.000,- € poukázaný na účet
žalobkyne a suma 5.000 € odovzdaná žalobkyni pri podpise kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že takáto dohoda

neexistovala medzi ním a žalobkyňou, pretože sa s ňou nikdy nestretol a ani nekontaktoval. Žalovanému
2/ nič nebránilo, aby po tom, čo žalovanému zaplatil prvú časť kúpnej ceny (jeho údajnú pohľadávku)
poukázal doplatok kúpnej ceny v celkovej výške 15.000 eur na účet žalobkyne a nerozčleňoval ho na
dve časti. Skutočnosť, že ak by žalovaný 2/ uzavieral kúpnu zmluvu priamo so žalobkyňou musel by
sa s ňou stretnúť a priniesť osobne doplatok vo výške 5.000,- eur. Žalobkyňu, ktorá nemienila svoje

nehnuteľnosti predať by určite zaujímalo čo od nej žalovaný 2/ chce a prečo jej platí 5.000 eur. Keďže
ju ale navštívil žalovaný 1/, ktorému bezmedzne dôverovala, tak mu podpísala čo od nej žiadal bez
toho, aby doplatok prevzala a skúmala o čo vlastne ide, pretože obdobné listiny mu podpisovala aj
v minulosti. Je viac než isté, že žalovaní 1/ a 2/ intenzívne spolupracovali pri predaji nehnuteľností.
Ich konanie a nielen v tejto veci skúma polícia. Dosvedčuje to uznesenie o vznesení obvinenia voči

žalovanému 1/, v ktorom sú uvedené obdobné prípady podvodu s nehnuteľnosťami, v ktorých figuruje aj
žalovaný 2/ ako kupujúci a to jednak ako fyzická osoba so svojou manželkou a tiež aj ako konateľ Expres
reality s.r.o.. Čo sa týka predajnej ceny predmetných nehnuteľností, je možné preukázať, že obdobné
nehnuteľnosti sa v danej lokalite predávajú za 130 až 150.000,- eur. Tvrdenie, že žalovaný 2/ ponechal
dojednanie podmienok kúpnej zmluvy na sprostredkovateľa - žalovaného 1/ neobstojí, pretože žalovaný

1/ ani 2/ nikdy neboli žalobkyňou oslovení, aby predaj nehnuteľností sprostredkovali, resp. zrealizovali.
Vo vyjadrení žalovaného 2/ sa viackrát uvádza dohoda medzi ním a žalovaným 1/, čo svedčí o spolupráci
oboch žalovaných pri uzatváraní podvodného a neopodstatneného predaja z dôvodu údajného záväzku
žalobkyne.

4.1 Na repliku žalobkyne reagovalo žalovaní v 3. a 4. rade duplikou, doručenou súdu dňa 13.08.2019.
V nej uviedli, že zásadne odmietajú akékoľvek špekulácie žalobkyne o tom, že by mali vedomosť o
akomkoľvek podvodnom konaní žalovaného 1/, a dokonca, že by sa uvedeného konania aj vedome
zúčastňovali. Je pravdou, že ich syn je v súčasnosti vo väzbe a je obvinený z podvodu, pričomžiadne podrobnosti tohto obvinenie nepoznajú. Podľa ich informácií nebol do dnešného dňa právoplatne
odsúdený a oni ako jeho rodičia veria, že sa situácia vysvetlí a urovná. Okrem už uvedených tvrdení
žalovaní v 3. a 4. rade ďalej uvádzajú že nehnuteľnosť videli na fotografiách, ktoré im ukázal syn, a

tiež im tieto nehnuteľnosti popísal. Z uvedených dôvodov nevideli dôvod chodiť nehnuteľnosti fyzicky
pozerať. Tiež vopred od syna vedeli, že nehnuteľnosti budú po ich kúpe prenajímať žalobkyni a s tým
súhlasili, pričom všetky záležitostí ohľadom nájomnej zmluvy a platieb mal na starosti ich syn, ktorý so
žalobkyňou komunikoval. Čo sa týka výšky kúpnej ceny, ktorú za kúpu zaplatili, táto bola stanovená
realitnou kanceláriou a jej výšku im oznámil ich syn. Im sa táto suma zdala primeraná po prezretí

nejakých ponúk nehnuteľností a tak s ňou súhlasili a túto aj vyplatili tak, že 50.000 eur si zobrali stavebný
úver z PSS, a.s. a zvyšok uhradili predávajúcemu z úspor. K rozdielu medzi kúpnou cenou, za akú
žalobkyňa predala nehnuteľnosti firme Expres Reality, s.r.o. a cenou, za akú nehnuteľnosti kúpili oni
sa vyjadriť nevedia, predpokladajú, že v tom boli nejaké náklady a provízia tejto realitnej spoločnosti.
Rovnako len za špekulácie považujú tvrdenie žalobkyne, že si mohli nehnuteľnosti kúpiť priamo od nej a
ušetrili by čiastku 10.500 eur. Takáto ponuka im nikdy prezentovaná nebola. K žalobkyňu spomínanému

znaleckému posudku uvádzajú toľko, že znalecký posudok bol vypracovaný aj v súvislosti s ich úverom,
pričom týmto nedisponujú, keďže ho nedávali vypracovať, takže sa ani nevedia vyjadriť na akú sumu
boli nehnuteľnosti v tom čase ohodnotené. Pokiaľ ide o posudok zabezpečený žalobkyňou k tomu
nevedia zaujať stanovisko. Z tohto dôvodu je tiež len špekuláciou vyjadrovať sa k tomu, či by neprerobili
neskoršímpredajom.Komunikáciuauzatvorenienájomnejzmluvysožalobkyňoumalnastarostiichsyn,

ktorýichinformoval,ženájomnázmluvajeuzatvorená,pričomimpriniesoljedenrovnopis.Nájomnébolo
dohodnuté, že bude chodiť synovi na účet a on im ho bude preposielať. Podľa ich informácii žalobkyňa
uhradila len jedno nájomné tak požiadali syna, aby to riešil, pričom vraj následne žalobkyňa s ním
prestala komunikovať. Nemajú vedomosť, že by ich syn žalovaný 1/ poskytoval pôžičky a tieto využíval
ako prostriedok na získavanie nehnuteľností. Úplne sa tiež ohradzujú voči tvrdeniu žalobkyne, že by

mali akúkoľvek snahu zabezpečiť si pre seba nemalý finančný prospech, keď takto nikdy voči nikomu
nekonali. Nevedia pochopiť ako môže žalobkyňa tvrdiť, že omylom predala nehnuteľnosti, v ktorých býva
a obviňovať ich, slušných ľudí z podvodu, a taktiež následne vraj omylom uzatvoriť nájomnú zmluvu
a neuhrádzať dohodnuté nájomné. Keďže ich celá táto situácia veľmi zaťažuje, navyše aj ich syn sa
dostal do väzby, chcú aj touto cestou navrhnúť žalobkyni riešenie a to také, že sú ochotní odpredať jej

nehnuteľnosti naspäť, naproti splateniu ich úveru v PSS, a.s., s tým, že rozdiel v kúpnej cene, ktorý
zaplatili z úspor si budú riešiť so synom. Nehnuteľnosti sú založené v PSS, a.s., čo znamená, že v
prípade nesplácania úveru (k čomu za danej situácii môže dôjsť), banka pristúpi k predaju nehnuteľnosti
a z výťažku si splatí dlh, avšak žiadna zo strán už nebude mať na nehnuteľnosti dosah.

4.2 Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný v 2. rade duplikou, doručenou súdu dňa 18.09.2019. V
nej zotrval na doterajšej právnej argumentácii, rovnako tak na námietke nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie.

5. Dňa 16.04.2020 bol súdu doručený prípis Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR

z 08.04.2020, v ktorom dozorujúci prokurátor uviedol, že v súčasnosti sa voči obvinenému Mgr. H. F. a
ďalším 6 osobám vedie trestné stíhanie pre spáchanie zločinu Založenie, zosnovanie a podporovanie
zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu Podvod
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b), písm. g), písm. j) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona a

obzvlášť závažného zločinu Vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia sp. zn. ČVS:PPZ-345/NKA-ZA2-2019.
Trestné stíhanie sa vedie za skutky spáchané voči 20 poškodeným osobám, vrátane Oľgy Královej, na
tom skutkovom základe, že obvinený v presne nezistenom čase v júli 2017 a potom ako bol zo strany

poškodenej Oľgy F. kontaktovaný so žiadosťou o poskytnutie pôžičky, túto navštívil v mieste jej trvalého
bydliska na adrese P. R., J. B. č. XXX/XX, kde poškodenej vyplatil pôžičku vo výške X.XXX,- eur a
zároveň jej dal podpísať listinu so zatiaľ' nezisteným obsahom, ktorú si poškodená vôbec neprečítala,
nakoľkoobvinenémudôverovala,následneobvinenýdňaXX.XX.XXXXvložilnaúčetpoškodenejvedený
v J. banke, a.s., pod č. A. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančné prostriedky vo výške 10.000,-

eur, pričom v uvedený deň poškodenú aj navštívil v mieste jej trvalého bydliska, zaviezol ju k pobočke
Poštovej banky, a.s., v Dubnici nad Váhom, kde poškodenej povedal, aby z účtu vybrala sumu 8.000,-
eur a túto mu odovzdala, čo poškodená aj urobila a po vybratí finančných prostriedkov vo výške 8.000,-
eur tieto odovzdala obvinenému, ktorý dal poškodenej podpísať zmluvu o pôžičke na sumu 10.000,-eur, ktorú si však poškodená vôbec neprečítala, neoboznámila sa s jej obsahom, nakoľko obvinenému
dôverovala a teda nevedela, že jej predmetom je pôžička až vo výške 10.000,- eur, následne opätovne
dňa 03.08.2017 obvinený vložil na účet poškodenej finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur a v

uvedený deň poškodenú navštívil v mieste jej trvalého bydliska, zaviezol ju k pobočke Poštovej banky,
a.s., v Dubnici nad Váhom, kde poškodenej povedal, aby z účtu vybrala sumu 9.000,- eur a túto mu
odovzdala, čo poškodená aj urobila a po vybratí finančných prostriedkov vo výške 9.000,- eur tieto
odovzdala obvinenému, ktorý dal poškodenej podpísať ďalšiu zmluvu o pôžičke na sumu 10.000,- eur,
ktorú si však poškodená opäť vôbec neprečítala a teda nevedela, že jej predmetom je pôžička vo výške

až 10.000,- eur, následne dňa 08.08.2017 obvinený opäť vložil na účet poškodenej finančné prostriedky
vo výške 10.000,- eur a v uvedený deň poškodenú navštívil v mieste jej trvalého bydliska, zaviezol ju
k pobočke Poštovej banky, a.s., v Dubnici nad Váhom, kde poškodenej povedal, aby z účtu vybrala
sumu 8.000,- eur a túto mu odovzdala, čo poškodená aj urobila a po vybratí finančných prostriedkov vo
výške 8.000,- eur tieto odovzdala obvinenému, ktorý dal poškodenej podpísať tretiu zmluvu o pôžičke
na sumu 10.000,- eur, ktorú si však poškodená zase neprečítala a teda nevedela, že jej predmetom je

pôžička vo výške až 10.000,- eur, následne dňa 25.08.2017 obvinený prišiel do miesta trvalého bydliska
poškodenej, kde poškodenej a jej matke Pavline Štefánkovej dal podpísať zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a dňa 04.10.2017 im dal podpísať dodatok z tejto zmluve o zriadení záložného
práva, na základe ktorých zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve poškodenej a jej matky,
nachádzajúce sa v k.ú. P. R. a zapísané na listoch vlastníctva č. XX, č. XXXX a č. XXXX, ktorými mala

byť zabezpečená pohľadávka obvineného voči poškodenej S. F. vo výške 37.500,- eur, z ktorej však
poškodená reálne dostala len sumu 2.500,- eur v hotovosti, 5.000,- eur na účet a sumu 7.500,- eur,
ktorú obvinený použil na splatenie iného úveru poškodenej, následne obvinený v dňoch 19.03.2018 a
10.05.2018 opäť navštívil poškodenú a jej matku v mieste ich trvalého bydliska v P. R., kde im predložil
na podpísanie darovacie zmluvy, na základe ktorých J. Y. darovala svoj podiel k vyššie uvedeným

nehnuteľnostiam svojej dcére poškodenej S. F., po čom obvinený dňa 23.05.2018 prišiel za poškodenou
S. F. do miesta jej trvalého bydliska, odkiaľ ju zobral na Notársky úrad JUDr. H. V. v G. nad Y., kde
poškodenej predložil na podpísanie kúpnu zmluvu, ktorú si poškodená neprečítala, nakoľko dôverovala
obvinenému a obvinený poškodenú ani neoboznámil s predmetom tejto zmluvy, pričom na základe tejto
kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam z poškodenej

Oľgy Královej na spoločnosť Expres Reality, s.r.o., so sídlom P., R. č. XXX/X, za kúpnu cenu 52.500,- eur,
z ktorej prvá časť vo výške 37.500,- eur mala byť vyplatená na účet obvineného na splatenie pôžičky,
ktorú mal obvinený poskytnúť poškodenej, druhú časť vo výške 10.000,- eur mal zaplatiť kupujúci na
účet predávajúcej vedený v Poštovej banke, a.s. a tretia časť vo výške 5.000,- eur mala byť poškodenej
vyplatená pri podpise zmluvy, čo sa však neudialo a obvinený poškodenej pri podpise zmluvy tretiu časť

kúpnej ceny vo výške 5.000,- eur nevyplatil, pričom druhá časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur bola
síce dňa 31.05.2018 prevedená na účet poškodenej v Poštovej banke, a.s., avšak obvinený toho istého
dňa zobral poškodenú do pobočky Poštovej banky, a.s., v Dubnici nad Váhom a prikázal jej vybrať a
odovzdaťmuuvedenúsumu,čopoškodenáajurobilaazosvojhoúčtuvybralasumuvovýške9.995,-eur
a tieto odovzdala obvinenému, nakoľko nevedela, že sa jedná o peniaze, ktoré jej mali byť vyplatené ako

kúpna cena za predávané nehnuteľnosti, následne príslušný odbor katastra povolil prevod vlastníckeho
práva k predmetným nehnutel'nostiam z poškodenej na spoločnosť Expres Reality, s.r.o., čím obvinený
spôsobil poškodenej Oľge Královej škodu vo výške minimálne 38.500,- eur. Obvinený H.. H. F. bol dňa
23.12.2019 prepustený z väzby rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného
súdu Banská Bystrica z dôvodu nepredĺženia lehoty väzby. Nakoľko v tomto štádiu trestného konania

sa toto vedie za doterajších 20 skutkov, pričom sa preveruje ďalších niekoľko desiatok skutkov ( podľa
doterajšíchzisteníod90-200inýchnehnuteľností),niejepredpokladskoréhoukončeniatohtotrestného
konania v krátkom čase.

6.1 Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, resp. ich právnych

zástupcov. Pojednávania sa zúčastnila iba žalobkyňa a jej právna zástupkyňa. Žalovaní v 3. a 4. rade
svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili. Zároveň žalovaná v 4. rade požiadala súd o odročenie
pojednávania. Súd po oboznámení sa s touto žiadosťou o odročenie pojednávania konštatoval, že táto
žiadosť bola podaná celkom zjavne oneskorene, nakoľko práceneschopnosť žalovaného v 3. rade bola
vystavená v novembri 2021, pričom až do dňa pojednávania žalovaný v 3. rade nedal súdu na vedomie

túto skutočnosť. O termíne pojednávania žalovaní v 3. a 4. rade boli upovedomení už dňa 19.02.2022.
Takisto súd konštatoval, že dôvod neprítomnosti žalovaného v 3. rade, nie je dôvodom neprítomnosti
žalovanej v 4. rade. Právny zástupca žalovaného v 2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade svoju neprítomnosťna pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnili. Preto súd vykonal pojednávanie bez prítomnosti
žalovaných. Dôležitý dôvod na odročenie pojednávania daný nebol.

6.2 Právny zástupca žalobkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa zotrváva na podanej
žalobe a v plnom rozsahu sa pridržiava doterajších písomných vyjadrení. Žalobkyňa má za to, že došlo
k uzavretiu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy so spoločnosťou Expres reality s.r.o.. Táto neplatnosť
spočíva na rozpore právneho úkonu s dobrými mravmi a takisto trpí vadou, a to rozporom prejavenej vôle
s existenciou tejto vôle, keďže vôľa na uzatvorenie kúpnej zmluvy u žalobkyne daná nebola. Žalobkyňa

mienila čerpať pôžičku a nie prevádzať svoje nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa stala obeťou organizovanej
skupiny, ktorá čelí trestnému konaniu. Trestne stíhaní sú žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade a
konateľ žalovanej v 2. rade, pán JUDr. C. F.. Vyšetrovanie bolo ukončené, momentálne sa čaká na
podanieobžaloby.Ajobsahtohtotrestnéhokonaniajepodkladomprepodanúžalobu.Čosatýkaprávnej
argumentácie, odkazuje takisto na judikatúru NS SR a to sp. zn. 3Cdo/223/2016 a ÚS SR, sp. zn.
III.ÚS 120/2020, ktoré obsahujú kvalitné odôvodnenie obdobných prípadov, kedy vlastník sa stal obeťou

trestnej činnosti iných a previedol svoje nehnuteľnosti na iné osoby. V rámci dokazovania navrhuje
vypočuť žalobkyňu, pričom účelom jej vypočutia má byť ozrejmenie spôsobu konania žalovaného v 1.
rade a vôľa žalobkyne ohľadne právnych úkonov.

6.3 Žalobkyňa vypovedala tak, že potrebovala peniaze, a preto oslovila pána Kinčíka. Dohodli sa, že jej

dá pôžičku, ktorú jej nakoniec dal nižšiu a to v sume 2.500 eur. O predaji domu sa nikdy nerozprávali a o
samotnom predaji ani nevedela. Dozvedela sa to na MNV, keď išla platiť smeti a tam jej pani povedala, že
dom už nie je jej. Dojem z pána Kinčíka mala dobrý. Verila mu. Papiere, ktoré podpísala nečítala. Myslela
si, že patria k pôžičke. V dome stále býva aj so svojou mamou, ktorá má 87 rokov, a to bez prerušenia.

7.1 Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č.
l. 7 informatívny výpis z LV č. 58 pre katastrálne územie Horné Srnie, č. l. 9 kúpna zmluva, č. l. 18-22
výpisy z účtu, č. l. 23 uznesenie o začatí trestného stíhania, č. l. 25-31 potvrdenia o vklade v hotovosti,
č. l. 32 uznanie dlhu, č. l. 53 upovedomenie o vybavení trestného oznámenia, č. l. 56 ZP č. 55/2019,
č. l. 84 kúpna zmluva, č. l. 92 návrh na vklad vlastníckeho práva, č. l. 93 rozhodnutie OÚ Trenčín Y č.

l. 111 výdavkový a príjmový pokladničný doklad - kópie, č. l. 112, 113 dovolanie sa neplatnosti kúpnej
zmluvy, č. l. 126 návrh na vklad záložného práva, č. l. 130, 131 rozhodnutia OÚ Trenčín Y a Y č. l. 134
zmluva o zriadení záložného práva, č. l. 167 odpoveď ÚŠP z 08.04.2020. Na základe takto vykonaného
dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav pre rozhodnutie o podanej žalobe.

7.2 Žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 23.05.2018 Kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, a na základe ktorej bol ako vlastník
predmetných nehnuteľností zapísaný žalovaný v 2. rade. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 52.500
eur. Podpis predávajúcej žalobkyni bol úradne osvedčený na notárskom úrade JUDr. H. V. so sídlom
v G. nad Y..

7.3 Žalovaný v 2. rade ako predávajúci a žalovaní v 3. a 4. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 30.07.2018
Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli rovnaké predmetné nehnuteľnosti, a na základe ktorej boli ako
bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní žalovaní v 3. a 4. rade. Kúpna cena
bola dohodnutá v sume 63.000 eur.

7.4 Konateľom žalovaného v 2. rade je JUDr. C. F.. Žalovaný v 1. rade je synom žalovaných v 3. a 4. rade.

7.5Žalobkyňažijevpredmetnýchnehnuteľnostiachcelýsvojživot,aktuálnesosvojou87ročnoumatkou.
Nikdy nechcela dom predať inej osobe.

7.6 Žalovaný v 1. rade previedol na bankový účet žalobkyne v dňoch 31.07.2017, 03.08.2017,
08.08.2017 spolu sumu 30.000 eur (3 x 10.000 eur). Žalovaný v 2. rade previedol na bankový účet
žalobkyne dňa 31.05.2018 sumu 10.000 eur, označenú ako úhrada časti kúpnej ceny. Dňa 23.05.2018
podpísala žalobkyňa príjmový pokladničný doklad vystavený na sumu 5.000 eur od žalovaného v 2. rade

za účelom úhrady časti kúpnej ceny.

7.7 Súčasnými bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaní v 3. a 4. rade.8.1 Podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8.2 Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo
z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

8.3 Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

8.4 Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

8.5 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8.6 Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

8.7 Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

9.1 Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných právnych predpisov súd posúdil
právne vec nasledovne:

9.2 Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovaným určenia, že je vlastníčkou predmetných
nehnuteľností. Ide teda o žalobu podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Podmienkou úspešnosti takejto žaloby je teda to, že musí byť daný naliehavý
právny záujem na požadovanom (žalovanom) určení.

9.3 Súdna prax v priebehu desaťročí dospela k výkladu existencie naliehavého právneho záujmu

pri určovacej žalobe v tom zmysle, že opakovane judikovala, že určovacia žaloba predovšetkým
prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistotyvprávnomvzťahu,pričomkzodpovedajúcejnápravenemožnodospieťinýmspôsobom.Účelom
podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez
praktického významu pre ich účastníkov. Ďalej sa takáto žaloba uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia

žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho
vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. V judikatúre všeobecných súdov je takisto ustálené,
že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa domáha
určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako

jej vlastník. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto žaloby, sa môže zosúladiť faktický stav
(nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) s právnym stavom. Súdne rozhodnutie o
určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.
V tomto smere súd poukazuje napríklad na stále aktuálny rozsudok NSSR sp.zn. 1 Cdo 56/2003
(publikovaný v publikácii Zo súdnej praxe pod č. 48/2004), v zmysle ktorého ak je žalovaný zapísaný

v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, sa súd môže odchýliť
od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V zmysle § 70 katastrálneho zákona sú údaje katastra
hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pasívnu vecnú

legitimáciu v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má ten, kto je ako vlastník zapísaný v
katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Nie sú nimi všetci tí, ktorí boli v minulosti zapísanými vlastníkmi,
ako sa zrejme nesprávne domnieva žalobkyňa.9.4 Vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 3. a 4. rade sú zapísaní
ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, pričom žalobkyňa
tvrdí, že ona je ich skutočnou vlastníčkou, súd konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem

na požadovanom určení, avšak iba vo vzťahu k týmto žalovaným. Preto sa súd zaoberal aj meritom
veci, teda dôvodnosťou podanej žaloby voči nim. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade
nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, je žaloba voči nim nedôvodná. V tomto smere je dôvodná
argumentácia žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade bol v konaní úplne pasívny, nič to však nemení
na nedôvodnosti žaloby voči nemu. Preto súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol ako

nedôvodnú výrokom II. tohto rozsudku. Dôvodnosťou argumentácie žalovaného v 2. rade sa súd z
dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti opačného postupu nezaoberá. Súd sa následne zaoberal iba
dôvodnosťou žaloby voči žalovaným v 3. a 4. rade a naopak, dôvodnosťou ich procesnej obrany voči
žalobe. Po právnom posúdení skutočností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu súd konštatuje,
že žaloba žalobkyne je voči nim plne dôvodná.

9.5 Žalobkyňa odôvodňuje existenciu žalovaného práva zo skutočnosti, že vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam bolo prevedené zo žalobkyne na žalovaného v 2. rade na základe absolútne
neplatného právneho úkonu jednak z dôvodu absencie vôle žalobkyne previesť kúpnou zmluvou
vlastníctvoknehnuteľnostiamatakistovdôsledkurozporuuzatvorenejkúpnejzmluvysdobrýmimravmi,
teda neplatnej podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Išlo o kúpnu zmluvu z 23.05.2018, ktorej kópia je na

č.l. 9, ďalej v texte označená aj ako „predmetná kúpna zmluva“.

9.6 Po vykonanom dokazovaní a na základe nepopretých (nesporných) skutkových tvrdení žalobkyne,
súd konštatuje, že žalobkyňa nikdy nemala vôľu uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, resp. previesť svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na iného, a teda na základe nej ani nemohlo dôjsť k platnému

prevodu vlastníctva nehnuteľností zo žalobkyne na žalovaného v 2. rade. Preto súd žalobe vo vzťahu
k žalovaným v 3. a 4. rade vyhovel.

9.7 V dôsledku vyššie uvádzanej skutočnosti nemohlo dôjsť k následnému prevodu vlastníctva týchto
nehnuteľností zo žalovaného v 2. rade na žalovaných v 3. a 4. rade na základe kúpnej zmluvy z

30.07.2018, ktorej kópia je v spise na č.l. 84, a to v zmysle všeobecne platnej zásady súkromného práva:
„nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“, teda „nikto nemôže na iného previesť viac
práv, ako sám má“. Na tomto závere nie je spôsobilá zmeniť nič ani obrana žalovaných v 3. a 4. rade,
spočívajúca v argumentácii o ich dobrej viere pri uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade dňa
30.07.2018.

9.8 Úvodom tejto časti odôvodnenia je potrebné uviesť, že vyriešenie otázky, či je možné považovať
dobrú vieru (v zápis v katastri nehnuteľností) dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti za osobitný nadobúdací titul (mimo takéto výslovné ustanovenie v právnom poriadku),
rezonuje v judikatúre všeobecných súdov, ústavných súdov Slovenskej republiky aj Českej republiky, v

odbornej právnickej obci a aj širšej verejnosti.

9.9 V tejto právnej otázke je v súčasnosti najaktuálnejšie uznesenie Veľkého senátu obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 VObdo2/2020 z 27.04.2021, v zmysle záverov ktorého sa
presadil názor, v rámci skupiny rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý zotrváva na zásade nemo plus

iuris, na úkor názoru, že je možné prelomenie predmetnej zásady, a ktoré pripúšťajú nadobudnutie
vlastníckeho práva (len) na základe dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti. Súd na tomto mieste
nejde opakovať a kopírovať tam uvedené názory a rozhodnutia súdov v tejto právnej otázke. Toto
rozhodnutie je zverejnené a ľahko dohľadateľné. Súd iba stručne uvádza, že absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby

nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že
na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na
základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.
Akjeprvotnákúpnazmluvaneplatná,nestalsaprvýkupujúcivlastníkompredmetupredaja,pretoten,kto
ho kúpil od prvého nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho

práva prvého kupujúceho. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im
možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Dobrej viere súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje
nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svojeabsolútneprávo.PodľauvedenéhorozhodnutiaVeľkéhosenátuobchodnoprávnehokolégiaNajvyššieho
súdu SR slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti
neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí

takvprípadederivatívnehonadobúdaniavlastníckehopráva,akoajvprípadeoriginárnehonadobúdania
vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len
v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno
nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného
nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania tak

vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco
vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera
nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t.j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva
od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade
nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci.

9.10 Na rovnakom právnom náhľade zotrváva aj časť odbornej právnickej literatúry, v ktorej sa
uvádza napríklad to, že vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne
neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de
lega lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo,
ale len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv.

nepravéhodedičapodľa§486Občianskehozákonníka)adobromyseľnosťkupujúcehonemôženahradiť
chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla nemožno
ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na
dôslednom uplatnení tejto zásady aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska
predvídateľnostirozhodovaniasúdnejmocijepretopotrebnéodmietnuťmožnosťnadobudnúťvlastnícke

právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých,
ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje. (viď publikáciu Občiansky zákonník II., Števček, Dulak,
Bajánková, Fečík, R., V. a kol., X. C. H. L., XXXX, str. XXXX).

9.11 V tejto súvislosti súd okrem vyššie uvádzanej judikatúry naproti tomu poukazuje napríklad na

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 549/2015 z 16.03.2016, v ktorom ústavný
súd uviedol, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z
kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi
vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana,
pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s

poňatím materiálneho právneho štátu. Na rovnakú úroveň treba postaviť vlastnícke právo pôvodného
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho
dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej
viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom
právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno

zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. K rovnakým záverom došla aj
naša predvojnová judikatúra či neskoršia jurisprudencia (rozhodnutie č. 10750 - „poctivé nadobudnutie
nahradzuje len nedostatok vlastníctva predchodcu, nie však ostatné podmienky platnej zmluvy“, či

rozhodnutie č. 9836 alebo Luby, Š. Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka. Výber z diela a myšlienok.
Bratislava : Iura edition, XXXX, s. XXX), ako aj zahraničná právna úprava (napr. čl. XXXX talianskeho
Codicecivile,maďarskýobčianskyzákonník,5.Kniha,2.časť,titulV,kapitolaIX,čl.5:39,alebokomentár
k čl. 169 civilného kódexu Poľskej republiky, C. H. Beck 2014, s. 366, či k § 367 rakúskeho občianskeho
práva, Springer Verlag, 2010 Wien, s. 133, alebo Tégl, P.: Niektoré teoretické problémy nadobúdania od

neoprávneného,Právnírozhledyč.10/2009,s.344,či„Spôsob,akýmvecopustilasféruvplyvuvlastníka,
ako kritérium dôležité pre ochranu nadobúdateľa pri nadobúdaní od neoprávneného“, Právní rozhledy
č. 4/2016, s. 120n. a pod).

9.12 Nakoniec súd poukazuje aj na to, že podľa existujúcej časti judikatúry je možné aplikovať zásadu

„nemo plus iuris ...“ aj na nadobudnutie nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, ak je dobromyseľnosť
vydražiteľa vzhľadom na okolnosti prípadu vylúčená. (uznesenie NSSR sp.zn. 2 M Cdo 20/2011 z
18.12.2012).9.13 Konajúci súd zastáva názor, že je potrebné, aby súdy v takýchto sporoch v záujme spravodlivého
usporiadania pomerov uplatňovali zásadu nemo plus iuris s jej preferenciou, avšak individuálne (ad
hoc). V odôvodnených prípadoch je potrebné prihliadať aj na ochranu dobrej viery nadobudnutých práv,

avšak dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému
nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako
spravodlivé.

9.14 Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť, že je nutné rozlišovať to z akého dôvodu je neplatným

právny úkon dovtedajšieho vlastníka, a to v tom zmysle, či možno pripísať dovtedajšiemu vlastníkovi
neopatrnosť, nedôslednosť, nezodpovednosť pri urobení tohto absolútne neplatného právneho úkonu
(pojem nedbalý vlastník používa aj ÚSSR v náleze I. ÚS 549/2015, uvedenom vyššie). Veľká
časť judikatúry, ktorá sa zaoberala vyriešením tejto právnej otázky, brala do úvahy právne úkony,
ktorých neplatnosť spočívala v neopatrnom konaní vlastníkov, ktorí prevádzali nehnuteľnosti za účelom
získania peňažných prostriedkov na úhradu ich dlhov, resp. za účelom čerpania pôžičiek, úverov

a pod. (zabezpečovací prevod práva, reálne neexistujúca pôžička, simulovanie prevodu vlastníctva
nehnuteľnosti). Súd v tejto súvislosti uvádza, že je rozdiel, či pôvodný vlastník prišiel o majetok iba
vlastnouneopatrnosťou,nezodpovednosťou,resp.nedôslednosťou,alebokonanímvduševnejporuche,
či podvodným konaním iného (napr. ak podpis na zmluve bol sfalšovaný, niekto zneužil duševnú poruchu
konajúceho, niekto uviedol konajúceho do omylu, zneužil jeho tieseň, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, a

pod.). V poradí druhom z uvádzaných prípadov je potom objektívne oslabená ochrana dobromyseľného
nadobúdateľa veci, ktorá mu má byť poskytnutá. Je posilnený argument, že nie je možné, aby z nepráva
vznikalo právo.

9.15 Pri hodnotení dobrej viery žalovaného v 2. rade pri nadobúdaní vlastníctva bytu od žalobkyne z

hľadiska prísnosti tohto hodnotenia a takisto aj žalovaných v 3. a 4. rade súd konštatuje, že títo žalovaní
nekonali s takou dobrou vierou, ktorá v jej prísnom zhodnotení obstojí. Žalovaný v 2. rade ako realitná
spoločnosť nikdy so žalobkyňou priamo nerokoval a kupované nehnuteľnosti si ani neobhliadol. Úlohu
akéhosi sprostredkovateľa kúpy nehnuteľností plnil žalovaný v 1. rade, ktorý je v tomto konaní úplne
pasívnyaaktuálnejetrestnestíhanýspolustýmtožalovanýmv2.radeakonateľomžalovanéhov2.rade

(JUDr. Andrejom Kučerom) pre spáchanie zločinu Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej
skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu Podvod podľa §
221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. b), písm. g), písm. j) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona a obzvlášť závažného
zločinu Vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom

na § 140 písm. c) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona. Po uzatvorení kúpnej zmluvy
medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade, a zavkladovaní vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k
predmetným nehnuteľnostiam dňa 15.06.2018, uzatvorili už dňa 30.07.2018 (teda iba po mesiaci a pol)
kúpnu zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam žalovaný v 2. rade (ako predávajúci) a žalovaní v 3. a
4. rade (ako kupujúci). Žalovaní v 3. a 4. rade sú zároveň rodičia žalovaného v 1. rade, ktorý mal dať

žalobkyni podľa jej tvrdení na podpis predmetnú kúpnu zmluvu z 23.05.2018 v prospech žalovaného v
2. rade ako kupujúceho. Podľa vyjadrenia žalovaných v 3. a 4. rade si nehnuteľnosti neboli ani pozrieť,
nezaujímali sa o to, akým spôsobom nadobudol nehnuteľnosti žalovaný v 2. rade, a zároveň vedeli, že
v nehnuteľnostiach býva žalobkyňa (teda iná osoba ako predávajúci).V prípade takéhoto konania, resp.
nekonania, krátkeho časového odstupu medzi jednotlivými kúpnymi zmluvami a takisto vzhľadom na

vzájomné väzby medzi konajúcimi osobami, je argumentácia žalovaných v 3. a 4. rade dobrou vierou
nadobúdateľa zjavne nedôvodná, ba až účelová. Takisto je presvedčivá argumentácia žalobkyne, že
je podozrivým a neracionálnym konaním ak žalovaný v 1. rade sprostredkoval pre žalovaného v 2.
rade kúpu nehnuteľností za kúpnu cenu 52.500 eur a o približne dva mesiace neskôr ponúkol svojim
rodičom(žalovanýmv3.a4.rade)rovnakénehnuteľnostizakúpnucenu63.000eur.Totokonanienaozaj

navodzuje dojem, že účelom tohto postupu bolo to, aby sa žalobkyňa ako záložca nemusela dostaviť do
banky poskytujúcej úver pre žalovaných v 3. a 4. rade na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Tak by
sa dozvedela o skutočnom predaji jej nehnuteľností, ktoré predať v skutočnosti nechcela.

9.16 Všeobecne platí, že v rámci uskutočneného právneho úkonu, je potrebné posúdiť okolnosti, za

ktorých bol právny úkon urobený, a to za účelom posúdenia skutočnej vôle konajúceho subjektu. V praxi
jekomplikovanéštudovaťzpsychologickéhohľadiskaskutočnúvôľuprikaždomprejave,tedafaktickypri
každom právnom úkone. To by úplne paralyzovalo právny styk a navyše by to bolo vo väčšine prípadoch
zbytočné, pretože prejav je spravidla primeraný skutočnej vnútornej vôli. Existencia vôle sa preto hodnotínielen na základe prejavu, ale i na základe objektívnych skutočností, ktorými sú okolnosti, za akých sa
prejav vôle vykonal. V danom prípade okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ohľadne
predmetných nehnuteľností medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade a následné správanie žalobkyne

presvedčivo nasvedčujú tomu, že tvrdenie žalobkyne, že nikdy predmetnú kúpnu zmluvu nechcela
uzavrieť je pravdivé a pre súd aj preukázané. Je tak možné konštatovať, že v prípade predmetnej
kúpnej zmluvy absentovala vôľa žalobkyne na jej uzatvorení, ako základný predpoklad platnosti tohto
právneho úkonu. To má za následok neplatnosť prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností na
žalovanéhov2.rade,resp.neplatnosťkúpnejzmluvy (akoprávnehoúkonu)uzavretejmedzižalobkyňou

a žalovaným v 2. rade podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Spätosť právneho úkonu a súlad vôle
s jej prejavom je základom pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti tohto úkonu. V prípade právneho
konania žalobkyne existovala na jej strane vada, a to nedostatok vôle na uzatvorení kúpnej zmluvy. Je
potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť, že žalobkyňa sa s kupujúcim nikdy nestretla a konala iba so
žalovaným v 1. rade, ktorý jej poskytoval pôžičky. Nikdy nemienila zmeniť svoje obydlie (toto dokonca
rekonštruovala, a preto sa dostala do finančných problémov), v ktorom býva so svojou matkou, ktorá

má vysoký vek.

9.17 Súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa konala nedbalo. Avšak súčasne je potrebné dodať, že
nekonala nedbalo sama od seba, ale k tomuto jej nedbalému konaniu ju priviedol žalovaný v 1. rade,
ktorý za toto svoje konanie aktuálne čelí aj trestnému stíhaniu, v rámci ktorého bol vzatý aj do väzby.

Žalovaný využil tieseň žalobkyne, ktorá potrebovala peňažné prostriedky pre rekonštrukciu bývania a
nechal jej podpísať aj písomné právne úkony, ktoré nikdy nemienila urobiť. Súdu sa javí argumentácia
žalobkyne, že je neracionálne, aby predávala svoje obydlie, v ktorom býva celý život so svojou matkou
vysokého veku, ako presvedčivá.

9.18 Konania žalovaného v 1. rade a konateľa žalovaného v 2. rade sú predmetom skúmania, resp.,
vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti za toto konanie, pričom sú kvalifikované ako založenie,
zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu Podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a), písm. b)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. g), písm. j) Trestného zákona a

§ 141 písm. a) Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu Vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona a § 141
písm. a) Trestného zákona. Žalovaný v 1. rade ako sporová strana tohto konania žiadnym vyjadrením
nerozporoval podstatné tvrdenia žalobkyne, s ktorou ako jediný konal a mohol poznať správnosť
uvádzaných okolností, resp. tvrdení. „Mlčanie“ žalovaného v 1. rade súd považuje za signifikantné v

spojení s preukázanými skutočnosťami. Súd má tak zato, že tvrdenia žalobkyne, ktoré potvrdila aj v
rámci svojho výsluchu pred súdom, sú preukázané. Tieto dokázané skutočnosti sú základom pre vyššie
uvedené právne závery súdu.

9.19 Obrana žalovaných v 3. a 4. rade, spočívala predovšetkým v právnej argumentácii, resp. v tom, aby

súd prihliadol na okolnosti, za ktorých uzatvorili kúpnu zmluvu oni so žalovaným v 2. rade. Súčasťou tejto
ich procesnej obrany neboli žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, resp. popretie tvrdení žalobkyne,
ktoré sa týkajú jej konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade (synovi žalovaných v 3. a 4. rade) a vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade. Súd k uvedenej argumentácii žalovaných v 3. a 4. rade predovšetkým
uvádza, že podstatnými nie sú iba okolnosti za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi

žalovanými v 2. až 4. rade (ako zrejme mylne usudzujú), ale najmä to, za akých okolností došlo k
uzatvoreniukúpnejzmluvymedzižalobkyňouažalovanýmv2.rade.Tútopodstatnúskutočnosťžalovaní
v 3. a 4. rade opomínajú. Ďalší právny osud vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, resp. účinnosť
ďalších scudzovacích právnych úkonov, je (bol) závislý od platnosti prevodu nehnuteľností zo žalobkyne
na žalovaného v 2. rade.

10. Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade navrhnuté. Žalovaný
v 1. rade bol úplne pasívny a žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonať. Žalovaný v 2. rade navrhoval aj
vypočutie účastníkov konania (sporových strán), avšak vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k nemu je žaloba
nedôvodná z iných dôvodov (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) súd nepovažoval za potrebné

vypočúvať všetky sporové strany, za účelom preukázania dôvodnosti argumentácie tohto žalovaného.11.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11.2 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11.3 O trovách konania súd rozhodol vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný v 1. rade podľa § 255 ods.1

Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Žalovaný v 1. rade bol
v spore plne úspešný, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, čo je dôvodom hodným osobitného
zreteľa. Preto súd žalovanému v 1. rade proti žalobkyni náhradu trov tohto konania nepriznal. V prípade
vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade, súd priznal podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
žalovanému v 2. rade plnú náhradu trov konania proti žalobkyni, pretože bol v konaní plne úspešný.
Vo vzťahu žalobkyňa a žalovaní v 3. a 4. rade súd priznal podľa § 255 ods.1 Civilného sporového

poriadku žalobkyni proti týmto žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalobkyňa
bola vo vzťahu k nim plne úspešná.

11.4 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.