Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Cb/34/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405200612
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8405200612.40

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: AMERICAN ART
ADVISORSLLC,sosídlom32085thStreet?14,MiamiBeach,FL33141,Spojenéštátyamerické,IČO:L
12000077213, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9,
Bratislava,protižalovanému:PoľnonákupTATRY,a.s.,sosídlomSlavkovská36,Kežmarok,IČO:36447
927, zastúpenému advokátkou JUDr. Danielou Sokol, so sídlom Kuzmányho 57, Košice, o zaplatenie

331 939,19 eur s príslušenstvom, o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Cb 34/2005 - 455 z
3.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
č.k. 5Cob 57/13 - 546 z 12.9.2013 sa z r u š u j e v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného

uhradiť žalobcovi istinu vo výške 331 939,19 eur s 15 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od
20.8.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. V priebehu konania podal žalobca na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom
žiadal, aby súd žalovanému predbežne zakázal nehnuteľnosti špecifikované v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nachádzajúce sa v katastrálnom území Kežmarok a Poprad scudziť (najmä

predať,darovaťalebovložiťdoprávnickejosoby),zaťažiťalebozriadiťknimakékoľvekprávovprospech
tretej osoby odlišnej od navrhovateľa.

3. Uznesením z 3.9.2012 pod č.k. 2Cb 34/2005 - 455 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie v
zmysle návrhu žalobcu a zakázal žalovanému scudziť (najmä predať, darovať alebo vložiť do právnickej
osoby), zaťažiť alebo zriadiť k nehnuteľnostiam akékoľvek právo v prospech tretej osoby odlišnej od

navrhovateľa. Toto rozhodnutie potvrdil uznesením č.k. 5Cob 57/2013 - 546 z 12.9.2013 Krajský súd v
Prešove ako súd odvolací.

4. Dňa 23.8.2016 doručil tunajšiemu súdu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh
na zrušenie predbežného opatrenia, v ktorom ako dôvod uviedol odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo
toto predbežné opatrenie nariadené. Žalovaný zároveň zastáva názor, že dôvodnosť predbežného

opatrenia nebola daná ani v čase jeho vydania. Predbežné opatrenie bolo vydané v roku 2012 na
základe konštatovania súdu o existencii odôvodnenej obavy, že by do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej mohol žalovaný previesť svoj majetok, čím by mohol ohroziť výkon rozhodnutia. Žalovaný
je obchodnou spoločnosťou existujúcou od 30. júna 1997, s jediným akcionárom, a to ústredným
orgánom štátnej správy Slovenskej republiky - Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.
Základné imanie žalovaného predstavuje sumu 2.794.444,- €. Hodnota žalovanej pohľadávky je oproti

tomu zanedbateľná, nakoľko predstavuje rádovo zlomok tejto hodnoty. Samotné tieto skutočnosti sú
dostatočnou garanciou toho, že žalovaný a jeho zriaďovateľ majú záujem a sú reálne schopní riadnesi plniť svoje záväzky bez potreby obmedzenia ich vlastníckeho práva prostredníctvom predbežného
opatrenia. Žalovaný je zabehnutou obchodnou spoločnosťou s výbornou povesťou, ktorá si riadne plní
svoje obchodné záväzky a vykazuje kladný hospodársky výsledok. Žalovaný zvýšil svoje tržby v roku

2015 na 7,44 mil. €, čím oproti roku 2012 /kedy došlo k nariadeniu napadnutého predbežného opatrenia/
došlo k nárastu o 2,5 násobok. Hodnota aktív a účtovná hodnota vlastného majetku žalovaného
presahuje hodnotu 4 milióny €. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že od vydania predbežného
opatrenia uplynuli približne 4 roky. Za toto obdobie je pritom z konania žalovaného zrejmé, že
svojou obchodnou činnosťou sa dlhodobo usiluje o zveľaďovanie svojho majetku čomu svedčia aj

dosiahnuté a neustále sa zlepšujúce hospodárske výsledky. Súčasne je potrebné uviesť, že na strane
žalovaného sa v poslednom období zásadne pozitívne zmenila finančno-ekonomická situácia daná
rozšírením činnosti predaja kŕmnych zmesí, ktorá skutočnosť, sa prejavila v náraste tržieb žalovaného.
Z vyššie uvedenej a preukázanej finančnej situácie jednoznačne vyplýva, že majetok žalovaného (či
už hmotný alebo nehmotný) niekoľkonásobne presahuje hodnotu pohľadávky uplatňovanej žalobcom
v predmetnom súdnom konaní. Žalobca je potenciálne len jedným z veriteľov žalovaného a jeho

pohľadávka nie je vo vzťahu k celkovému majetku žalovaného takého rozsahu, aby jej samotná
existencia zakladala oprávnenú obavu žalobcu o možnosť jej uspokojenia žalovaným. Z konania
žalovaného pred samotným nariadením predbežného opatrenia, ako aj z jeho následného správania
vyplýva, že nerealizuje žiadne právne úkony, ktoré by mohli vzbudiť u žalobcu obavu zo znižovania
majetku žalovaného, naopak uskutočňuje výlučne transakcie spadajúce do jeho predmetu podnikania

a predstavujúce jeho bežný obchodný styk. Z uvedených dôvodov jednoznačne vyplýva, že hrozba
zmareniavýkonurozhodnutiasúduvovecineexistuje.Naopak,všetkyvyššieuvedenéskutočnostipodľa
názoru žalovaného jednoznačne preukazujú schopnosť žalovaného plniť svoje záväzky a absenciu
akéhokoľvek úmyslu alebo náznaku hrozby marenia prípadného výkonu rozhodnutia súdu vo veci.
Uvedené podľa názoru žalovaného bez ďalšieho zakladá zákonný dôvod na zrušenie predbežného

opatrenia.

5. Súd je pri rozhodovaní o predbežnom opatrení povinný rešpektovať jeden zo zásadných princípov
uplatňovaných v procesnom práve a to princíp primeranosti zásahu do práva žalovaného oproti
poskytnutiu ochrany žalobcovi. Tento princíp vo svojej rozhodovacej činnosti akcentuje špeciálne

vo vzťahu k predbežným opatreniam tak Najvyšší súd SR ako aj Ústavný súd SR (pozri napr. R
49/1995, alebo I. ÚS 23/01, alebo III. ÚS 95/2016-13). Najvyšší súd SR napríklad explicitne uvádza,
že "Predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou,
môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo
primerané právu ktorého budúci súdny výkon je ohrozený. Taktiež Krajský súd Bratislava v rozhodnutí

4Cob/159/2015 konštatoval, že "pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah
do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či predbežným opatrením
nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej

miere)". Žalovaný poukazuje v tejto súvislosti najmä na skutočnosť, že suma žalovaná žalobcom v
konaní vo veci je v hrubom nepomere k hodnote majetku zaťaženého predbežným opatrením. Žalovaný
dáva súdu do pozornosti v tejto súvislosti skutočnosť, že obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného
trvá už takmer 4 roky, čo je v zjavnom rozpore so zásadou dočasnosti ako jednou zo základných čŕt
inštitútu predbežného opatrenia /teraz neodkladného opatrenia/. Z konania vo veci samej navyše nie je

možné (ani po viac ako 11 rokoch trvania sporu) vyvodiť čo i len zvýšenú pravdepodobnosť úspechu
žalobcu, ktorá by mala odôvodňovať opodstatnenosť potreby takej zásadnej ochrany hypotetického
práva žalobcu odvodzovaného zo zatiaľ nepodloženého predpokladu úspechu v spore resp. z teoretickej
a v súčasnosti ničím vecne nepodloženej obavy o vykonateľnosť rozhodnutia. Ďalej žalovaný poukazuje
aj na bonitu a priaznivé ekonomicko-hospodárske postavenie žalovaného oproti bližšie neidentifikovanej

vlastníckej štruktúre žalobcu a jeho hospodárskom postavení (tzv. schránková firma). Rovnako je
potrebnéupozorniťajnapovahudotknutýchnehnuteľností,ktorévecneslúžianaskladovaniestrategicky
významných poľnohospodárskych komodít slúžiacich na plnenie a zachovanie potravinovej bezpečnosti
štátu. Vydaným predbežným opatrením súd uložil žalovanému zákaz nakladať s nehnuteľnosťami,
ktorých účtovná hodnota bola v roku 1997 približne 1,5 milióna eur, pričom v súčasnosti je trhová

hodnota predmetných nehnuteľností niekoľkonásobne vyššia. Vyššie uvedené tvrdenie preukazuje
znalecký posudok, ktorý si dal v roku 2011 vypracovať žalovaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. Kežmarok, zapísaných na LV č. XXX, ktoré sú predmetom časti zákazu
nakladať podľa predbežného opatrenia. Hodnota týchto nehnuteľností po zohľadnení ich technickéhostavu predstavuje sumu takmer 4 milióny €. Vzhľadom na vyššie uvedené teda hodnota nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX zaťažených uloženým predbežným opatrením dosahuje 12 násobok hodnoty
žalovanej pohľadávky. Ochrana žalobcu poskytnutá súdom prostredníctvom predbežného opatrenia

je podľa názoru žalovaného jednoznačne nespravodlivým a neprimeraným uplatňovaním práva bez
zákonnej opory, ktoré je v rozpore s účelom predbežného opatrenia /teraz neodkladného opatrenia/.
Z rozsahu, akým je zasiahnuté do vlastníckeho práva žalovaného jednoznačne vyplýva, že už pri
jeho nariadení neboli splnené podmienky, ktorými je podmienené obmedzenie vlastníckeho práva
v obdobných prípadoch. Podľa ustálenej právnej doktríny akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva

môže byť realizovaný len v nevyhnutnej miere a po nevyhnutný čas. Z priebehu konania, jeho dĺžky,
výsledkov dokazovania ako aj rozhodnutia súdu v merite veci vyplýva, že nárok uplatňovaný žalobcom
nie je jednoznačný čo taktiež podporuje a odôvodňuje zrušenie predbežného opatrenia, keďže nie je
jednoznačne daný dôvod ďalšieho pokračovania v obmedzovaní žalovaného v prospech pochybného
nároku a neistej pohľadávky. V tejto súvislosti považujeme za podstatné poukázať na nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. I. ÚS 23/01 z 15. júla 2003, ktorý je aplikovateľný aj v tejto veci. V náleze ústavný súd

riešil otázku porušenia vlastníckeho práva z dôvodu, že súd vydal uznesenie predbežného charakteru,
ktorého dôsledkom bolo obmedzenie vlastníckeho práva sťažovateľov. Ústavný súd SR dospel k záveru
o "porušení vlastníckeho práva sťažovateľov z dôvodu porušenia princípu primeranosti, a to preto,
pretože obmedzenie vlastníckych práv sťažovateľov trvalo neprimerane dlho. Za neprimerane dlhé
obdobie trvania obmedzenia vlastníckeho práva v konkrétnom prípade považoval Ústavný súd SR

obdobie pol druha roka." Z ústavnoprávnych požiadaviek na obmedzenie vlastníckeho práva vyplýva, že
obmedzenie výkonu vlastníckeho práva musí byť primerané, a to aj z hľadiska času. V danom prípade
neexistuje žiadna konkrétna skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali také dlhé trvanie
obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného, a preto je zrejmé, že existencia predbežného opatrenia
porušuje právo žalovaného vlastniť majetok garantované či. 20 ods. 1 Ústavy SR.

6. Žalovaný má naliehavý právny záujem na zrušení predmetného predbežného opatrenia vyplývajúci
okrem iného aj z plnenia povinností žalovaného ako ochraňovateľa podľa zákona č. 372/2012
Z.z. o štátnych hmotných rezervách. Predmetom zákazu nakladať sú nehnuteľnosti, ktoré slúžia
na uskladňovanie obilia v rámci plnenia záväzkov zabezpečenia potravinovej bezpečnosti štátu. S

prihliadnutím na nižšie uvedené dôvody nebola obava žalobcu o prevedenie predmetných nehnuteľností
reálnaužvčasevydaniapredbežnéhoopatreniaanemohlazaložiťzákonomnevyhnutnepredpokladanú
a vyžadovanú dôvodnosť jeho nariadenia, pretože žalovaný ako spoločnosť s jediným akcionárom,
ktorým je ústredný orgán štátnej správy Správa štátnych hmotných rezerv SR, plní úlohy vyplývajúce zo
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých jednoznačným účelom je zachovanie potravinovej

bezpečnosti štátu pre prípad krízových situácií. Žalovaný zároveň tvrdí, že v súčasnosti dôvody pre
trvanie predbežného opatrenia neexistujú. Z uvedeného dôvodu má štát bezprostredný záujem na
tom, by ochraňovateľ (teda žalovaný) zabezpečoval skladovanie štátnych hmotných rezerv v objektoch
spĺňajúcich prísne technické normy pre udržiavanie požadovaných kvalitatívnych štandardov obilia,
ale súčasne aj v objektoch bez právnych vád a obmedzení. Navyše, v súvislosti s preukazovaním

neexistencie obavy o výkon rozhodnutia žalovaný uvádza, že Správa štátnych hmotných rezerv SR
nie je štandardnou právnickou osobou, ktorá môže kedykoľvek založiť obchodnú spoločnosť vo svojej
pôsobnosti, na ktorú by teoreticky mohla blokované nehnuteľnosti previesť. Takýto proces je zdĺhavý a
vyžadujesimnožstvoschvaľovacíchaadministratívnychúkonov,okreminéhoajsúhlasvládySlovenskej
republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky. Rovnako akékoľvek scudzovanie nehnuteľností,

ktoré slúžia na zabezpečovanie potravinovej bezpečnosti štátu (okrem iného aj nehnuteľnosti blokované
predbežným opatrením) je v danej situácií absolútne vylúčené, pretože by viedlo k vzniku krízového
stavu - neplnenia zákonných povinností na úseku štátnych hmotných rezerv.

7. Podľa § 77 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len "O.s.p."), predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

8. Podľa § 471 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) predbežné
opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

9. Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.10. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, na predbežné opatrenia nariadené do
1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, sa použijú
ustanovenia C.s.p. o neodkladných opatreniach. Teda aj na rozhodnutie o návrhu žalovaného na

zrušenie predbežného opatrenia je potrebné aplikovať ustanovenia C.s.p. o neodkladných opatreniach
a skúmať dôvody na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia z 3.9.2012 podľa príslušných
ustanovení C.s.p.

11. Dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia na návrh jednej zo strán konania je skutočnosť, že

odpadli dôvody, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené.

12. Žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) argumentuje
tým, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené, poukazujúc na výšku
svojho základného imania, na to, že je zabehnutou obchodnou spoločnosťou s výbornou povesťou,
ktorá si riadne plní svoje obchodné záväzky a vykazuje kladný hospodársky výsledok, o čom ako

dôkaz žalovaný predložil relevantnú časť účtovnej evidencie - výkaz ziskov a strát z rokov 2012 a
2013, účtovnú závierku z rokov 2014 a 2015, ktoré tieto jeho tvrdenia preukazujú. Žalovaný zároveň
poukázal na neprimeranosť dĺžky trvania neodkladného opatrenia, keďže od jeho nariadenia uplynuli už
4 roky. Poukazuje taktiež na neprimeranosť zásahu do jeho vlastníckych práv, keď hodnota zaťažených
nehnuteľností nachádzajúcich sa len na LV č. XXX v katastrálnom území Kežmarok predstavuje sumu

takmer 4 milióny eur, teda 12-násobok hodnoty žalovanej pohľadávky.

13. Obsahom nariadeného neodkladného opatrenia je uložený zákaz žalovanému scudziť, zaťažiť
alebo zriadiť k nehnuteľnostiam špecifikovaným v nariadenom predbežnom opatrení akékoľvek právo
v prospech tretej osoby odlišnej od žalobcu. Toto žalobcom navrhnuté a súdom nariadené neodkladné

opatrenie (predbežné opatrenie do 30.6.2016) sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Z
uvedených argumentov žalovaného ako aj z predložených listinných dôkazov je však zrejmé, že
žalovaný sa žiadnym spôsobom nesnaží svojho majetku zbaviť, ani ho iným spôsobom zaťažiť, naopak,
tento majetok sa snaží zveľaďovať, keďže v rámci svojej činnosti plní záväzky na zabezpečenie
potravinovej bezpečnosti štátu a práve nehnuteľnosti zaťažené neodkladným opatrením slúžia tomto

účelu. Súd má taktiež za to, že ide o neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného, nakoľko
aj podľa predloženej kópie časti znaleckého posudku len hodnota nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX v k.ú. Kežmarok prestavuje sumu takmer 4 milióny eur, čo niekoľkonásobne prekračuje
sumu žalovanej pohľadávky, z čoho vyplýva porušenie zásady primeranosti zásahu, kedy žalovaný
je obmedzený vo svojom vlastníckom práve k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota niekoľkonásobne

prevyšuje tvrdené právo žalobcu na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Taktiež preukázaný hospodársky
výsledok žalovaného, ktorý každým rokom rastie, pod čo sa podpísalo aj rozšírenie činnosti žalovaného
o predaj kŕmnych zmesí, je pre súd dostatočným dôvodom na konštatovanie, že dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia odpadli. Za súčasnej hospodárskej situácie, kedy žalovaný vykazuje od roku
2012každýroknárasttržieboniekoľkostotisícažmiliónoveur,hodnotajehodlhodobéhomajetkutaktiež

rastie, súd nemá za to, že by boli naďalej dané dôvody na trvanie neodkladného opatrenia, a to ani vo
vzťahu k sume žalovanej pohľadávky. Ak by žalobca bol v prebiehajúcom spore úspešný v plnej výške,
žalovaný sa pri výkone rozhodnutia nebude môcť brániť tým, že nemá dostatok majetku na uspokojenie
pohľadávky oprávneného, teda žalobcu. Samotné prebiehajúce konanie o zaplatenie uvedenej sumy
s príslušenstvom samo o sebe nemôže zakladať nárok na trvanie neodkladného opatrenia, najmä

vzhľadom na skutočnosti uvedené žalovaným v návrhu na jeho zrušenie. Súd prihliadol taktiež na
vyjadrenie žalovaného o tom, že Správa štátnych hmotných rezerv ako jediný akcionár žalovaného
nie je štandardnou právnickou osobou, ktorá môže kedykoľvek založiť obchodnú spoločnosť vo svojej
pôsobnosti, na ktorú by teoreticky mohla blokované nehnuteľnosti previesť, ale že takýto proces by bol
zdĺhavý a vyžadoval by si množstvo schvaľovacích a administratívnych úkonov.

14. Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že je dôvodné zrušiť nariadené
neodkladné opatrenie pre odpadnutia dôvodov, ktoré viedli k jeho nariadeniu. Súd zároveň nemá za
to, že by týmto zrušením neodkaleného opatrenia ohrozil budúci výkon súdneho rozhodnutia v prípade
úspechu žalobcu, a to práve z dôvodov vyššie uvedených.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.