Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Cb/14/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200880
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5809200880.7

Uznesenie

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: PLASTIK spol.
s.r.o., so sídlom Ťapešovo 167, IČO: 31 550 202, proti žalovanému: MBM-STAV, „v konkurze", s.r.o., so
sídlom Námestovo, Hviezdoslavovo nám. 213, IČO: 36 394 645, za ktorého koná správca konkurznej
podstaty - SKP, k.s., so sídlom kancelárie Radlinského 1730, Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie
1.937,73 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna strana n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III. Štátu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd v r a c i a žalobcovi PLASTIK spol. s.r.o., so sídlom Ťapešovo 167, IČO: 31 550 202, súdny
poplatok vo výške 2.199,50 Eur a zároveň ž i a d a Slovenskú poštu, a.s., so sídlom Partizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby sumu 2.199,50 Eur poukázala žalobcovi po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 02.03.2009 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy

1.937,73 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uznesením zo dňa 24.03.2010, sp. zn.
5Cb/14/2009súdspojilnaspoločnékonaniekonaniavedenénatunajšomsúdepodsp.zn.5Cb/10/2009,
5Cb/11/2009, 5Cb/12/2009, 5Cb/13/2009, 5Cb/14/2009, 5Cb/15/2009, 5Cb/16/2009, 5Cb/17/2009,
5Cb/18/2009, 5Cb/20/2009, 5Cb/21/2009, 5Cb/22/2009, 5Cb/23/2009, 5Cb/24/2009, 5Cb/29/2009,
5Cb/33/2009, 5Cb/50/2009, 5Cb/51/2009, pričom spoločné konanie je vedené pod sp. zn. 5Cb/14/2009.

2. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.12.2013, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku pod č. OV 12/2014 zo dňa 20.01.2014 (RO10294), bola zastavená
reštrukturalizácia dlžníka a následne bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: MBM-STAV, s.r.o., so
sídlom Námestovo, Hviezdoslavovo nám. 213, IČO: 36 394 645. Keďže k vyhláseniu konkurzu došlo
po začatí konania a konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu
v Obchodnom vestníku (§ 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“), došlo v dôsledku uvedeného k prerušeniu konania v
prejednávanej veci a prestali plynúť lehoty.

3. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov

konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.4. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom

konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní
súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník
alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej

lehote má účinky späťvzatia žaloby.

5. Vychádzajúc z prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 k ust. § 206j ZoKR,
konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch
vyhlásených pred 1. januárom 2020.

6. Novelizované znenie ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa
podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020, k ich prerušeniu.

7. Výzvou súdu danou jeho listom zo dňa 09.09.2021, súd vyzval žalovaného a správcu konkurznej
podstaty, aby v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona ZoKR účinného od 01.01.2020, v lehote 30 dní
od doručenia tejto výzvy doručili návrh, resp. súhlas na pokračovanie v konaní. Súd zároveň žalovaného
a správcu konkurznej podstaty poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky
späťvzatia žaloby (§ 47 ods. 4 posledná veta ZoKR účinného od 01.01.2020).

8. Výzva bola správcovi konkurznej podstaty doručená dňa 09.09.2021 a žalovanému dňa 25.09.2021
(doručenky čl. 537-538). Správca konkurznej podstaty a žalovaný sa k predmetnej výzve súdu
nevyjadrili. Správca konkurznej podstaty, ani žalovaný teda návrh na pokračovanie v konaní v zákonom
stanovenej lehote nepodali, vzhľadom na to má súd za to, že nepodaním návrhu v zmysle ust. § 47 ods.

4 ZoKR nastali účinky späťvzatia žaloby.

9. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4
ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník- úpadca, na majetok
ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného.

Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany
sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky
späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento
účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v
prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase

vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo
žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím
vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka
alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

10. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník
ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k
tomuto ustanovenie udáva: ,,Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri
vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v

prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
"aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné
konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý
ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová
právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.... . Ak správca

neprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadreniedlžníka.
Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví“. Ak dlžník navrhne
pokračovanie v konaní, v konaní sa pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v
prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebudepodliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a
mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie
síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči

dlžníkoviprisúdiplnenie,totoplneniemôžebyťuspokojenéažtzv.akobyzakonkurzom(t.j.jepodriadené
uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu
vylúčený.

11. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže

vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 146 ods. 1 CSPsúd konanie nezastaví ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Späťvzatím žaloby sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie procesný úkon žalobcu, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol
od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup

v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s ust. § 145
ods. 1 CSP zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje, pretože v danej veci účinky späťvzatia
žaloby nastávajú priamo zo zákona - § 47 ods. 4 ZoKR. Dôsledkom aplikácie § 47 ods. 4 ZoKR
je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť konanie
zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu

pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 145 CSP, ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods.
1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.

15. S ohľadom na uvedené je súd názoru, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR došlo v konaní
k účinkom späťvzatia návrhu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

a konanie zastavil.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolnazákladevyššiecitovanýchzákonnýchustanovení.
Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení §

256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu
na zastavení konania. Primárne súd uvádza, že v prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený
konkurz, nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania žiadnej strane sporu, nakoľko zavinenie je
treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného
práva, pretože by potom išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V súdenej veci sa totiž

jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v
civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť
ust. § 256 CSP. V danom prípade nie je možné pripočítať zavinenie na zastavení konania ani jednej
strane, ale je potrebné aplikovať ust. § 257 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje
zmenu právnej úpravy, t.j. skutočnosť, ktorá nastala nezávisle od vôle a procesnej aktivity strán sporu a

jej obligatórnym zákonným následkom je zastavenie konania, preto súd rozhodol tak, že žiadnej strane
nárok na náhradu trov konania nepriznal.21. O nároku na náhradu trov štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP v spojení s § 257 ods. 1 CSP a
štátu náhradu trov vzniknutých titulom hotových výdavkov nepriznal. Celkovo vznikli štátu trovy vo výške
7,73 Eur, ktoré boli vyplatené ako náhrada hotových výdavkov Ing. Michalovi Ondrovičovi na základe

uznesenia súdu č.k. 5Cb/14/2009-508 zo dňa 19.04.2013, právoplatným dňa 30.05.2013. V danom
prípade dôvody hodné osobitného zreteľa súd pre aplikáciu ust. § 257 CSP vo vzťahu rozhodnutia o
nároku na náhradu trov štátu videl práve v osobitostiach predmetu sporu, rovnako ako pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania. Ako už bolo uvedené, v danej veci došlo k zastaveniu konania
v dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby

žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia a nie je teda možné ustáliť úspech či neúspech
tej ktorej strany sporu. Okolnosť vedúca k zastaveniu konania je objektívna skutočnosť, ktorá nastala
bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá
by viedla k zastaveniu konania. Z uvedeného dôvodu preto súd aplikoval ust.§ 257 CSP, pretože mal
za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a nie správaním
sporových strán. Z uvedeného dôvodu štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

22. O vrátení súdneho poplatku, bez jeho krátenia vo výške 2.199,50 Eur (čo predstavuje súčet
zaplatených poplatkov žalobcom v konaniach 5Cb/10/2009, 5Cb/11/2009, 5Cb/12/2009, 5Cb/13/2009,
5Cb/14/2009, 5Cb/15/2009, 5Cb/16/2009, 5Cb/17/2009, 5Cb/18/2009, 5Cb/20/2009, 5Cb/21/2009,
5Cb/22/2009, 5Cb/23/2009, 5Cb/24/2009, 5Cb/29/2009, 5Cb/33/2009, 5Cb/50/2009, 5Cb/51/2009),

žalobcovi ako poplatníkovi, súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení prostredníctvom prevádzkovateľa
systému.

Poučenie:

Proti výroku I., II. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

Proti výroku IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).