Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010580
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516010580.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov
JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Q. L., pre zločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/Tr. zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry
Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 05.12.2016 sp. zn. 1T 92/2016, na verejnom
zasadnutí konanom 3. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 05.12.2016sp. zn. 1T 92/2016 bol obžalovaný Q. L. podľa
§ 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z
22.09.2016 sp. zn. 1Pv 369/2016/1105-13 pre skutok právne posúdený zločin prevádzačstva podľa §
355 ods. 2 písm. a / Tr. zák., na skutkovom základe, že

dňa 25.06.2016 v čase o 00,25 hod. umožnil prechod štátnej hranice smerom z Maďarska na územie
Slovenskej republiky najmenej dvom osobám afganskej národnosti s cieľom dopraviť ich na územie
Rakúskej republiky za vopred dohodnutú sumu 200 €, a to tým spôsobom, že tieto osoby naložil dňa
24.06.2016 v čase medzi 20,00 hod a 21,00 hod a 21,00 hod v Maďarsku, Budapešti v parku vedľa
železničnej stanice, do vopred pripraveného osobného motorového vozidla zn. V. V striebornej farby,

rakúskeho evidenčného čísla vozidla HF XXX BI (A), následne pokračoval s cudzincami afganskej
národnosti vo vyššie uvedenom vozidle, ktoré viedol ako vodič, na územie Slovenskej republiky v
smere na Jarovce, po prekročení slovenskej štátnej hranice bolo predmetné vozidlo v čase o 00:25 hod
dňa 25.06.2016 spozorované a následne prenasledované hliadkou Obvodného oddelenia Bratislava -
Rusovce Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava V, pričom vozidlo na výzvu k zastaveniu
nereagovalo, zrýchlilo a pokračovalo v jazde, po 50 - metroch pribrzdilo pri pravej krajnici na Balkánskej

ulici v Rusovciach, ale opäť prudko zrýchlilo, následne na to služobné vozidlo zablokovalo vozidlo V. V z
ľavej strany, čím mu znemožnilo pokračovať v ďalšej jazde, avšak obvinený Srdan L. a taktiež nelegálni
migranti vyskočili z auta, obvinený Q. L. začal utekať po Balkánskej ulici smerom k Maďarsku, načo
bol dostihnutý príslušníkmi hliadky Obvodného oddelenia Bratislava - Rusovce Okresného riaditeľstva
policajného zboru Bratislava V, taktiež nelegálni migranti z Afganistanu a to Safi E O., nar. XX.XX.XXXX
v T., bez cestovných dokladov, ktoré by ho oprávňovali na vstup na územie Slovenskej republiky a

mladistvý Sabaun Z., nar. XX.XX.XXXX v T., bez cestovných dokladov, ktoré by ho oprávňovali na vstup
na územie Slovenskej republiky, boli dňa 25.06.2016 v čase o 04,46 hod zadržaní hliadkou oddelenia
služobnej kynológie odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,
na Jantárovej ulici v Bratislave v blízkosti železničného priecestia smerom do Jaroviec, kde sa skrývali
v trávnatom poraste pod kríkmi, oslobodzuje

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V odvolanie ihneď po jeho
vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 05.12.2016 (č.l. 113), ktoré následne i písomne
odôvodnil podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V13.12.2016 (čl. 1123-1125). V písomnom

odôvodnení odvolania sa prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V domáhala, aby odvolací
súd zrušil napadnutý oslobodzujúci rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie. Prokurátorka zdôraznila, že s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou v odôvodnení
prvostupňového rozsudku nie je možné súhlasiť. Uviedla, že v prípravnom konaní sa obžalovaný Q.
L. vo svojom výsluchu zo dňa 25.06.2016 v celom rozsahu doznal ku skutku, ktorý sa mu kladie za

vinu. Tvrdenia súdu o nezákonnosti tohto výsluchu sú nesprávne a dokonca nepravdivé. Čo sa týka
argumentácie súdu, že z vyšetrovacieho spisu nevyplýva žiadny záznam o tom, že by vyšetrovateľ
PZ postupoval v súlade s § 28 ods. 3 Tr. por., tak uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Na
čl. 45 vyšetrovacieho spisu je uvedený úradný záznam vyšetrovateľa PZ o tom, že ako kontaktoval
tlmočníčku zapísanú v zozname Ministerstva spravodlivosti SR Alexandru G., ktorá bola v čase potreby
vykonania výsluchu obvineného mimo územia SR a ostatní tlmočníci zapísaní v zozname Ministerstva

spravodlivostiSRmunedvíhalitelefón.Zuvedenéhodôvodusprávnepostupovalvyšetrovateľvzmysle§
28 Tr. por. a oslovil tlmočníka Ivana Q., nezapísaného v zozname Ministerstva spravodlivosti SR a pribral
ho do konania „ad hoc“, čo je zaznamenané na čl. 44 vyšetrovacieho spisu. Následne bol vykonaný
výsluch obvineného s tlmočníkom , pričom obvinenému bolo doručené obvinenie, ktorého prekladu
sa vzdal a súhlasil s doslovným pretlmočením uznesenia o vznesení obvinenia spolu s poučením. V

zápisniciojehovýsluchu,sakuskutkudoznaladoslovneuviedol,žespravilchybuanemalprevážaťľudí,
o ktorých vedel, že sú nelegálni migranti. Svoje konanie oľutoval. Na hlavnom pojednávaní konanom
12.10.2016 obvinený uviedol, že dňa 25.06.2016 pri výsluchu pred vyšetrovateľom PZ mal tlmočníka,
ktorý mu všetko pretlmočil a teda všetkému porozumel. Síce uviedol, že v zápisnici nie je uvedené to,
čo skutočne vypovedal, avšak v zápisnici je uvedené, že táto je spísaná v súlade s jeho výpoveďou a

zároveň bola doslovne tlmočená a túto po pretlmočení na znak súhlasu s jeho obsahom podpísal.

Ďalej usvedčujúcimi dôkazmi z prípravného konania boli výpovede svedkov Nazakatulla Q. a O. Q..
Obaja svedkovia zhodne uviedli, že obvinený ich dvoch a ďalších dvoch migrantov vyzdvihol v Budapešti
v parku, ktorý sa nachádza pri železničnej stanici. Prokurátorka podotýka, že sám obvinený priznal,

že naložil pri budapeštianskej stanici do svojho motorového vozidla 4 osoby. Obaja svedkovia popísali
motorové vozidlo s tým, že išlo o combi striebornej farby s guľatým zadkom, ktorý popis sedí na V. V v
ktorom bol obvinený zadržaný. Argumentácia súdu, že zadržané vozidlo podľa slov migrantov malo byť
novšie,avšakvskutočnostije17rokovstaré,neznamenánič,lebosamisvedkoviauviedli,ženastupovali
večer do vozidla a tak si ho nemuseli detailne obzrieť. Treba upresniť, že svedkovia sú utečencami z

krajiny „tzv. tretieho sveta“ (Afganistan), kde 17 ročné motorové vozidlo nemusí byť ešte považované
za staršie vozidlo.

V ďalšom prokurátorka poukázala na to, že súd pri svojej argumentácii ohľadom veku obvineného
uviedol, že svedkovia ho opísali ako staršieho muža. Jeden zo svedkov má 15 rokov a druhý 19

rokov a podľa prokurátorky tieto odhady veku obvineného zo strany svedkov sú úplne prirodzené
a zodpovedajúce ich veku. Zastáva názor, že odhad veku obvineného na približne 40 rokov nie je
až tak nepresný, keďže obvinený má v skutočnosti 35 rokov. Podľa súdu, obvinený nie je chudý,
avšak nenapísal, akej postavy sa podľa neho javí. Prokurátor po vzhliadnutí obvineného na hlavnom
pojednávaní, je toho názoru, že tento nie je ani zavalitej či obéznejšej postavy a práve popis, že je chudý

je presný. Taktiež sedí popis na obvineného aj podľa fotografie priloženej v spise.

Čo sa týka poukázania súdu na to, že orgány činné v trestom konaní sa dopustili nezákonnosti pri tom,
keď bol obvinený zadržaný ako podozrivý postupom podľa § 85 ods. 2 tr. por. a nie podľa § 85 ods.
1 Tr. por., tento argument je v rozpore s rozhodovaním súdu v predmetnej veci v prípravnom konaní,

kedy sudca pre prípravné konanie, takýto postup nevyhodnotil ako nezákonný a obvineného na základe
návrhu prokurátora vzal do väzby a zároveň aj samosudca JUDr. Roman Benedikovič, ktorý rozhodoval
vo veci samej, tento postup nevyhodnotil pôvodne ako nezákonný, keďže po podaní obžaloby, pri
ďalšom rozhodovaní o trvaní väzby dňa 12.10.2016 rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe. Tento
postup je úplne nekonzistentný v rámci rozhodovania súdu v jednej a tej istej veci o tom, ktorý procesný

postup orgánov činných v predmetnom konaní je zákonný a ktorý nie.

Pokiaľ ide o ďalšiu výpoveď obvineného z 02.09.2016 v ktorej poprel spáchanie skutku a priložil písomné
vyjadrenie,prokurátorpoukázalnanesprávneuvedenéčíslokonania,evidentnenejdeovlastnýpísomnýprejav obvineného a sú dané objektívne pochybnosti o autenticite jeho obsahu. V predmetom vyjadrení
obvinený uvádza, že mal v Budapešti zobrať 4 robotníkov, o čo ho poprosil kamarát. Viezol ich do
Bratislavy a v čase o 00,25 hod ho zastavili policajti, avšak jeden z pasažierov na neho kričal, nech ide

ďalej, že to sú falošní policajti, avšak následne ako policajné auto zaplo maják po 40 až 50 metroch
zastavil, posádka sa rozutekala a v tom strese sa rozutekal aj on, pričom následne bol zadržaný. Myslel
si, že konal niečo nezákonné tým, že začal utekať. Takýto popis skutkového deja považuje prokurátorka
za formu obrany obvineného, pričom nie je úplne v rozpore s úradným záznamom zo dňa 25.06.2016.
V uvedenom zázname je uvedené, že obvinený po obmedzení osobnej slobody uviedol, že viezol 4

migrantov. Keďže títo utiekli z miesta činu, bolo na ich pátranie povolaných do služby ďalších 5 hliadok,
z ktorých jednej sa o pár hodín neskôr v kríkoch pri železničnom priecestí smerom od Jaroviec podarilo
nájsť dve osoby pochádzajúce z Afganistanu.

Pokiaľ ide o argument súdu, že nebola vykonaná rekognícia a konfrontácia svedkov s obvineným,
je potrebné uviesť, že obvinený sa v čase, kedy mohli byť tieto úkony vykonané ku skutku priznal

a vyšetrovateľ nepovažoval za potrebné tieto úkony vykonať. Z tohto dôvodu považuje prokurátorka
priznanie obvineného ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu za nespochybniteľné.

K odvolaniu prokurátorky Okresnej prokuratúry sa vyjadril obvinený písomným podaním doručeným
okresnému súdu Bratislava V dňa 22.12.2016 (čl. 126-130). V písomnom vyjadrení uvádza, že dňa

25.06.2016, kedy bol vypočutý ako podozrivý aj ako obvinený neporozumel, čo sa mu kladie za vinu.
Bol presvedčený, že je obvinený z dôvodu, že pred príslušníkmi PZ po zatavení jeho vozidla utekal.
Na uvedených výsluchoch sa teda priznal nie k tomu, že prevážal migrantov, ale k tomu, že utekal
pred príslušníkmi PZ. Skutočnosť, že obžalovaný neporozumel riadne, čo sa mu kladie za vinu, bola
spôsobená tým, že obžalovanému bol pridelený tlmočník, ktorý nebol zapísaný v zozname prekladateľov

a tlmočníkov vedených Ministerstvom vnútra SR. Z obsahu spisu nevyplýva, že príslušný vyšetrovateľ
skutočne kontaktoval všetkých tlmočníkov zo Srbského do slovenského jazyka zapísaných do zoznamu
a preto považuje jeho výpoveď z 25.06.2016 a 27.06.2016 za úkon nulitný a v ďalšom konaní pred
súdom nepoužiteľný. Nesúhlasí s tvrdením prokuratúry, že list z 02.09.2016 nie je autentický. Pokiaľ
ide o výpovede svedkov Nazakatulla Q. a O. Q. vo vzťahu k opisu motorového vozidla, títo popisujú

motorové vozidlo tak, že asi to bolo combi, malo guľatý zadok, v aute bola čierna sieťka za zadnými
sedadlami, išlo o novšie auto, nad spätným zrkadlom boli hodiny, ktoré svietili na zeleno, autorádio
bolo s červenými svetlami, keď hralo. Uvedený opis vozidla nekorešponduje s vozidlom, v ktorom bol
obžalovaný zastavený, pretože vo vozidle sa nenachádzajú nad spätným zrkadlom hodiny, nie je tam
zabudované žiadne autorádio a teda nebolo možné, aby počas cesty hralo. Taktiež nie je správy údaj

o veku motorového vozidla.

Vo vzťahu k tvrdeniu prokuratúry, že svedkovia vo svojich výpovediach uvádzajú opis vodiča ako
staršieho muža, chudého až vychudnutého, holohlavého, bez brady a strniska s výraznými lícnymi
kosťami, očami svetlejšej farby, ktorý neustále mal pri sebe malý čierny mobil s bielou obrubou, treba

uviesť, že v prípade obžalovaného ide o 35 ročného muža, s výškou 185 cm a váhy 85 kg a teda
nemožno konštatovať, že ide o vychudnutého muža, pričom v čase zadržania mal nakrátko ostrihané
vlasy a strnisko. Taktiež nejde o osobu s očami svetlejšej farby, nakoľko farba jeho očí je hnedá. Napriek
tomu, že obžalovaný mal celou cestou telefonovať, polícia pri zadržaní obžalovaného u tohto mobil
nenašla. Z výpovede svedka Nazakatulla Q. vyplýva, že vodič, ktorý riadil vozidlo ich na území SR na

ceste len vyhodil a ďalej pokračoval v ceste, pričom z obžaloby a policajných záznamov vyplýva, že v
prípade vozidla obžalovaného mali z vozidla osoby vrátane obžalovaného vyskočiť potom, čo mu bola
znemožnená ďalšia jazda. Pochybil prokurátor aj v tom, keď nevykonal rekogníciu, napriek tvrdeniu
svedkov, že títo by vedeli vodiča opoznať. Nevykonanie rekognície osoby obžalovaného ako aj obhliadky
auta obžalovaného nemožno ospravedlniť skutočnosťou, že obžalovaný sa ku skutku doznal, nakoľko

orgány činné v trestom konaní majú povinnosť v prípravnom konaní zabezpečovať nielen dôkazy v
neprospech obžalovaného ale taktiež aj v jeho prospech. Samotné priznanie obžalovaného nemôže byť
pre orgány činné v trestnom konaní dôvodom, pre ktorý prestanú vykonávať v prípravnom konaní úkony
potrebné k riadnemu vyšetreniu veci a to aj z dôvodu, že aj o pravdivosti priznania musia byť orgány
činné v trestnom konaní presvedčené na základe dostatočných dôkazov, nielen na základe vyhlásenia

obžalovaného. K vykonaniu dôkazných prostriedkov orgán činný v trestnom konaní má pristupovať ex
offo za účelom riadneho a objektívneho vyšetrenia veci. Predmetné dôkazné prostriedky by ozrejmili,
či skutočnosti tvrdené v prípravnom konaní, avšak opomenutím ich vykonania orgány činné v trestnom
konaní preniesli zodpovednosť na súd, ktorý musel vychádzať len z výpovedí svedkov a dedukovať, čiskutočne vodič a auto, ktoré opisujú svedkovia vo svojich výpovediach, je obžalovaný a auto v ktorom
bol zastavený dňa 25.06.2016. Navrhol preto, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 319 Tr. por.
odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava sa v plnom
rozsahu pridržala písomne podaného odvolania a navrhla, aby krajský súd napadnutý oslobodzujúci
rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil a prikázal súdu prvého
stupňa, aby túto vec znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného P.. Miroslav Králik na verejnom zasadnutí zotrval na písomne vypracovanom
vyjadrení k odvolaniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V a navrhol toto ako nedôvodné
zamietnuť. Súčasne upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že obžalovaný sa síce priznal, ale len
k tomu, že utekal. Orgány činné v trestnom konaní vykonanie dokazovanie jednostranne v neprospech
obžalovaného a nie je mu zrejmé, z akého dôvodu nebola vykonaná rekognícia, vzhľadom na to, že

svedkovia z Afganistanu popisovali obžalovaného odlišne, ako tento v skutočnosti vyzerá.

Obžalovaný Q. L. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu napriek riadne a včas vykázaného
doručenia nedostavil. Podaním doručením Krajskému súdu v Bratislava 02.05.2017 požiadal o
vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 7 Tr. por. bolo vykonané verejné zasadnutie
v neprítomnosti obžalovaného.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania

(§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a
preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátorky

Okresnej prokuratúry Bratislava V nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého
prvostupňového oslobodzujúceho rozsudku.

Podľa § 319 tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo
k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na
hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé
rozhodnutie súdu, pričom odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne
a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Ak prokurátorka vytýka súdu prvého stupňa chybné hodnotenie dôkazov, tak odvolací súd pripomína,
že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne, t.j. ak dôkazy hodnotil podľa
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolnosti prípadu jednotlivo ako
aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k logickým záverom, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/

Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok len preto, že napríklad sám na základe svojho presvedčenia hodnotí
tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výrok o vine zo spáchania trestného činu, nie je možné
založiť len na indíciách, domnienkach, či len na do určitej miery, pravdepodobných skutkových záveroch

alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť
založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne
vyplýva z vykonaných dôkazov. Výrok o vine obžalovaného musí byť založený na výpovedi svedka
(svedkov), ktorého výpoveď je presvedčivá, logická, zrozumiteľná, vierohodná a zároveň nesmie byť
inými dôkazmi spochybniteľná či dokonca vyvrátiteľná. To platí o to viac, keď na jednej strane existujú

dve protichodné výpovede a nie sú k dispozícii žiadne iné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k zisteniu
skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že z dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní nemožno urobiť, bez rozumných pochybností záver o vine obžalovaného zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo nevyhnutným aplikovať v

posudzovanej trestnej veci zásadu in dubio pro reo.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva a to ani nebolo medzi stranami sporné, že dňa
25.06.2016 o 00,25 hod bol obžalovaný Q. L. zadržaný príslušníkmi polície, ktorý išiel smerom do
Petržalky na ul. Balkánskej s osobným motorovým vozidlom zn. Volvo V40 striebornej farby a bol

kontrolovaný hliadkou polície, keďže na výzvu polície, aby zastavil vozidlo, nereagoval a pokračoval v
jazde ďalej. Vo vozidle sa malo nachádzať viacero osôb, ktoré po zastavení vozidla z tohto vybehli a
začali utekať, pričom toho istého dňa 25.06.2016 v čase o 04,46 hod boli zadržaní nelegálny migranti
z Afganistanu a to Q. E O. a Z. Q..

Obžalovaný Q. L. po vznesení obvinenia dňa 25.06.2016 uviedol vo svojom výsluchu za prítomnosti

tlmočníka Ivana Q., ktorý bol do konania pribratý ad hoc (čl. 45 vyšetrovacieho spisu), keďže nebolo
objektívne možné prijať tlmočníka zapísaného v zozname tlmočníkov a prekladateľov, že vo svojom
vozidle viezol 4 migrantov do Rakúska z dôvodu, že potreboval peniaze a manželka je nezamestnaná.
Týchto bez problémov vyložil z auta a na to bol zadržaný príslušníkmi polície. V ďalšom svojom výsluchu
z toho istého dňa v podstate zotrval na svojej výpovedi. Vo výpovedi z 02.09.2016 však už uviedol, že

tlmočníkovi, za prítomnosti, ktorého vypovedal 25.06.2016 neporozumel a nedokázal správne popísať
skutočnosti. Táto výpoveď bola uskutočnená bez jeho obhajcu a preto sa v nej vyskytujú skutočnosti,
ktoré nezodpovedajú tomu, čo chcel povedať a čo je pravdou. Svoju výpoveď vypracoval aj písomne,
ktorá je podľa jeho názoru pravdivá a chce, aby táto bol súčasťou jeho výsluchu. Na tejto svojej výpovedi
zotrváva. V ďalšej svojej výpovedi na hlavom pojednávaní konanom 12.10.2016 uviedol, že viezol len

slovenských občanov a nie je pravdou to, čo sa mu kladie za vinu. Pokiaľ sa týka svedkov - Afgáncov,
ktorí popisovali jeho auto, tieto osoby nie sú totožné s osobami, ktoré viezol vo svojom vozidle. Žiadal
o konfrontáciu, ktorá mu však nebol dovolená.

Na hlavnom pojednávaní boli odstraňované rozpory vo výpovediach obžalovaného z prípravného

konania a z hlavného pojednávania, pričom na odstránenie rozporov vo svojich výpovediach obžalovaný
vypovedal, že nie je napísané to, čo skutočne vypovedal. Tvrdil, že tlmočníkovi nerozumel, dňa
27.06.2016 pri výsluchu pred sudcom a dňa 25.06.2016 pri výsluchu pred vyšetrovateľom tlmočníkovi
porozumel, avšak v jeho výpovedi nie je zapísané to, čo v skutočnosti vypovedal. Zápisnice podpísal
z dôvodu, že nevedel, že ich môže aj nepodpísať. List v slovenskom jazyku, ktorý adresoval OČTK

nepísal on, písal to jeho kamarát D. O., ktorý vie po srbsky. Podpísal ho až vtedy, keď za ním prišiel
vyšetrovateľ a obhajca.

Z výpovedí svedkov Nazakatulla Q. a O. Q., ktorých výpovede boli na hlavnom pojednávaní z
prípravného konania prečítané, nevplýva, že osobu ktorá ich viezla na územie Slovenskej republiky by

vedeli opoznať, pričom svedok Nazakatulla Q. sedel vedľa vodiča - obžalovaného. Vypovedal, že vodič
ich vyhodil z vozidla a odišiel s autom ďalej. Ostatná osádka, teda 3 migranti, ktorí išli s nimi, išli smerom
na Rakúsko, pričom on išiel späť do Maďarska. Obaja svedkovia presne opísali motorové vozidlo s tým,
že v aute bolo autorádio s červenými svetlami, ktoré hralo, vodič mal maličký telefón s tlačidlami a v aute
na spätným zrkadlom mal hodiny, ktoré svietili na zeleno. Obaja popísali obžalovaného ako staršieho

muža, vychudnutého, vyholeného, bez brady s očami svetlejšej farby.

Obžalovaný k výpovediam týchto svedkov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané uviedol, že
žiadnych Afgancov neviezol a interiér vozidla nezodpovedá popisu, aký obaja svedkovia uvádzali.
Telefón pri sebe nemal a tento polícia ani u neho nenašla. Následne obhajca navrhol vykonať

ohliadku motorového vozidla značky Volvo V40, striebornej farby M.: HF XXX BI (A), v ktorom mal
viesť obžalovaný migrantov a súčasne založil do spisu fotodokumentáciu, ktorá zobrazuje interiér
predmetného motorového vozidla. Na ďalšom hlavnom pojednávaní bolo konštatované, že auto nemá
rádio ani hodiny.

Za danej dôkaznej situácie, keď vo výpovediach svedkov Nazakatulla Q. a O. Q. sa nachádzajú rozpory
z výpoveďou obžalovaného, keď uvádzajú iný interiér motorového vozidla a popisujú obžalovaného
rozdielne možno konštatovať, že vina obžalovaného vykonaným dokazovaním bezpečne preukázaná
nebola. Navyše u obžalovaného sa nenašiel mobil, s ktorým mal neustále telefonovať a nenašla sau neho ani žiadna finančná hotovosť a to v sume 200,- eur za ktoré mal migrantov prevážať. Pokiaľ
prokurátor v odvolaní tvrdí, že obžalovaný sa priznal, že prevážal migrantov, vo svojich prvotných
výpovediach aj krajský súd zastáva názor, že obžalovaný mohol prevážať nelegálnych migrantov, ale na

základe vykonaných dôkazov to neboli rozhodne predmetní svedkovia, ktorí boli v prípravnom konaní
vo veci vypočutí, pretože títo boli zadržaný až s odstupom 4 hodín po zadržaní obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uzatvára, že výpoveď svedkov nepovažuje za
nedôveryhodnú, avšak za nedôveryhodnú nepovažuje ani výpoveď obžalovaného na hlavnom

pojednávaní (tak ako ju považoval prokurátor len preto, že ide o výpoveď obžalovaného). Práve z
týchto dôvodov bolo na mieste uplatnenie zásady in dubio pro reo a oslobodenie obžalovaného spod
obžaloby postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por., pretože nebolo nepochybne preukázané, že skutok
spáchal obžalovaný. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada
zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje
rozhodnite o vine o jednoznačne zistené fakty a nielen o pravdepodobnosť.

Odvolací súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn dôkazov,
ktoré by jednoznačne a nepochybne usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe. Odvolací súd pritom nekonštatuje, že obžalovaný sa nedopustil skutku uvedeného v
obžalobe, ale konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutku uvedeného

v obžalobe dopustil. Nedokázaná vina tu má však rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je, za
použitia zásady in dubio pro reo , oslobodenie spod obžaloby.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.