Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405200612
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8405200612.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v obchodnej veci žalobcu: DOLPHINS CORPORATION LTD., so sídlom Suite
3, Oliaji Trade Centre, Firth Floor, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, Seychelles, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sliezska 9, proti žalovanému:
Poľnonákup TATRY, a.s., so sídlom Kežmarok, Slavkovská 36, IČO: 36 447 927, zastúpenému
advokátkou JUDr. Margitou Budzíkovou, so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, o zaplatenie 331.939,19

eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa
15.10.2012podč.k.2Cb/34/2005-497,naodvolaniežalobcuprotiuzneseniuOkresnéhosúduKežmarok
zo dňa 1.7.2013 pod č. k. 2Cb/34/2005-523, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní žalobcovi oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 10.000.000,- Sk (331.939,19 eur) s 15 % úrokom z omeškania ročne
z tejto sumy od 20.8.2004 do zaplatenia z titulu neplnenia Zmluvy o pristúpení k časti záväzku zo
dňa 2.2.2000. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 17.980,40 eur do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku. Slovenskej republike, zastúpenej Okresným súdom Kežmarok, trovy štátu
nepriznal.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že dňa 31.3.1998 uzavrela VÚB, a.s., Bratislava, (predchodca
žalobcu) ako veriteľ a spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a.s., Nové Zámky, ako dlžník úverovú
zmluvu (ďalej len „ÚZ“) v znení jej dodatkov na poskytnutie úveru vo výške 94.750.000,- Sk pod

č. 43/1998/36521884. Zmluvou o pristúpení k časti záväzku pod č. 4/111/2000/O zo dňa 2.2.2000,
uzavretou medzi VÚB, a.s., ako veriteľom a spoločnosťou žalovaného ako pristupujúcim dlžníkom
(ďalej len „ZoP“), žalovaný pristúpil k časti peňažného záväzku dlžníka Poľnonákup AGROPROS,
a.s., vyplývajúceho z ÚZ, a to vo výške 15.000.000,- Sk. Listom zo dňa 16.6.2004 v súlade s čl. III/4
ZoP žalobca vyzval žalovaného ako pristupujúceho dlžníka na splnenie peňažného záväzku vo výške
15.000.000,- Sk v lehote do 25.6.2004. Zároveň uviedol, že výzva na splnenie peňažného záväzku je

zároveň pokusom o mimosúdne riešenie sporu. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, pretože pristúpil k
záväzku, ktorý vznikol na základe ÚZ z 31.3.1998, pričom dlh z nej vyplývajúci bol pôvodne splatný dňa
30.6.1998. Dodatkom k tejto zmluve bola splatnosť úveru predĺžená do 25.9.1998. Na tejto splatnosti
úveru nič nemení ani uzavretie ZoP zo strany žalovaného. Z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania
nároku žalobcu.

S použitím ustanovení § 388 ods. 1, § 397 a § 406 ods. 1 Obch. zákonníka a § 533 Obč. zákonníka
uzavrel, že vzhľadom na uplynutie 4-ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula od vyhlásenia konkurzu napôvodného dlžníka (4.2.2000), t.j. dňom 4.2.2004, nárok žalobcu podlieha premlčaniu. Pôvodná ÚZ bola
splatná vo vzťahu k hlavnému dlžníkovi (Poľnonákup AGROPROS, a.s., Nové Zámky) do 25.9.1998.
Žalovaný ako pristupujúci dlžník na základe ZoP pristúpil k časti peňažného záväzku hlavného dlžníka

iba vo výške 15.000.000,- Sk. Teda aj vo vzťahu k nemu platí pôvodná lehota splatnosti záväzku z
úverovej zmluvy dňa 25.9.1998. 4-ročná premlčacia lehota by uplynula dňom 25.9.2002, keby nebol na
hlavného dlžníka dňa 4.2.2000 vyhlásený konkurz. Aj keby 4-ročná premlčacia doba bola počítaná od
4.2.2000, uplynula by 4.2.2004. Keďže návrh žalobca uplatnil na súde 10.2.2005, podlieha premlčaniu.
Z tohto dôvodu súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému
priznal ich náhradu vo výške 17.980,40 eur. Ďalším výrokom nepriznal trovy štátu za zaplatenie faktúry
Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a to z dôvodu, že išlo o dôkaz navrhovaný úspešnou
stranou v konaní, ktorou bol žalovaný.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. V odvolaní predovšetkým poukázal na to, že v zmysle ZoP zo dňa 2.2.2000 uzavretej
medzi pôvodným veriteľom a žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom, v čl. III/4 bolo dohodnuté, že
pristupujúci dlžník sa zaväzuje, že na výzvu veriteľa splní za dlžníka časť jeho peňažného záväzku

zo zmluvy o úvere vo výške 15.000.000,- Sk, a to na účet, ktorého číslo mu veriteľ oznámi vo výzve
na splnenie záväzku. Veriteľ žalovanej pohľadávky GFR, s.r.o., Bratislava, (nástupca VÚB, a.s.) vyzval
žalovaného na splnenie peňažného záväzku listom zo dňa 16.6.2004. Ak teda ako veriteľ žalovanej
pohľadávky si svoje právo uplatnil na súde dňa 10.2.2005, jeho nárok premlčaniu nepodlieha. Z
uvedeného dôvodu trval na tom, že k začatiu plynutia premlčacej doby mohlo dôjsť najskôr doručením

predmetnej výzvy žalovanému. Žalovaný pritom nepreukázal, že by mu terajší žalobca alebo ktorýkoľvek
jeho právny predchodca doručil inú výzvu na plnenie, než tú, ktorá mu bola zaslaná s dátumom
16.6.2004. Ak návrh na súde uplatnil dňa 10.2.2005, jeho nárok premlčaniu nepodlieha.

V súvislosti s popieraním námietky premlčania ďalej uviedol, že na základe pristúpenia k záväzku

hlavného dlžníka sa žalovaný stal spoločne a nerozdielne zaviazaný, a to v časti záväzku primárneho
dlžníka vo výške 15.000.000,- Sk. Preto platí ustanovenie § 406 ods. 1 Obch. zákonníka v spojení s §
20 ods. 7 zákona č. 328/1991 Zb., a to v súvislosti so zastavením plynutia premlčacej doby proti inému
spoludlžníkovi.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 4.12.2012 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože splatnosť záväzku z ÚZ vo vzťahu k žalovanému ako

pristupujúcemu dlžníkovi na základe ZoP na jej plnenie nastala až po výzve žalobcu zo dňa 16.6.2004.

Podľa § 340 ods. 1 Obch. zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 340 ods. 2 Obch. zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený

požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného
odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Súd prvého stupňa ale posudzoval premlčanie práva žalobcu z hľadiska splatnosti dohodnutej v ÚZ, a
to bez ohľadu na splatnosť dohodnutú vo vzťahu k žalovanému ako pristupujúcemu dlžníkovi v ZoP. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 392 ods. 1 Obch. zákonníka, podľa ktorého,
pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo
začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať
určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia
tejto povinnosti.

Zo Zmluvy o pristúpení k časti záväzku č. 4/111/2000/O zo dňa 2.2.2000, uzavretej medzi VÚB, a.s.,
Bratislava, ako veriteľom, a žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom, z jej čl. III/4 vyplýva, že pristupujúci
dlžník sa zaväzuje, že na výzvu veriteľa splní za dlžníka časť jeho peňažného záväzku zo zmluvy oúvere vo výške 15.000.000,- Sk, a to na účet, ktorého číslo mu veriteľ oznámi vo výzve na splnenie
záväzku. Odvolací súd je toho názoru, že splatnosť záväzku žalovaného vo vzťahu k veriteľovi bola
dohodnutá až na základe výzvy veriteľa na plnenie za dlžníka v časti jeho peňažného záväzku. Inými

slovami, na dohodnutú lehotu splatnosti medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom (žalovaným) v ZoP
nemá žiaden vplyv dohodnutá lehota splatnosti medzi veriteľom a hlavným dlžníkom v ÚZ. Teda ak v
zmysle tohto dojednania ohľadom splatnosti vo vzťahu k žalovanému žalobca výzvou zo dňa 16.6.2004
(č. l. 21) vyzval žalovaného v zmysle čl. III/4 ZoP na splnenie peňažného záväzku vo výške 15.000.000,-
Sk, a to v lehote do 25.6.2004, na účet veriteľa vedeného v T. D., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS:

XXXXXXXX, až po tejto výzve žalovanému vznikla povinnosť ako pristupujúceho dlžníka plniť záväzok
vo vzťahu k veriteľovi. Teda až po výzve zo dňa 16.6.2004 začala plynúť žalobcovi 4-ročná premlčacia
doba na úspešné uplatnenie práva podľa § 392 ods. 1, veta prvá, Obch. zákonníka, pričom konkrétne
začala plynúť dňom 26.6.2004. Ak teda žalobca podal žalobu na súde 10.2.2005, jeho nárok premlčaniu
nepodlieha.

Keďže súd prvého stupňa námietku premlčania nároku žalobcu v zmysle vyššie uvedených ustanovení
neposúdil, nezostávalo nič iné odvolaciemu súdu, iba zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa dôvodnosťou výšky uplatneného

nároku vo vzťahu k účastníkom tohto konania.

Vyššie označeným uznesením zo dňa 1.7.2013 súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov. Uznesenie zdôvodnil tým, že dňa 20.11.2012 doručil žalobcovi na vyplnenie
tlačivo na oslobodenie od súdnych poplatkov pre právnickú osobu (§ 138 ods. 2 O.s.p.) a zároveň ho

vyzval na jeho predloženie v lehote 10 dní. Dňa 30.11.2012 žalobca doručil okresnému súdu žiadosť
o predĺženie lehoty z 10 na 30 dní na predloženie vyplneného predmetného tlačiva. Keďže žalobca
vyplnené tlačivo na oslobodenie od súdnych poplatkov nepredložil ani v lehote 30 dní od doručenia výzvy
súdu, návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť uznesenie a jeho
žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovieť. V odvolaní uviedol, že vyplnené tlačivo bolo
zaslané súdu priamo zo sídla žalobcu z Republiky Seychelles. O tom, že takéto tlačivo nebolo súdu
doručené, sa dozvedel až z napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Predpokladá, že došlo k
zjavnému pochybeniu doručovateľskej služby pri doručovaní tlačiva súdu. Z tohto dôvodu vyplnené

tlačivo pripojil k podanému odvolaniu.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie

a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 138 ods. 2 písm. a/ O.s.p., v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle.

Jedným z druhov trov konania, ktoré musí znášať účastník, sú poplatky. Predpokladom pre oslobodenie
sú jednak pomery účastníka, ako aj to, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne, pričom vo všeobecnosti platí, že
toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právnické osoby, nielen na osoby fyzické.

Žalobca v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov (PRÁVNICKÁ OSOBA), na č. l. 531 v bode 3.3 uviedol, že voči
žalovanému v tomto konaní eviduje pohľadávku vo výške 331.939,19 eur, o ktorej je vedené konanie na
Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2Cb/34/2005.

Odvolací súd je toho názoru, že ak terajší žalobca nadobudol pohľadávku proti žalovanému na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.5.2008, už vtedy vedel, že pohľadávka je po lehote splatnosti
a že bude sa musieť o jej zaplatenie súdiť. Preto, aby získal pohľadávku splatnú a nezaplatenú v lehote
jejsplatnosti,takýtojehopostupniejedôvodomnapriznanieoslobodeniaodplateniasúdnychpoplatkov.Za nadobudnutú pohľadávku musel totiž postupcovi zaplatiť. Z tohto dôvodu jeho finančné pomery
neosvedčujú možnosť priznania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 138 O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní žalobcovi
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.