Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2022

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010115
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Tomrecaj PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2022:4622010115.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Adrianou Tomrecaj, PhD., v trestnej veci

obžalovaného U. U. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno
d), odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b),
písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 20.04.2022, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
U. U., narodený XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom A.,

prechodne bez prihlásenia A., Q. XXXX/XX,
t.č. od XX.XX.XXXX vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS M.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

od presne nezistenej doby roku 2019 do 16.09.2021 na bližšie nezistených miestach v okrese Topoľčany
a v meste Sereď, pre vlastnú potrebu, ako aj za účelom ďalšej distribúcie a získania finančného

prospechu, si neoprávnene bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR zadovažoval
nezistené množstvá omamných a psychotropných látok, najmä drogy zvané ,,heroín“ a „pervitín“ od
neznámych osôb, ktoré drogy prechovával pri sebe v A. v mieste bydliska na E. Q. XXXX/XX tieto sčasti
použil pre vlastnú potrebu a sčasti následne po telefonickom dohovore tieto predával v meste A. a v
jeho širšom okolí a to heroín v rôznych množstvách a za rôznu finančnú hotovosť, pervitín spravidla
za sumu 10 eur za obvykle jednorazovú dávku, prípadne bezodplatne poskytol užívateľom D. I., nar.
XX.XX.XXXX, S. T., nar. XX.XX.XXXX, A. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. S., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar.
XX.XX.XXXX, v prípade osôb D. I. a S. T. vedel, že ide o osoby, ktoré sa liečili z drogovej závislosti,

pričom uvedeného konania sa dopustil po tom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn.
2T 155/2011 zo dňa 16.11.2011, v ten deň právoplatným uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.
v znení neskorších predpisov, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia, pričom heroín (diacetylomorfin) je v zmysle Zákona NR SR č. 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení, zaradený do I.
skupiny omamných látok, a metamfetamín je v zmysle citovaného zákona zaradený do II. skupiny
psychotropných látok,

t e d a :neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku, spáchal
čin, a už bol za taký čin odsúdený, pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l :

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek

2 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno
j) Trestného zákona.

Za t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno n)

Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa§48odsek4Trestnéhozákonasaobžalovanýzaraďujedoústavunavýkontrestuodňatiaslobody
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu ukladá trest prepadnutia vecí, a to:
- Mobilný telefón značky Motorola, čiernej farby, vyklápací, s nalepeným bielym papierom s poznačením
čísla XXXX XXX XXX,
- Mobilný telefón značky ZTE, čiernej farby, ošúchaný zadný kryt nezisteného IMEI.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad podľa § 78 odsek 1
Trestného zákona v trvaní 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Topoľčanoch sp. zn. Pv 250/21/4406, prejednal Okresný
súd Topoľčany trestnú vec proti obžalovanému U. U. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním znaleckého posudku MUDr. V. F. č. 126/2021 a listinných dôkazov založených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaný U. U. na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie
označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3

písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku
prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku
sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o
vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym
úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno
b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona po
stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že
skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento

skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o
treste a o ochrannom opatrení.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do
spisu, pričom v rámci takto vykonávaného dokazovania bol prečítaný znalecký posudok vypracovaný

MUDr. V. F., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého záverovvyplývalo, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel takou duševnou chorobou, ktorá by mala
vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Trpel kombinovanou závislosťou, ktorá spomenuté
schopnosti nijako nelimitovala. Obžalovaný v čase spáchania skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo

svojho konania pre spoločnosť a vedel svoje konanie ovládať. Obžalovaný v čase spáchania skutku
nebol po celý čas pod vplyvom alkoholu či iných psychotropných látok a v čase keď bol pod vplyvom
psychoaktívnych látok, nemalo to žiadny vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Pamäťové
schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku boli plne zachované. U obžalovaného ide o
chorobný vzťah (závislosť) voči viacerým psychoaktívnym látkam (alkohol, opioidy, psychostimulanciá

- metamfetamín, kanabinoidy). Rozsah ich užívania však nebolo možné znalcom objektivizovať. U
obžalovaného neboli zistené psychické ani somatické zmeny závažnejšieho charakteru, ktoré by boli
spôsobené užívaním omamných a psychotropných látok, alkoholu alebo iných návykových látok.
Rozvinutá chronifikovaná kombinovaná závislosť obžalovaného podľa znalca súvisí s charakterom
spáchaného skutku, ale o tejto súvislosti mal však obžalovaný plnú schopnosť vedieť. Obžalovaný
je závislý od viacerých psychoaktívnych látok po obdobie mnohých rokov, pričom v jeho prípade ide

o chronické štádium závislosti. Znalec však nezistil u obžalovaného taký stupeň závislosti, ktorý by
znižoval alebo celkom potláčal jeho schopnosť zdržať sa svojho konania v dobe pred spáchaním skutku.
Aktuálne obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania, účel trestného postihu aj prípadné uloženie
trestu. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.
Znalec však neodporučil uložiť obžalovanému žiadne liečenie, nakoľko obžalovaný nie je ku žiadnej

liečbe motivovaný, a preto by liečba u neho nemohla naplniť svoj účel.

Z výsledkov laboratórnych vyšetrení, správy Svet zdravia Nemocnica A. a zápisu z dychovej skúšky
vyplývalo, že v čase zadržania obžalovaný mal vo vzorke moču pozitívny výsledok na amfetamín,
metanfetamín, morfín a cannabis, nebol pod vplyvom alkoholu a pri príchode na urgentný príjem bol

obžalovaný agresívny, nespolupracoval a mal ústa plné drog, pričom ústa silno zatínal. Vzhľadom na
priame ohrozenie života udusením alebo predávkovaním boli zo strany zdravotníkov realizované život
zachraňujúce úkony.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, priložených fotografií, zápisnice o ohliadke miesta činu,

fotodokumentácie, zo zápisnice o odňatí veci a z odborného vyjadrenia vyplývalo, že pri domovej
prehliadke vykonanej na adrese prechodného pobytu obžalovaného bez prihlásenia boli vydané veci
a to: mobilný telefón značky Motorola, čiernej farby, vyklápací, s nalepeným bielym papierom s
poznačením čísla XXXX XXX XXX, zošit A5 s plast doskami s obsahom telefónnych čísiel, SIM karta
za „4“ nezisteného čísla, plastové puzdro ružovej farby s obsahom 1 ks blister s označením Nimid s

9 svetložltými tabletkami, 1 blister s označením LINKOCIN so 7 bielymi tabletkami, jedna zašúľaná
cigareta, jedna kovová lyžička, plastový sáčok s obsahom neznámej kryštalickej látky, jeden plastový
obal s ihlou a plastová krabička s nezisteným počtom SIM kariet (zalepené). Pri obhliadke miesta činu
na autobusovej stanici na ul. M. D. v A. bol zaistený plynový zapaľovač zelenej farby, a následne boli
obžalovanému príkazom vyšetrovateľa Policajného zboru odňaté veci, a to mobilný telefón značky ZTE,

čiernej farby, ošúchaný zadný kryt neisteného IMEI, vrecko s nápisom CAMEL, žltej farby s tabakom
a s cigaretovými filtrami a SIM karta TESCO. Na základe odborného vyjadrenia súd zistil, že mobilný
telefón značky Motorola bol ohodnotený na sumu 20 eur a mobilný telefón značky ZTE bol ohodnotený
na sumu 50 eur.

Zo správ o povesti a k osobe obžalovaného, teda z rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k.
2T/155/2011-267 zo dňa 16.11.2011, zo skráteného výpisu klienta, zo správy o povesti Mesto A., z
lustrácie ISP-Poldat, z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, z evidencie zbraní a zbrojných
preukazov, z evidencie motorových vozidiel, z avíza, z hodnotenia z výkonu väzby, z lustrácie v
sociálnej poisťovni, z odpisu registra trestov, z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a

priestupkov a z lustrácie v v evidencií Zboru väzenskej a justičnej stráže, súd zistil, že obžalovaný bol
doposiaľlenjedenkrátsúdnetrestaný,atorozsudkomOkresnéhosúduTopoľčanyč.k.2T/155/2011-267
zo dňa 16.11.2011, právoplatným dňa 16.11.2011, kedy súd schválil dohodu o vine a treste a uznal
obžalovaného vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c),

písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j)
Trestného zákona a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem)
mesiacov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou aochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky. Z výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný podmienečne
prepustený dňa 26.05.2016 so skúšobnou dobou 3 (tri) roky, v ktorej sa osvedčil dňa 15.05.2020. Z
nariadeného ochranného liečenia bol obžalovaný prepustený dňa 17.04.2018. Toho času je obžalovaný

vo výkone väzby, od 16.09.2021 19:17 hod. na základe uznesenia Okresného súdu Topoľčany sp.
zn. 2Tp/44/2021 zo dňa 18.09.2021, právoplatný v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 4Tpo/63/2021 zo dňa 07.10.2021 v tejto trestnej veci. Väzbu vykonáva obžalovaný v štandardnom
režime od 18.09.2021, správanie a vystupovanie má na požadovanej úrovni, pokyny a príkazy
príslušníkov rešpektuje a plní, konflikty medzi spoluobvinenými neboli zaznamenané, ústavný poriadok

a časový rozvrh dňa dodržiava, zásady ústrojovej disciplíny, úpravy zovňajška a hygieny má osvojené
a v osobných veciach si udržiava poriadok. Pracovne zaradený doposiaľ nebol, z dôvodu nedostatku
pracovnýchmožností,adisciplinárneodmenenýanipotrestanýnebol.Vmiestepobytunebolobžalovaný
riešenýKomisiouverejnéhoporiadkuavevidenciípriestupkovMestskejpolícieTopoľčanymaevidovaný
len jeden záznam zo dňa 29.01.2021. Doposiaľ sa obžalovaný dopustil 4 (štyroch) priestupkov, ktoré
boli všetky vyriešené blokovými pokutami. Obžalovaný nie je držiteľom zbrane ani zbrojného preukazu,

nie je vlastníkom osobného motorového vozidla a nie je a ani nebol zamestnaný.

Vo vyjadrení obžalovaného doručeného súdu dňa 19.04.2022 obžalovaný opísal svoj doterajší život
aj s problémami, ktoré ho doposiaľ zasiahli do takej miery, že sa stal závislým na omamných a
psychotropných látkach a dopúšťal sa protiprávneho a spoločenský nevhodného správania v dôsledku

užívania drog. Je živený rodičmi, má množstvo exekúcií, stratil zamestnanie a rodičom rozpredal
množstvo osobných vecí za účelom získania finančných prostriedkov na kúpu drog. Obžalovaný vo
vyjadreníuviedol,ženahlavnompojednávaníchceurobiťvyhlásenieosvojejvine,nakoľkosibolvedomí
svojich činov, no svoje konanie odôvodňoval svojou chorobnou závislosťou, ktorá si vyžaduje liečenie
a nie výkon trestu a zároveň upozorňoval súd na neprimerane vysokú trestnú sadzbu ktorá mu za

spáchanie žalovaného trestného činu hrozí v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.

Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, mal súd
za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Tiež bolo
preukázané,žeskutokvykazujeznakyžalovanéhotrestnéhočinua,žeskutokspáchalobžalovanýU.U..

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení

podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať ajmorálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri
náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,

vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k
spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov

spoločnosti.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti obzvlášť závažného zločinu, z ktorého
bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej
sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 172 ods. 2 Trestného

zákona) na 10 rokov až 15 rokov.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,

zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný

čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje
päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne
odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody
neprevyšujúci dva roky (podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve tri roky (podľa § 51 ods. 1
Trestného zákona). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné obžalovanému

uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo
Trestný zákon.

Pri úvahách týkajúcich sa výšky ukladaného trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného,
ako aj na okolnosti spáchania skutku, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať v

prvom rade na obdobie približne dvoch rokov, počas ktorých obžalovaný obchodoval s drogami. Nemej
dôležitým je aj rozsah jeho trestnej činnosti, aj s prihliadnutím na počet osôb, ktorým drogy predával.
Tieto okolnosti sú už ale subsumované do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu kladeného
obžalovanému za vinu. Obžalovaný je na základe psychologického posúdenia chronicky závislý na
viacerých psychoaktívnych látkach po obdobie mnohých rokov. Táto závislosť však nemala žiadny

forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného. Obžalovaný si bol
počas celej doby páchania skutku plne vedomý nezákonnosti, ako aj spoločenskej nebezpečnosti svojho
konania, obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že už bol v minulosti súdne trestaný za rovnakú trestnú
činnosť, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia ochranného liečenia a
ochranného dohľadu po výkone trestu odňatia slobody nemalo na obžalovaného požadovaný výchovný

vplyv, ktorý by mu zabránil v opakovaní tak závažnej trestnej činnosti.

Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne
pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákonaa priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného
zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne
trestný čin oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona), a že obžalovaný svojim vyhlásením, že je vinný

zo spáchania žalovaného skutku súdu napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti keďže súd nemusel
vykonávať dokazovanie ohľadom viny obžalovaného (§ 36 písm. n) Trestného zákona). Páchateľ
nemusí bezpodmienečne napomáhať od začiatku všetkým orgánom činným v trestnom konaní, keďže
vzhľadom na kontradiktórnosť trestného konania je ťažisko dokazovania v konaní pred súdom, a preto
má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. Obžalovanému nemožno pričítať v

jeho neprospech skutočnosť, že v prípravnom konaní realizoval svoje ústavné právo a odmietol k veci
vypovedať. Súd u obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, nakoľko
na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného nemohol súd prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona, keďže predchádzajúce odsúdenie zakladá jeden zo zákonných
znakov tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a jeho
duplicitné zohľadnenie ako priťažujúcej okolnosti je neprípustné. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona,

pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností v pomere 2:0, a preto v súlade s § 38 odsek 3 Trestného zákona súd hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby (15 rokov) znížil o jednu tretinu (t.j. o 20 mesiacov) a trest ukladal v rámci
takto upravenej trestnej sadzby, teda v rozmedzí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiace.

Vo výroku o vine (z pohľadu spôsobu ustálenia skutku aj jeho právnej kvalifikácie) označené
predchádzajúce odsúdenie v rámci právnej kvalifikácie skutku založilo zákonný znak tzv. kvalifikovanej
skutkovejpodstatyajpodľa§172ods.2písm.a)Trestnéhozákona(dikcia„užbolzatakýčinodsúdený").
Vzhľadom na zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia v rámci právnej kvalifikácie skutku nie je možné

vo výroku o treste identické predchádzajúce odsúdenie zohľadnil ako zákonný dôvod pre aplikáciu § 38
ods. 6 Trestného zákona (dikcia „opätovné spáchanie obzvlášť závažného zločinu"), v dôsledku čoho
by sa pri ukladaní trestu zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o dve tretiny. Takýmto postupom by
súd porušil tzv. zásadu ne bis in idem upravenú v ustanovení § 38 ods. 1 Trestného zákona, podľa
ktoréhonaokolnosť,ktorájezákonnýmznakomtrestnéhočinu,nemožnoprihliadnuťakonapoľahčujúcu

okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Súd dôsledne hodnotil osobu páchateľa - obžalovaného, prihliadol na jeho pomery a možnosť jeho
nápravy, keďže ide stále o relatívne mladého človeka, ktorý po vykonaní trestu, vrátane programu

resocializácie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, bude mať možnosť zmeniť spôsob života a
vyvarovať sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody konaniu obdobného charakteru. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona má súd za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a dosiahnutie účelu trestu postačuje aj trest uložený na úplne spodnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 10 rokov.

Sud v tomto prípade nevzhliadol u obžalovaného významné výnimočné okolností, ktoré by boli spôsobilé
odôvodniť použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona a oprávňovali by súd na mimoriadne zníženie trestu
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. U obžalovaného neboli splnené zákonné
predpoklady na takýto postup hlavne preto, že už v minulosti sa obžalovaný dopustil totožnej drogovej

trestnej činnosti za ktorú mu bol právoplatne uložený trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a napriek tomu tento trest neviedol obžalovaného k
prevýchove, keďže sa opätovne dopustil rovnakej trestnej činnosti. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj
zistenú závislosť obžalovaného od viacerých psychoaktívnych látok, ktorou obžalovaný ospravedlňoval
svoje konanie. Preto nie je možné konštatovať, že by trest uložený obžalovanému v rámci vyššie

uvedenej trestnej sadzby bol pre neho neprimerane prísny oproti iným páchateľom obdobného skutku
a že by súčasne na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval trest kratšieho trvania.

Pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného na výkon trestu súd aplikoval § 48 ods. 2 písm. b) a ods. 4
Trestného zákona a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

nakoľko pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd
nezaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, napriek tomu, že ide o páchateľa obzvlášť závažného
zločinu preto, že je súd toho názoru, že s prihliadnutím na závažnosť trestného činu a mieru narušeniaobžalovaného, bude náprava obžalovaného v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
lepšie zaručená. Po náležitom posúdení osoby obžalovaného, možností jeho nápravy, ako aj v súlade s
návrhom prokurátora na hlavnom pojednávaní, súd v súlade s princípom individualizácie trestu rozhodol

o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia.

Obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia vecí, a to dvoch mobilných telefónov opísaných vo
výroku o treste, nakoľko tieto boli použité na spáchanie trestného činu, čo vyplývalo jednak z povahy
vecí, ich vlastností a účelu požitia, ako aj z popisu skutku, keď sa mal obžalovaný prostredníctvom týchto

telefónov kontaktovať s osobami, ktorým drogy predával.

Obžalovanému súd obligatórne uložil ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko ho
súd uznal vinným za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a tento ochranný
dohľad súd uložil vo výmere 3 roky, keďže predchádzajúci ochranný dohľad uložený obžalovanému vo
výmere 2 roky nezabezpečil dovŕšenie nápravy obžalovaného tak, aby po prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody viedol riadny život.

Podľa názoru súdu je uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34
odsek 1 Trestného zákona tak v rámci jeho pôsobenia na obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho vplýva-

nia na ostatných členov spoločnosti z hľadiska generálnej prevencie. Súd považoval najmä vzhľadom na
okolnosti predmetnej veci (neliečenú závislosť obžalovaného a opakované páchanie trestnej činnosti)
uloženie tohto trestu odňatia slobody za primerané, nakoľko bolo zrejmé, že predchádzajúce odsúdenie,
nemalo na obžalovaného požadovaný výchovný vplyv, neviedlo k jeho prevýchove a nezabránilo mu v
páchaní ďalšej trestnej činnosti.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.