Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8Csp/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209013
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1217209013.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu G. W.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Štefan Bucha, Námestie M. R.
Štefánika 1, Žilina, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu64,02eurs5,25%-nýmročnýmúrokomod02.06.2014
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 97 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.04.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 65,- eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.04.2004 zobral od
žalovanéhoúvervovýške20.000,-Sk.Žalobcavšakžalovanémunesplácalúvervčas,pretohožalovaný

vymáhal prostredníctvom súdneho exekútora. V uvedenej exekučnej veci bola celá exekúcia uhradená.
Zamestnávateľ žalobcu dňa 11.05.2014 zrazil zo mzdy žalobcu sumu 64,02 eur. Zrazenie sumy 64,02
zo mzdy žalobca považuje za nedôvodné a nezákonné z toho dôvodu, že nedoplatok na úverovej
zmluve žalobca žalovanému splatil v celom rozsahu a žalobca nikdy neuzavrel dohodu o zrážkach zo
mzdy zo dňa 26.04.2014. Žalobca uviedol, že dohoda o zrážkach je nezákonná, lebo neobsahuje výšku
dohodnutých splátok. Žalovaný nie je ochotný dobrovoľne vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 64,02
eur s príslušenstvom.

3. Žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že podľa jeho názoru zo
zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca
plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. K bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek
nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej lehote. Nárok žalobcu zo zmluvy č.
XXXXXXX sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v rozsahu 64,02 eur dňa 09.05.2016.
Peňažná čiastka bola na bankový účet žalovaného pripísaná dňa 09.05.2014. Žalovaný ďalej uviedol,

že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 OZ. Dohoda bola uzatvorená písomne
medzi žalobcom a žalovaným ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, vyplývajúcej zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.4. Žalobca sa k uplatnenej námietke premlčania vyjadril tak, že tvrdenie žalovaného o premlčaní
k 09.05.2016 nie je pravdivé, pretože vtedajší zamestnávateľ žalobcu urobil zrážku zo mzdy dňa
11.05.2014. Žalobca je názoru, že k bezdôvodnému obohateniu došlo až prípisom 64,02 eur na účet

žalovaného. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, doručená súdu dňa 12.05.2016, zároveň
znamená, že od tohto dátumu bolo planutie premlčacej lehoty prerušené, až do zastavenia konania,
ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15C/87/2016.

5. Na pojednávanie nariadené na 28.09.2021 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, hoci bol

riadne predvolaný, svoju účasť ospravedlnil a žiadal, aby súd vo veci rozhodol bez jeho prítomnosti. Na
pojednávaní konanom dňa 28.09.2021 (pred začatím pojednávania) vzal žalobca žalobu v časti istiny
0,98 eur späť z dôvodu chyby v písaní v žalobnom návrhu.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento
skutkový stav:

7. Žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom uzavrel dňa 26.04.2004 Zmluvu o úvere, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v dohodnutej výške 20.000,- Sk. Žalobca sa zaviazal poskytnutý
úver splatiť v pravidelných splátkach.

8. Žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom uzavrel dňa 26.04.2004 Dohodu o zrážkach zo
mzdy na zabezpečenie peňažnej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 5480054, na základe ktorej poskytol
žalovaný žalobcovi úver vo výške 20.000,- Sk.

9. Súdna exekútorka JUDr. Mária Krasňanová vydala dňa 15.05.2014 potvrdenie, že v exekučnej veci

oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému G. W. o vymoženie 544,38 eur s príslušenstvom,
má povinný uhradenú celú exekúciu, exekúcia bola ukončená v roku 2006 a poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vrátené dňa 27.02.2006.

10. Žalovaný listom zo dňa 15.04.2014, označeným ako „Žiadosť o zrážky zo mzdy“, adresovaným

Dopravnému podniku Bratislava, vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonali zrážky zo mzdy žalobcu,
až do úplného splatenia dlhu, t.j. do výšky 64,02 eur. Žalovaný v liste uviedol, že dňa 26.04.2004 uzatvoril
so žalobcom zmluvu o úvere.

11. Dopravný podnik Bratislava, a.s. potvrdením zo dňa 14.05.2014 osvedčil, že žalobca mal vykonanú

zrážku zo mzdy na úver č. 5480054 pre žalovaného vo výplate za mesiac apríl 2014 (t.j. dňa 11.05.2014)
vo výške 64,02 eur.

12. Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 15C/87/2016 je súdu známe, že žalobca sa žalobou
zo dňa 09.05.2016, doručenou súdu dňa 12.5.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 64,02 eur

s príslušenstvom. Konanie bolo uznesením zo dňa 20.02.2017, č. k. 15C/87/2016-42 zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2017.

13. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Podľa § 451 ods. 1 OZ, v znení neskorších predpisov, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.18. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

20. Podľa § 551 ods. 1 a 2 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi

veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.

21. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

22. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

23. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

26.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

27. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 0,98 eur vzhľadom na čiastočné späťvzatie zo strany
žalobcu, pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný v
zmysle § 146 ods. 1 CSP.

30. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 64,02 eur
s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a
citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná.

31. Žalobca sa v predmetom konaní voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. V
zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka môže bezdôvodné obohatenie vzniknúť
len na základe troch taxatívne vymedzených podmienok. Musí sa jednať buď o prípad, ak subjekt získa
majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, druhým prípadom je získanie plnenia z neplatnéhoprávneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo nakoniec za bezdôvodné
obohatenie možno rozumieť majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené predpoklady zakladajúce bezdôvodné

obohatenie tak ako to vyžaduje ust. § 451 ods. 2 OZ.

32. Na základe vykonaného dokazovania treba považovať za preukázané, že žalobca ako dlžník
uzavrel zo žalovaným ako veriteľom dňa 26.04.2004 Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi úver v dohodnutej výške 20.000,- Sk (663,88 eur), ktorý žalobca nesplácal riadne a

včas a preto bol žalovaný nútený vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom exekučného konania. Z
potvrdenia,ktorévydalasúdnaexekútorkadňa15.05.2014másúdzapreukázané,žeexekúciavedenáv
prospech oprávneného (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) proti povinnému (G. W.) bola uhradená v celom rozsahu
a ukončená ešte v roku 2006. V konaní ďalej nebolo sporné, že zamestnávateľ žalobcu (Dopravný
podnik Bratislava, a.s.) na základe žiadosti žalovaného o zrážky zo mzdy zo dňa 15.04.2014 v roku
2014 vykonal zrážku zo mzdy vo výške 64,02 eur na úver č. 5480054 pre žalovaného. Žalovaný v rámci

svojej procesnej obrany nijakým spôsobom nereflektoval na vyššie uvedené skutočnosti. Opakovane
konštatoval, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Stroho
konštatoval, že žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola vyhlásená
za neplatnú. Na skutočnosť, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 26.04.2004 bola v
celom rozsahu uhradená prostredníctvom exekučného konania č. 24Er/451/2005 (EX 314/2005) ešte

v roku 2006 žalovaný nezareagoval. Ak tvrdil, že žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o
úvere zo dňa 26.04.2004, mal okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti
nesplnila.Medzipovinnosťoutvrdeniaapovinnosťouoznačiťdôkazynapreukázanietvrdeníjevzájomná
väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní

neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť
strany konania za jeho výsledok, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Žalovaný
neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ani nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé prečo si dňa
15.04.2014 uplatnil zrážky zo mzdy na úver č. XXXXXXX, ktorý mal byť v celom rozsahu splatený ešte

v roku 2006 v exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi sa
v konaní podarilo preukázať, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške
64,02 eur, keď získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný v konaní síce tvrdil,
že žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, avšak svoje tvrdenia ničím nepodložil,
pričom sa mu nepodarilo spoľahlivo vysvetliť, prečo po 8 rokoch od skončenia exekúcie, v ktorej bol dlh

žalovaného z predmetnej zmluvy o úvere uhradený v celom rozsahu (čo vyplýva z potvrdenia súdnej
exekútorky JUDr. Mária Krasňanová zo dňa 15.05.2014), si opätovne prostredníctvom zamestnávateľa
žalobcu uplatnil (splatenú) pohľadávku, vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o úvere. Vzhľadom na vyššie
uvedené nemožno tak mať za to, že žalovaný by účinne poprel žalobcom prezentované a dôkazmi
podporené skutočnosti.

33. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd dospel k záveru, že nie je dôvodná. Podľa §
107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa názoru súdu sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení najskôr dňa 12.05.2014 a v tento

istý deň sa žalobca rovnako aj dozvedel o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila, nakoľko najskôr v
tento deň mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že podľa potvrdenia
Dopravného podniku Bratislava, a.s., zrážka zo mzdy žalobcu bola vykonaná dňa 11.05.2014, pričom v
tento deň bola predmetná suma zaslaná z účtu Dopravného podniku Bratislava, a.s., ktorý bol vedený
vo Všeobecnej úverovej banke na účet žalovaného, ktorý bol vedený v Poštovej banke. Zo všeobecne

dostupných informácii je známe, že prevod v eurách medzi slovenskými bankami (tzv. SEPA prevod)
trvá jeden pracovný deň. A teda platba realizovaná dňa 11.05.2014 by mala byť pripísaná na účet
príjemcu nasledujúci deň po odoslaní a teda dňa 12.05.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel,
že k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 12.05.2014 (pripísaním finančných prostriedkov na účet
žalovaného), pričom zároveň v tento deň mal žalobca aj vedomosť o tom, kedy a v koho prospech k

bezdôvodnému obohateniu došlo. Zo spisu OS BA II, sp. zn. 15C/87/2016 je súdu známe, že žalobca
sa žalobou doručenou dňa 12.5.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 64,02 eur s príslušenstvom.
Konanie bolo uznesením zo dňa 20.02.2017, č. k. 15C/87/2016-42 zastavené.34. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2017. Keďže žaloba v konaní sp. zn. 15C/87/2016
bola podaná na súd dňa 12.05.2016, je zrejmé, že bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, pričom premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynula. Konanie

vedené pod sp. zn. 15C/87/2016 bolo právoplatne zastavené dňa 04.05.2017. V predmetnom konaní sp.
zn. 8Csp/67/2017 žalobca doručil súdu žalobu dňa 19.04.2017, teda ešte v čase spočívania premlčacej
doby.

35. Spočívanie premlčacej doby je podmienené aj tým, že veriteľ v začatom konaní riadne pokračuje.

Späťvzatie žaloby sa vo všeobecnosti považuje za prekážku splnenia tejto podmienky, zároveň však
platí, že súd je povinný vždy vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci súd
vyhodnotil, že boli splnené podmienky spočívania premlčacej lehoty aj napriek späťvzatiu žaloby,
nakoľko žalobca ešte pred právoplatným zastavením konania v dôsledku späťvzatia, uplatnil svoj
nárok opätovnou žalobou, čím prejavil vôľu riadne pokračovať v konaní (uplatnení rovnakého nároku)
spôsobom, ktorý mu procesný poriadok dovoľoval ako jediný možný. Žaloba bola teda podaná pred

uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Keďže žaloba bola podaná dňa 19.04.2017, je
zrejmé,žebolazároveňpodanápreduplynutímtrojročnejresp.desaťročnejobjektívnejpremlčacejdoby.

36. Súd nad rámec uvedeného uvádza, že považoval za preukázané, že žalovaný ako veriteľ so
žalobcom ako dlžníkom uzavrel dňa 26.04.2004 dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie peňažnej
pohľadávkyzozmluveoúvereč.XXXXXXXnazáklade,ktorejposkytolžalovanýžalobcoviúvervovýške
20.000,- Sk. Súd v tejto súvislosti uvádza, že písomná dohoda o zrážkach zo mzdy je v podstate inštitút,
ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi. Pre túto dohodu platia rovnako

všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Obsahom takej dohody je súhlas dlžníka
s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Dohoda o zrážkach zo
mzdy zo dňa 26.04.2004 okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy však musí obsahovať aj
označeniepohľadávky,ouspokojeniektorejideavýškudohodnutýchzrážok.Povykonanomdokazovaní
súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako bola medzi stranami konania uzavretá,

neobsahuje podstatnú náležitosť vyžadovanú zákonom a to výšku dohodnutých zrážok. Podľa názoru
súdu výšku mesačnej splátky úveru nemožno v žiadnom prípade zamieňať s výškou zrážky zo mzdy
dlžníka. S ohľadom na uvedené vyvodil záver, že predmetná dohoda je neurčitá a teda v rozpore s §
37 ods. 1 OZ., v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný.

37. Už v čase uzavretia úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy platilo, že spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a že takéto neprijateľné podmienky sú neplatné. Zmluva
o úvere medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a nakoľko vo všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, v bode 5 je v podstate zakotvená povinnosť
spotrebiteľa uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, aj táto Dohoda podlieha kontrole v rámci ochrany
spotrebiteľa. Práve z dôvodu vnútenej dohody je spotrebiteľ povinný strpieť, bez možnosti svojej
ingerenciealebosúdnejkontroly,postihnutiesvojhomajetku,vrátaneplnenízneprijateľnýchpodmienok,
čo vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, dôsledkom čoho

je potrebné Dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za neplatnú. Napokon, dôvodnosť takejto ochrany
žalobcu je legitímna o to viac, že ani žalovaný nevedel odôvodniť nárok na plnenie v roku 2014,
realizovaný Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

38. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, o ktorých

rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Žalobca v časti žalovanej sumy 0,98 eur zavinil zastavenie konania. Vzhľadom

na uvedené mal žalobca vo veci čiastočný úspech, pomer úspechu žalobcu je 98,49 % k úspechu
žalovaného 1,51 %, z čoho vyplýva nárok žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanej 97 %, preto
mu súd v súlade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97 %, pričom o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 Civilného sporového poriadku).Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2
vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).