Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111214135
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111214135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa K. P. a.s., so sídlom
C., R. hrdinov 2, IČO 36 620 319, zast. JUDr. Alexandom Filom, advokátom, so sídlom Lučenec, ul.
Dr. Herza 12 proti odporcom 1/ Pavlovi A., bytom R. nad F., U. hájom XXXX, 2/ V. D., bytom R. nad F.,
Q. XXX/X, 3/ T. P., bytom A., U. XX, všetci štátni občania Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.321,36
eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. februára 2014, č.k.
12Cpr/3/2012-119, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. o zamietnutí zvyšku návrhu voči odporcovi 1/ mení

tak, že odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi 153,13 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
za obdobie od 18.12.2009 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku III. o trovách konania mení tak, že odporca 1/ je povinný zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania 174,41 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa.

III. Odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 20,46 eur do 60 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

IV. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku V. o zamietnutí zvyšku návrhu voči odporcovi 2/
mení tak, že odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi 352,29 eur spolu s úrokom z omeškania 9 %
ročne za obdobie od 18.12.2009 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Rozsudok okresného súdu vo výroku VI. o trovách konania mení tak, že odporca 2/ je povinný zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania 174,41 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa.

VI. Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 47,08 eur do 60 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

VII. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku VIII. o zamietnutí zvyšku návrhu voči odporcovi 3/
mení tak, že odporca 3/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi 272,50 eur spolu s úrokom z omeškania 9 %
ročne za obdobie od 05.01.2010 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VIII. Rozsudok okresného súdu vo výroku IX. o trovách konania mení tak, že odporca 3/ je povinný

zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 174,41 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.IX. Odporca 3/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 36,42 eur do 60 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku na náhradu škody spočívajúcej v schodku
na zverených hodnotách, ktorý uplatnil navrhovateľ ako zamestnávateľ voči odporcom 1/, 2/ a 3/ ako
zamestnancom, voči každému rovnakým dielom po 363,34 eur s príslušenstvom.

Voči každému z odporcov návrhu čiastočne vyhovel a čiastočne ho zamietol, pričom za rozhodujúcu

považoval okresný súd skutočnosť, že ani u jedného z odporcov netrval pracovný pomer počas celého
inventarizačného obdobia, ale u každého z nich vždy iba časť. Trvanie pracovného pomeru iba v časti
inventarizačného obdobia považoval okresný súd za dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti podľa §
182 ods. 3 Zákonníka práce (ZP) a návrhu vyhovel u každého z odporcov iba v časti zodpovedajúcej
pomeru trvania jeho pracovného pomeru k celej dĺžke inventarizačného obdobia. Naopak, v časti

zodpovedajúcej pomeru obdobia neexistencie pracovného pomeru k celej dĺžke inventarizačného
obdobia návrh zamietol. O úroku z omeškania rozhodol okresný súd podľa § 517 ods. 2 OZ a o trovách
konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Do rozsudku zahrnul aj
výrok o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu voči pôvodne
žalovanému odporcovi 4/.

Proti výrokom o zamietnutí zostávajúcich častí návrhu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrhu vyhovieť. Nesúhlasil so zohľadnením dĺžky trvania
pracovného pomeru odporcov v rámci inventarizačného obdobia a takýto postup považoval
za nesprávny. Podľa navrhovateľa neprichádza pri spoločnej hmotnej zodpovednosti radových

zamestnancov do úvahy zohľadnenie trvania pracovného pomeru v rámci inventarizačného obdobia a
radový zamestnanec zodpovedá za celú na neho pripadajúcu časť schodku za dané inventarizačné
obdobie, aj keď jeho pracovný pomer počas celého inventarizačného obdobia netrval. V takomto prípade
majú zamestnanci jedine možnosť požiadať v súvislosti s nástupom do / odchodom z kolektívu spoločne
hmotne zodpovedných zamestnancov o vykonanie inventúry v zmysle ust. § 184 ods. 3 alebo 4 ZP.

Navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Odporcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že rozsudok

okresného súdu je potrebné vo výrokoch dotknutých odvolaním zmeniť (§ 220 O.s.p.). Rozhodol bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ uplatňuje dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., za ktorý sa podľa
dôvodovej správy ako aj praxe súdov Slovenskej republiky považuje stav, kedy súd prvého stupňa
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu alebo aj keď síce použil správny právny predpis, ale
ho nesprávne interpretoval alebo ho nesprávne aplikoval.

Podľa § 182 ods. 3 ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 184 ods. 3 ZP, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný

pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený,
zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou
inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.Podľa § 184 ods. 4 ZP, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so
spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od
dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

Situácia, kedy radový zamestnanec (nie vedúci alebo jeho zástupca) so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou nie je zaradený na pracovisku počas celého obdobia dotknutého inventarizáciou, nie je
dôvodom pre zbavenie zodpovednosti za schodok v zmysle ust. § 182 ods. 3 ZP, a to ani len čiastočne.

Vzhľadom na okolnosti bežného fungovania pracoviska so spoločnou hmotnou zodpovednosťou
zamestnancov nie je výnimočné, že zaradenie zamestnancov na takéto pracovisko, alebo ukončenie
ich zaradenia naň sa deje v čase, ktorý nie je totožný so začiatkom, či s koncom inventarizačného
obdobia. Tým vzniká situácia, kedy je daný zamestnanec zaradený na pracovisku iba počas určitej
časti inventarizačného obdobia, tak ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade, kedy niektorý zo
zamestnancov nastúpil na pracovisko v priebehu inventarizačného obdobia, alebo iný z pracoviska

odišiel pred ukončením inventarizačného obdobia. Aj v takejto situácii však radový spoločne hmotne
zodpovedný zamestnanec zodpovedá za schodok zistený za celé inventarizačné obdobie, a nie len za
jeho pomernú časť, ako o tom rozhodol okresný súd.

Uvedený záver jednoznačne vyplýva z citovaných ustanovení § 184 ods. 3 a 4 ZP, podľa ktorých

zamestnanec, ktorého zaradenie sa na pracovisku končí, ako aj zamestnanec na pracovisko
zaraďovaný, zodpovedajú za schodok zistený najbližšou inventarizáciou, teda aj za obdobie
predchádzajúce zaradeniu, resp. nasledujúce po ukončení zaradenia. Výnimkou je iba situácia ak pri
zaradení alebo ukončení zaradenia na pracovisko zamestnanec požiada o vykonanie inventarizácie.
Práve uvedené ustanovenia § 184 ods. 3 a 4 ZP dávajú zamestnancovi možnosť, ako nezodpovedať

za schodok v období, kedy nebol zaradený na pracovisku. Pokiaľ ju však zamestnanec nevyužije
a o vykonanie inventarizácie nepožiada, nie je jeho nezaradenie na pracovisku počas určitej časti
inventarizačného obdobia dôvodom, pre ktorý by nezodpovedal za schodok celého inventarizačného
obdobia. Pretože v danom prípade ani jeden z odporcov netvrdil, že by pri svojom zaradení na
pracovisko, resp. pri ukončení svojho zaradenia požiadal o vykonanie inventarizácie, bolo daná ich

zodpovednosť za schodok celého inventarizačného obdobia a návrhu bolo potrebné vyhovieť v celom
rozsahu.

Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie v zamietavých výrokoch zmenil tak, že
odporcov zaviazal k zaplateniu čiastok tvoriacich spolu so sumami priznanými rozsudkom okresného

súdu celý uplatnený nárok vo výške 363,34 eur na strane každého z odporcov.

V časti priznaného úroku z omeškania je toto rozhodnutie založené na rovnakých záveroch ako
rozhodnutie okresného súdu, a preto na jeho odôvodnenie v tejto časti odkazuje a stotožňuje sa s ním.

Vzhľadom na uvedenú zmenu napadnutého rozhodnutia predstavujúcu plný úspech navrhovateľa vo
veci bolo potrebné zmeniť aj rozhodnutia o trovách konania. Úspešnému navrhovateľovi preto krajský
súd priznal plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to v rozsahu 1/3 voči každému z
odporcov, pretože nároky voči nim uplatnené boli v prvostupňovom konaní rovnaké (363,34 eur). Trovy
navrhovateľa pozostávajú z odmeny advokáta 3 x 44,27 eur (prevzatie zastúpenia, podanie návrhu,

účasť na pojednávaní), ktorej výšku určil krajský súd podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 Vyhl. č.
655/2004 Z.z. Ďalej trovy navrhovateľa pozostávajú z režijného paušálu 2 x 7,41 eur podľa § 16 ods.
3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., cestovného na pojednávanie 92,91 eur podľa § 16 ods. 4 Vyhl. č. 655/2004
Z.z. v spojení so Zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (pri vzdialenosti Lučenec - Trenčín a
späť 360 km, spotrebe 5,5 l/100km, cene PHM 1,365 eur / l a paušálnej náhrade za každý kilometer vo

výške 0,183 eur), náhrady za stratu času stráveného cestou na pojednávanie vo výške 134 eur podľa
§ 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. a DPH 20 % zo sumy 382,58 eur ako súčtu uvedených položiek trov
právneho zastúpenia podľa § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa
tak predstavujú 459,10 eur a spolu s trovami za zaplatený súdny poplatok 64,13 eur (zaplatených 79
eur - vrátených 14,87 eur) celkom sumu 523,23 eur, z ktorej na každého odporcu pripadajúca 1/3

predstavuje 174,41 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konaniapozostávajúcich z odmeny 39,84 eur za podanie odvolania podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 Vyhl.
č. 655/2004, režijného paušálu 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., DPH 20 % zo sumy
uvedených položiek (47,88 eur) podľa § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. , teda celkom trovy právneho

zastúpeniavodvolacomkonaní57,46eur.Trovyodvolaciehokonanianavrhovateľapredstavujeajsúdny
poplatok za odvolanie vo výške 46,50 eur a ich celková výške je tak 103,96 eur. Pretože v odvolacom
konaní nebol predmet konania voči jednotlivým odporcom rovnaký, zaviazal krajský súd každého z
odporcov na náhradu trov odvolacieho konania v pomere, v akom bolo rozhodnuté o jeho povinnosti po
vzťahu k celému predmetu odvolania (O1/ - 19,68 %, O2/ - 45,29 %, O3/ - 35,03 %).

Vzhľadom na súbeh povinností k zaplateniu istiny, úroku z omeškania a náhrady trov konania, určil
krajský súd dlhšiu ako zákonnú trojdňovú lehotu na plnenie uvedených povinností, a to 60 dní (§ 160
ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .