Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Er/12/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607200186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5607200186.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
AKPribinova25,81109Bratislava1,protipovinnémuK.i,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.,štátnyobčanSR,
pre vymoženie pohľadávky vo výške 732,92 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Máriou Krasňanovou so sídlom Exekútorského úradu Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 36/9017

01 Považská Bystrica, pod sp. zn. EX 9/07, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia je n e p r í p u s t n á .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,38 eura a to v

lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou sa dňa 05. 01. 2007 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. EX 9/07 na vymoženie pohľadávky vo výške 732,92 eura s príslušenstvom, priznanej

rozhodnutím, ktoré vydal rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn.:
SR 4066/06 zo dňa 21. 09. 2006. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č.
5505*007103 zo dňa 12. 01. 2007, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd
na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.)
bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek

v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o
zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul.Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. III.ÚS 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek

tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996).

Z pripojených listinných dôkazov, súd zistil, že dňa 17. 02. 2006 bola medzi oprávneným a povinným
uzavretá Zmluvu o úvere, variabilný symbol (č. zmluvy) 5370534, na základe ktorej oprávnený poskytol

finančné prostriedky vo výške 464,71 eura (14.000,00 Sk) a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné
prostriedky splácať v dohodnutých splátkach.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). Jedná sa o zmluvu, ktorú

uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné
zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane
spotrebiteľarozšíriladefiníciuspotrebiteľskýchzmlúvpodľaObčianskehozákonníkaajnazmluvypriamo
v Občianskom zákonníku neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné od

01. 01. 2008). Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ, spoločnosť Pohotovosť
s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za
preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský
úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa
jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Ani prípadná klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa

vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu z
uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré

by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa
dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z
uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. ťaží toho, kto
bude tvrdiť takúto výnimku.

Zpovahyzmluvnýchstrán,predmetupodnikateľskejčinnostiveriteľaavkonečnomdôsledkuajzobsahu
zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej rozhodol
rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa
nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Bod 17. zmluvy uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, upravuje riešenie sporov -
rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v
rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka).

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd pri posudzovaní
podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica").

Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1.
apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení
Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica
aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo
pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne

arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane".

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C 76/10, smernica Rady 93/13/EHS z

5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti
spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere
uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na
tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych

procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade
vnútroštátneho práva.

V bode 37 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C 76/10, súd uviedol,
že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že

spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27. júna
2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941, bod 25, ako aj z
26. októbra 2006, Mostaza Claro, C 168/05, Zb. s. I 10421, bod 25).

V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C 76/10, súd
uviedol, že vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13
stanovuje,ženekalépodmienkyniesúprespotrebiteľazáväzné.Akovyplývazjudikatúry,ideokogentnéustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť
(rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C 243/08, Zb. s. I 4713,

bod 25).

V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C 76/10, súd uviedol,
že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania

nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený),
niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v

takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6
ods. 1 smernice a cieľ právnej úpravy obsiahnutej v zákone o ochrane spotrebiteľa - zabrániť tomu, aby
jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného
v čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňujevoľbuspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporuštátnymsúdom,akbyvkonanívystupoval
nastranežalovaného.Spotrebiteľovijetakfaktickyodopretámožnosťbrániťsvojeprávanavšeobecnom
súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené.

Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa,
pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný

titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným
skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly

v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú
väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o
dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Na rozdiel od
iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie
vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo

udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože exekútor plnenie ešte nevymohol a povinnosť súdu
postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého
exekučného konania.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej

únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospechspotrebiteľaaideopodmienku,ktorájevrozporesdobrýmimravmi.Rozhodcovskádoložkaje neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým
súdom. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá

zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení:
„za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní".

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Súd poukazuje taktiež na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia aj na to, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť, okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma
rozhodcovskej doložky nie je v danom prípade splnená. Dlžníkovo vyhlásenie, že súhlasí so
Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru a zaväzuje sa ich dodržiavať nie je dodržaním
písomnej formy tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní,

keď rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba
podpis dlžníka aj veriteľa), ale len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Na základe zhora
uvedeného dospel súd aj z týchto dôvodov k záveru o neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy - rozhodcovskej doložky, ktorá ak nie je uzavretá písomnou formou je neplatná.

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou

predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie
takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý
v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci.
Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009).

Keďžerozhodcovskýrozsudokvydanývpredmetnejvecijezvyššieuvedenýchdôvodovnulitnýmaktom,
z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor v podaní zo dňa 15. 02. 2011 vyúčtoval trovy exekúcie spolu vo výške 189,38 eura
podľa priloženého vyúčtovania. Oprávnený si uplatnil trovy exekúcie v návrhu na vykonanie exekúcie
spolu vo výške 119,58 eura.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenia nevyhnutných trov exekúcie.

Nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu

založil na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť a preto
mu súd v zmysle vyššie citovaného § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil povinnosť uhradiť súdnemu
exekútorovi vzniknuté trovy.Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhláška"), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdna exekútorka vykonala, jej súd
podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 1 hodinu a 45 minút, t. j. za dve
začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk, a to za vypracovanie žiadosti o súčinnosť
Obvodné oddelenie PZ Liptovský Mikuláš - 10 minút, za vypracovanie žiadosti o súčinnosť Obvodnému

úradu Liptovský Mikuláš - 5 minút, za vypracovanie žiadosti o doručenie zásielky prostredníctvom
zamestnávateľa povinného - 10 minút, za vypracovanie žiadosti o súčinnosť zamestnávateľovi zo dňa
15. 7. 2008 - 10 minút, za vypracovanie žiadosti o súčinnosť zamestnávateľovi zo dňa 30. 9. 2008 - 10
minút, za vypracovanie návrhu na uloženie poriadkovej pokuty - 20 minút a za vyčíslenie trov exekúcie
- 40 minút, t. j. spolu vo výške 400,- Sk.

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúma ich účelnosť, preukázateľnosť, hospodárnosť a
primeranosť. Zásada primeranosti trov exekúcie sa naplno prejavuje práve v určovaní tzv. hodinovej
odmeny, ktorú upravovala vyhláška v znení platnom do 30. 4. 2008 v ust. § 14
ods. 1 a 2. S poukazom na obsah a rozsah jednotlivých úkonov sa súd nestotožnil s časovým trvaním
vykonaniatýchtoúkonovuvedenýchvšpecifikáciitrov.Súdpriposudzovanídôvodnostičasovéhotrvania

prihliadolnanáročnosťtýchtoúkonovčodoštúdia,obsahuaspracovania.Súdmázato,ževypracovanie
žiadostiosúčinnosťObvodnémuoddeleniuPZLMnemohlosúdnejexekútorkeobjektívnetrvať20minút.
Rovnako sa súd nestotožnil s uvedenou dĺžkou trvania vypracovania žiadosti o súčinnosť Obvodnému
úradu Liptovský Mikuláš (20 minút), žiadosti o doručenie zásielky prostredníctvom zamestnávateľa
povinného (20 minút), vypracovanie 2 žiadostí o súčinnosť zamestnávateľovi zo dňa 15.

7. 2008 a zo dňa 30. 9. 2008 po 20 minút a návrhu na uloženie poriadkovej pokuty (20 minút). Na
základe uvedeného a v súlade so zásadou primeranosti a hospodárnosti trov exekúcie tak súd považuje
priznanúdobutrvaniatýchtoúkonovmaximálnevrozsahu,vakejichpriznal,zaprimeranúaspravodlivú.
Súd zároveň poukazuje na ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorej základná hodinová sadzba je 200,-
Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné, aby súdna

exekútorka určila čas trvania jednotlivých čiastkových úkonov exekučnej činnosti, potom časové trvanie
jednotlivých úkonov sčítala a následne takto ustálenému časovému rozsahu priradila konkrétnu sumu
odmeny. Legislatívnemu termínu „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu" zodpovedá
sčítanie jednotlivých čiastkových časových trvaní a nie je prípustné aby súdna exekútorka za každú
takúto čiastkovú činnosť automaticky priradila odmenu 200,- Sk.

Súdnej exekútorke patrí náhrada trov, ktoré jej vznikli pri vykonávaní exekúcie do času, kedy sa
rozhoduje o zastavení a trovách exekúcie. Preto jej súd nepriznal odmenu za úkony, z ktorých je zrejmé,
že sa týkajú budúcnosti a navyše sú aj administratívnymi prácami v zmysle ust. § 25 vyhlášky, a to
zrušenie blokácie na účte povinného, zaslanie faktúry a vrátenie poverenia.

Po zohľadnení úkonov, ktoré súdna exekútorka vykonala, jej súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu
sumu odmeny vo výške po 100,- Sk, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3x (1x
žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš, 2x žiadosť o súčinnosť Sociálna

poisťovňa ústredie), za zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť Dopravný inšpektorát, t. j.
spolu vo výške 600,- Sk.

Súd nepriznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a
exekučného príkazu do 10 bánk, nakoľko súdna exekútorka nepredložila súdu ani jednu doručenku

(resp. iný listinný dôkaz), z ktorej by bolo zrejmé, že uvedené listiny doručovala súdna exekútorka
osobne resp. prostredníctvom zamestnancov jej úradu. Priznanie odmeny za doručenie uvedených listín
vzmysleust.§15vyhláškyjemožnélenzapredpokladu,žeexekútorkadoručujeuvedenélistinyosobne.
Súd ďalej exekútorke nepriznal paušálnu odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami
zo mzdy, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise bolo zistené, že uvedenú listinu

doručovala prostredníctvom pošty. Ak súdna exekútorka na doručovanie využije služby iného subjektu
(pošta), patrí jej len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15
vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonala súdna exekútorka, by bola porušená
zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnou exekútorkou, resp.zamestnancami jej úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súdna exekútorka si uplatnila paušálnu
odmenu za zisťovanie zamestnávateľa povinného, pričom uviedla, že ide o odpoveď nachádzajúcu sa
na strane 27a exekútorského spisu. Súd preskúmaním spisu zistil, že označená strana spisu obsahuje

len záznam zo dňa 23. 9. 2010 so skratkou „nezam.". Nakoľko nejde o správu Sociálnej poisťovne,
súdnej exekútorke odmena za tento úkon nepatrí.

Súdna exekútorka si vo špecifikácii trov exekúcie uplatnila náhradu hotových výdavkov predstavujúcich
poštovné vo výške 759,21 Sk. Uplatnené poštovné výdavky ďalej nešpecifikovala. Súd poukazuje na

to, že trovy exekúcie musia spĺňať podmienku hospodárnosti, primeranosti a musia byť preukázané.
Takto vysoko súdnou exekútorkou uplatnené poštové výdavky podľa názoru súdu nespĺňajú ani jednu z
uvedených podmienok. Na základe uvedeného súd nad rámec svojej povinnosti preskúmal exekútorský
spis a priznal súdnej exekútorke náhradu tých hotových výdavkov, ktoré sú v exekútorskom spise
preukázané. V zmysle uvedeného patrí súdnej exekútorke náhrada poštovného vo výške 190,-
Sk a 1,13 Eur a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 9. 1. 2007 - 34,-

Sk doporučene, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 44,- Sk doporučene do
vlastných rúk, žiadosti o súčinnosť Obvodnému oddeleniu PZ LM - 34,- Sk doporučene, príkazu na
začatie exekúcie zrážkami zo mzdy - 44,- Sk doporučene do vlastných rúk, žiadosti o súčinnosť
zamestnávateľovi povinného zo dňa 30. 9. 2008 - 34,- Sk doporučene a návrhu na uloženie poriadkovej
pokuty - 1,13 Eur doporučene. Ďalej súd priznal exekútorke aj náhradu poštových výdavkov za obyčajné

doručenie tých žiadostí o súčinnosť, ktorých doručenie je preukázané práve odpoveďami dožiadaných
orgánov, ktoré sú obsahom exekútorského spisu. Za obyčajné doručenie patrí súdnej exekútorke
náhrada výdavkov vo výške 40,- Sk a 0,33 Eur, a to za doručenie žiadosti o súčinnosť SP pobočka
LM zo dňa 23. 1. 2007, za doručenie žiadosti o súčinnosť OR PZ ODI Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 1.
2007, za doručenie 2 žiadostí o súčinnosť Sociálnej poisťovni ústrediu zo dňa 8. 2. 2008 a 24. 3. 2009.

Súd pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal z cien platných v čase doručovania, zverejnených
Slovenskou Poštou a z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise.

Súdnej exekútorke ďalej patrí náhrada hotových výdavkov predstavujúcich kancelársky materiál
(vytlačený papier, obálky, spisový obal) v celkovej výške 194,31 Sk.

Súdna exekútorka si uplatnila navýšenie sumy trov exekúcie o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty.
Súdna exekútorka je platiteľkou tejto dane, preto súd zvýšil priznanú odmenu 1.000,- Sk o 20 % DPH,
t. j. o 200,- Sk.

Celkom súd priznal súdnej exekútorke náhradu vzniknutých trov vo výške 1.624,31 Sk a 1,46
Eur. Po prepočítaní výslednej sumy v slovenských korunách podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.
z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal
exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej výške 55,38 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnej
exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej oprávnený.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 119,58 eura. Súd o
trovách oprávneného v exekúcii rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal, nakoľko nebol v exekúcii
podaním návrhu na vykonanie exekúcie úspešný, keď nedošlo k vymoženiu nároku, ale exekúcia bola

zastavená pre neexistenciu vykonateľného exekučného titulu.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie

dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné
sumy v slovenskej mene, aj prevzaté do tohto rozhodnutia, sa v súlade s ust. §9 ods. 2 zákona č.
659/2007 Z.z. od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením
podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Liptovský Mikuláš.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.