Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/241/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712200358
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1712200358.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, so sídlom Festivalové nám. č. 1, 041 84 Košice,
IČO: 30 807 484, proti povinnému: BONUS 7, s.r.o., so sídlom 072 15 Budkovce 452, IČO: 36 605 310,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34,

040 01 Košice, pre vymoženie peňažného plnenia vo výške 1.012,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 1Er/91/2012-11 zo dňa 22.11.2016, pomerom
hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k.
1Er/91/2012-11 zo dňa 22.11.2016 o d m i e t a.

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, konajúci osobou sudcu, podľa § 57 ods. 1 písm.
h) a g) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „EP“), A) zastavil exekúciu, B) oprávneného
zaviazal náhradou trov exekúcie súdneho exekútora. V odôvodnení uznesenia uviedol, že povinný

dňa 10.04.2014 zanikol výmazom z obchodného registra ex offo, t. j. bez právneho nástupcu. Súdny
exekútor súdu následne doručil podnet na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov exekučného konania.
Exekučný súd na základe zisteného skutkového stavu exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie (v rozsahu vyplývajúcom z výroku rozhodnutia) a na ich náhradu v zmysle § 203 ods.
2 EP zaviazal oprávneného.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v časti prvého výroku, v zákonnej lehote, odvolaním
oprávnený, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacej argumentácii uviedol, že zánik
povinného bez právneho nástupcu je potrebné považovať za neodstrániteľnú prekážku konania, čo
zakladá právny dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP a nie podľa § 57 ods. 1 písm.
h), ktorý súčasne aplikoval exekučný súd. Odvolateľ súdu prvej inštancie ďalej vytýkal nesprávnosť
právneho posúdenia veci v určení zodpovednosti oprávneného za trovy exekúcie. Uviedol, že § 203

ods. 1 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, spájal vznik zodpovednosti oprávneného za trovy exekúcie
s podmienkou zavinenia oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá v danej veci splnená nebola.
Zodpovednosť oprávneného za trovy súdneho exekútora nemôže byť založená ani § 203 ods. 2 EP,
nakoľko v čase vydania napadnutého uznesenia bol povinný vymazaný z obchodného registra a súd
už nemohol posudzovať jeho majetnosť alebo nemajetnosť. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zrušil s tým, že rozhodne v súlade so sledom právnych udalostí a

nepriznásúdnemuexekútorovitrovyexekúcie.Súčasnežiadalopraviťzrejmúnesprávnosťnapadnutého
uznesenia, ktorú videl v nesprávne uvedenej sp. zn. EX 24310/2011.3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že k zániku povinného bez likvidácie,
výmazom z obchodného registra ex offo, došlo pre jeho nemajetnosť. Poukázal na ustálenú judikatúru

NS SR z ktorej vyplýva, že aj v prípade ak súd exekúciu zastaví z dôvodu podľa ust. § 57 ods.
1 písm. g) EP, tak to neznamená, že ak rozhoduje súd o trovách exekúcie, nemôže za splnenia
zákonných podmienok zaviazať úhradou trov exekúcie oprávneného. Navrhol, aby odvolací súd
odvolanie smerujúce voči druhému výroku (o trovách exekúcie) pre jeho neprípustnosť odmietol.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok/
ďalej len „CSP“/), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania,
v súlade s ustanovením § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.

5. Predmetným odvolaním oprávnený vytýkal prvoinštančnému súdu nesprávnosť právneho dôvodu
zastavenia exekúcie, podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktorým je nemajetnosť povinného, majúc za to, že

dôvodom zastavenia exekúcie mal byť iba § 57 ods. 1 písm. g) EP, t. j. neprípustnosť exekúcie vyvolaná
neodstrániteľnou prekážkou konania, ktorou je zánik povinného bez právneho nástupcu. Oprávnený
teda podaným odvolaním nespochybňuje vecnú správnosť výroku o zastavení exekúcie (t. j. naplnenie
zákonných podmienok jej zastavenia), ale prvoinštančnému súdu vytýka len nesprávnosť dôvodu
zastavenia, ktorý vidí v neprípustnosti exekúcie a nie v nemajetnosti povinného.

6. K odvolaniu, ako riadnemu opravnému prostriedku je potrebné uviesť, že toto v sebe kumuluje nielen
objektívnu stránku, ale aj stránku subjektívnu. Stránka objektívna je vymedzená ustanovením § 355
ods. 2 v spojení s § 357 CSP cez ustanovenie § 9a ods. 1 EP, určujúcim podmienky prípustnosti
odvolania, zohľadňuje iba vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t.j., či smeruje proti rozhodnutiu

vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, pri ktorom je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka
prípustnosti odvolania naopak zohľadňuje jeho osobný aspekt t.j., či je u konkrétneho odvolateľa daný
dôvod na podanie tohto opravného prostriedku. Taký dôvod spočíva v ujme dopadajúcej na pomery
odvolateľa, ktorá bola spôsobená negatívnym dotknutím jeho procesných práv rozhodnutím súdu prvej
inštancie.

7. Vo všeobecnosti posúdeniu subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdenie jeho
objektívnej prípustnosti. V danom prípade odvolanie smeruje voči dôvodom zastavenia exekúcie, kde z
obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že exekučný súd nesprávne použil dôvod zastavenia exekúcie
obsiahnutý v § 57 ods. 1 písm. h) EP, hoci došlo k zániku povinného, teda k dôvodom obsiahnutým v

§ 57 ods. 1 písm. g) EP.

8. Odvolací súd i s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (IV. ÚS 191/2014-33) uvádza, že
„Postoj k otázke, ktorá tvorila predmet konania, vyslovuje všeobecný súd vo výroku rozhodnutia. Výrok
je tou časťou rozhodnutia, ktorá nadobúda záväzné účinky na právne vzťahy účastníkov konania (§

218 ods. 1 CSP). Z týchto skutočností vyplýva aj to, že opravný prostriedok (napr. odvolanie alebo
dovolanie) možno podať len proti niektorému z výrokov namietaného rozhodnutia s tým, že odvolanie,
prípadne dovolanie len proti odôvodneniu, nemožno podať (§ 358, § 423 CSP). Za splnenia zákonných
podmienok môže napadnúť rozhodnutie súdu príslušným opravným prostriedkom zásadne len účastník
konania, v ktorého neprospech vyznelo rozhodnutie súdu. Tento neprospech sa prejaví v zásade tým,

že účastník bol neúspešný vo veci samej, prípadne rozhodnutím procesnej povahy, ktoré znamená pre
účastníka ujmu. Neprospech účastníka (teda neúspech vo veci samej, prípadne ujma) musí vyplývať z
výrokurozhodnutiaamusíbyťvtejtočastirozhodnutiavyjadrený.Preprípustnosťopravnéhoprostriedku
nepostačuje, ak tento neprospech vyplýva len z dôvodov rozhodnutia alebo je v nich len vyjadrený“.

9.Akoodvolacísúdužuviedol,oprávnenývovzťahukprvémuvýrokuvodvolanínenamietanesprávnosť
zastavenia exekúcie. Namieta len dôvod k zastaveniu exekúcie § 57 ods. 1 písm. h) EP (nemajetnosť)
s tým, že dôvodom zastavenia exekúcie podľa názoru oprávneného mal byť iba § 57 ods. 1 písm. g)
EP (neprípustnosť).

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Keďže odvolanie oprávneného smeruje len proti dôvodom rozhodnutia o zastavení exekúcie, bez
spochybnenia správnosti výroku o zastavení exekúcie, nemal odvolací súd inú možnosť, ako odvolanie
smerujúce proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP
odmietnuť.

14. O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257
CSP tak, že ich náhradu povinnému nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).