Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222361
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7117222361.13

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: František Gornyiczko, nar. 1.11.1964, bytom Vážany
4, Uherské Hradiště, Česká republika, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko,
advokát, s.r.o., so sídlom Dominikánske námestie 11, Košice, proti žalovaným: 1./ Monika Čižmárová,
nar. 3.5.1968, bytom Hlinkova 10, Košice, zastúpená JUDr. Michaelou Šterbákovou, advokátkou so
sídlom Kováčska 40, Košice, 2./ MVDr. Eva Gornyiczká, nar. 17.7.1960, bytom Málaš 22, Málaš, o

určenie vlastníckeho práva a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j euznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 26.5.2022 vydané pod č.k. 34C/36/2017
- 262.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovaným v 1. rade a v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2017 sa domáhal zo strany súdu určenia, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice I, mestská časť Košice - Sever, kat. územie Severné
mesto, zapísané na Liste vlastníctva č. 13196, a to byt č. 1, ktorý sa nachádza na prízemí bytového
domu - súpisné číslo 617, vchod 10, na Hlinkovej 10 v Košiciach, postavený na parcele reg. „C“ č.

2820 a týkajúci sa parcely reg. „C“ č. 2820, č. 2821, č. 2822, č. 2823 je zapísané na Liste vlastníctva
č. 14848 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 212/10000 k týmto parcelám a k spoločným častiam
a zariadeniam bytového domu boli ku dňu 4.3.2016 vo vlastníctve nebohej Adolfíny Gornyiczkej, rod.
Petříková, naposledy bytom Hlinkova 10, 040 01 Košice, nar. 2.1.1941, zomrelej dňa 4.3.2016.
Zároveň žiadal žalobou, aby súd určil, že zmluva o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam uzatvorená dňa 26.2.2016 medzi predávajúcou nebohou Adolfínou Gornyiczkou, rod.

Petříková, naposledy bytom Hlinkova 10, 040 01 Košice, nar. 2.1.1941, zomrelej dňa 4.3.2016 a
kupujúcou žalovanou v 1. rade, ktorá sa týka nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice I, v
mestskej časti Košice - Sever, kat. území Severné mesto, zapísané na Liste vlastníctva č. 13196, a
to byt č. 1, ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu - súpisné číslo 617, vchod 10, na Hlinkovej
10 v Košiciach, postavený na parcele reg. „C“ č. 2820 a týkajúci sa parcely reg. „C“ č. 2820, č. 2821,
č. 2822, č. 2823 je zapísané na Liste vlastníctva č. 14848 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti

212/10000 k týmto parcelám a k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, vklad ktorej bol do
katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom dňa 1.3.2016 pod
V-1796/2016 je absolútne neplatná.
Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.

2. V priebehu sporu žalobca navrhol súdu, aby do konania pribral znalca za účelom zhodnotenia

zdravotného stavu nebohej Adolfíny Gornyiczkej, rod. Petříková, naposledy bytom Hlinkova 10, 040 01
Košice, nar. 2.1.1941, zomrelej dňa 4.3.2016.Vzhľadom na návrh žalobcu Okresný súd Košice I svojím uznesením zo dňa 26.5.2022 vydaným pod
č.k. 34C/36/2017 - 240 uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v
predpokladanej výške znaleckého posudku v sume 400,- Eur a uznesením zo dňa 26.5.2022 vydaným

pod č.k. 34C/36/2017-262 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Psychiatria, MUDr. Borisom Bodnárom s miestom výkonu činnosti znalca Skladná 2, 040 01
Košice.

3. Podľa ust. § 187 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže

prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké
dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

4. Podľa ust. § 207 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ak rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup

podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých
znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na
položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.

5. Podľa ust. § 253 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak súd ustanoví znalca a strane nebolo

priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť
preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

6. Podľa ust. § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak strana v lehote určenej súdom preddavok
nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

7. Civilný sporový poriadok ukladá súdu uložiť strane, ktorá navrhla dôkaz, zloženie preddavku, a to vo
výške predpokladanej znaleckej odmeny. Tunajší súd, vzhľadom na znalcom uvedenú predpokladanú
výšku znaleckej odmeny, uznesením vydaným pod č.k. 34C/36/2017-240 dňa 21.4.2022 zaviazal
žalobcu na zaplatenie preddavku vo výške 400,- Eur požadovanej znalcom, pričom bol žalobca zároveň

v predmetnom uznesení poučený, že v prípade, ak v stanovenej lehote preddavok na znalecké
dokazovanie nezloží, súd navrhnuté znalecké dokazovanie nevykoná.

8. Podaním doručeným súdu dňa 9.6.2022 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a konanie
žiadal zastaviť. V podaní žalobca neuviedol dôvod späťvzatia žaloby.

9. Na základe výzvy súdu žalované v 1. a 2. rade zhodne oznámili súdu, že súhlasia so späťvzatím
žaloby, pričom obe uviedli, že nárok na náhradu trov konania si voči žalobcovi neuplatňujú.

10. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

12. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so

späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

13. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je a skutočnosť že

žalované v 1. a 2. rade so späťvzatím žaloby súhlasili, súd rozhodol tak, že konanie zastavil a rovnako z
tohto dôvodu aj zrušil svoje uznesenie zo dňa 26.5.2022 vydané pod č.k. 34C/36/2017-262 o ustanovení
znalca v spore.

14. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie

konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.16. Podľa Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna
vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa

posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít.

17. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

19. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

20. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.
Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný

skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane
žalobcu, aj na strane žalovaného.
Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

Akniejevkonanípreukázané,žespäťvzatiežalobyboloodôvodnenéneskoršímsprávanímžalovaného,
ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť
dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k
žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného,
pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania

procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

21. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie

sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje
len z procesného hľadiska.

22. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie
žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového

konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná.
Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod
späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.

23. V danom prípade žalobca neuviedol dôvod späťvzatia svojej žaloby. Možno tak uzavrieť, že nejde

o reakciu na správanie žalovaných v 1. a 2. rade, a teda nie je možné procesné zavinenie pričítať
žalovaným v 1. a 2. rade.V súlade s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd by mal žalovaným v 1. a 2. rade priznať
náhradu trov konania. Žalované v 1. a 2. rade sa však výslovne vzdali svojho práva na náhradu trov
konania podaniami zo dňa 20.6.2022.

24. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak
strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov
neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného
sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris.)

25. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že
princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného
z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity
vyplývajúceho z Čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2

CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu
trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť
nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť
druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné
a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k

nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17
185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení
povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“

26. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
konania žalovaných v 1. a 2. rade rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,

ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 Civilného
sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov
konania, za situácie, keď oprávnená strana neprejavila o trovy záujem, resp. oprávnenej strane žiadne

trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn.
7Cdo/14/2018.)

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že

konanie zastavil a žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti I. výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti II. a III. výroku uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.